Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Tatárovi a prosím, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady. Svojím rozhodnutím číslo 493 z 8. decembra tohto roku pridelil uvedený návrh Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie s termínom ihneď.
Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedený návrh prerokoval a prijal k nemu uznesenie číslo 299 z 9. decembra 1999, pričom súhlasil s uvedeným návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť. Ja osobne sa tiež pripájam k tomu, aby sme zvolili JUDr. Huorku. Dlhé roky ho osobne poznám a myslím si, že to bude dobrá voľba.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak.
Pán poslanec Cabaj, hlásite sa ústne do rozpravy? Uzatváram možnosť podania prihlášok ústne do rozpravy. Jediný prihlásený je pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
vzhľadom aj na ten zhon, ktorý sa dnes vymyslel, že tak veľmi rýchlo sa to predkladá a nebolo veľa priestoru, aby sme mali možnosť sa oboznámiť, kto vlastne tí jednotliví kandidáti sú, chcem sa len spýtať pani predkladateľky, či je to ten istý pán, ktorý bol pôvodne navrhnutý na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a po rozhodnutí koaličnej rady bol stiahnutý a bola mu vymyslená iná funkcia. Myslím, že na to stačí veľmi jednoduchá odpoveď.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani poslankyňa Tóthová má faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Cabaja.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
ja sa taktiež pripájam k otázke pána poslanca a chcem sa spýtať, či je to iný úrad ako Úrad pre finančný trh, pretože máme informáciu, že vzniká aj Úrad pre verejné obstarávanie. Ak bol prípad, že by to bol iný úrad ako Úrad pre finančný trh, tak by som prosila informáciu, koľko bude mať pracovníkov a podobne. Ďalej prosím informáciu, či tieto funkcie neboli v niektorom oddelení ministerstva financií vykonávané a či prechádzajú funkčné miesta na nový úrad. Tieto otázky kladiem v súvislosti s veľmi hlasnou proklamáciou zoštíhľovania štátnej správy, pričom vidíme, že sa nanovo zriaďujú úrady, ktoré tu neboli ako ústredné orgány štátnej správy. A dovolím si citovať z tlače, že nový štátny úrad Úrad pre finančný trh, ktorý by mal začať pôsobiť, bude potrebovať 37 miliónov korún a aj naďalej bude napojený na štátny rozpočet.
Takže, pani ministerka, je tu viacero otázok. Bolo by veľmi dobré, keby ste nezačali dedičstvom, ale keby ste presne odpovedali na otázky. Pretože skutočne materiál tak narýchlo predložený nedáva informáciu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka vystúpi na záver rozpravy.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Pani poslankyňa Tóthová, dovoľte mi, aby som vyjadrila veľké prekvapenie nad vašou otázkou. Vy ste predsa mali v predchádzajúcej vláde zodpovednosť za aproximáciu slovenskej legislatívy k legislatíve Európskej únie a musíte vedieť, že zákon o štátnej pomoci bol jeden z hlavných bodov našej aproximácie, ktorý sa mal prijať ešte do konca roku 1998. Tento zákon sa neprijal v tom čase, prijal sa asi v polovici roka 1999. A táto poslanecká snemovňa tento zákon schvaľovala, takže odporúčam vám, pokiaľ ste pozabudli, o čom je zákon o štátnej pomoci, aby ste sa láskavo pozreli. Hovorím to veľmi dobromyseľne, pretože práve zo zákona sa zriaďuje aj Úrad štátnej pomoci. Úrad finančného trhu je úplne iná inštitúcia, ktorá bude tiež zriadená zákonom. Tento zákon je v legislatívnom procese. Prešiel schvaľovacím procesom na ministerstve financií a prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním a dostane sa do vlády. Úrad finančného trhu teda vznikne na základe zákona. Vznikne k 1. 7. 2000. Tento úrad bude ďalším z inštitucionálnych prvkov pri plnení našich záväzkov z hľadiska aproximácie a k 1. 1. vznikne aj ďalšia inštitúcia, a to Úrad pre verejné obstarávanie.
