Štvrtý deň rokovania
25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. decembra 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší deň rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ferkó, Krajči, Prokeš, Sládeček, Sopko, Švec, Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
Včera sme rozpravu prerušili po faktických poznámkach na vystúpenie pani ministerky financií. Teraz pokračujeme v rozprave, a to v poradí, ako sú poslanci písomne prihlásení. Dávam slovo ďalšiemu písomne prihlásenému poslancovi pánu Klemensovi.
Prosím podpredsedu Národnej rady pán Andela, aby viedol ďalší priebeh rokovania Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec Klemens, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
pri tvorbe štátneho rozpočtu okrem zosúladenia príjmov v nadväznosti na výdavky by mala platiť zásada, že vláda bude prihliadať na priority, ktoré sú v danom roku pre každého občana v štáte rozhodujúce, a to podľa môjho názoru pre rok 2000 sú vzdelanie, zdravie, výživa a bytová otázka. Podľa uvedenej zásady teda v štátnom rozpočte na rok 2000 bez zneváženia ostatných rezortov národného hospodárstva malo byť v maximálnej možnej miere ako priorita prihliadané na rezort školstva, zdravotníctva, pôdohospodárstva a bytovej výstavby.
Ja, ak dovolíte, zaujmem stanovisko k rezortu pôdohospodárstva. Rozpočet rezortu pôdohospodárstva pre rok 2000 treba posudzovať z dvoch hľadísk. Prvé hľadisko je výdavková možnosť štátnej pokladnice, t. j. koľko môže štát poskytnúť financií tomuto špecifickému rezortu národného hospodárstva z celkového rozpočtu, ktorý, ako vieme, je závislý od jeho príjmovej položky a tá zostáva zhruba na úrovni tohto roku. Štátna pokladnica, od ktorej sú závislé aj ostatné rezorty národného hospodárstva, nebude v roku 2000 o nič plnšia, než je v roku 1999, a preto logicky ani rezort pôdohospodárstva, bohužiaľ, nemôže počítať s radikálnejším rozpočtovým zvýšením.
Druhé hľadisko je reálna potreba financií pre rezort pôdohospodárstva tak, aby sa zastavil úpadok a kríza tohto rezortu a aby sa zabezpečila potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky. Práve z tohto druhého hľadiska je rozpočet rezortu pôdohospodárstva pre rok 2000 nedostačujúci a sú voči nemu z praxe, ale aj z odborných kruhov oprávnené výhrady. Ak v pokladnici štátu financie na vykrytie reálnych potrieb pôdohospodárskeho rezortu nie sú, potom na zastavenie kolapsu je potrebné prijať opatrenia, ktoré som predniesol pri prerokúvaní zelenej správy za rok 1999 a ktoré znova teraz pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 predkladám, pretože sú pre poľnohospodársku prvovýrobu životne, a to podčiarkujem, životne dôležité. Je ich šesť a sú to:
1. dostupnosť úverov pre agropotravinárske subjekty za maximálne 10-percentnú úrokovú mieru v rámci zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárov,
2. doriešenie starého bloku úverov, ktorý je už dávno vysoko preplatený a v súčasnom objeme 6,3 miliardy korún je nesmiernou záťažou pre poľnohospodárske podniky, ktoré, ak im štát nepomôže, nedokážu sa ho zbaviť. Tento problém treba riešiť pri reštrukturalizácii bankového sektora,
3. novelizovať exekučný poriadok, ktorý je pre poľnohospodárov likvidačný,
4. znížiť DPH pri základných potravinách, konkrétne pri chlebe, pečive a mlieku zo súčasných 10 percent na nulu,
5. vydať trhové poriadky pre komodity pšenica, jačmeň cukrová repa a cukor, zemiaky, ošípané a jatočný dobytok formou zákona o organizovaní trhu vrátane úpravy nákupných cien menovaných komodít tak, aby boli vykryté ich výrobné náklady plus minimálny zisk, ktorý zabezpečí aspoň jednoduchú reprodukciu,
6. novelizovať zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve tak, aby sa uzatváral celý kolobeh platieb vrátane sféry obchodu.
Ak tieto navrhované opatrenia budú realizované, potom možno povedať, že ďalší úpadok poľnohospodárstva sa zastaví a rozpočet na rok 2000 pre rezort pôdohospodárstva môžeme schváliť. Bez prijatia týchto navrhovaných opatrení, keď v rozpočtovom návrhu na rok 2000 je v porovnaní na rok 1999 zvýšená len suma na vyrovnanie vlastníckych vzťahov k pôde o 100 miliónov korún a nie sú akceptovateľné požiadavky ako valorizácia dotácií, zvýšenie štátneho príspevku pre štátny fond trhovej regulácie či zvýšenie kapitálových výdavkov na podporu investičných aktivít a modernizáciu výrobno-technickej základne, sa pôdohospodársky rezort z úpadku nedostane. Treba pripomenúť a zdôrazniť, že úpadok a krízu pôdohospodárskeho rezortu nespôsobila táto vláda, ale zlepšenie sa očakáva od nej.
