Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
myslím si, že vystúpenie pána predrečníka poslanca Husára bolo veľmi fundované a dal si tú námahu, aby naozaj poukázal na to, že slovenské médiá alebo masové médiá, ktoré riadi pán poslanec Budaj, plnia dokonale svoju úlohu šíriť alebo ak chcete normalizovať slovenskú spoločnosť na obraz, ktorý jej chce vnútiť táto vláda, ktorá sa dostala k moci podvodom.
Pánu Benkovskému by som osviežil pamäť, keby si dal tú námahu, ako som si dal ja a išiel vytiahnuť vystúpenia pani ministerky Schmögnerovej z predchádzajúcich vystúpení k prerokúvaným rozpočtom a zistil by, že pani ministerka naozaj prezentovala svoju "ekonomickú úroveň" najmä politickou demagógiou. Vyčítala vždy to isté, neúčasť vlády, kritiku dotieravých, že vláda Vladimíra Mečiara nechce počúvať kritiku novinárov a už vonkoncom nie kritiku z úst opozičných politikov, čím myslela najmä seba, rozprávala rozprávky o tom, ako vláda Vladimíra Mečiara vykoľajila slovenské hospodárstvo, a o tom, ako bude škrtiť ona a riešiť štátny dlh a niektoré ďalšie ekonomické ukazovatele, čo si myslím, že sa jej celkom dobre darí. Žiaľbohu na úkor...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Pán kolega Husár, rozprávali ste tu o zodpovednosti, rozprávali ste tu o rastúcej nezamestnanosti, rozprávali ste o tom, že nám nechcete dvíhať adrenalín. Ja som bol včera na poslaneckom prieskume v Čadci, mal som možnosť vidieť Pratex a mal som možnosť skontaktovať sa aj so správcom konkurznej podstaty. Ak vy chcete hovoriť na záver vášho vystúpenia o svedomí, ja som sa dozvedel, že jedným z členov dozornej rady je pani Jurčagová, je to vaša dcéra, ktorá sa tam dostala počas vášho vládnutia. Ja viem, že pána Grapu, ktorý vám je všeobecne známy, tam zastupuje jeho švagor pán Ďurana, ja viem aj o tom, aké sú tam kontakty pána Homolu, aj viem, ako je tam zastúpený bývalý pán Liščák. Pán kolega Husár, tá fabrika prežila veľkú hospodársku krízu za kapitalizmu v prvej Československej republike, tá fabrika prežila znárodnenie, ale neprežila vás a vašu kapitálotvornú vrstvu. Ak chcete hovoriť o svedomí, koho svedomie ste mali na mysli, ja si myslím, že vaše.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Galbavý.
Poslanec T. Galbavý:
Ďakujem, pán predseda.
Aj ja si dovolím zareagovať na pána poslanca Husára. Pán poslanec Husár, dovoľte mi, aby som vyjadril ľútosť nad vaším emotívnym vystúpením, v ktorom ste nazvali myslenie poslancov a kroky ministerky Schmögnerovej za chrapúnske, deštruktívne a demagogické. Dovolím si prirovnať vaše argumenty k vtipu, musím povedať pravdu, že nie je mi do smiechu, hoci preberáme taký závažný zákon, ako je štátny rozpočet, ale ten vtip si dovolím i napriek tomu použiť ako príklad. Blondínka prišla do pizzerie a objednala si pizzu. Čašník k nej pristúpil a pýtal sa jej, či chce pizzu na krájať na šesť alebo na dvanásť častí. Blondínka odvetila, že stačí šesť, pretože dvanásť by nezjedla.
Preto je to rovnako aj so štátnym rozpočtom, štátny rozpočet je určitý koláč, ktorý pekár upiekol len taký veľký, koľko múky mal v pivnici, v komore. Preto, prosím vás, považujem za populistické, demagogické, ak my sa dnes ideme baviť, že tomu rozpočtu, tomu rezortu treba pridať 100 miliónov, tomu druhému 200, treba znížiť dane, DPH z 10 na nulu. Povedzte mi, ktorá vláda by chcela zdražovať, ktorá? Možno bývalá alebo žiadna iná. Veď dnes je kasa prázdna, niet inej pomoci, jedine čo môžu občania vyčítať parlamentu a tejto vláde, je to, že sme neurobili poriadok a nezobrali sme na zodpovednosť tých ľudí, ktorí doviedli tento štát do tejto situácie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Topoli, po ňom pán poslanec Gabriel.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, vystupuje pán poslanec Topoli.
