Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
ja by som vás chcela slušne, ale dôrazne poprosiť a požiadať, aby ste si odvykli ten tón, ktorý používate v diskusii s opozíciou. Už nie ste učiteľka, ktorá karhá neposlušných žiakov a nepomôže vám ani ten ironický úsmev, pretože je to tak. Mohli by ste si niekedy pozrieť tie svoje vystúpenia, ako konáte. Vy ako ministerka zodpovedáte tomuto parlamentu, a nie naopak. Vy nemáte najmenšie právo takto sa správať voči poslancom.
A čo sa týka tých vysokých škôl, už viacerí kolegovia hovorili, že keby sa mali zatvárať a rušiť školy pri každej zmene vlády, ako by to tu vyzeralo. Keby sa v roku 1989 boli likvidovali vysoké školy len preto, že tam pracovali učitelia a študovali študenti, ktorí boli členmi komunistickej strany, ako by to vyzeralo? Ako by vyzeralo, keď príde po vás ďalšia vláda a zruší nejakú školu, ale vy za vašej vlády asi žiadnu novú školu neotvoríte.
Pani ministerka, mali by ste sa porozprávať s tými študentmi, ktorí tu boli pred niekoľkými dňami a otvorili túto výstavu. Sú to študenti tej vami toľko kritizovanej školy v Banskej Bystrici, ktorí mi doslova povedali, že nikdy by nemali šancu študovať v Bratislave. Sú to nadané deti, ktoré by si z finančných dôvodov nemohli dovoliť bývať, cestovať a študovať v Bratislave a už nehovorím o tom, že by ich nikdy na tú školu nevzali, pretože rozhodovanie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave prebieha prísne podľa rodinných klanov. Nemá šancu dieťa z Bystrice alebo z Kremnice sa na túto školu dostať. Sú to študenti, ktorí vyhrávajú aj ceny v zahraničí a pristupujú k svojmu štúdiu a k práci s nadšením a láskou. Takže ak zatvoríte tieto školy, vezmete...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Budaj má slovo.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne.
Vidíme, že rozpočet sa stal zámienkou na kritiku reformy v školstve a chcem poďakovať pani ministerke, že sa veľmi jednoznačne postavila za reformu aj s tou odvahou, že dokázala vysloviť, že reforma sa mala rozbiehať aj za tejto vlády ešte razantnejšie a nebolo treba strácať čas. Pokiaľ ide o platy a odmeňovanie v školstve, bolo jasne povedané a som rád, že to tu zaznelo, že za prácu dostanú učitelia zaplatené viac a že v tomto smere bude reforma pokračovať. Možno školstvo neuživí veľa nekvalifikovaných, ale tí, ktorí sú kvalifikovaní a sú potrební v školstve, budú dobre zaplatení. Máte pravdu, kolegovia z opozície, toto by Mečiarova vláda naozaj nerobila. Tá by držala školstvo v tom stave pred reformou. Čakalo by sa na to, kedy celá ekonomika skrachuje, tak ako padla v Rusku, pretože ono sa to vždy nakoniec zráta a peniazom sa neujde.
Mečiarova vláda dávala vraj skromný príspevok učiteľom, ako tu povedal pán Benčat. Skutočne to bol skromný príspevok, o to skromnejší, o čo viac sa rozhadzovalo v iných sférach. Myslím si, že národný majetok sa za tejto vlády spravuje predsa len racionálnejšie a zďaleka nemožno hovoriť o takom rozhadzovaní národného majetku, k akému prišlo v uplynulom období. Je to fakt, ktorý hovorí o tom, kto má aké priority pri rozpočte a pri hospodárení s národným majetkom.
Chcem ešte dodať, že mečiarovské vysoké školy sú terminus technicus, ktorý nehovorí nič o ideologizácii študentov, nehovorí nič o študentoch...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Angelovičová.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
ctená snemovňa,
chcem podporiť slová pani ministerky a plne s ňou súhlasím. Situácia, v akej sa naše školstvo nachádza, a mladí ľudia, v akej sa situácii nachádzajú, má korene úplne dakde inde v inom časovom horizonte. Slová pani ministerky doplním ešte o jeden fakt. Začiatkom roka 1996 dosiahla miera nezamestnanosti v Slovenskej republike 13,7 percenta. Počet nezamestnaných vo veku do 25 rokov činil 31,3 percenta. V júni 1998 mladí ľudia vo veku 15 - 24 rokov tvorili 32,2 percenta z celkového počtu nezamestnaných, vo veku 25 - 34 rokov 29 percent, t. j. spolu vo veku 15 - 34 rokov to bolo 61,2 percenta z celkového počtu nezamestnaných. Chcem ale ešte pripomenúť. V júni 1998 bolo nezamestnaných 374 735.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež budem reagovať na pani ministerku financií.
Pani ministerka, začali ste čiernymi knihami. Čierne knihy, pani ministerka, patria k veľkým trápnostiam, ktorých sa dopustila táto vláda na začiatku, a tie argumenty, ktoré sú v čiernych knihách, sú jedným obrovským nezmyslom, pozri čierna kniha ministerstva kultúry, pozri prípad Kráľa Dávida, pozri nasledujúce účinkovanie nového vedenia na Novej scéne. Nebudem komentovať v tejto chvíli, nie je na to čas.
Použili ste výraz Mečiarove vysoké školy. Niekoľkokrát tento terminus technicus sa vyskytuje nielen u vás, ale aj u vašich koaličných kolegov. Je to opäť jeden, ako to nazvať slušne, nezmysel. Vôbec čo si to dovoľujete, pani ministerka, takýmto spôsobom tu charakterizovať nejakú vysokú školu? Takýmto spôsobom hovoriť o študentoch, ktorí sú na týchto vysokých školách? Ako k tomu vôbec prídu títo študenti, aby vôbec boli spájaní s nejakou akoukoľvek ideológiou? Chcete hádam povedať, že Vysoká škola výtvarných umení je Gottwaldovskou alebo Zápotockého školou? A preto ju treba odsúdiť? Veď to je číry nezmysel. A toto vy tu z tohto pultu verejne pred občanmi Slovenskej republiky tvrdíte. Pani ministerka financií, teória likvidácie, ktorú ste si vy zvolili, je jednoduchým nezmyslom. Je to zlá filozofia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Belohorská má slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že už lekciu o slušnom správaní, pani ministerka, ste tu od mojich kolegov dostali dosť. Viete, ono sa nestačí len obliecť pekne, nestačí vedieť jesť príborom, ale treba sa vedieť aj slušne správať. Včera ste vo VTV dávali pre občanov zavádzajúce informácie a veľmi ste sa tu usmievali včera nad tým plagátom, ktorý tu bol, že porušujete ľudské práva. Ale vy ich ozaj porušujete, pretože základným ľudským právom je právo na vzdelanie. To ste tu už počuli. O vysokých školách, ktoré rušíte. Vy zabraňujete týmto deťom pokračovať v štúdiu a vzdelávať sa. Teda tým porušujete ľudské práva. Ľudské právo základné je aj právo na informáciu, ale na pravdivú informáciu, nie na vaše bludy a na vaše útoky.