Vážené kolegyne a kolegovia, v mojich vystúpeniach pripomínam, že za výživu národa bola, je a vždy bude zodpovedná vláda. Poľnohospodári sú zodpovední len za vyprodukovanie dostatočného množstva kvalitných poľnohospodárskych produktov, na čo však musia mať vytvorené primerané podmienky. Pri prerokúvaní zelenej správy som povedal, že ak sú poľnohospodári považovaní za príťaž našej spoločnosti, potom im treba to otvorene povedať a nenechať ich trápiť. Dúfam, že tomu tak nie je. Preto verím, že ak už financie na potrebné zvýšenie rozpočtu rezortu pôdohospodárstva na rok 2000 nie sú, potom aspoň tých šesť mnou navrhovaných opatrení by sa malo v prospech poľnohospodárov urýchlene realizovať, pretože, tak ako už v tejto sále odznelo, kľúč nášho vstupu do Európskej únie nemá armáda, ale fungujúce poľnohospodárstvo.
Ďakujem za pozornosť a pozmeňujúci návrh prikladám.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Melánia Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Ivan Hudec.
S faktickými poznámkami sa zatiaľ prihlásili štyria poslanci. Ak ďalej nikto, uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými pripomienkami. Ako prvý s faktickou vystúpi pán kolega Maxon.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy,
vážení páni,
v zásade je možné súhlasiť s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nakoniec boli prezentované už pri prerokúvaní takzvanej zelenej správy a istým spôsobom sa dá konštatovať, že to, čo prezentoval pán poslanec Klemens, je triezvym pohľadom na reálne potreby a objektívne potreby poľnohospodárov. Žiaľ, ja ale v tejto chvíli musím konštatovať, že ten triezvy pohľad chýba ministerstvu financií a nakoniec chýba aj vláde Slovenskej republiky, pretože tieto objektívne požiadavky sa jednoducho v návrhu rozpočtu na rok 2000 neobjavujú a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ani objavovať nebudú a poľnohospodári v roku 2000 zaznamenajú vzhľadom na rastúcu mieru inflácie reálny pokles disponibilných prostriedkov zo štátnej pokladnice.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pán kolega Klemens, ja som pochopil tvoje vystúpenie tak, že treba splniť 10 základných vecí, z ktorých by si chcel spomenúť 8. Po prvé je to všetkých 6. Čiže trošku zmätene to na mňa zapôsobilo, pretože poznám ťa ako naozaj odborníka v poľnohospodárstve a si jediný, ktorý aj v poľnohospodárskom výbore vystupuješ v prospech poľnohospodárov zo všetkých poslancov vládnucej koalície, ale nehnevaj sa, prečo sa nechávaš nahovoriť na takúto hru. Za tvoju rodnú SDĽ vždy tu vystupuješ, ako bojuješ za poľnohospodárov, aby ste mohli pred poľnohospodármi demonštrovať, že máte človeka, ktorý bojuje, ktorý to predkladá. Ale nikdy si nepresadil v tvojej rodnej strane, aby sa pri hlasovaní dala na tvoju stranu, aby sa dala na stranu poľnohospodárov. Nikdy, teraz tu kritizuješ exekučný zákon. My sme vás prosili, keď tu bol pred dvoma mesiacmi na stole, aby ste neprijímali tie rozhodnutia. Teraz tu kritizuješ DPH za potraviny, že sa zvýšila. Farizejsky navrhuješ nulovú DPH na potraviny a pred dvoma mesiacmi ste hlasovali, aby sa DPH pri potravinách zvýšila zo 6 na 10 percent.
