Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Antecký.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
pán poslanec Slobodník vo svojom úvode hovoril o skromnom auditóriu. Ja chcem len pripomenúť, že po kritike na účasť koaličných poslancov sa zabudol pozrieť do vlastných radov, kde za HZDS sedelo v čase jeho vystúpenia 12 a za SNS 2 poslanci. Rozpočet predkladá vládna koalícia. Bol prerokovaný v ministerských kluboch jednotlivých politických strán vládnej koalície, v poslaneckých kluboch vládnej koalície, v spoločnom klube vládnej koalície. Uznávame konštruktívnu opozíciu, má priestor pri prerokúvaní aj zákona o štátnom rozpočte. Čo však počúvame, je len zlosť, nenávisť, osobné politické predstavenie, hru na diváka. A najmä kritiku bez konkrétneho návrhu.
K tým potemkinovským dedinám. Počúvali sme počas celého minulého volebného obdobia, ak chceme viac, mali by sme viac zarobiť, teda mať vyššiu príjmovú časť, a hovorili ste to počas celého obdobia. Teraz, keď máme vychádzať z vašej teórie, tak znovu v rámci štátneho rozpočtu na rok 2000 môžeme rozdeliť len to, čo vieme naplniť v rámci príjmovej časti. V rámci toho zohľadňujeme aj iné priority, teda školstvo, zdravotníctvo, ale možno ušlo vašej pozornosti, keď kritizujete, že strany vládnej koalície nevyužívajú možnosť, teda hľadať cesty naplnenia aj iných priorít, tak vám pripomínam, že SDĽ chce naplniť aj potreby miest a obcí na zabezpečenie základných činností, a preto bol hneď v úvodnom vystúpení zástupcu za klub SDĽ návrh, kde žiadame rozšíriť rozpočet alebo zvýšiť pre mestá a obce o 500 miliónov korún...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška, procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod vám prečítam § 23 zo zákona o rokovacom poriadku ods. 6. Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania. Pokiaľ viem, tak sa zhruba pred 15 minútami hlasovalo o návrhu pána poslanca Slobodníka na prerušenie schôdze. Vtedy nebola prítomná nadpolovičná väčšina. Teraz je potrebné postupovať podľa § 23 ods. 6.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec.
Teda aspoň ste prečítali to, čo tí, ktorí navrhovali tento procedurálny návrh a potom tu kričali, tak si neuvedomili, že sme hlasovali, nezisťovali počet. To znamená, že hlasovanie ešte môže prebehnúť, keď nás tu bude dosť. Počet sme nezisťovali.
V rozprave ako ďalší vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Jasovský.
Nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy v sále.)
Prečítajte si rokovací poriadok, prečítajte si rokovací poriadok, pán poslanec, na to ste tu.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
vážená Národná rada,
v minulých rokoch vtedajšia opozícia aj občianske združenia s obľubou vyčítali vláde premiéra Mečiara, ale i mne ako ministrovi životného prostredia, že venujeme málo pozornosti otázkam životného prostredia, jeho tvorbe a ochrany. Nemôžem povedať, že sa nám všetko, čo sme chceli urobiť, aj podarilo. A takisto nemôžem povedať, že som bol spokojný s prostriedkami, ktoré bývali vyčlenené pre rezort životného prostredia, prípadne so znížením počtu pracovníkov v rámci úsporných opatrení pri integrácii štátnej správy a novom územnom členení.
Dnes ale pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 2000 musím vyjadriť veľké výhrady k ekologickej politike terajšej vlády a, samozrejme, aj k práci rezortu životného prostredia. Za rok terajšej vlády boli do parlamentu predložené len materiály, ktoré boli vypracované našou vládou, ale nič nové. V koncepčných materiáloch vypracovaných a schválených terajšou vládou sa prakticky otázky životného prostredia a problémy, s ktorými sa Slovenská republika v tejto oblasti borí, vôbec neuvádzajú. Znížili sa výdavky na budovanie infraštruktúry. V rámci šetriacich opatrení sa opäť redukujú počty pracovníkov na ministerstve a celkom samozrejme aj na odboroch životného prostredia v krajoch a okresoch.