Pani ministerka, od dnešného dňa alma mater Slovenskej republiky Univerzita Komenského nevyučuje, nekúri sa. Ja viem, že pedagógovia aj študenti dobehnú to, čo by ešte mali absolvovať. Ale chcete mi povedať, že ste týchto ľudí neukrátili na plate? Pozrite sa na svoje výsledky v zdravotníctve. Pozrite sa na to, ako porušujete práva, ústavné práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, výsmechov s plombami a podobnými avantúrami. Dokonca medzi spoluúčastné lieky, kde pacient si musí priplácať, sú zaradené aj lieky na liečbu onkologických ochorení. Nechcem vám priať zlé a nechcem končiť s tým, že Boh vás varuj.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Dovolím si dve poznámky k vystúpeniu pani ministerky. Prvú, pani ministerka, vaše vystúpenia sú nesmierne inšpirujúce. Aj teraz inšpirovali 15 poslancov s faktickými poznámkami, a to nielen opozičných. Mňa dokonca inšpirovalo vaše vystúpenie k veľmi vážnej úvahe na využitie príležitosti novelizácie ústavy na podanie jedného veľmi vážneho návrhu na zmenu ústavy, ktorý by znel asi takto. Dĺžka volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a dĺžka funkčného obdobia vlády Slovenskej republiky je limitovaná dostavaním rozostavaných bytov a škôl. V zátvorke by mohlo byť, aby ich nemusela dostavovať pani Schmögnerová. Praktickejšie by bolo, samozrejmá vec, nasledujúca vláda. Problémom ostáva, že dĺžka vládnutia bude potom priamo úmerná stupňu rozostavanosti. Asi takáto je logika vašich vystúpení, pani ministerka. Pochopiteľne každá vláda po každej musí dostavovať a musí byť povďačná za rozostavanosť, ktorú zdedila, pretože táto rozostavanosť je vysoko účelová a spoločensky účelná.
Druhá pripomienka. Pani ministerka, uvedomte si, čo dehonestáciou bývalej vlády Kozlíka, Mečiara a všetkého vlastne robíte. Dehonestujete celý rad významných a skutočne významných medzinárodných inštitúcií, menového fondu a ďalších, ktoré v rokoch 1995, 1996, 1997 dávali k vývoju slovenskej ekonomiky aj vám veľmi dobre známe stanoviská. Chcete vy nahovoriť občanom Slovenskej republiky a poslancom tohto parlamentu, že blufovali, chcete, aby sme pre budúcnosť my sami negovali a nevšímali si stanoviská týchto renovovaných inštitúcií?
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani ministerka Schmögnerová vždy, keď vystúpi, tak otvorí minulosť, ale vždy veľmi nešťastne. Ja by som na jej mieste minulosť neotváral jednoducho preto, lebo akosi Univerzita Komenského sa nestavala v uplynulých štyroch rokoch, Univerzita Komenského stojí veľmi dávno. Školy s plochými strechami sa stavali za komunizmu, takisto vykurovanie a tak ďalej energie, spôsob zabezpečenia škôl vznikol úplne v predošlom režime. A nízke platy učiteľov s tým, že ste ich nútili zbierať vajcia, nábor robiť do družstiev, vyberať kontingenty, to ste začali vy pani ministerka Schmögnerová. Načo sa budeme stále vracať do minulosti? Chcete, aby sme rozprávali o týchto témach? Tam sa založilo to školstvo, ktoré dnes nie je bohvie ako zabezpečené, nie je zabezpečené na úrovni 21. storočia, a nie za obdobia predošlej vlády v predošlých štyroch rokoch.
Čiže venujme sa dnešným dňom, venujme sa dnešným problémom, nezaoberajme sa stále minulosťou, lebo si potom musíme začať pripomínať aj tieto veci, ktoré iste vás nepotešia. A takisto je to aj s reformami v školstve. Ak nebude seriózna verejná diskusia, ak všetci odborníci na Slovensku sa nebudú môcť vyjadriť, aké chceme školstvo, je to školstvo pre celé obyvateľstvo Slovenska, nie pre vás pani ministerka Schmögnerová. Nie je náhodná taká reforma, ako tu vznikla z iniciatívy poslancov, ako cudzím perím sa teraz chválite vy, že sa vysokým školám ide čosi zlepšiť, ale komplexná reforma podrobená kvalitnému, odbornému dialógu a vyjadreniu všetkých obyvateľov Slovenska, aké chcú školstvo. Potom to bude mať nejakú úroveň, a nie to, čo predvádzate vy v tejto snemovni.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Ďalej má slovo pani poslankyňa Kolláriková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pani ministerka, vyjadrenie "nenúťte mladých k emigrácii" je plne aktuálne práve teraz, keď nezamestnanosť skutočne prudko stúpa. V súčasnosti dosahuje nezamestnanosť skoro 20 percent a v tomto percente sú zohľadnené aj percentá práve mladých, ktorí sú doslova nútení, keď sa chcú zamestnať po skončení strednej alebo vysokej školy, tak musia odchádzať do zahraničia. Vy ste nevytvorili nijaké ozdravné projekty na ozdravenie tohto prostredia, aby skutočne mladí po skončení škôl tu mohli ostávať.
