Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Klemens, nech sa páči.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej, ktoré znelo na podporu poľnohospodárskeho rezortu. Zvlášť chcem prízvukovať ňou spomínané dotácie, keď ich valorizácia o mieru inflácie vyplýva z programového vyhlásenia vlády, ktoré má hodnotu zákona. Bohužiaľ, dotácie sú v súčasnosti takmer jediným dostupným zdrojom financií poľnohospodárov, preto požiadavka na ich valorizáciu je naprosto oprávnená.
Tiež jej požiadavka na zvýšenie Štátneho fondu trhovej regulácie na zabezpečenie nákupu štátom kontrahovaných komodít a na zabezpečenie proexportnej politiky je v súlade potrieb poľnohospodárskej prvovýroby.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo, vážená pani poslankyňa, ja na rozdiel od mojich kolegov vaše vystúpenie nepodporím a už ani nie som ochotný podporovať. Dosť politických fráz, dosť bolo politických vyhlásení, dosť bolo definovania problémov. Efektívna národohospodárska politika je taká, ktorá aj tie návrhy, ktoré tu predostriete, dokážete riešiť.
Vážené dámy, vážení páni, v predchádzajúcom parlamente boli formulované mnohé námety na riešenie poľnohospodárstva, a nielen formulované, ale boli aj reálne uskutočnené. Musím súhlasiť s pánom poslancom Bacom, že tu hráte istú farizejskú politiku. Prečo o to, čo ste tu dnes prezentovali, ste sa nezasadili na rokovaní pôdohospodárskeho výboru? Prečo to, čo ste tu prezentovali, ste neprezentovali pred výborom pre financie, rozpočet a menu? Za predchádzajúce volebné obdobie vám môžem povedať, že to boli výbory, ktoré veľmi úzko spolupracovali a na 80 percent opodstatnené návrhy pôdohospodárskeho výboru boli aj reálne uskutočnené.
A pokiaľ sa tu hovorí o dámach na margo vášho vystúpenia, tak ešte jedna veta dáme, ktorá návrh rozpočtu predkladá. Vy máte vo svojom záväzku volebného programu oživiť poľnohospodársku prvovýrobu s využitím konkrétnych výrobných a prírodných podmienok daného regiónu s rozvojom výroby produktov náročnejších na prácu a tak ďalej a tak ďalej. Takto navrhovaný rozpočet váš volebný sľub v žiadnom prípade nerešpektuje.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat. Pripraví sa pán poslanec Cagala.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu o rozpočte kapitola školstva, zvlášť vysoké školy. Svoje vystúpenie, žiaľ, začnem trošku iným spôsobom, ako som si naplánoval. Inicioval ma k tomu včerajší výstup pána podpredsedu vlády, ktorý tu znovu spustil, vychrlil na naše konto opozície svoje slová a ktorými vlastne vytvoril určité napätie, ktoré sa tu permanentne opakuje.
Chcel by som len pripomenúť, že jeho vystúpenie bolo asi 25. v poradí a takisto sa opakuje veta za vetou, ktorú tu predstieral včera, ktoré robili tieto vystúpenia počas kampane na voľby. Je už rok za nami. Treba uvažovať o tom, ako zlepšiť, ak teda už tu bola taká katastrofa, čakali sme aspoň, že každý rezort sa posunie aspoň o 1 percento k dobru. Podľa rozpočtu, ktorý bol predkladaný, tu necítiť žiadne rozvojové alebo nejaké impulzy, ktoré by naznačovali, že v príslušných rezortoch by mohlo prísť k zlepšeniu. Naopak, je tu znovu reštrikcia. Pretože tónu, ktorý tu nahodil, musím odpovedať naň a chcel by som pripomenúť všetkým, ktorí tu ste a ktorí ma počúvate, že v roku 1998 tesne po voľbách bol vykonaný audit slovenskej ekonomiky, keď v rámci Agendy 2000 sme boli zaradení na tretie miesto za Slovinsko a Českú republiku s výkonom okolo 49 percent HDP z krajín Európskej únie.
Ďalej by som chcel pripomenúť, že tá strašná zahraničná zadlženosť, ktorá tu bola prezentovaná, bola okolo 1 800 USD na hlavu. V Českej republike a v Maďarsku to bolo nad 2 000 dolárov všade aj v Poľsku na jedného občana. Chcel som pripomenúť, že tu bola stabilná koruna šesť rokov. Trošku stúpala, ale posledné dva - tri roky bolo 34 až 35 Sk za dolár. Takisto by som chcel pripomenúť, že tá štruktúra zadlženosti nebola na prejedenie alebo spotrebu, ale bola do investičných celkov, ako boli diaľnice, ako bola energetika. Tieto veci nakoniec budú zarábať na seba a budú prinášať peniaze na splátky.
Včera pani ministerka - počul som to po prvý raz a myslím si, že urobila určitý pokrok - povedala, že boli krátkodobé a strednodobé. Doteraz to boli len krátkodobé pri vystúpeniach našich predstaviteľov vlády. Ja tvrdím, že to boli krátkodobé a dlhodobé s tým, že bolo niekoľko krátkodobých, teda na preklenutie úverov, na ktoré sa čakalo. Samozrejme, že tieto úvery boli pod 6 percent a keďže bola inflácia 6-percentná, tak museli byť výhodné. Predpokladám, že úvery, ktoré sa prijali toho roku zo zahraničia, sú určite horšie. Možnože na infraštruktúru, ale najhoršie, ktoré sa vôbec niekedy prijali.
A teraz niekoľko slov k rozpočtu pre školstvo. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa uvádza a citujem: "Vláda Slovenskej republiky považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít." Ďalej: "Úlohou štátu bude vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania a a zaistenie rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami." Ďalej: "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie. Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality." Ďalej: "Vláda bude podporovať ďalší vývoj doktorandského štúdia" a podobne. Čo sa ale stalo za posledný rok a čo teda nás čaká v ďalšom roku pri takto prijatom rozpočte pre školstvo.
A, samozrejme, chcem pripomenúť ešte jednu vec, že školstvo bolo zaradené medzi päť priorít vlády na rok 2000. Teda ak sa priority prejavujú takýmto spôsobom, že sa znižuje rozpočet pre školstvo, tak potom je to hádam záporná priorita. To znamená, že môžeme tu operovať s číslami, ak si teraz porovnáme 0,67 percenta HDP, bolo to na tento rok a na budúci rok sa predpokladá okolo 0,6, je to asi 14 percent dole pre školstvo. Samozrejme, že stav školstva odzrkadľuje vzťah spoločnosti k vzdelávaniu, vzťah spoločnosti k budúcnosti tohto národa. Rozpočet pre školstvo v Slovenskej republike patrí medzi najnižšie. Obávam sa, že je najnižší v Európe pri tomto percente 0,6 percenta z HDP.
Tvorba rozpočtu pre vysoké školy nie je spravodlivá ani v položke financovania vedeckého bádania a výskumu. V rozpočte sa zhruba prideľuje 3,29 miliardy Sk. Pre vysoké školy je pridelených okolo 815 miliónov korún, čo je zhruba asi 12 percent z celého objemu, ktorý je pridelený pre rezort školstva. V Holandsku je to napríklad okolo 60 percent. To je tá špička Európy. Nemusíme ísť na 60, možno že by bolo dobré nad 25. Pretože dnes sme dlžní školstvu inováciu. Vysoké školy v podstate pracujú vo vede, výskume na zastaranom zariadení, na prístrojoch a vôbec v prístupe k vedeckej literatúre sú nové informácie absolútne nedostupné hlavne z hľadiska financií. Čiže tu je veľmi veľký deficit voči vysokým školám tých 12 percent z celkového rozpočtu. Ak by sme ešte porovnali a nech sa vážení kolegovia v akadémii nenahnevajú na mňa, že im niečo závidím, ale Akadémia vied s 3,5 tisícmi zamestnancami alebo 3,4 tisícami zamestnancov dostáva okolo 800 miliónov korún na vedu a výskum. Školstvo s 21 tisíc zamestnancami dostáva spomínaných 815. Čiže ak si porovnáte, je to neproporcionálne voči školstvu, vysokým školám, kde teda by mal byť hlavný tlak na rozvoj vedy a výskumu.
Samozrejme, k strednému školstvu by som sa rád vyjadril takisto. K negatívnym javom patrí aj plánované 10-percentné prepúšťanie pracovníkov v rezorte školstva. Možnože sa podarí znížiť toto číslo. Bodaj by tak bolo. Samozrejme toto sa prejaví v kvalite výučbového procesu, pretože mnohí kvalitní učitelia možno nám takisto budú odchádzať. Hovoríme o nepedagogických pracovníkoch. Tento stav sa za posledný rok alebo dva znížil asi o 18 percent, čiže počet nepedagogických a pedagogických pracovníkov. Takže ďalšie znižovanie o 10 percent - vlastne by ten rezort v tomto smere prepadol skoro o tretinu. Tu ideme na doraz.
Samozrejme, že ďalšie veci, ktoré k tomu prispievajú, že tento rezort je veľmi ohrozený, je stav pedagogického zboru v školách, napríklad keď si pripomenieme niektoré čísla. V rezorte školstva chýba asi 5 100 učiteľov s kvalifikáciou. Súčasne tam pracuje, aby sme si predstavili tú skladbu učiteľov, asi 10 000, ktorí nespĺňajú kvalifikáciu, a 5 140 dôchodcov. Ak teda učiteľom ešte zoberieme osobné ohodnotenia, čo sa vlastne stalo toho roku, tak tí kvalitnejší odchádzajú preč. Idú za lepším "džobom", za lepšou prácou, zostávajú len nekvalitní alebo prichádzajú nekvalifikovaní. Však toto všetko sa musí prejaviť za pár rokov. To nie je krátkodobý proces. Tento proces, jeho dosah bude o 5, 10 rokov. My predsa chceme mať vzdelaný národ. Dnes, keď Slovensko nemá dostatok surovín, nemá energetické suroviny, je nútené vychovávať vysoko kvalitnú pracovnú silu pre sofistikovanú výrobu. My si nemôžeme dovoliť nekvalitných učiteľov, najmä na vysokých školách, aby pracovali na nekvalitných prístrojoch alebo na nekvalitných informáciách, ktoré, už raz som hovoril, nemáme možnosť dostať častokrát drahé, ale potrebné knihy na vysoké školy.
Takže to by bolo ku školstvu. Samozrejme, že čas mi beží. Ja sa k tomu ešte vrátim pri svojom ďalšom vystúpení, ale k tomu, čo sa dá urobiť aj bez veľkého zvyšovania nákladov, by bolo možné tu debatovať možnože už s tými systémovými zásahmi do rezortu školstva. Je tu potrebné pripraviť nový vysokoškolský zákon a súvisiace zákony o financovaní školstva a vedy. Tieto veci a iné ďalšie skúsim pripomenúť v druhom mojom vystúpení.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega, za vystúpenie.
S faktickými poznámkami sa prihlásili zatiaľ štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalšieho podania faktických poznámok.
Ako prvá vystúpi pani kolegyňa Tóthová, ale ešte predtým si dovolím zazvoniť, pretože príde maďarská delegácia, pán predseda ich chce privítať a nechce ich privítať pred prázdnym parlamentom.
Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem veľmi pekne.
Ja plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec v oblasti vysokých škôl. Dlhé roky som na vysokých školách pôsobila. Je mi to veľmi ľúto, že je taká situácia, a dokonca my sme mali ambíciu vyvážať vysokoškolské vzdelanie. Za takejto situácie to asi nebude možné. Katastrofálna situácia je aj v stredoškolskom vzdelaní. A každý, kto rešpektuje tú skutočnosť, že vysokoškolské vzdelanie má byť kvalitné, tak nemôže pokojne prejsť nad takzvanými racionalizačnými opatreniami v sieti stredných škôl, o čom písala aj Národná obroda začiatkom decembra. Napríklad len v Bratislavskom kraji sa má zrušiť Gymnázium v Stupave, Obchodná akadémia v Bratislave, majú sa takzvane zlúčiť viaceré školy. Dôvod? Vraj stredné odborné učilištia produkujú veľkú skupinu nezamestnaných. Vážení, ak zrušíme tieto školy, tak potom nám základné školy budú produkovať nezamestnaných. A ešte nezamestnaných s menšou kvalifikačnou štruktúrou, s nižším vzdelaním, ktorí budú svojimi vedomosťami ešte menej zdatní sa umiestniť na trhu práce. Prosím vás pekne, čo to robíme? Preboha, veď toto sú úplne kroky proti zdravému rozumu. A úspora v Bratislavskom kraji 2,5 miliónov, čo to je?
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja by som chcela nadviazať na tú časť vystúpenia pána kolegu Benčata, kde hovoril o kvalifikovanosti a nekvalifikovanosti v odbore školstva. Obávam sa, že tá situácia je ešte horšia, ako ju on pomenoval, pretože podľa posledných analýz máme medzi pedagógmi 30, v základných školách dokonca 40 percent nekvalifikovaných ľudí. A čo sa týka dôchodcov, tak ich máme 11 percent.
