Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána podpredsedu sa hlásia s faktickými poznámkami štyria poslanci. Pán Slobodník má procedurálny návrh, okrem neho štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Dávam procedurálny návrh, pán podpredsedajúci, aby ste prerušili schôdzu, aby sa hlasovalo o tom, že prerušíme schôdzu.
V tejto budove, nie v tejto miestnosti, nie je ani 50 poslancov koaličných i opozičných. To znamená, že je to nedôstojné, aby za takýchto podmienok pokračovala schôdza. Nie sú teraz po všelijakých chodbách a kanceláriách. Ľudia odišli a žiadam vás teda, aby ste dali hlasovať o prerušení schôdze do utorka do 9. 00 hodiny.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kozlík, s faktickou poznámkou?
Poslanec S. Kozlík:
Moment, moment, treba dať hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ja riadim schôdzu, a keď si prečítate rokovací poriadok, tam je jednoznačne povedané, že sa o tom hlasovať bude bez rozpravy, a nie okamžite.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Tak dajte hlasovať, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dobre, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Pán podpredseda, ja sa takisto pripájam k návrhu, aby sa dalo o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, budeme hlasovať.
Pán poslanec Húska.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Kozlík, nekričte tu.
Poslanec A. M. Húska:
Tu nejde o to, či niekto kričí alebo nie. Vy, keď poviete, že sa hlasuje bez rozpravy, tak vlastne nechávate pokračovať rozpravu.
Chcem oceniť na vystúpení pána podpredsedu Národnej rady, že upozornil na záver svojho vystúpenia aj na to, že úverová zaťaženosť ďalej rastie. A tu si myslím, že by bolo dobre to niekoľko razy stále opakovať. Priatelia, za 6 mesiacov vzrástol objem zlých úverov alebo kvalifikovaných, alebo ak chcete nevymáhateľných úverov o 20 miliárd. To je suma v polročnom rozpätí, ktorá celkom zreteľne uvádza, že kto vlastne tu zväčšuje mieru insolventnosti a mieru nespôsobilosti platby. Toto si treba dôverne uvedomiť a uvidíte, aká je vnútorná súvislosť medzi úpadkom ekonomickej solventnosti a politikou vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Prirodzene, že ja trvám tiež na tom návrhu pána poslanca Slobodníka, aby sa dalo hlasovať. Považujem to za nedôstojné. V tejto snemovni sa mnohí z nás oháňajú záujmom pracovať v prospech občanov Slovenskej republiky a reálnu šancu na zmenu tohto nezmyselného dokumentu, ktorý nám predkladáte vo forme návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, má v rukách len koalícia. Koalíciu jednoducho tento dokument nezaujíma.
Vážené dámy a páni, jeden z najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, podpredseda Národnej rady približne 20 minút prezentoval, aké nereálne sú východiská rozpočtu na rok 2000, aké disproporcie sú v tomto dokumente a ako nereálne bude očakávať rozpočtované príjmy a ako nereálne bude potom možné uvoľňovať aj výdavky. Ak ani túto skutočnosť predkladatelia neberú do úvahy, musím teda vysloviť nad tým poľutovanie.
A chcel by som ešte povedať, že ja osobne ani moji kolegovia sme nikdy, pokiaľ sme boli v exekutíve, netvrdili, že je všetko v absolútnom poriadku, že je všetko dobré. Ale, vážené dámy a páni, dnes s absolútnou istotou, skoro so stopercentnou istotou môžeme povedať, že je všetko zlé.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bol tu podaný procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že prerušíme dnešné rokovanie Národnej rady a pokračovali až budúci týždeň v utorok ráno o 9.00 hodine. Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.
Prítomných je len 56 poslancov. O tomto návrhu budeme hlasovať neskoršie.
Ďalší v rozprave má vystúpiť pán poslanec Danko, ktorý tu nie je, stráca poradie.
Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som začal záverom namiesto úvodu. Už je o všetkom rozhodnuté. V stredu 93 poslancov tejto snemovne schváli vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2000 s malými zmenami, ktoré už koaličná rada odsúhlasila a možno aj niektorí poslanci koalície preto stiahli svoje návrhy a niektorí návrhy, ktoré chceli podať, už nepodajú, lebo im to bolo zakázané. Poslušné rozhodnutie koaličnej rady odklepnete, budeme sa tváriť, že robíme demokraciu a v podstate iba robíme ďalej politický teror, ktorý tu už beží dávno. Potom príde ešte jeden krok, že začneme hľadať vinníka za neúspechy, čo bude stáť iste pani ministerku funkciu, aby to na ňu všetko stiahli, pretože ona to zle vysvetlila, zle to podala, a preto sa poslanci pomýlili. Nebude vinná koaličná rada, ale vy poslanci.