A ešte by som sa vyjadrila aj k finančným prostriedkom, ktoré sú určené pre základné a stredné školy, ktoré sú zahrnuté v kapitole výdavkov krajských úradov. Na rok celkové výdavky štátneho rozpočtu pre kapitoly krajských úradov boli vo výške 47,6 mld., pre tento rok sú o 1 mld. nižšie, z toho na tovary a služby na rok 1999 bolo určených 5,2 mld. a na rok 2000 sú opäť tieto výdavky nižšie, a to vo výške 5,144 mld. Sk. Čiže ja vidím veľmi kritickú situáciu v tovaroch a službách, a to hlavne pre základné a stredné školy, pretože najväčšiu položku týchto záväzkov tvoria, samozrejme, energetické vstupy. Vieme, že v roku 1999 na začiatku roka sme zvýšili ceny a ja sa pýtam, ako toto všetko majú hradiť a z čoho majú hradiť základné a stredné školy, keď vlastne nie sú pokryté záväzky, všetky záväzky i v tomto roku. V tomto roku, keď pripravujeme základ pre rok 2000, vidím veľmi ťažkú situáciu v...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som podporiť vystúpenie pani ministerky v oblasti školstva. Niekedy sa mi zdá, že páni opoziční poslanci viac bojujú proti pani ministerke ako proti návrhu štátneho rozpočtu. Samozrejme minister financií nie je populárny v žiadnej krajine, ani v oveľa vyspelejších krajinách, ako je Slovensko. No možno, že u nás je to preto alebo možno práve preto, že pani ministerka sa vždy snaží odborne argumenovať, hovoriť pravdu a nebojí sa nazvať veci pravými menami, a to zrejme niekoho veľmi mrzí.
Ďakujem vám pani ministerka za vaše odborné vystúpenie.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec Hajdúk.
Poslanec P. Hajdúk:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Ja na vystúpení pani ministerky oceňujem jej odbornú, ale pritom pre občana zrozumiteľnú argumentáciu. Ja oceňujem aj to, že vo svojich vystúpeniach sa neznižuje pri reagovaní k slovám, ktoré ja osobne by som od ženy, zdôrazňujem ženy poslankyne nikdy neočakával. Pokúsim sa aj ja pokračovať podobným spôsobom.
Som presvedčený, že keby dnešná opozícia zostavovala návrh štátneho rozpočtu, takže príjmová časť by bola rovnaká, pretože jednoducho nie je odkiaľ vziať. Hádam v tej výdavkovej časti rozdiely by mohli byť, že by sa to podelilo ináč, ale v konečnom dôsledku znova len rovnako. Je to ako hra kariet, ak ich je 32, sú tam 4 králi, 4 esá. Ak dnes opozícia chce presvedčiť občana, že by všetkým nadelila len kráľov a esá, jednoznačne potom by to museli byť karty falošné. Teda páni poslanci z opozície, nemajte za zlé pani ministerke ani nám poslancom z koalície, že nechceme hrať s občanmi s falošnými kartami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Na záver dnešného doobedňajšieho rokovania vystúpi pán poslanec Cagala.
Pán poslanec Cagala, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Cagala:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
nezačnem slovami, čo je v programovom vyhlásení vlády, ale skôr z iného konca. Stratégiou každého štátu, ktorý nechce byť banánovou republikou alebo nechce nakupovať do jakživa technológie know-how zo zahraničia, je podpora vedy a techniky. Rozpočet v kapitole Slovenskej akadémie vied, ako aj rezortov ministerstva hospodárstva, pôdohospodárstva nezabezpečuje ani úlohy schválené vládou, ktoré na rok 2000 sú jednak schválené, jednak zmluvne potvrdené či rezortmi, tak i Akadémiou vied.
Na porovnanie niekoľko konkrétnych čísel o výdavkoch na vedu a techniku v štátoch bývalého východného bloku, s ktorými sa môžeme porovnávať, ekonomiky boli podobné alebo sú podobné. Dnes Česká republika dáva v rozpočte, ktorý napriek tomu nebol schválený iste aj z týchto dôvodov, 1,2 percenta hrubého domáceho produktu, Poľsko 1,4 percenta, Maďarsko okolo 1 percenta HDP, u nás sa v minulých rokoch pohybovala táto čiastka pod úrovňou týchto štátov, bolo to okolo 0,8 - 0,9 percenta. Tento rozpočet však zakladá len 0,5 percenta výdavkov na technický rozvoj pre už spomínané kapitoly. Pritom máme podpísané prístupové podmienky k Európskej únii, kde táto vláda tieto podmienky potvrdila, kde sa hovorí, že v roku 2002 by to malo byť okolo 1,5 percenta. Z 0,5 percenta neviem, ako sa vyškriabeme k tomu percentu, o ktorom som teraz tu hovoril.
Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport navrhol zvýšenie v kapitole ministerstva školstva v oblasti Slovenskej akadémie vied o 74,5 mil. Sk na najpotrebnejšie veci a aktivity Slovenskej akadémie, aby vôbec Slovenská akadémia mohla fungovať. Avšak gestorský výbor v spoločnej správe odporúča neschváliť tento návrh. Takisto pán predseda akadémie i jeho pracovníci, ktorí boli vo výbore, presvedčili všetkých členov výboru tak koalície i opozície, že táto potreba skutočne tu je, oni mali požiadavku oveľa vyššiu, tá sa pohybovala okolo 270 mil. Minimálna suma však bola 74,5 mil. Sk, o ktorej nikto z nás nepochyboval, že je potrebná.
Myslím si, že tu je ešte jeden sporný bod, na ktorý som upozornil vo výbore a chcem dať do pozornosti aj pléna, s ktorým som nesúhlasil, aby sa táto suma práve zobrala z fondov vedy a techniky z ministerstva hospodárstva, z ministerstva pôdohospodárstva. Nepoznám presne ministerstvo pôdohospodárstva a jeho potreby, poznám však veľmi dobre potreby ministerstva hospodárstva. Objem prostriedkov, ktorý je tam založený, je len ako dofinancovanie už dávno schválených úloh vedy a techniky, na ktoré sú takisto podpísané hospodárske zmluvy a ktoré nie tak, ako hovoria niektorí kolegovia vo výbore, že sú to prostriedky, ktoré slúžia súkromných firmám na rozvoj vedy a techniky, to vôbec nie je pravda. Z toho 60 - 70 percent prostriedkov je na vývoj práve v oblasti špeciálnej techniky, a to sú všetko štátne podniky. I mnohé dnes už sprivatizované firmy pred tým tieto prostriedky, ktoré dostali v rezorte, pardon, boli to prostriedky, ktoré tiež išli prevažne štátnym firmám alebo naopak aj firmám súkromným, ale na potreby riešenia úloh vedy a techniky, ktoré štát podporuje. Každý štát na svete, či to je Taliansko a má prevažne alebo má 99 percent súkromné firmy, Holandsko, Švajčiarsko aj Nemecko podporujú vedu a techniku tým, že istú časť si hradí podnik sám a istú časť príslušný rezort z prostriedkov na vedu a techniku, ktoré sa pohybujú v sumách od 2,5 až po 5 percent z HDP. V týchto vyspelých krajinách štát prostriedky prideľuje na riešenie vedy a techniky, na vlastný vývoj. Teda, aby sme nemuseli kupovať ako už spomínané know-how, ale aby sme naopak využívali aj našich inžinierov, a tým zadávali práce, aby naši vysokoškoláci, ktorí skončia školu, sa nemuseli zamestnávať v zahraničných firmách a nemuseli robiť vedu a techniku pre zahraničné firmy, ale pre potreby slovenského štátu.
