Piaty deň rokovania

25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

14. decembra 1999

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram piaty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Čižmáriková, pán poslanec Sládeček.

Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Irena Belohorská.

Dosiaľ v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 vystúpilo 27 poslancov vrátane rečníkov, ktorí vystúpili za poslanecké kluby. Poradie stratili títo písomne prihlásení poslanci: Vojtech Tkáč, Viliam Oberhauser, Eva Slavkovská, Rastislav Šepták, Michal Drobný, Ján Danko a Jozef Tarčák. V rozprave má vystúpiť ešte 19 písomne prihlásených poslancov a poslanci, ktorí stratili poradie, teda spolu je to ešte 26 poslancov.

V piatok sme rozpravu prerušili po vystúpení ministerky financií Brigity Schmögnerovej. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pani ministerky prihlásili pán poslanec Húska a pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán poslanec Húska, máte faktickú poznámku. Vzdávate sa. Pán poslanec Maxon? Nie?

Čiže budeme pokračovať v rozprave v poradí, ako sa poslanci písomne prihlásili. Ako posledný z písomne prihlásených vystúpil poslanec Ján Jasovský.

Teraz dávam slovo poslancovi Pavlovi Kačicovi a pripraví sa Viliam Sopko.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážená pani ministerka,

panie poslankyne, páni poslanci,

návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je rovnako chaotický ako hospodárska politika vlády. Nedáva východiská v rámci rozvojových impulzov ani z hľadiska strategickej myšlienky v oblasti rozvoja investícií a založenia budúceho rastu. Vlastný štátny rozpočet sa zle odštartoval už v roku 1999, keď sa váha celkového hodnotového systému preniesla do daní. Cez palubu hodili aj poistné systémy, pričom úplne odkrytá zostáva príjmová stránka štátneho rozpočtu. Istých je výdavkov okolo 4 miliardy v oblasti daní z príjmu fyzických osôb. V padajúcej ekonomike sú absolútne neisté príjmy viazané na ostatné druhy daní. Jasne nedefinujú ani projekty, na ktoré sa budú viazať vysoké pôžičky vlády v objeme 24 miliárd korún. Okolo 15 až 20 miliárd Sk existujú tiež riziká verejnoprávnych fondov.

Rozpočet na základe aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky nepresviedča, že je postavený na reálnych východiskách. Nie sú definované výraznejšie impulzy, ktoré by pohli priemysel, stavebnú produkciu, riešili problémy poľnohospodárstva, zvýšenie objemu dopravy, to je na strane tvorby zdrojov.

Na stránke spotreby dolárový export klesá, napriek zníženiu hodnoty koruny spotreba obyvateľstva bude klesať, pretože budú klesať reálne mzdy, tak je to založené v rozpočte. Investície takisto budú klesať, pretože nie sú žiadne konkrétne programy v podpore investícií. Je podsadený objem nezamestnanosti, ktorý nebude v štátnom rozpočte krytý. To znamená, sú tu zasa len riziká vo východiskách. Je tu otvorených a nekrytých programami minimálne 24 miliárd Sk, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu bánk a sociálne programy. Vytvára sa samoobsluha pre vládu v rámci mimorozpočtových zdrojov a poslancov to nezaujíma, čím to chce vláda naplniť, či nebude politické rozdeľovanie, ako bude navrhovať tieto zdroje, keďže nie sú podložené konkrétnymi projektmi. Došlo k absolútnej prevahe v dominancii daňovej sústavy zvyšovaním daňového zaťaženia v oblasti spotrebných daní, DPH a ďalších a na druhej strane cez palubu boli hodené poistné fondy, ktorých základňa sa naďalej odvíja od rokov 1996, 1997, nedochádza k valorizácii týchto príspevkov do verejnoprávnych fondov. To sú obrovské riziká medzi 15 - 20 miliárd Sk bilancie vyššieho deficitu týchto fondov, než predpokladá štátny rozpočet. Dokonca štátny rozpočet tieto riziká priamo definuje.

Takže podľa mňa stojíme pred otázkou, či takto postaviť rozpočet je vôbec reálne. Ak reagujeme na podnikateľskú verejnosť, ktorá definuje situáciu tak, že na rok 2000 si nevie postaviť svoj biznis plán, ak to nevie urobiť podnikateľ, ako to vie reálne postaviť plán štátu, rozpočet v absolútne zmenených legislatívnych podmienkach v oblasti daní a hospodárskych nástrojov a pripravovaných cenových opatrení. Toto je situácia zrelá na rozpočtové provizórium, aby sa predišlo tomu, že v apríli, máji na budúci rok sa zistí, že rozpočet sa vyvíja úplne ináč. Potom sa budú prijímať opatrenia s účinnosťou od 1. júla, a tak stratíme polrok v roku 2000. Rozpočtové provizórium oproti tomu dáva šancu veľmi pružne reagovať na vznikajúcu situáciu už v prvých dvoch mesiacoch roka. Nie je to len môj názor, ale aj názor inštitúcií, ako sú napríklad Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná a priemyselná komora a tak ďalej. Ich stanoviská na riziká štátneho rozpočtu mi dovoľte spomenúť len v dvoch veciach.

1. Predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 predpokladá prijatie mnohých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Eventuálne neprijatie týchto zákonov, respektíve prijatie týchto zákonov, ale zlých, môže viesť k rozpočtovému provizóriu.

2. Závažným problémom je otázka štátnych záruk za bankové úvery. V § 10 návrhu zákona je umožnené prijímať štátne záruky pre značný počet subjektov - Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, štátne fondy, hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a podobne, pričom zvýšený limit z novoposkytnutých záruk vyvolal riziká pre štátne rozpočty v ďalších rokoch v prípade ich realizácie. Vo výdavkovej časti rozpočtu stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska už tu bolo prezentované. Len chcem poukázať na dosahy toho, čo je pre obec a mestá plánované v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000.

Nepriaznivo sa to dotkne najmä obcí a menších miest v hospodársky menej rozvinutých oblastiach Slovenska. Cieľové body krajšej budúcnosti budú vzdialenejšie pre občanov žijúcich na týchto územiach, kde je vysoká nezamestnanosť a sociálna bieda, nižšia pracovná kvalifikovanosť občanov, slabšia úroveň vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, nedostačujúca zdravotná starostlivosť, redšia dopravná sieť, menej kvalitná pôda, znečistené životné prostredie a podobne. Takisto vo veľmi kritickej situácii vo finančnom zabezpečení sú činnosti štátnej správy v regiónoch Slovenska. V poslednom období sa mimoriadne skomplikovala situácia vo finančnom zabezpečení vlastnej správy okresných úradov, najmä v dôsledku výraznej poddimenzovanosti ich rozpočtov a z nej vyplývajúcej dlhodobej a stále narastajúcej zadlženosti týchto úradov. Zadlženosť okresných úradov má za následok, že celý rad úradov už v súčasnosti a v ďalších najbližších dňoch nemôže plniť svoje základné zákonom určené úlohy a služby, najmä smerom k občanom.

Je už realitou aj v samotných úradoch, že ich budovy sú odpájané od zdrojov energie, spojových služieb, úrady nevykonávajú úhrady nájomného, neplnia si daňové povinnosti k obciam a podobne. Ďalším aktuálnym problémom vo financovaní krajských okresných úradov je finančné zabezpečenie prác súvisiacich s prechodom informačných technológií na rok 2000. Rozsah výdavkov na zabezpečenie príslušných dodávok a služieb na túto úlohu predstavuje súhrnne na všetky kraje asi 65 miliónov Sk. Ako z uvedeného vyplýva riešenie súčasnej kritickej situácie, zabezpečenie najnaliehavejších problémov krajských a okresných úradov tak, aby boli schopné plniť svoje základné funkcie ako orgány štátnej správy, vyžaduje zvýšenie výdavkov na vlastnú správu úradov o 250 miliónov Sk s tým, že s postupnou úhradou výdavkov sa začne neodkladne.

Dovoľte mi niekoľko slov k Prešovskému kraju, ktorý je z hľadiska počtu obyvateľov najväčší na Slovensku a kde mám trvalé bydlisko.

Návrh štátneho rozpočtu pre Prešovský kraj nepostačuje na krytie výdavkov, a tým nezaručuje kvalitné plnenie úloh v kapitole Krajský úrad Prešov na rok 2000. Ak si vyberiem len jednu oblasť z rozpočtu Prešovského kraja, a to je školstvo, dostaneme sa do zúfalých čísiel. Z celkového objemu 762 miliónov Sk určeného na tovary a ďalšie služby pre kapitolu Krajský úrad Prešov je určených celkovo 395 miliónov Sk, čo je necelých 52 percent. Takto stanovený rozpočet za daného stavu nepostačuje zabezpečiť ani najnutnejšie požiadavky na zabezpečenie plynulej prevádzky škôl a školských zariadení v roku 2000. Svedčí o tom aj skutočnosť, keď toho roku musela vláda Slovenskej republiky prijať uznesenie na riešenie krízovej situácie v školstve prispením finančných prostriedkov na oddlženie neuhradených faktúr. Po sumarizácií návrhov jednotlivých škôl a školských zariadení je rozdiel oproti určenému objemu o 300 miliónov Sk nižší.

Na záver mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh. Navrhujem v rozpočte kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť finančné prostriedky vo výške 10 miliónov Sk v prospech kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a účelovo ich viazať na obnovu rímskokatolíckeho kostola v Stropkove.

Pán predseda, ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky nie sú.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko, po ňom pán poslanec Šťastný.

Nech sa páči.

Poslanec V. Sopko:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážení členovia Rady vlády Slovenskej republiky,

vážená Národná rada,

kolegyne, kolegovia poslanci,

v návrhu rozpočtu je zabudovaná krajná miera napätosti medzi zdrojmi a potrebami a medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami. V príjmovej časti rozpočtu návrh počíta s výrazným zlepšením finančnej, daňovej aj colnej disciplíny. Štátny rozpočet má svoje riziká na príjmovej strane rozpočtu. Jedno z najväčších je v realizácii štátnych záruk. Priestor na prevzatie nových záruk je nižší, podstatne nižší, ako sú požiadavky rezortov. Preto si musí vláda Slovenskej republiky uvedomiť, že poskytovanie ďalších záruk treba veľmi dobre zvažovať, ale jeden prípad odporučím aj vo svojom vystúpení vo vzťahu k Železniciam Slovenskej republiky. Vo výdavkovej časti rozpočtu sú rozpočtované zdroje veľmi skromné, a preto aj kritika, ktorá tu odznieva, je v mnohom oprávnená. Len treba dodať, že dlhová služba pohlcuje veľkú časť výdavkov rozpočtu, a to je hlavný dôvod, že chýbajú rozpočtové zdroje na rozvojové priority. Keby neexistovalo to veľké bremeno dlhov, bol by stav aj v štátnom rozpočte naprosto iný. Nato doplácajú rezorty, a, žiaľ, bič práska na konci a v mnohom dopláca občan.