Ale nechám pokračovanie záveru na to, či mi zostane čas, a vrátim sa k predmetu môjho vystúpenia. Nebudem hovoriť o číslach, ktoré ste v rezorte obrany, ktorý mi je profesijne najbližší, vyčlenili, pretože ako minister by som vedel, a to hovorím veľmi zodpovedne, užitočne a efektívne utratiť ešte o 10 mld. viac. Vedel by som aj o nejakú korunu ešte prísť bez toho, aby som spôsobil väčšiu škodu armáde, než o nej hovoril pán poslanec Tuchyňa. Nebudem ani hovoriť, v ktorom rezorte by bolo treba zobrať peniaze a dať armáde, pretože ak nebudú tieto peniaze dobre použité, a tu zatiaľ vôľu nášho výboru nevidím, aby sme robili poriadnu kontrolu, tak tie peniaze aj tak budú prešustrované alebo aspoň časť z nich.
Preto až v druhom vystúpení chcem trošku o armáde hovoriť, teraz mi dovoľte niekoľko všeobecných slov k našej demokracii. Rokujeme dnes o otázke, ktorá je v tomto kalendárnom roku jednou z najdôležitejších pre Slovensko. Je to otázka natoľko vážna, že v niektorých štátoch býva otázka schválenia rozpočtu schválená s otázkou dôvery samotnej vláde. Úmyselne hovorím v niektorých, lebo v našich slovenských podmienkach sa nedá realizovať. Nie vláda sa rozhodla takýto rozpočet nám predložiť, ale koaličná rada jej dovolila takýto rozpočet predložiť a zároveň zabezpečila, že bude schválený. Vláda sa tvári, že vládne, predseda vlády srší optimizmom pri vysvetľovaní aj takých udalostí, kde sám zažil alebo kde dokonca sám spôsobil debakel pre Slovenskú republiku. Ale pred médiami vystupuje ako najúspešnejší politik Európy. Aj časť tejto snemovne sa významne tvári, ako keby boli úplne svojprávnymi poslancami skutočného a demokratického parlamentu. Ale potom príde hlasovanie a ústavná väčšina poslušne splní príkaz koaličnej rady a hlasuje, ako je stanovené. Aj v dnešnej rozprave máme dôkazy o takejto absolútnej poslušnosti. Veď niektoré návrhy našich ctených koaličných kolegov boli také závažné, že ak by nedošlo k ich schváleniu, tak určite by odišli napríklad pán poslanec Klemens aj poslanec Tuchyňa z poslaneckého klubu. Ale spoločne budú s ostatnými hlasovať za prijatie rozpočtu bez ich stanovísk.
Tak ako vlani aj teraz očakávame, že návrhy nás opozičných poslancov budú zamietnuté. Iste takýto príkaz už koaličná rada vydala. Veď je bežnou praxou, že práve u nezorientovaných poslancov, keď v priebehu hlasovania prídu do miestnosti a počujeme to veľmi dobre tu, nepýtajú sa kolegov, o čom sa hlasuje, ale čí je to návrh? Ak je to návrh opozičného poslanca, tak už je tlačidlo dopredu vybraté, jasné a nikdy sa nepomýli. Hodnotím, že toto sa prenáša ako návyk, ako istá železná košeľa z predvolebného obdobia. Politickí lídri dnešnej koalície organizovali boj s Vladimírom Mečiarom, boj s HZDS a vy ako kandidáti ste sa toho boja zúčastnili a zostalo vám to asi na večnosť. Preto tá ochota podriadiť sa koaličnej rade namiesto uplatnenia nezávislých práv poslanca parlamentu, a preto vám to ani nepripadá dehonestujúce pre vás osobne alebo nedemokratické pre vzťahy, ktoré na Slovensku vládnu. V týchto podmienkach teda rokujeme. Uvedomuje si to aj naša bábková vláda, a preto občas na naše argumenty sa iba povýšenecky uškŕňa alebo reaguje arogantne a znova omieľa tú istú polievočku výčitiek na našu adresu. Veď oni sa vlastne nemusia uchádzať o dôveru parlamentu. Oni musia len niekedy byť prítomní tomuto politickému divadlu, respektíve niekedy ani nemusia byť, tak ako tomu bolo včera, teda v stredu o 10.45 hodine, keď tu zostala pani ministerka, ktorá aj tak nepočúvala rozpravu, lebo ju bavil pán poslanec Benkovský, čo jej vôbec neprekážalo, že nepočuje, nemôže sa venovať argumentom proti jej návrhu.
Taký je stav a správanie sa našej vlády Mikuláša Dzurindu pri rokovaní o osude Slovenska a o osude jej obyvateľov v roku 2000. Ale aby som nekrivdil, musím povedať, že aj dnes o 13.38 hodine tu boli ôsmi poslanci za SDK, dvaja poslanci za SMK, dvaja za SOP, siedmi za SDĽ, o nás nebudem hovoriť. My vám robíme oponentúru. Bolo nás rozhodne viac. Poslancov HZDS bolo najviac, bolo nás 14 a traja poslanci SNS. Áno viac než ktorákoľvek politická strana v tomto parlamente a než jej pomerné číslo. Aj to je dôkaz vášho vzťahu k tomuto materiálu, o ktorom rokujeme. Chytáte za slovo všetko, len aby ste zosmiešňovali. Vážení kolegovia, zosmiešňujete Slovensko, že vás trpí.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ale hovorte o materiáli, o ktorom rokujeme teraz.
