Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Áno, pán poslanec Jasovský otvoril otázku, ako vlastne chceme ísť do Európy. Veď aj na bicykli, kto jazdí, potrebuje cestu, a dokonca by som povedal, že ešte kvalitnejšiu cestu. A vláda zastavila diaľnice, vláda v podstate zabrzdila rozvoj železníc, ohrozené sú aerolínie a tak ďalej, to znamená, že Slovensko, ktoré je tranzitnou krajinou, vlastne vypadáva z tranzitného systému Európy, pretože stráca tempo zapojenia sa do európskych magistrál. Predsa rozvoj diaľničného systému nebol samoúčel. Ak pani Schmögnerová hovorí, že diaľnice vedú odnikadiaľ nikam, tak potom aj cesty v Európe asi pre ňu vedú odnikadiaľ nikam.
V každom prípade, čo sa týka oblasti ministerstva rezortu dopravy, spadá tam aj privatizácia Slovenských telekomunikácií a práve 10 miliárd korún, ktoré štátny rozpočet má získať z telekomunikácií, sú ďalším podvodom, ktorý má v podstate v sebe obsiahnutý štátny rozpočet, keď len z tohto titulu v každej kvalifikovanej krajine by vykazovaný deficit nebol za tohto stavu 18 miliárd korún, ale 28 miliárd korún, pretože 10 miliárd korún sa spotrebuje v štátnom rozpočte. Takže ide o ďalší z radov podvodíkov, ktorý štátny rozpočet v sebe obsahuje.
Pán Bugár, to, že vediete schôdzu parlamentu, neznamená, že ste majster sveta. Keď sa hlasuje, tak sa v prvom kroku prezentuje, to by ste ako predsedajúci mohli vedieť, pán Bugár, takže asi by bolo treba zmeniť predsedajúceho schôdze. A naučte sa rokovací poriadok.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, vy musíte vedieť, že môžete reagovať len na predrečníka. Nech sa páči, môžete žiadať.
Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Doplním kolegu Jasovského v problematike používania finančných prostriedkov z privatizácie. Okrem zámerov, ktorých realizácia je krytá výdavkami štátneho rozpočtu, ďalšie krytie chce vláda realizovať z predaja štátneho majetku alebo z privatizácie. Príjmy z privatizácie štátneho majetku použije vláda na riešenie zadlženosti štátu, predovšetkým na úhradu oprávnených nákladov železníc, takisto aj na zdravotníctvo v hodnote 3 miliárd korún. Ďalšie peniaze by mali smerovať na rozvoj bytovej výstavby vo výške 2,3 miliardy korún, na Národný program prípravy na vstup do NATO vo výške 1,2 miliardy korún a pre Štátny fond trhovej regulácie vo výške 1 miliardy korún. V rámci rozpočtových prác sú definované rozvojové projekty, ktoré sa budú riešiť v objeme finančných prostriedkov 8 miliárd Sk. Zo zdrojov privatizácie sa budú kryť i výdavky na realizáciu štátnych záruk za bankové úvery vo výške 10 miliárd Sk. Pýtam sa, ako a z čoho chce vláda zabezpečiť záväzok Fondu národného majetku vyplatiť občanom peniaze za dlhopisy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja som si vypočula vystúpenie pána poslanca Jasovského, ktorý vie, čo hovorí, a on vo svojom vystúpení poukázal na pozitíva a nutnosť stavby diaľnice. Tá nutnosť je zrejmá aj zo súčasnej situácie napriek tomu, že táto stavba diaľnic je politicky zaznávaná a dehonestovaná. Chcem poukázať, že bratislavský Volkswagen sa rozhodol rozšíriť svoju výrobu aj do Banskej Bystrice. Pán primátor Králik pre denník Práca uviedol, že z tohto projektu zišlo, pretože investor zistil, že sa nebude pokračovať pri výstavbe diaľnice, že teda aká je cesta na stredné Slovensko cez Hronský Beňadik, a preto upustil od zámeru stavby v Banskej Bystrici.
Ďalej spoločnosť Fermast, akciová spoločnosť, v Slovenskej Ľupči tiež chcela rozšíriť výrobu a doslova citujem: Pozastavenie výstavby cestného ťahu bolo signálom pre investora, a do Banskej Bystrice jednoducho nepôjde diaľnica, skonštatoval primátor, a taktiež to bolo dôvodom na odstúpenie od projektu. Vážení, tým, že ste zastavili financovanie, preťažili ste rozpočet zvýšeným počtom nezamestnaných, zadusili ste rozvojové programy, tak ešte stále nechápete, o čo ide. Pritom Maďarsko a Poľsko naskočilo na úver stavať diaľnice, to, čo sme robili my.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Jasovského v tom zmysle, že táto vláda nemá previazaný systém v jednotlivých svojich kapitolách alebo v jednotlivých sektoroch. Uvediem príklad. Ak sa na budúci rok zredukuje osobná doprava o 24 až 27 percent a zároveň je tu určitý projekt, ako sa dá znížiť nezamestnanosť, ja sa pýtam, aké to má súvislosti, ako sa ľudia, ktorí sa budú chcieť zamestnať, budú dopravovať do práce. To je moja prvá otázka, či tieto veci sú spoločne konzultované a koordinované.