Preto hovorím ešte raz, nesúhlasím s tým znížením a budem dávať pozmeňujúci návrh, kde skutočne by bolo potrebné uvažovať o zvýšení zo zdrojov, o ktorých nechcem dnes hovoriť, z ktorej oblasti, nechcem nikoho ukracovať. Ale myslím si, že rozpočet každoročne, to je jedno aj za minulých vlád, nebol na 100 percent udržaný, tak si myslím, že 74,5 mil. nepoloží na lopatky ani rozpočet, ktorý by o tieto peniaze deficit zvýšil.
Ďalej takisto Slovenská akadémia vied, ktorá urobila svoje porovnanie, keď tam bol vykonaný prieskum z nášho výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kde požiadali jeho porovnanie s podobnými akadémiami, najmä s Českou akadémiou, kde skutočne stav tejto akadémie je nežiaduci, stav pracovníkov, výskumníkov, odborníkov je skutočne vekovo už nad hranicou nielen priemeru Európy, ale ďaleko nad hranicou skoro 10 rokov nad hranicou Českej republiky a Poľskej republiky a takisto štruktúra je čím ďalej tým horšia, pretože ten stav, ktorý nezakladá ani možnosť vyplatenia miezd na úrovni roku 1999 v Akadémii vied, iste by nepriniesol ani možnosti rozšírenia ich aktivít na obdobie budúcich rokov.
Takisto z hľadiska plánovaných výdavkov roku 2000 nebude možné počítať so zlepšením a modernizáciou používaných laboratórií, používaní vedeckých metód prístupov k riešeniu projektov. Pri raste cien energií a tak ďalej bude stav ešte horší, ako bol v roku 1999. To sú skutočnosti, ktoré sa nedajú ničím poprieť a dnes nie je možné ani tieto skutočnosti inak vyvrátiť ako faktom, ktorý je založený na Akadémii vied, o ňom každý dnes hovorí.
Bežné výdavky na projekty sú v predloženom návrhu rozpočtu také minimálne, že v mnohých odboroch je výrazne obmedzené použitie základných laboratórnych postupov. Pritom nebude založené na možnosti obnovy, reparácie i nákupu by som povedal surovín na tie projekty, ktoré takisto boli minulou vládou, ale i touto, samozrejme, schválené. Nedostatočné finančné zabezpečenie riešenia úloh zásadným spôsobom znižuje efektívnu vedeckovýskumnú prácu a možnosť realizácie získaných výsledkov v praxi. Najväčším problémom však bude, že vzhľadom na nedostatok prostriedkov pridelených do rozpočtu sa bude musieť zastaviť činnosť VEGA, čiže Vedeckej grantovej agentúry, pozastaví sa do získania prostriedkov na riešenie, čo obmedzuje vedeckovýskumnú činnosť, a je potrebné povedať, že práve je to činnosť, ktorá je prepojená na krajiny Európskej únie.
Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že som tu hovoril argumenty, ktoré sú skutočnosťou, a preto môj pozmeňujúci návrh bude zvýšiť v kapitole Slovenská akadémia vied v položke 600 výdavky o 74,5 mil. Sk na pokrytie bežných výdavkov, ako aj zvýšenie výdavkov v kapitole ministerstva hospodárstva na technický rozvoj vo výške 71 mil. Sk. To boli minimalizované požiadavky z týchto dvoch inštitúcií, ktoré si myslím, že by sme mohli do vedy a techniky investovať a že tieto prostriedky sú iste návratné a ekonomika, ktorá počíta s číslami 1 a 1 sú dva, je nezvratná a tieto prostriedky sa iste tomuto štátu vrátia.
Pani ministerka, dúfam, že som nehovoril demagógiu, ako ste ráno nazvali vystúpenia opozičných poslancov v Rádiožurnále, ale že som hovoril fakty a skutočnosti, ktoré v budúcnosti ovplyvnia život v našej republike.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa.
Slovo má pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem.
Chcela by som nadviazať na fakty, ktoré tu spomínal pán poslanec Cagala, čo sa týka Slovenskej akadémie vied. Slovenská akadémia vied dostala na budúci rok o 2,2 percenta menej financií v porovnaní s týmto rokom. Pri takom malom rozpočte, ako má Slovenská akadémia vied, a to je 802 mil., tých 2,2 percenta je skutočne veľmi veľa, ak si k tomu ešte prirátame aj tú 10 až 11-percentnú infláciu, ktorá sa očakáva. Ja sa obávam, že Slovenská akadémia vied v budúcom roku už bude iba trpenou inštitúciou, pretože z pridelených finančných prostriedkov nebude môcť zabezpečiť dve svoje základné funkcie, a to je funkcia výskumná a funkcia výchovy mladých vedeckých pracovníkov. Práve na kategóriu 633, to je materiál a dodávky, nedostala Slovenská akadémia vied to, čo požadovala, ale dostala o 15 mil. menej, čiže musí pozastaviť aj tie výskumy, ktoré už robila. Vôbec tu nehovorím, samozrejme, o tom, že by mala začať aj nejaké nové výskumy. Takže tie peniaze, ktoré sa na výskumy minuli, teraz pôjdu akosi do nenávratna, pretože ak sa vo výskume nepokračuje, tak je ten výskum znehodnotený. Takisto nedostala financie na 40 nových ašpirantov, ktorí majú nastúpiť od 1. septembra, takže výchova vedeckých pracovníkov bude v tomto roku prerušená. Domnievam sa, že ten návrh pána poslanca Cagalu zvýšiť tých 75 mil. je skutočne oprávnený.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som nadviazal na slová pána poslanca Cagalu v tom, že naozaj demagógia by mala prestať v tomto parlamente. A práve zo strany opozície, najmä z tých radov, ktoré sa už jednoznačne prejavili, je jasné, že nám ide o vecné argumenty, že keď kritizujeme rozpočet, keď máme pripomienky k zákonom, ktoré vytvárajú podmienky pôsobenia, fungovania slovenskej spoločnosti, máme dobrú vôľu, aby sme pomohli aj terajšej vládnej koalícii, lebo ide o záujmy obyvateľov Slovenska, aby sa tu jednoducho lepšie žilo. A preto by som prosil pani ministerku Schmögnerovú, aby prestala ona s demagógiou a určite jej nebudeme demagogicky my odpovedať. To jej garantujem a za našu ľavicu, za Slovenskú národnú stranu, jednoznačne dávame tento záväzok. Ale musíte k nám ako k opozícii sa správať partnersky. Nemôžete na nás jednoducho útočiť nehoráznym spôsobom, ktorý nemá nič spoločného s kultúrnym pôsobením v demokratickej parlamentnej demokracii a v takto usporiadanej spoločnosti.