Poslanec M. Topoli:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážený podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 toho tu už bolo povedané veľmi veľa. Návrh štátneho rozpočtu počíta s deficitom 18 miliárd Sk. Práve toto číslo je pre väčšinu nezainteresovaných hrozivým mementom. Podľa mňa však budú problémy vyplývajúce z návrhu rozpočtu omnoho závažnejšie a komplexnejšie. Finančné toky štátu ohrozia nielen narastajúce ťažkosti podnikateľov, ale nepriamo aj zlú sociálnu situáciu, každodennú realitu obyčajných ľudí. Štátny rozpočet nedáva reálnu šancu na tak sľubované pozitívne zmeny v ekonomike. Absentujú rozvojové prvky, všetko je postavené na ďalšej reštrikcii. Táto moja obava vyplýva nie z nízkych príjmov a vysokých výdavkov, ale predovšetkým z pokrivených východísk. Vláda si hypoteticky naplánovala a z toho odvodila aj ostatné čísla v rozpočte, že ceny nevzrastú viac ako o 10 percent a miera nezamestnanosti neprekročí 17 percent. Odkiaľ pramení tento optimizmus, nie je mi známe. Štatistiky totiž hovoria, že za tento rok len do konca októbra bez vplyvu schváleného zvyšovania spotrebných daní z benzínu a nafty, motorových olejov, piva, tabaku či liehu, z rastúcich platieb za elektrickú energiu a plyn stúpli ceny o 13 percent.
Podobne je to aj s nezamestnanosťou, počet nezamestnaných osciluje okolo 500 tisíc pracovníkov, čo je približne 19 percent. Túto problematiku v priebehu rozpravy o štátnom rozpočte nedokázala vysvetliť ani pani ministerka. Konštatácia, a teraz budem citovať "jednoducho predpokladáme, že nezamestnanosť momentálne kulminuje a v budúcnosti už bude iba klesať", podľa mňa pôsobí úsmev, keby to nebolo také vážne. Pani ministerka, nezamestnanosť ani ceny neklesajú samy od seba bez podporných a rozvojových programov vlády, ale podnikateľov, teda zamestnávateľov, a to tento štátny rozpočet neobsahuje.
Ďalej mi dovoľte povedať niekoľko poznámok o reprodukcii a financovaní vodného hospodárstva. Pred mesiacom prerokovala táto snemovňa takzvanú zelenú správu o vodnom hospodárstve, v ktorej sa konštatuje, že na zabezpečenie vybraných funkcií vodného hospodárstva je potrebných 8,8 miliardy Sk ročne. Parlament túto správu prijal. Pozrime sa však, čo sa nachádza v návrhu štátneho rozpočtu pre vodné hospodárstvo. Na investičnú výstavbu sa navrhuje 390 miliónov Sk, 390 miliónov Sk, z toho pre Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodársku výstavbu spolu 160 miliónov a pre podniky Vodární a kanalizácie 230 miliónov Sk a z týchto 230 miliónov 130 miliónov je účelovo na výstavbu vodovodných sietí v obciach ochranného pásma Jadrovej elektrárne Mochovce. Na jej dokončenie potrebujeme 1,1 miliardy Sk. Môžeme tu polemizovať o tom, či to má platiť ministerstvo pôdohospodárstva z kapitoly ministerstva pôdohospodárstva alebo je to vyvolaná investícia, ale podstatné je to, že sa to musí jednoducho dokončiť a na to treba dnes tieto peniaze. Na verejnoprospešné akcie v pôsobnosti Vodární a kanalizácie je podľa návrhu len 100 miliónov korún.
Požiadavky na vodné hospodárstvo, ktoré vyplývali z tých 8,8 miliardy a sú priamo na zabezpečenie akcií, ktoré vyplývajú aj zo vstupu Slovenska do Európskej únie. Na celkovú rozostavanosť, na dlhodobo rozostavané stavby sú potrebné 2,4 miliardy Sk. Vybudovať a dostavať stavby čistiarne odpadových vôd súvisiacich s nariadením vlády číslo 242/1993, ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, platnosť rozhodnutí výnimky je do roku 2002, na to treba 7,7 miliardy korún. A riešiť zásobovanie obyvateľov náhradných vodných zdrojov v prípade výskytu arzénu, tam treba 3 miliardy korún. Vybudovať koncepčne pripravované stavby prívodom vody s nižším podielom zásobovania obyvateľom na 115 miliónov korún. Čiže celková potreba len na malú vodu je 13,2 milióna. A minimálne potreby pre Slovenský vodohospodársky podnik sú 600 miliónov na škody spôsobené povodňami a 250 miliónov povodne a ochrana, reorganizácia tokov. Čiže presne tak, ako to bolo konštatované v zelenej správe, požiadavky korešpondujú s 8,8 miliardami a 5,3 miliardy je dlh z roku 1999.
Návrh štátneho rozpočtu zabezpečuje požiadavky vodného hospodárstva na 2,5 percenta, a to už nie je úsmevné. Lebo vodné hospodárstvo plní nezastupiteľnú úlohu v tvorbe a rozvoji územia v rozvoji štátu. Nestačí len konštatovať, že máme najväčšie bohatstvo vo vode, a to, aby sme to mohli aj efektívne využiť, musíme doň aj investovať.
Ďalším veľmi významným faktorom je už naša ambícia vstúpiť do Európskej únie. Pri takomto prístupe vlády to však nebude možné, lebo podmienky na vstup do Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva sú jasné. Spomeniem len niektoré. Podmienka na vstup 92 percent zásobovania obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov. Súčasný stav 83,1. Smernica Rady Európy číslo 91/271/EHS o čistení mestských odpadových vôd požaduje, že v každej obci nad 2 000 obyvateľov musí byť kanalizácia a čistiareň. A končí sa výnimka vyplývajúca z uznesenia vlády, z nariadenia vlády číslo 243/1993.
