Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Fedoročko pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Medzirezortná komisia pre racionalizáciu stredných škôl v Prešovskom kraji, ktorej predsedáte, navrhuje združenie Strednej priemyselnej školy odevnej spolu so Stredným odborným učilištím odevným vo Svidníku. Ako si predstavujete takéto združenie, ak jedna škola je rozpočtová a ďalšia je príspevková? Považujete tento krok za správny? Pod koho bude patriť takto združená škola?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
dovoľte mi, aby som vás informoval, že v bode B.4 uznesenia číslo 2 k racionalizácii siete stredných škôl v Prešovskom kraji, ktoré prijala racionalizačná komisia dňa 19. novembra 1999, nie je vami uvedené združenie Strednej priemyselnej školy odevnej a Stredného odborného učilištia odevného vo Svidníku zahrnuté. Je pravda, že predmetný návrh bol do komisie predložený. Z toho dôvodu bol zapracovaný aj do návrhu uznesení, ale väčšinou členov komisie nebol návrh prijatý. Preto ani, ako som uviedol, nie je súčasťou uznesenia číslo 2 z Prešovského kraja.
Vaše otázky však sa netýkali len učilišťa, ale aj toho, ako si predstavujeme združenú školu. Chcem vám povedať, že odlišnosť foriem hospodárenia stredných škôl považujem za čiastkový problém, ktorý však musíme ako ministerstvo vyriešiť, inak nie je možné vlastne pokračovať v zakladaní takýchto združených škôl. Ony doteraz existujú a fungujú podľa § 58 školského zákona tiež ako experimentálne školy. Ide o spojenie školy, ktorá je v pôsobnosti krajského úradu v tejto chvíli, resp. ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je zriaďovateľom stredného odborného učilišťa. Z toho vzniká združená škola, ktorá môže v niektorých prípadoch omnoho lepšie a efektívnejšie zabezpečovať odbornú prípravu svojich žiakov. Máme teda predstavu, že by sme chceli zaviesť združené školy do nášho právneho poriadku, a to práve prostredníctvom malej novely školského zákona, ktorú by sme chceli predložiť ešte v priebehu tohto školského roku. Tá novela by mala vyriešiť aj problém zriaďovateľskej funkcie, ktorá je citlivou otázkou už niekoľko rokov vo vzťahu k stredným odborným učilištiam, a predpokladám, že je čas, aby sme tú dvojkoľajnosť, ktorá v riadení stredných odborných učilíšť vládne, vyriešili definitívne zákonom.
Ak sa pýtate, ako je možné zlúčiť rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, budeme musieť v tej novele odpovedať na to, aké výsledné hospodárenie bude mať združená škola. Pravdepodobne to bude príspevková forma, ale nechcem to teraz tvrdiť definitívne, pretože ešte sa na novele len pracuje. A pod koho bude patriť tá združená škola, nuž pod toho zriaďovateľa, ktorému ho pririekne novela zákona, ktorá bude riešiť zriadovateľskú funkciu. Čiže vami položené otázky v tom širšom kontexte považujem za plne oprávnené. Ministerstvo školstva na ne odpovie predložením konkrétnej novely do vlády a následne aj do Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Fedoročko, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne za odpoveď. Keďže ešte nevieme znenie novely zákona, ja myslím, že je predčasné o tom hovoriť.
Ďakujem.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ďakujem vám pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre pána podpredsedu vlády Csákyho a otázka znie: "Tvrdíte pre svojich maďarských spoluobčanov, že slovenský ľud sa iba teraz stal národom, a preto je nevypočitateľný. Čo viete o dejinách formovania národov? Vaše tvrdenie je rasistické. Uvedomujete si to? Trváte na tomto historickom nezmysle?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec,
nie som si vedomý toho, že by som kedykoľvek tvrdil akýkoľvek historický nezmysel, takže nemám na čom trvať. V tejto súvislosti toľko moja odpoveď.
A, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som sa v mene vlády Slovenskej republiky ohradil proti tejto vete, ktorá sa tu objavila. Síce neviem, o akú vládu ide, ale rozhodne táto veta neplatí pre súčasnú vládu. Dovoľujem si, vážený pán poslanec, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, informovať vás o tom, že zajtra 10. decembra na Deň ľudských práv sa práve uskutoční v Bratislave konferencia o ľudských právach, na ktorú vás srdečne pozývam. A prvýkrát v histórii Slovenska tu bude prítomná OSN, Rada Európy, OBSE a všetky iné medzinárodné inštitúcie, ktoré práve nám už signalizovali, že s tými ľudskými právami v Slovenskej republike je teraz inak, ako bolo v uplynulom období. Zdá sa, že aj pán premiér Slovenskej republiky v sobotu prijme pozvanie na ďalšie rokovanie do Európskej únie. Aj tá skutočnosť svedčí o tom, že obsah tejto vety neplatí pre súčasnú vládu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec D. Slobodník:
Áno, ďakujem.
Ako vždycky, pán vicepremiér, ste sa vyhli otázke. Zahrali ste to na nejakú konferenciu o ľudských právach, ktorá má byť 10. decembra, ako všetci vieme, čo je to za deň. Vy ste napísali túto odióznu vetu, vetu trestnú a ja vás donútim, aby ste sa za ňu zodpovedali pred súdmi. V súvislosti s tým, že ste požadovali zmenu hraníc. Zmenu hraníc, lebo ste vyhlásili, že jediný čestný spôsob, aký môže slovenská vláda urobiť, je pristúpiť na to, aby sa politické hranice schválené v Trianone v roku 1920 a v Paríži 1947 zmenili na hranice etnické. Samozrejme, vo vašom chápaní. To znamená, že všetko je maďarské, čo je na juhu.
Takú urážku slovenského národa, také urážky, aké vy ste produkovali o povstaní, že povstalci príležitostne zabíjali svojich spoluobčanov aspoň tak horlivo ako cudzí okupanti, že ste z nás vyrobili národ, ktorý sa iba teraz stal národom, a neviete absolútne nič o formovaní národov moderných. Nič absolútne neviete, keď ste sa opovážili takéto niečo povedať.
To sú veci, ktoré sú jednoducho neprijateľné, o cudzom národe a vy ste príslušník maďarského národa, lebo ste vyhlásili, že v roku 1938, po arbitráži, sa južné Slovensko vrátilo do Maďarska, či vidieť, kam vaše srdce ťahá, si nemôže dovoliť nik. Od nás ste nikdy nepočuli urážky na maďarský národ. Ani na občanov maďarskej národnosti. Len na vás, ktorí tu kalíte vodu a dovoľujete si takto informovať svojich spoluobčanov. Veď to je v knihe Két világ között, ktorá vyšla po maďarsky, Medzi dvoma svetmi. Nehanbíte sa za toto? Nehanbíte sa predstúpiť pred nás, pred poslancov slovenskej národnosti a tvrdiť nám do očí, že to nebolo tak? Ja vám citujem z vašej knihy a nemám čas, samozrejme, dostanete to aj písomne. Má to generálny prokurátor. Má to prezident. A som zvedavý...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, chcete reagovať?
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Teda, vážený pán poslanec, prezraďme televíznym divákom, že ste ma dnes poctili desiatimi otázkami na hodinu otázok. Samozrejme, nie je mojím právom a nechcem hodnotiť vaše otázky a, samozrejme, uznávam vaše právo, že sa môžete pýtať na čokoľvek, ale predsa by som dal na zváženie, či otázky obdobného charakteru patria do parlamentu a či sú to tie otázky, ktoré trápia našich občanov.
Vážený pán poslanec, nerád by som klesol do situácie, keď jeden zo spisovateľov z Britských ostrovov na kritiku, že často musí diskutovať alebo často chodí na diskusie so staršími dámami a staršími pánmi, kde sa diskutuje o ničom, odpovedal takto: "Ja strašne rád diskutujem o ničom. Je to totiž možno jediná téma, ktorej rozumie aj môj partner."
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská ministrovi Ftáčnikovi: "Koľko učiteľov bude musieť byť prepustených v súvislosti s navŕšením vyučovacej povinnosti o 1 hodinu?"
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
vaša otázka ide priamo do živého a treba na ňu veľmi presne odpovedať, aj keď sa to v tejto chvíli krátko po prijatí rozhodnutia vládou Slovenskej republiky 1. decembra 1999 presne urobiť nedá. Iste viete, a je o tom informovaná aj verejnosť, že vláda 11. augusta rozhodla o tom, že by sa mal znížiť počet pracovníkov, pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl v budúcom roku približne o 10 % a v tej súvislosti by sa mala navŕšiť miera vyučovacej povinnosti o 2 hodiny. Po prepočtoch, ktoré sme robili, vychádzalo, že by to prepúšťanie učiteľov malo byť ešte o čosi vyššie, pretože mechanický vzťah medzi úväzkom a počtom pedagogických pracovníkov nie je celkom možné preniesť lineárnym spôsobom. Preto sme predložili do vlády na jej rozhodnutie dňa 1. decembra návrh, aby toto rozhodnutie o prepúšťaní 10 % a dvojhodinovom zvyšovaní vyučovacej povinnosti bolo zrušené. Aby sme teda nezvolili ten postup, ktorý podľa nášho názoru by mal viaceré negatívne dosahy najmä na kvalitu vyučovania a zabezpečovania kvalitného pedagogického procesu. Výsledkom rozhodnutia je kompromisné riešenie, o ktorom sme diskutovali aj s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy a hľadali sme niečo, čo by znamenalo akúsi strednú cestu. Tá stredná cesta sa našla v podobe prijatia rozhodnutia o zvýšení miery vyučovacej povinnosti o 1 hodinu a, samozrejme, aj úprave miery výchovnej povinnosti pre ostatných pedagogických pracovníkov.
V súvislosti alebo súčasne s týmto rozhodnutím vláda prijala aj rozhodnutie, že to urobí vtedy alebo že to rozhodnutie bude platiť vtedy, keď sa súčasne navŕši plat, teda odmena pre pedagogických pracovníkov výraznejšie, než vládou plánované 4 %, od 1. 7. 2000, ako to obsahuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2000, o ktorom sa diskutuje v týchto dňoch v Národnej rade Slovenskej republiky. To zvýšenie by malo byť v priemere o 450 korún zvýšenie tarifného platu pre pedagogických pracovníkov v súvislosti s tým, že budú vykonávať vlastne viac priamej vyučovacej povinnosti.
V tejto chvíli môžem povedať, že už v tejto chvíli, pretože o druhej hodine začala porada vedúcich odborov školstva okresných a krajských úradov, kde ich chceme informovať o tom, ako zrealizovať toto rozhodnutie vlády. A treba povedať, že sa ono musí uskutočniť konkrétnym postupom na každej konkrétnej škole, kde riaditeľ, tak ako obvykle počíta úväzky a výkony na ďalší školský rok, tak v súvislosti so školským rokom 2000/2001 budú musieť riaditelia pravdepodobne skôr vypočítať, aký počet prebytočných pracovníkov v súvislosti s rozhodnutím vlády vznikol a ktorých a koľkých pracovníkov sa to dotkne. Naše prepočty hovoria, že by to malo byť od 5 tisíc pracovníkov, aby som sa dostal k odpovedi na vašu otázku, až do 6 750 pracovníkov. Závisí to od toho, aký konkrétny dosah na konkrétnej škole od málotriednej až po plne organizovanú základnú školu a, samozrejme, aj všetky stredné školy toto rozhodnutie bude mať.
Takže toľko odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Zostali nám ešte dve a pol minúty.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
K prepúšťaným pracovníkom, teraz myslím pedagogických i nepedagogických, by ma zaujímala jedna vec, pretože sa rokuje už o zákone o štátnom rozpočte a tam, žiaľbohu, nie sú navŕšené tie finančné prostriedky, ktoré by sa tým ľuďom mali dať ako odstupné. Keď som si prepočítala, že vysoké školy v zákone o štátnom rozpočte dostali menej o 66 mil. na mzdy, základné a stredné školy dostali na mzdy menej o 49 mil., to znamená, že nič tam nezostalo, žiadna rezerva na to, aby dostali trojmesačné odstupné. Čiže moja otázka znie: Z čoho chce vyplatiť vláda alebo ministerstvo školstva odstupné tým ľuďom, ktorí budú prepúšťaní? A z čoho chce od 1. 9. zabezpečiť 450 korún navŕšenie pre učiteľov, ktorí budú mať vyššiu vyučovaciu povinnosť, pretože ani to nie je zakotvené v zákone o štátnom rozpočte.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ďakujem vám za konkrétnu otázku.
Opäť konkrétna odpoveď. Vláda pri tom rozhodnutí 1. decembra uložila ministerke financií a ministrovi školstva, aby vyriešili finančné krytie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté a ktoré má minimálne dva rozmery, ktoré ste hovorili. To znamená, odstupné pre uvoľňovaných pracovníkov a zvýšenie platov pre tých, ktorí zostanú pôsobiť na základných a stredných školách, o tých spomínaných 450 korún. To riešenie sme hľadali na rokovaniach s pani ministerkou. Máme istý návrh, ktorý však do rozpočtu je v tejto chvíli možné uplatniť len pozmeňujúcim návrhom niektorého z poslancov. Mám informácie, že takýto návrh bude prednesený v rozprave, a ja verím, že získa aj vašu podporu, pani poslankyňa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný. Končím bod hodina otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní bodom voľba predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR vyhlásením výsledkov.
Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku Národnej rady oznámil výsledok hlasovania, t. j. počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných, z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky. Ďalej ho prosím, aby oznámil, ktorý z navrhnutých kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
v prvej časti budem informovať o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 9. decembra 1999.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky každý z poslancov odovzdal hlasovacie lístky. Nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.
Zo 126 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe
- Evy Antošovej hlasovalo za 44, proti 61 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov,
- Jozefa Stahla za hlasovalo 80 poslancov, proti hlasovalo 35 poslancov, zdržalo sa hlasovania 11 poslancov.
Podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zvolený je kandidát, ktorý získal v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v novej voľbe za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu bol zvolený Jozef Stahl.
V druhej časti uvediem výsledok o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 9. decembra 1999.
Na tajné hlasovanie na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prezvali 132 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky 28 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.
Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Overovatelia zistili, že pri voľbe
- Danice Borisovej hlasovalo za 75, proti hlasovalo 10 poslancov, zdržalo sa hlasovania 15 poslancov.
Na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v novej voľbe za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu bola zvolená Danica Borisová.
Toľko o výsledku volieb na predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem overovateľovi poslancovi Anteckému za oznámenie výsledku hlasovania.
Na základe oznámenia výsledkov tajného hlasovania konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jozefa Stahla. Funkciu začne vykonávať od 15. decembra 1999.
Ďalej konštatujem, že na základe výsledkov tajného hlasovania Národná rada Slovenskej republiky zvolila podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pani Danicu Borisovú. Svoju funkciu začne vykonávať od 15. decembra 1999.
Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh? Nie.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
aj na základe rokovania a predbežných dohôd v poslaneckom grémiu odporúčam v súlade s § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, aby sme bod interpelácie presunuli na budúci týždeň, aby sme pokračovali v bode rokovania, ktorý sme schválili doobeda. To znamená, aby sme pokračovali ďalej voľbou prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a voľbou viceprezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a aby sme po tomto volebnom akte ďalej pokračovali voľbou riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Dávam hlasovať o tejto zmene v programe Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, ktorý som uviedol. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 64 poslancov.
Málo. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predtým ako pristúpime k hlasovaniu o zmene programu 25. schôdze, dovoľte mi, aby som v mene Národnej rady Slovenskej republiky a v mene svojom veľmi srdečne poďakoval doterajšiemu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Štefanovi Balejíkovi za jeho prácu, ktorú odviedol v Najvyššom kontrolnom úrade, za to, že jeho práca bola pozitívne hodnotená aj v tejto Národnej rade, aby som mu zaželal všetko dobré v osobnom živote a v práci, aby na túto funkciu a túto Národnú radu dobre spomínal, aby sa mu darilo. Všetko dobré mu želám. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme hlasovať o mojom návrhu, aby sme pokračovali v rokovaní voľbou prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku a voľbou riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc. Ideme zmeniť program, ktorý sme schválili na začiatku schôdze, že interpelácie budú vo štvrtok, čiže dnes. Ja som dal návrh, aby sme interpelácie uskutočnili budúci týždeň vo štvrtok, aby sme pokračovali bodom programu, o ktorom som povedal. Hlasujeme podľa § 24 rokovacieho poriadku.
Prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
V súlade so zmenou programu budeme pokračovať v bode programu, ktorým je
návrh vlády na voľbu prezidenta a viceprezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Návrhy vlády ste dostali ako tlač 474 a 475.
Prosím člena vlády Slovenskej republiky pána ministra Ľubomíra Haracha, aby návrhy odôvodnil.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na voľbu prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
V zmysle § 31 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prezidenta Prezídia a viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky volí a odvoláva na návrh vlády alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada tajným hlasovaním. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 8. decembra 1999 uznesením číslo 1072 navrhla zvoliť za prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ing. Jozefa Kojdu.
Pán Ing. Jozef Kojda sa narodil 27. 5. 1966. Má skončené vysokoškolské vzdelanie na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Pracoval na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku. Pracoval aj ako ekonomický poradca primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako poradca štátneho tajomníka ministra privatizácie a v poslednom čase ako riaditeľ sekcie stratégie a koncepcie Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Pán Ing. Jozef Kojda vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas so svojou kandidatúrou dňa 7. decembra 1999.
V súlade s tým istým zákonom a tým istým uznesením vlády Slovenskej republiky, ale pod číslo 1073, vláda navrhuje zvoliť za viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky JUDr. Pavla Hulíka. Pán JUDr. Pavol Hulík pracoval doteraz a pracuje ako člen Výkonného výboru Fondu národného majetku ako riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov. Má skončené právnické vysokoškolské vzdelanie a absolvoval aj ďalšie rozšírujúce a doplňujúce vzdelávania. Vykonával viacero funkcií, ako napríklad vedúceho organizačného útvaru riaditeľa podniku, funkciu obchodno-ekonomického námestníka podniku Kovovýroba Trnava. Pracoval v štátnej správe vo funkcii vedúceho právneho oddelenia Okresného úradu v Trnave. V novembri 1998 bol vymenovaný Prezídiom Fondu Národného majetku za člena Výkonného výboru Fondu Národného majetku a poverený riadením sekcie prípravy a realizácie predajov. Pán Dr. Pavol Hulík svojím podpisom potvrdil, že s kandidatúrou na funkciu viceprezidenta Fondu národného majetku súhlasí.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať v mene vlády Slovenskej republiky o prejavenie súhlasu s predloženými návrhmi.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánovi Harachovi za odôvodnenie návrhov a prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní návrhov vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni poslanci,
podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na voľbu prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač číslo 474) a návrhu vlády na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač číslo 475).
Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 492 z 8. decembra toho roku pridelil návrh tlače 474 a 475 na prerokovanie výboru s termínom ihneď. Ako gestorský výbor Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie informácie o výsledku rokovania výboru. Iné výbory Národnej rady návrh neprerokovali.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh (tlač 474 a tlač 475) 8. decembra tohto roku a uznesením číslo 192 súhlasil s návrhom vlády na voľbu prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky Jozefa Kojdu a viceprezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky Pavla Hulíka.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie konštatuje, že vládny návrh bol predložený podľa § 31 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia zákona návrh na voľbu predkladá Národnej rade Slovenskej republiky vláda alebo výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 31 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. prezidenta prezídia a viceprezidenta volí Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Výbor odporúča Národnej rade rozhodnúť o predloženom vládnom návrhu hlasovaním a zvoliť v tajnom hlasovaní prezidenta prezídia fondu a viceprezidenta fondu. V prílohe predloženého návrhu sú stručné charakteristiky navrhnutých kandidátov na prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku.
Výbor v súlade s ustanoveniami § 38 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov overil nezlučiteľnosť funkcií navrhovaných nových funkcionárov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a nezistil porušenie ustanovení zákona.
Vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh?
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predseda, v mene poslaneckého klubu HZDS by som vás chcel požiadať, aby ste nám predložili uznesenie vlády, v ktorom vláda splnomocnila pána ministra Haracha predložiť tento návrh.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prečítam uznesenie.
"Predseda vlády Slovenskej republiky, Bratislava 8. decembra 1999.
Vážený pán predseda,
z poverenia vlády Slovenskej republiky vám oznamujem, že vláda na svojom rokovaní 8. decembra 1999 poverila za predsedu vlády Slovenskej republiky ako ďalších alternátorov na odôvodnenie materiálov tlač 474 a 475 na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podpredsedu vlády Ivana Mikloša a ministra hospodárstva Slovenskej republiky."
Toto je rozhodnutie vlády.
Čiže budeme pokračovať v rozprave. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť minister? Nie. Pán spravodajca tiež nie.
Pristúpime k voľbe prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej republiky. Chcem pripomenúť, že voľba prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu Národného majetku sa koná tajným hlasovaním. Na zvolenie uvedených funkcionárov fondu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Dovoľte mi ešte, panie poslankyne, páni poslanci, aby som pripomenul, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Hlasovať budeme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú farebne odlíšené. V tajnom hlasovaní budeme postupovať obvyklých spôsobom.
Nech sa páči, ako prví nech hlasujú overovatelia. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Áno, je to tak. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnice o výsledku tajného hlasovania.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní.
Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu prezidenta Prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 9. decembra 1999.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 115 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Jozefa Kojdu 7 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 108 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné. Hlasovalo a bolo platných 105 hlasovacích lístkov.
Overovatelia zistili, že pri voľbe Jozefa Kojdu za hlasovalo 77 poslancov, proti bolo 20 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.
Na voľbu prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v novej voľbe v tajnom hlasovaní bol Jozef Kojda zvolený do funkcie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Overovatelia poverujú svojho člena pána Kužmu oznámiť výsledok hlasovania.
Dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 9. decembra 1999.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 115 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Pavla Hulíka 3 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Zo 112 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 lístky neplatné.
Zo 110 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Pavla Hulíka hlasovalo za 98 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.
Na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v novej voľbe v tajnom hlasovaní bol Pavol Hulík zvolený do funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Overovatelia poverujú svojho člena pána Kužmu oznámiť výsledok hlasovania.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem za oboznámenie s výsledkom tajného hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov zvolila Jozefa Kojdu za prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Ďalej konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov zvolila Pavla Hulíka za viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
V rokovaní pokračujeme
návrhom na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 476.
Dávam slovo ministerke financií Slovenskej republiky a prosím ju, aby návrh vlády odôvodnila.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená poslanecká snemovňa,
zákonom číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci sa s účinnosťou od 1. januára 2000 zriaďuje Úrad pre štátnu pomoc ako orgán štátnej správy na posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu jej poskytovania a evidenciu. Na čele úradu je riaditeľ, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na základe uvedeného zákona vláda predkladá návrh na voľbu pána Andreja Huorku za riaditeľa úradu. Dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámila so životopisom kandidáta na post riaditeľa Úradu štátnej pomoci.
Pán Andrej Huorka je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorú skončil záverečnou skúškou v roku 1975. V rokoch 1975 až marec 1991 bol pracovníkom ministerstva financií, kde sa zaoberal majetkovoprávnou agendou s devízovým prvkom a ďalej otázkami finančno-ekonomických nástrojov neobchodnej oblasti devízového hospodárstva. Zaoberal sa tiež aj výkonom devízového dohľadu. Od roku 1991 pôsobil ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru ministerstva kultúry. Upresním, od 1. 1. 1992. Popri tom ukončil advokátske skúšky a stal sa advokátom, i keď advokátsku prax nevykonával. Od 1. 2. 1995 pracuje v Poľnobanke vo funkcii vedúceho oddelenia na odbore právnom a správy majetku centrály. V jeho sfére je kapitálový trh, zahraničný platobný styk vrátane devízovoprávnej problematiky.
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás požiadala, aby ste za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, tak ako navrhuje vláda, zvolili pána JUDr. Andreja Huorku.
Ďakujem za pozornosť.