Poslanec I. Andrejčák:
Musím však popravde povedať, že sú aj svetlé okamihy demokracie v našom parlamente, keď nemáte pokyny a hlasujete sami. Zažili sme to aj teraz, keď ste museli zaujať stanovisko k účasti na rozprave predsedu Konfederácie odborových zväzov. Žiaľ, výsledok vášho hlasovania je rovnaký. Odborárov ste odmietli pustiť do sály, aby mohli povedať, čo si o tom myslia.
Ak chcem stručne charakterizovať, o čom rokujeme, musím pripomenúť, že rokovanie o štátnom rozpočte je rokovaním o účte hospodárskej politiky vlády. A tá u nás nejako nemá dôveru. Nemáme sa, bohužiaľ, my Slováci čím pýšiť. Dnešná vláda nezaložila dobrú hospodársku politiku. Spustila úporný boj so slovenskými podnikateľmi, keď od začiatku organizovala kriminalizáciu ich činnosti, vyvolávala pocit strachu a stratu istoty a sebadôvery u podnikateľov. Z politických dôvodov odmietla dobré, Slovensku prospešné infraštruktúrne projekty a dnes sa k nim potichučky vracia. Je pravdou, že používala aj obvyklé opatrenia, ako dovoznú prirážku, spotrebné dane a podobne tak ako v iných štátoch, kde robia múdru politiku, ale kvôli slabosti a nerozhodnosti vlády boli používané tak neskoro, až sa stávali iba znovu nástrojom proti občanom. Preto bezohľadne a sociálnemu postaveniu obyvateľov aj podnikateľskému sektoru necitlivo zavádzala ďalšie dane, dovoľovala zvyšovanie ceny surovín, ktoré spôsobili ďalšie zvyšovanie cien. To ohrozovalo a prakticky ohrozilo povesť Slovenska a jeho ekonomiky, vyvolalo tlak zahraničia na slovenskú korunu, spustilo inflačné tlaky, ale aj následne infláciu.
Ak energetika pri nástupe tejto vlády priniesla zisk alebo prinášala zisk 3,5 mld., v dôsledku straty kurzu slovenskej koruny za vášho pôsobenia vznikla strata 8 mld. A to sa nedávno v rádiu bil predseda vlády do pŕs, akú dobrú, premyslenú hospodársku politiku robí. Tak možno on pre seba áno, pre Slovensko rozhodne nie. Ako tu už bolo povedané, obce aj mestá nesúhlasia s rozpočtom, lebo sú finančne štátom zabezpečené nižšie, než je miera inflácie. Preto už hrozí, že získajú menej ako vlani a často sa obávajú, že dôjdu, že sa dostanú do konkurzu. Ale vlastne s tým nesúhlasia ani odbory. Konfederácia odborových zväzov dala písomné stanovisko, a preto, keď ste si ho prečítali, tak ste spontánne odmietli s nimi rokovať, pretože majú pravdu. Pravda tejto snemovni na Slovensku prekáža. Ak my poslanci opozície odmietame podporiť tento vládny program, nemôžeme sa diviť. Nesúhlasia s ním samosprávy ani odbory, ani naši voliči. A to už je určite viac než 50 percent všetkých voličov Slovenska. Pamätajte si to.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca chce s faktickými poznámkami reagovať osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pani poslankyňa Slavkovská je posledná.
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem pekne.