To je na existujúcich čistiarňach. Na toto je potrebných 100 miliárd korún.
Nemyslím si, že toto je možné riešiť len prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Chýbajú mi však rozvojové impulzy a systémové opatrenia. Rozpracovanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky ministerstva pôdohospodárstva na obdobie štyroch rokov berie vodné hospodárstvo ako macocha v slovenských rozprávkach. Veľmi rýchlo, ihneď po nástupe pozastavilo ministerstvo podľa môjho pohľadu v rozhodujúcich systémoch, ako je transformácia vodovodov a kanalizácií i napriek tomu, že o vydanie majetku infraštruktúry požiadalo 736 obcí a miest, čo predstavuje 40,5 percenta obcí, kde je vodovod. Konštatácia, že do vyriešenia legislatívnych podmienok je potrebné toto pozastaviť. Ak budem brať tento dôvod za rozhodujúci, pri súčasnom stave legislatívy riešenie vidím v nedohľadne.
Návrhy, ktoré sú vo vláde na postup transformácie, ktoré predložilo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, ten model H oddelenia spoločnosti je jediný možný na vstup strategických partnerov, ktorý je do tejto oblasti nutný z hľadiska investícií, ktoré som tu naznačil.
Na záver len toľko. Chválime sa stále, aké máme bohatstvo vo vodách celkove, ale správame sa k vodnému hospodárstvu naozaj ako tá macocha.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Topoliho: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Husár ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec poukázal na jednu skutočnosť, že materiály, ktoré boli predkladané do vlády, materiály, ktoré boli predkladané do parlamentu, niečo naznačovali, robili určitú stratégiu až rozpočet vôbec, ale vôbec nie je súladný s týmito materiálmi.
Už minule som povedala, že táto vláda vodu káže a víno pije. Je to aj v iných odvetviach. Je to v iných odvetviach taktiež vypuklé. Ciele sa programujú, financie sa nedávajú. Áno, ja súhlasím s tým, že vláda môže rozdeliť len to, čo do rozpočtu dostane. Konečne každá žena, ktorá má rodinu a príjmy, vie, že aj v rodine je možné len toľko rozdeliť, koľko príde príjmov do jej rúk. Ale v jednom sa vlády líšia. Vlády, ktoré vedia iniciovať aktivity, mať rozvojové programy, aby tie peniaze prišli, a vlády, ktoré to nevedia, sú vlády, ktoré vedia rozbehnúť aktivity, ktoré odbremenia štátny rozpočet, a sú vlády, ktoré spravia len na základe výpočtu nákladovo výsledkovej efektivity, ja keď vystúpim, o tom budem hovoriť, čiže koľko to stojí a koľko úrokov príde, ale nerobia funkčný výpočet efektivity a potom zaťažia množstvom nezamestnaných rozpočet, ktorý to vôbec nemôže prežiť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Husár, nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Pán predseda, ospravedlňujem sa, robím iba to, čo ste boli donútení aj vy urobiť. Prosím pána kolegu Horta, aby do troch dní si overil informácie, ktoré uviedol, ktoré sa dotýkajú Pratexu a mojej dcéry, a uviedol ich na pravú mieru. Vyhlasujem pred parlamentom, že nielen moja dcéra, ale ani nikto z mojich príbuzných nikdy nebol členom žiadneho orgánu Pratexu, akciovej spoločnosti, a obdobne, pretože to viem, ani exposlanec Homola.
Zároveň vyhlasujem, že som bol verejne pred zamestnancami, manažmentom proti privatizácii Pratexu terajším subjektom.
Ďakujem za porozumenie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gabriel. Nie je prítomný, stratil poradie. Pán poslanec Maxon a po ňom pán poslanec Andrassy.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená pani ministerka,
vážená ľahostajná neprítomná vláda,
panie poslankyne, páni poslanci,
napriek malej ochote tejto snemovne počúvať a registrovať pripomienky opozície a absolútnej neochote tieto pripomienky analyzovať, dovoľte mi, aby som využil obmedzený časový limit desiatich minút na moje vystúpenie. Vystúpenie, v ktorého prvej časti sa pokúsim prezentovať principiálne nedostatky a riziká navrhovaného rozpočtu, v druhej časti si dovolím položiť predkladateľovi, vám poslancom niekoľko otázok, v tretej sa obmedzím na krátky záver. Obmedzený čas, ktorý ste mi stanovili, ma núti hovoriť v bodoch.
Pripomienka číslo 1. Projektovaný rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 2,5 percenta je nereálny a ťažko dosiahnuteľný. Nie je predpoklad splniť HDP ani v roku 1999, pričom treba zdôrazniť, že pozitívne dosahy poklesu hodnoty slovenskej koruny v tejto oblasti už boli vyčerpané.
Pripomienka číslo 2. Uvažovaná miera inflácie do 10 percent nemá reálne ekonomické opodstatnenie. Ak sa v súčasnom období pohybuje okolo 15 percent, je pri uvažovanom veľkom rozsahu liberalizačných opatrení v cenovej oblasti od 1. januára 2000 i v priebehu roku 2000 odhadovaná politicky bez ekonomického opodstatnenia.