Druhá otázka je, ak si spomínate, pred krátkym časom sme prijali novelu zákona o zamestnanosti, kde sa sprísňujú kritériá na poskytovanie podpory v nezamestnanosti, a od tejto novely za vhodnú prácu sa považuje aj taká práca pre nezamestnaného, za ktorou musí dochádzať hodinu až hodinu a pol. V prípade, že neprijme túto prácu, bude vyradený z evidencie a nebude dostávať podporu v nezamestnanosti. Ak sa zredukuje osobná doprava takmer o štvrtinu, ľudia budú vyraďovaní z evidencie nezamestnanosti, zostanú bez peňazí, a pritom objektívne za tou prácou zrejme budú mať veľké problémy dochádzať. A pokiaľ ide o zamestnanosť, do konca tohto kalendárneho roku železnice majú prepustiť ešte 1900 zamestnancov, to bude ďalší nárast do evidencie úradov práce, a v priebehu ďalších rokoch v tomto volebnom období sa uvažuje dokonca s prepúšťaním 24 - 25 tisíc železničiarov. Takže ja sa pýtam, kde sú tu spoločné koordinované projekty tejto vlády v oblasti zamestnanosti a napríklad v oblasti prepravy osôb.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Jasovský hovoril, kde všade je potrebné investovať, kde je potrebné robiť údržbu. Ja mu odpoviem na jednom príklade. Aj mestu Zvolen chýba 50 percent rozpočtových prostriedkov na to, aby mohlo udržiavať cesty, stavať nové, aby mohlo kosiť toľkokrát do roka, koľko treba. Ak by sme si na to všetko už raz požičali, nezvládli by sme to splácať. To isté platí aj o štátnom rozpočte. Jediná cesta je znížiť dlhovú službu a postupným oživením hlavne súkromného sektora vytvárať potrebné zdroje. Vláda prevzala na seba zodpovednosť za budúci vývoj, a preto nemohla a nemôže pokračovať v ceste ďalšieho zadlžovania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku, procedurálnu otázku mám skutočne veľmi vážnu, hoci to na prvý pohľad znie komicky, ale ja by som naozaj žiadal vysvetlenie. My hlasujeme v tejto chvíli bez toho, aby sme sa prezentovali, ako som sa dozvedel. Potom ale neviem, na základe čoho predseda parlamentu kontroluje prezentáciu pri hlasovaní. Teda môj procedurálny návrh by mal byť asi o tom, aby sme hlasovali o tom, že sa pri hlasovaní nemusíme prezentovať, čo je, samozrejme, hlúposť, ale ja by som vás naozaj žiadal o vysvetlenie v tejto chvíli.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ale vy ste sa hlásili nie s procedurálnym návrhom. To bol procedurálny návrh? Dobre. Potom sa k tomu... (Reakcia poslanca z pléna.) To neexistuje, pán poslanec, to by ste mali vedieť.
Pán poslanec Husár, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec S. Husár:
Rozprávate medzi sebou, pán podpredseda, nemôžem rozprávať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Medzi sebou ťažko môžem.
Poslanec S. Husár:
Pán kolega Jasovský povedal, že táto vláda nebuduje cesty do Európy. Zato usilovne buduje cesty do neba. Včera som si, pán kolega Jasovský, s úžasom pozrel nielen ja, ale aj 153 tisíc Kysučanov v televízii prvú informáciu o tom, že v rámci zrušenia regionálnych tratí má byť zrušená trať Čadca - Makov. 37 kilometrov cestného ťahu predstavuje jednu súvislú obec bez chodníkov, v ktorej v mnohých sa majú problém obísť dve autá. Áno, táto cesta bude cestou do neba, pretože okrem toho, že je medzinárodným ťahom pri zvýšení zaťaženia ďalšími osobnými automobilmi a autobusmi, bude znamenať pre mnohých občanov Kysúc rýchlu cestu do neba.
Aký je prístup vlády k riešeniu problémov dopravy prezentuje samotná odbornosť zostavenia rozpočtu. Pani ministerka, v prílohe číslo 3 pod názvom Návrh na financovanie rozvojových programov rezortov finančnými prostriedkami získanými z privatizácie, podčiarkujem rozvojových programov, pod poradovým číslom 2 ministerstva dopravy je zmluva o výkonoch vo verejnom záujme 1 250 tisíc. Keď je pre túto vládu toto rozvojový program, tak odpoveď na to, aký má vzťah k riešeniu oprávnených potrieb obyvateľstva je myslím si úplne jasné a zrozumiteľné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Čím viac tu sedím v snemovni, tým sa viac dozvedám o výstavbe diaľnic a nevychádzam z úžasu. Od pani ministerky som sa napríklad dozvedel, že diaľnice, ktoré sme my stavali za Mečiarovej vlády, boli diaľnicami odnikiaľ nikam. Vážená pani ministerka, ak nejaké diaľnice sú odnikiaľ nikam, to je presne to, čo uskutočňuje vaša vláda v súčasnosti. Kopíruje tým tie najhlúpejšie modely výstavby diaľnic z čias socializmu, keď súdruhovia okresní a krajskí tajomníci strany sa medzi sebou hašterili a každý chcel mať na území svojho okresu alebo kraja minimálny kúsok diaľnice. A tak bol "frclík" diaľnice na Záhorí, kúsok pri Bratislave, trošku nad Trnavou, kúsoček okolo Prešova, súdruhovi Lenártovi sa vybudoval kúsok diaľnice pri Liptovskom Mikuláši a summa summarum po 20 rokoch intenzívnej výstavby diaľnice odnikiaľ nikam, pretože nebol jediný jeden súvislý úsek. Do dnešného dňa žneme tieto nezmyselné plody a vy v tom idete teraz pokračovať, keď súvislé úseky, ktoré boli pripravené predinvestične-projektovo, inžiniersko-geologicky a stavebne za našej vlády ste zastavili a namiesto toho rozbabrávate päť rôznych úsekov, ktoré navzájom nesúvisia, a čo je najväčší gól, skúma sa trasa diaľnice od Považskej Bystrice cez Rajec smerom na Ružomberok. Tak to je volovina najhrubšieho zrna, pretože to je trasa, ktorá bola aktuálna v šesťdesiatych rokoch za stavu východozápadnej magistrály zo západných Čiech do Sovietskeho zväzu, a nie v súlade so severojužnou trasou transeurópskych magistrál podľa Európskej únie. Ja vám skutočne gratulujem k takýmto stupídnym nápadom a úprimne ďakujem aj pánu Maňkovi za vysvetlenia vo veci výstavby diaľnic, pretože tie jeho výklady sú skutočne slávne.
