Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Pán predseda, dovoľte mi, aby som pre kolegov poslancov a poslankyne predniesla jeden názor, ktorý nie je názorom HZDS, ale ja sa s ním stotožňujem.
Asociácia nemocníc Slovenska je veľmi významný reprezentatívny orgán, mimovládny orgán a navyše je to vraj veľmi blízky partner vláde. Stanovisko asociácie nemocníc Slovenska k tomuto rozpočtu je takéto: Štátny rozpočet, ktorého návrh počíta na rok 2000 s výdavkami na zdravotníctvo na úrovni 4,8 % z hrubého domáceho produktu na pacienta, je najmenším v Európe vrátane vojnových balkánskych štátov. Ak vám toto už nič nehovorí, ak naše hlasy z HZDS aj našich odborníkov lekárov neberiete vážne, vypočujte si predstaviteľov lekárskej a zdravotníckej obce na Slovensku.
Ďalej by som chcela upozorniť, že pán minister Šagát ako bývalý poslanec, ktorého som mala 4 roky vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, vtedy to bol spoločný výbor, 4 roky prednášal svoje teórie o tom, ako by to on robil, keby mohol. Ja som bola skalopevne presvedčená, že keď pán minister sadne do kresla, tak nie do 24 hodín, ale možno do 48 hodín spraví v zdravotníctve reformu. Výdatne ho v tom podporoval aj terajší predseda výboru pán poslanec Roman Kováč. Ja som vážne verila, že títo dvaja ľudia to zdravotníctvo zvládnu. Zdravotníctvo, bohužiaľ, ide od 9 ku 5 a ja ako bývalá ministerka musím povedať, že neurobili ani jeden pozitívny reformný krok, o ktorom tak krásne rečnili na tribúnach pred voľbami a sľubovali nemožné. Nepripravili jeden závažný legislatívny návrh, ktorý by ovplyvnil napríklad výber poistného v nemocniciach, resp. počet poisťovní. Ja si myslím, že počet poisťovní na Slovensku je predimenzovaný. Oni to vedia takisto. Prečo sa boja do toho ísť? Nám to vytýkali. Sú ďalšie veci, o ktorých by som chcela hovoriť, ale pre krátkosť času končím.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Po ňom pán poslanec Hofbauer.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi vystúpiť pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 trochu z pohľadu postavenia samosprávy a riešenia otázok samosprávy.
Skôr však, ako sa k tejto problematike dostanem, chcem odcitovať dva kratučké príspevky ako úvod do môjho vystúpenia: "Rokovanie o štátnom rozpočte možno prirovnať možno k výplate, ktorú každý, kto pracuje, prináša domov. Z výplaty je potrebné zaplatiť nájomné, elektrinu, plyn, vyčleniť peniaze na stravu, cestovné, ale aj na splátky pôžičiek a iné základné potreby. A ak niečo zostane, tak si kúpime či novú košeľu, alebo šetríme na dovolenku, alebo prípadne si kúpime aj cigarety. Tak ako je prirodzené, že človek chce stále vyššiu výplatu, aby si mohol dovoliť viac, aj štátny rozpočet by sa mal orientovať v prvom rade na posilňovanie príjmovej stránky štátneho rozpočtu." Len pre informáciu, odcitoval som vystúpenie vtedajšieho opozičného poslanca v tomto parlamente pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1998. Je to súčasný premiér slovenskej vlády. Zrejme už zabudol, čo povedal v tomto parlamente.
A ešte jednu citáciu: "Pýtam sa, či vláda berie vôbec vážne svoj návrh štátneho rozpočtu. Nie je tu nikto z vlády okrem pána ministra financií, ktorý tu musí byť, pretože predkladá návrh. Ale veď predsa predloženie návrhu štátneho rozpočtu by malo byť príležitosťou a dôvodom, aby tu bola div nie celá vláda. Takmer celá vláda, aby sa všetci ministri zaujímali o to, ako parlament schvaľuje, neschvaľuje, alebo aké stanoviská zaujíma k jej návrhu rozpočtu." Pri tom istom schvaľovaní rozpočtu to predniesol terajší minister spravodlivosti, vtedy opozičný poslanec, pán Dr. Čarnogurský.
Ale dovoľte mi, aby som sa dostal k problematike samosprávy. Chcem vážené kolegyne a kolegov informovať o liste, ktorým sa obrátila na náš poslanecký klub Asociácia primátorov a starostov, ktorí sa obracajú na poslancov Národnej rady, aby poslanci podporili pre obce a mestá zvýšený podiel na republikových daniach minimálne vo výške 9,8 mld. Sk, to je minimum, aby v našich obciach a mestách boli zabezpečené základné existenčné podmienky.
Počas desaťročnej histórie územnej samosprávy sme nezaznamenali ani jeden rok, v ktorom by štátny rozpočet v kapitole miestnych rozpočtov ostával na úrovni predchádzajúceho roku. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy vo výbere daní v tomto roku, ktoré nepriaznivo dopadajú na rozpočty obcí a miest, sa Asociácia primátorov a starostov uzniesla podporiť stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska a požiadať vládu a poslancov Národnej rady pri schvaľovaní rozpočtu pri zohľadnení týchto požiadaviek.
Prideliť finančný objem na podielových daniach do rozpočtu obcí vo výške minimálne 9,8 mld. Sk. Navŕšiť výšku dotácií na výkon samosprávnych funkcií pre malé obce s počtom do 3 000 obyvateľov zo 400 mil. roku 1999 na sumu 450 mil. Sk.