Pripomienka číslo 3. Priemerná miera nezamestnanosti, s ktorou uvažujete v rozsahu 16 - 17 percent, je skutočne zbožným želaním. Nerešpektujete súčasný stav na trhu práce. Čítajúc tento návrh, ktorý uvažuje s významnou redukciou pracovných miest v štátnej správe, poznajúc stav podnikovej sféry, konštatujem: nereálne sľubujete uvedené čierne na bielom, čomu ani vy nemôžete veriť.
Pripomienka číslo 4. Množstvo noviel zákonov prijatých na poslednú chvíľu skráteným legislatívnym konaním robia z rozpočtu ideový zámer, a nie základný národohospodársky dokument na rok 2000. Už dnes viete, že bude potrebné pre vážne disproporcie novelizovať zákon o správe daní, a rovnako viete, že to nebude jediná novela.
Pripomienka číslo 5. Ak využijete v plnom rozsahu ustanovenie § 12 ods. 4 i vo väzbe na § 1 ods. 2 zákona, klamete predovšetkým odbornú ekonomickú verejnosť a namiesto prezentovanej makroekonomickej rovnováhy projektujete riziká pre budúcnosť. Pani ministerka, predpokladám, vie, o čom hovorím. V prípade využitia týchto možností môže totiž schodok štátneho rozpočtu dosiahnnuť 48,9 miliardy, t. j. 5,3 percenta predpokladaného HDP. Ak by sa však zohľadnil deficit zostávajúcich verejných fondov vo výške 10 miliárd, schodok rozpočtu všeobecnej vlády dosiahne 58,9 miliardy Sk, t. j. už 6,3 percenta predpokladaného HDP, a nie 3, ako uvádzate.
Pripomienka číslo 6. Navrhovaný rozpočet nerešpektuje reálnu skutočnosť verejnoprávnych fondov. V pracovnom návrhu sa predpokladal deficit sociálnej poisťovne 7,2 miliardy Sk. V samotnom návrhu už len nereálny deficit 3,4 miliardy. Štátny rozpočet, vážené dámy a páni, je i pre dôchodcov. Takýmto postupom sa nielen vylučuje zvýšenie dôchodkov, ale i ohrozuje ich riadne vyplácanie.
Pripomienka číslo 7. Použitie zdrojov z privatizácie sa uvádza ako úmysel bez konkrétneho a záväzného určenia. Vystavujete bianko šek všetkým a nikomu. Takto sa vám podarilo dosiahnuť dohodu o rozpočte vo vláde a veríte, že i v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pripomienka číslo 8. Takýchto závažných pripomienok by som mohol predniesť ešte približne 21. Nie veľmi vás to však zaujíma. A koniec koncov ani nemám čas. Dovoľte mi teda položiť niekoľko otázok.
Otázka číslo 1. Koľko balíčkov ekonomických opatrení v roku 2000 budete musieť na dosiahnutie rozpočtových cieľov uskutočniť?
Otázka číslo 2. Ak ste v roku 1999 vytiahli z vreciek občanov asi 17 miliárd Sk, prečo v roku 2000 pokračujete s ešte väčším apetítom?
Otázka číslo 3. Prečo rozširujete počet subjektov, ktorým je možné prijímať štátne záruky? Neuvedomujete si, že to nie je makroekonomická stabilizácia, ale destabilizácia pre štátne rozpočty budúcich období?
Otázka číslo 4. Nemyslíte si, že vychádzať v rozpočte z kurzu k 12. 11. s použitím koeficientu 1,12 je príliš odvážne? Nehovoriac o tom, že ani tento koeficient ste nepremietli do prílohy číslo 7, čo je významná metodická chyba.
Otázka číslo 5. Z akých dôvodov uvažujete s poklesom daňovej výnosnosti v roku 2000 o 1 percento?
Otázka číslo 6. Ako nás chcete presvedčiť, že školstvo je vašou programovou i rozpočtovou prioritou, keď podiel pre túto kapitolu predstavuje len 0,6 percenta HDP, teda najmenej v Európe.
Otázka číslo 7. Už v roku 1999 došlo k rapídnemu poklesu hrubého fixného kapitálu. Na rok 2000 pripravujete to isté. Neuvedomujete si, že bez investícií nie je možný rozvoj a reštrukturalizácia ekonomiky?
Otázka číslo 8. Dokážete, prosím, vysvetliť nám i daňovým poplatníkom, o akom znížení daňového zaťaženia hovoríte, keď počítate so zvýšením daňových príjmov o 8,7 miliardy Sk?
Otázka číslo 9. Ako môžete žiadať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyčleniť ako príspevok na bývanie 1 miliardu Sk, keď doposiaľ nepoznáme ani základné princípy použitia týchto prostriedkov?
Otázka číslo 10. Pani ministerka, prečo plánujete odvod Národnej banky Slovenska vo výške 2 miliardy? Ako opozičná poslankyňa ste takýto postup tvrdo kritizovali. Platí v tomto prípade zásada, iná stolička, iný princíp?