Ako opozičný poslanec v predchádzajúcom období som mnohokrát hovoril a poukazoval na stav v hromadnej osobnej doprave, autobusovej alebo železničnej. Kritický stav pretrváva. Ale chcem pripomenúť, že kríza v autobusovej aj železničnej osobnej doprave existovala aj pred vládou Mikuláša Dzurindu. Nie je to záležitosť súčasnej vlády. Tak ako som pripomínal bývalým členom vlády pánu Kozlíkovi aj pánu Jasovskému, aj dnes chcem pripomenúť súčasnej ministerke financií pani Schmögnerovej a ministrovi pánu Macejkovi, že osobná doprava sa bezprostredne dotýka občanov tých najslabších sociálnych vrstiev. Súčasný katastrofálny stav je výsledkom niekoľkoročného vývoja, ale riešiť ho nevyhnutne musíme. Plne si uvedomujem dosah štátneho rozpočtu na rok 2000 v oblasti osobnej železničnej dopravy na občana z pohľadu dopravnej obslužnosti.

Vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu vyčlenila na úhradu straty pri realizácii výkonov vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave objem 3,95 miliardy Sk, pričom 2,75 miliardy je v rámci bežných transferov a zvyšok je zahrnutý do rozvojových programov. Táto úhrada straty nepokrýva objektívnu potrebu prostriedkov na bezproblémové financovanie prevádzky osobnej dopravy a na zabezpečenie štátom požadovanej objednávky dopravných výkonov. To treba otvorene povedať s plnou zodpovednosťou a povedať aj B, aké budú dôsledky. V praxi to znamená nutnosť, aby Železnice Slovenskej republiky redukovali osobnú dopravu v rozsahu nad 20 percent oproti súčasnému stavu. To znamená úplné zastavenie prevádzky tratí pre osobnú dopravu alebo obmedzenie počtu vlakov na jednotlivých železničných tratiach či už hlavných alebo vedľajších. Je to vážne reálne riziko, ktoré možno odstrániť len dofinancovaním výkonov vo verejnom záujme zo štátneho rozpočtu v objeme zhruba 700 miliónov Sk. Otázka, kde nájsť priestor v štátnom rozpočte z príjmov, ktoré plynú do štátneho rozpočtu, ale ak to nie je možné, je možné vykonať zmenu v konštrukcii rozpočtu z dôvodu napätosti medzi zdrojmi a potrebami, potom musíme hľadať iné možnosti.

Takéto možnosti sú. V prvom rade do času vyčlenenia týchto prostriedkov môže vláda Slovenskej republiky poskytnúť Železniciam Slovenskej republiky štátnu záruku v sume 700 miliónov Sk nad rámec uvažovaných záruk. A druhá možnosť, aby vláda Slovenskej republiky v záujme vládneho uznesenia číslo 544 z roku 1999 našla finančné zdroje na krytie ekonomicky oprávnených nákladov verejnej železničnej dopravy potvrdených medzinárodným auditom. Napríklad použiť prostriedky získané privatizáciou. Citované vládne uznesenie, pre vašu potrebu, je obsahom venované transformácii a ekonomickej stabilizácii Železníc Slovenskej republiky. Iná cesta nie je a bolo by veľmi zlé, ak by Železnice Slovenskej republiky boli doslova donútené vykonať ďalšie obmedzenie v dopravnej obslužnosti v regiónoch Slovenska.

Tieto návrhy predložím písomne ako súčasť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2000 formou odporúčaní vláde Slovenskej republiky.

Ak mám ešte zvyšok času, chcel by som sa tak ako každý rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu dotknúť otázky rozpočtov obcí a miest. Je to vždy veľmi citlivá záležitosť, okolo ktorej sa veľa diskutuje. Oceňujem všetky pozmeňujúce návrhy na zvýšenie štátneho rozpočtu v kapitole miestnych rozpočtov. Minimálne 10-percentný medziročný nárast podielu obcí na celoštátnych daniach pokladám za nevyhnutný a predpokladám, že v Národnej rade sa nájde veľká časť poslancov na podporu zvýšenia finančného objemu na podielových daniach do rozpočtov obcí minimálne o 500 miliónov Sk oproti vládnemu návrhu.

Tak ako v minulých rokoch aj dnes nemôžeme spochybňovať požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska či iných združení obcí, pretože sú oprávnené a treba aj v takejto zložitej situácii hľadať kompromisy. Podporím tieto návrhy, aj keď som si vedomý, že priestor na zmeny v štátnom rozpočte je minimálny. Dlhová služba začína narastať aj vo sfére samosprávy, čo sa zákonite odráža v tlaku na štátny rozpočet v budúcom aj v nasledujúcich rokoch.