Prestaňte s touto dvojakou tvárou SDĽ. Likvidujete to poľnohospodárstvo. Pán poslanec Klemens, či si to uvedomuješ, lebo neuvedomuješ, či tu budeš rozprávať zlatými literami alebo akokoľvek, si súčasťou tejto mašinérie, ktorá to poľnohospodárstvo definitívne likviduje. Si súčasťou mašinérie, ktorá pracuje v rozpore so zákonom o poľnohospodárstve. Zákon o poľnohospodárstve hovorí jasne, že sa majú dotácie valorizovať a že sa má vytvoriť valorizačný mechanizmus zvyšovania dotácií zo štátneho rozpočtu. A robíte proti tomuto zákonu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nestačím otvárať ústa aj oči od údivu, čo tu pred chvíľou predviedol pán poslanec Klemens. Neostáva mi nič iné len súhlasiť s tým, čo tu všetko povedal, ale na druhej strane treba skutočne povedať to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Baco, že jednoducho aj SDĽ je zodpovedná za to, čo pán poslanec Klemens kritizoval. Musím len konštatovať, že SDĽ ďalej pokračuje vo svojej hre na dobrého a na zlého, že zlá je tá pani ministerka, ktorá jednoducho sedí na tom rozpočte a dobrí sú niektorí poslanci, ktorí poukazujú na tie chyby. Ale nakoniec hlasovať za zlepšenie, aby aj pre tých poľnohospodárov, ako pán poslanec Klemens hovoril, nebude. Pretože nakoniec sa podriadia straníckej disciplíne a budú hlasovať ako v jednom šíku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Dzurák.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel len ohodnotiť vystúpenie môjho kolegu pána Klemensa, ktorý skutočne, ako už bolo povedané, je odborníkom. Prakticky celý život sa venuje pôdohospodárstvu a myslím si, že tomu aj patrične rozumie. Chcel by som podporiť jeho tých 6 základných podmienok na zlepšenie stavu. Myslím si, že veľmi citlivo a veľmi múdro povedal, že prakticky kríza v pôdohospodárstve sa začala už možno niekedy v roku 1990 nezmyselným rozbíjaním družstiev a dnes sa, samozrejme, čaká od tejto vlády, kde je aj silný ľavicový prvok, že jednoducho tých deväť rokov sa zmaže a všetko sa dostane na pravú mieru. Osobitne by som chcel podporiť jeho pozmeňujúci návrh na nulovú DPH pri tých základných potravinách, ako je mlieko, chlieb a pečivo. Skutočne z tých základných sú to tie najzákladnejšie.
A ešte by som chcel doplniť, zrejme nepovedal pán poslanec ešte jednu vec. V druhej polovici roku 1996 obvinil Najvyšší kontrolný úrad ministra pôdohospodárstva Petra Baca zo zodpovednosti za korupčný škandál v kauze vývozu obilia. Obrat z predaja obilia predstavuje 700 mil. Sk až 1,1 mld. korún. Provízie sú 70 mil. Sk. Vývoz pšenice spôsobil, že na jar už nebola pšenica na trhu a musela sa dovážať za cenu o 1 500 korún viac.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz vystúpi pani poslankyňa Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Hudec.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážená pani ministerka,
návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, je najdôležitejším zákonom spomedzi všetkých zákonov tohto roka. Je to zákon o štátnom rozpočte na rok 2000. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 počíta s príjmami vo výške 183 583 761 tis. korún a s výdavkami vo výške 201 583 761 tis. korún. Predložený návrh štátneho rozpočtu sa predpokladá so schodkom 18 mld. korún, čo je 1,94 percenta predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. V roku 2000 sa očakáva tvorba HDP v objeme 230 mld. Sk. Som presvedčená, že táto hodnota schodku určite nie je konečná, ale bude mať stúpajúcu tendenciu. Mám ešte v pamäti predkladanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999, keď nás pani ministerka financií presviedčala o jeho kvalite. Citujem pani ministerku. "Rozpočet sme pripravili so schodkom 15 mld. korún. Ak sa nám podarí udržať tento schodok, bude to signál, že so znižovaním schodku to myslíme naozaj vážne. Podstatné je to, aby sa nám podarilo presadiť tendenciu jeho podstatného poklesu, ktorého dodržanie by malo v nasledujúcich rokoch priniesť pre naše finančné hospodárenie štátu významné výsledky, a náš zámer je, rozpočtové hospodárenie do nulového schodku, respektíve prebytku."
Pani ministerka, vy ste nás skutočne presvedčili, že so znižovaním schodku to nemyslíte naozaj vážne, pretože namiesto 15-miliardového schodku, respektíve jeho znižovania, nám schodok narástol a teraz je 18-miliardový. Prepáčte mi, pani ministerka, ale ešte si vás trochu zacitujem. "Veríme však, že opatreniami, ktoré pripravujeme najmä na podporu investovania, dokážeme zvrátiť súčasný vývoj, keď nezamestnanosť prekračuje úroveň 16 percent. Predpokladáme vývoj inflácie na úrovni 10 percent. Stav daňovej sústavy nie je zdravý. Potrebuje realizovať viaceré zásadné opatrenia a rozhodnutia. Vyžaduje si to predovšetkým zvýšenie efektívnosti výberu daní. Realizácia týchto opatrení si vyžiada zmeny v legislatíve. Prínosy z týchto zákonov budú ešte v tomto roku." To sú vaše slová, pani ministerka, ale boli to iba prázdne sľuby. Nezamestnanosť nie že klesla, ale vyšplhala sa skoro na 20 percent a inflácia na 14 percent.