Po tretie, zabezpečiť doplatenie dlhov štátnych orgánov a organizácií samospráve, ktoré považujeme za samozrejmú požiadavku najmä vo vzťahu potreby upevňovať finančnú disciplínu všetkých subjektov verejného života. Požadovanú sumu 9,8 mld. Sk na podielových daniach požaduje Asociácia primátorov a starostov za oprávnenú, pretože sa v nej zohľadňuje miera inflácie v rokoch 1999 a v roku 2000.
Požiadavky pre miestne rozpočty súvisia s pripravovanou reformou verejnej správy Slovenskej republiky. Nemôže byť predsa zámerom výrazne sťažiť ekonomicko-finančnú situáciu obcí a miest tesne predtým, ako by mali prevziať kompetencie zo štátnych orgánov. V súčasnosti sa obce a mestá stretávajú s týmito problémami. Plánovaný podiel na republikových daniach sa nenapĺňa a do konca roka môže tento negatívny vývoj pokračovať. Nebola zohľadnená požiadavka IX. snemu Združenia miest a obcí Slovenska v navŕšení podielových daní o 1 mld. Sk na rok 1999, a to aj napriek prísľubu predsedu vlády Slovenskej republiky. Mestá a obce evidujú nedoplatky štátnych orgánov a inštitúcií za nájomné, dodávky tepla a teplej úžitkovej vody a situáciu neúmerne zhoršuje nevyriešená otázka krátených dotácií na teplo a teplú úžitkovú vodu vo výške zhruba 720 mil. Sk. Na mestá a obce mali priamy dosah všetky ekonomické balíčky v roku 1999 a budú mať podstatný dosah aj v roku 2000. Pritom obce a mestá prispievajú na oblasti, ktoré nie sú priamo v ich kompetencii, napríklad na školské zariadenia, sociálnu sféru, zdravotníctvo a podobne a budujú ich zo svojich prostriedkov a z prijatých úverov zariadenia technickej infraštruktúry, ako sú vodovody a plynofikácia, ktoré sú kvôli prevádzkovaniu nútené odovzdávať do správy štátnych podnikov, ktorým do rozpočtov plynú všetky poplatky.
Pri presadzovaní našich požiadaviek Asociácia primátorov a starostov vychádza z faktu, že samostatnosť miest a obcí zakotvená v legislatíve musí byť sprevádzaná aj ekonomickou a finančnou samostatnosťou umožňujúcou reálne napĺňanie kompetencií a funkcií vo všetkých mestách a obciach, ktoré Ústava Slovenskej republiky uznáva ako základ územnej samosprávy.
Veríme, že slová vládnych predstaviteľov o potrebe zohľadniť potreby obcí a miest, prednesené na IX. sneme Združenia miest a obcí Slovenska zástupcami vlády a samotným predsedom vlády, nájdu odozvu u predstaviteľov parlamentných politických strán a hnutí, hlavne koaličných, a títo podporia oprávnené požiadavky Združenia miest a obcí, ku ktorým sa Asociácia primátorov a starostov pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 pripája.
Zároveň, vážené kolegyne, kolegovia, vás chcem upozorniť na list, ktorý myslím, že bol doručený všetkým poslancom, pretože tak som ho dostal aj ja, a to z Únie miest a obcí Slovenskej republiky, ktorá nedá sa povedať, že bola nejakým spôsobom srdečne naklonená Hnutiu za demokratické Slovensko, že skôr sa prikláňala vtedajšej opozícii, dnes poslancov vládnej koalície, kde takisto konštatujú, že v minulom roku napriek veľmi ťažkej hospodárskej a finančnej situácii miest a obcí akceptovali vládny návrh podielu miest a obcí na štátnom rozpočte a nepožadovali ani doteraz obvyklé minimálne zvýšenie o 10 %, ktoré vlastne vyjadruje mieru inflačného rastu.
Cieľom Únie miest a obcí je integrácia Slovenskej republiky do európskych štruktúr, a preto sleduje politiku nezvyšovať deficit vo všetkých úrovniach verejnej správy. Ale jednou z podmienok Európskej únie je i obmedzená miera zadlženosti miestnych samospráv. Uvádzajú, že podiel miest a obcí v štátnom rozpočte na rok 2000 minimálne vo výške 9 861 mld. Sk umožní aspoň čiastočnú hospodársku konsolidáciu. Pri pokračovaní dôslednej reštrikčnej politiky môže zastaviť aj ďalšie prehĺbenie miery zadlženia najmä veľkých miest. S týmito cieľmi a dôvodmi oboznámili predstaviteľov ministerstva financií a ďalších ústredných orgánov. Podporu ich oprávnenej požiadavky im údajne prisľúbili aj najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky.
Zároveň, tak ako som hovoril, chcem upozorniť na list Michala Sýkoru, predsedu Združenia miest a obcí Slovenskej republiky, ktorý predpokladám, že takisto dostali všetci poslanci, pretože to sme dostali na klub a bol rozmnožený pre všetkých poslancov. Chcem upozorniť na tú základnú požiadavku, s ktorou sa na nás Združenie miest a obcí obracia, a to prideliť finančný objem na podielových daniach do rozpočtov obcí vo výške 9,8 mld. Sk, čo predstavuje 30 % podielu na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a ostatných funkčných pôžitkov. Vládny návrh, ako dobre vieme, je 21,35 %. Takisto navrhujú, aby zostala zachovaná daň z príjmov právnických osôb, takisto je to vo vládnom návrhu, to je 5,33 %. A takisto, ako je to v súlade s vládnym návrhom, 30 % na cestnej dani. To znamená jedinú požiadavku, ktorú v tejto oblasti majú, aby finančné prostriedky boli vykryté podľa potreby miest a obcí na zabezpečenie základných činností, je úprava podielu na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a ostatných funkčných pôžitkov.
Takisto aj Združenie miest a obcí požaduje a považuje túto požadovanú sumu 9,8 mld. za oprávnenú, pretože plne sa stotožňujú s tým, že zohľadňuje mieru inflácie v rokoch 1999 - 2000, a žiadajú o tento podiel na štátnom rozpočte ako primeraný z hľadiska etického, pretože mestá a obce boli v uplynulých rokoch jedným z pilierov demokracie a dokázali so zverenými finančnými prostriedkami v zásade múdro, premyslene a efektívne hospodáriť napriek všetkým záležitostiam vývoja atď. Čas mi viac nedovoľuje pokračovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky. Pán poslanec Gajdoš a pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
ja na rozdiel od niektorých pánov poslancov si myslím, že štátnemu rozpočtu rozumie každý hlupák. Ba dokonca som presvedčený, že mu rozumie aj pán poslanec Benkovský. Štátny rozpočet sa totiž dotýka každého občana v tomto štáte určitým objemom finančných prostriedkov, ktoré má alebo nemá v peňaženke. Ak sa chce odvážiť kriticky vysloviť na konštrukciu rozpočtu, na jeho negatívne stránky, tak hneď je z neho demagóg, to, že sám tu permanentne otĺka o hlavu mečiarizmus a veci, ktoré proste nie sú vinou bývalej vlády, tak to neprekáža. Tento štátny rozpočet bude mať, samozrejme, i veľmi negatívny dosah na hospodárenie obcí a miest. Ak zoberieme súčasný stav infraštruktúry na Slovensku, zvlášť infraštruktúry miest a obcí na východnom Slovensku, tak sa musíme vážne zamyslieť, ako ďalej v samospráve. Ak sa blíži rapídne zvyšovanie cien energie, materiálových vstupov, cien služieb, z čoho budú obce žiť? Už dnes sú obce zavalené komunálnym odpadom. Sú obrovsky zadlžené voči právnickým subjektom. Ak sa nezvýši úroveň podielových daní, z čoho bude potom obec mať možnosť zakladať nejaký rozvojový program alebo realizovať program obnovy dediny alebo obce? To sú veľmi vážne otázniky, nad ktorými sa musí každý súdny človek a teda aj poslanec zamyslieť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi teraz v rámci faktickej poznámky povedať skúsenosť poslanca Mestského zastupiteľstva v Trenčíne. Zhodou okolností som predsedom finančnej komisie v meste Trenčín. Zodpovedne môžem vyhlásiť, že tejto činnosti sa už venujem druhé volebné obdobie s istou prestávkou a také problémy pri zostavovaní rozpočtu mesta, aké sme mali teraz, skutočne nepamätám. Ja, samozrejme, nechcem demagogicky tvrdiť, že vždy sme sa dokázali so Združením miest a obcí Slovenska dohodnúť na príslušnom podiele podielových daní, ale, vážené dámy a páni, tento návrh je istou fikciou a v reálnom prepočte znamená pokles disponibilných prostriedkov v rámci podielových daní pre mestá a obce. My sme sa v Trenčíne jednoducho museli s touto skutočnosťou vysporiadať tak, že rozhodujúca časť je orientovaná na nutnú prevádzku mesta a mestského úradu. A po prvýkrát v histórii od roku 1989 sme absolútne minimalizovali všetky rozvojové projekty mesta.
Ja na margo toho chcem naozaj povedať, že tá oprávnená požiadavka 9,8 mld. Sk si zaslúži pozornosť tejto snemovne predovšetkým vo vzťahu aj k poslancom mestských a obecných zastupiteľstiev. Tam tá práca je naozaj totižto iná. Poslanec obce alebo mesta je bezprostredne kontrolovaný svojím okolím a musí pri posudzovaní a zostavovaní rozpočtu naozaj vychádzať z reálnych možností.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Po ňom pán poslanec Klemens.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
od čias, čo sa pohybujem v okruhu vrcholovej štátnej správy, dostal som sa do blízkosti alebo mojimi rukami prechádzali návrhy 11 štátnych rozpočtov prednovembrových, 7 návrhov štátnych rozpočtov ponovembrových. A toto je tretí návrh štátneho rozpočtu súčasnej koalície. Musím sa priznať, že niečo také mizerné som ešte v ruke nemal. Totiž tento materiál nie je obrazom vládnej koncepcie ani koncepčnosti vlády, ale je skutočným obrazom práce mizerných účtovníkov. Nie je to koncepčný materiál, ale je to sumár predstáv jednotlivých rezortov, ktoré boli zhrnuté, ktoré boli sčítané, následne boli koeficientované tak, aby sa spratali do istého objemu a výsledkom je koncepcia reštrikcie a stagflácie.
Z akých predstáv a z akých východísk tento štátny rozpočet teda vychádza? Ja si to trošku zopakujem. Od septembra 1998 do súčasnosti sa toho zmenilo totiž hodne. Súčasná vládna koalícia v prvom rade prestala rešpektovať ústavu a zákony. Súčasná koalícia poslala do väzenia bez súdu poslanca parlamentu. To je úplný unikát. Súčasná koalícia sa zapríčinila o rozširovanie vízovej povinnosti pre občanov tohto štátu. Súčasný návrh štátneho rozpočtu vychádza z 500-tisícovej nezamestnanosti práceschopných ľudí na Slovensku, čo je rekord. Vychádza z trojnásobnej devalvácie oproti predchádzajúcemu obdobiu. Vychádza z 20 % pádu hodnoty koruny. Vychádza zo zastavenia jestvujúcich rozvojových programov, a to za stavu poklesu objemu zahraničných investícií oproti roku 1998 na 40 %.