Ďakujem za pozornosť.

Návrh uznesenia odovzdávam písomne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný, po ňom pán poslanec Husár.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predseda,

vážená pani ministerka,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

aj napriek možnej takmer celoročnej príprave na tvorbu rozpočtu na rok 2000 dostávame do rúk dokument, ktorý je vo svojej podstate zhodný aspoň koncepčne s rozpočtom na tento rok. Ak uvážime, že pri tvorbe rozpočtu roka 2000 mala vláda relatívne dostatok priestoru na iný prístup, potom sa mi zdá, že ide prakticky o kópiu aj s nedostatkami. Súčasnosť nás presviedča o nereálnosti tohtoročného rozpočtu. Máme už pred sebou návrh na novelizáciu alebo na zmenu tohtoročného návrhu alebo tohtoročného zákona o rozpočte a v jeho podstate je založený iba na reštrikcii. Tak aj súčasný návrh je poznačený v podstate tým istým. Nie je založený na reálnych cieľoch. Výdavky sú hlboko podhodnotené a príjmy sú odvodené iba od daňových opatrení, nevychádzajú zo žiadnych ani načrtnutých rozvojových programov. Z hľadiska všeobecného pomenovania ho možno označiť za ekonomiku brzdiacu a vysoko rizikovú.

Ak vezmeme do úvahy programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa hovorí o základnej, zásadnej reštrukturalizácii hospodárstva, ktorá už v budúcom roku, teda v roku 2000 vytvorí podmienky pre rozvojové programy, tak je to potom o niečom inom. Je len ťažko si predstaviť, aby sa pri súčasných podmienkach dosiahol rast hrubej domácej produkcie na úrovni 2,5 percenta. Ak poklesne v dôsledku ostatných opatrení prijatých v daňovej oblasti domáca spotreba, už teraz je pokles reálnych príjmov o 6 percent, poklesne zisk a prehĺbi sa miera inflácie. Sme svedkami toho, ako klesá stavebná výroba, priemyselná produkcia. Domnievam sa, že napĺňanie takto navrhnutého a prípadne prijatého rozpočtu budú sprevádzať ekonomické balíčky opatrení, ktoré ešte viac prehĺbia reštrikciu. Je plánované zvýšenie cien energie, plynu, cestovného, apropo už teraz máme oblasti, kde napríklad v krupinskom regióne, kde ľudia zvažujú, že je výhodnejšie byť podporovaný v nezamestnanosti, respektíve na sociálnych dávkach, ako cestovať, pretože precestujú také obrovské peniaze z toho platu napríklad za zamestnaním do Zvolena, že sa im to jednoducho nevypláca.

Čiže potom tieto balíčky, samozrejme, že prenesú problémy rozpočtu ako inak, opäť, samozrejme, na občanov. Tak ako celý rozpočet aj kapitola pôdohospodárstva je poznačená rovnakým rukopisom, aj keď sa na záver akoby ospravedlňujúco konštatuje, čo všetko sa v rozpočte nepodarilo zabezpečiť. A to všetko nepredstavuje veľa. Iba zhruba 3 miliardy korún. Sotva však poľnohospodárom pomôže konštatovanie, že v Štátnom fonde trhovej regulácie chýba 1 miliarda, že chýbajú prostriedky na projekty pozemkových úprav alebo prostriedky na vybavenie laboratórií, kontrolných, skúšobných a inšpekčných inštitúcií. Pritom ak chceme zabezpečiť úlohy vyplývajúce z programu ozdravenia výživy obyvateľstva, aj ten už máme poslanci k dispozícii, a súčasne plniť aj podmienky Európskej únie pri kontrole kvality potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, je plná funkčnosť týchto subjektov nevyhnutná. Avšak objem kapitálových výdavkov zakotvených v rozpočte tomu nezodpovedá. Za daných okolností sa len ťažko alebo vôbec nesplnia požiadavky domácej a zahraničnej validácie a akreditácie.

Samozrejme, že uvedené by bolo len čerešničkou na torte problémov rezortu, keby boli v rozpočte riešené sľuby vlády poľnohospodárom, ktoré tak často a hlasno zaznievali v predvolebných programoch jednotlivých strán a programovom vyhlásení v súvislosti s riešením starého bloku úverov. Aj napriek tomu, že poľnohospodári pri zvýšení úrokov z týchto starých úverov z pôvodných 5 percent už v podstate dávno svoje dlhy splatili a napriek tomu sa neustále stávajú pre banky nedôveryhodnými, že majú pri likvidácii vlastne hmotný majetok, ktorý je reálny, ktorý nie je imaginárny ako v mnohých iných subjektoch. Ďalej je to otázka špecifickej úverovej politiky pre tento rezort, dotačná politika, programy rozvoja vidieka, riešenie nezamestnanosti na vidieku a tak ďalej.