Chcem stručne zareagovať na predchádzajúceho rečníka. Mňa skutočne udivuje to jasnovidectvo pána Andrejčáka, keď povedal, že v stredu budeme hlasovať za tento návrh štátneho rozpočtu, dokonca už vie, ako sa skončí hlasovanie. Absolútne ignoruje to, že napríklad aj naši poslanci z koalície, ktorí vystupovali, dokonca predkladali tu pozmeňujúce návrhy, to znamená, že pri tomto návrhu štátneho rozpočtu zrejme ešte budeme diskutovať aj o tom, čo je potrebné zmeniť. To, keď hovoríte, že koaličná rada prikázala, určite to nie je pravda. Ale ja si myslím, že čerpáte predovšetkým z vlastných skúseností, ktorých sme boli svedkom. To znamená osemdesiatdvojka, keď sa rozhodla, tak hlasovala do jedného chlapa, do jednej ruky. Tak ja by som vás prosil, keby ste skutočne nezhadzovali tieto veci takým spôsobom, ako vy to dokážete, pretože sledujem túto rozpravu a celkom úprimne hovorím, že zatiaľ som nepočul nejaké východiská alebo návrhy, ako by ste to riešili vy. Zatiaľ iba všetko kritizujete. S ničím nie ste spokojní. Bol by som skutočne rád, keby ste navrhli riešenia. Samozrejme, pani Belohorská tu pred chvíľou povedala, odstúpte, my to urobíme lepšie. Samozrejme o to nakoniec ide, pretože my vieme vaše zámery. Ale zatiaľ tá diskusia nepresvedčila a zrejme ani občanov nepresvedčila, že to myslíte vážne, pretože zatiaľ je to iba kritika pre kritiku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súvislosti s tým, čo hovoril prechádzajúci pán poslanec, ja by som len chcel povedať aj v reakcii na faktickú poznámku, že riešenie je veľmi jednoduché. Riešenie je v inej filozofii vládnutia a riešenie je v tej chvíli aj v inej filozofii rozpočtu. Táto vláda pomaly a iste predala životnú úroveň občanov Slovenskej republiky za politické pohladkanie predstaviteľov Európskej únie. Viete, to sú tie reči o tom, ako do Európy, o tom, ako do demokratickej Európy, ako už sme v prvej skupine, keď iné skupiny neexistujú a tak ďalej a tak ďalej. Skutočne my sme v tejto chvíli asi najdemokratickejší štát na svete, ale, bohužiaľ, aj najhladnejší s perspektívou, že budeme ešte hladnejší.
Preto mi často vlastne napadá, koho vlastne táto vláda je. Koho? Akých občanov? No mojou táto vláda určite nie je. V súvislosti s rozpočtom na rok 2000 sa skutočne treba bez urážok, bez invektív a dlhých rečí, od tejto vlády dištancovať, od takéhoto spôsobu vládnutia a hľadať jednoducho iné možnosti. A to si, prosím vás pekne, naozaj bez emócií uvedomte aj vy všetci, ktorí často bez argumentov obhajujete to, čo je tu predkladané.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Prerokúvanie návrhu štátneho rozpočtu je prerokúvanie jedného z najdôležitejších dokumentov, podľa ktorého sa budú spravovať štátne financie v budúcom roku. Preto sa nečudujem, že pán poslanec, ktorý vystúpil v rozprave, upozornil, že tomuto dokumentu by sa mala venovať náležitá pozornosť. Parlamentná práca by mala byť naozaj vyvrcholením toho roku, ktorý sme tu strávili. A preto tie návrhy, ktoré tu boli ako procedurálne návrhy prerušiť rokovanie, vychádzali jednoducho z toho, že je to nedôstojné, keď tu prednášame pre niekoľkých poslancov riešenia, pozmeňujúce návrhy, ktoré majú skvalitniť tento zákon. Jednoducho si predstavte, ako môžu reagovať vládni poslanci na pozmeňujúce návrhy, ako môžu kvalifikovane posúdiť, či boli dobré alebo zlé, keď tu jednoducho nie sú a tieto návrhy nepočujú. Na budúci týždeň zrejme automaticky očakávate, že budú všetci tlačiť na povel a nepotrebujú vlastne počúvať, prečo sú niektoré návrhy z našej strany prednášané a prečo sú naozaj dobré.
Slovenská národná strana absolvovala s množstvom celoštátnych organizácií, s predstaviteľmi cirkví rokovania a my sme nazbierali množstvo poznatkov, ako tento návrh rozpočtu zlepšiť. Napríklad už som povedal, že sa venuje priorita školstvu, duchovému rozvoju, ale v rozpočte sa to neodzrkadlilo. A chceme navrhnúť, ako zlepšiť, kde zobrať prostriedky a kde ich presunúť. No ale keď poslanci tu nie sú, ako budú môcť k tomu zaujať stanovisko. Preto naozaj je to nedôstojné takéto rokovanie vyvrcholenia parlamentného roka.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Súhlasím s predrečníkom, že zákon, ktorý prerokúvame, je najdôležitejším zákonom tohto roka. Zákonom, ktorý je rozhodujúcim pre rok 2000. Preto by tu mali byť prítomní všetci predstavitelia vlády, nie iba pani ministerka a teraz pán minister zdravotníctva. Mali by si vypočuť výhrady od nás opozičných poslancov, ale, samozrejme, aj niektoré výhrady od koaličných poslancov, aby pochopili, že skutočne tento zákon, ktorý prerokúvame, ktorý nám predložili do parlamentu, nie je kvalitným zákonom. Ja som presvedčená, že im stačí iba to vedomie, že aj tak bude odsúhlasený tento zákon. Tak si hovoria, načo by sme tu boli prítomní.