Štátny rozpočet by sa v prvom rade mal orientovať na posilnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Najdôležitejšou zložkou príjmov štátneho rozpočtu je DPH vo výške 62,9 mld. korún a spotrebné dane vo výške 27 mld. korún, ktoré platia, samozrejme, ako koneční spotrebitelia pri kúpe tovaru, respektíve za služby. Nepovažujem za zdravé, aby financie získané z daňového príjmu fyzických osôb, ktoré sú vo výške 27,3 mld. korún, boli vyššie ako finančné prostriedky získané z príjmu právnických osôb, ktoré sú vo výške 24,5 mld. korún. Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí s vývojom daňových príjmov, ktoré v návrhu štátneho rozpočtu predstavujú výšku 165,256 mld. korún, a nedaňové príjmy sú vo výške 17,727 mld. korún a tu práve vidím rezervy v napĺňaní príjmovej časti štátneho rozpočtu.
Príjmovej stránke štátneho rozpočtu sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť. Z charakteru rozpočtovaných príjmov vyplýva, že jej získanie malo byť podmienené nielen prijatím viacerých legislatívnych noriem, ale aj prijímaním zásadných rozhodnutí počas roka. Pri využití zdrojov získaných z nedaňových príjmov, respektíve predaja majetku ide v zásade o jednorazové neopakovateľné zdroje, preto nemôžeme pripustiť, aby sa stali súčasťou trvalej spotreby. Príjmy v roku 2000 by boli dokonca nižšie ako v roku 1998 a 1999, keby si vláda nepomohla zvyšovaním spotrebných daní. Vláda zvyšuje ceny cigariet, ceny alkoholu dúfajúc, že občania Slovenskej republiky začnú vo veľkom holdovať týmto nerestiam, a tak pomôžu naplniť vláde príjmovú časť štátneho rozpočtu. Alebo si vláda myslí, že zvyšovaním ceny pohonných hmôt sa vláde naplní príjmová časť štátneho rozpočtu? Ale je otázne, či zvyšovanie cien nespôsobí pokles dopytu po uvedených tovaroch a službách, a teda v konečnom dôsledku aj pokles príjmov v štátnom rozpočte.
Ťarchu ekonomiky prenáša vláda na plecia občanov a na plecia im kladie ďalšie a ďalšie bremená. Je preto zarážajúce, že v čase, keď má vláda problémy s naplňovaním štátneho rozpočtu a prijíma jedno reštrikčné opatrenie za druhým, premiér Dzurinda podpísal s premiérom Maďarskej republiky dohodu o spoločnej výstavbe mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom. Tento podpis nie je lacný. Bude stáť slovenských daňovníkov okolo 1 miliardy Sk. Je to hazardovanie s dôverou občanov. Tých občanov, ktorých ste donútili pritiahnuť si opasky na tú najposlednejšiu dierku. Keby bol dostavaný dolný stupeň Nagymaros, tak problém cestného spojenia by bol vyriešený. Realizoval by sa po korune tejto hrádze. Maďarská vláda však ani najmenej nehodlá rešpektovať rozhodnutie Medzinárodného súdu v Haagu a odmieta dokončiť Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros tak, aby splnilo v platnej zmluve dohodnutý účel. A Slovensko má opäť ťahať za kratší koniec a zároveň si zaťažovať svoj rozpočet.
Medzi takzvané priority, ktoré si vláda stanovila pri štátnom rozpočte, zaradila školstvo, zdravotníctvo, obranu štátu a pôdohospodárstvo. Výdavky zo štátneho rozpočtu určené pre tieto priority sú však na približne rovnakej úrovni, ako to bolo pre rok 1999. Ministerstvo školstva malo v rámci štátneho rozpočtu pre rok 1999 pridelené finančné prostriedky vo výške 6,752 mld. Sk a v tomto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je 6,914 mld. korún. Ide tu oproti minulému rozpočtu o zvýšenie o 162 mil. korún. Ministerstvo zdravotníctva malo v rámci štátneho rozpočtu na rok 1999 pridelené finančné prostriedky vo výške 14,751 mld. a v tomto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je 14,923 mld. korún. Ide tu oproti minuloročnému rozpočtu o zvýšenie o 172 mil. korún. Ministerstvo pôdohospodárstva malo v roku 1999 pridelené finančné prostriedky vo výške 11,708 mil. korún a pre rok 2000 je 11,969 mld. korún. Oproti minuloročnému rozpočtu ide o zvýšenie o 161 mil. korún. Ministerstvo obrany v roku 1999 malo pridelené finančné prostriedky vo výške 13,835 mld. korún a v tomto návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je 15,048 korún. Ide tu oproti minuloročnému rozpočtu o zvýšenie o 1 213 mil. Sk.
Vidíme, že najmarkantnejší vzrast pridelených finančných prostriedkov z týchto prioritných rezortov je ministerstvo obrany, a to o 1,213 mld. Sk. Vláda zdôvodňuje toto zvýšenie predprípravnými prácami na ministerstve obrany pre vstup do NATO. Teda nie preto, že skutočne tieto finančné prostriedky sú potrebné pre chod tohto rezortu, tak ako chýbajú finančné prostriedky i v iných rezortoch. Tieto finančné prostriedky sa využijú len na predprípravné práce na ministerstve obrany na vstup do NATO.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako vidieť, nič nie je zadarmo. Za vstupenku do NATO si ešte riadne načrieme do vreciek takisto hlavne občania Slovenskej republiky. Tieto finančné prostriedky by sa určite viac zhodnotili v rezorte školstva, kde chýba niekoľko miliárd korún. Na školstve, na vzdelaní našich detí nemôžeme a ani nesmieme šetriť. Veď národ bez vzdelania je ako národ bez duše.
Budem pokračovať ďalej, keď sa prihlásim, a budem dávať zároveň aj pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baco.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec P. Baco:
Chcel by som doplniť pani poslankyňu, že pán poslanec Dzurák je obyčajný klamár, luhár, podvodník, pretože tu neustále prekrúca fakty. Vďaka jeho strane prokurátor vyšetroval kauzu obilie dvakrát a dvakrát vyšetroval pracovníkov ministerstva ako svedkov, nie ako obvinených. Ešte raz opakujem, pracovníci ministerstva pôdohospodárstva neboli vyšetrovaní v kauze obilie ako obvinení, ale ako svedkovia. Pán poslanec Dzúrik, ste obyčajný sprostý klamár, prestaňte s tým.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán kolega s faktickou poznámkou sa reaguje na rečníka, ktorý predtým vystupoval.
Pán poslanec Tuchyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Rád by som len opravil pána poslanca Baca, že to nie Dzúrik, ale Dzurák, to je po prvé. A po druhé k pani poslankyni Kollárikovej. Prosím vás, pani poslankyňa, preštudujte si riadne rozpočet obrany. Ja s vami súhlasím, že je zýšený, ale keď porovnáme trendy, tak je iný a ja o tom budem hovoriť, dokonca 1,5 mld. v tomto rozpočte je nekrytých. Vláda v programovom vyhlásení isteže nie v súlade s politikou vašej strany sa hlási k členstvu do NATO, takže i týmto spôsobom armádu musí pripravovať, ale to nie sú neúčelne vynakladané prostriedky, sú v záujme prípravy, celkovej prípravy armády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som upozornil ešte na jeden podvod v súvislosti s nedávno schváleným zvýšením dane z motorových olejov a mazív. Chcem len doplniť pani Kollárikovú v tom zmysle, že ešte nebol tento zákon vlastne schválený a už letela cena za posledný zhruba mesiac, cena benzínu 95 Blaifraj za zhruba tri týždne o vyše koruny hore, a to ešte prosím pekne, píšeme rok 1999, to ešte neplatí nový štátny rozpočet, čiže ešte stále sa jednoducho nemohol tento zákon prejaviť. Čo môžeme čakať v novom roku - 33 Sk za liter benzínu?
Ďakujem veľmi pekne aj za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Galbavý, máte slovo.
Poslanec T. Galbavý:
Pán predsedajúci, v prvom rade mi dovoľte, aby som pogratuloval, že dnes predsedáte, už som vás dlho nevidel v tejto funkcii, ale i napriek tomu budem reagovať na pani poslankyňu Kollárikovú.
Pani poslankyňa Kolláriková, budete prekvapená, ale ja budem tentoraz s vami súhlasiť. Taktiež sa mi nepáči, že všetko hádžeme a povedzme súčasná vláda na plecia občanov tohto štátu. My sme pred voľbami skutočne sľúbili, či už SDK alebo SDĽ, ktorákoľvek strana, že budeme brať na zodpovednosť konkrétnych ľudí, ktorí dostali túto krajinu do takéhoto marazmu, bohužiaľ, to sa zatiaľ neurobilo, ale stále ešte vyzývam ctený parlament, vládu, stále máme šancu, aby sme konkrétnych ľudí zobrali na zodpovednosť, tí, ktorí porušili trestné činy, aby sme ich zatvorili a budeme vidieť, občan sa nám za to odvďačí v budúcich parlamentných voľbách a získame väčšiu dôveru, či už vláda alebo parlament. Takže hľadajme zdroje, tie peniaze musia niekde byť a potom ten občan si bude uťahovať opasok, bude ochotný šetriť naďalej, pretože bude vidieť, že je toto právny štát.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán kolega, ďakujem vám za gratuláciu, ja veľmi nerád vediem schôdzu, nerád som, keď sa mám zúčastňovať takýchto slovných prestreliek poslancov. Nie je to preto, že včera vystúpil pán kolega Hofbauer, ale všetci podpredsedovia, predsedovia majú aj niektoré iné povinnosti, ktoré sú spojené s návštevami našich zahraničných partnerov, takže raz za uhorský rok budem viesť schôdzu i ja.
Teraz vystúpi pán poslanec Hudec a pripraví sa kolega Húska.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pani ministerka,
hostia,
ak dovolíte, ja by som vo svojom vystúpení v piatich bodoch mal niekoľko poznámok, dva návrhy a rád by som podčiarkol niekoľko skutočností, ktoré by som rád nazval už skúsenosťami tohto parlamentu.
Nedávno sme si vypočuli prejav prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom celkom oprávnene a správne skonštatoval, že Slovensku chýba štátna doktrína. Je jedno, ako to nazveme, ale pravdou je to, že pri každom každoročnom rozpočte treba pozerať na tento rozpočet aj cez okuliare dlhodobých cieľov nášho štátu. Preto si kladiem otázku, ako sa v tomto rozpočte odzrkadľuje čosi, čo by bolo možné nazvať stratégiou, dlhodobými cieľmi nášho štátu. V čom vidno túto stratégiu, v čom by mali byť tie pozitíva stratégie každého rozpočtu. V prvom rade by to mala byť podpora takých rezortov a takých aktivít v rezortoch, ktoré napĺňajú túto úlohu. Ide predovšetkým o školstvo, bez výnimky celé školstvo, potom ide o rezort kultúry, najmä v oblasti pestovania národného povedomia, v oblasti podpory pôvodnej tvorby a podpory vývozu tejto pôvodnej tvorby. Potom ide o podporu vedy a techniky, napokon ide o podporu takých aktivít, ktoré v súhrnne možno nazvať podporou kultúrneho dedičstva, osvety, nezanedbateľne aj najvyššej ustanovizne v tejto oblasti Matice slovenskej.
Napokon ide o dôležité oblasti v rezorte zdravotníctva, ktoré by bolo možné nazvať podporou preventívnej medicíny, to znamená, ide o hygienu, pediatriu, genetiku a dorastové lekárstvo. V neposlednom rade ide o podporu cielených pozitívnych sociálnych projektov, ktoré v konečnom dôsledku možno označiť aj ako podporu skvalitňovania populácie do budúcnosti. A v neposlednom rade, aj keď to budem citovať posledné, v neposlednom rade iste medzi prvoradé ciele patrí ochrana životného prostredia, teda toho najvzácnejšieho popri kultúre, čo na Slovensku máme. Bohužiaľ, tieto aspekty alebo takéto čítanie rozpočtu nedopadne pre tento rozpočet dobre. Rozpočet na rok 2000 nezohľadňuje tie požiadavky, ktoré by mal, tie ambície, ktoré by mal mať každý rozpočet, to zlé, čo je zlé, ktoré už len lepíme, to už aj tak nezachránime, ale do tohto nemožno neinvestovať. Pozrime si napríklad na rozpočet susednej Maďarskej republiky, kde sú vždy tieto aspekty veľmi jasne a zreteľne vidieť.
Moja druhá poznámka sa bude týkať čohosi, čo by som nazval už takou chorobou našej parlamentnej práce. Je to zásadné odmietanie všetkého pozitívneho z minulosti. To je jedno či z dávnovekej minulosti, nedávnej alebo dokonca takej dávnej, že bolo ešte aj pred prevratom v rok 1989. Boli pozitíva v každom období, ale jednoducho my sme sa naučili, respektíve ochoreli sme nejakou zvláštnou chorobou, že vždy najradšej alebo dokážeme stavať iba na zelenej lúke, všetko zbúrať, všetko zlikvidovať, všetko zničiť bez ohľadu na to, že to je dobré a potom nariekať, že tí pred nami nám nič dobré nezanechali.
Ako príklad by som rád uviedol napríklad problém, ktorý v tomto rozpočte tiež veľmi jasne trčí, to je problém novostavby Slovenského národného divadla. Nebudem hodnotiť aktivity, propagandistické aktivity ministra kultúry, ktorý pred pár mesiacmi vyhlasoval, ako štátny rozpočet výrazne podporí túto novostavbu, ako to pokročí, ako to dokončí a podobne. Vieme všetci veľmi dobre, že takýmito postupnými krokmi, aké si budeme môcť dovoliť, lebo na iné nemáme, keď budeme uvažovať o tom, že to dostavíme zo štátneho rozpočtu, tak to divadlo nebude stáť ešte ani o 15 rokov. Jednoducho treba zmeniť základné myslenie o tejto budove. Keby aj tá budova stála, vieme dobre, že napríklad na jej každoročnú činnosť bude potrebné vyčleňovať zo štátneho rozpočtu, ak pôjdeme doterajším spôsobom myslenia o tejto budove, tak nás bude stáť minimálne 70 mil. Sk. To znamená, to, čo dnes dávame prakticky ako investíciu, tak to nás bude stáť 70 mil. Sk. To je o ničom. Nechápem, prečo sa odmietla úvaha, ako získať investičný grant, teda nie ohrozenie devízového hospodárstva, čo z tohto miesta veľmi by som povedal nekompetentne mi vyčítal pán predseda vlády Dzurinda, pretože nešlo o pôžičku, ale išlo o investičný grant, čo zabudol alebo nevedel alebo tí, čo ho informovali, ho informovali zle.
Napokon by som neváhal znovu zhodnotiť pôvodný zámer tohto divadla, či ho nechať v pôvodnom zámere alebo urobiť z toho niečo iné. Viete dobre, že Američania chceli dať 2 mld., na naše peniaze 2 mld. Sk s tým, že by tam postavili hotel, ten hotel by bol spoločným majetkom, z ktorého zisk by mohol byť používaný na úhradu všetkých prevádzkových nákladov divadla, aby nás to nestálo nič a nebolo by nás to stálo v budúcnosti nič. Nie, my všetko zamietneme, skriminalizujeme, div pán minister Kňažko sa nevyhrážal, že mi dá vypísať trestný príkaz, pretože on si mýli podnet pre prokurátora na podozrenie z páchania trestného činu s trestným oznámením a s ostatnými kategóriami toho druhu, ale toto bola pravda, takto sme to chceli urobiť, tu sa to zamietlo a výsledok sa ukazuje napríklad aj v tomto rozpočte. To nie je dobré myslenie, to nehovorím teraz len do radov vládnej koalície, aj pre budúcu vládu bude platiť, že to, čo urobila dobre táto vláda, netreba to zanedbať, netreba to zahodiť, ale vždy všetko to, čo sa dá využiť, treba využiť bez ohľadu na to, kto to urobil.
Ak dovolíte, zmienim sa o niektorých konkrétnostiach štátneho rozpočtu, najmä v rezorte kultúry. V prvom rade ma ohromuje, že štátny fond kultúry dostal len 72 mil. Sk, keď každoročne to bolo minimálne 100 mil. Sk a viac. Dokonca boli záruky, ako získať z mimorozpočtových zdrojov ďalšie finančné prostriedky. Tak napríklad v roku 1998 štátny fond mohol disponovať takmer 165 mil. Sk. Po druhé, neviem prečo sa nekalkuje s príjmami a či sa zastavili všetky vymáhania finančných prostriedkov dlžníkom do fondu, nie politickým dlžníkom, ako si to vysvetľuje súčasné ministerstvo kultúry, ale skutočne reálnym dlžníkom. Prekvapuje ma súčet transferov pre občianske združenia. Ide o 91 689 tis. Sk, pričom občianske združenia zvyčajne produkujú len malú časť kultúrnej spotreby. Ajhľa, tu sa objavili obrovské peniaze. Upozorňujem, zväčša sú používané na politické ciele, a nie na kultúrne ciele.
Mimoriadne kultúrne aktivity sa zvýšili z 10 - 20 mil. Sk odrazu na 34, to je takmer o 75 percent. Vieme dobre, že ide o položku v rozpočte, ktorá je najmenej transparentná, nie je potrebné ju publikovať, zverejňovať, ako povedzme fond Pro Slovakia a tu sa odrazu objavuje veľké zvýšenie. To znamená, že tiež tu hrozí politizácia, poskytovanie účelových prostriedkov.
Pri rozbore poskytovania finančných prostriedkov na krajské výbory zisťujeme dva paradoxy. Po prvé, tých peňazí je tam veľmi málo. Vieme dobre, že veľká časť kultúrnych inštitúcií prešla pod kraje, teraz dokonca aj divadlá, a odrazu finančných prostriedkov je menej. Bratislava má len 44 mil. Sk, nehnevajte sa, to je smiešne. Zato Nitra, zrejme preto, že pani Kárová potrebuje pre svoju súkromnú firmu, ktorá organizuje festival, trucfestival, potrebuje peniažky, tak tam je až 90 mil. Sk. Ja to Nitre nezávidím ani divadlu, ja im to dožičím, ale takéto prideľovanie finančných prostriedkov je až okato smiešne.
Upozorňujem, že z rozpočtu ministerstva kultúry sa na činnosť príspevkových organizácií priamo riadených rozpočtuje len 944 mil. Sk, ale z toho na divadlá 459, to je takmer 40 percent. My už nemáme rozpočet kultúry, ale máme rozpočet divadiel. Pritom absolútna suma je o 30 percent nižšia ako v rokoch 1996 až 1998, nehovorím o inflačných a iných problémoch, ktoré s tým súvisia. Matici slovenskej sa rozpočtuje 93,9 mil. Sk oproti roku 1998, keď to bolo 115 mil. plus 15 mil. zo Všeobecnej pokladničnej správy. To je rozpočet, ktorý je skutočne likvidačný.