Čo sa týka výdavkov na priemysel a vôbec na vytvorenie podmienok práve zabezpečením úloh vedeckého výskumu, technického rozvoja, to sú práve tie kľúčové momenty, ktoré môžu založiť budúce rozvojové programy na Slovensku. A plne sa stotožňujem s názormi pána poslanca Cagalu, že nie je to podporené v štátnom rozpočte. Iste štátny rozpočet v trhovom hospodárstve nemôže vydávať prostriedky priamo na realizáciu priemyselných projektov, ale práve technickým rozvojom, vytvorením podmienok vo vedeckovýskumnej základni, tam sú možnosti založiť budúci rozvoj. A v tomto smere treba urobiť v rozpočte rozhodne viac.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 13.00 hodine.
Želám vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní.
Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Bugárovi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu. Na základe § 28 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa hlási pán podpredseda Andel.
Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady, máte slovo.
Zároveň žiadam pani ministerku alebo pána podpredsedu Mikloša, aby zaujali určené miesto pre navrhovateľov.
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete vystúpiť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia uviedol pár všeobecných, ale v podstate principiálnych vecí k tohtoročnému rozpočtu, a to ešte skôr, ako prejdem ku konkrétnym číslam.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 vôbec nezohľadňuje strednodobú koncepciu rozvoja, ktorú síce nedokonalú, ale predsa nejakú schválila vláda Slovenskej republiky, ako i náš parlament. Pýtam sa, čím sa riadi vláda pri zostavovaní rozpočtu. Po prvé, volebnými sľubmi? Odpovedám, že nie. Vládnym programom? Nie. Európskou politikou integrácie? Opäť nie. Strednodobou koncepciou rozvoja prijatou vládou a parlamentom, ako som povedal? Tiež nie. Keď som si dával tieto rečnícke otázky, tak, samozrejme, sa musím snažiť na ne aspoň čiastočne i odpovedať.
Vláda Slovenskej republiky zostavila tento rozpočet ako matematicko-štatistický prepočet výdavkov a príjmov s indexmi hore alebo dole, s malými zásahmi politických strán do výdavkovej časti štátneho rozpočtu. V celom rozpočte nie je priestor na financovanie rozvojových programov. Rozpočet degeneruje slovenské hospodárstvo, pričom svojou globálnou plošnou investičnou reštrikciou paralyzuje v našom štáte podnikateľskú aktivitu.
Panie a páni poslanci, väčšinou žijeme v tomto štáte. Minulý rozpočet vám prešiel, lebo ste sa mali ešte na čo vyhovárať. Na čo sa ale budeme vyhovárať v roku 2000, respektíve v roku 20O1, keď v tomto roku nedáme správny impulz na rozvojové programy, posilnenie makroekonomiky, ale aj podnikovej a podnikateľskej ekonomiky? Neuvedomujeme si, že nie svetová alebo európska recesia robí nenapraviteľné škody, lebo prebieha kontinuálne, ale recesia štátu, nášho štátu, a tá sa hlavne v podnikaní, teda v ekonomickom základe našej spoločnosti odstraňuje mnoho rokov, rokov, ktoré sa počítajú na desiatky. Keďže tu všetci žijeme a sami sa tiež stretávame s občanmi tohto štátu, určite máme predstavu, ako občania tohto štátu žijú. Ale ak prijmeme tento rozpočet, drvivá väčšina občanov tohto štátu bude doslova živoriť. Myslíte si, že práve preto nám dali títo ľudia dôveru a v posledných parlamentných voľbách nás posadili do týchto parlamentných lavíc? Nevyhrážam sa vám, lebo som, samozrejme, jeden z vás. Ale vás dôrazne vyzývam na širokú polemiku s cieľom hľadať východiská a predkladať návrhy riešenia, čiže takzvanú mobilizáciu všetkých schopných ekonómov, totálnu rekonštrukciu návrhu predloženého rozpočtu. Vymeňme tento návrh, ktorý zostavovali zabehnutí byrokratickí matematici, za progresívny, analytický návrh schopných ekonómov.
Títo odborníci navrhujú znížiť neproduktívne režijné náklady a s tým spojenú byrokraciu a posilniť rozvojové programy, ktoré by zabezpečili dlhodobý rast našej ekonomiky. Nie je možné hospodárenie štátu zvyšovať bez zvyšovania daňovej povinnosti, zvyšovaním štátneho deficitu a zvyšovaním alebo udržiavaním neproduktívnych nákladov bez priameho smerovania do produktívnych oblastí. Bohužiaľ, na Slovensku už koluje taký vtip, že sa zdanilo a zdražilo všetko a že ministerstvo financií vydá výnos, kde každý, kto má vodu v kolene, vyfasuje vodomer a bude musieť platiť vodné a stočné. Takýto vtip sa šíri po Slovensku. A ak si to zoberieme, čo všetko skutočne, aké reštriktívne opatrenia táto vláda za rok svojho vládnutia urobila, ani sa nečudujme, že takéto vtipy po Slovensku kolujú.