Ešte by som nadviazala na poznámku o samosprávach. Plne súhlasím s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, že finančné prostriedky, ktoré sú pre nich určené, že nie sú pre nich postačujúce. Keď si uvedomíme, že tohtoročný príjem z podielových daní, ktorý podľa predpokladov mal mať určitú výšku, nebol naplnený. Chýbalo 180 mil. korún, a to bolo v auguste. Do konca roka táto suma určite nebola zmenená. Preto sa im nedivme, že žiadali vládu, aby tieto finančné prostriedky zvýšila o sumu na výšku 9,7 mld. korún. Inak ja sa k tejto problematike budem potom vyjadrovať vo svojom príspevku a zároveň dám aj pozmeňujúce návrhy, aby niektoré ich požiadavky boli splnené. Som zvedavá, či ma teda podporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Andrejčák sa zmieňoval o spomalení, ba až zastavení výstavby diaľnic. Ja by som chcel upozorniť na skutočnosť, na ktorú poukázala pani ministerka financií v tejto snemovni, ak sa nemýlim už tri razy, a to na zámer jej osoby a vlády - zrušenie Štátneho fondu výstavby pozemných komunikácií. Na tento moment chcem osobitne upozorniť, pretože ako "investičák" som málokedy počul v tejto snemovni väčší nezmysel ako takýto zámer. Diaľnice a líniové stavby nie je možné predsa financovať takým spôsobom, že v decembri nie je známe, čo sa bude financovať v budúcom roku. V januári suma na výstavbu komunikácií je nulová, pretože výdavková časť sa priebežne napĺňa z príjmovej časti, zatiaľ čo stavba je kontinuálna, plynulá, hospodárske zmluvy treba uzatvárať priebežne a na dlhé časové horizonty dopredu. Na území nášho štátu Štátny fond výstavby pozemných komunikácií bol v zákone schválený už tri razy. Po prvý raz to bolo za prvej Československej republiky v roku 1929. Po druhý raz to bolo po roku 1968. Po tretí raz v roku 1993. Úprimne blahoželám tejto vláde a jej poradcom, ktorí vymýšľajú a predkladajú do snemovne takéto nezmysly, pretože buď nevedia, o čom rozprávajú, tak potom nech radšej nerozprávajú, alebo to robia zámerne, tak potom nech od toho odstúpia. Toto je aj moja rada tým poslancom, ktorí hovoria, že my nedávame návrhy, odporúčania. Dávame. Môj návrh je taký, kto dáva takéto nezmyselné odporúčania vláde a kto ich akceptuje vo vláde, nech odtiaľ ide preč.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem.
Ja by som chcel zvýrazniť tú časť vystúpenia pána poslanca Andrejčáka, kde vlastne poukázal na to, že vládna koalícia, vláda klamú nielen občanov, ale, žiaľbohu, klamú aj sami seba. Stačí niekoľko reálnych čísiel na vývoj hospodárstva Slovenskej republiky za tretí kvartál. Hovorí sa o ekonomickom raste 0,6 percenta, čo je po 6-percentnom raste uplynulé štyri roky absolútny prepad, 10-krát menší rast, ako bol v rokoch 1994 - 1998, ale čo je veľmi zložité, klesá priemyselná produkcia, stavebná výroba, poľnohospodárstvo, prepravné objemy, klesajú investície, to znamená vklady do budúcnosti. Ale paradoxne narastá objem nakúpených osobných automobilov. To znamená, klesá produktívna ekonomika a potom namiesto získavania príjmov z rastovej ekonomiky vytrieskava pani ministerka Schmögnerová peniaze rastom daní, daňového zaťaženia, zvyšovaním cien a dovoznou prirážkou. Namiesto toho, aby sa vláda starala o ekonomický rast, tak sa stará, ako vytlačiť, vytrieskať peniaze z občanov, rastie nezamestnanosť o 30 percent, vážená koalícia, proti porovnateľnému roku 1998, samozrejme, s odrazom vo výdavkoch štátneho rozpočtu, vo výdavkoch, ktoré sú viazané na úrady práce a podobne dochádza k poklesu reálnych miezd a, samozrejme, aj k poklesu odbytu pre poľnohospodárske podniky, podniky, ktoré produkujú potraviny, ktoré produkujú základné potreby pre občanov v tých nižších príjmových zložkách. Takže to je pravda, vážená koalícia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Andrejčák tu uvádzal určité čísla, ktoré svedčia o tom, že koaliční poslanci akosi málo sledujú rokovanie o takom dôležitom zákone a oni by tiež vlastne svojimi konštruktívnymi návrhmi mohli pomôcť zlepšiť tento zákon, pretože je to zákon ich vlády a im by tiež malo záležať na tom, aby ten zákon bol dobrý. Pre mňa je pozoruhodné nie to, že ich tu sedí málo, ale pozoruhodnejšie je to, že niektorí z nich, keď vystúpia, tak vystúpia veľmi zaujímavo, veľmi populisticky asi v tom zmysle, že takto to už ďalej nejde, už nemôžeme ďalej zaťažovať občanov, pričom to zaťaženie na dnešnú mieru dopustila vlastne súčasná koalícia. Dokonca tvrdia, to tvrdenie citujem, že musíme mať už pod dozorom rast cien, a pritom vo vláde bola prerokúvaná veľmi zaujímavá informácia o štátnom rozpočte na rok 2000. Je to veľmi dlhý dokument, ale ja z toho uvediem len to, že sa tam hovorí o sociálnej sfére a počíta sa na rok 2000 zvýšenie obyčajného cestovného o 30 percent, zastavenie prevádzky osobnej dopravy na 30 percent tratí a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tento rozpočet nie je konečný napriek tomu, že niektorí koaliční poslanci sa kasajú, že tu budú strážiť ďalšie cenová nárasty. Zrejme ich ani neustrážia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Tarčák. Nie je tu. Stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Slobodník, pripraví sa pán poslanec Zlocha.
Nech sa páči, pán poslanec Slobodník, máte slovo.
Poslanec D. Slobodník:
Vážené dámy a páni,
je mi trápne hovoriť pred takýmto skromným auditóriom, pretože to naozaj nemá nijaký význam, a tak sa prihlásim do ústnej diskusie. Teraz by som povedal niekoľko všeobecných čísiel a dúfam, že aj pani ministerka si už konečne nájde čas, aby mi odpovedala na tú vecnú informáciu o treťom mieste Slovenska v Agende 2000. To sú čísla, ktoré sú vecné.
Túto slovenskú ekonomickú biedu odštartovali čechoslovakisti, ktorí ani slovom neprotestovali v roku 1989 proti pražskému nerovnakému metru. Necelých 15 percent z výnosov transportu ropy a plynu voči 72 percent výkonov bolo na Slovensku, 18 kilometrov autostrád z celkového počtu 130 kilometrov, štyri plánované trate TGV, Trains de grande vitesse, rýchlostné vlaky, z ktorých ani kilometer nemal viesť cez Slovensko a tak ďalej. To nie je všetko, prečo sa Slovensko ťažko obnovovalo. Holandské dražby, ktoré sa presadzovali za ministrovania v oblasti privatizácie pánom Miklošom, boli rozdávaním majetku svojim, najmä z VPN.
Bol som nedávno na stretnutí s voličmi v hoteli Jalta v Trenčianskych Tepliciach, ktorý sa v holandskej dražbe dostal podpredsedovi VPN Jozefovi Kučerákovi za smiešnu sumu, ani nie štvrtinu sumy, na ktorú bol tento hotel pôvodne odhadnutý. Ironicky som sa spýtal organizátorov stretnutia, či nás príde privítať aj majiteľ pán Kučerák, jeden z najhorlivejších bojovníkov proti slovenskej štátnosti. Povedali mi, že narobil dlhov za 1 200 miliónov korún a zmizol. Nenávratne sa stratil, kde pôsobí na Slovensku, to nevie. Polícia ho nehľadá, Jalta mu už nepatrí, hotel Jalta. To je jeden z početných príkladov, ako sa privatizovalo pred Mečiarom, na ktorého všetci nadávajú. Výkony v tomto smere produkoval bývalý minister privatizácie Janičina, ktorý aj po voľbách v roku 1994, ktoré sa, ako je známe, skončili víťazstvom národných síl, privatizoval a privatizoval, hoci vláda dožívala posledné hodiny. A skúste si zistiť páni, komu patria drahé pozemky pri výpadovke z Bratislavy na Senec. Veľmi drahé pozemky. Alebo jahodové farmy v Blahovej a tak ďalej. Kto nekresťansky bohatol, hoci sa hlási ku kresťanstvu, a dnes by chcel vidieť len takzvané - termín je z kruhu koalície - Mečiarove privatizácie.
Poznám jedného poslanca aj poslanca, ktorý býval na skromnej ulici v skromnom byte v starom dome, v starom byte, bol som u neho na návšteve, keď sme ešte ako mali také nejaké ľudské kontakty a keď sa kasal, že on nikdy nepôjde do praktickej politiky, že on bude len akosi duchovne obohacovať tento slovenský národ. Tento človek, ktorý býval v tom skromnom byte, ktorý mu naozaj nebolo hodno závidieť, sa stal dnes latifundistom tu v okolí, veľmi blízkom okolí Bratislavy, ktorý sa zo skromného bytu presťahoval do veľmi drahej viacmiliónovej vily. Raz vyjde najavo, za aké peniaze. Samozrejme, ja som presvedčený, že spravodlivosť existuje a že aj keď tie božie mlyny melú pomaly, ale ony začínajú chodiť rýchlejšie, príde rad raz aj na to.