Súčasná vládna koalícia vychádza zo zastavenia tvorby rozvojových programov, zo zastavenia úverových bankových finančných tokov a faktickej nedostupnosti úverov pre celú podnikateľskú sféru s následným celoplošným pádom prakticky celej ekonomiky. Následným rozpredajom strategických a rozpredávanie strategických odvetví národného hospodárstva s koncovkou ich prejedenia. No a konečne z dvojnásobného rastu daňových nedoplatkov na takmer 55 mld.
Dámy a páni, vláda má predstavu zníženia štátnej správy o 8 %, čo pri predpokladanej devalvácii vytvára otázky, ako vláda si predstavuje boj s organizovaným zločinom, ako si vláda predstavuje boj s daňovými nedoplatkami, ako si predstavuje presun právomoci zo sféry vlády a štátu do obcí a miest. Tieto veci nie sú nijakým spôsobom zohľadnené a zodpovedané v koncepcii návrhu štátneho rozpočtu. Za stavu týchto východiskových podmienok čiastkové naprávania návrhu štátneho rozpočtu sú v podstate podobne účinné ako zlepšenie jej pokazeného jedla, ktoré varil pravdepodobne zamestnanec prosektúry, alebo šitie dobrého obleku z látky nastrihanej možno africkým "krovákom", ktorý v živote nebol oblečený.
Dámy a páni, po desiatich rokoch transformácie, ktorá bola začatá v roku 1990 pätnástimi poradcami federálnej vlády z amerických kruhov a realizovanej v rokoch 1991, 1992 a odštartovanej aj súčasnými predstaviteľmi, ktorí sedia v súčasnej vláde, predovšetkým Ivanom Miklošom, v súčasnosti výkonnosť slovenskej ekonomiky dosahuje 60 % výkonnosti v roku 1989 a reálny príjem obyvateľov dosahuje nie viac ako 75 % príjmu roku 1989. To sú neslávne údaje, pod ktorými sa podpísala po roku vystrájania táto vládna koalícia, dámy a páni. Štátny rozpočet a vládny rozpočet je zarážajúci v tom smere, že vláda pracuje v rámci ročného horizontu. Ďalej nepozerá a nedovidí. Ani nemá šancu, lebo to nevie.
Rozpočet štátu na to, aby bol hodnoverným rozpočtom, tak by mal byť minimálne 1 plus 4. To znamená ten päťročný kĺzavý cyklus, nie päťročnice, ale kĺzavý cyklus, aby po jednom roku bola predstava, čo ďalšie štyri roky. Nič také nie je známe, pretože táto vláda to jednoducho nevie.
Návrh štátneho rozpočtu, sme si tu vypočuli ako od pani ministerky financií, tak predovšetkým od podpredsedu Mikloša, je koncipovaný za účelom znižovania zadlženia a vyrovnávania platobnej bilancie štátu. Tak, dámy a páni, ak toto sú hlavné kritériá, tak potom najúspešnejším štátnym útvarom je bandustan Lesotho, lebo ten má evidentne vyrovnanú platobnú bilanciu a zadlženie nemá žiadne. Nič neimportuje, nič neexportuje, a tým aj zadlženie je nulové. To asi nie je cieľom štátneho rozpočtu a cieľom koncepcie vlády. Cieľom predsa musí byť rast ekonomiky. Ak tento rast ekonomiky nie je hlavným ťažiskovým smerom vlády a štátneho rozpočtu, tak štát je takýmto spôsobom riadený do katastrofy prepadu.
Dámy a páni, na to, aby takéto čosi bolo, tak vláda by mala mať rozpracované jednotlivé politiky zhruba desiatich zásadných odvetví: priemyslu, pôdohospodárstva, energetiky, dopravy, fiškálnej politiky, bankovej politiky, spojovej politiky a ďalších. A čo je predovšetkým dôležité, je nutná ich kontinuita, a to aj v nadväznosti na predchádzajúce obdobie, pretože skončením vlády nijakej koalície predsa nekončí svet. Ale treba nadväzovať kontinuálne. Takéto čosi sa neudialo.
Vláda by mala mať zásadné projekty hospodárskych pilierov štátu. A tieto musia byť zohľadnené v štátnom rozpočte. A bojovníci za úplnú liberalizáciu nech mi nehovoria, že štáty Európskej únie takéto čosi nemajú. Majú, úplne všetky to majú. Majú vytypované zásadné okruhy, ktoré sú pod drobnohľadom štátnej politiky a táto štátna politika je zohľadňovaná v štátnom rozpočte a každý štát o to tvrdo bojuje a zápasí. Ja by som uviedol len niektoré okruhy, ktoré, domnievam sa, by mali byť takýmto spôsobom rešpektované v rámci Slovenskej republiky. To je guma, oceľ, hliník, chémia, drevo. Možno niektoré ďalšie iné. Štátna politika a návrh štátneho rozpočtu by mal byť kombináciou plošných opatrení plus vládou vytýčené ťažiskové projekty. Nie iba jedno a nie iba druhé. Ale kombinácia.