Na vašu otázku, že ako plníme záväzky znižovania štátnej administratívy, odpoviem veľmi jednoducho. Napriek tomu, že tu musia vzniknúť niektoré nové inštitúcie, a to nie je len otázka, že chceme sa priblížiť k Európskej únii, pretože je potrebné, aby tieto inštitúcie vznikli, napriek tomu v budúcom roku sa znižuje počet administratívnych pracovníkov o 17 000. A pokiaľ vás bude zaujímať Úrad pre finančný trh, čoskoro tento zákon tu bude, budete si môcť aj prečítať, že časť pracovníkov sekcie finančného trhu ministerstva financií a rozpočtová organizácia, ktorá vznikla v deväťdesiatych rokoch, Úrad štátneho dozoru nad finančnými trhmi, prejdú do novovzniknutého Úradu pre finančný trh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, ako spravodajca.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
pani ministerka,
kolegyne a kolegovia,
budem krátko odpovedať na obidva okruhy otázok, pretože z diskusie by mohlo vzniknúť aj nedorozumenie. Ak si potom pri diskusii o rozpočte pozriete, že štátny aparát a centrálne orgány štátnej správy a ministerstvá na tento rok majú zhruba o 900 miliónov korún nominálne nižšiu sumu v rozpočte, ako mali minulý rok, tak to je odpoveď na všetky tie obavy o tom, či štát narastá, alebo či je racionálny. Veľmi presne to povedala pani ministerka, že úlohou štátu je dôsledne obhajovať právo, zákon a kontrolovať. A toto sa práve deje nezávislými úradmi, ktoré, naopak, budú účelnejšie.
Čo sa týka osoby kandidáta pána Dr. Huorku, musím veľmi jasne povedať, že je to aj otázka, ktorú položil pán poslanec Cabaj a ja osobne a zopakujem to a už som to tu raz povedal. Som veľmi rád, že sa našiel takýto odborník, ktorého vláda mohla navrhnúť na tento post. Myslím si, že je to veľmi dobrá kandidatúra.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu. Dovoľte mi, panie poslankyne, páni poslanci, aby som pripomenul, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete "za", "proti", "zdržím sa hlasovania".
Pristúpime k tajnému hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Áno. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Po vyhlásení výsledkov tajného hlasovania by sme pokračovali v rozprave o štátnom rozpočte.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby nás oboznámil s výsledkami tajného hlasovania.
Poslanec L. Ambróš:
Dovoľte mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, ktoré sa konalo dňa 9. decembra 1999.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 77 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc žiaden z poslancov nebol taký, ktorý by neodovzdal hlasovacie lístky. A zo 77 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol žiadny neplatný.
Zo 77 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Andreja Huorku hlasovalo za 75 poslancov, proti nebol žiaden poslanec a zdržali sa 2 poslanci.
Na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc zvolený Andrej Huorka.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, ďakujem za oboznámenie s výsledkom tajného hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila Andreja Huorku za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc dňom 1. januára 2000.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Včera ako posledný písomne prihlásený vystúpil pán poslanec Zelník. Po ňom v poradí je pán poslanec Gajdoš.
Nech sa páči, máte slovo.
Po pánu poslancovi Gajdošovi vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Rokujeme do 19.00 hodiny.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
pri otvorení rozpravy o štátnom rozpočte sa niekto chválil, že tento rozpočet zostavoval lekár v snahe liečiť chorú ekonomiku tohto štátu. Ja tvrdím, že ho zostavoval hrobár, blízky, známy neúspešného lekára, ktorý liečbu "spackal" hneď, ako sa o to pokúsil. To nie je len môj názor. Mohol by som prečítať výzvy a stanoviská stavovských organizácií, profesijných združení, ktoré varujú pred prijatím štátneho rozpočtu v takej podobe, ako ho do parlamentu predložila vláda Slovenskej republiky. Vo všeobecnosti však vo všetkých týchto apeloch zaznieva požiadavka splnenia základných ústavných práv občanov, a to práva na prácu, práva na odmenu za vykonanú prácu, práva na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť, práva na vzdelanie, práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a dôstojnú životnú úroveň občanov.
Žiaľ, napriek snahe opozície, ale aj niektorých poslancov súčasnej koalície je zrejmé, že o rozpočte je rozhodnuté. Pani ministerka financií si vzala do hlavy, že všetko v tomto štáte je napáchnuté mečiarizmom, preto treba všetko zničiť. Škrtí a škrtí napriek tomu, že pred rokom sľubovala, že všetko bude inak. Zabudla, že nie Mečiar, ale socializmus s hlbokou ľudskou tvárou tu zanechal neblahé dedičstvo, ak použijem jednoduché prirovnanie v podobe domu s narušenou statikou, so zhnitým krovom a poškodenou fasádou. My sme však o dedičstve, pokiaľ sme boli vo vláde, nehovorili. Skúsenosti zo svetovej ekonomiky, ba dokonca aj hodnotenia činnosti medzinárodných menových, finančných a obchodných inštitúcií z úst miliardára Sorosa vo vzťahu k reštriktívnej politike sú jednoznačne odsudzujúce.
Neuvážená reštrikcia spôsobuje hlboké ekonomické krízy v jednotlivých častiach sveta, ktoré sa, samozrejme, nezaobídu bez dosahov na svetovú ekonomiku. Chcel by som poznamenať, že na reštriktívnej politike zhorel Václav Klaus, ale aj vyhlásený ekonóm, reformátor Leszek Balcerowicz pri prvom nástupe do funkcie ministra financií. Vyspelé štáty Európy i väčšina okolitých štátov v súčasnom období sa nachádzajú v rôznych fázach konjunktúry, slovenská ekonomika v hlbokej recesii. Je teda niečo zhnité v tomto štáte dánskom, pani ministerka financií.
Žiadne rozvojové programy, žiadne impulzy na oživenie ekonomiky neobsahuje tento rozpočet. Dýchavičné rezorty zdravotníctva, školstva, vnútra a obrany dostávajú minimum zdrojov. Škrtené sú regionálne rozpočty krajských úradov. Katastrofálny je stav financovania samosprávy. Počet krachujúcich podnikov a insolventných inštitúcií narastá. Prehlbuje sa platobná neschopnosť, vzrastá nezamestnanosť. Dosahy ďalšieho balíka opatrení vlády v podobe prijatých daňových zákonov, zdražovanie cien energií, zvýšené náklady na lekársku starostlivosť hradenú občanom budú mať nedozerne následky na životnú úroveň občanov hlavne v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti. Neúmerné zvýšenie osobných i rodinných rozpočtov, neúmerné zvýšenie prevádzkových nákladov pre právnické a fyzické osoby rozšíri rady neplatičov, hladujúcich bezdomovcov a žobrákov, zvýši sa kriminalita a bezprávie v spoločnosti.
Prešovský kraj a jeho okresy vykazujú dnes už najvyššiu mieru nezamestnanosti v republike. Podniky v okresných mestách, ktoré sú ešte akým-takým zdrojom zamestnanosti, ohlasujú prepúšťanie. Na rozpočte Prešovského kraja nie je evidentná snaha vlády o riešenie jeho problémov, naopak, v dôsledku znižovania počtu zamestnancov štátnej správy, organizácií rozpočtovej a príspevkovej sféry sa bežné výdavky znižujú. Logickým opatrením ako reakcia na vysokú mieru nezamestnanosti malo byť účelové pridelenie finančných zdrojov na podporu malého a stredného podnikania priamo na kraje. Mali byť pridelené finančné prostriedky pre regionálne agentúry na rozvoj cestovného ruchu, na oživenie, rozvoj a skvalitnenie verejných služieb. Transparentne by mali byť prerozdelené zdroje na realizáciu projektov výstavby a obnovy infraštruktúry miest a obcí a na projekty životného prostredia. Zdroje z centrálnych fondov sa prerozdeľujú systémom straníckeho lobizmu, a nie objektívneho stavu a potreby.
V kraji sú poddimenzované prostriedky na školstvo a kultúru, nedostatočné sú prostriedky na bežné transfery pre verejnú autobusovú dopravu, ktoré spôsobovali v tomto roku a budú spôsobovať aj na budúci rok kolapsové stavy autobusovej dopravy hlavne v prihraničných okresoch.
Z tohto dôvodu v zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám pozmeňujúci návrh tohto znenia: Rozpočtovú kapitolu Krajského úradu Prešovského kraja vo výdavkovej časti navŕšiť o účelové zdroje na
1. financovanie odvetvia školstva o 900 tis. Sk,
2. bežné transfery na zabezpečenie plynulej autobusovej dopravy v prihraničných okresoch Snina a Medzilaborce o 400 tis. korún a Stará Ľubovňa o 200 tis. Sk.
Svoj návrh odôvodňujem katastrofálnym stavom väčšiny školských a predškolských zariadení v kraji a pretrvávaním dopravných problémov v inkriminovaných okresoch. Ak štát nevie zabezpečiť prácu pre občana, nesmie mu sťažovať prístup k nej, aby si ju našiel sám.
Ak si položíte otázku, pani ministerka, odkiaľ tieto finančné zdroje zobrať, navrhujem ich vyčleniť z nezmyselného projektu výstavby mosta v Štúrove vo výške 150 mil. Sk alebo z rozpočtu kapitoly prezidentskej kancelárie. Pán prezident si na chod svojej kancelárie zabezpečí peniaze od sponzorov, tak ako to urobil pri získavaní cca 6 mil. Sk na osvetlenie dvojplatničkového prezidentského paláca. Skromnosť nadovšetko.
K problémom rozpočtovania rezortu ministerstva obrany vystúpim pri ústnom prihlásení sa do rozpravy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Gajdoša: pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Benkovský ako posledný. Uzatváram možnosť podania faktických prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda, dovoľte mi, aby som doplnila pre informáciu vývoj cien za uplynulý rok, porovnávam obdobie október 1998 a október 1999. Bývanie, voda, elektrina a plyn medziročne zdražili o 40 %. Ďalej doprava o 17,4 %, zdravotníctvo o 16,7 %, tovary a služby o 14,3 %, vzdelanie zdraželo o 11,2 %, rekreácia a kultúra o 10,7 %, spotrebiteľské ceny za obdobie október 1998 - október 1999, poviem len stručne, že spotrebiteľské ceny v domácnostiach zamestnancov vzrástli o 13,7 % a v domácnostiach dôchodcov o 15,6 %. Naozaj, najmä pokiaľ ide o dôchodcov, toto bol mimoriadne vhodný darček v Roku starších ľudí, ktoré vyhlásilo OSN.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Benkovský, ako posledný.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Gajdoš je typickým príkladom politického demagóga. Už pri reakcii na moje vystúpenie v rozprave, ktoré bolo apolitické a bolo orientované smerom k štátnemu rozpočtu, ho zaujímali iné otázky, a to také otázky, ako je kosák a kladivo. Je zaujímavé, že tento komunistický generál, ktorý sa stal len a len vďaka komunistickej strane generálom a pobočníkom mimochodom seriózneho vojaka a schopného človeka ministra obrany Dzúra, tak teraz tu zavádza metódy, ktoré asi uplatňoval vo svojej politickej a vojenskej praxi. Ja by som ho poprosil, aby sa venoval otázkam, ktorým rozumie. Možno rozumie armáde, ale celkom určite nerozumie štátnemu rozpočtu.
V tomto slova zmysle by som taktiež prosil, že spája socializmus s ľudskou tvárou, ktorý je spojený, vyslovene je spojený s menom Alexandra Dubčeka, by som poprosil, aby k tejto osobnosti sa vyjadrila aspoň minimálna úcta poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ak už nie tolerancia a určitý vzťah k tomu, čo tu sa presadzovalo. Ak to nedokážete pochopiť, vážení páni poslanci a pán poslanec Gajdoš, prosil by som, aby ste sa vyjadrovali k veci, k štátnemu rozpočtu. A to, čo navrhujete, je politická demagógia, okrem toho, že nekvalifikovane predkladáte nekvalifikované návrhy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme pokračovať v rozprave.
Pán poslanec Andrejčák, ľutujem, ale ja som uzavrel možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Nie je prítomná, stráca poradie. Pán poslanec Cabaj. Nie je prítomný, stráca poradie.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Po nej vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
moje vystúpenie bude predovšetkým k rozpočtu, k rozpočtovej kapitole ministerstva zdravotníctva, ak mi zostane čas, tak sa dotknem aj ďalších problémov, ktoré sa budú týkať sociálnej oblasti.
Predovšetkým k rozpočtu žiadam, pán spravodajca, aby zo spoločnej správy na strane 8 bod 10 k § 7, čiže úprava vymeriavacieho základu 13,7 % zo 76,5 % vymeriavacieho základu 2 700 Sk, ktorá sa podľa rozhodnutia nášho gestorského výboru mala nahradiť slovami vo výške 13,7 % vymeriavacieho základu 2 700 Sk, aby sa o tomto hlasovalo samostatne. Ak neprejde návrh, ktorý dal pán poslanec Zelník, pretože ten dával vymeriavací základ 3 000 Sk. Všetci členovia nášho výboru podporili tento môj návrh, preto sa dostal do spoločnej správy. Samozrejme, gestorský výbor zase nemal podporu výboru pre zdravotníctvo a nesúhlasí s týmto bodom.
Ešte väčšiu ľútosť musím vyjadriť k bodu na strane 14, je bod C IV a tam bod 2, kde som takisto vo výbore žiadala zvýšiť prostriedky pre Slovenský Červený kríž iba o 4 419 mil. Sk, a to ani nie navyše, ale iba presunom z kapitoly VPS skupina 4, z položky 4109 presunúť 2 946 mil. Sk a z položky 4229 1 473 mil. Sk. Dôvody vám prečítam priamo z požiadavky Červeného kríža.
Vážené dámy, vážení páni, minulý rok bol tiež rozpočet pre Červený kríž navrhovaný veľmi nízky, vtedy pán poslanec Gaľa v našom výbore dal návrh na navŕšenie rozpočtu Červeného kríža na 40 mil. Ja, hoci som ako opozičná poslankyňa mohla tento rok žiadať aspoň takúto výšku ako minulý rok, viem, aké sú problémy, a preto som žiadala zvýšiť aspoň o týchto 5 mil., a to nie odniekiaľ vziať, ale tie prostriedky, ktoré sú viazané vo VPS. Bohužiaľ, ani v tomto som nenašla podporu. A tak to dávam na samostatné hlasovanie a prečítam vám pár dôvodov priamo z požiadavky Červeného kríža. Návrh rozpočtu Slovenského Červeného kríža na rok 2000, ktorý je pripravený vo výške 120 580 tis. Sk, to je celý rozpočet, tieto peniaze, o ktorých som hovorila, idú zo štátneho rozpočtu. Ani na tento rok odsúhlasených 40 mil. nedostali, dostali iba 37 mil. Ak im znížime ešte aj túto sumu pri inflácii, ktorá je, a pri cenách energie, liekov atď., tak naozaj, tak ako upozorňujú, nebudú môcť pomáhať v tých prípadoch, v ktorých doteraz pomáhali. Tak ja, dámy a páni, dúfam, že keď ste minulý rok podporili svojho kolegu vo vyššej miere, že napriek tomu, že som opozičná poslankyňa, podporíte aj tento môj návrh.
A teraz k tomu rozpočtu zdravotníctva. Všetky organizácie, všetky, ktoré sa obrátili na gestorský výbor, zjednodušene konštatovali, rozpočet je extrémne rizikový a hrozí kolaps zdravotníctva. Mnohí hovoria, že k tomu dôjde už v marci 2000. Sľubované prostriedky, ktoré sú iba v prijatom uznesení vlády, to je ako holub na streche, pretože môžu prísť, nemusia. Ja vám tu budem aj dokumentovať, ako sa prelievajú alebo ako sa dostávajú prostriedky z tej pôžičky, ktorú dala vláda vo výške 1,9. Táto finančná výpomoc neviedla k želateľnému efektu. Ministerstvo zdravotníctva totiž usmernilo riaditeľov zdravotníckych zariadení, aby z tejto výpomoci prednostne uhrádzali svoje záväzky dodávateľom energie a štátnym podnikom. Ale distribútori, dovozcovia, výrobcovia liekov, lekárnici, nemocnice, špecializovaná ambulantná sféra, primárna ambulantná sféra dostávajú poskromne z tohto rozpočtu a predovšetkým v nemocniciach sa prejavuje, že tá sľúbená výška im chodí iba na úrovni 80 %, niektorí dostávajú len 60 %.
Keď sa pozrieme na rozpočet absolútne vecne a porovnávame rozpočty v jednotlivých rokoch, budem vychádzať z platby štátu, pretože tá je pre nás, parlament o tej tu rozhoduje, tak kým v porovnaní s rokom 1995, 1996 došlo o 19 % zvýšenie platby štátu, medzi rokmi 1996, 1997 to už bolo iba 8 %, v ďalšom roku 2 %. Za rok, keď ste vy pri vláde, teda na rok 1999 to bolo iba na úrovni 0,5 % a teraz, vážené dámy a páni, úplný výsmech. Kým ešte na tento rok dostalo zdravotníctvo v porovnaní s rokom 1998 viac o 500 mil., ale zhltli to práve opatrenia, ktoré sa prejavili uprostred roka, tento rok dávate viac do zdravotníctva v zmysle platieb štátu iba o 21 909 tis. Sk, čo je veľmi smiešna suma. A ja som už vo faktických pripomienkach povedala o tom, ako sa znižuje percento HDP, ktoré ide do zdravotníctva. V porovnaní v tých rokoch 1990 - 2000 je to najnižšie percento, ktoré pôjde do zdravotníctva a rozpočet je nižší o 3,2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Čo bude takýto extrémne nízky rozpočet spôsobovať? V primárnej ambulantnej starostlivosti môže vzniknúť riziko, že dôjde k živelnému vymáhaniu priamych platieb od poistencov, čo sa dnes, bohužiaľ, deje práve u stomatológov, a nielen v kategóriách, tak ako bolo určené zákonom číslo 98, ale aj u detí školského veku. Mám o tom aj doklady, takže viem, o čom hovorím.
Časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ak nedostane dostatok finančných prostriedkov, a keď hovorím o dostatku, tak ani nežiadam, aby to bolo viac, ale aspoň na úrovni, ako hovorili moji predrečníci, aspoň na úrovni roku 1998, čiže nemôžete mi vytýkať nejaký populizmus, naozaj iba žiadam, aby bola táto úroveň zachovaná, ak nedostanú aspoň túto časť, tak môže časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti znížiť rozsah laboratórnych vyšetrení vrátane vyšetrení v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti. Čiže všetky reči o dôraze na prevenciu zostanú iba na papieri. Ani stomatológovia napriek tomu, že im vyšiel veľmi v ústrety prijatý zákon, teda novela zákona číslo 98, nie sú spokojní s rozpočtom a tiež poukazujú na to, že ak dostanú iba tak málo financií, ako predpokladá rozpočet, tak môže dôjsť k zníženiu rozsahu výkonov vrátane vyšetrení takisto v rámci preventívnych prehliadok.
Pri špecializovanej ambulantnej starostlivosti je to ešte horšie. Tento rozpočet vedie k riziku, že sa približne o 30 % zníži rozsah vyšetrení, že dôjde k zániku približne 30 % zariadení, čo by výrazne narušilo celkovú koncepciu transformácie siete zdravotníckych zariadení, podľa ktorej by časť výkonov nemocníc, ktoré by v priebehu roku 2000 mali skončiť svoju činnosť, prešla do pôsobnosti špecializovaných ambulancií. Nie je na tom lepšie ani ústavná zdravotná starostlivosť, kde tiež nedostatok finančných prostriedkov môže viesť k zníženiu rozsahu potrebných výkonov, najmä zvlášť náročnej zdravotnej starostlivosti, približne o 10 až 15 %, a tým k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a k zhoršeniu kvality zdravotnej starostlivosti.
Nemenej zlá je situácia v liekoch. Veľmi dobre viete, aká bola v priebehu roka situácia, nedostatok liekov, tzv. lieková turistika. A znovu ani prijatá novela zákona číslo 98 neprinesie to, čo ňou bolo sľubované. Ak neprídu primerané prostriedky, tak nedostupnými sa môžu stať aj dôležité zdravotnícke pomôcky, ako sú infúzne súpravy, pomôcky pre diabetikov, stomické pomôcky, dezinfekčné roztoky, obväzový materiál, posun v kvalite liečby o 10 rokov späť. Hrozí zánik menších vidieckych lekární, zvýši sa nezamestnanosť pracovníkov s farmaceutickým vzdelaním, nebudú prostriedky na zavádzanie nových liekov, zdravotníckych pomôcok. Samozrejme, nebudú prostriedky ani na valorizáciu miezd.