A pán predseda Bugár, ak zo seba vy robíte pri týchto hlasovaniach hlupáčika, to je vaša vec, ale z nás to nerobte, dobre?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, z vás netreba.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Pán predsedajúci, ja mám naozaj procedurálnu otázku, ktorá prerastie do procedurálneho návrhu. Ale naozaj mi tieto veci nie sú jasné, keďže sme sa pred chvíľou dozvedeli, že hlasujeme bez toho, aby sme sa prezentovali, potom neviem, na základe čoho predseda parlamentu kontroluje prezenciu pri hlasovaní, a tak by bola logická otázka, ktorá je, samozrejme, nelogická. Ja to priznávam, ale ja by som mal teraz dať hlasovať o tom, že sa pri hlasovaní nemusíme prezentovať, čo je nezmysel. Preto tomu nerozumiem, čo ste povedali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šimko, procedurálny návrh.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja mám zase procedurálnu poznámku, aby sme si na všetky procedurálne otázky urobili čas na odpoveď niekedy medzi sviatkami.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška. Už sa ani nepýtam. Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Skutočne si treba uvedomiť, že hlasovacie zariadenie, ktoré máme v Národnej rade, má tlačidlá. Prvé tlačidlo, ktoré musí každý poslanec stlačiť, ak chce hlasovať, je prezentácia. To znamená, že každý poslanec sa pred hlasovaním zaprezentuje. Rovnako hlasovacie zariadenie, ktoré vyhodnocuje hlasovanie, nám oznámi na tabuli a rovnako aj na výstupoch z počítača počet prítomných poslancov. Až potom nasleduje vyhodnotenie hlasovania. Z uvedeného je zrejmé, že pri každom hlasovaní sa prezentujeme, a teda platí aj § 23 ods. 6, že 15 minút po tom, ako ste zistili, že v rokovacej sále nie je dostatočný počet poslancov na uznášanie, ste povinný dať sa prezentovať plénu Národnej rady a v prípade, že opäť nebude dostatočný počet poslancov, tak musíte schôdzu prerušiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ja jednému nerozumiem. Ešte máme 40 minút. Ak chceme tých 40 minút využiť na také procedurálne prestrelky, samozrejme, je to možné, je to vaše a naše právo.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Mám procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o výmene predsedajúceho, pretože som nespokojná s vaším postupom, pán podpredseda parlamentu, keď som navrhla hlasovať o zistení počtu, že ste nedali hlasovať. To bol môj procedurálny návrh. Nikde sa nehovorí, čo môže byť obsahom procedurálneho návrhu. To nebol návrh nezmyselný, nebol to návrh neaktuálny ani návrh nerealizovateľný. Preto ste mali dať hlasovať o zistení počtu prítomných. Porušili ste rokovací poriadok, preto môj procedurálny návrh je, prosím hlasovať o výmene predsedajúceho.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, keby ste ovládali len trošku rokovací poriadok, by ste vedeli, že o tom sa nedá hlasovať. Predsedajúceho určí predseda Národnej rady, a nie Národná rada.
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Myslím si však, že vy ste dohodnutí, že už sme skončili. Ja som stretla viacerých pánov poslancov na schodoch z koalície, ktorí mi priali príjemný víkend, dovidenia, odchádzali. Takže skutočne si myslím a pán predsedajúci, skúste si spomenúť na rokovania, ktoré tu boli v predchádzajúcom funkčnom období, keď schôdze viedol pán Gašparovič, že keď sa zistilo, že tu nie je dostatočný počet poslancov, nie sme uznášaniaschopní, povedala by som, akcieschopní. Niektorí sú tu občas aj hladní a musia sa tu potom nakŕmiť v lavici. Navrhujem, aby sme to radšej ukončili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Znovu sa pýtam poslancov Národnej rady, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme skončili dnešný deň rokovania a pokračovali v utorok. Nie je.
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Gašparovičovi.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán podpredseda, pokiaľ sa chceme dnes v tejto chvíli hádať o tom, ako máme postupovať podľa rokovacieho poriadku, myslím si, že tu bol návrh, o ktorom ste mali dať hlasovať. Dali ste hlasovať, a keďže v rokovacej miestnosti bolo len 33 poslancov, konštatovali ste to sám, mali ste schôdzu prerušiť na 15 minút a znovu ste mali dať hlasovať. Pán poslanec, podľa § 23, ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaní zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci Národnej rady schôdzu preruší a určí termín ďalšieho rokovania. Toto ste nedodržali, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Už som to vysvetlil trikrát, pán poslanec, keby ste ma chvíľku počúvali, už som to vysvetlil trikrát. Môžem znovu. Ja som nedal zistiť počet prítomných poslancov pred hlasovaním. Ja som dal hlasovať. V tom je trošku rozdiel.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, rád by som povedal, že podľa rokovacieho poriadku je rokovanie v piatok do 16.00 hodiny. Toto od nás očakávajú občania. Zato, že niektorí poslanci SNS chcú rokovať s niekým iným, tak nech idú rokovať. Ale prečo by sme my nemali plniť svoju základnú povinnosť voči občanom, že rokujeme do 16.00 hodiny?
(Ruch v sále).
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh? Tak predložte procedurálny návrh.
Poslanec J. Paška:
Pán predsedajúci, pri všetkej úcte k vám vám chcem pripomenúť, že ste dali urobiť prezenciu tým, že ste dali hlasovať, pretože ak poslanci hlasovali, tak sa museli predtým aj zaprezentovať, a tým sa vlastne naplnil aj § 23 ods. 6, že ste pri hlasovaní zistili, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov, a preto je potrebné ďalej pokračovať podľa tohto paragrafu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič, procedurálny návrh? Ale predložte procedurálny návrh, prosím aj ostatných pánov poslancov.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ja sa vrátim opäť k tomu, čo som povedal a vy ste mi to teraz vašou odpoveďou potvrdili, že ste dali hlasovať. Povedali ste, že ste dali zisťovať prezenciu. Povedali ste: Dal som hlasovať a nedal som zisťovať prezenciu, ale tým momentom, ako ste dali hlasovať, ste zistili, že nás je tu málo a že nie je možné hlasovať. Preto ste splnili tú povinnosť, ale nesplnili ste povinnosť o tom, že na 15 minút máte prerušiť schôdzu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, prečítajte si rokovací poriadok. Na tabuli máte prítomných a tá kolónka, keď sa zaplní, tým sa zistí počet prítomných. A z SDK je tu päť poslancov. Prosím vás pekne, veď oni budú prijímať rozpočet, vládna koalícia, a vôbec ich nezaujíma, o čom to je. Veď to je trápne. A možno by ani nebol problém v tom, ale v tom je, že porušujete rokovací poriadok.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, viete, že máte predložiť najprv procedurálny návrh. Takže kto porušuje rokovací poriadok?
Pán poslanec Husár, nech sa páči, procedurálny návrh.
Poslanec S. Husár:
Mám, pán podpredseda. Navrhujem, aby ste dali hlasovať o ukončení dnešného rokovania ihneď. Odôvodnenie. Vy pán predseda aj ďalší predsedajúci ste nám stokrát predviedli logický výklad § 23. Každé hlasovanie začínate slovami prezentujte sa a hlasujte. Výkon hlasovania spočíva v tom, že stlačím tlačidlo za, proti alebo zdržiavam sa. Ale prvé, čo urobím, je prezentácia. Tým naplňujem § 23 rokovacieho poriadku a prezentujem sa pred hlasovaním. Vy pán predseda a ďalší ste, opakujem tento logický výklad, urobili nesčíselnekrát pokynom prezentujte sa a hlasujte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, tak si prečítajte rokovací poriadok § 146, ktorý hovorí o tom, ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Až na návrh poslanca môžeme celú záležitosť dať ústavnoprávnemu výboru.
Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh?
Poslanec M. Maxon:
Pán predsedajúci, ja mám úplne praktický a logický procedurálny návrh. Vy ako predsedajúci schôdze si zabezpečte dostatočnú účasť poslancov vládnej koalície...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, to nie je procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
To je procedurálny návrh. Zabezpečte si dostatočnú účasť poslancov vládnej koalície a môžete rokovať, kedy chcete, o čom chcete a ako chcete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský, máte slovo.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja mám procedurálny návrh, aby bola z prostriedkov Národnej rady zakúpená váha. Keďže nie je možné zisťovať počet poslancov, nie je možné zisťovať prezentovaním, navrhujem, aby tí poslanci, ktorí budú za, sa odvážili prví, tí, ktorí budú proti, sa odvážia druhí, rozdiel týchto hmotností bude vyjadrovať výsledok. Ak sa nemôžeme prezentovať, skúsme sa vážiť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
To je teda procedurálny návrh, pán poslanec? Porušujete rokovací poriadok.
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme normálne pokračovali do 16.00 hodiny v rokovaní, pokiaľ je s tým všeobecný súhlas. (Ruch v sále.) Dávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní do 16.00 hodiny, pokiaľ je s tým všeobecný súhlas. Ak nie je všeobecný súhlas, tak prosím, aby bol vyjadrený menovite, ktorý z poslancov s tým nesúhlasí.
Ďakujem pekne.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, vyzývam opozíciu pred občanmi, pred očami občanov, aby si plnili svoju poslaneckú povinnosť a rokovali do 16.00 hodiny.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
To nie je procedurálny návrh.
Poslanec F. Mikloško:
Za toto vás sem občania zvolili, aby ste tu sedeli a pokiaľ chcete, diskutovali. Za koalíciu je tu prítomná pani ministerka financií a spravodajca Pál Csáky. To je dostatočné na to, aby schôdza mohla ísť ďalej. A prosím vás, plňte si svoje povinnosti pred občanmi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon, znovu.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Ja sa stotožňujem s tým procedurálnym návrhom, ktorý prezentoval pán poslanec Mikloško, len by som sa ho chcel opýtať, prečo ho neprezentoval včera, keď tu celý deň nebol, a prečo ho neprezentoval dnešné celé predpoludnie, keď tu nebol, keď si tak poctivo plní svoje povinnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, chcem potvrdiť slová pána poslanca Mikloška a žiadam jeho slovami, aby ste okamžite dali rozhodnúť predsedom Národnej rady, aby odcestoval alebo išiel na bicykli alebo na aute za premiérom a požiadal, aby tu sedela celá vláda. Pán Mikloško správne povedal, počúvajú to všetci občania, rozpočet sa netýka len pani ministerky financií, ale i školstva, zdravotníctva, hospodárstva a môžem menovať celú vládu. Takže prosím, požiadajte - to dávam procedurálny návrh -, aby pán predseda išiel za premiérom, aby prišla vláda na rokovanie. Inak nemá význam rokovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, prosím vás, ako procedurálny návrh dávam, aby ste zavolali lekársku starostlivosť, lebo podaktorí poslanci vládnej koalície buď majú vlčiu tmu, alebo vízie, pretože nech sa pozerám, ako sa pozerám, ale Pála Csákyho ja tu nevidím. Možno je to tým, že sedím ďaleko od tej poslaneckej predsedníckej lavice, ale pán Mikloško to vidí a treba mu veriť. Je to predsa kresťan a údajne statočný človek. Ak ho vidí, tak treba ho urýchlene ošetriť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Tak to bol pekný procedurálny návrh.
Pán poslanec Šimko, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja mám procedurálnu prosbu na vás teraz, to tu myslím ešte nebolo. Je to možno smutné, že niektorí poslanci tu nie sú počas rokovania o takomto vážnom bode, ale možno ich nezaujímajú tie vystúpenia, ktoré tu odznievajú, ale mne sa zdá, že je oveľa smutnejšie, že niektorí poslanci tu nie sú vtedy, keď sa práve prihlásili a keď majú ísť hovoriť, keď majú teda vystúpiť. Takže by som prosil predtým, než prerušíš schôdzu, keby si prečítal mená tých poslancov, ktorým prepadlo ich poradie, pretože tu neboli dokonca ani vtedy, keď sa prihlásili do rozpravy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Dubovská.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci za slovo.
Ja by som navrhla cteným kolegom, aby sme sa trošku upokojili, lebo predsa už je len polhodina do konca rokovania, a aby sme dokončili túto polhodinu v pokoji, lebo preberáme veľmi vážny bod - rozpočet, ktorý si vyžaduje každú minútu. A viem, že niektorí poslanci z vládnej koalície, takisto ako z opozície opustili budovu alebo sú v budove pre stránky, ktoré prijímajú práve kvôli štátnemu rozpočtu, aby si skonzultovali veci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Je niečo po pol štvrtej, ja odporúčam, aby ste vyhoveli prosbe opozície, pretože oni sa správajú úplne ako malé deti. Je to úplne nedôstojné. A zrejme by to ešte pol hodinu trvalo, takže bolo by vhodnejšie asi skončiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Orosz, ja veľmi rád, ale musí byť všeobecný súhlas Národnej rady. Ja nemôžem ukončiť skôr schôdzu, dnešnú schôdzu Národnej rady. Pýtam sa ešte raz, ale počúvajte ma chvíľočku. Ak tu bude všeobecný súhlas, bez problémov môžeme o 27 minút skôr ukončiť dnešný deň rokovania.
Je, vážení páni poslanci a pani poslankyne, všeobecný súhlas?
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pán predsedajúci, ja si myslím, že nemôžete skončiť tú schôdzu, my chceme rokovať o rozpočte, je to veľmi vážna vec. Súhlasím s tým a žiadam vás tak ako pani poslankyňa Dubovská, aby ste dodržiavali nielen literu, ale aj ducha tohto zákona o rokovacom poriadku. A aby ste rešpektovali to, čo pán Mikloško povedal tu ako skutočne povolaný duchovne robiť tu duchovné výklady, aby ste rešpektovali názor opozície. Žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, či sa táto schôdza skončí skôr alebo neskončí skôr.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, keby ste tu sedeli, dvakrát sme už hlasovali, vy ste tu vtedy neboli.
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja mám procedurálnu požiadavku a žiadam vás, aby sme v ďalšom rokovaní pokračovali podľa platného zákona o rokovacom poriadku. Súčasne vás žiadam, aby ste aj vy dodržiavali tento zákon, lebo potom nemôžeme chcieť od našich občanov, aby rešpektovali právo, keď samotný predsedajúci schôdze Národnej rady nerešpektuje zákony.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ja rešpektujem rokovací poriadok.
Nech sa páči, pani Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Urobili ste nám teraz zo záveru rokovania frašku, ako vediete túto Národnú radu. Prosím vás len o jednu vec, aby ste si uvedomili, že Národná rada ako zastúpenie občanov, ktorí nás volili a dali nám dôveru, vám zverila vedenie schôdze. Našťastie vďaka stenografickým záznamom sa aj váš spôsob vedenia a rozhodovania dostane do historických záznamov.
Takže, pán podpredseda, skúste rozhodnúť. Rozhodnúť vážne, dôrazne a prestaňte si už robiť vtipy. Tie budú možno večer v televízii.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Mne sa zdá, že vtipy robíte vy. Nemám konkrétne vás na mysli, ale už by sme mohli dávno skončiť, keby nebola takáto atmosféra.
Ja som dvakrát vyzval poslancov, aby sme ukončili schôdzu. Nech je všeobecný súhlas. Nie je, nie je, nemôžem, nemám právo.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, prerokúvanie štátneho rozpočtu je pravdepodobne najzávažnejším bodom pre vládu aj pre všetkých poslancov.
Žiadam vás, aby ste vyzvali vládu, aby tu bola prítomná počas celého rokovania. Veď je nezmyslom, ak sa na poslancov poukazuje, či tu sú alebo nie sú a za celé štyri dni, čo sa prerokúva vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na kalendárny rok 2000, je tu prítomná výlučne len ministerka financií, ktorú tu nechávate prefackávať. Teraz je tu chvíľočku pán minister Harach, ale to nie je vláda.
Dôrazne vás žiadam, aby ste požiadali členov vlády, aby tu boli prítomní, pretože prerokúvame rozpočet vlády, a nie rozpočet ministerky Schmögnerovej. To sa predsa nedá personifikovať na jednu predkladateľku, jednu členku vlády za daný rezort financií. Ona nenesie predsa zodpovednosť za celý rozpočet. Zodpovednosť za to nesú všetci členovia vlády, každý za svoj rezort, a oni sa majú zodpovedať parlamentu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kozlík, máte procedurálny návrh?
Poslanec S. Kozlík:
Áno, procedurálny návrh. Ja by som chcel pripomenúť, že tu bol procedurálny návrh pána poslanca Husára, ktorý žiadal okamžite hlasovať o prerušení schôdze bez rozpravy vzhľadom na nedôstojné prostredie. Nie je tu prítomná vláda, nie je tu prítomný dokonca už ani spoločný spravodajca. Je tu 33 poslancov tohto parlamentu. Je to nedôstojné. A ja teda opätovne opakujem: Okamžite bez rozpravy dať sa prezentovať a hlasovať o tom, aby sa prerušila táto schôdza a pokračovala v utorok o 9.00 hodine. Pokiaľ nebude dosť prítomných, 15-minútová prestávka, čo automaticky v podstate znamená prerušenie schôdze do utorka 9.00 hodiny. Netreba čakať na všeobecný súhlas, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, keby ste si všimli, ja som dal hlasovať o návrhu pána poslanca Husára a nebolo dosť poslancov.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán predsedajúci, čo sa tu deje, je hanba. Nehnevajte sa, ale vy to vediete veľmi zle, pretože rázny predsedajúci by dal tomuto správny tón, prijal by riešenie a buď sa bude rokovať, alebo sa prizve vláda, alebo sa to ukončí vzhľadom na nedostatočný počet.
Ja som dala návrh na hlasovanie, nedali ste hlasovať. Dala som návrh na vaše vystriedanie, ani to sa neuskutočnilo. Musím povedať, že nevediete toto rokovanie, ale robíte tu z toho perzský trh. Toto je parlament, rokovanie o rozpočte a mne je veľmi smutno, že je tu taká atmosféra. Predsa toto nemá žiadnu úroveň. Tak buď sa bude pracovať, alebo sa dá hlasovať a potom sa rozídeme a normálne budeme pracovať. Pretože teraz tu je slabý počet poslancov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ja s vami úplne súhlasím, ale tú atmosféru tu robíte vy, lebo hovoríte, využívate a zneužívate procedurálny návrh, a pritom ste nepodali ani jeden procedurálny návrh. Tak dodržujte rokovací poriadok.
O slovo sa hlási pani ministerka.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
zrejme, že tak či tak by sa naťahovali tieto prestrelky až do ukončenia do 16.00 hodiny. Dovoľte mi, aby som využila tento čas trošku rozumnejšie a reagovala na doposiaľ prebiehajúcu rozpravu.
Opakovane a dosť často sa viacerí poslanci v rozprave vyjadrovali k tomu, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 nie je priestor na financovanie rozvojových programov, paralyzuje sa podnikateľská sféra, nie je priestor aj na riešenie niektorých akútnych sociálnych otázok. Dovoľte mi, aby som predsa len vo zvyšnom čase poukázala na tú časť návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, ktorú nazývame Všeobecná pokladničná správa. V nej sa nachádzajú mnohé projekty, ktoré poukazujú na rozvojové zámery vlády v roku 2000.
Možnože by som predsa len začala niektorými sociálnymi otázkami, pretože tomu sa v tejto chvíli venuje pomerne málo pozornosti. Myslím si, že prevažná časť poslancov je informovaná, že sociálna politika, ktorá zahrnuje aj dôchodkovú politiku, sa nerealizuje iba prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale realizuje sa aj prostredníctvom rozpočtov Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce. Napriek tomu chcem poukázať aspoň na niektoré súvislosti, ktoré nájdete priamo v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
Konečne sa podarilo v tejto poslaneckej snemovni schváliť zákon, ktorým sa vytvára takzvaný garančný fond. Je to veľký pokrok, pretože roky sme volali, aby tento zákon, ktorý je obvyklým zákonom v štátoch Európskej únie, prijala aj slovenská poslanecká snemovňa. Za toho predchádzajúceho obdobia sa to nepodarilo, ja som veľmi rada, že konečne sa to podarilo v tomto roku. Garančný fond bude poskytovať prostriedky pre tých zamestnancov, ktorých podniky sa dostávajú do konkurzu. A kým dôjde k rozhodnutiu o konkurze, to znamená k uspokojovaniu konkurzných pohľadávok, to je obdobie, ktoré môže trvať pomerne dlho, určite niekoľko mesiacov v tom lepšom slova zmysle, častokrát sa stáva, že zamestnanci nedostávajú mzdy. Skutočne možno povedať, že stalo sa takým slovenským športom, že zamestnanci pracujú a mzdy im nie sú uhrádzané. Pre tento prípad je teda vytvorený garančný fond a v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa sú alokované do garančného fondu prostriedky vo výške 210 miliónov korún. Ako je vám známe, podľa zákona druhú časť budú vytvárať prostriedky od zamestnávateľov.
Chcela by som upozorniť, že od 1. 1. 2000 opäť zákonom ste rozhodli o tom, že sa bude poskytovať nová sociálna dávka, príspevok na bývanie. Myslím si, že je to veľmi dôležitý krok k tomu, aby sme spravodlivejšie rozdeľovali tieto obmedzené zdroje na sociálnu politiku. S čím bude spojený predovšetkým tento príspevok na bývanie. S dvoma opatreniami, ktoré súvisia s tým rozhodnutím paušálne nedotovať všetky, bez ohľadu na to, aké sociálne príjmy majú.
Predovšetkým je nová politika v cene tepla. Tá sa bude realizovať od začiatku budúceho roku. Pokiaľ zalistujete trošičku v pamäti alebo v rozpočtoch za predchádzajúce roky, zrejme do pozornosti vám musí padnúť položka, ktorú sme poskytovali na dotácie na teplo. Od budúceho roku v zásade sa dotácie na teplo rušia. Samozrejme dotácie na teplo sa poskytovali pre všetkých, ktorí bývali, a bez ohľadu na to, či teda to boli vysoko príjmové skupiny alebo rodiny, alebo nízko príjmové rodiny. A ja neviem, prečo by sme mali dotovať rodiny, ktorých príjem dosahuje 40, 50 tisíc. Ja som veľmi rada, že aj takéto rodiny sú, ale potom celkom prirodzene menšia alikvotná časť je pre tie rodiny, kde je príjem skutočne násobne nižší.
Takže druhá stránka veci je, že práve cez dotácie na teplo, a to hovorím veľmi zodpovedne, dochádzalo doslova k tunelovaniu štátneho rozpočtu, keď výrobcovia tepla zneužívali svoje monopolné postavenie, častokrát boli schopní dohodnúť sa aj s pracovníkmi Slovenskej energetickej inšpekcie, s pracovníkmi okresných úradov a napokon všetko ťažisko ich nehospodárnej, nezodpovednej politiky prechádzalo na toho konečného spotrebiteľa.
My si uvedomujeme veľmi dobre, že dnes je ochrana práve toho konečného odberateľa veľmi nízka a myslím si, že tu je aj priestor pre záujmové združenia, nevládne organizácie, ktoré by mali pomôcť napríklad energetickej inšpekcii, správam finančnej kontroly, a tak ďalej ochraňovať záujmy konečného odberateľa.
A v súvislosti s tým, že budeme rušiť dotácie na teplo alebo takmer na 100 percent budeme rušiť dotácie na teplo, chcem upozorniť, že vo Všeobecnej pokladničnej správe je vyčlenený príspevok na bývanie vo výške 1 700 miliónov korún. Z toho predpokladáme, že 1 600 miliónov sa použije priamo ako príspevok na bývanie a zvyšných 100 miliónov sa použije na organizačné a technické zabezpečenie poskytovania príspevku na bývanie pre krajské úrady.
Samozrejme zavedenie tohto príspevku nesúvisí len s novou politikou, cenovou politikou, respektíve politikou v tepelnom hospodárstve, ale súvisí aj s tým, že aj dnes bývajú možno nielen v činžiakoch, ale aj v rodinných domoch ľudia, ktorí sú naozaj odkázaní na to, aby takýto príspevok na bývanie dostali. To znamená, že jeho použitie bude mať širšiu účinnosť.
Ďalej by som chcela upozorniť na niektoré projekty, o ktorých sa tu už aj dnes hovorilo. Aj počas rozpravy odzneli mnohé kritické slová na adresu kapitoly pôdohospodárstva a ja by som len chcela upozorniť, že sa budeme musieť naučiť, že prostriedky, ktoré sa v jednotlivých kapitolách používajú, nebudú nevyhnutne len v príslušnej kapitole. Treba si pozornejšie všímať, čo sa nachádza vo Všeobecnej pokladničnej správe, a tým, že budeme používať aj mimorozpočtové prostriedky, ktoré napokon tiež v návrhu štátneho rozpočtu nájdete, bude potrebné sa sústreďovať aj na to.
Takže mi dovoľte, aby som ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva ešte dodala: Vo Všeobecnej pokladničnej správe v skupine číslo 1 je program rozvoja vidieka SAPARD a je naň vyčlenených 280 miliónov Sk. Prečo o tom treba hovoriť? Je to inak program, ktorý je, samozrejme, s Európskou úniou, pretože ak včas prebehnú všetky tie administratívne práce okolo toho, je veľmi pravdepodobné, že poľnohospodárstvo prostredníctvom programu SAPARD získa troj až štvornásobok prostriedkov. To, samozrejme, pri sume 280 miliónov krát - len keby sme išli na tri, ale pokojne môžeme ísť na štvornásobok -, znamená značnú dávku prostriedkov, ktoré sa budú môcť použiť na rozvoj slovenského vidieka.
A chcela by som aj pripomenúť, aj keď pani predsedníčka výboru Kadlečíková nakreslila taký veľký otáznik, že netreba a nesmieme spochybňovať použitie mimorozpočtových prostriedkov na rozvoj pôdohospodárstva. Skutočne predpokladáme použiť a dotovať Štátny fond trhovej regulácie a myslím si, že je veľmi dôležité, aby tento fond vytváral predpoklady na export produkcie, poľnohospodárskej produkcie, ale zároveň aby robil aj takú politiku, aby sa nám darilo vytvárať určitú rovnováhu na trhu poľnohospodárskej produkcie. Je tam alokovaných prostriedkov 1 miliarda korún a jednoducho my ani nemôžeme spochybňovať niečo také, že tieto prostriedky tam neprídu. Bolo by to zlyhanie tejto vlády a v žiadnom prípade k tomu dôjsť nemôže.
Z ďalších programov, na ktoré treba upozorniť, odvolávam sa na vystúpenie pána poslanca Jasovského a som rada, že ste si všimli aj vo výbore podľa toho, čo ste hovorili, že v budúcom roku chceme alokovať viacej zdrojov pre SAD a najmä na obnovu vozového parku pre Slovenskú automobilovú dopravu a aj na vytváranie náhradných autobusových liniek, kde v zásade pôjde viac či menej tiež o posilnenie vozového parku.
Pán poslanec bol ministrom, takže veľmi dobre vie, že dlhy v SAD sa tu kumulovali už niekoľko rokov a že sú značné, že zhruba asi 85 percent vozového parku je už po lehote splatnosti, to znamená takého, ktorý by sa mal vymeniť a nahradiť novým vozovým parkom. Je to úloha, ktorá sa, samozrejme, nedá realizovať v priebehu jedného roka, je to ale vážna úloha, pretože ak sa jazdí na vozovom parku, ktorý má 7, 10 rokov, skutočne je tu už ohrozená aj bezpečnosť prevádzky. Myslím si, že krok, ktorý ideme robiť v budúcom roku, je dôležitým krokom k náprave.
Dovoľte mi, aby som vysvetlila trošku okolnosti, ktoré sa týkajú Železníc Slovenskej republiky. Myslím si, že všetci, čo tu sedíme a prevažná časť možno aj tí, ktorí si prezrú zo záznamu rokovanie z dnešného dňa, zákon o štátnom rozpočte, je menej podrobne alebo viac podrobne informovaná, čo sa vlastne za ostatné roky v Železniciach Slovenskej republiky odohralo. Je asi viac-menej dobre známe, že celkové dlhy Železníc Slovenskej republiky k roku 1998, mám tu na mysli nielen úvery, zmenky, ale aj ďalšie neuhradené záväzky, sa vyšplhali na rekordných 30 miliárd korún. Z toho by sme mohli presne vyčleniť, čo boli dlhy, čo boli zmenky a čo boli neuhradené záväzky. Je to teda dlh, ktorý sa tu opäť kumuloval niekoľko rokov a musím povedať, že nesú na ňom zodpovednosť nielen šéfovia rezortov, ktorí sú vrcholoví, tí, ktorí majú niesť zodpovednosť, ale aj šéfovia Železníc Slovenskej republiky. Myslím si, že je vám aj známe, že voči jednému z nich je už rozbehnuté trestné stíhanie. Ale to pravdaže tie prostriedky nevráti do Železníc Slovenskej republiky a my sme sa dostali do situácie, keď je nutné hľadať riešenie v železniciach, pretože keby sme ho neboli hľadali, tie železnice, tak ako to hrozilo VSŽ a tak ďalej, by sa dostali tiež do defaultu, do neschopnosti uhrádzať svoje záväzky.
A v tomto smere ja sa nazdávam, že sa nám predsa len podarilo urobiť jeden veľmi významný krok dopredu, že železniciam sa podarilo získať za veľmi výhodných podmienok úver od Európskej investičnej banky, ktorý sa bude čerpať, prvá tranža už bola vyčerpaná v tomto roku, druhá sa bude čerpať v druhom roku. Tento úver je predovšetkým na to, aby Železnice Slovenskej republiky sa mohli aj modernizovať, i keď časť z neho sa použije aj na preklenutie určitej neschopnosti železníc splácať okamžite svoje ďalšie záväzky. Samozrejme, že poskytnutie úveru v takej vysokej sume od Európskej investičnej banky, ako sa to podarilo dosiahnuť, si aj Európska investičná banka podmieňuje tým, aby sa Železnice Slovenskej republiky racionalizovali.
Je len škoda, že znovu môžem povedať, že roky k racionalizácii na železniciach nedochádzalo. Aj keď si uvedomujeme, že je tam armáda železničiarov, ktorých prácu si všetci nepochybne vážime, treba si aj povedať, či je možné donekonečna tlačiť prezamestnanosť v železniciach. Ja si veľmi vážim postoj generálneho riaditeľa, ktorý na jednej strane nutne musí pristupovať k racionalizačným krokom, na druhej strane pristupuje k tomu aj sociálne veľmi citlivo, že sa bude snažiť postupne znižovať počet zamestnancov berúc do úvahy vekovú skladbu a možnosť odchádzania do dôchodku. Ale iná cesta možná nie je.
Znovu keby som sa pozrela trošku do histórie, pán poslanec Jasovský to vie veľmi dobre, ako vyzerá vozový park v Železniciach Slovenskej republiky, viete, že dokonca boli určité kritické chvíle, keď to vyzeralo, že ani sa nedovolí jazdiť, neviem, tuším na 500 vozňoch, pretože ich technická úroveň, spôsobilosť je veľmi nízka. Znamená to, že aj tu je skutočne potrebné investovať do zvršku a tak ďalej a tak ďalej.
No a teraz k tej otázke ekonomicky oprávnených nákladov. Situácia je taká, že bolo potrebné urobiť audit, bolo potrebné urobiť medzinárodný audit, pretože boli domáci experti častokrát v zajatí svojich vlastných predstáv a myslím si, že tento medzinárodný audit objektivizoval situáciu v Železniciach Slovenskej republiky. A naozaj ukázal, že štát niekoľko rokov po sebe neuhrádzal ekonomicky oprávnené náklady, tak ako ich audit vyčíslil. No a zase sme tu my, ktorí budeme musieť uhradiť neuhradené, ekonomicky oprávnené náklady aj za predchádzajúce roky, za roky ešte vášho vládnutia. No a to je ďalší jeden dlh, ktorý ste vy vyrobili a my ho musíme splácať. Akým spôsobom ho chceme splácať?
Je známe, že sa končia, finišujú rozhovory o predaji podielu Národnej banky Slovenska v Československej obchodnej banke. Predpokladám, že tieto negociácie sa ukončia do konca tohto roka a pravdepodobne ešte do konca tohto roka bude aj nový vlastník v situácii, že uhradí svoj podiel v Československej obchodnej banke. No a z týchto prostriedkov, naozaj ich nechceme prejesť, chceme použiť na oddlženie železníc, ktorej dlhy voči Sociálnej poisťovni a voči Spoločnej zdravotnej poisťovni dosiahli v tejto chvíli 5 miliárd korún. Tým, samozrejme, pomôžeme aj zdravotnému systému, aj sociálnemu systému. Takže v žiadnom prípade nedôjde k prejedeniu prostriedkov, ktoré získame, ale tie prostriedky nielenže pomôžu železniciam, to je vlastne prvá časť tej pomoci, respektíve riešenia starých záväzkov štátu, ale pomôžu aj trošku na lepšiu úroveň nastaviť ostatné sociálne fondy, teda Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne.
Samozrejme, že sme sa zaviazali, že budeme voči železniciam postupovať v nasledujúcich rokoch tak, že skutočne tie ekonomicky oprávnené náklady štát bude uhrádzať. Že to nachádzate v dvoch kolónkach v štátnom rozpočte, prosím, nech vás to neprekvapuje, ale podstatné je, že vláda si stojí za týmto záväzkom. Zároveň chcem však povedať, že racionalizačné opatrenia v Železniciach Slovenskej republiky musia smerovať k tomu, aby dotácie zo strany štátu v nasledujúcich rokoch klesali. Inak totiž nemajú zmysel a treba len pozorne sledovať, či skutočne idú tieto racionalizačné opatrenia v železniciach v tomto smere.
Dovoľte mi ešte pár slov, aby som povedala, pretože ešte stále sú štyri minúty, o projektoch, ktoré sa týkajú podpory podnikania. Nechcem teraz hovoriť všeobecne o vytváraní vhodnejšieho podnikateľského prostredia, ale skutočne o adresných projektoch. Po prvé, alokujeme 300 miliónov korún na záručné podporné a úverové programy do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Navyše v roku 1994 sa nám podarilo v čase, keď bola dočasná vláda, naštartovať podporný úverový program, ktorý sa realizuje prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Takže 200 miliónov korún je určených na podporu malého a stredného podnikania. Táto schéma je založená na tom, že dvoma tretinkami prispievajú komerčné banky a Európska únia, čiže dohromady 200 miliónov viaže na seba dvakrát dvesto, čiže tam bude 600 miliónov korún.
Veľmi významné je, že sa alokujú zdroje aj na podporu exportu vo výške 500 miliónov korún. Možno, že by som tu chcela zareagovať na rôzne výpady, invektívy v tejto poslaneckej snemovni sú na každodennom programe, ktoré smerovali k spochybňovaniu našich prístupov k Eximbanke. Veľmi skoro budete novelizovať zákon o Eximbanke, ktorý odstráni tie najhrubšie nedostatky. My sme sa napokon zaviazali, že podnikatelia nebudú už musieť platiť parafiškál do Eximbanky, ale čaká nás aj úplne nový zákon o Eximbanke, ktorého príprava je, samozrejme, zložitejšia. To však neznamená, že táto inštitúcia si nebude plniť svoje úlohy. Bude to však veľmi odlišné od toho, ako ste to nastavili vy, keď ste sa nazdávali, že Eximbanka bude mať 70 miliárd aktív. Odporúčam vám, aby ste sa pozreli na dôvodovú správu k zákonu o Eximbanke, a keď ste sa nazdávali, že Eximbanka bude financujúcou bankou, o to tu, samozrejme, nejde, Eximbanka zostáva predovšetkým ako inštitúcia, ktorá bude naďalej poisťovať komerčné riziká, politické riziká a bude kofinancovať, respektíve bude poskytovať v niektorých prípadoch aj záruky. Tak vyzerajú aj moderné Eximbanky v zahraničí.
Možnože nie je nezaujímavé, aby sme si pripomenuli, že nás čaká aj nové sčítanie obyvateľov, domov a bytov a chcela by som teraz upozorniť aj na to, že v budúcom roku vyčleňujeme viac ako 272 miliónov korún práve na prípravu sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutoční v roku 2001. Myslím si, že je dôležité, aby sme aj tento krok urobili vzhľadom na to, že v civilizovaných štátoch sa sčítania a cenzusy robia pravidelne každý rok.
Takže keďže nechcem pretiahnuť svoje vystúpenie nad stanovenú hranicu 16.00 hodín, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)