Preto sa vôbec nemožno čudovať, že negatívne, ba až hriešne podceňujúce stanovisko vlády k politike životného prostredia sa opäť odrazilo aj v návrhu rozpočtu na rok 2000. V porovnaní s rokom 1999 je totiž rozpočet opäť nižší, teraz o 22 543 tis. korún. Pri porovnaní s rokom 1998 je to dokonca ešte horšie. Návrh rozpočtu je nižší o 110 mil. korún. Na mzdy a platy bude mať ministerstvo životného prostredia menej o 13 mil. korún. Čo to bude znamenať v praxi? Že bude musieť uvoľniť na samotnom ministerstve a v podriadených organizáciách viac ako 100 pracovníkov. Kto bude potom plniť úlohy v rezorte životného prostredia, ktoré súvisia najmä s integráciou do Európskej únie? Ja si to neviem predstaviť. Ale viem si dobre predstaviť, že Slovenská republika nebude schopná splniť ekologické kritériá požadované Európskou úniou, ak bude v tejto oblasti pre životné prostredie ubíjajúcej politike vláda pokračovať.
Ministerstvo životného prostredia v rámci programu starostlivosti o životné prostredie uvádza návrh 88 projektov, ktoré by mali byť riešené v roku 2000 a požaduje na ne sumu 66 347 tis. korún. Z pridelených prostriedkov na túto oblasť je vyčlenených len 12 miliónov. Povedzte mi, ktoré projekty bude možné riešiť, keď je jeden dôležitejší ako druhý, keď mnohé sa riešia v spolupráci s viacerými krajinami? V rámci geologickej činnosti by malo ministerstvo životného prostredia zabezpečovať financovanie úloh regionálnej geológie, hydrogeológie, ložiskovej geológie, energetických surovín a geofaktorov životného prostredia, ktoré vyplývajú z koncepcie geologického výskumu a prieskumu Slovenskej republiky do roku 2005, surovinovej politiky Slovenskej republiky, energetickej koncepcie, koncepcie využívania geotermálnej energie, riešenia regiónu Banskej Štiavnice a ktoré sú kryté aj príslušnými uzneseniami vlády. Požiadavky na plnenie týchto úloh sú pokryté len na 76 percent. Rozpočet pre túto časť - geologickú činnosť je nižší o 10 mil. Sk. Nezabezpečenie finančných prostriedkov sa určite prejaví v blízkej budúcnosti, keď nebudeme mať ukončené geologické výskumy a prieskumy a budú nám chýbať surovinové zdroje, keď budeme mať problémy s využívaním domácich energetických surovín a pravdepodobne aj obrovské problémy so zásobovaním obyvateľov zdravou pitnou vodou. Aké problémy sme si narobili len prispôsobením normy pre pitnú vodu s krajinami Európskej únie na obsah arzénu. Odrazu sme zistili, že v mnohých obciach a regiónoch musíme urýchlene riešiť zásobovanie obyvateľov zdravou pitnou vodou s neúmerne vysokými finančnými nákladmi.
Z rozpočtových organizácií je na tom lepšie Slovenská inšpekcia životného prostredia. Jej rozpočet je na úrovni roku 1999. Ale to znamená aj zmrazenie miezd, nedostatok prostriedkov na bežnú prevádzku, dopravu a osvetlenie. A, samozrejme, nemožno splniť neustále sa zvyšujúce úlohy. Horšie na tom bude Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorému sa znižuje rozpočet o viac ako 11 mil. korún. Podstatne sa znížili najmä mzdové výdavky. Čo to bude znamenať v praxi? Vysokokvalifikovaní odborníci si budú musieť zvyknúť na zmrazenie platov a zníženie reálnych príjmov alebo budú riešiť situáciu odchodom do súkromných spoločností. Ale ako bude rezort zabezpečovať plnenie úloh potrebných pre činnosť rezortu a štátu, nakoniec aj pre bezpečnosť štátu a jeho obranu, to naozaj neviem. Mám však vážne obavy, že to nebude vedieť ani ministerstvo životného prostredia a určite ani vláda Mikuláša Dzurindu.
V oblasti financovania kapitálových výdavkov SHMÚ nebude môcť zabezpečiť výmenu zastaraného rádiolokátora, ktorý je na Kojšovej holi v prevádzke od roku 1985. Je technicky zastaraný, morálne opotrebovaný a nie je schopný zabezpečovať a poskytovať informácie na predpovede intenzívnych búrok, ničivých povodní a záplav, ktoré v konečnom dôsledku narobia oveľa viac škôd ako požadovaných 50 mil. korún.
Peniaze sa neujdú ani na údržbu a opravu existujúcich monitorovacích staníc a už vôbec nie na ich rozširovanie. Už teraz sa nerealizuje 6 čiastkových subsystémov v ovzduší a vo vode. Stráca sa vzájomná previazanosť a harmonizácia celoplošného monitorovacieho systému. A to len preto, že na tieto úlohy vláda nevie vyčleniť požadovaných 75 mil. Sk, a to už ani nehovorím o tom, že sa nemonitorujú organické látky, prchavé uhľovodíky a ťažké kovy. Hlavne, že sme pristúpili na príslušné medzinárodné dohovory a že sme ich ratifikovali aj v Národnej rade.
Vláda sa stále vyhýba aj vyriešeniu pálčivého problému správy národných parkov a osobitne Tatranského národného parku, pretože pre ne nenašla viac prostriedkov, než to bolo v rozpočte na rok 1999. To znamená, že príspevok na ochranu prírody v TANAP-e ostane Štátnym lesom v Tatranskom národnom parku, Štátne lesy budú naďalej porušovať zákony a spravovať aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý by mal pripadnúť Správe Tatranského národného parku. Ale nebudú robiť ochranu prírody a tá tu bude naďalej chradnúť a budú sa znižovať aj počty chránených rastlín a živočíchov. Samozrejme, že budú pokračovať aj nájazdy rómskych spoluobčanov, ktorým sa nepodarilo včas emigrovať do teplejších či ekonomicky silnejších krajín, aby si z Tatranského národného parku či národného parku Slovenský raj nanosili dostatok palivového dreva na zimné obdobie, pretože z takého likvidačného rozpočtu rezort životného prostredia nebude vedieť zabezpečiť stráženie a ochranu nášho prírodného bohatstva.
Dzurindova vláda sa hrdí aj dobrým prístupom a dobrými vzťahmi k medzinárodnej spolupráci a k medzinárodným organizáciám. Zníženiu rozpočtu o dva milióny korún pre túto oblasť však o tom nesvedčí. Ak si Slovenská republika nebude plniť povinnosti v stanovených poplatkoch, urobí si akurát hanbu a potom by sme sa nemali čudovať, že sa nakoniec dostaneme do pozície chudákov z rozvojových krajín, ktorým sa poplatky odpustia alebo skrátia.
Príspevky občianskym združeniam nikdy neboli vysoké, ale "umelci" zostavujúci tento rozpočet i tu našli odvahu a rozpočet im znížili o 100 tis. korún. K tomu ja už nemám ďalší komentár.
Predstavitelia rozpočtu mi celkom samozrejme môžu položiť otázku, odkiaľ a komu zobrať finančné prostriedky, aby sa mohli presunúť do kapitoly životné prostredie. To by som síce mohol urobiť, ale bolo by to úplne zbytočné. Hlasovacia mašinéria vládnej koalície by moje návrhy aj tak zamietla. Zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov na normálne fungovanie štátu je vecou vlády. Vláda by mala prijímať len také opatrenia, ktoré budú zvyšovať výkonnosť slovenskej ekonomiky, podporovanie veľkých, stredných, ale i malých podnikateľov. Žiaľ, vy ste za rok dokázali akurát opak. Neviem či úmyselne alebo svojou neschopnosťou robíte všetko preto, aby sa slovenská ekonomika zrútila, alebo aby sa dostala aspoň na kolená. Preto sa vlastne ani nečudujem, že nie sú peniaze na školstvo, ba ani na zdravotníctvo či kultúru a že vôbec nie sú ani na životné prostredie. Kašu ste si navarili, tak si ju budete musieť aj zjesť. Či táto rozpočtová kaša bude chutiť aj občanom Slovenskej republiky, či z nej nebude aj bolenie brucha a nebodaj aj hnačky, zrejme vaša vláda uvidí veľmi skoro, keď začnú pôsobiť ďalšie unáhlené rozpočtové opatrenia - zvýšené ceny pohonných hmôt a mazív, piva, liehovín a tabakových výrobkov a prejaví sa aj plánované zvýšenie nájomného, elektrickej energie, plynu a tepla, následne prakticky všetkého, aj základných potravín, a občania budú mať prázdne žalúdky a prázdne peňaženky. Len aby ste potom celá vláda vedeli dobre a rýchlo behať, aspoň tak ako váš premiér, keď vám občania budú chcieť vyjadriť "vďaku" za život v biede.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 5 poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
Ja si myslím, že pán poslanec Zlocha jasne povedal heslo, čím horšie, tým lepšie. Samozrejme, čím horšie pre občanov, tým lepšie pre Hnutie za demokratické Slovensko. Presne to bolo tak povedané. Navarili ste si kašu, zjedzte si ju. Ja neviem, kto tú kašu bude jesť a z čoho sa môže variť táto kaša. Takže je to vyhrážanie s otáznikom pre koho?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Naozaj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Zlocha, je potrebné zvýšiť kapitoly, ktoré majú hlavný vplyv na životné prostredie, nakoľko toto sa v budúcnosti vypomstí. Už som upozornil a je to konkrétny návrh, že táto snemovňa prijala uznesenie, v ktorom rozhodla, že na podporu lesného hospodárstva na zalesňovanie, na hospodárenie, ktoré by využilo všetky plochy, ktoré treba zalesniť a o ktoré sa treba intenzívne starať, najmä v súkromnom sektore, ktorý nemal techniku, nemal prostriedky, nedostal ju pri vrátení lesov, je mimoriadne dôležité, aby sme ľuďom na vidieku dali prácu, aby sme vytvorili podmienky na zlepšenie životného prostredia, aby sme aj splnili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ku ktorému sa zaviazala.