Takže mne sa pred takýmto skromným auditóriom naozaj nechce hovoriť, tak len tá otázka. Ja sa prihlásim, samozrejme, do diskusie s tým návrhom, ktorý mám na pridelenie peňazí Matici slovenskej, to aby náhodou sa na to nezabudlo. Možnože niektorí poslanci teraz dostávajú triašku, keď počujú Matica slovenská, ale ono je to tak. Ale tá otázka znie a nie je to otázka. Chcem, aby si jednoducho uvedomila pani, ktorú som pokrstil, že vymyslela takzvanú Schmögnerovej formulu Za všetko je vinný Mečiar. To je obrovská formula, ktorá nebude už dlho žiť, lebo nakoniec raz príde čas, keď sa to všetko odhalí, ako to vlastne bolo.
Tak teda ako človek, ktorý sa zúčastnil na nejednej konferencii týkajúcej sa rozšírenia Európskej únie, nechcem vymenúvať ani mestá, kde všade sa tieto konferencie konali, ja som sa ako predseda zahraničného výboru na nich zúčastňoval, na všetkých týchto nám rozdávali takzvanú Agendu 2000. Rokovalo sa o nej a tam sa čierne na bielom hovorí, že Slovensko vlastne nemôžu prijať do ako prvej, vtedy sa nehovorilo prvá, druhá skupina, ale teraz vidíte, aký je to humbug, že všetkých 12 krajín sa bude vlastne znovu hodnotiť a podrobovať, že toto bola len jedna floskula, propagandistická floskula, že teda preradia nás do prvej skupiny. Existuje len jedna skupina a tá je tu. A tam sa bude hodnotiť podľa iného metra, a nie tak rýchlo, bohužiaľ, aby sme si rozumeli. Aj ja som za Európsku úniu, ale, bohužiaľ, nebude tak rýchle sa to hodnotiť, ako by sme si to želali, a pôjde to neskôr.
No a v tejto Agende 2000, ktorá je povestná tým, že z nás vyrobila zo Slovenska krajinu, kde sa utláčajú menšiny a Maďarsko vyzdvihla ako krajinu, kde je vzorná menšinová politika, kde sa stavajú potemkinovské dediny takzvaných samospráv, ktoré nemajú peniaze. Keď príde na analýzu týchto samospráv, na to, koľko konkrétne dostávali forintov, tak vyjde najavo, že je to naozaj tá potemkinovská dedina.
No ale aby som k tým ekonomickým veciam hovoril, keďže je tu reč o rozpočte, tak tam sa hovorí konkrétne to, že z krajín, ašpirantských krajín alebo z asociovaných krajín Európskej únie 11 ich hodnotili, nehodnotili Cyprus, hodnotili len stredo a východoeurópske krajiny, z týchto je na prvom mieste ekonomicky Slovinsko, nie Slovensko, ale Slovinsko, bohužiaľ, ktoré malo, samozrejme, všetok priemysel bývalej Juhoslávie a dosahuje 61 percent hrubého domáceho produktu priemeru členských štátov Európskej únie. Na druhom mieste bola Česká republika, ktorá dosiahla podľa Agendy 2000 vypracovanej Európskou úniou, jej orgánom je Európska komisia, 56 percent. Na treťom mieste bolo Slovensko so 41 percentami, už som to naznačil vo faktickej poznámke.
Čo sa asi mohlo diať v tom predchádzajúcom spoločnom štáte, keď Slovensko, ktoré sa po roku 1993 rozvíjalo nepomerne dynamickejšie, nepomerne, povedal by som, vyhranenejšie než Česká republika, malo iba 41 percent priemernej hodnoty, teda hrubého domáceho produktu členských krajín Európskej únie? Za nami bolo Maďarsko s 38 percentami, takže vidíte, Slovensko bolo vyhodnotené ekonomicky vyššie ako Maďarsko. A za nami, to bolo za Mečiarovej éry, aby ste náhodou nezabudli, lebo táto správa vznikala v rokoch 1996 - 1997, a za nami bolo Poľsko, ktorého predstaviteľ si spokojne príde do Bratislavy a inštruovaný našimi "dobrými" novinármi napíše o Slovensku alebo povie o Slovensku, že teraz ako dobre robí táto vláda ekonomiku a že predtým to bolo zlé. Toto Poľsko, ktoré dosahovalo vtedy iba 32 percent HDP krajín Európy. A tie ďalšie, to ani nehovorím. Niektoré z nich mali 16 až 12 percent a takisto sú pozvané na ďalšie kolo rokovaní, ako je pozvané Slovensko, o ktorom sa hovorilo, že je zlé, lebo neplní, najmä to mu vyčítali, národnostnú politiku.
Viete, kto to organizoval? Mohol by som vám zase citovať svojho obľúbeného autora Pála Csákyho, ktorý napísal, že v Mostoch na Dunaji a vlastne v tej knihe Két világ között - dobre som to vyslovil, pán Farkas - Medzi dvoma svetmi, napísal, že my Maďari sa uchádzame aj o pomoc za hranicami a veľmi úspešne. Nuž uchádzajú sa, pretože sa rozširujú také...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, to je k rozpočtu?