Dovolím si len niekoľko krátkych citácií z programového vyhlásenia vlády, kde zistíme, že ani jeden bod sa nepremieta v rozpočte na rok 2000. Citujem: "Vytvoríme primerané podmienky na využitie poľnohospodárskej pôdy s cieľom zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva. Zvážime prípravu zákona o osobitných úverových podmienkach." Bude predkladaný návrh v júni 2000. "Osobitnú pozornosť budeme venovať znevýhodneným regiónom v záujme vyrovnania zvýšených nákladov." Návrh systému bude predložený v máji 2000. "Doterajší systém dotácií sa prehodnotí tak, aby podporoval produkčne aktívne funkcie." Návrh systému bude predložený v októbri 2000. "Prijmeme nástroje na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Navrhneme zníženie daní z poľnohospodárskej pôdy." Bude sa riešiť v priebehu rokov 2000 a 2001.

Úplnú špičku z programového vyhlásenia predstavuje cieľ vlády pri už prijatých daňových zákonoch a predloženom návrhu štátneho rozpočtu, kde sa hovorí o zabezpečení primeranej životnej úrovne a zlepšení kvality vidieckeho obyvateľstva, vhodnej sociálnej klímy, ochrane a tvorbe životného prostredia. Všetko toto sa javí z hľadiska doterajších opatrení a súčasného rozpočtu utópiou. Ak si vezmeme do úvahy stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu kapitoly pôdohospodárstva, v ktorom sa hovorí, že citujem "zabezpečenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskej produkcie si bude vyžadovať dôsledné naplnenie programového vyhlásenia vlády", potom zmienka o utópii vôbec nie je nadsadená a očakávania poľnohospodárov sú v nedohľadne. Myslím si, že si to tento rezort, ktorý bol vždy zárukou potravinovej bezpečnosti a niesol na bedrách ťarchu riešenia aj sociálnych istôt predovšetkým na vidieku, nezaslúži. Čo sa dá ale očakávať, keď nie je súci na to, aby bol jednou z priorít súčasnej vlády a opatrenia, ktoré boli v ostatnom období prijaté, smerujú, a dokonca ani nie tak pomaly, ale pritom isto k jeho likvidácii.

Osobitnú kapitolu v rámci tohto rezortu predstavuje vedeckovýskumná základňa, ktorá by podľa všetkých pravidiel, a doteraz to tak bolo, mala byť hnacím motorom rozvoja rezortu. Pri vyčlenení objemu prostriedkov na činnosť, je to zhruba 440 miliónov korún, treba povedať, že zo zdatnej VVZ bude, ak to mám povedať obrazne, len modelársky motor, ktorý by mal hýbať traktorom. V samotnom komentári k rozpočtu autori konštatujú, že v rámci transferov príspevkovým organizáciám, ktoré sú mimochodom v porovnaní aj s rokom 1999 nižšie a nezohľadňujú infláciu a naposledy prijaté opatrenia, jednoducho nebude možné zabezpečiť rozsah činností, ktoré má VVZ v pôsobnosti bez jej reorganizácie a zmeny štruktúry.

Čo sa pod reorganizáciou spravidla skrýva. Samozrejme, že prepúšťanie pracovníkov, čo je vlastne už naprogramované na prvý polrok roku 2000. Potom už naozaj VVZ nebude schopná plniť svoje poslanie. Takýto prístup k VVZ spôsobí minimálne tri negatívne efekty. Úbytok mladých vedeckých pracovníkov, ktorí nájdu uplatnenie v zahraničí a len ťažko sa budú vracať do neistoty. Po druhé, znehodnotia sa investície vložené do VVZ, ako sú budovy, už dnes je značná časť ich v prenájme, prístrojový park a podobne. Znehodnotia sa rozpracované projekty, ktoré by prospeli rozvoju rezortu, nehovoriac o tom, že opätovné naštartovanie funkčnosti týchto inštitúcií bude neporovnateľne finančne náročnejšie ako vybilancovanie ich súčasných potrieb, ak bude vôbec možné ich opätovné oživenie.

Verte mi, nemám v popise práce zakódovaný pesimizmus, skôr naopak, ale pri poznaní situácie v agropotravinárskom rezorte mi mrzne úsmev a dochádzajú akékoľvek optimistické vízie. Poľnohospodárstvo totiž nie je hrnček var, ako sa pravdepodobne mnohí domnievajú, inak si nemožno prístup vlády k tomuto rezortu vysvetliť. Aké by bolo východisko? Vrátiť sa k podpore poľnohospodárstva z uplynulých rokov pri zvýšení prostriedkov v úrovni inflácie a daňových opatrení, nahradiť revitalizačný zákon právnou normou, ktorá pomôže tým subjektom, ktoré ešte majú šancu dostať sa z okraju priepasti a splniť sľuby, minimálne tie, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády a ktoré vláda sľúbila pri rokovaní so samosprávnymi orgánmi.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Šťastného má pán poslanec Drobný a pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem, pán predseda.

Pri vystúpení pána profesora Šťastného mi napádajú otázky, ktoré súvisia so sledovaním kvality nielen v oblasti potravinárskeho priemyslu, ale všade vo všetkých rezortoch nášho hospodárstva. Včera sme diskutovali s európskymi komisármi o dodržiavaní izonoriem 9000 a komisárka z Fínska mi hovorila, že mám taký dojem, že máte predstavu, že dodržovanie kvality možno robiť akoby, možno robiť len ako potemkinovú dedinu, že si môžete cvičiť akreditačné komisie, ktoré budú sledovať tabuľkovým spôsobom systém kvality, ale v podstate produkcia kvalitatívne nepobeží na úrovni, ktorá sa vyžaduje.