Som si vedomý, že rozdeliť možno iba toľko finančných prostriedkov, koľko sme schopní z tejto našej ekonomiky dostať. Preto som vystúpil v rozprave i k rozpočtu na rok 1999, ale aj k strednodobej koncepcii rozvoja, ktorá má, samozrejme, že priamy súvis s rozpočtom a predložil som k nim aj konkrétne návrhy na riešenie. Viacerí z vás, či už z koalície alebo opozície, či už verejne alebo v kuloároch toto moje vystúpenie, respektíve tieto opatrenia pochválili, respektíve aspoň akceptovali. Pýtam sa, kde sa tieto moje návrhy skončili. Pýtam sa, boli nerealizovateľné? Alebo, a to je zrejme, tá pravá príčina, že námety, respektíve návrhy riešení, ak ich predloží opozičný politik, sú už jednoducho vopred neprijateľné. Môj názor je, že keď som tieto návrhy dával, sedel tu síce predkladateľ za vládu, ale členovia vlády si moje návrhy jednoducho nevypočuli. A keď ich nepočuli, je pravdepodobné, že sa s nimi ani nezaoberali. Čiže na základe tejto mojej dedukcie mi vychádza, ako som už povedal, s akýmkoľvek návrhom, ak prídem, nikto sa s ním nebude zaoberať, respektíve moji koaliční kolegovia ich jednoducho neschvália a budú hlasovať proti nim. Ešte raz sa pýtam, čo sa teda stalo s týmito mojimi návrhmi na zvýšenie najmä príjmovej časti a zníženie výdavkovej časti štátneho rozpočtu ako napríklad:
1. podstatné zníženie počtu rozpočtových a príspevkových organizácií, respektíve ich zlúčenie, privatizácia alebo zníženie pracovníkov, ako napríklad geologická služba, Štatistický úrad, Technický a skúšobný ústav stavebný, Lignotesting a tak ďalej a tak ďalej,
2. zmena daňovej sústavy,
3. zmena makroekonomických ukazovateľov na podporu investičného rastu a zníženie úrokových sadzieb,
4. zjednodušenie a prispôsobenie legislatívy podľa dlhodobej koncepcie, čím sa zavedie stabilné podnikateľské prostredie.
V týchto príkladoch by som mohol pokračovať ďalej.
Všetky svoje návrhy som rozvinul v rozprave o strednodobej koncepcii rozvoja, ktorá sa, žiaľ, do zákona o štátnom rozpočte, ako som už povedal, nepremietla. Vrátim sa na začiatok tohto roka, hoci nechcem rekriminovať, nedá mi ale, aby som sa nepozastavil nad niektorými pasážami, ktoré nám pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999 predložila pani ministerka Schmögnerová. Rád by som citoval v niektorých tých častiach pani ministerku.
Citát číslo 1. "Verím však, že opatreniami, ktoré pripravujeme najmä na podporu investovania, dokážeme zvrátiť súčasný vývoj, keď nezamestnanosť prekračuje úroveň 16 percent." Mám dve otázky. Po prvé: Kde sú tie investície, pani ministerka? A po druhé: Zvrátili sme nezamestnanosť? Pýtam sa, aká percentuálna nezamestnanosť je dnes. Asi 20 percent. Zároveň si aj odpovedám.
Citát číslo 2. "Ďalším osobitným zdrojom príjmov budú príjmy získané predajom štátneho majetku či predajom účastín štátu. Ak chceme medziročne zvýšiť tvorbu príjmov takmer o 14 mld. korún, musíme príjmovej stránke venovať oveľa väčšiu pozornosť, než to bolo v predchádzajúcom období." Pýtam sa vás pani ministerka, lebo úmysel bol, samozrejme, dobrý, ako dodržujete zákon o správe majetku štátu číslo 278/1993 Z. z., bližšie hlava I § 3 odsek 3. Bez privatizácie strategických podnikov je dubiózny majetok štátu, to je majetok štátu, ktorý neslúži správcovi na plnenie jeho funkcií, ktorý síce nie je inventarizovaný, ale odhad jeho trhovej hodnoty je cca 70 mld. Sk, a to je v podstate veľmi slušná rezerva. K druhej časti citátu iba ironicky, bohužiaľ, iba ironicky môžem povedať, že väčšia pozornosť venovaná príjmovej stránke rozpočtu znamená podľa ministerstva financií zvyšovať, iba zvyšovať daňovú zaťaženosť.
Citát číslo 3. "Keď sa príjmy z dovoznej prirážky nevynaložili na podporu podnikateľských aktivít a exportu, ale sa v podstate použili na bežnú spotrebu, a to je varujúce." A aká je skutočnosť? Slová ostali iba na papieri a, bohužiaľ, nepremenili sa na skutky. Preto pani ministerka, dovoľte mi, keďže vy ste vyzývali, vyzvať vás, aby ste vami zavedenú dovoznú prirážku použili skutočne na podporu podnikateľských aktivít.
Citát číslo 4. "Vláda má záujem znižovať administratívu." Kto pozná stav, vie, že k tomuto nakoniec komentár ani netreba.
Posledný citát číslo 5. "Vláda program hospodárnosti, ktorý je zameraný najmä na znižovanie výdavkov na prevádzkovú činnosť organizácií, bude priebežne vyhodnocovať, aby ho nestihol osud predchádzajúcich podobných pokusov, ktoré zapadli prachom a nepriniesli žiadne efekty, len zvýšenú administratívu pri ich vyhodnocovaní." Pýtam sa všetkých poslancov: Uviedla vláda tento program do života? Odpovedám, že nie. Reštriktívnymi opatreniami siahla iba po investično-kapitálových výdavkoch.
Ešte raz, nechcem sa stále vracať k roku 1999, ale na základe chýb, ktoré ste sa v tomto roku dopustili, treba prehodnotiť skutočne predložený návrh štátneho rozpočtu a treba sa poučiť na vlastných chybách, aby sme mohli povedať, že máme vládu, ktorá je poučiteľná.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem ešte monitorovať tento ročný rozpočet s dosiahnutými výsledkami, respektíve s predpokladanými výsledkami. Napríklad:
1. nezamestnanosť za január až september 1999 je 18,2 percenta. Do konca roka alebo vlastne už teraz prekročila 20 percent a predpoklad, ako som už raz spomínal, bol iba 16 percent,
2. inflácia, predpoklad bol 10 percent. Za január až september 1999 je to 15 percent, do konca roka je predpoklad dokonca na 17,5 percenta. Uvedomme si, že o 75 percent viac, ako bolo plánované, a skoro trojnásobne viac ako v predchádzajúcom období,
3. zvýšenie reálnych príjmov obyvateľstva, predpoklad tu bol 18 percent, podľa premiéra dokonca 100 percent. Skutočný stav je taký, že reálny príjem klesol o jednu tretinu,
4. rast hrubého domáceho produktu bol uvažovaný na úrovni 3 percent, reálny stav ukazuje iba na 1,5 percenta, čo je jedna štvrtina predchádzajúceho rastu.