Poslanec D. Slobodník:
Ja hovorím o rozpočte, keby ste náhodou nevedeli. Ja som vám už povedal, nie sme v uhorskom sneme. Sme v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ja to na rozdiel o vás viem.
Poslanec D. Slobodník:
No neviem, či to viete, obávam sa, že nie, obávam sa, že nie, keď stále zahriakujete poslancov opozície.
Skrátka a dobre, vyrobil sa štát, ktorý nerobí dobrú politiku, pretože robil politiku v záujme tohto národa, a nie v záujme cudzieho kapitálu, ktorému sa vypredáva - US Steel a podobné inštitúcie, ktoré dostávajú do rúk naše rodinné striebro. Takže tak sa Slovensko vyradilo, ale už bolo jasné veľmi dobre z ekonomického hľadiska a neekonomického...
(Zaznel zvuk časomiery.)
To už prešlo 10 minút? No však ja ešte budem hovoriť.
Ďakujem.
Tak odpoviete, pani ministerka?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili s faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem doplniť pána poslanca Slobodníka, že by bolo bývalo dobré, keby sa bola viacej orientovala jeho reč, jeho vystúpenie aj smerom odpovedania na niektoré otázky, ktoré tu odzneli. Predovšetkým si myslím, že musíme viacej zdôrazňovať, že vieme, aký má byť budúci rozpočet. Chcem povedať, že akýmkoľvek spôsobom môžeme dospieť k úspešnému riešeniu iba za predpokladu, že sa v samotnom rozpočte obnovia dve základné funkcie, takzvaná navigačná a akceleračná funkcia. Navigačná v smere orientácie na také rozvojové ciele, ktoré sú v zhode s celosvetovým a európskym trendom. To znamená, veľmi výrazne má tento rozpočet zohrávať úlohu usmerňovania slovenského hospodárstva. A akceleračná v tom slova zmysle, že práve verejné investície do infraštruktúr vedú k urýchľovaniu hospodárskeho rozvoja a na základe toho vedú k obnoveniu dynamiky rastu, ale nie takého rastu, aký sa tu predstavuje, keď aj relatívny rast 2 percent sa považuje za veľký úspech, ale rastu takého, ktorý zväčšuje dynamiku predchádzajúceho rastu, lebo až vtedy môžeme hovoriť o tom, že sa dostávame dopredu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová:
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcem podporiť názor pána poslanca Slobodníka, že v rámci našich rozpočtových možností Slovenská republika je skutočne veľkorysá v rozpočte na výdavky národnostných menšín. Je to neodškriepiteľné a je to fakt. Ja to nekritizujem, ja to konštatujem. A zároveň musím aj konštatovať, že skutočne aj tento rok vznikne s dlhmi, a neviem či rozpočet, ja som to aspoň nenašla, na rok 2000 počíta so zaplatením dlhov, ktoré prejdú z tohto roku do budúceho. Ja tu mám pred sebou výstrižok z Pravdy zo 6. decembra 1999, kde sa uvádza, že 280 miliónov, dobre počujete, 280 miliónov nedoplatkov na platoch učiteľov nebude možné zaplatiť z tohto rozpočtu. Ak by to malo byť, musel by sa zmeniť zákon, čo neprichádza do úvahy. Teda na budúci rok sa to bude tlačiť. Ale to je len školstvo. A čo ostatné rezorty? Kde sú rezervy alebo z čoho pani ministerka to chceme zaplatiť v roku 2000? Ja by som veľmi rada pri vašom vystúpení počula odpoveď, aj keď viem, že niet takého rozpočtu, že by sa do budúceho roku niečo nepretlačilo. Lenže vy ste to v roku 1998 veľmi kritizovali, ale veľmi ako úplnú katastrofu Mečiarovej vlády. Ale vaše pretlaky do budúceho roku sú väčšie, a preto sa pýtam, z čoho to bude financované.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hoffmann.
Poslanec A. Hoffmann:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Nepatrím k tým, čo veľa a zbytočne rečnia, ale posledné vystúpenie rečníka ma inšpirovalo. Snažím sa v každom vystúpení hľadať určité ratio, ale z toho, čo tu počúvam, v mnohých prípadoch nieto čo. Zatiaľ musím povedať, česť výnimkám, počúvam školenie a rétorické cvičenia o rozpočte, a nie konkrétne prerokúvanie rozpočtu. Počúvam ideologizáciu rozpočtu namiesto konkretizácie veci. Počúvam nekorektné útoky na ministerku, ženu, dámu bez toho, že by sme si uvedomili, že je to rozpočet vlády, a nie Brigity Schmögnerovej. Som toho názoru, že keby sme vypli kamery, tak určite tu ubudne veľa teatrálnych a imidžových vystúpení.
A posledná poznámka. Som presvedčený, že úprimný záujem riešiť veci rozpočtu tejto republiky, v každom prípade vyzerá inak.
Ďakujem.