Ale ja som sa zhrozil, keď som to počul, nakoniec je to jeden z variantov, keď nebude peňazí na dodržanie kvality potravinárskych produktov, tak akreditačné komisie alebo rady, ktoré existujú v tomto rezorte, potom budú musieť trénovať, aby nestratili cvik, nácvik myslenia a vykonávania akreditačného procesu. Lebo napríklad v rezorte zdravotníctva sa nám tvorí Akreditačná komisia už dva roky a ešte stále nemá ten zvyk, aby mohla vstúpiť do akreditačného procesu.

Preto si myslím, že je tu analogická situácia aj v rezorte potravinárskom, aj v rezorte zdravotníckom a školskom, že proste sledovanie systému kvality (izonormy 9000) sa buď bude robiť reálne na reálnych číslach, a to žiada zvýšenie prostriedkov, a to dostatočné množstvo finančných prostriedkov, alebo sa bude vykonávať len modelovo. A modelové vykonávanie je naozaj drahý špás. Preto si myslím, že aj v tomto smere postihuje reštrikčný rozpočet istým spôsobom aj udržanie kvality produkcie a Európska únia to od nás žiada. V Európskej únii sa zodpovední činitelia jasne vyjadrili, že oni nás čakať nebudú, my musíme tak rýchlo utekať v sledovaní kvality výroby, že ich musíme dobehnúť, a nie naopak. Oni nás čakať nebudú.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Chcem sa pripojiť k vystúpeniu pána poslanca Šťastného, ktorý poukázal na očakávanú veľmi zlú situáciu v budúcom roku, v podstate ktorá pokračuje v tom, že rezort pôdohospodárstva upadá neustále nižšie a nižšie. A k tomu ešte prispievajú nielen také vážne opatrenia, ako je neplnenie vládneho programu alebo ako je nenapĺňanie štátneho rozpočtu, ale aj také, dá sa povedať, detaily, ktoré vypracúva a dáva našim poľnohospodárom od 1. januára ministerstvo financií vo forme vládneho nariadenia, keď v podstate vylučuje v poľnohospodárskej doprave nákladné vozidlá z vratky z časti spotrebnej dane za motorovú naftu, čo považujeme teda za prípad, kde teda poľnohospodári sa asi budú musieť vrátiť ku koňom alebo ešte k iným štvornohým zvieratám, aby skutočne mohli zabezpečovať dopravu v poľnohospodárstve, keď už nákladné vozidlá nie sú pre ministerstvo financií alebo pre túto vládu takými vozidlami, ktoré dopravu uskutočňujú. A takisto si myslím, že zmena v zákone o dani z príjmu, že dotácie sa zahrnujú alebo sú v podstate príjmami v poľnohospodárstve, a nie odpočítateľnými položkami zdaňovacieho základu, je ďalší dosah, ktorý hovorí, tak tu máte poľnohospodári nejaké peniažky, ale nakoniec vám ich aj tak v daňovom systéme my štát zoberieme. Takže o čom tu vlastne v tom parlamente z hľadiska pôdohospodárstva pri vstupe do Európe chceme, čo vy vláda teda pre nich pripravujete?

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, pripraví sa pán poslanec Topoli.

Poslanec S. Husár:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

kolegyne, kolegovia,

flagrantné zneužívania mocenského postavenia vládnej koalície v tomto parlamente a osobitne pri prerokovaní štátneho rozpočtu ma prinútili obetovať čas svojho vystúpenia k niekoľkým poznámkam k doterajšiemu priebehu rozpravy. V prvom rade mi dovoľte, vážení koaliční kolegovia, ešte raz za celý poslanecký klub sa skromne poďakovať, že ste nám dovolili k najvýznamnejšiemu zákonu roka hovoriť celých dlhých 10 minút. Takúto nehoráznosť, akou je limitovať vystúpenie poslancov ešte pred začatím rozpravy, a nie až na základe jej priebehu a vývoja v tomto parlamente ešte od jeho vzniku, nevyprodukovala žiadna parlamentná väčšina. A Švejk by ju určite ocenil zvolaním, nech žije naša limitovaná demokracia, hurá.

Nuž teda vážení limitovaní demokrati, každý koaličný či opozičný poslanec tohto parlamentu má neodňateľné právo a navyše, ak ho tým priamo poveria voliči, i neodňateľnú povinnosť, aby sa vyjadril k rozpočtu ako k celku k jeho jednotlivým kapitolám, aby hovoril, ak má o čom hovoriť, pretože ide o zákon, ktorý je nástrojom nášho ekonomického a sociálneho vývoja, teda oblasti, ktoré sú alfou a omegou záujmu každého občana, aby hovoril a mohol hovoriť bez následného mentorovania, zakrikovania, zatrieďovania, a ak je to potrebné i bez časového obmedzovania. Výhovorky na čas pri obmedzovaní poslancov v tomto prípade sú nemiestne. Zmeňme zákon tak, aby sa štátny rozpočet začal prerokúvať tak, aby bolo dosť času a priestoru pre každý závažný problém i pre každého, kto o ňom hovorí.

Časový faktor zneužívajú vlády na priamy nátlak na parlament, a to predovšetkým vtedy, keď sú v úzkych a keď nechcú, aby sa niektoré závažné problémy pred spoločnosťou hlbšie rozbaľovali. Tak je tomu i teraz.

Spomínal som už mentorovanie a klasifikovanie a doložím k nim i dehonestáciu odborného prístupu. Toto spolu s patričnou dávkou demagógie, klamstva a zneužívania médií patrí k propagandistickej clone, ktorú ste na účely prezentácie rozpočtu pripravili, a musím poznamenať, že veľmi svedomite. Jej Achillovou pätou však zostáva fakt, že je doslovným prepisom vašej predvolebnej kampane, preto jej efekt medzi občanmi je nesmierne nízky, ba miestami až nulový. K tomu prispievajú vo významnej miere i osobné postoje pani ministerky. Pani ministerka sa hneď na začiatku rozpravy vpasovala do dvojjedinej funkcie. Najskôr komentátorky rozpravy, ktorú vykonáva s entuziazmom, ktorý by jej mohol závidieť samotný Gabo Zelenay, a následne do funkcie hodnotiacej komisie, v rámci ktorej pôsobí opäť dvojjedine. Ako predseda i porota súčasne. Kritériá na hodnotenie má jasné a zrozumiteľné. Ak si vládny, hovoríš vecne a múdro alebo aspoň vecne a poukazuješ na niektoré riziká, ak si opozičný ako ináč ako nevecne, demagogicky, deštruktívne, prípadne i chrapúnsky.

Navyše, ak je to potrebné, sa dodá, že už dávno nie ste ekonóm, neviete, o čom sa tu rozpráva, a ak náhodou aj viete, tak určite tomu nerozumiete. Takýmito argumentmi častujete, pani ministerka, predovšetkým vy, ale i viacerí koaliční kolegovia celú opozíciu a medzi nami ľudí, ktorí zostavovali a obhajovali nie jeden rozpočet, i ľudí, ktorí sa na tvorbe a realizácii nejedného rozpočtu zúčastňovali, uvádzanými prívlastkami nálepkujete i toho, kto sa z mimoriadne významných a celospoločensky dôležitých dôvodov pokúša o zvýšenie konkrétnej položky rozpočtu.

Nemôžem vám v tejto súvislosti, pani ministerka, nepripomenúť vašu opozičnú minulosť, keď pri prerokovaní štátneho rozpočtu opozícia navrhovala zvýšenia, ktoré predstavovali desiatky miliárd, prípadne neprijatie vašich návrhov ste označovali za priamu genocídu kultúry, zdravotníctva, školstva, ba pomaly celého národa. Vy pani ministerka ste sa z radov opozičných poslancov vynímali svojou aktivitou a navrhovali ste zvýšiť ešte i najvyšší komín na Slovnafte. Vtedy to, samozrejme, nebolo demagogické a deštruktívne voči mladému a slabému štátu, vtedy to bol konkrétny prejav ľavicovej politiky, ktorá myslela, myslí a vždy bude myslieť iba na občana a jeho blaho.

Áno, vážená pani ministerka, áno, vážení občania, takto to bolo a takto to je. Najskôr treba verejnosti vysvetliť, kto je múdry a kto hlúpy, kto konštruktívny a kto deštruktívny a kto za všetko zle zodpovedá. Potom nech sa už verejnosť pozerá a počúva, a to výnimočne inokedy ako nadránom. Potom jej do toho vmontujeme ešte niekoľko "drobných nesporných klamstiev", ktoré rozšíria naše nezávislé verejnoprávne médiá a je to.

Dovoľte mi odsypať trochu z týchto drobností. Prvý deň v hlavnom spravodajstve o 19.30 hodine na STV hlásateľka zahlási: V parlamente prebieha rozprava k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorú sleduje celá vláda na čele s premiérom. Nuž figu borovú, vážení občania, našu vládu zaujíma, čo hovoria volení zástupcovia občanov k rozpočtu. Už hodinu po začatí sedí v sále ministerka financií sama a sedí tak celé dni napriek opakovaným výzvam opozície. Ale hlásateľka informuje verejnosť, tak ako som uviedol. Druhý deň rozpravy na otázku redaktorky Slovenského rozhlasu, ako hodnotí úroveň rozpravy, pani ministerka bez zaváhania odpovedá: Ako predchádzajúci vládni poslanci vystupovali vecne, i keď poukazovali na niektoré rozpočtové riziká. Opoziční demagogicky a deštruktívne. Pani ministerka si bez zaváhania zaklamala. Podľa záznamu z rokovania totiž druhý deň ako rečník nevystúpil v rozprave ani jeden vládny poslanec.

Tieto zdanlivé maličkosti iba dokumentujú, ako permanentne, ľahko a účelovo robíte zo slovenskej demokracie demokraciu limitovanú, deformovanú a účelovú. Problémom všetkých politikov, a teda aj vás ostane fakt, že demokracia neznáša prívlastky a s nimi už nie je demokraciou. A v rámci tohto paradoxného zdeformovaného procesu z vašich úst už vychádzajú iba prázdne slová, ktoré jedných možno bolia, iných rozosmejú, ale ktorým už skoro nikto neverí a neberie ich vážne.