Dámy a páni, reštrukturalizácia bánk, ktorá sa v súčasnosti štartuje, nemá šance na úspech, pretože tam musí ísť súbežne s reštrukturalizáciou priemyselnej sféry. Tieto dve sféry jednoducho od seba nie je možné odtrhnúť. Samozrejme, pokiaľ sa nespraví to, čo sa teraz proklamuje, že banky sa ozdravia, to znamená tie všetky mínusy a sekery ostanú na Slovensku a takto ozdravené banky sa predajú zahraničným partnerom. Tak šťastnú cestu teda!
Základom pozitívneho rozvoja ekonomiky štátu musí byť, dámy a páni, infraštruktúra štátu, a to na porovnateľnej európskej úrovni. Pokiaľ štát nemá ako dominantnú úlohu vybudovanie infraštruktúry štátu na porovnateľnej európskej úrovni a pokiaľ ako jeden z hlavných cieľov vláda si stanovuje zastavenie budovania infraštruktúry, no tak potom sa nebavme o tom, že v Helsinkách sa pripravujeme na vstup do Európskej únie, pretože Európska únia jednoducho nepotrebuje štáty, ktoré majú nevybudovanú technickú infraštruktúru štátu.
Ďalej si to vyžaduje racionálnu sociálnu politiku. Nie asociálnu, pretože tá racionálna sociálna politika by bola východiskom pre anulovanie takého čohosi, čo sa v súčasnosti deje, ako rómska euroturistika, kočovania po štátoch Európskej únie. Za našej vlády to nikdy, dámy a páni, nebolo.
Ďalej tento štátny rozpočet nezohľadňuje jeden zo zásadných predpokladov a požiadaviek, a to udržanie kvalifikačnej štruktúry populácie a jej ďalšie kvalitné zvyšovanie kvalifikačné a kvantitatívne. Totiž Slovensko s minimálnymi energetickými a surovinovými zdrojmi môže ponúkať jedine kvalifikovanú pracovnú silu, nie lacnú, ale kvalifikovanú. Tento štátny rozpočet to neposkytuje.
No a konečne, dámy a páni, je nevyhnutné vyvarovanie sa amatérskych krokov zneisťujúcich celú ekonomickú sféru v našom okruhu - rušenie rozhodnutia o privatizácii, protismerných rozhodnutí zásadných strategických smeroch, keď sa vajatá s dobudovaním alebo nedobudovaním jadrových elektrární, o zastavení alebo nezastavení.
Ďakujem za pozornosť. Budem pokračovať v ďalšej časti na základe ústneho prihlásenia sa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. Pán poslanec Maxon ako prvý, pán poslanec Antecký ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
ja by som si dovolil nesúhlasiť s mojím kolegom v konštatovaní, že zostavovateľmi návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 neboli profesionáli. Ja som presvedčený o opaku. Problém však spočíva v tom, v akom zadaní museli pracovať a v akom ekonomickom prostredí, ktoré súčasná vláda vytvorila, museli návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 spracúvať.
Vážené dámy a páni, týmto návrhom ste postavili strechu domu, vôbec vás nezaujíma, ako budú ľudia v tomto dome žiť, a už vôbec vás nezaujíma to, že tento dom nemá základné ekonomické fundamenty. To znamená základné základy.
Vychádzali ste z makroekonomických východísk, ktoré sú nereálne. Ale ak sa tu hovorilo o neprofesionálnej práci, vážené dámy a páni, v súvislosti s návrhom zákona o štátnom rozpočte sme naozaj dostali jeden absolútne neprofesionálny dokument. Zmätočný dokument, dokonca nepravdivý dokument a, žiaľ, musím aj konštatovať v tejto chvíli, že pod týmto dokumentom je podpísaný guvernér Národnej banky Slovenska. Vážené dámy a páni, guvernér Národnej banky Slovenska nám vo svojom stanovisku píše, že predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 predpokladá prijatie mnohých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Eventuálne neprijatie týchto zákonov môže viesť k rozpočtovému provizóriu. Dámy a páni, to nám guvernér Národnej banky Slovenska písal 3. decembra 1999, keď všetky tieto zákony boli schválené.
Takže, prosím, ja v tejto chvíli vyzývam guvernéra, aby napravil to, čo nám do Národnej rady poslal.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Vážení prítomní, chcem nadviazať na pána poslanca Hofbauera, čo spomínal problémy s nezamestnanosťou.
Dovolím si povedať jednu správu z tlače, ktorá ma veľmi, ale veľmi zarazila. V okrese Rimavská Sobota na veľký počet nezamestnaných majú jedno voľné pracovné miesto. Dobre počujete, jedno voľné pracovné miesto. Čoho je to dôsledkom? Je to dôsledkom, že táto vláda nemá rozvojové programy a aj mnohé investície, žiaľ, v troch minútach nemôžem, ale vo svojom vystúpení to poviem, mnohé investície neprídu, pretože západní partneri, už dohodnutí, reagovali, keďže sa pozastavila výstavba diaľnic, nereflektujú na tie projekty, ktoré boli. Vážení, ak takto pôjdeme ďalej, čo ak ďalšie okresy tiež budú mať jedno pracovné miesto na počet nezamestnaných? Koľko môže uniesť tento štátny rozpočet? Ako uvažuje táto vláda, ako uvažuje pani ministerka s budúcnosťou tohto národa? Veď to je viac než katastrofa. Toto je rozpočet, ktorý skutočne znamená pre Slovenskú republiku hrozbu finančnej katastrofy. Je to podľa môjho názoru najsmutnejšie čítanie, ktoré som mala v posledné dni.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Antecký.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážení kolegovia, kolegyne,
vážený pán poslanec Hofbauer nám na margo rozpočtu hovoril ako o rozpracovanej práci mizerných účtovníkov. Ja sa pýtam, pán poslanec, kto sú tí mizerní účtovníci na ministerstve financií? Sú to poväčšine tí, ktorí tam boli aj za vašej vlády a vtedy boli dobrí a odrazu sú zlí, ba až mizerní. Hovoríte o rozpredaji strategických odvetví a ich prejedaní. Pán poslanec, z takéhoto predaja nebude dlh štátu. Dlh štátu bol zdedený z niečoho iného. Kde sú peniaze z privatizácie, ďalej hovoríte, alebo ja sa pýtam, z rokov 1994 až 1998, keď v súčasnosti je dlh vo Fonde národného majetku 5,5 mld. Sk a množstvo nenaplnených privatizačných zmlúv, z ktorých nebude ani koruna.
Hovoríte o katastrofe prepadu štátu a radíte, čo by malo mať vypracované v rámci projektov. Ja si myslím, že v normálnych štátoch by nová vláda mala pokračovať v dlhodobých koncepciách vlády predchádzajúcej. Ale keď vláda preberie zadlženú a zruinovanú ekonomiku, môže urobiť len to, čo robí, a výsledkom je aj predložený štátny rozpočet, ktorý je východiskom na postupnosť krokov záchrany ekonomiky Slovenskej republiky do budúcnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka financií.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som využila možnosť stručne zareagovať na dosiaľ prednesené vystúpenia v rozprave. Niektoré tvrdenia sú veľmi paušálne, opakujú sa veľmi často, takže môžem ich zhrnúť, nemusím sa ku každému vystupujúcemu oddelene vyjadrovať.
Poslanci opozície majú rovnaký slovník, často používajú slová "Slovenská republika sa nachádza v hlbokej recesii". Pani poslankyňa Tóthová, ktorá nie je, pokiaľ viem, odborníčkou v tejto sfére, hovorí veľmi často o tom, že sa nachádza v katastrofe a tak ďalej.
Ak dovolíte, rada by som vám vysvetlila, čo to znamená, kedy sa hovorí o hospodárstve, že je v recesii. Je si to možné nalistovať v základnej učebnici. O recesii sa hovorí vtedy, ak tri po sebe idúce štvrťroky vykazuje hospodárstvo negatívny rast. Pravdaže nemôžeme hovoriť, že rast slovenského hospodárstva v ostatných troch štvrťrokoch bol nejaký veľmi vysoký, ale máme už k dispozícii správu za prvé tri štvrťroky o vývoji slovenského hospodárstva, ktorá hovorí, že ani v jednom z troch po sebe idúcich štvrťrokoch nebol rast negatívny. Bolo to 1,8 - 2,9 - 0,6. Takže hovoriť o tom, že Slovenská republika sa nachádza v hlbokej recesii, to znamená, že jednoducho neviete, čo to znamená recesia. A bola by som rada, aby aspoň prípadne diváci si uvedomili, že toto vaše tvrdenie je nesprávnym tvrdením.
Veľmi často sa používa a je to typické pre poslancov opozície, že hovoria "nemáte žiadne rozvojové projekty" a tak ďalej. Zásadný rozdiel medzi vaším prístupom a naším prístupom je v tom, že vy chápete projekty, iba keď sa "xy" miliárd korún dá napríklad na podporu výstavby Mochoviec, čo je iste nepochybne a bolo to dôležité urobiť, na výstavbu povedzme nejakej cesty, ktorá vedie odnikiaľ nikam. Ale nie to je dôležité, podstatné je, že chcete za tým vždy vidieť konkrétny projekt. Takto vystupoval aj napríklad pán poslanec Kozlík, takto ste vystupovali, pán poslanec Gajdoš, a tak ďalej, mohla by som pokračovať.
Musím povedať, že my sme už na konci 20. storočia, keď sa rozvojová politika, štruktúrna politika chápe úplne inak, ako to vy ešte chápete. Dokonca by som musela povedať, že od sedemdesiatych rokov existuje tzv. nová industriálna politika, ktorá predstavuje niečo úplne iné, ako to vidíte vy. A zrejme ste neštudovali priebežne, čo sa vlastne, ako sa uberal vývoj nielen v teoretickom myslení, ale predovšetkým v hospodárskej politike v praxi. Chcela by som povedať, že odvetvové prístupy sú už minulosťou, dnes pod rozvojovými projektmi, i keď nechcem povedať, že niektoré konkrétne projekty nie sú v rozpočte, ony sú tam nepochybne, ale predovšetkým, keď hovoríme o politike zameranej na štruktúrne zmeny a tak ďalej, máme na mysli podporu exportu, malého a stredného podnikania, regionálneho rozvoja a tak ďalej a tak ďalej. A chcem vás upozorniť, že čítajte pozornejšie návrh štátneho rozpočtu na rok 2000, pretože práve takýto prístup tu nájdete. A zopakujem, že najrozvojovejší projekt už v tomto, ale hlavne v budúcich rokoch, bude finančná reštrukturalizácia.
Veľmi často sa tu opakuje kritika zvyšovania cien. Pozrite sa, vy ste pripravili modely financovania Vodohospodárskej výstavby, Slovenských elektrární, mohla by som pokračovať na tom, že sa bude pravidelne každým rokom zvyšovať cena elektrickej energie. Neurobili ste to, blížilo sa k voľbám, potom z rôznych iných dôvodov, samozrejme, vždy z istých populistických dôvodov. A my sme zdedili situáciu, keď musíme naprávať tie nedostatky a samozrejme, že to má svoje vážne sociálne dôsledky. Veľmi dobre si to uvedomujeme, ale keby ste boli práve počas svojich šiestich rokov postupne krok za krokom upravovali napríklad ceny elektrickej energie, neboli by sme nútení uskutočniť také skokové zmeny práve napríklad v tomto roku 1999. Takže to, čo ste neurobili vy, my musíme, bohužiaľ, urobiť v takejto polohe.
Chcela by som reagovať, nie je tu pani poslankyňa Aibeková a mrzí ma to, že tu nie je, pretože možno by pochopila, že nie je dobre a dostatočne dobre informovaná. My si samozrejme uvedomujeme zložitú situáciu v zdravotníctve, ona je výsledkom toho, tej skutočnosti, že od roku 1989 sa zásadne v zdravotníctve neurobili reformné kroky. Tlačilo sa to isté zdravotníctvo, ktoré sme zdedili spred roku 1989 a, prirodzene, náklady naň rástli. Rástli ceny vstupov, ceny energie, liekov a tak ďalej, zdravotníckych prístrojov a tak ďalej a tak ďalej. A práve preto, že sa nerobili zásadné reformné kroky, ten balík výdavkov v zdravotníctve prudko rástol.
Vy si dobre uvedomujete, aspoň tí, ktorí do toho vidíte, že v roku 1993 výdavky na zdravotníctvo boli 19 mld. Sk a už vlani prekročili 40 mld. Sk. Znovu pán minister zdravotníctva, škoda, že tu nesedí, by iste kvalifikovanejšie vystúpil ako ja, zdedil veľmi zložitú situáciu v zdravotníctve a jednoducho nie je iná možnosť, ako urobiť zásadné reformné kroky v zdravotníctve. Pretože keby tu sedela akákoľvek iná vláda, možno aj vláda, ktorá dokáže robiť zázraky, tak asi zázraky v zdravotníctve by bez týchto reformných krokov neurobila.
Ale dôležité je si uvedomiť, že v budúcom roku do zdravotníctva pôjde násobne takto: Pôjde značne viacej zdrojov ako to, čo ste si mali možnosť prečítať, pretože pravdepodobne ste neprečítali tú časť prílohy rozpočtu, kde sa hovorí aj o použití mimorozpočtových zdrojov. Takže chcela by som poukázať na to, že dvoma cestami sa dostanú do zdravotníctva ešte prostriedky. Prvá z nich, keď sa z mimorozpočtových zdrojov priamo použijú 3 mld. na oddlženie zdravotníckych zariadení. A druhá cesta bude sprostredkovane cez Železnice Slovenskej republiky, keď pri oddlžovaní Železníc Slovenskej republiky bude využitá schéma, že sa tie prostriedky vo výške zhruba 5 mld. korún použijú priamo na uhradenie záväzkov do Spoločnej zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne. To je, pravda, iba technika zníženia zadlženosti zdravotníctva, ale len zopakujem, bez zásadných reformných zmien zdravotníctvo sa nemôže dostať dopredu.
No a dovoľte mi, ešte veľmi stručne by som reagovala na niektoré ďalšie vystúpenia. Paušálne, a musím povedať, že z neinformovanosti, sa hovorí iba o jednom, hovorí sa o zhoršovaní, údajnom zhoršovaní efektívnosti daňovej správy a ako argument sa používa číslo nárastu daňových nedoplatkov. Ja by som veľmi rada aj dlhšie o tom hovorila, ale niet času. Ale mali by ste, vážení páni poslanci, vedieť, že daňové nedoplatky predstavujú neuhradené dane, ktoré dorúbi daňový správca alebo ich prizná aj sám daňovník, ale nie je ich schopný z rôznych dôvodov zaplatiť. Z tých najčastejších dôvodov je, že sám sa nachádza v platobnej neschopnosti a nie je jednoducho schopný svoj daňový záväzok uhradiť.
Ak teda narastajú daňové nedoplatky, je to odrazom po prvé toho, že daňová správa pracuje efektívnejšie a je schopná dorúbiť viacej daní, ale na druhej strane aj toho, že daňovníci nie sú schopní uhrádzať svoje daňové záväzky. Najlepší príklad, ktorý som už pravdepodobne aj z tohto miesta uviedla, je prípad Východoslovenských železiarní. Len pri dvoch rokoch daňová kontrola zistila daňové nedoplatky pri jednom type dane, dane z príjmov, vo výške 5 mld. Sk. Tie daňové nedoplatky pochádzajú z rokov 1997 a 1996, to znamená, že tento záväzok vznikol v rokoch predchádzajúcich, ale dovtedy daňová správa reprezentovaná pracoviskom Ústredného daňového riadteľstva v Košiciach jednoducho tvrdila verejnosti, klamala verejnosť, že VSŽ si plnia svoje daňové záväzky. A my sme tam poslali, vymenili sme, samozrejme, vedenie všetkých daňových úradov v Košiciach vrátane pracoviska Ústredného daňového riaditeľstva, poslali sme tam daňovú kontrolu z Banskej Bystrice a po krvopotnej, veľmi náročnej práci došli zatiaľ k týmto záverom, o ktorých som hovorila.
Takže kladiem vám otázku: Je to výraz neefektívnosti daňovej správy, skorumpovanosti alebo presného opaku? Čo tu chcete povedať? A navyše by som ešte chcela povedať, že oproti minulému roku efektívnosť vymáhania daňových nedoplatkov sa zvýšila o 25 %, za jeden rok o 25 %. Myslím si, že naopak, klobúk dolu pred daňovou správou, čo dokázala urobiť za jeden rok.