Otázka číslo 11. Pani ministerka, za znižovanie dotácií na teplo a teplú úžitkovú vodu ste Kozlíka i mňa ostro kritizovali. Teraz, keď navrhujete nulu, platí i v tomto prípade zásada, iná stolička, iný princíp?
Otázka číslo 12. Pani ministerka, uvedomujete si, že § 12 ods. 3 navrhovaného zákona je v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách?
Otázka číslo 13. Viete o tom, že takýchto a podobných otázok môžem položiť niekoľko desiatok?
Vážené dámy, vážení páni, prirodzene, lebo vás to nezaujíma, pán poslanec Kováč.
Záver číslo 1. Navrhovaný zákon o štátnom rozpočte literárnym žánrom sľubuje rýchlu makroekonomickú stabilizáciu slovenskej ekonomiky, pričom nedôstojne nerešpektuje, že ekonomika má slúžiť občanom, a nie občania vašim predstavám.
Záver číslo 2. Vážení poslanci koalície, hlasovaním o takto predloženom návrhu rozpočtu na rok 2000 preberáte politickú zodpovednosť, ktorú nedokážete pred slovenskou verejnosťou obhájiť. Ako som už povedal, týmto návrhom rozpočtu vláda postavila strechu domu. Vládu nezaujíma, ako sa pod touto strechou bude žiť, pričom dom nemá základné fundamenty a sľubuje, samozrejme, hrozbu zrútenia.
Záver číslo 3. Už dosiaľ prezentované stanoviská predkladateľky dávajú minimálne šance uspokojivých a objektívnych odpovedí na moje otázky.
A záver číslo 4. Ora et labora! Modli sa a pracuj! Pri takomto rozpočte vám to však asi ťažko pomôže.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Jediný prihlásený s faktickou poznámkou na vystúpenie pán poslanca Maxona je pán poslanec Švec. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Pán exminister Maxon, myslím si, že ste zabudli na jednu vec, keď ste hovorili o financovaní rezortu školstva, že rozpočet je rozdelený. To, čo ste vy vyčítali v kapitole ministerstva školstva, platí pre vysoké školy. Celkový rozpočet presahuje 26 miliárd Sk, čo je okolo 15 percent hrubého domáceho produktu. Takže si myslím, že vaše argumenty nepadali na úrodnú pôdu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrassy. Pripraví sa pán poslanec Brhel.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážený pán podpredseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
zákon o štátnom rozpočte je rozhodujúcou a najviac diskutovanou právnou normou, ktorá púta pozornosť nielen poslancov, politikov či hospodárskych analytikov, ale aj radových občanov. Niekoľkodňová diskusia v pléne Národnej rady k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 prináša aj ostrú výmenu názorov, tvrdú polemiku medzi koaličnými a opozičnými poslancami. Opozícia sa prirodzene stavia do polohy najväčšieho ochrancu záujmov ľudí, do pozície deda Mráza, ktorý štedro rozdeľuje financie pre zdravotníkov, poľnohospodárov či umelcov. Štedrosť opozície nie je ničím limitovaná, vychádza z myšlienky, keby sme tu boli my, bolo by všetko lepšie. Postoj strán vládnej koalície a ich poslancov musí v prvom rade vychádzať z ekonomických možností štátu, z možností reálneho hospodárskeho rastu v krajine.
Naša strana v prvom rade pri prijímaní a podpore rozpočtu na budúci rok bude dbať o to, aby sa nemrhalo peniazmi občana, aby nekontrolovane nenarastal štátny dlh, pretože či chceme alebo nie, v konečnom dôsledku by dlhy štátu musel zaplatiť len a len občan. Základnou úlohou zodpovednej politiky vlády nielen na Slovensku, ale aj vo vyspelých štátoch sveta na prelome tisícročí je robiť politiku nielen pre dnešok či zajtrajšok, ale hľadieť do budúcnosti, pripravovať perspektívne sa rozvíjajúcu spoločnosť, spoločnosť pre budúcu mladú generáciu.
V návrhu štátneho rozpočtu pozitívne vnímam očakávaný 2,5-percentný rast hrubého domáceho produktu a zároveň aj plánovaný 2-percentný schodok štátneho rozpočtu. Tieto čísla vychádzajú z cieľa, ktorý si dala vláda Slovenskej republiky a aj samotná Strana demokratickej ľavice, že počas vládnutia nebudeme nekontrolovane zadlžovať štát, zadlžovať takmer 5,5 miliónov občanov Slovenska, ale začneme systémové zmeny vedúce k oživeniu výroby v podnikoch, fabrikách.