Príspevky z programu PHARE, nijaký príspevok na kultúrnu činnosť ani na toľko pertraktované menšiny. Nie je to hrubá chyba? Nie je to škoda?
Preto si dovolím predniesť aspoň jeden komplexný návrh, ktorý bude hovoriť o tom, nebudem žiadať peniaze tak, aby sa prehĺbil deficit, nebudem pýtať z iného rezortu peniaze, ale si myslím, že tento návrh prednesiem, keď sa ústne prihlásim, takže aj tak nič neušetríme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Húska a pripraví sa pán poslanec Tuchyňa.
S faktickými poznámkami vystúpia štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Dzurák.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážim si pána poslanca Hudeca ako odborníka v tejto oblasti a skutočne pomenoval problémy na ministerstve kultúry. Pritom ako hovoril o rôznych privatizačných veciach, však zabudol spomenúť ešte jednu vec a zrejme to neúmyselne, preto mu to pripomeniem. 22. 2. 1996 bola sprivatizovaná Slovenská filmová tvorba Koliba, akciová spoločnosť. Petičný výbor slovenského zväzu žiadal ministra kultúry Ivana Hudeca, aby zabránil privatizácii. Zistilo sa, že Koliba bola zapísaná v Obchodnom registri rok po tom, ako sa oficiálne zverejnil termín jej vzniku, to je 10. 7. 1995. Jedným z hlavných vlastníkov je Dr. Ondruš, organizátor horolezeckej výpravy na Mount Everest, ktorá tam vztýčila vlajku HZDS.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ja by som chcel zareagovať ako odborník na tému Národného divadla. Tu, žiaľ, vo všetkom, čo hovorí pán poslanec Hudec, sa dá súhlasiť, ale tento projekt, ktorý sa začal robiť v sedemdesiatych rokoch, už vtedy bol profesionálnou architektonickou obcou spochybňovaný. Hovorilo sa o ňom ako o megalomantskej stavbe. Žiaľbohu, plánovaný náklad, ktorý bol vtedy pod miliardu Sk, sa už dvojnásobne prekročil, a ak by v rozpočte tohto roku sa mala táto časť dokončiť, by bola zrejme potrebná znova jedna miliarda korún a na prevádzku pri starých cenách je odhad 100 miliónov na rok.
Čiže ak nebude dobudovaná ľavá strana Dunaja od starého mostu, nie je možná a v zásade nemá zmysel táto stavba, ktorá nebude zapojená do polyfunkčného centra. Ja očakávam, že hádam, ak by sa Slovensko dostalo do Európskej únie, tak by takéto stavby mohli byť využívané skôr formou pre kongresy a pre podnikateľské centrá, ale tu je jednoznačne potreba prehodnotiť znova projekt, lebo ani budúci štátny rozpočet nebude mať na takúto drahú prevádzku takýchto veľkých divadelných celkov. A netýka sa to len bratislavského divadla, týka sa to divadiel nitrianskeho, košického, prešovského, ktoré sú stále finančne prevádzkovo podvyživené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Okrem toho, že chcem nadviazať na slová pána poslanca Hudeca, chcem potvrdiť slová o podvyživenosti kultúry aj predrečníka pána poslanca Kužmu. Skutočne je to tak. Ja by som len chcel znova upozorniť pani ministerku financií, že pod rúškom nedostatku peňazí sa dnes v kultúre likvidujú organizácie. Hovorím to ešte raz, pani ministerka. Likvidujú sa organizácie a bol by som veľmi rád, keby ste sa na to konečne pozreli bez patričnej straníckej koaličnej príslušnosti. Všetky kultúrne inštitúcie sú skutočne absolútne poddimenzované. Musí sa zmeniť v prvom rade vzťah štátu ku kultúre. Takto to vyzerá jednoducho tak, že tento štát nemá rád kultúru, čo sa odrazí na kultúrnosti tohto štátu.
Čo sa týka privatizácie Koliby, chcel by som upozorniť, že privatizácia Koliby bola začatá za vlády pána Moravčíka. Páni, spresnite si informácie a hlavne si pozrite, ako to vyzeralo skutočne v zmluvách.
No a stavba Národného divadla sa tiež dá riešiť úplne iným spôsobom, ako je to v súčasnosti naznačované. Stačí si naozaj len prezrieť isté dokumenty, ako to začalo riešiť bývalé ministerstvo kultúry. Pritom by vôbec nešlo o peniaze zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.