Pozmeňujúci návrh dám potom vo svojom ďalšom vystúpení, ale dúfam, že ste sa aspoň zamysleli nad týmto, že naozaj nežiadame viac, ako bolo v roku 1998 na to, aby zdravotníctvo prežilo, pretože inak sa tento systém zrúti a neprežije.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej. Ako prvý pán poslanec Andrejčák, ako posledná pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Chcem doplniť pani poslankyňu o stanovisko k rozprave. Pán poslanec Benkovský, buď sa ospravedlníte verejne, hneď teraz, alebo vás musím označiť za klamára. Vy ste totiž iba reagovali urážlivo, ale hovoríte nepravdu. Pán poslanec Gajdoš odišiel z armády ako podplukovník na protest proti vtedajším protislovenským krokom ministra. Bol prijatý naspäť do armády v roku 1993 po vzniku armády...
(Reakcia z pléna.)
Áno, je to kultúra tejto debaty.
A generálom sa nestal komunistickým, lebo ste nevládli, ale stal sa ním v minulom volebnom období.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, reagujte na pani poslankyňu Aibekovú. Ale chcem upozorniť všetkých poslancov, vzájomne si vytýkate, kto na koho má reagovať. Ale porušujete všetci túto zásadu. Tak sa držte toho, že treba reagovať na posledného rečníka.
Nech sa páči. Už ste skončili?
Poslanec I. Andrejčák:
Ja som si myslel, že ste mi zobrali slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nezobral som vám slovo, ja som vás upozornil. Pokračujte.
Poslanec I. Andrejčák:
Takže žiadam pána kolegu, aby sa ospravedlnil, aby sme mohli debatovať ďalej o rozpočte, a nie o urážkach.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Halušková.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo.
Chcela by som sa vo svojej poznámke dotknúť tej časti vystúpenia pani poslankyne Aibekovej, kde sa prihovárala za Červený kríž. Ja by som túto vec chcela tiež potvrdiť.
(Hlas z pléna.)
Neviem, pani poslankyňa, prečo vravíte Ježišmária, keď ešte neviete, čo idem rozprávať. Počula som to až sem.
Chcela by som túto podporu potvrdiť a podporiť, pretože skutočne, keď pouvažujeme o tom, čo dostali vlani, a tento rok je to vlastne zníženie až o 24 %, a to si myslím, že by mali viacej zníženie ako ostatné organizácie.
Pred dvoma mesiacmi sme tu schvaľovali závery konferencie Červeného polmesiaca v Ženeve a z toho vlastne vyplývajú aj úlohy pre náš Červený kríž. Sú to úlohy, ako zvýšenie pripravenosti na katastrofy, vybudovanie ústredného výučbového centra prvej pomoci, realizácia výchovno-vzdelávacích projektov. Ale hlavne o čo ide, že veľmi veľa pomáhajú pri rôznych živelných pohromách a katastrofách a vieme, že z roka na rok je ich stále viacej. Takže tu by som sa chcela prihovoriť skutočne za navŕšenie. My sme žiadali vo výbore navŕšenie z lotérií, aby sa to zvážilo.
A chcela by som ešte jednu vec, aby si nikto nemyslel, že to budú môcť použiť na odmeny a platy, pretože zákonom je vlastne stanovené, že Červený kríž môže len 30 % použiť na mzdové prostriedky, tak si myslím, že keby sme toto podporili, urobili sme veľmi dobrú vec.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem podporiť stanovisko pani poslankyne Aibekovej, ktorá skutočne má veľmi fundovaný prehľad v tejto problematike, a chcem povedať, že v roku 1999 už skutočne malo zdravotníctvo veľmi málo, už ledva existovalo, malo oveľa menej ako v predchádzajúcich rokoch, keď ste bývalú vládu kritizovali. A skutočne od roku 1993 každý rok sa dávalo viac do zdravotníctva. Je katastrofou, že na rok 2000 bude v rozpočte v porovnaní s rokom 1999 o 129,4 miliónov Sk menej.
Vážení, toto nie je "hausnummero", toto je číslo, ktoré Najvyšší kontrolný úrad uvádza na strane 20 rozpočtu, ktorý, pani ministerka, predkladáte. Ja skutočne neviem, aká je tu predstava o existencii zdravotníctva v Slovenskej republike. V spomínanom stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu z množstva výčitiek, čo to bude znamenať, chcem len uviesť, že napríklad nebude 7 miliónov, bude chýbať na očkovacie séra. Ja si myslím, že každý, kto má prehľad o zdraví národa, vie si predstaviť, čo to bude znamenať, že sa nebudú konať niektoré hygienické kontroly, ktoré sa doteraz robili. Vážení, kam chceme zdravie tohto národa dostať? Veď je to katastrofa, to predsa je nemožné!
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková. O Červenom kríži len toľko. Myslím, že netreba nikomu vysvetľovať, čo všetko je v náplni Slovenského Červeného kríža. A ak ho chceme zlikvidovať za doterajšiu nenahraditeľnú prácu, tak potom necháme ten rozpočet v takom stave, v akom je. Ak chceme skutočne oceniť jeho prácu, tak potom by mal dostať finančné prostriedky aspoň na úrovni minulého roku.
K celkovému rozpočtu pre zdravotníctvo chcem povedať toľko, že skutočne bez akejkoľvek dramatizácie treba povedať, že východiská na rok 2000 sú podstatne horšie, ako boli východiská na rok 1999. Napriek tomu, že rozpočet na rok 1998 bol toľko kritizovaný a práve v tomto roku nastúpilo to obrovské zadlžovanie, pán minister hneď po tomto volebnom období v roku 1998 vyhlásil krízový stav a nezmyselné opatrenia v rámci tohto krízového stavu. Je pre mňa nepochopiteľné, že napriek tomu, že bol vyhlásený krízový stav, zdravotníctvo na rok 1999 dostalo ešte menšie finančné prostriedky ako v roku 1998, nehovoriac o tom, že pre rok 2000 je plánovaná suma ani nie v tých reálnych cenách, ani nie na úrovni roku 1998.
Ja varujem túto ctenú snemovňu, aby nebrali toto na ľahkú váhu, pretože tu nepôjde o zatvorenie trafík, tu je vážne ohrozený chod nemocníc, tu je vážne ohrozené obyvateľstvo v zásobovaní liekmi. Tu dôjde k úmrtiam, k nemožnosti poskytnúť kvalifikovanú zdravotnú starostlivosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcela by som ctenej snemovni dať do pozornosti spôsob prejavu pani poslankyne Aibekovej, aby si všimli naši kolegovia z koalície, že možno viesť aj kultivovanú debatu a diskusiu bez toho, aby sme potrebovali urážať rôzne politické strany. A pani poslankyňu Haluškovú chcem ozaj uistiť v tom, že nemalo to nič s ňou spoločné. Ja som sa pani poslankyne Aibekovej pýtala na existenciu jedného listu, nič viac, ktorý mi ona nakoniec podala, pretože som potrebovala informáciu práve o tejto výške, o ktorej sme hovorili. Takže zbytočné akékoľvek...
Ale dovolila by som si znova vytiahnuť jeden zo záznamov v stenografickej správe z 21. schôdze zo 17. decembra 1996, kde pán poslanec Šagát hovoril o problémoch, takže pevne verím, že teraz ako minister sa bude snažiť napraviť práve to, čo kritizoval, a to bola otázka, že sme dávali na zdravotníctvo len o 4,2 % viac ako v roku predchádzajúcom, na rok 1997, kde práve teraz o tieto 4 % to znižujeme. A dovolím si upozorniť aj na to, že my sme takým spôsobom nezvyšovali ceny energie, teda ceny vstupov, ktoré sú v zdravotníctve mimoriadne používané. Zdravotníctvo má totiž možno jednu smolu pre vás, že to nie je možné skončiť, ako pán Devínsky urobil krízové opatrenie v školstve a skončil školský rok teraz 10. decembra. V zdravotníctve nie je možné zavrieť alebo pre pacientov nekúriť, v zdravotníctve je nutné sterilizovať. Toto sú všetko veci, na ktoré sa energie používajú. O tom ďalšom, čo som chcela hovoriť, neskoršie.