Na druhej strane, ak chceme postaviť pevnejšie základy pre našu lepšiu budúcnosť, pre jasnejšiu perspektívu mladej generácie, musíme začať veľmi vážne riešiť najmä problémy spojené s nezamestnanosťou, ktoré vylučujú rozsiahlu skupinu ľudí zo základných pracovných aktivít, zo základného celospoločenského života. Dnešných pol milióna nezamestnaných, čo je asi 19 percent aktívnych ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť v trhovej ekonomike, sú vážnym indikátorom trhového, ale aj politického neúspechu politiky predchádzajúcej, ale už aj súčasnej vlády. Finančná podpora aktívnej politike zamestnanosti a prijímanie zákonov smerujúcich k znižovaniu nezamestnanosti pod hranicu 15 percent v roku 2000 by podľa môjho názoru malo byť základným cieľom politiky vlády Slovenskej republiky v boji s nezamestnanosťou. Nechceme a nemôžeme hazardovať s našou budúcnosťou, a preto svoju pozornosť musíme sústrediť do výchovy, vzdelávania a technického pokroku spoločnosti. Občania Slovenska správne chápu potrebu zvyšovaniu investícií do vzdelania, do mladých ľudí, pretože budúci rast našej ekonomiky ide ruka v ruke s novými vedomosťami, s technickou modernizáciou celej spoločnosti.
Do popredia sa čoraz viac v štátoch vyspelej Európy dostávajú vedomosti, a preto je našou povinnosťou podporovať rozvoj školstva, vzdelania, vedy a techniky. SDĽ vníma rozvoj vzdelania ako neoddeliteľnú súčasť stratégie hospodárskeho rozvoja, sociálnej rovnosti a znižovania priepastných rozdielov medzi občanmi. Súčasný systém vzdelávania ponúka mladým ľuďom vyššiu úroveň, väčšie množstvo nových moderných informácií ako kedykoľvek predtým. Zároveň však treba povedať, že dnes sa nekladie dôraz na prípravu prechodu mladého človeka do spoločnosti. Osobne si myslím, že slovenské školstvo a ľudia v ňom pracujúci odovzdávajú mladej generácii vysokokvalitné vedomosti, ale neučia mládež, ako tieto vedomosti využívať v živote dospelých.
Pre spoločnosť, ktorá chce ísť súčasne s vývojom vo svete a chce mať moderného občana, je dôležité, aby ľudia vedeli využívať vedomosti mimo rámca oficiálneho vzdelávania. Nato, aby sme pripravili mladých ľudí na skutočnú nezávislosť, zodpovednosť či kreativitu, nato, aby sa človek učil celý život, je potrebné zmeniť školský systém. Zmeniť sa musí tak, aby nadobúdanie vedomostí nebolo spojené len s obdobím dospievania, ale oveľa viac sa musí dávať dôraz na vzdelávanie celej spoločnosti a najmä na vzdelávanie dospelých.
Vzhľadom na rastúcu schopnosť získavať a šíriť informácie a vedomosti nielen v školách, vedeckých inštitúciách, ale aj prostredníctvom nových komunikačných prostriedkov a najmä prostredníctvom internetu prišla skupina mladých ľudí pred necelým rokom s projektom INFOVEK, ktorý si kladie za cieľ do roku 2003 napojiť všetky základné a stredné školy na internetovú sieť. Spočiatku nereálna utopická predstava sa stala realitou a dnes žiaci 80 škôl na Slovensku majú k dispozícii internetové učebne, majú k dispozícii neobmedzený prístup k informáciám, učia sa pracovať s výpočtovou technikou, učia sa využívať a pracovať s informáciami.
Dámy a páni, využívam túto príležitosť a predkladám návrh za skupinu poslancov, aby sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa výdavky skupina 4 účelovo vyčlenila suma 35 miliónov Sk na podporu projektu INFOVEK, zavádzanie informačných technológií v základných a stredných školách. Aby sa nezvýšil deficit rozpočtu, sumu 35 miliónov Sk navrhujem získať zvýšením príjmov v kapitole Všeobecná pokladničná správa kód 290 iné nedaňové príjmy, výťažky z lotérií a iných podobných hier sumu 25 miliónov Sk a v kapitole Všeobecná pokladničná správa skupina 4 výdavky na telovýchovu a šport, školstvo, podporu mládeže, zdravotnícke, sociálne, humanitné a iné charitatívne účely kód 4039, výdavky na podporu školstva a mládeže prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky znížením o sumu 10 miliónov Sk.
Ministerstvo vyčleňuje v rámci priorít získaných z výnosov z privatizácie strategických podnikov sumu 45 miliónov Sk a navrhovaných 35 miliónov Sk zabezpečí úspešné pokračovanie odvážneho a potrebného projektu na modernizáciu výučby v základných a stredných školách. Vízia INFOVEK-u je realitou a verím, že aj podporením tohto návrhu vytvorí Národná rada Slovenskej republiky priestor pre moderné vzdelávanie, pre modernú budúcnosť Slovenska a jeho občanov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Andrassyho. Ako prvý pán poslanec Cuper, ako posledný pán poslanec Kačic. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, vystúpenie pána poslanca Andrassyho by nestálo naozaj za absolútne nijakú pozornosť, lebo zrejme ešte nepochopil, že vystúpenia by si mal písať každý, kto ich tu prednáša sám. A lepšie povedané, mal by ich predniesť bez toho, že by si ich napísal, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že sa tu nečíta, ale prednáša alebo rozpráva bez papierov. Pán Andrassy tu hovoril takým slovníkom, ktorý používal zrejme svojho času pán Weiss, keď písal Pezlárovi nejaké vystúpenia, a možno pán Andrassy mu niektoré z nich ukradol. Hovoril tu o svetlejších zajtrajškoch a lepšej budúcnosti. Ale chcem mu pripomenúť, že ja už nejakých 25 rokov robím v školstve a môžem mu povedať, že taká mizéria, aká je teraz, akú zaviedla pani ministerka financií za jediný rok v školstve ešte nebola.
Pán Andrassy, vy zrejme neviete o tom, že učiteľom právnickej fakulty, ale aj iných fakúlt Univerzity Mateja Bella nebolo vyplatené cestovné od februára alebo od apríla, mnohým. Ak by z vlastného entuziazmu nechodili tých mladých ľudí učiť, aby mali vami sľubovanú lepšiu budúcnosť a svetlejšie zajtrajšky, tak určite by sme aj my boli dávno museli vyhlásiť to, čo urobil rektor Univerzity Komenského pán Devínsky, to znamená, prerušiť školský rok, pretože je to len naozaj na zodpovednosti tých ľudí, ktorí sebaobetovaním chodia vzdelávať tú mládež, ale nie vašou zásluhou ani nie vašej SDĽ.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ja mám len kratučkú poznámku. Práve tu zašvitorila lastovička, o ktorej hovoril pán Benkovský. Žiaľ, poplietla si ročné obdobie. Zabudla odletieť do teplých krajín. Bolo by dobré, vhodné usmerniť ju, aby do teplých krajín odletela nadobro a už sa nikdy nevracala.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Angelovičová.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Pán predseda, chcem vysloviť podporné stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý pred ctenú snemovňu predložil pán poslanec Andrassy. Tak ako v priebehu roka 1999 našli spoločnú reč minister školstva a ministerka financií na zvýšenie transferu na prevádzku siete Sanet z pôvodne navrhovaných 6 na 15 miliónov Sk s účelovým určením, verím tomu, že ctená snemovňa podporí tento dobre mienený návrh zvýšenia finančných prostriedkov v prospech základných a stredných škôl.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
neviem si predstaviť tie krajšie zajtrajšky a budúcnosti, ktoré spomínal pri prijatí predkladaného návrhu rozpočtu na tento rok pán kolega. Neviem si predstaviť, ako to chce vysvetliť občanom povedzme z východného Slovenska, kde v jednotlivých okresoch je vyššia nezamestnanosť ako 30 percent, kde už pomaly prestali fungovať základné životné funkcie v obciach, v mestách, v školách, v podnikoch, v nemocniciach a podobne. Ale na druhej strane chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca v tom, aby tie internetové siete boli aj v iných školách a navrhujem, ak sa budú realizovať, aby sa začali realizovať z východného Slovenska, najlepšie bude, ak sa začnú realizovať z okresu Stropkov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel. Nie je prítomný. Stratil poradie. Pán poslanec Fico. Nie je prítomný. Stratil poradie.
Pán poslanec Dušan Švantner. Po ňom pán poslanec Tatár.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
milé dámy,
vážení páni,
minulý rok pri prerokúvaní rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky sa často opakovala kritika minulej vlády na to, v akom stave nechala ekonomiku tejto krajiny a od týchto kritikov som očakával urýchlenú nápravu tejto situácie. Čakal som tých obligátnych sto dní. Čakal som rok. A dnes pri rozpočte na rok 2000 som sa dozvedel, že musíme čakať ďalší rok, a ak chceme vedieť prečo, nedošlo k pozitívnej zmene v ekonomike, mám oprášiť čierne knihy, ktoré napísali na ministerstvách. Pani ministerka nás tiež informovala, že dedičstvo, ktoré táto vláda prijala, je horšie, ako očakávala, a stav pacienta, rozumej ekonomiky Slovenskej republiky, je zlý a doktor, čiže nová vláda zistila ďalšie choroby, ktoré bude potrebné liečiť ďalšie roky.
Pani ministerka, túto diagnózu môžete pokojne hovoriť aj budúci rok. No neverím, že občan a volič bude ochotný tieto reči počúvať a hlavne nebude týmto rečiam veriť, lebo si pamätá tak ako ja, že pani ministerka a pán exminister Černák sľubovali napríklad na Horehroní zmenu v Ľadovej doline, no fakty sú také, že nezamestnanosť pred voľbami bola v Breznianskom okrese 14 percent a teraz je viac ako 22 percent. Ale o tom sme hovorili na Fonde národného majetku, pani ministerka. Ja si to pamätám veľmi dobre.
Pani ministerka, na základe vašich sľubov ste v okrese Brezno získali ako Strana demokratickej ľavice skoro 22 percent hlasov voličov, čo je piate miesto zo všetkých okresov. A povedzte, čo ste pre tento okres urobili? Na základe dnešnej ekonomickej reality máte také preferencie, že by ste sa veľmi ťažko dostávali vôbec do parlamentu. Šesťdesiatšesť percent obyvateľstva nesúhlasí s vývojom v Slovenskej republike. Pani ministerka, možno budete tiež hovoriť, že je to záležitosť privatizácie, aká je situácia na Horehroní, ale tu musím dopredu povedať, že privatizácia strojárskych podnikov, ktoré tvoria základ ekonomiky Horehronia, bola v prvej vlne privatizácie, čiže nie je to záležitosťou predchádzajúcej vlády.