Nechcem ďalej hovoriť o tom, že keby ste aspoň časť opozície boli akceptovali na začiatku tohto roka, nemali by ste dnes až takéto veľké problémy. Ale nielen tie, ktoré som menoval. Kvalitatívne na vyššej úrovni by sa riešili i daňové i nedaňové príjmy, bytová výstavba, príjmy do poisťovní a vlastne všetky hlavné ukazovatele hospodárstva.
Konkrétne k tomuto rozpočtu mám niekoľko pripomienok.
1. Register investícií Ministerstva financií Slovenskej republiky v tomto rozpočte, ktorý pre istotu neobsahuje záverečné súčtové údaje, tie hovoria o tom, že v roku 1998 bolo na investície vyčlenených 14,8 mld. korún, v roku 2000 je to necelých 4,2 mld. korún a na rok 2001 je predpoklad 10,5 mld. Sk. Myslím si, že k tomu netreba žiadny komentár. Kapitálové výdavky z roku 1998 klesnú na jednu tretinu v roku 2000 a potom majú stúpnuť v roku 2001 o 100 percent. Pýtam sa, či bola nutná takáto reštrikcia investícií. Pýtam sa, či vieme, koľko investícií bolo vlastne začatých? Máme vôbec o tom prehľad?
2. V rozpočte v tabuľke číslo 8 je počet zamestnancov bez vojenských a bezpečnostných služieb 227 tisíc osôb. Vo všetkých príspevkových, rozpočtových a silových zložkách je zamestnaných cca 360 tisíc osôb. Na mzdy bez vojenských a bezpečnostných zložiek je rozpočtovaných aj s poistným 54 mld. korún, celkove to ale je 78 mld. korún, ktoré idú z výdavkovej časti nášho rozpočtu, čo je viacej ako jedna tretina. To znamená, že zo 183,5 mld. príjmov je to 42,5 percenta na platy a odvody do fondov, ktoré ešte ani nie sú vypočítané v skutočných mzdách. Čo to všetko znamená. Opäť vám odpoviem a možno viacerí z vás budú prekvapení, lebo z 2,7 milióna práceschopného obyvateľstva a 2,9 milióna ekonomicky činných obyvateľov je 13 percent zamestnaných v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Keď k tomu pripočítame ešte pol milióna nezamestnaných, zistíme, že 1,8 milióna pracovníkov kvázi produkuje pre 5,5 milióna obyvateľov Slovenskej republiky. Neviem prečo, keď sa prirovnávame k európskym krajinám v iných veciach, sa neprirovnávame aj v zamestnancoch rozpočtovej a príspevkovej sféry, kde v týchto krajinách, vyspelých krajinách Európy nie je 13 percent ako u nás, ale je to 6 až 7 percent. Viem, že za tento neduh nemôže iba terajšia vláda, ale keď je vláda v úzkych, mala by hľadať riešenie, a myslím si, že toto je jedno z nich.
3. Bolo by treba urobiť podstatnú zmenu v hospodárení štátnych podnikateľských subjektov hlavne v štátnych monopoloch, železnice, SPP, elektrárne, banky a tak ďalej, a tým dosiahnuť vyššie príjmy z daní, vyššie dodatkové odvody a zníženie transferov zo štátneho rozpočtu podnikateľským subjektom, ktoré sú v tabuľkovej časti predloženého rozpočtu vyčíslené na viac ako 12,6 mld. korún. Keď sme už pri tom, ukážem vám viac ako dvojmiliardovú rezervu v štátnom rozpočte, ktorá by sa podľa môjho názoru mohla okamžite prerozdeliť. V tabuľkovej časti návrhu štátneho rozpočtu v tabuľke číslo 1 pod bežnými výdavkami transfery podnikateľských subjektov je zahrnutá suma 12 624 206 tisíc Sk, pričom podrobná špecifikácia príloha číslo 1 k tabuľke číslo 9 uvádza už iba 10 606 206 tisíc korún. Je mi jasné, že v tabuľke číslo 9 sú uvedené ďalšie transfery krajským úradom a Všeobecnej pokladničnej správe, ale pýtam sa, nie je to takzvaná vata na budúce prerozdelenie? Prečo to nie je bližšie špecifikované.
4. Chcem sa vyjadriť aj k príjmom do štátneho rozpočtu. Niektoré daňové príjmy sú nadhodnotené, ale pri iných menších daniach bude možno skutočnosť aj o 100 percent vyššia. Ja by som sa ale chcel viac zamerať na nedaňové príjmy, kde je najväčšia rezerva a ktorá pri dobrej koordinácii vie preplniť štátny rozpočet, splatiť démonizované dlhy Fondu národného majetku a podporiť rozvojové programy. Naznačil som už v predchádzajúcej polemike, že treba dôsledne dodržiavať zákon číslo 278/1999 Z. z., kde vidím možnosť v priebehu pol roka získať 30 mld. korún, či už sú to vodárne a kanalizácie, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo školstva, štátne hmotné rezervy, jednotlivé krajské úrady a tak ďalej a tak ďalej.
Len za privatizáciu 36 percent Globtelu, vtedy ešte bez GSM 1800, ponúkali rôzne subjekty 9,2 až 12,1 mld. korún.
Ďalšími možnými príjmami neuvedenými v štátnom rozpočte je predaj Československej obchodnej banky v hodnote cca 18 miliárd korún. Celé príjmy z privatizácie sú vyčíslené v tabuľke číslo 1 na 10 miliárd, ktoré nie sú zahrnuté v súčte. Tak ako to aj niektorý môj predrečník dnes povedal, treba robiť aj tvrdšiu politiku v deblokácii slovenských pohľadávok.
Vážené kolegyne a kolegovia, pozrite si správu o hospodárení Fondu národného majetku, pozrite si jeho finančné úložky, pozrite si jeho majetkové účasti a hodnotu majetku, pozrite si jeho pohľadávky v budúcich splátkach, revolvujte majetok na trhovú cenu a odčítajte si záväzky a zistíte, ako možno ešte naplniť náš štátny rozpočet.
Samozrejme, že štátne príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku na úrovni cca 7 miliárd korún je málo, ale pýtam sa či už plynárne po zdražení plynu alebo Národná banka Slovenskej republiky pri troške šetrenia nevie každý z týchto subjektov samostatne tento objem odviesť do štátneho rozpočtu napríklad aj tento rok.
Samozrejme, ešte som sa nedotkol ďalších príjmov a vôbec som nemyslel na privatizáciu telekomunikácií a celej spoločnosti.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, vo svojom vystúpení som sa snažil byť korektný, síce kritizujúci, ale aj s návrhmi na riešenie som vystúpil. Nedotkol som sa, samozrejme, mnohých vecí, ktoré nás veľmi trápia, ako je napríklad Matica slovenská, tlak na zmenu pôdohospodárskych dotácií, nedostatočné finančné zabezpečenie najmä masového športu, veľmi zlú situáciu v školstve a v zdravotníctve, výstavby bytov a tak ďalej a tak ďalej.
Ale tieto veľmi dôležité oblasti zmapovali a zmapujú, vyjadrili sa, vyjadrujú sa a budú sa vyjadrovať k nim aj moji kolegovia.
Dovoľte mi, aby som ešte zacitoval časť z výzvy Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, lebo v podstate z tejto výzvy tu odznelo veľmi, veľmi málo. "Konfederácia odborových zväzov žiada zvýšiť kapitálové výdavky štátu na oživenie podnikovej sféry, zrýchlenie jej transformácie a realizovať cielené opatrenia na oživenie ekonomiky. Odmietame navrhovaný štátny rozpočet na rok 2000, ktorý sa len pasívne prispôsobuje zlej východiskovej situácii a nehľadá spôsoby a cesty na jej zlepšenie." Aj o tom vlastne bol môj príspevok a som rád, že taký dojem z rozpočtu, aký som nadobudol, má podstatne viac ľudí a podotýkam, že nie iba opozičných.
V poslednej časti svojho vystúpenia by som chcel znovu prejsť do všeobecných, ale podľa môjho názoru zásadných vecí. Z pohľadu na štátny rozpočet roku 2000 si treba ešte uvedomiť skutočnosti, ktoré reálne ovplyvňujú príjmovú stránku, a to druhotná insolventnosť podnikov, vysoká daňová zaťaženosť, vysoké úrokové miery, vysoká nezamestnanosť, chýbajúci systém regionálneho rozvoja a tak ďalej a tak ďalej. Z týchto pohľadov vidím riešenie v systematickom odstraňovaní príčin problémov príjmovej stránky štátneho rozpočtu, ale nie podľa hesla, keď máš prázdnu pokladnicu, tak zvýš dane. Žiadne kvázi zníženie priamych daní nesmie predbiehať prudké zvýšenie druhotných daní, ktoré majú priamy dosah na kúpyschopnosť obyvateľstva a spätne negatívne, samozrejme, aj ovplyvňujú príjmovú zložku štátneho rozpočtu.
Riziko výrazného daňového zníženia je na jednej strane pre vládu ťažko mysliteľné, ale ak má viesť cesta k prosperite, je nevyhnutné toto riziko podstúpiť a dať priestor životaschopným podnikom, ktoré dokážu riziká takéhoto prístupu nahradiť. Celkové riešenie odstraňovania rizík štátneho rozpočtu si žiada zabrániť ďalšiemu neprogresívnemu prístupu, čiže otvorene si povedať pravdu, niesť zodpovednosť za príslušné kroky a zainteresovať všetkých na ozdravenie slovenskej ekonomiky. Tu sme opäť pri tom vedieť počúvať a prijímať reálne návrhy aj zdola, posudzovať ich a pozerať na ne pozitívnym pohľadom, a nie a priori negovať všetko, lebo to predložil ten, ktorý mi nie je dvakrát sympatický.
Systémová podpora zhora spätne prenesie aktivitu podnikateľov, ale i štátnych zamestnancov, ktorí môžu podstatne napomôcť rozvoj vo svojich regiónoch, a tak prirodzenými tokmi minimalizovať príjmové riziká štátneho rozpočtu.
Zdá sa mi, že súčasný pohľad Ministerstva financií Slovenskej republiky pri predkladaní rozpočtu vychádzal z tendencie, ako sa nedá, namiesto poskytnutia možnosti, ako riešiť systémové problémy. Pre úspech v budúcnosti je nevyhnutné odstrániť toto záporné ponímanie zo strany ministerstva financií tak, aby sa toto ministerstvo stalo nositeľom ekonomického programu v hospodárskom riadení a plánovaní.
Vážená pani ministerka, dúfam, že môj príspevok budete kvalifikovať ako podnetný a neozvete sa na mňa ako na kolegu Kozlíka, že som demagóg.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, verím, že môj príspevok nie je iba rozhovor medzi slepým a hluchým.
A na záver by som ešte chcel povedať ešte jednu zásadnú poznámku. Presne pred desiatimi rokmi sa zmenil politicko-ekonomický systém. Pred siedmimi rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Bohužiaľ, bohužiaľ, my všetci, ktorí sme mohli tok vecí ovplyvniť, máme tiež jeden veľký neduh. My sme neurobili analýzu novej štruktúry ekonomiky Slovenska. V podstate ideme v starých intenciách, a to nielen v oblasti ekonomiky, ale zoberme si aj oblasť sociálnej sféry. Ako som povedal, zmenil sa politicko-ekonomický systém a my skutočne ideme podľa predošlého politicko-ekonomického systému. Mohol by som o tom veľa rozprávať. Nechcem, aj tak som zneužil, že ako podpredseda parlamentu môžem rozprávať viac ako desať minút. Ale myslím si, že to je ten veľký problém, že nedokážeme prispôsobiť ekonomiku a sociálnu oblasť novým podmienkam. A to už je 10 a 7 rokov.
Zabúdame napríklad na to, že sa nám zmenšil trh a podobne. Takže skutočne tu vidím veľké chyby. Tu vidím veľké chyby. Treba sa nad tým zamyslieť. Sadnúť si a domyslieť, ako prispôsobiť terajším podmienkam aj chod ekonomiky. Lebo inak tomu bude každý rok, tak ako je tomu i teraz. Opozícia vždy bude kritizovať štátny rozpočet a koalícia si ho vždy bude brániť. Ja si myslím, že nám chýbajú hlboké analytické a systémové kroky. A za to nesieme zodpovednosť všetci.
Dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť.