Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Števček.
Poslanec P. Števček:
Ďakujem pekne.
Vážená snemovňa,
vážená pani ministerka,
dovoľte mi vyjadriť vďačnosť rečníkovi pánu poslancovi Ivanovi Hudecovi za to, že vnáša do rozpravy o štátnom rozpočte úplne iný rozmer, v tejto snemovni nie tak často prítomný. Je to rozmer duchovný, je to rozmer, ktorý vyžaduje koncepciu rozvoja národnej spoločnosti a rozvoja mladého demokratického štátu.
Pravdaže, ťažko vydupať zo súčasnej vlády predstavu o tom, ako sa má naša spoločnosť rozvíjať. Rozhodne nikdy nie bez kultúry, nikdy nie bez školstva, nikdy nie bez vedy a výskumu. Slovenská kultúra - našťastie, na dejinné šťastie - je dobre historicky vytrénovaná a skutočne prežije aj v podmienkach krajne nežičlivých. V takých, v akých jej predpisuje žiť a pôsobiť aj súčasná vláda v návrhu svojho rozpočtu na rok 2000.
Osobitne by som však chcel upozorniť na jedno riziko. V rozpočte sa časť prostriedkov i starostlivosti presúva na orgány miestnej samosprávy, najčastejšie na krajskej úrovni. Niet záruk, niet dostatočnej zábezpeky, že peniaze určené na kultúru sa skutočne do kultúry, do kultúrnych aktivít na miestnej úrovni aj dostanú. Jedným takým signálom je napríklad nákup kníh. Podľa posledných správ minulý rok alebo rok, ktorý sa teraz končí, sa často nenakúpila ani jedna jediná kniha.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení páni poslanci, panie poslankyne,
hovorím hneď na začiatku, že predkladaný rozpočet, jeho štruktúra a jeho odvodenie z celkovej koncepcie hospodárskej politiky je mi absolútne neprijateľný a zásadne som proti nemu. Ale chcem zároveň zdôrazniť, že pre prípad, že bude využitý tlak koalície, ktorý existuje v parlamente a bude schválený tento rozpočet, tak predkladám zároveň návrh na zlepšenie tohto rozpočtu, a to v podstate najmä tým, aby bol zvýšený rozpočet kapitoly Slovenskej akadémie vied o 74 miliónov Sk na takzvané bežné výdavky. Išlo by predovšetkým o zvýšenie na tovary a ďalšie služby v rozsahu 27 miliónov, zvýšenie na vedeckú výchovu, štipendiá a odvody o sumu 7,3 a príspevok na ostatnú činnosť v rozsahu 39 miliónov.
Vážené kolegyne a kolegovia, predovšetkým sa chcem vrátiť k tomu základnému princípu, prečo je tento odmietavý postoj nás ako opozície k predkladanému rozpočtu. Pretože je naozaj realizovaním tej politiky, ktorú považujeme za zásadne nevhodnú, nesprávnu. Teda stagflačnú politiku. Pani ministerka sa včera pokúsila takým slovným trikom naznačiť, že my tu stále hovoríme o recesii, že ani nevieme, čo je to recesia, potom urobila slovnú poučku, aj to slovnú poučku z takzvaného statického modelu o troch za sebou idúcich štvrťrokoch, ktoré ak nepredstavujú skutočný pokles, tak sa nedá hovoriť o recesii. Ale vážení priatelia, my hovoríme, že toto nie je recesný rozpočet, toto je stagflačný rozpočet, to je rozpočet, ktorý sa rozhodol z dôvodov ťažkosti získania prostriedkov v podkapitalizovanom prostredí orientovať sa predovšetkým na zastavenie verejných investícií, na ich podstatné redukovanie, na vytvorenie stagflačného prostredia tým, že zvyšuje ceny obmedzením regulácie vývoja cenových hladín, a tým, samozrejme, vedie k inflácii.
Aj keď sa pozrieme na logiku doterajšieho vývoja, za šesť mesiacov v roku 1999 došlo k poklesu devízových rezerv o 50 percent. Je to obrovská suma. Za osem mesiacov tohto roku došlo k poklesu priemyselnej výroby o 6,6 percenta. Za osem mesiacov tohto roku rastie v podstate iba ťažba energetických surovín a klesá napríklad v tej oblasti, v ktorej sa neviem, akým spôsobom domohla pani ministerka pojmu nová industriálna politika. Tak rád by som jej pripomenul, že v industriálnych oblastiach, napríklad v brandži textil a odevy, došlo k poklesu v uvedenom časovom slede o 28,5 percenta, gumy a plastov o 19,5, pri neenergetických surovinách o 18,9 percenta, čiže ide o stagnačné a brzdiace priebehy v oblasti industriálnej politiky.
Ale chcem upozorniť, že tento rozpočet má vnútornú nekonzistenciu aj z tých dôvodov, že napríklad dvaja členovia vlády, ktorí zodpovedajú za ekonomiku a za rozpočtovanie, teda ministerka financií a podpredseda vlády, majú v podstate, keby sme ich brali za slovo, rozdielne názory. Pretože pani ministerka hovorí o novej industriálnej politike, ale pán podpredseda vlády Mikloš hovorí o čomsi inom. Hovorí o tom, ako treba v podstate prejsť v smere rastu služieb, o odchode od industriálnej vlny. Rád by som pripomenúť, že Elwin Tofler už pred vyše desiatimi rokmi avizoval cez tretiu vlnu stanovisko, že budúci vývoj smeruje od industriálneho štádia do postindustriálneho štádia. A, samozrejme, tieto vnútorné rozpory, ktoré sú aj v koncepcii rozpočtu nutné, mätú a nedávajú jasný cieľ. Znova by som rád pripomenúť jedno múdre fénické porekadlo, ktoré hovorí: Pre toho, kto nepozná cieľ plavby, niet priaznivého vetra. Jednoducho nie ste v stave za predpokladu celkom presne rozdielnych cieľových koordinácií zostaviť správny rozpočet. A ako je aj možné zostaviť zhodný cieľový rozpočet z ľavo-pravého zlepenca, ktorý má vo svojich základných podstatách rozdielne smerovanie, rozdielne orientovanie? Čiže nutne sa to odráža aj na celom tomto rozpočte.
Ďalej sa tu pokúša vytvárať figový list, ktorým sa má zakrývať nahota tohto rozpočtu. Hovorí sa, že "no veď teraz sme znížili dane". Tie hry medzi priamymi a nepriamymi daňami, pri ktorých pri jedných sa zvyšuje, pri druhých sa jednopoložkovo znižuje, je skutočnosť taká, že ak to bilancujeme, tak pri dani zníženie má predstavovať do 6 mld., z tých prepočtov, ktoré som videl, a zvýšenie, ktoré sa očakáva do rozpočtu, je 15 mld. To znamená, takéto odrobinky odovzdávať spoločnosti, hospodárstvu a občanom a na druhej strane zberať taký veľký rozsah nie je žiadna veľká múdrosť. To je múdrosť lúpežných rytierov, ktorí zavádzali takzvané osobitné mýta a pomocou ktorých vyberali z peňaženiek občanov prostriedky.
Osobitne chcem zdôrazniť, že celý tento postup je naozaj nasmerovaný nesprávne a že tento rozpočet len prehĺbi celkový stav reštrikčného smerovania. Zvyšuje nekonkurencieschopnosť Slovenska, ten základný problém, ktorý tu stále bol. Bývalá opozícia síce uznávala, že makroekonomicky dosahujeme za posledné štyri roky pozitívne výsledky, ale hovorila, že je to málo vidieť na mikroekonomike. Teraz aj makroekonomika, aj mikroekonomika, aj verejná spotreba, aj súkromná spotreba prudko klesajú.
Prihlásim sa ďalej v rozprave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Áno, ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Maňka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci,
ja by som skúsil pánu poslancovi Húskovi vysvetliť tú filozofiu politiky súčasnej vlády, keď hovoril, že nepozná niekto cieľ plavby.
Pán poslanec, v hospodárskej politike existujú dve cesty oživenia. Jedna cesta, prvá, je zdanlivo rýchla, jednoduchá a často populárna. Táto cesta je charakterizovaná zvýšenými štátnymi výdavkami do ekonomiky. Je to cesta veľmi lákavá, ale najčastejšie vedie do ďalšieho prehlbovania problémov, pretože oživovacie impulzy veľmi rýchlo pominú. Sme si to všimli a ekonomika upadne ešte do väčšej krízy. Druhá cesta je z časového hľadiska podstatne pomalšia, pretože prináša efekt až po niekoľkých rokoch. Je to cesta veľmi zložitá, strastiplná a málo populárna, čo so sebou prináša to, čo kritizujete vy, to znamená, že, bohužiaľ, krátkodobo aj útlm ekonomického rastu, ďalší pokles výroby i zamestnanosti v štátnom sektore. Tento pokles by mal byť však vyvážený realizáciou rozvojových impulzov v oblasti súkromného sektora, ktorý by sa mal stať v budúcnosti hnacím motorom slovenskej ekonomiky a hlavným tvorcom hrubého domáceho produktu, ktorý bude schopný pohlcovať v pracovnom procese značnú časť pracovnej sily uvoľnenej zo štátneho sektora. Čiže toto je tá filozofia a toto je ten smer plavby, pán poslanec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pýtam sa, pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh? Nie. Tak potom neviem, prečo sa hlásiš. Ja som uzatvoril možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámka. Môžeš si to zobrať zo záznamu.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Tuchyňa a pripraví sa pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslanec J. Tuchyňa:
Pán podpredseda,
pani ministerka,
kolegovia, kolegyne,
vo svojom vystúpení sa chcem zaoberať len výlučne časťami dotýkajúcimi sa obrany štátu. Pani ministerka, nebudem hovoriť k vám, ale k vláde ako celku vrátane jej predsedu. Na úvod začnem netradične.
Tento návrh rozpočtu mi pripomína vtip, keď v miestnom rozhlase znie správa. Večer sa bude premietať film Baba dala vojakovi. O hodinu znie nová správa. Nebude to film Baba dala vojakovi, ale Balada o vojakovi. Optimizmus je v tom, že rozpočet je vyšší ako predchádzajúci rok, i keď z hľadiska výdavkov z pohľadu HDP má stále klesajúcu tendenciu, a teda je to len balada o rezorte obrany a armády. Armáda je neodmysliteľnou súčasťou fungovania štátu. Štát bez zabezpečovania svojej suverenity, nedotknuteľnosti územia nie je štátom. Pravda, po rozpade bipolárneho sveta bezpečnostné riziká a možnosti ohrozenia suverenity a nedotknuteľnosti územia štátu nadobúdajú iné dimenzie. Miery priameho ohrozenia Slovenskej republiky sa zmenšujú. Veľký globálny konflikt vo svete, ale ani v našom regióne nehrozí. Tieto hodnotenia vedú k záverom o znižovaní počtu ozbrojených síl. Áno, sú to objektívne tendencie a neobchádzajú veľmoci ani malé štáty. Zároveň však nastoľujú požiadavky spoločných riešení bezpečnostných rizík. Armády nastupujú k riešeniu týchto rizík vždy vtedy, keď stroskotali politické riešenia. Spoločné riešenia bezpečnostných rizík nastoľujú požiadavky na kvalitu armád z hľadiska zvládnutia spoločných postupov riešenia týchto rizík, požiadavky dokonale pripravených štábov a vojsk a dokonale pripravenú techniku.
Na druhej strane tendencie vývoja vojenských strategických zámerov sú také, že štáty sú povinné zabezpečovať svoju obranu v kolektívnom modeli, ale i samostatne. Takto to riešila Rímska strategická koncepcia z roku 1991, ale takisto to rieši Washingtonská koncepcia z tohto roku. My sme v situácii, keď sa usilujeme začleniť do štruktúr NATO, ale nie sme tam. Hlásime sa k požiadavkám OSN na zabezpečovanie mieru vo svete. Sme teda v najzložitejšej situácii. Je našou povinnosťou budovať svoje ozbrojené sily, zabezpečovať ich vysokú pripravenosť pre potreby vlastnej obrany, ale i zabezpečovania mieru vo svete. Na toto potrebujeme finančné prostriedky.
Vláda tieto tendencie pochopila, v programovom vyhlásení deklaruje základné úlohy v oblasti obrany, ktoré ja pre krátkosť času neprečíslujem. Ich napĺňanie vyžaduje vykonať veľa organizačných opatrení a vyčleniť potrebné finančné prostriedky. Sme svedkami, že vláda robí závažné organizačné opatrenia. Pripravila plán prípravy Slovenska na členstvo v NATO. Ministerstvo obrany pripravuje reformu rezortu obrany vrátane obranného plánovania. Početné stavy vojakov rezortu v roku 2002 majú dosiahnuť 30 tisíc oproti terajším približne 40 tisícom. Národná rada, jej skupina poslancov pripravuje novelu ústavy vrátane zámerov novelizácie článkov potrebných na fungovanie obrany a bezpečnosti štátu.
Vláda však má i nepodarky vo svojej práci, ako je návrh zákona o Železničnom vojsku. Zatiaľ ešte nerieši systém obrany štátu ako celku a jeho zásadná reforma mala predchádzať všetkým reformám jednotlivých prvkov tohto systému. Obrátený postup, tak ako sa uskutočňuje, bude vyžadovať dodatočné finančné zdroje. Vynakladá stále neefektívne finančné prostriedky v podobe mzdových prostriedkov a iných nákladov na sekciu obrany a bezpečnosti Úradu vlády. Táto sekcia podľa kompetenčného zákona do Úradu vlády nepatrí, lebo jediným orgánom, ktorý zabezpečuje obranu, koordinuje činnosti ústredných orgánov štátnej správy v obrane je podľa kompetenčného zákona ministerstvo obrany.
Systém koordinácie činnosti spravodajských služieb nie je obvyklý ako v iných vyspelých krajinách. Nie je vylúčené, že naše spravodajské služby nekonajú v tej istej veci. Všetky zbytočne tak vynakladajú finančné prostriedky. Nehľadá možnosti zabezpečenia niektorých činností efektívnejšími štruktúrami útvarov armády a ministerstva vnútra vylúčením ich duplicity, a tým zníženia výdavkov na obranu a bezpečnosť. Navyše štruktúry vojsk ministerstva vnútra sú nekompatibilné so štruktúrami NATO. Napríklad Rakúsko, náš najbližší sused, zabezpečuje ostrahu štátnej hranice len armádou. Nepresadzuje dôsledne demokratickú kontrolu ozbrojených síl. Ministerstvo obrany ako jeden z rozhodujúcich subjektov tejto kontroly nerieši svoje sciviľňovanie, ako je to obvyklé na ministerstvách obrany demokratických štátov. A toto popri aspekte demokratickej kontroly má svoj ekonomický rozmer v podobe zvýšených výdavkov na platy, v podobe hodnostných príplatkov, v príplatkoch za výsluhu rokov a podobne. Pomaly rieši profesionalizáciu, hoci ona v konečnom dôsledku znamená zefektívňovanie výdavkov na obranu. V modeli 30-tisícovej armády pri tretinovom modeli výdavky na mzdy poklesnú o 1 miliardu, približne, a to nepočítam ďalšie sumy, ako sú odvody, strava, výstroj, výcvik, ktorý sa podstatne zlacní.
Čo však je najzávažnejšie z môjho vystúpenia, vláda nevydelila pre rezort obrany potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie obrany, hoci v programovom vyhlásení sa k tomu zaviazala. Dňa 21. 10. sme sa pod vplyvom nedostatku finančných prostriedkov v rezorte obrany zaoberali na schôdzi Národnej rady celý deň a prijali sme uznesenie číslo 499. Pre mňa je toto uznesenie stále platné a ani výbor pre obranu a bezpečnosť nevyslovil súhlas s návrhom rozpočtu na rok 2000. Gestorský výbor neprijal ani jednu pripomienku pre obranu a bezpečnosť, a pritom za návrhy hlasovali všetko koaliční poslanci okrem jedného opozičného poslanca, ktorý tiež hlasoval za.
Na zabezpečovanie obrany štátu moderné a demokratické štáty vyčleňujú prostriedky v objeme približne 2 percentá hrubého domáceho produktu. Aký je stav v našich podmienkach? Rok 1998 1,95 hrubého domáceho produktu, 1999 1,7, rok 2000 síce 1,7, ale prostriedky, ktoré nie sú kryté zatiaľ v rozpočte, takže vydelenie predstavuje 1,52 hrubého domáceho produktu. Tento návrh rozpočtu počíta s objemom 800 miliónov, ktorý je podmienený dosiahnutím z predaja majetku v správe rezortu obrany. Ak nepredá, bude sa mu o tento objem, ktorý nenaplní, krátiť. Realizáciu programu pripojenia k NATO v objeme 785,7 milióna počíta pokryť z prostriedkov získaných z privatizácie. Teda objem 1,5 mld. a 87 mil. nie je zatiaľ krytý. Aby vláda splnila svoje zámery, teda zvýšenie výdavkov na obranu o 0,1 % HDP oproti roku 1999, predstavovalo by to sumu 16,74 miliardy korún. To neskúmam, koľko finančných prostriedkov je skutočne vynakladaných na obranné účely. Viac ako jedna štvrtina rozpočtu rezortu nie sú obranné výdavky. Nenavrhujem žiadne zvyšovanie ani úpravy kapitoly rezortu obrany, pretože návrhy výboru pre obranu a bezpečnosť neboli akceptované. Chcem len pripomenúť vláde plnenie jej programového vyhlásenia v oblasti obrany a nám poslancom našu spoluzodpovednosť.
Predsedovi vlády chcem pripomenúť, že je predsedom Rady obrany štátu a nesie osobnú zodpovednosť za obranu štátu. Týmto návrhom rozpočtu vláda nemôže zabezpečiť pripravenosť armády v požadovanom rozsahu, jej ohlásenú transformáciu, plnenie programu pripojenia, ba ani zákonom stanovené náležitosti vojakov.
Rok 2000 musí byť rokom intenzívnej prípravy na vstup do NATO. Rok 2001 bude rokom hodnotenia pripravenosti kandidátov na členstvo. V prvej polovici roku 2002 prebehne ďalší summit NATO, ktorý má rozhodnúť o rozširovaní NATO, možno poslednom. Slovenská republika môže splniť politické podmienky na vstup do NATO veľmi dobre. Nesplnením vojenských podmienok sa môžeme ocitnúť ako pred Madridom.
V súvislosti s Helsinským summitom chcem ešte upozorniť na nový aspekt. Hlavne s prechodom pána Solanu na novú funkciu v Európskej únii nadobúda nový rozmer vojenský aspekt Európskej únie.
Svoje vystúpenie chcem zakončiť tromi prirovnaniami.
Po prvé, finančné zabezpečovanie rezortu obrany mi pripomína vtip o gazdovi, ktorý odúčal koňa žrať. Nevydržal a zdochol. Ani armáda nevydrží a zahynie.
Po druhé, pre pána ministra obrany mám odporúčanie. Pripravil si reformu a ďalšie organizačné opatrenia, ale, pán minister, a rána sú tam tiché.
A končím výrokom Napoleóna. Národ, ktorý si neváži svoju armádu, si zaslúži armádu cudziu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte aj pán poslanec Baco, v poriadku, nedokončil som vetu, berieme.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Rád sa podívam do listiny o hlasovaní, ako pán poslanec Tuchyňa hlasuje. Po tomto vystúpení by som očakával, že bude proti rozpočtu.
Také zásadné veci povedal, a tak zásadne ich hodnotil pekne, že ak bude hlasovať inak, tak je to dôkaz toho, čo pán poslanec Baco uvádzal, keď sme hovorili o poľnohospodárstve.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu platí hodnotenie, ktoré povedal pán poslanec Baco na pána Klemensa. Kritizuje rozpočet, pritom nežiada zvýšenie kapitoly ministerstva obrany. Ja som prekvapený, že nebol zhodnotený materiál, ktorý prácne vypracovali finanční experti a vôbec odborníci rezortu ministerstva obrany do výboru pre obranu a bezpečnosť. Tento materiál sa nazýva odôvodnenie zvýšenia výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany na rok 2000 na 2 percentá HDP. V tomto materiáli sú presne nakvantifikované potreby rezortu po jednotlivých oblastiach, po jednotlivých druhoch vojsk, po jednotlivých činnostiach, vyšpecifikované podrobné náklady na činnosť Armády Slovenskej republiky. V materiáli sa hovorí, že armáda na svoju efektívnu činnosť potrebuje 24 miliárd korún, 24 miliárd korún. Napriek tomu rezort obrany nežiadal 24 miliárd korún, žiadal len dorovnať výšku finančných prostriedkov do výšky 2 percent z HDP.
Výbor pre obranu a bezpečnosť tento materiál neschválil. Žiadal len čiastkové úpravy v rozpočte kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Takže smutne treba konštatovať, že naoko sa tu deklaruje nespokojnosť, ale chýba reálny krok, ktorý by veľmi razantne podporil požiadavky rezortu pri riešení takých závažných otázok, ako je reforma Armády Slovenskej republiky a, samozrejme, i...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Maxon má slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Mali sme možnosť prostredníctvom rozpočtu rezortu obrany si vypočuť charakteristiku, v akých problémoch sa samotný návrh rozpočtu pohybuje. Len teda pre ostatných, ktorí nie sú celkom zainteresovaní, treba povedať, že na obranu a bezpečnosť je v rozpočte na rok 2000 vyčlenená suma 21,5 miliardy Sk. A je to významný podiel celkových výdavkov štátneho rozpočtu.
Ja rešpektujem skutočnosť, že sme v situácii, keď sa už usilujeme o vstup do NATO. Som však presvedčený, že občanom treba dať legitímnu možnosť vyjadriť svoj postoj k možnému vstupu referendom. Pred týmto aktom nemáme legitímne právo plytvať prostriedkami daňových poplatníkov.
A, vážené dámy a páni, treba si uvedomiť, že napriek tomu, že pán poslanec Tuchyňa prezentoval, že armáda sa ocitne vo veľmi zložitej situácii, treba povedať, že je to jediný rezort, jediná rozpočtová kapitola, kde došlo k významnému zvýšeniu rozpočtových prostriedkov z pôvodne navrhovaných približne o 1,7 miliardy. To všetko sa udialo v čase, keď krátime zdroje školstvu, keď krátime zdroje zdravotníctvu, keď krátime významným spôsobom kultúre, keď krátime transfery do štátnych fondov.
A ešte na záver jedna poznámka. Situácia v rozpočte armády by bola omnoho optimálnejšia, keby ste racionálne, zodpovedne postupovali v procese deblokácie ruského dlhu.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja si veľmi vážim to, čo povedal pán poslanec Tuchyňa. Sú to tvrdé slová a je profesionálom v danej oblasti. Čiže je to zrejme všetko, tak ako to predznačil. Ale ja sa na druhej strane pýtam. Je členom koalície, vidí tieto problémy z úplne inej strany, zvnútra. My ich vidíme v tejto chvíli zvonku. Má možnosť isté veci ovplyvňovať.
Čiže čo z toho a hlavne čo ďalej, hej, keď je táto situácia skutočne taká. No a ja v tejto chvíli naozaj končím len s takým veľkým otáznikom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Rád by som reagoval na tú časť vystúpenia pána poslanca Tuchyňu, v ktorej sa dotkol úlohy a jednotného zastrešenia spravodajských služieb.
Je nesporne faktom, že môže dochádzať teoreticky k takým situáciám vzhľadom na to, že v našom štáte máme tri druhy spravodajských služieb vrátane dvoch vojenských, že na jednej a tej istej veci môžu pracovať súčasne aj dve. A považujem to rovnako za zbytočné vynakladanie štátnych prostriedkov. Skúsenosti, ktoré sme nadobudli aj pri zahraničných cestách a oboznamovali sme sa so systémom spravodajských služieb vojenských aj civilných v štátoch, ktoré už majú v tomto smere 90-ročnú tradíciu, ukazujú, že je potrebné ich zastrešiť pod jeden spoločný systém, aby k takýmto, nazval by som to zbytočným hazardovaním finančnými prostriedkami nedochádzalo. Takže v tomto smere sa plne stotožňujem s pánom poslancom Tuchyňom a túto vec bude potrebné riešiť.
Čo sa týka štátneho rozpočtu, rád by som pripomenul do povedomia pánom a paniam poslankyniam, že štátny rozpočet pre armádu klesá už od roku 1995. Čiže nie je to záležitosť len tejto vlády. Ale na druhej strane treba uznať objektívne jednu vec, že vláda vo svojom programovom vyhlásení si dala záväzok zvyšovať každý rok podiel výdavkov na obranu o 0,1 HDP. Ak v roku 1998 to bolo 1,95, už v tomto roku to malo byť 2,05 a budúci rok sme mali plánovať 2,15. To by bolo nejako okolo 19,5 miliardy. Takže stotožňujem sa s názorom pána poslanca Tuchyňu, že treba tento krok a líniu držať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Kadlečíková, pripraví sa pán poslanec Benčat.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
ctené panie poslankyne, páni poslanci,
vzácni hostia,
na začiatku svojho vystúpenia chcem vyzdvihnúť tú skutočnosť, že tvorcom predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 nemožno uprieť snahu o racionalizáciu výdavkov na štátnu administratívu. Pokles objemu výdavkov na ústredné orgány štátnej správy je evidentný. Takýto postup je opodstatnený najmä v prípadoch príspevkových organizácií. Samozrejme, že vynímam z tohto školstvo, respektíve pri tých ústredných orgánoch, ktoré si svojimi funkčnými úlohami dokážu získať potrebné prostriedky z medzinárodných projektov, racionalizáciou nákladových položiek, zvýšenými požiadavkami na efektívnejšiu a dynamickejšiu prácu zainteresovaných ľudských zdrojov. Podotýkam, že to pri tom nemusí byť vôbec spojené s uvoľňovaním pracovných síl.
Nech mi však predkladatelia odpustia možno kritickejší tón k niektorým východiskám štátneho rozpočtu, ale patrí medzi povinnosti poslanca Národnej rady, aby práve pri takýchto príležitostiach presadzoval predovšetkým to, k čomu sa zaviazal pri hlasovaní o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Žiadny dokument sa totiž nevyznačuje dokonalosťou a navyše predkladatelia sa uchádzajú aj o naše hlasy.
Dovoľte mi preto vyjadriť svoj názor a požiadavky. Predložený štátny rozpočet počíta s dosiahnutím ekonomického rastu 2,5 percenta. Je to skromný cieľ. Jeho dosiahnutie však len s veľkým vypätím zabezpečí plánovaný schodok štátneho rozpočtu a predpokladanú 16,6-percentnú nezamestnanosť, ale dôležité je, že pritom bude zachovaný prorastový ekonomický trend. Veľké podhodnotenie cenovej a mzdovej hladiny v porovnaní s krajinami Európskej únie predstavuje závažné riziko pri našom začleňovaní do únie. Odstránenie tohto rizika si preto bude vyžadovať podstatne vyšší ekonomický rast.
Dynamika rastu každej ekonomiky stojí na troch pilieroch. Prvým je domáca spotreba, ktorá od septembra 1999 začína prudko klesať v dôsledku prijatých ekonomických opatrení, ale aj vďaka zvýšenej DPH. Po druhé, je to objem investícií, ktorý vykazuje celoročne trend poklesu. Takže zostáva nám pri zvyšovaní ekonomického rastu predovšetkým ten tretí pilier a zrejme jediný, to je ekonomický rast v roku 2000 vyriešiť zvýšeným exportom. Vzťahuje sa to aj na export agropotravinárskych komodít. Rýchlo sa o tom presvedčili všetky asociované krajiny zaradené do prvej skupiny, ako Česká republika, Maďarsko, Slovensko, pri ktorých exportné dotácie neklesnú v roku 2000 pod hodnotu 2 miliardy prepočítane, čo mi zatiaľ pri našom, dovolím si povedať konzervatívnom prístupe, zachovávame na úrovni 440 miliónov Sk. Ale s konzervatívnymi prístupmi sa len ťažko dobíjajú ešte stále, ale limitované zahraničné trhy. Môže narastať len záporná zahraničnoobchodná bilancia a tá má v prípade dovozu agrárnych tovarov, ktoré sa dajú vyrobiť doma, mimoriadne negatívny dosah na znižovanie ekonomického rastu. Najdrahšie sú totiž dovážané potraviny. Štatistiky FAO sú dôkazom toho, ako sa z niektorých bývalých krajín RVHP stali krajiny s nedostatočným potravinovým príjmom a po prekonaní kritického bodu začali nadobúdať ekonomické charakteristiky rozvojových krajín.
Kritickým bodom je, keď dovoz prevyšuje vývoz na úrovni 110 percent. Už tretí rok sa pohybujeme v tesnej blízkosti 100 percent, avšak vlaňajšie rozhodnutie či tohtoročné ministerstva pôdohospodárstva zvýšiť exportné dotácie o 440 miliónov, avšak, žiaľ, na úkor investícií, investičných dotácií už v máji viedlo k oživeniu exportu a od júla 1999 rastúci vývoz prevyšuje mierne sa znižujúci dovoz.
Návrh výboru pre pôdohospodárstvo zvýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva pre Štátny fond trhovej regulácie o 400 miliónov Sk je preto opodstatnený a poznamenávam, že Strana občianskeho porozumenia tento návrh podporí. Každá doteraz vložená koruna viedla k zníženiu záporného salda zahraničného obchodu o 5 Sk, a to už znamená hospodársky rast. Chcem ale ďalej zdôrazniť tú skutočnosť, že 400 miliónov musíme predsa v štátnom rozpočte po roku vládnutia nájsť. Natoľko schopní musíme byť. Ale spoliehať sa na mimorozpočtové príjmy z privatizácie by som sa nechcela. Čiže v každom prípade 400 miliónov by bolo dobré z tohto odpočítať.
Prečo tá nedôvera voči mimorozpočtovým príjmom? Ak si zoberieme, že táto Národná rada odsúhlasila, že 713 miliónov Sk bude zo zákona prevedených na podporný fond ministerstva pôdohospodárstva, tak, vážené panie poslankyne, páni poslanci, bolo prevedených len 50 miliónov Sk. A tak sa poľnohospodárstvo stále dostáva do zložitejšej a zložitejšej situácie. Verte mi, včera som sa mimoriadne zle cítila večer, musím povedať, že bola to pre mňa zložitá situácia, keď som pred negociátormi asociovaných krajín vysvetľovala, že my bojujeme o 400 miliónov Sk v tomto parlamente na exportné dotácie a oni sa bavili o tom, ako výrazne zvyšujú dotácie do pôdohospodárstva, pretože komisár Kischler im vyhlásil, ak nebudú dosahovať úroveň dvoch tretín toho, čo oni budú mať v roku 2006, nie je možné v žiadnom prípade počítať s prijatím do Európskej únie, a ak, tak mať tam len akúsi karanténu. Pritom Maďarská republika má 48 miliárd dotácií do pôdohospodárstva. Keď to vydelíme dvoma, je to hrubý prepočet, to je 24 miliárd. Pri našich 8 400 mil. je to naozaj už potom dobrá cifra. V Českej republike majú prijatý permanentný rast dotácií do roku 2004, aby mohli byť prijatí do Európskej únie a už dnes majú 19 miliárd. Čiže na tento trend si zvyknúť budeme musieť a ísť aj týmto smerom.
Ja by som ďalej chcela zdôrazniť, že ak má byť zachovaná istota podnikateľského prostredia v agropotravinárskom rezorte, potom je potrebné zabrániť zmene účelovosti dotácie v priebehu rozpočtového obdobia. Vláda, Národná rada, všetci zainteresovaní zodpovedne sedia nad týmto zákonom, hádajú sa o každú korunu, a pritom jednoduchým administratívnym zásahom už bez súhlasu Národnej rady sa zníži už aj tak nízky objem dotácií o ďalších 600 miliónov Sk. Ale za to bez akejkoľvek informovanosti parlamentu či verejnosti sa pridajú 4 miliardy elektrárňam, ktoré keď nedokážu zvládnuť svoje problémy, požiadajú vládu o ďalšie významné zvýšenie cien elektrickej energie, ktoré celkom určite poslušní občania zaplatia a podnikateľská sféra tá to vyrieši zníženou výrobou.
Krátenie rozpočtovej kapitoly by sa v priebehu roka rozhodne nemalo týkať ani rezortu školstva, zdravotníctva či stavebníctva. Navrhnutý rozpočet pre kapitolu pôdohospodárstva sa pohybuje v iných dimenziách, ako by ho k tomu zaväzovalo schválené programové vyhlásenie vlády. Nezakladá, nerieši otázku osobitného úverovania, valorizačný mechanizmus dotácií a otvorená zostáva aj otázka starého bloku úverov. Brzdím svoj optimizmus pri takých vyhláseniach, že reštrukturalizácia bankového sektora to vyrieši. Mám silné podozrenie, že ide len o reštrukturalizáciu bankového sektora a že reštrukturalizácia podnikateľskej sféry zostáva bokom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcela zdôrazniť, že sa naozaj nepatrí, aby sa z kapitoly vedy aplikovanej rezortu pôdohospodárstva presúvali prostriedky na iné kapitoly. Je to naozaj, povedala by som, až neetické v tomto období.
Zároveň by som chcela poprosiť, aby pri hlasovaní zo spoločnej správy boli vyňaté z časti B bod 18, z časti C bod 10, z časti C 3 bod 10 a z časti C 4 body 10 a 11. Opakujem ešte časť C bod 10.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem vám za vystúpenie, pani kolegyňa.
S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Kadlečíková správne konštatovala, že investície do poľnohospodárstva najmä na podporu exportu sú pre slovenskú ekonomiku mimoriadne dôležité. V tomto smere by som chcel ale upozorniť ctený parlament aj pani predsedníčku výboru pre poľnohospodárstvo, pre pôdohospodárstvo, že nielen peniaze, ale aj technické opatrenia, respektíve rôzne nástroje, ktoré sú tu, colné a podobne, brzdia export slovenských poľnohospodárov do zahraničia a tieto veci nič nestoja, práve naopak, by mohli priniesť peniaze slovenskej ekonomike.
Na dôvažok som očakával, že ako predsedníčka tohto výboru upozorní aj na to, že sa neplní uznesenie Národnej rady, ktorým sa rozhodlo zvýšiť lesnému hospodárstvu dotácie na výšku 600 miliónov a na riešenie povodní, na opravu tokov, malých tokov v lesoch a dolinách o 200 miliónov Sk, ktoré bolo schválené Národnou radou a do rozpočtu sa to nepremietlo. Tieto peniaze by boli mimoriadne dôležité aj na podporu zamestnanosti práve v tých najchudobnejších teritóriách Slovenska, v hornatých oblastiach, kde je veľká nezamestnanosť a ľudia keby takýmto spôsobom mohli pracovať v lesnom hospodárstve na obnove porastov, na zlepšení pomerov v lesnom hospodárstve, na zalesňovaní a na úprave vodných tokov, by veľmi uvítali zo strany vlády, že sa myslí aj na najchudobnejšie kraje Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďalej vystúpi pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Je mi veľmi ľúto, pani poslankyňa Kadlečíková, ale myslím si, že dosť bolo pekných rečičiek, inak nemôžem reagovať na to. Zdá sa toto vystúpenie, že ide o dámu s dvoma tvárami, ktorá na jednej strane pred poľnohospodármi chce vyzerať, že bojuje za nich a na druhej strane kolaboruje s deštrukčnými tendenciami, a myslím si, že sa to teraz naplno ukázalo. Pani poslankyňa, podiel výdavkov na poľnohospodárstvo podľa projektu pre budúci rok je z HDP 1,26 percenta. Pred dvoma rokmi to bolo 1,76 percenta, čiže o 40 percent viacej. Od vás pani predsedníčka pôdohospodárskeho výboru sa očakávalo, že aspoň osobne navrhnete, aby sa táto suma, tento úžasný pokles, bezprecedentný pokles výdavkov pre pôdohospodárstvo nerealizoval, pretože v zákone o pôdohospodárstve a takisto aj v prijatom programovom vyhlásení, ktoré bolo schválené Národnou radou, je záväzok opačný, to znamená, že sa budú výdavky pre pôdohospodárstvo zvyšovať.
Pani predsedníčka, prečo vedome porušujete zákon o pôdohospodárstve, prečo nerešpektujete programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo schválené v Národnej rade Slovenskej republiky? Toto plénum Národnej rady, táto verejnosť, občania Slovenskej republiky vás majú vo funkcii predsedsedníčky pôdohospodárskeho výboru na to, aby ste, keď už to vláda nenavrhla, vy navrhli a aby ste to presadzovali. Žiaľ, vo vašom vystúpení ste sa ani len nesnažili, nepokúsili o to, aby ste tieto záväzné dokumenty, ktoré majú charakter zákona, teda i zákon o poľnohospodárstve, rešpektovali, aby ste žiadali vôbec toto plénum, aby prijali opatrenia na úrovni týchto zákonov.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pripájam sa k vystúpeniu pani predsedníčky výboru a chcem zdôrazniť predovšetkým tú slabú argumentáciu a veľmi nízke presadzovanie poľnohospodárstva v tomto parlamente a potom je pochopiteľné, že sa všetci cítime medzi takými negociátormi, ktorí majú za sebou silu ekonomiky iných štátnych rozpočtov, veľmi chabo a že tam vlastne ťažko vieme obstáť. Áno, včera sme, aj ja som sa tam zúčastnil, počuli, aká existuje politická zhoda medzi vládou a parlamentom napríklad v Maďarskej republike pokiaľ ide o pôdohospodárstvo. Doslova by sme mohli povedať, že by tu mohla zapracovať aj Strana maďarskej koalície v tomto parlamente, ale asi k tomu nedôjde, pretože tam skutočne maďarské pôdohospodárstvo, keď týmto trendom pôjde, najmä z hľadiska proexportnej politiky a dotačnej politiky, tak prevalcuje slovenské poľnohospodárstvo jednoznačne svojimi lacnými výrobkami. Teda je veľmi dôležité, aby táto politická zhoda v koalícii pre pôdohospodárstvo bola iná. A myslím si, že tu je veľká parketa politickej práce predsedníčky pôdohospodárskeho výboru. Lebo ak pôdohospodársky výbor niečo navrhne a gestorský výbor to totálne ignoruje, tak ja si neviem predstaviť, kto iný má zapracovať v gestorskom výbore, ak nie politická sila v koalícii, ktorá reprezentuje pôdohospodárov. A toto je skutočne zatiaľ len na úrovni rétoriky, ale nie na úrovni presadzovania postavenia poľnohospodárov.
(Zaznel zvuk časomiery.)