Milé dámy, vážení páni, keď som hovoril s odborníkmi z jednotlivých rezortov, musel som dať každému za pravdu, že je rozpočet nedostatočný. Chýbajú financie obciam, mestám, zdravotníctvu, školstvu, armáde, kultúre a tiež v sociálnej oblasti. My sústreďujeme pozornosť len na výdavky a málo sa zaoberáme možnosťami zvýšenia príjmov alebo celkovo zvýšenia v príjmovej oblasti. A preto chcem poukázať na tieto rezervy.
Na daniach je vyše 50 miliárd korún nedoplatkov, čo ale už mala riešiť táto vláda. Podľa informácie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sú v rezortoch obrovské straty pri investíciách, kde sa nesledujú celkové konečné investičné náklady, ale iba prvá ponuka daná realizátorom, čo, samozrejme, je tiež záležitosťou tejto vlády. Štátny majetok sa prenajíma za nižšie ceny, ako sú náklady na energie, údržbu a prevádzkovanie, čo musí takisto riešiť táto vláda.
Tiež by som chcel hovoriť o teraz konečnom delení majetku medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Pán predseda vlády sa tešil z úspechu. No skutočnosť je taká, že nás Česi vyzliekli donaha, a teraz keď nám hodili košeľu, sme schopní pánu Zemanovi dokonca bozkávať nohy. My sme darovali Českej republike pri výmene akcií bánk 2 miliardy korún. To sú takisto prostriedky, ktoré mohli byť použité, myslím si, celkom iným spôsobom. Pritom sme nezdôrazňovali pri tomto delení, aké straty sú pre Slovenskú republiku z delenia námornej plavby, kde nebol vôbec počítaný priestor, ktorý vlastnila bývalá Československá republika v Hamburgu. Nehovorilo sa o aerolíniách, kde sme z nich dostali iba 2 percentá z celého množstva akcií.
Možno, že by bolo teraz tak trocha na uvoľnenie zaujímavé, keby tieto záležitosti, nezrovnalosti s Českou republikou riešil náš pán kolega Volf, ktorý je veľmi aktívny pri hľadaní nedostatkov pri privatizácii za minulej vlády.
Pani ministerka, tiež by bolo potrebné vyčísliť straty, ktoré vznikli neprofesionálnym konaním pána Palacku na ministerstve dopravy a tiež pána Černáka na ministerstve hospodárstva.
Tu som predložil len niekoľko bodov, ktoré keď by sa kladne vyriešili, by priniesli prostriedky, ktoré by sme mohli rozdeliť pre tie oblasti, ktoré finančné prostriedky veľmi potrebujú.
Milé dámy, vážení páni, jedno hodnotenie rozpočtu je hodnotenie politikov, ktoré ovplyvňuje ich politická príslušnosť, a druhé je hodnotenie od obyvateľstva. Toto hodnotenie si myslím bude veľmi tvrdé a tu nebude možné už zostať pri tej rétorike, ktorú doteraz vláda realizuje.
Milé dámy, vážení páni, uvedomme si, že je najvyšší čas začať spolupracovať na zlepšení ekonomickej situácie v Slovenskej republike. Vláda musí bezpodmienečne vytvoriť vhodné ekonomické, ale aj politické prostredie pre podnikateľov bez kriminalizovania a osočovania tých, ktorí privatizovali aj za minulej vlády. Likvidácia firiem vládou je pílenie si konára, na ktorom vláda sedí. Je mi ľúto, keď sa útočí na tých, ktorí privatizovali strojárske fabriky, lebo je to oblasť, ktorá bola v minulosti predimenzovaná, a tieto firmy musia 90 percent svojich výrobkov vyviezť do zahraničia a len 10 percent môžu umiestniť na domácom trhu, čo vyžaduje obrovskú námahu.
Vieme veľmi dobre, že slovenský priemysel bol hlavne orientovaný na výrobu ťažkej vojenskej techniky. Dokonca v roku 1987 prínos z obchodu s týmito zbraňami bol pre Československú republiku 2 miliardy korún. My sme na túto oblasť celkom zabudli. My sme nechali naše trhy demokratickým krajinám a možnosti, ktoré sú, vôbec nevyužívame. Česká republika, ktorá nebola zameraná na výrobu tohto priemyslu, teraz je na trinástom mieste vo výrobe zbrojnej techniky, ťažkej zbrojnej techniky a ročne inkasuje za predaj tejto techniky vyše 700 miliónov USD. Je to skoro 30 miliárd Sk. Keď by sme tieto prostriedky mohli rozdeliť na tie oblasti, o ktorých som už hovoril, vlastne by sme nemuseli mať schodkový rozpočet a dokonca by nám ešte 12 miliárd zvýšilo.
Ja si myslím, že práve tu sú tie miesta, tu sú tie rezervy, ktoré by táto vláda mala využiť. Takisto som proti privatizovaniu strategických podnikov, o ktorých budem hovoriť neskoršie.
Ďakujem.