No ale v súvislosti s touto nekvalifikovanosťou a dôchodcami, ktorí sú zamestnaní v školstve, by som chcela povedať aj toľko, že ak sa teraz hovorí, že vzhľadom na prepúšťanie, ktoré má byť 5-percentné pre pedagogických a 10-percentné pre nepedagogických pracovníkov, že sa bude siahať hlavne po nekvalifikovaných a po dôchodcoch, že to je jednoznačne nemožné, pretože tí nekvalifikovaní sú len tam, kde kvalifikovaných nemáme. Takže ťažko dať preč nekvalifikovaného pedagóga, ktorý učí v základnej škole, keď tam nemáme za neho kvalifikovanú náhradu. Pre prvé ročníky základnej školy, tam je veľká väčšina dôchodcov. Znovu ťažko dať preč dôchodcu, keď nemáme za neho plne kvalifikovanú náhradu. A tá nekvalifikovanosť a dôchodcovia sú tam vlastne pre to, že tie platy pre učiteľov sú také nízke, že jednoducho my ich aj vyškolíme dostatočné množstvo, ale oni nám hneď po vyškolení odchádzajú. A preto sa domnievam, že aj tá štvorpercentná valorizácia, ktorá sa navrhuje na rok 2000 pre ľudí s pedagogickým vzdelaním, je veľmi malá a že by bolo treba pokračovať v tej tradícii, ktorá sa začala ešte v roku 1996, že sa valorizovali platy pre pedagogických zamestnancov o 10 percent, aby sa uzatvárali nožnice medzi pedagógmi a medzi ostatnými ľuďmi v štátnej správe.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vo svojom vystúpení by som chcel upozorniť na dve oblasti, ktorých sa pán poslanec Benčat veľmi vážne dotkol. Po prvé je to zabrzdenie rozvoja slovenského hospodárstva, ktoré sa najmä prejavilo pri zastavení výstavby diaľnic. Toto nás stálo oveľa viac, ako keby sa diaľnice v tom istom čase stavali. Jednoducho preto, lebo bolo treba zaplatiť za stroje, lízingy objednané zo zahraničia. Bolo treba vyplatiť odstupné viac ako 30 tisíc ľuďom. Keď si to prenásobíte piatimi mesačnými platmi, tak vidíte, tí ľudia päť mesiacov mohli pracovať na stavbách. Konzervácia stavieb, penále a sankcie. Ide o miliardové sumy, ktoré boli vynaložené na to, aby sa nestavalo. Namiesto toho, aby sa ďalej pokračovalo vo výstavbe diaľnic, aby sa Slovensko rozvíjalo.
Druhú tému, na ktorú by som chcel upozorniť, ktorú hovoril pán poslanec Benčat, je otázka vzdelávania a výchovy. My tam máme dve základné obavy. Po prvé to podvyživenie, ktoré ide do mzdových prostriedkov školstva, má odraz aj na duchovnom rozvoji obyvateľov Slovenska. Lebo takisto sa škrtá tým, ktorí vyučujú náboženstvo, najmä evanjelickej cirkvi, a tým, ktorí kňazi sú živitelia rodín, ťažko poškodí táto vláda. Dôjde k takému prenasledovaniu a k takej reštrikcii, aké boli hádam až v minulom režime, lebo zníženie o 10 percent z miezd pri raste počtu týchto kňazov na Slovensku znamená zníženie miezd možno o 20 - 30 percent. A vyhadzovanie ľudí z roboty, ktoré ako naznačila pani poslankyňa Slavkovská, bude možno aj z politických dôvodov a Slovenská národná rada práve v deň porušovania alebo pripamätávania si ľudských práv bude tieto veci veľmi pozorne sledovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som upozorniť, že ak pri tohtoročnom rozpočte, teda na rok 1999, a pri krátení prostriedkov, ku ktorému vlastne došlo viazaním, boli mnohé školy nútené ukončiť predčasne výučbu, sa prejavili problémy predovšetkým v tomto. To je otázka zvýšenia platov alebo pohyblivej zložky a aby sa zabezpečili fixné výdavky, tak sa znížili veľmi výrazne na vysokých školách v tom štvorpercentnom viazaní práve prostriedky na vedu a výskum. To je dosah tohto roku. Ak sa o 14 percent bude krátiť rozpočet pre vysoké školy pre rok 2000, tak pochopiteľne školy musia z aspektu tohtoročnej situácie uvažovať, čo urobiť. Či budeme ďalej priberať na školy tie počty absolventov, ktoré v súčasnosti sú, alebo budeme musieť adekvátnym spôsobom zareagovať na vysokých školách a znížiť počty prijímaných študentov, pretože sa to jednoznačne prejavuje do nákladov. A už nemôžeme vôbec očakávať, že v najbližších rokoch a na vysokých školách z tohto pohľadu stačí jeden jediný rok, ktorý bude výrazne poddimenzovaný, aby došlo k úbytku nádejných, zopakujem, podčiarkujem nádejných pedagogických pracovníkov, ktorí dnes pri možnostiach predovšetkým jazykových a z hľadiska odbornosti z našich škôl majú dobrú pozíciu, budú v zahraničí kedykoľvek vítaní, uplatnia sa tam. To je síce vývoz z našej strany a reprezentácia dobrá, ale, žiaľ, možno sa už nikdy viacej títo ľudia naspäť nevrátia, zostanú tam. A ich náhrada, pretože výchova je dlhodobá...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
O slovo požiadala pani ministerka. Podľa § 28 ods. 1 nášho rokovacieho poriadku jej dávam slovo.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
poslanecká snemovňa,
je len škoda, že tu nesedí pán minister školstva, ktorý by nepochybne oveľa kvalifikovanejšie vystúpil ako ja, ale keďže tu nesedí, musím ho zastúpiť. Slová, ktoré tu zazneli zo strany opozičných poslancov, neinformovaných by azda presviedčali o tom, že za situáciu v školstve a osobitne na vysokých školách nesie zodpovednosť táto vláda, že predtým to tu bolo všetko v najlepšom poriadku.