A ešte jedna výhrada, vážená pani ministerka, vážení kolegovia. Ak štátny rozpočet chápeme spoločne ako nástroj ekonomického a sociálneho vývoja v záujme realizácie hlavných spoločenských cieľov, tak potom pri kritizovaní rozpočtu nehovorte o spolitizovaní rozpravy. Štátny rozpočet bol, je a bude významným nástrojom veľkej politiky a jej súčasťou. Štátny rozpočet je však i nástroj na potláčanie a postupnú likvidáciu negatívnych javov a problémov. Hlavne problémy slovenskej ekonomiky sú definovateľné veľmi jednoznačne. Vysoká nezamestnanosť, rast cien, rast inflácie, problém zahraničnej obchodnej bilancie, vysoká vnútorná zadlženosť, pokles výroby v odvetviach priemyslu a stavebníctva, pokles reálnych miezd, pokles stupňa potravinovej sebestačnosti. Za 8 mesiacov toho roku oproti rovnakému obdobiu minulého roku priemyselná výroba klesla o 6,6 percenta. V odvetví priemyselnej výroby bez energetiky a ťažby surovín medziročný pokles predstavuje takmer 10 percent.

Takýto pokles považujú odborníci za alarmujúci a nebezpečný. Tento vývoj má ako prirodzený dôsledok pokles zamestnanosti v tomto sektore približne o 3 percentá. Pritom medziročná reálna mzda klesla o 3,2 percenta. V dôsledku poklesu indukčnej priemyselnej výroby prudko rastúcich nákladov a len minimálneho rastu tržieb sa vytvorili dramatické podmienky na akumuláciu finančných zdrojov nielen pre rozvoj, ale i na splácanie úverov. Väčšina podnikov za tohto stavu nie je schopná plniť zákonné povinnosti voči štátu a fondom. Nie je schopná vytvárať daňový základ na odvody dane, splniť podmienky na poskytovanie bankového úveru. Zásluhou týchto faktov sa dostáva do vážnych problémov a recesie i bankový sektor.

Pokles odbytu poľnohospodárskej produkcie súvisiaci s poklesom domáceho dopytu a rastom importu má pre veľkú časť poľnohospodárskych podnikov existenčno-likvidačný charakter. Riešenie týchto problémov a práve tieto problémy sú súčasne otázkami, na ktoré sme chceli my opoziční poslanci, ale predovšetkým občianska verejnosť odpoveď od vlády a pani ministerky cez hlavný nástroj regulácie ekonomického a sociálneho rozvoja štátu, teda cez štátny rozpočet. K tomuto smerujú naše otázky a pripomienky a skutočne ich nevnášame iba kvôli zvyšovaniu adrenalínu u pani ministerky alebo vládnej koalície.

Vážené kolegyne, kolegovia, je mi ľúto, že som musel svoje vystúpenie odbrbľať. Je mi ľúto, že sme urobili alebo ste urobili to, čo ste urobili. Ale slová, ktoré som musel uviesť, by mali aspoň trošku pohnúť vaším svedomím pre budúcnosť. Konkrétne pozmeňujúce návrhy prednesiem ústne v rozprave.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky: pán poslanec Benkovský, pán poslanec Cuper, pán poslanec Hort, pán poslanec Galbavý. Pýtam sa, kto sa hlási ešte s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Chcel by som reagovať na vystúpenia pána poslanca Husára asi v tom zmysle slova, že skrátenie časového limitu pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na desať minút bola podľa mojich veľmi dobrých a overených informácií bežná prax predchádzajúcej vládnej koalície, a preto je minimálne nedôstojné kritizovať súčasný postup. Pán poslanec Husár hovoril tiež o tom, že sme nevedeli o postupe a počtoch prihlásených, pritom už pri uvádzaní diskusie predsedajúci skonštatoval, že do diskusie je prihlásených 53 poslancov, a to väčšinou z opozície, a takisto, že väčšina z týchto opozičných poslancov upozornila v každom svojom vystúpení takisto ako pán poslanec Husár, že využije i ďalšiu možnosť vystúpenia v ústnej rozprave, preto si myslím, že hovoriť o obmedzovaní diskusie je skutočne nepravdou.

Pokiaľ ide o reakcie na vystúpenia pani ministerky financií, ja si myslím, že ani nemohli byť iné, myslím si, že sú vzhľadom na demagogické vystúpenia opozície len veľmi opodstatnené a konkrétne, ale najmä odborne vysvetľujú stanoviská, postoje vlády k neopodstatnenej kritike, ktorá je tu často prednášaná.

Hádam ešte jednu poslednú poznámku. Ak sa tu hovorí o spolitizovaní rozpravy, chcel by som upozorniť na niektoré vystúpenia, kde skutočne sa to len tak hemží takými odbornými výrazmi, ako že logo SDĽ bolo nahradené nejakou zbíjačkou vo vystúpení pána Gajdoša, on zabudol, že je to lastovička, že lastovičky sa vždy vracajú a zároveň, že prinášajú na rozdiel od zbíjačiek a zbraní nie vojnu, ale nový život.