Krátku poznámku. Pán poslanec Hofbauer, prosím, skorigujte si svoju informáciu, že reálne príjmy sa nachádzajú na 70 % reálnych príjmov roku 1989. Nie je to pravda! Dostali sa už na úroveň roku 1989 pred pol druha rokom. Môžem len povedať, že vývoj reálnych príjmov postupuje, samozrejme, pomalším tempom ako v rokoch predchádzajúcich. Dovoľujem si vás upozorniť na tabuľku na strane 16 správy Štatistického úradu, kde si môžete prečítať, ako v jednotlivých rokoch, resp. štvrťrokoch od roku 1994 až 1999 rástli čisté mesačné príjmy.
Ďalej by som chcela uviesť, že prekvapuje ma to, pretože vaša vláda pripravovala možno šesť, možno sedem štátnych rozpočtov. Šesť rokov ste vládli. V roku 1994 sme vlastne prezvali rozpočet, ktorý ste vy pripravili v roku 1993. Keďže som po celý ten čas bola poslankyňou alebo dokonca krátky čas aj členom tzv. dočasnej vlády, tak ste ju nazvali, ale ktorá nie je, tak vás musím uistiť, ani jedenkrát minister financií, či to bol už jeden, druhý alebo tretí, nepredložil do Národnej rady iný štátny rozpočet ako štátny rozpočet na bežný budúci rok. Chcela by som položiť otázku: Prečo som neprišla na ministerstvo financií a nenašla som tam už dobre fungujúci finančný výhľad, ktorý bolo treba, ktorý by mal byť na štyri roky a stačilo by ho iba každým rokom doplniť o jeden nový rok? Bohužiaľ, nenašla som takýto kĺzavý cyklus, ako vy ste hovorili. Veľmi správne je to prístup k rozpočtovaniu, dlhodobému rozpočtovaniu alebo, ak chcete, strednodobému na kĺzavom princípe. Ale to, čo som nenašla, som presvedčená, že nájde po mne minister, ktorý ma vystrieda, pretože robíme veľmi intenzívne na finančnom výhľade. Samozrejme, netvrdím, že hneď prvýkrát to bude ten najlepší finančný výhľad, ale som presvedčená, že už budúcoročný rozpočet bude súčasťou práve finančného výhľadu na ďalšie tri až štyri roky.
Zároveň ešte by som chcela dodať, veľmi pejoratívne, urážlivo hovoríte o tom, že vláda nemá pripravené jednotlivé politiky atď. Ja by som len chcela poznamenať, že po prvýkrát v tejto poslaneckej snemovni sa prerokovala strednodobá hospodárska politika. Vy napokon dobre viete, lebo je to už istá rutina, aj na ministerstve financií sa už niekoľko rokov robí stratégia finančnej politiky, je to na dlhšie časové obdobie a samozrejme, že vo vláde a možno aj tu sa prerokovali niektoré čiastkové politiky, či už priemyselná politika, alebo politika na podporu exportu a tak ďalej a tak ďalej.
Na záver mi ešte dovoľte uviesť reakciu na tvrdenia o tom, že táto vláda zastavila budovanie infraštruktúry. Neviem, či skutočne nežijete v tomto štáte, nesledujete, čo sa vo vláde robí. Pokiaľ by ste to sledovali, určite by ste vedeli, že sme prerokovali napríklad koncepciu rozvoja diaľničnej siete a pravdepodobne by ste mohli vedieť, ktorý variant vláda prijala. Je to, samozrejme, variant, ktorý nekopíruje to, čo ste urobili vy, keď ste prevzali vládu koncom roku 1994. Chcem povedať, že v roku 1994 tiež som sedela vo vláde, urobili sme koncepciu budovania diaľničnej siete. Táto bola rozpracovaná, bol na ňu pripravený finančný model, ktorý vyšiel, ak si dobre pamätám, zo 7 modelových variantov, kde sa predpokladalo skončiť primeranú diaľničnú sieť na podmienky Slovenskej republiky do roku 2015.
Vtedajší minister dopravy pán Rezeš, pravdepodobne ste nezabudli na to, urobil jednu zázračnú operáciu. Zobral gumu a vygumoval tú jednotku a premenil ten istý model na model financovania diaľničnej infraštruktúry do roku 2005. Samozrejme vy ste ho aj začali realizovať a tam je jedna z tých, čo by som mohla povedať, mín, ktorú sme po vás zdedili a ktorú musíme riešiť. Bolo nutné, boli ste nútení nabrať úvery. Tie úvery, žiaľbohu, boli mnohé strednodobé, dokonca krátkodobé. Mnohé z tých úverov a hlavne prevažujúca časť tých úverov bola za nevýhodných podmienok, za vysokých úrokových sadzieb. Samozrejme, pokračovať v takomto modeli nebolo možné. Bolo potrebné urobiť určitú revíziu a prijať taký model budovania diaľničnej siete, ktorý si tento štát môže dovoliť. Samozrejme, infraštruktúra sa neredukuje iba na diaľnice. Ja by som chcela povedať, že dokončuje sa aj a je už v stave spúšťania druhý blok elektrární v Mochovciach. Málo sa o tých veciach hovorí a samozrejme, že aj mnohé iné infraštruktúrne projekty sa realizujú v takom rozmere, aby sme tak "prekotne", ako ste to urobili vy, nezvyšovali ďalej zadlženosť Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.