Dovoľte mi, aby som zacitovala z knižočky, ktorú by sme si mali asi častejšie listovať. V knižočke, ktorú sme pripravili pred voľbami, kde sme zmapovali všetko to, čo sa tu za posledné štyri roky vládnutia predchádzajúcej koaličnej vlády Hnutia za demokratické Slovensko, SNS a ZRS urobilo. Myslím si, že sme ju veľmi priliehavo nazvali Čierna kniha vládnutia. Na jej piatej strane sa hovorí napríklad toto, vždy sa opieram o presnú citáciu z médií. "Nespokojnosť s hospodárskym vývojom na Slovensku, s privatizáciou, sociálnymi podmienkami i situáciou v školstve vyjadrili pískaním a ďalšími prejavmi nesúhlasu študenti Technickej univerzity vo Zvolene predsedovi vlády. Objavil sa aj transparent. Nenúťte mladých k emigrácii. Odíďte vy. Máj 1998." Ešte jednu kratučkú. "Strecha nad aulou Univerzity Komenského je v havarijnom stave. Cez strechu tečie do auly voda. Od roku 1935 v nej bolo promovaných 80 tisíc absolventov vysokých škôl. Na úpravu a renováciu auly by Univerzita Komenského potrebovala 32 miliónov korún. Má len 2 milióny korún. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky mlčí." Mohla by som pravdaže pokračovať, ale nechcem tým tráviť priveľa času.
Veľmi správne bývalá pani ministerka školstva poukázala na to, aký je rozdiel v priemernej mzde v školstve a v hospodárstve. Musím jej však pripomenúť, že tento rozdiel je už takmer tradičný, pretože bol za jej vládnutia a my sme ho zdedili. A možno, keby tu sedela, by si spočítala, čo by to znamenalo, keby tento trojtisícový rozdiel medzi priemernou mzdou v školstve a v národnom hospodárstve sme chceli v jednom roku, možno v dvoch rokoch, ako si to ona predstavuje, zvrátiť. Ja by som chcela položiť otázku: Vážená pani ministerka, prečo ste to neurobili za vášho štvorročného ministrovania?
Podobnú otázku by som rada položiť predchádzajúcemu pánu poslancov Benčatovi, ktorý hovoril o tom, ako sa v rozpočte v západných štátoch Európy alokuje pre vysoké školy. Znovu len položím otázku: Prečo ste nepriblížili rozpočet pre vysoké školy napríklad holandskej situácii? To, čo ste urobili, dali ste 200 miliónov na takzvané Mečiarove vysoké školy. Preto je zásadný rozdiel medzi rozpočtami, ak sa pozriem dozadu, keď ste tých 200 miliónov alokovali a vytvorili ste situáciu, že pre existujúce vysoké školy jednoducho takmer nebolo možné prežiť.
Mohla by som, samozrejme, v takýchto otázkach pokračovať, ale myslím si, že je dôležité východisko. Kde je východisko? Východisko je v tom, že pre vysoké školy už týmto zákonom, zákonom o štátnom rozpočte v § 15 otvárame možnosť pre finančný experiment. Ak sa vysokým školám podarí nájsť východisko z toho, myslím si, že to nebude otázka jedného roka, ale to bude otázka perspektívy celého vysokého školstva. Chcem len uviesť, že podľa § 15 zákona o štátnom rozpočte bude možné, aby si vysoké školy zaviedli svoj osobitný účet financovania vysokej školy, od ktorého očakávame, že bude určitou zárukou, zjednodušením operatívneho použitia skutočne dosiahnutých vyšších príjmov, ale zároveň budú môcť používať tie zostatky osobitného účtu nielen v bežnom roku, ale prenášať ich z jedného roku do druhého.
Chcela by som upozorniť túto poslaneckú snemovňu, že ste schválili veľmi dôležitú novelu zákona o rozpočtových pravidlách číslo 303 v znení neskorších predpisov, kde sme po prvýkrát, a to napriek tomu, že školy sa toho dožadovali už roky, to znamená za vlády týchto opozičných poslancov, keď oni vládli, aby školy si mohli ponechávať určité druhy príjmov na svojich účtoch. A my sme konečne s týmto prišli a myslím si, že školy to mimoriadne ocenia.