Takisto viete veľmi dobre, že povodne, ktoré boli v uplynulých rokoch, spôsobili obrovské škody a je potrebné urobiť protipovodňové opatrenia v tých oblastiach, v ktorých došlo ku škodách. A na toto tiež Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie a táto vláda ignoruje rozhodnutia Národnej rady. Jednoducho ministerstvo nezapracovalo tieto rozhodnutia Národnej rady do návrhu štátneho rozpočtu a je potrebné tieto obidve zapracovať, a tak vytvoriť podmienky na splnenie nielen uznesenia, ale aj na zlepšenie života ľudí práve v oblastiach, ktoré sú vo veľmi ťažkom ekonomickom postavení, lebo horské oblasti sú z hľadiska nezamestnanosti a problémov, ktoré s tým súvisia, v najťažšom postavení.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Zlochu, ktorý hovoril o nedostatočnom finančnom pokrytí na úlohy pre rezort životného prostredia. Ja mám opätovne v rukách výstrižok z Nového dňa zo 6. 12. 1999, kde sú uvedené myšlienky súčasného ministra životného prostredia a kde sa konštatuje, že životné prostredie je tretia najväčšia oblasť, ktorú treba aproximovať k právu Európskej únie. Tu treba v rámci manuálu implementácie legislatívy prevziať vyše 300 predpisov z Európskej únie a zapracovať do nášho práva. Jednoznačne sa konštatuje, že personálne toto ministerstvo nie je vybavené. Dokonca si dovolím prečítať, je uvedené, že ministerstvo životného prostredia, teda jeho minister László Miklós verejne deklaruje, že odborníci rezortu vyrátali, že nám chýba 700 pracovníkov štátnej správy. Vážení, racionalizovať áno, ale rozumne. Ako sa chcú tieto úlohy z tohto rozpočtu splniť? Tu nie je otázka, že požadujeme, že kritizujeme, že nie je viac. My sme nespokojní s tým, že sa neodrážajú v rozpočte rozvojové programy, že sa nepočíta s rozvojovými programami, ktoré dajú financie rozpočtu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
V jednom bode s pánom poslancom Zlochom nemôžem súhlasiť, a to, že kašu, ktorú varí súčasná koalícia, táto koalícia bude aj jesť. Žiaľ, nie je to tak. Túto kašu jedia všetci obyvatelia tohto štátu, a to aj takí, ktorí si toto jedlo neobjednali, pretože to, čo sa varí v súčasnosti, to je dokonca v rozpore aj s receptom, s ktorým ste, vážená koalícia, išli do volieb. Takže s tou kašou je to veľmi biedne. A čo sa týka kvalitatívnej úrovne smerovania Slovenska, čo sa reprezentuje teraz predkladaným návrhom štátneho rozpočtu, tak pravda sa nachádza asi na pomedzí toho, čo povedal známy český klasik, že "špatné kroky sa môžu uskutočňovať částečně z blbosti a částečně ze špatného úmyslu". Tak táto mixáž asi v tomto smerovaní je.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Zlocha, ja by som mal len jednu otázku na pani ministerku financií. Totižto stále sa tu už druhý deň porovnáva v súvislosti s rozpočtom toto obdobie vládnutia s tým predchádzajúcim obdobím vládnutia. Ja by som prosil pani ministerku financií, keby povedala aspoň jeden rezort, jedno ministerstvo, jeden úsek, ktorý funguje podľa jej názoru lepšie, s lepšími ekonomickými ukazovateľmi alebo ktorý je organizačne v rámci vlastného zabezpečenia lepší, ako bol ten v minulom období. Ja len by som veľmi pekne prosil, aby tá odpoveď od vás pani ministerka neznela tak, že ten rezort nefunguje v tomto období preto, lebo v tom minulom období fungoval.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser má procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dávam návrh, aby dnešné rokovanie schôdze sa ukončilo o 15.00 hodine a aby sme pokračovali v rokovaní tejto schôdze v utorok na budúci týždeň podľa vášho uváženia. Svoj návrh zdôvodňujem nasledovne. Pán predsedajúci, požiadali nás, dnes o 15.00 hodine, aby zástupcovia Slovenskej národnej strany rokovali so zástupcami OECD pánmi Mališevom, Male, Martensom a Praisom v súvislosti s tým, že zástupcovia OECD sú na Slovensku, aby vypracovali ekonomický prehľad o Slovenskej republike. Ak neumožníte naše rokovanie s týmito pánmi, neviem, či ich máme priviesť do sály alebo akým spôsobom, lebo my máme vystúpiť v rozprave a jednoducho nebudeme sa môcť buď zúčastniť na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočte, alebo na rokovaní so zástupcami OECD. Preto prosím o prerušenie, a ak neprerušíte, tak žiadam, aby sa hlasovalo bez rozpravy o ukončení dnešnej schôdze.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, samozrejme, bude sa hlasovať, ale chcem vás upozorniť, že z 13 poslancov Slovenskej národnej strany momentálne sú tu traja a ostatní 10 bez problémov môžu rokovať so zástupcami OECD.
Takže vážení páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa a zároveň hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca.
Prítomných, tak ako sme predpokladali, je len 33 poslancov. Budeme pokračovať.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec Húska, prečítajte si rokovací poriadok. Ja vám prečítam rokovací poriadok, ale nekričte.
V rokovacom poriadku v § 23 ods. 6 máte: Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov... My sme sa prezentovali aj hlasovali. Takže my sme hlasovali a nezisťovali sme len počet. Vtedy môžem využiť možnosť prerušiť, ale takúto možnosť ja nevyužijem, to znamená, že budeme pokračovať.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Jasovský.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Pán poslanec Zlocha, máte procedurálny návrh?
Pani poslankyňa Tóthová, nekričte, dostanete slovo, ak sa prihlásite.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Zlocha:
Ja mám k vám prosbu, pán predsedajúci. Nás je málo. My sme len dva kluby. Určite nemáme možnosť využiť situáciu, aby sme mohli odísť. Vy, keď potrebujete prerušiť schôdzu, ukončiť schôdzu, posunúť začiatok schôdze, to vždy hravo urobíte. Skutočne vzhľadom na to, že sa prerokúva veľmi dôležitý problém - štátny rozpočet a že Slovenská národná strana požiadala, aby mohla rokovať so zástupcami OECD, tak si myslím, že by bolo korektné, keď by sme im túto možnosť dali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ja v tom nevidím problém. Bolo poslanecké grémium. Keby na poslaneckom grémiu poslanci za SNS túto prosbu dali, ja si myslím, že pán predseda by určil, že dnes budeme rokovať len do 15.00 hodiny, ale problém je v tom, že fakticky sú tu traja poslanci za Slovenskú národnú stranu a tí desiati by pokojne mohli rokovať s OECD. Ale, samozrejme, dám procedurálny návrh s tým, že sa opýtam, či poslanecká snemovňa súhlasí s takým návrhom, aby sme o 15.00 hodine skončili. Ak bude všeobecný súhlas, lebo to je možnosť, tak, samozrejme, môžeme skončiť, ale musí byť všeobecný súhlas.
Pán poslanec Husár, máte procedurálny návrh? Nie.
Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
môj procedurálny návrh znie. Prosím dať zistiť prítomnosť členov parlamentu. Počet prítomnosti členov parlamentu. Zdôvodnenie. Rokuje sa o vážnom zákone. Je tu slabý počet poslancov najmä z vládnej koalície. Nie sú tu v dostatočnom zastúpení ani členovia vlády, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že som dala procedurálny návrh zistiť počet prítomných poslancov a prosím hlasovať bez rozpravy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, toto nie je moja povinnosť. To znamená, že o tomto nedám hlasovať.
Pán poslanec Paška, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Požiadal by som vás, aby ste si dali vytiahnuť zápis, stenografický prepis rokovania, pretože vy ste teraz pri uvádzaní hlasovania skutočne povedali "prezentujte sa a hlasujte". To znamená, že prebehla súčasne prezentácia aj hlasovanie. Pri prezentácii bolo zistené, že je prítomný malý počet poslancov na to, aby bola schôdza uznášaniaschopná, takže do 15 minút od tohto času musíte zopakovať prezentáciu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážený pán poslanec, nie ste po prvýkrát poslancom. Veľmi dobre viete, že prezentácia sa robí buď na začiatku schôdze a vždy a pravidelne. To sa musí urobiť. Vtedy pán predseda alebo predsedajúci káže poslancom, aby sa prezentovali. Tak sa zisťuje počet prítomných. Ináč sa hlasuje. Pri hlasovaní podľa rokovacieho poriadku predsedajúci musí povedať, prezentujte sa a zároveň hlasujte. Ale to je hlasovanie, a nie prezentácia. Ukážte mi v tomto rokovacom poriadku, kde je povinnosť predsedajúceho zisťovať počas prerokúvania hociktorého bodu počet poslancov, ktorí sú prítomní.
Pán poslanec Mikloško, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, ja sa chcem poďakovať poslancom SNS za tento procedurálny návrh, lebo takto sme si uvedomili za posledné týždne, že tu vôbec sú.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, domnievam sa, že to, čo tu hráte, je nedôstojná pozícia pre podpredsedu Národnej rady a môj procedurálny návrh je, aby ste zvážili, či zo seba robíte tu hlupáčika zámerne alebo...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vypnite pána poslanca.
Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Jasovský. Pripraví sa pán poslanec Kačic, ktorý tu nie je. Keď tu nebude, stratí poradie.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
pán minister,
dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko slov k tomuto zákonu, aj keď koalícia nám ešte pred prerokúvaním tohto zákona začala vyčítať ústami jedného z kolegov farizejstvo, potom populizmus, amatérstvo a ďalšie. Viem, že postavenie opozičného politika v tomto parlamente ružové nie je a že pozmeňujúce návrhy sú prijaté len vtedy, keď je to po určitom výnimočnom, ale napriek tomu cítim potrebu vystúpiť k tomuto zákona aj z úcty k tým 110 tis. ľuďom, ktorí v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií pracujú.
Vystupoval som aj k zákonom, ktoré mali pripraviť pôdu pre možno aplikáciu zákona o štátnom rozpočte, čo po slovensky má znamenať napĺňanie príjmovej časti rozpočtu. V úvode vystúpení som hovoril o hádzaní hrachu na stenu. Poznamenávam, že hrach na stenu asi budem hádzať aj teraz, pretože nie vždy je adekvátna odozva k návrhom, ktoré tu odznejú a, samozrejme, za 10 minút urobiť rozbor časti kapitoly dopravy, pôšt a telekomunikácií a predložiť seriózne návrhy je veľmi ťažké a veľmi zložité. Zopakoval som si ale pri príprave na toto vystúpenie programové vyhlásenie vlády a porovnal som ho s jeho naplnením v zákone, ktorý prerokúvame. Bolo uvedené, že základom štátnej dopravnej politiky bude garancia štátu pri úhrade straty za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme v oblasti železničnej prepravy osôb a autobusovej pravidelnej prepravy. Je chvályhodné, že v bežných transferoch došlo k zvýšeniu v železničnej doprave o 500 mil. korún, ale čo s odhadovaným nepokrytím v sume cca 2 mld. Sk? Je síce pravdou, že 1 250 mil. je uvedená v prílohovej časti rozpočtu, čo je návrh na financovanie rozvojových parametrov programov rezortov z finančných prostriedkov získaných privatizáciou. Bežný transfer ale nie je rozvojový program a čo s absolútne nepokrytou sumou vo výške 700 mil. korún?
Povedať, že tento problém sa vyrieši úpravou taríf a likvidáciou neefektívnych tratí pri absencii riešenia dopravného modelu štátu a nepokračujúcej harmonizácie autobusovej a železničnej dopravy je nezmysel. Viete veľmi dobre, že absolútny nárast taríf neprináša priamo úmerný rast tržieb. Je smutné, že vláda po vyjadreniach odborárov, citujem, podstúpila medzinárodnú medzinárodnú blamáž a objednala si medzinárodný audit, keď teraz jeho výsledky nerešpektuje. Otázku taríf takisto vláda v stredu nevyriešila.
Som rád, že sa v prílohe objavujú možné zdroje na rozvoj železníc a najmä na rýchlostnú trať Bratislava-Trnava. Suma, ktorá je predpokladaná, je ale znovu podcenením úlohy štátu pri financovaní železničnej infraštruktúry. Návrh rozpočtu v tejto oblasti je podceňovaním rozvoja dopravnej infraštruktúry a odvetvia dopravy vôbec. Upozorňujem na situáciu v oblasti mobilných prostriedkov, kde technický stav a štruktúra je veľmi zlá, najmä vozne na prepravu osôb sú za hranicou fyzickej životnosti a pre medzinárodnú prepravu nie je dostatočný park osobných vozňov zodpovedajúcich podmienkam Medzinárodnej únie železníc.
V tomto smere som rád, že Generálne riaditeľstvo železníc pripravuje určité názory a návrhy na možné riešenie. Slovensko totiž nemá na rozdiel od susedných krajín ani jedno spojenie uceleným vlakom alebo kurzovými vozňami s krajinami Európskej únie. Stály pokles aj tranzitných prepráv sa negatívne prejavuje na ekonomike Železníc Slovenskej republiky.
Mal by som hovoriť možno ďalej k otázkam železníc, bolo by asi veľmi dlhé, žiadali by sa tu pozmeňujúce návrhy, mám ale taký pocit, že ich predloženie by nebolo účelné, skôr očakávam, že pozmeňujúce návrhy predložia iné, niektoré koaličné zoskupenia a my ho budeme môcť podporiť. Chýba mi systém v riešení tohto zákona o štátnom rozpočte, chýbajú mi určité otázky, napríklad otázka kapitálových transferov a podobne. Dalo by sa dlho hovoriť, bohužiaľ, čas veľmi rýchlo uteká.
K cestnej infraštruktúre niekoľko slov. Chýbajú prostriedky na zlepšenie cyklistickosti opráv ciest, opravy, respektíve prestavby potreba ročne 40 - 45 mostov, zlepšovanie okresnej a miestnej úrovne, technických parametrov ciest a tak ďalej. Tu dochádza ku kráteniu bežných výdavkov na mzdy a ostatné osobné výdavky o 5 percent, čo bude znamenať zníženie počtu pracovníkov na výkonných jednotkách správy a údržby. Všetky rezervy v tomto smere ale už boli vyčerpané v minulosti, pretože pri fixnom objeme finančných prostriedkov bolo znižovanie jedinou možnosťou valorizácie príjmov radových cestárov. Pri rovnakých kapitálových výdavkoch na opravy a údržbu nemožno ani výpadok vlastných kapacít nahrádzať dodávateľsky.
Významnou nákladovou položkou, na ktorú upozorňujem pri výkone letnej a zimnej údržby ciest, je spotreba nafty. Zvýšenie DPH z uhľovodíkových palív nie je rovnako ako celá ostatná inflácia v návrhu zohľadnená. Čo z toho vyplýva, nie je potrebné hovoriť. Údržba a opravy ciest budú mať podstatne nižší rozsah ako v predchádzajúcom roku, čo pri stále stúpajúcej intenzite cestnej premávky bude mať priamy negatívny dosah na bezpečnosť a plynulosť cestnej prevádzky.
K rozpočtu Štátneho fondu cestného hospodárstva - tento na prvý pohľad ako keby ctil schválený variant B nového programu výstavby diaľnic. Lenže v návrhu oproti ročnému rozpisu nie je rozpočtovaná suma 1 600 mil. Sk, ktorá je zapísaná ako priorita pod čiarou tiež v prílohe 3 návrhu rozpočtu, návrh na financovanie z prostriedkov získaných z privatizácie. Mne ale chýba to, že v prípade nezískania týchto prostriedkov alebo získania po hlavnej stavbárskej sezóne bude znovu ohrozená výstavba diaľnic, a tak ako v roku 1999 bude to znamenať nedodržanie pôvodného harmonogramu a môže to byť znovu určitým kolapsom v stavbárskych kapacitách.
O úveroch na výstavbu treba povedať, že návrh predpokladá prijatie nových úverov vo výške 7 mld. korún, myslím si, že bude potrebné včasné rozhodnutia, efektívna príprava týchto úverov, aby ich bolo možné čerpať zo začiatku, a nie ako v tomto roku, v roku 1999 len v septembri. Narýchlo a v poslednej chvíli získané úvery sú totiž veľmi drahé, o čom svedčia aj dva úvery, ktoré boli prijaté do roku 1999.
Bolo by potrebné hovoriť tiež o úvere, ktorý bol získaný od Nomury. Tu nie je rozpočtovaná totiž suma na splátku úveru pre Nomuru v sume 2,2 mld. Sk, to je z hľadiska výstavby diaľnic síce nie zaujímavé, ale celý úver od Nomury je splatný v konkrétny deň a naraz. To, že ministerstvo financií v minulom roku odčerpalo akože ročnú splátku od Štátneho fondu cestného hospodárstva, niekomu sa to zrejme hodilo ako skrytá rezerva, ale splátka úveru Nomury ostáva rozpočtovým rizikom budúceho roka.
Takže požadujem a upozorňujem na to, aby príjmy z privatizácie boli a boli skutočne načas a takisto nové úvery, aby boli zabezpečené v plnej výške a načas, pretože už dnes ideme do určitých konfliktov s Poliakmi, ktorí majú problém čerpať zdroje z programov PHARE vzhľadom na zastavenie úseku Skalité-Zvardoň.
Bolo by potrebné hovoriť o problematike autobusovej dopravy, pretože táto tiež nie je dostatočne rozpočtom riešená, aj keď kvitujem sumu dvakrát 200 mil. Sk na prípravu nových tratí a na výrobu alebo nákup nového autobusového parku. Myslím si, že hospodársky výbor k tomu zaujal dosť slušné stanovisko. Dúfam, že ministerstvo dopravy, ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva na to bude reagovať adekvátne, pretože v autobusovej doprave výkony klesajú, systém financovania výkonov vo verejnom záujme spolu s privatizáciou je riešený pomaly, terajšia zlá finančná situácia sa bude naďalej zhoršovať v roku 2000. Len cena nafty za rok je vyššia o jednu tretinu, podniky nemajú prostriedky na obnovu vozového parku. Nemyslím si, že riešenie tohto problému úpravou taríf je logické, skôr požadujem a navrhujem vrátiť sa k programu obnovy autobusového parku, o ktorom sme hovorili v našej vláde v predchádzajúcom období.
V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sú uvedené sumy, o ktorých som hovoril, dvakrát po 200 mil. korún. Možno bude vhodné, ak by sme sa vrátili spätne k programu bonifikácie úrokov pre nákup autobusov a podporili by sme domácich výrobcov. Nemám možnosť vysvetľovať dôvody tohto môjho návrhu, ale keď len poznamenám, že 100 nových autobusov, 100 kusov bude znamenať 3 000 pracovných miest, je to jednoduché prepočítať.
Nesúhlasím v návrhu so zdrojmi, ktoré sú zdrojmi alebo dotáciou pre 5 miest na Slovensku, ktoré dostávajú bežné a kapitálové transfery v objeme 1 325 mil. Sk, zvyšok Slovenska 1 400 mil. korún. Nemyslím si, že je to správne a že z toho len pre Bratislavu ide 560 mil. korún. Navrhoval by som, aby časť týchto bežných transferov bola kapitalizovaná, používaná práve na obnovu autobusov, tým by došlo k zníženiu nákladov na údržbu a opravu, na spotrebu pohonných hmôt, spätne by sa to vrátilo potom do prevádzky, myslím si, že ten efekt by bol lepší.
Nemám čas na kombinovanú dopravu, na leteckú dopravu, nemám čas na otázku pošty, telekomunikácií, ale hádam k pošte by som poznamenal, že za 1. až 10. mesiac má zisk 317 mil. korún. Treba veľmi zvažovať, prečo pošta nepoužíva tieto prostriedky na modernizáciu, automatizáciu, pretože sa jej to okamžite vráti v znížení nákladov, osobných nákladov.
Bohužiaľ, nemám viacej času. Treba si uvedomiť, vláda návrh predložila, my ho schválime, my budeme mať zaň zodpovednosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásilo 9 pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem doplniť pána poslanca Jasovského, že sa stále nedoceňuje a, samozrejme, dokonca sa podceňuje význam práce, ktoré rezort dopravy a spojov vytvoril počas ministrovania pána Jasovského a jeho predchodcu Rezeša, keď skutočne došlo k veľkoprodukčnému rozbehu výroby diaľničnej siete. Je to mimoriadne pozitívny jav a k nemu sa tak či tak bude musieť táto vláda vrátiť, ale, samozrejme, bude musieť inkasovať skutočnosť, že zastavením výstavby zabrzdila, zablokovala, stratila tempo výstavby a stratila taktiež aj šírku pracovného frontu. Tá umožňovala sústavne napomáhať urýchľovanie rozvoja ekonomiky.
Výstavba verejných investícií, výstavba diaľnic bola skutočne trvalým rozhýbavateľom konjunktúry, a to je mimoriadne dôležité, pretože bez konjunktúry nemôže byť nijaký rozpočet uspokojivý, lebo takýto rozpočet bude viesť iba k ďalšiemu a ďalšiemu zaostávaniu. A jeho výrazný reštrikčný charakter len potvrdzuje, že sa stratili prednosti, na ktoré mali, povedal by som, zo psej povinnosti nadväzovať aj terajší vládni činitelia. Mali nadviazať na verejné investície predchádzajúcej vlády.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.