Ak by som pokračovala, nechcem hovoriť v celej šírke o všetkých školách, pretože vystúpenie pána poslanca Benčata sa predovšetkým týkalo vysokých škôl, dovoľte mi, aby som predsa len jednou, dvoma myšlienkami rozšírila aj na základné a stredné školy. Pozrite si, prosím, tabuľkovú časť rozpočtu, kde sa po prvýkrát v histórii, v tejto novodobej krátkej histórii Slovenskej republiky cielene idú vyčleňovať prostriedky, aby sme riešili to, čo sme zdedili skutočne z obdobia ešte pred rokom 1989. Pripomeňme si, že v desiatkach, možno i stovkách škôl zateká, pretože sa stavali školy s plochými strechami a v budúcom roku vyčleníme viac ako 237 miliónov, aby sa z týchto plochých striech stali strechy, ktoré nebudú takto komplikovať život žiakom, ale i učiteľom.
Jedna z najvýznamnejších položiek na financovanie malých a stredných škôl je položka na teplo a energie. Moje skúsenosti sú skutočne - mohla by som o nich hovoriť hodiny a hodiny, poukazujú na to, že sa krajne nezodpovedne pristupovalo k hospodáreniu s teplom a s energiami v školstve. To bolo nie za týchto čias, za týchto posledných pár mesiacov, ale to bolo za celé štyri roky a predchádzajúce roky. Ukázalo sa, že je absolútne nevyhnutné urobiť tomuto koniec a urobiť tam jednu ráznu čiaru. A ideme preto cestou aj plynofikácie základných škôl, stredných škôl, aby si mohli samy vykurovať svoje zariadenia, aby neboli odkázané na monopolných výrobcov, ktorí im vyrubujú také faktúry, že sa im až oči otvárajú. Takže alokujeme z prostriedkov privatizácie 150 miliónov korún aj na túto veľmi dôležitú operáciu. Mohla by som pokračovať, že vo Všeobecnej pokladničnej správe sú vyčlenené ďalšie zdroje na dokončovanie škôl, ktoré sme ešte v rozostavanom stave zdedili naozaj z predchádzajúceho obdobia.
Na záver len jednu poznámku. Pani ministerka školstva, je pre mňa prekvapením, bývalá pani ministerka školstva, a bývalá podpredsedníčka vlády pani Tóthová, ako vy reagujete na dlho odkladanú reformu v školstve. Skutočne nechápem, ako môžete súhlasiť s tým, ale robili ste to, napokon tam ste dospeli a tam ste dostali túto spoločnosť, ako ste aj dostali, že vám je jedno, že vedľa seba vo vzdialenosti 2 - 3 metrov, možno som to prehnala, 200 - 300 metrov sú dve stredné odborné učilištia, ktoré produkujú doslova nezamestnaných, pretože, bohužiaľ, najväčší počet nezamestnaných mladých ľudí je práve absolventov týchto stredných odborných učilíšť. A vám je úplne jedno, že tieto školy tu idú, odčerpávajú zdroje, ktoré by sa efektívne mali využiť, samozrejme, v školstve, ale pre iné stredné odborné učilištia alebo iné stredné školy, ktoré budú schopné produkovať absolventov, ktorí sa umiestnia aj v spoločnosti. Myslím si, že ak sa urobila dakde chyba, tá chyba sa urobila v tom, že sme nezačali s redukciou školskej siete hneď, že sa to odkladalo a pridlho podľa môjho názoru pripravovalo.
A na adresu učiteľov a platov učiteľov. Vláda Slovenskej republiky na svojom predpredchádzajúcom zasadnutí bola schopná urobiť určitú korekciu a tá korekcia spočívala v tom, že svoje predchádzajúce rozhodnutie o znižovaní počtu pedagogických pracovníkov revidovala. Revidovala ho v tom smere, že sa bude zvyšovať vyučovací úväzok učiteľov nie o dve hodiny, ako sa predpokladalo, ale o jednu hodinu. Ale zároveň vám chcem povedať, že sa bude o 450 korún zvyšovať aj tarifa pre učiteľov. Znamená to, že učitelia nebudú učiť viacej, ako ste hovorili, za menej peňazí, že budú učiť viacej, ale za viac peňazí. Pokiaľ sa budete zhovárať s učiteľmi, či teda sú ochotní o jednu hodinu viacej učiť, keď dostanú zaplatené, takmer všetci, iste ja som so všetkými nehovorila, ale s tými, čo som hovorila, odpovedali áno. Tieto kroky bolo však potrebné urobiť pred rokmi. Potom by inak vyzerala štruktúra učiteľov, kde skutočne je veľký počet nekvalifikovaných učiteľov. Musím povedať, že zhruba asi toľko ako po skončení druhej svetovej vojny, a to nie je dobrá známka tejto slovenskej spoločnosti a kde je skutočne vyšší počet dôchodcov, akoby bolo asi vhodné.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem vám, pani ministerka.
S faktickými poznámkami chce vystúpiť 15 poslancov. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Rada by som nadviazala na posledné slová pani ministerky, že tieto kroky mala urobiť bývalá vláda pred rokmi. Pani ministerka, tieto kroky, ktoré vy robíte, nikdy, nikdy by Mečiarova vláda neurobila, pretože sú pre školstvo likvidačné. Pokiaľ ste uvádzali čiernu knihu, chcem vám pripomenúť, že pri jej spracúvaní ste porušili zákon o štátnej kontrole, pretože podľa neho ste sa mali dať vyjadriť tým osobám, ktoré tam uvádzate, ich činy. To ste neurobili, a keby ste sa dali vyjadriť, tak aj tá malá bublinka tých čiernych kníh by vám spľaskla na pravdivý obraz, a nie na fatamorgánu.
Pokiaľ ste spomínali, že zavádzate osobitný účet, potom je len otázka: Prečo vaši koaliční poslanci pri novele vysokoškolského zákona, keď sme tu žiadali, aby určité prostriedky ten paragraf, ktorý mal zmysel, ja nemám čas ho opísať, aby ostal, aby ste ho nesťahovali z toho návrhu? Vyzývali sme, aby ste za neho hlasovali - vládna koalícia. A nehlasovali ste. Takže nie je umenie zaviesť osobitný účet, ale je podstatné urobiť také systémové zmeny, ktoré zabezpečia, aby na ten osobitný účet prichádzali aj financie, a mohli prísť.
Ďalej pokiaľ ste hovorili o 200 miliónoch na nové školy. Ja osobne som na to hrdá, že sme založili nové vysoké školy, pretože sme dali priestor na vzdelanie. A vzdelanie aj pre zahraničie a na vývoz vzdelania.
Pokiaľ ste hovorili o plynofikácii, ja by som rada o tom diskutovala, pretože to sú ďalšie investície. Keď sa bude plynofikovať sólo škola, tam, kde je diaľkové, tak...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi pán poslanec Húska.
Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pani ministerka zase tým veľmi zvyčajným spôsobom ako slovný žonglér alebo ako pustý demagóg začala svoj príhovor. Povedala, že sme tvrdili, že predtým bolo všetko najlepšie a potom ste sa dovolávali, že táto vláda nemôže zodpovedať za terajšie výsledky. Vážená pani ministerka, my sme nikdy nehovorili, že predtým bolo všetko najlepšie. Keď si pohodíte loptu a potom na to dáte efektnú odpoveď, to ešte nie je žiaden argument. Akože môžete povedať o súdnych ľuďoch a vôbec o ľuďoch, ktorí niesli spoločenskú zodpovednosť, že tvrdili o svojej situácii ako o najlepšej. To jednoducho nie je pravda. My sme vedeli, v akých ťažkých situáciách sme boli, a vedeli sme, že to vyžadovalo enormné úsilie vlády napríklad, aby sa z malého objemu rezerv pri delení štátu dosiahla 8-miliardová rezerva dolárov. Vy ste ju za jeden rok dokázali znížiť o 50 percent. Tam sú tie miliardy preč.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šťastný.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
divím sa dosť nad tým, čo ste tu hovorili, pretože nie je tak dávno, čo sme tu počuli slová pána ministra, kde z hľadiska hospodárskej činnosti škôl označil rektorov za vydieračov a podvodníkov. To na jednej strane. O tom, že sme chceli prijať poslaneckú novelu zákona o vysokých školách, myslím si, že netreba veľa hovoriť, pretože domnievam sa, že aj vašou zásluhou ten prvý bod vypadol z tejto novely a o tom celá novela vlastne bola. Pretože nadväznosť ďalších a ďalších zákonov, ktoré by sa museli novelizovať, zrejme bola príčinou, prečo doznala táto novela toľkých zmien.
A konečne treba povedať, tento rok 1999 bol prvým rokom od roku 1990, keď neboli valorizované na vysokých školách platy. Vždy boli minimálne v 5 percentách, minimálne v 5 percentách, respektíve 10 za pol roka. Takže ťažko povedať alebo prijať to, že sa nezvyšovali, že neboli valorizované a podobne. Aj to bol spôsob, prečo sa udržiavala minimálne tá istá úroveň alebo mierne zvyšovala. A konečne ja si neviem dosť dobre predstaviť, ak budú investície v rozpočte také, aké sú, ako môžu školy čosi pre seba aj z iných zdrojov získať, ak nebudú mať na náhradu strojového parku, ak nebudú mať do tej investičnej výstavby, respektíve z investičnej výstavby možnosť kúpiť nejaké strojné zariadenia, na ktorých môžu čosi vyrobiť pre seba. Potom to bude len proklamácia a nič viacej.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vstúpi pán poslanec Benčat.
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka,
nesklamali ste ma. Znovu ste vystúpili so svojou rétorikou a znovu ste tu demagogicky hádzali číslami, ktoré nie sú pravdivé. Platy v školstve za vlády pána Mečiara od roku 1993, máme tu graf, stúpali od necelých 6 000 korún až pod 10 000 korún. Je to Štatistický úrad. Tieto platy každý rok boli od roku 1996 valorizované plošne o 10 percent pre pedagógov, o 7 percent pre nepedagogických pracovníkov. Bol to skromný príspevok vlády k rozvoju školstva a stabilizovaním situácie v školstve. Pri 6-percentnej inflácii tam bol stále nárast o 4 percentá. Myslím si, že dnes, keď zoberieme stabilný vlaňajší plat, budúci nebude vyšší, tak reálna kúpna sila týchto platov postupne klesá až o mínus 20 percent. Takže ťažko tu hovoriť o tom, kto tu čo robil a kto tu čo zle financoval.
Vznik vysokých škôl v Trenčíne, v Trnave a v Bystrici si vynútila situácia. Jednak to bolo dané odporúčaniami OECD, pretože Bratislava už je saturovaná vysokými školami, neumožňuje študovať všetky tie odbory, ktoré sa otvorili v týchto školách, a druhá vec je aj sociálna. Pretože tieto školy, samozrejme, umožňujú pri dnešných a ešte očakávaných vysokých dopravných tarifách a zvyšovaní taríf študovať aj sociálne slabším. Dochádzať, prípadne tam byť ubytovaný. Takže neboli to Mečiarove školy, boli to školy, ktoré tu vznikli pre tento národ a pre našich mladých ľudí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
včera a dnes je na oficiálnej návšteve Slovenskej republiky nášho parlamentu predseda parlamentu Maďarskej republiky János Áder, s ktorým sme mali teraz asi hodinový rozhovor, rokovania našich delegácií. Je prítomný na balkóne. Privítajme pána predsedu maďarského parlamentu. (Potlesk.)
Prajeme mu aj príjemný pobyt dnes v Bratislave a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave faktickou poznámkou pána poslanca Slobodníka.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani ministerka, skutočne váš slovník dokazuje, že namiesto argumentov sa uchyľujete k floskulám, ktoré sú jednoducho neslušné. Povedali ste takzvané mečiarovské školy. Ja si myslím, že po vás zostane niečo iné, keď sa skončí vaše neslávne obdobie. Po vás zostane takzvaná schmögnerovská formula. To znamená to neustále opakovanie o tom, čo ste zdedili, hoci sa to už povedalo, že nijaké dedičstvo to nebolo. Ale čo vlastne robíte teraz? A neodpovedali ste na to dosiaľ, ja vám tú otázku ešte položím vo svojom vystúpení na to, že tvrdenie o ekonomickom zaostávaní Slovenska za Mečiara je naprosto nespravodlivé, naskrze nespravodlivé, pretože sme boli tretí, bohužiaľ, musím to povedať aj pred naším maďarským hosťom, pred Maďarskom a pred Poľskom. My sme boli tretí so 41 percentami v hodnotení Európskej únie v Agende 2000, pokiaľ ide o ekonomiku.
Ďalšia veľmi nepríjemná vec, ktorej ste sa dopustili, je citovanie o porušenej fasáde Univerzity Komenského. To nevychádza...
(Poslanec Kvarda z pléna: Pán poslanec, ak dovolíte, rád by som bol, keby ste...)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kvarda, pán poslanec Slobodník sa obracia na ministerku.
Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Hovorili ste o fasáde Univerzity Komenského, ale zabudli ste povedať, že včera vo vláde ste schválili namiesto peňazí na fasádu Univerzity Komenského poldruhamilióna alebo 1 900 tisíc korún na fasádu Csemadoku, čo je niečo veľmi amorálne. Zobral mi asi 20 sekúnd pán Kvarda, dajte mi ešte pol minúty.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, ešte pol minúty dajte pánu Slobodníkovi.
Poslanec D. Slobodník:
Ja si myslím, že len pol minúty chcem. Ja zastanem, keď bude 0.30. Ja si myslím, že toto je rozhodnutie, ktoré ukazuje, akým smerom sa uberáte. Nie fasáda Univerzity Komenského vás zaujíma, nie školy, ktoré pomáhajú mladým ľuďom budovať si vedomosti, aby mohli konkurovať tým starším, skúsenejším. Vás zaujíma a vy ako ministerka financií ste ani slovo nepovedali, keď sa pridelil 1 500 tisíc, ale 9 tisíc na Csemadok.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Prosil by som podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie.