Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády, ktorý sa z dnešnej hodiny otázok a interpelácií ospravedlnil, v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 ospravedlnil neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a pani ministerku Schmögnerovú budem zastupovať ja, pána ministra Pittnera zastúpi pán minister Čarnogurský, pána ministra Šagáta pán minister Magvaši, pána ministra Kňažka pán minister Kukan, pána ministra Haracha a pani ministerku Machovú pán minister Macejko a pána ministra Miklósa pán minister Harna.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána podpredsedu vlády, aby podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal na ne v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Zlochu a otázka znie: "Vláda v súlade s programovým vyhlásením zredukovala výdavky na infraštruktúru, čo prehĺbi zaostávanie Slovenskej republiky za krajinami Európskej únie. Nebude nám to robiť problémy pri vstupe do Európskej únie?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, vláda považuje budovanie infraštruktúry, najmä diaľnic, za jednu zo svojich priorít, zároveň však presadzuje taký postup, aby bola táto výstavba rozpočtovo zabezpečená a aby nepriniesla záväzky, ktoré naša ekonomika nebude schopná v ďalších rokoch uniesť. Nie sme za riešenia, ktoré presadzovala predchádzajúca vláda, ktoré spočívali v tom, že diaľnice budú, nech to stojí, čo to stojí. Na rok 2000 zo štátneho rozpočtu smeruje do Štátneho fondu cestného hospodárstva 5,1 mld. Sk, z čoho 4,2 mld. Sk sú určené na splácanie istín a úrokov a 900 mil. Sk na výstavbu a opravu ciest. Celkovo bude Štátny fond cestného hospodárstva v roku 2000 disponovať prostriedkami vo výške 15,6 mld. Sk, pričom v roku 1999 to bolo 15 mld. Sk. Pritom sa mení štruktúra zdrojov v prospech iných ako rozpočtových prostriedkov. Na výstavbe diaľnic sa budú podieľať aj zdroje z európskych štruktúr, konkrétne z Európskej investičnej banky.
V oblasti budovania železničnej siete dochádza k medziročnému rastu transferov zo štátneho rozpočtu z 260 mil. Sk na 275 mil. Sk. Po konsolidácii stavu na úseku železníc bude možné pristúpiť aj k vyčleneniu výraznejších zdrojov na ďalší rozvoj železníc. Vláda pripravila aj postup, ako začať splácať dlhy, ktoré narobila predchádzajúca vláda na úseku Železníc Slovenskej republiky. Vo väčšom objeme sa budú uhrádzať uznané výkony vo verejnom záujme z 2,2 mld. v roku 1999 na 2,7 mld. v roku 2000, pritom z mimorozpočtových zdrojov chceme železniciam poukázať ďalších 1,2 mld. Sk za výkony vo verejnom záujme. V tejto úhrade dochádza k úhrade nákladovej položky odpisov, ktoré predstavujú ďalší zdroj na budovanie infraštruktúry.
Vláda súčasne prijala k návrhu ekonomickej stabilizácie a transformácie Železníc Slovenskej republike zásadné uznesenie číslo 544 zo dňa 30. júna 1999, v ktorom okrem iného súhlasila s prevzatím štátnej záruky za úver vo výške 225 mil. dolárov v roku 1999 a s prísľubom na prevzatie ďalšej štátnej záruky na úver vo výške 150 mil. dolárov v rokoch 2000 - 2003. V návrhu rozpočtu na rok 2000 sa pre Štátny fond životného prostredia v rámci kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky rozpočtujú výdavky vo výške 140 mil. korún na doplnenie zdrojov zabezpečujúcich ekologické akcie za účelom odstránenia zdrojov znečistenia v oblasti vôd a ovzdušia, likvidácie odpadov a ochrany prírody. Tieto výdavky sú na úrovni schváleného rozpočtu na rok 1999. Na rozbeh obratového financovania Štátneho fondu životného prostredia sa navyše navrhujú finančné prostriedky z mimorozpočtových zdrojov získaných z privatizácie vo výške 400 mil. Sk, čo bude taktiež prínosom infraštruktúry Slovenska.
V štátnom rozpočte sa ďalej rozpočtujú výdavky na ekologické účely v sume 11,2 mil. Sk a na program ISPA pre oblasť dopravy a životného prostredia 100 mil. Sk. V súčasnosti sa pripravuje v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky prehodnotenie investičnej politiky v oblasti dopravy. Za predpokladu, že budú vytvorené podmienky na efektívne financovanie infraštruktúrnych projektov aj z mimorozpočtových a súkromných zdrojov, pretože aj to je stratégia vlády, vláda podporí prípravu a realizáciu takých projektov, pri ktorých sa štandardnými postupmi preukáže ich ekonomická efektívnosť, opodstatnenosť a environmentálna prijateľnosť. Základnou prioritou je výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry v trasách multimodálnych koridorov, z ktorých územím Slovenska prechádza koridor číslo 4: Berlín - Norimberg - Praha - Budapešť - Konstanca - Tesaloniky - Istanbul a koridor číslo 5 vetva A: Bratislava - Žilina - Košice - Užhorod a číslo 6: Gdaňsk - Varšava - Katowice - Žilina a koridor číslo 7: Dunaj.
Modernizácia železníc v uvedených koridoroch je podporovaná ako ekonomicky, ekologicky a energeticky prijateľnejšia alternatíva. Pripravuje sa modernizácia trate Kúty - Štúrovo, to je koridor 4, Bratislava - Žilina, koridor 5 a dokončenie prestavby stanice Čadca a výstavba trate Čadca - Zwardoň, koridor 6. Pripravuje sa taktiež modernizácia technickej základne tratí a staníc, ktoré nie sú zahrnuté do koridorov, ale z hľadiska vnútroštátnej dopravy sú potrebné. V oblasti cestnej infraštruktúry ďalší postup výstavby diaľnic predpokladá do roku 2002 dokončenie vybraných rozostavaných stavieb na diaľničnom ťahu D 61, D 1 a D 65, odsun termínov dokončenia niektorých rozostavaných stavieb do obdobia po roku 2002.
Novostavbami bude zabezpečená funkčnosť tunela Branisko, diaľničného obchvatu Čadce a privádzača v Žiline. Prebieha výstavba diaľničného úseku D 61: Bratislava - Mierová - Senecká. A pripravuje sa stavba diaľničného spojenia D 61: Bratislava - Viedenská cesta - Prístavný most, diaľnica D 1: Mengušovce - Jánovce a stavba úseku diaľnice D 2: Bratislava - Lamačská cesta - Staré grunty s predpokladaným dokončením v roku 2002. Prioritou rozvoja cestnej siete je rozvoj medzinárodných ciest a ich prepojenia na sieť európskych pri zabezpečení ich kvalitnej údržby a opráv v zmysle koncepcie rozvoja cestnej siete Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnosti predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Zdroje financovania, ciele, princípy a predpoklady sú takéto: Modernizácia a výstavba dopravnej siete identifikovanej programom TINA je mimoriadne náročná úloha. Diskusie v Európskej rade a v Európskom parlamente viedli k názoru, že grantové prostriedky Európskej únie budú musieť byť kombinované s prostriedkami medzinárodných finančných inštitúcií a iných finančných inštitúcií. Zároveň by sa mala posilniť myšlienka verejno-súkromného partnerstva.
V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 900 zo dňa 9. 12. 1998 ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v spolupráci s ministerstvom financií pripravuje infraštrukturálne projekty, ktoré budú financované od roku 2000 v rámci programu ISPA pri zabezpečení ich pravidelného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Slovenská republika pri príprave projektov do programov ISPA ráta s pomocou medzinárodných finančných inštitúcií a v dlhodobejšej perspektíve sa uvažuje aj o verejno-súkromnom partnerstve v príprave výstavby a údržby diaľnic. Pomoc Európskej únie Slovenskej republike na výstavbe dopravnej infraštruktúry v rámci programu ISPA sa bude v rokoch 2000 - 2006 pohybovať okolo sumy 25 - 30 mil. euro ročne. Program Phare od roku 2000 sa stane predchodcom štrukturálnych fondov Európskej únie pre regionálny rozvoj.
Slovenská republika teda uvažuje s týmito zdrojmi financovania dopravnej infraštruktúry: zdroje zo štátneho rozpočtu, pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií a iných finančných inštitúcií, účasť súkromného sektora, ISPA fondy Phare fondy na regionálny rozvoj.
Záverom teda môžem konštatovať v odpovedi na vašu otázku, pán poslanec, že zredukovanie výdavkov na štruktúry nebude mať priamy dosah na vstup Slovenska do Európskej únie ani na prehlbovanie zaostávania pri snahe o vstup do Európskej únie. Ak budete mať záujem o môj názor na to, čo by nám mohlo robiť alebo čo nám robilo v minulosti problémy pri vstupe do Európskej únie, rád vám na to odpoviem.
Ďakujem pekne, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec J. Zlocha:
Určite položím aj doplňujúcu otázku, pán predseda.
Pán minister, dovoľte mi však uviesť niekoľko poznámok. Bolo známe a je známe, že v infraštruktúre výrazne zaostávame za krajinami Európskej únie. Samozrejme, aj v diaľniciach, aj v železničnej doprave a podobne. Za tento rok, zdá sa mi, nebudete mať kilometer nových diaľnic. Na železniciach som nezbadal nejaký čulejší ruch. Ale čo je najhoršie, výrazne sa znížili investície aj do budovania vodovodov, kanalizácií, na plynofikáciu, skládky odpadov. U nás vodu z vodovodov má len niečo nad 81 % obyvateľov, hlavne malé obce nemajú vodu z vodovodov a pijú často vodu priam škodlivú.
Čo sa týka odkanalizovania, podmienkou, ak sa dobre pamätám, v krajinách Európskej únie každá obec nad 2 000 obyvateľov by mala mať kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd. U nás máme 366 obcí, ktoré majú nad 2 000 obyvateľov, ale len 305 obcí má čistiareň odpadových vôd a prakticky nie je možné pri súčasnom investovaní sa vyrovnať s týmito podmienkami do Európskej únie. Minulý rok sa prijala prísnejšia norma na obsah arzénu vo vodách a koľko nám to narobilo problémov. Ja si myslím, že je veľkou chybou, ak vláda nevenuje väčšiu pozornosť práve budovaniu infraštruktúry. Koniec koncov obce, ktoré vlastne by mali mať najväčší záujem na budovaní týchto stavieb, sú tiež výrazne finančne poddimenzované a tak sa mi skôr zdá, že nedoháňame krajiny Európskej únie, ale skôr zaostávame. Preto moja otázka je: Čo urobí vláda pre to, aby v nasledujúcich troch rokoch tento deficit dohnala?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec,
vláda robí pre to všetko, čo sa dá aj v naprávaní chýb a deformácií, ktoré zanechala vláda, ktorej aj vy ste boli členom. Najnevyhnutejším, najdôležitejším predpokladom toho, aby aj v infraštrukturálnej oblasti vláda dohnala deficity, ktoré bezo sporu máme, je makroekonomická stabilizácia, oživenie slovenskej ekonomiky. Taký rast slovenskej ekonomiky, ktorý bude udržateľný, rast konkurencieschopnosti a začlenenie slovenskej ekonomiky do medzinárodných štruktúr. Teda presný opak toho, čo ste robili vy. Počas vašej vlády Slovensko vypadlo z prvej skupiny, stratilo kontakt. Počas vašej vlády sa síce stavali diaľnice a iné infraštrukturálne projekty, ale takým spôsobom, ktorý išiel nad rámec schopnosti ekonomiky utiahnuť tento stav. Preto dnes musíme splácať aj tieto dlhy. Príkladom toho môže byť to, že len náklady na dlhovú službu, ktoré budeme musieť v budúcom roku uhradiť, a náklady za splatné garancie, ktoré štát má a ktoré prebral najmä v rokoch 1994 - 1998, sú takmer 40 mld. korún. Z 210 mld. korún predpokladaných výdavkov 40 mld. korún musíme hradiť ako náklady vášho spôsobu vládnutia. A aj preto nie je možné viac peňazí použiť na budovanie infraštruktúry. Napríklad v oblasti železníc, ak ich spomínate, keď ste nastúpili do vlády, železnice mali dlh 300 mil. korún, teda zanedbateľnú položku. Keď sme vládu prevzali my, ten dlh bol 30 mld. korún a k tomu ešte ste neuhrádzali z rokov 1996, 1997 a 1998 úhrady za výkony vo verejnom záujme. My aj tieto dlhy, ktoré ste vytvorili vy, ideme dnes splácať tým, že železnici ideme vyplácať aspoň väčšiu časť týchto peňazí, ktoré mala dostať za roky 1996, 1997 a 1998.
Hovoríte o vodárňach, o vode a kanalizáciách. Pán minister, napríklad problémom je, že aj v tomto fonde, ale aj v Štátnom fonde rozvoja bývania sme nielenže nenašli ani korunu po tom, ako sme prevzali tieto fondy po vás, ale naopak, našli sme tam obrovské záväzky, ktoré je nevyhnutné splácať.
Takže, aby som to uzavrel, dovoľte mi, aby som povedal, že postupujeme v oblasti výstavby infraštruktúry takým tempom, akým to umožňujú možnosti slovenskej ekonomiky, pričom zároveň dôraz kladieme na ozdravenie tejto ekonomiky a na integráciu Slovenska tak, aby sme si mohli po prvé požičiavať lacnejšie, ako ste si vy požičiavali, pretože infraštruktúru ste síce stavali vy, ale platíme ju my. Požičiavali ste si krátke peniaze a drahé peniaze, ktoré dnes je nevyhnutné splácať, pričom návratnosť infraštrukturálnych projektov, ako sú napríklad diaľnice a železnice, je mnoho desiatok rokov, pričom vy ste si požičiavali krátke a drahé peniaze na tieto veci. Aj v tomto zmysle je potrebné a len vtedy, keď bude Slovenská republika integrovaná a keď bude uznávaná, ako dnes jej smerovanie v ekonomickej oblasti uznávané je, o čom najlepšie svedčí pokles úrokových sadzieb aj pokles úrokových sadzieb, za ktoré si požičiavame v zahraničí, a zlepšovanie ratingu Slovenskej republiky.
Takže dovoľte mi uzavrieť v tom zmysle, že robíme všetko pre to, aby sme ťažké bremeno a dedičstvo, ktoré ste nám naložili, uniesli, zároveň aby sme vytvorili predpoklady na to, aby aj v oblasti infraštruktúry ten vývoj mohol byť omnoho lepší, aby sme časom dohonili to zaostávanie, ktoré tu dneska je.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vymedzený na otázky podpredsedu vlády od poslancov uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov, prípadne generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho súdu.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Marián Andel pre pána ministra Harnu. Otázka znie: "Hypotekárny úver priniesol zníženie nákladov o 6 %, ale zároveň zvýšenie DPH o 10 % zvýšilo cenu bytov o 4 %. Mnohé výrobky na stavbu bytov sú pod daňou 20 %. V čom spočíva výhodnosť hypotekárneho úveru? Je vôbec záujem stavať byty?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda parlamentu Andel,
vážené poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som odpovedal na otázku pána podpredsedu. Pokiaľ by som chcel hovoriť veľmi stručne, tak je to presne tak, ako to pán podpredseda Andel charakterizoval. Áno, DPH, teda stavebné materiály povýšili daň z pridanej hodnoty zo 6 % na 10 %. A áno, niektoré sú v kategórii 25-percentnej dane, čiže v tej vyššej kategórii. Výhodnosť hypotekárneho úveru je práve v bonifikácii tohto hypotekárneho úveru. Viete, že bola prijatá novela zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách a v ôsmej časti, časti o hypotekárnych úveroch vláda a, samozrejme, parlament schválil tento zákon, v zmysle ktorého sa úroky z hypotekárnych úverov bonifikujú vo výške 6 %. Touto bonifikáciou sa vlastne hypotekárne úvery zo všetkých úverov, ktoré sa poskytujú na výstavbu nehnuteľností, stávajú najvýhodnejšími. Iste to zvýšenie DPH, o ktorom hovorí pán podpredseda parlamentu vo svojej otázke, zdražilo výstavbu bytov, no ale to nepostihuje hypotekárne úvery, ale postihuje úvery všeobecne. Čiže to zdraženie výstavby bytov je z toho titulu, samozrejme, evidentné.
Ale keď dovolíte, v čom spočíva výhodnosť hypotekárneho úveru, to som vlastne vysvetlil. Ale v otázke je ešte posledná veta: Je vôbec záujem stavať byty? Tak k tomu by som zaujal stanovisko. Zo stretnutí so stavebnými podnikateľmi a zástupcami miest a obcí je jednoznačné, že je záujem stavať byty. Tento záujem vychádza zo súčasnej situácie na trhu s bytmi. Podľa odborných odhadov je v Slovenskej republike v súčasnosti okolo 1 700 000 trvalo obývaných bytov. Na 1 000 obyvateľov pripadá cca 310 bytov, kým vo vyspelých štátoch Európy je to cez 400 bytov na 1 000 obyvateľov. V porovnaní s počtom cenzových domácností chýba na Slovensku okolo 200 tisíc bytov. Z uvedeného vyplýva, že výstavba bytov je miestom na podnikateľské aktivity. V súčasnosti sa vytvárajú motivujúce podmienky pre právnické osoby na podnikanie v tejto oblasti. Došlo k deregulácii nájomného, čo bola jedna z prekážok výstavby nájomných bytov. Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že deregulácia nájomného je väčšinou vykladaná alebo charakterizovaná tak, že deregulácia nájomného zhoršuje sociálne postavenie obyvateľstva. Chcel by som zdôrazniť, že deregulácia nájomného bude postihovať len asi 12 % bytov, teda byty, ktoré sú v obecnom vlastníctve.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pokiaľ pani poslankyňa pracuje, vy vystupujte, nech sa páči, pán minister, pokračujte.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Čiže postihuje len tie byty, ktoré sú v obecnom vlastníctve, to znamená tých 11, maximálne 12 % bytov. A treba povedať, že štruktúra obyvateľov týchto bytov je taká, pokiaľ sme to skúmali, že vyše 50 % obyvateľov bývajúcich v obecných bytoch nie je odkázaných na regulované nájomné.
Z hľadiska pôsobnosti nášho rezortu chcem uviesť, že sme vypracovali a vo vláde Slovenskej republiky schválili program poskytovania bankových záruk za hypotekárne úvery smerujúce do oblasti bytovej výstavby. Banková záruka podľa tohto programu sa vzťahuje na úvery, ktoré boli poskytnuté na výstavbu bytov, bytových domov alebo na prestavbu nebytových domov na bytové. Súčasne je možné poskytnúť bankovú záruku aj na úver smerujúci do výstavby technickej vybavenosti podmieňujúcej užívanie bytov. Banková záruka sa bude poskytovať na 85 % istiny tohto úveru. A súčasne táto banková záruka môže byť len do výšky 60 mil. Sk.
V programe sa neurčuje ďalšie obmedzenie vo vzťahu k výške úveru. Banková záruka za tento druh úveru bude časovo limitovaná termínom ukončenia stavby a vznikom vlastníctva k podporovanej nehnuteľnosti. Vychádza sa z toho, že podmienkou pri poskytovaní bankovej záruky je, že žiadateľ na zabezpečenie úveru nedisponuje vhodnou nehnuteľnosťou. Zrealizovaním predmetnej stavby však už u neho vzniká možnosť zabezpečenia úveru nehnuteľnosťou, preto záruka prejde na túto nehnuteľnosť. Aby však postup príjemcu podpory pri zmene zabezpečenia úveru nebol benevolentný, je platnosť bankovej záruky časovo obmedzená najviac na 36 mesiacov.
Naše ministerstvo pripravuje tiež program na poskytovanie štátneho príspevku na výstavbu nájomných bytov a na výstavbu technickej vybavenosti. Výška príspevku sa navrhuje diferencovane od 30 do 50 % v závislosti na plnení podmienok v oblasti nákladov na meter štvorcový podlahovej plochy. V nadväznosti na uvedené predpokladáme priemerný podiel štátu na výstavbe nájomných bytov vo verejnom sektore vo výške 40 %. Vzhľadom na to, že predovšetkým obce by mali byť zodpovedné za rozvoj verejného nájomného sektoru pre sociálne slabšie skupiny občanov, je táto podpora smerovaná pre mestá a obce.
Vláda Slovenskej republiky pristupuje postupne k vytváraniu vhodných podmienok aj pre právnické osoby. Napríklad novelou zákona o stavebnom sporení sa účastníkmi stavebného sporenia môžu stať aj právnické osoby, ale bez nároku na štátnu prémiu. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu stavebné sporiteľne prišli s ponukou, ktorá umožňuje poskytovať právnickým osobám stavebný úver s úrokovou sadzbou 6,5 % pri vklade 20 % cieľovej sumy.
Všetky opatrenia, ktoré je potrebné prijať na podporu bytovej výstavby, sú obsiahnuté v koncepcii rozvoja bytovej výstavby, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 25. novembra 1999. Súčasne uložila jednotlivým ministrom zabezpečiť odstránenie ďalších negatívnych faktorov, ktoré vytvárajú prekážku v rozvoji bytovej výstavby, najmä nájomného bytového sektora. Ide napríklad o odstránenie regulácie nájomného a nadmernej ochrany nájomníka a súčasne vytvorenie motivačných nástrojov v daňovej oblasti na zvýhodnenie investovania do bytovej výstavby.
Pokiaľ ide o výhodnosť hypotekárnych úverov, je potrebné si tiež uvedomiť, že ešte v roku 1996 boli vytvorené legislatívne podmienky na hypotekárne bankovníctvo. Vzhľadom na to, že neboli prijaté stimulačné nástroje, nedošlo k rozvinutiu hypotekárneho bankovníctva a jeho podiel na financovaní novej výstavby v rokoch 1992 až 1998 bol len 3 %. Výhodnosť tohto úveru je v tom, že ide o dlhodobý úver smerujúci do nákupu, výstavby, rekonštrukcie a údržby nehnuteľností.
Je žiaduce a nevyhnutné, aby sa aj na slovenskom trhu rozvinul tento produkt. Prvým motivačným prvkom realizovaným v tejto oblasti je oslobodenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov od dane z príjmov, ktoré bolo prijaté až v roku 1999 zákonom číslo 64/1999 Z. z. Ďalej zákonom číslo 252/1999 Z. z. boli vytvorené podmienky na poskytovanie štátneho príspevku k hypotekárnym úverom. Príspevok je zameraný na bonifikáciu úrokovej sadzby z hypotekárnych úverov, ktorých výška nepresahuje 2,5 mil. Sk na bytovú jednotku. Týmto sa vytvorili stimulačné nástroje na rozvinutie tohto systému financovania bytovej výstavby.
Vo vyspelých ekonomikách je rozhodujúcim zdrojom financovania bytovej výstavby hypotekárne bankovníctvo. Naším zámerom je postupne zapájať tento systém do bytovej výstavby s tým, že v roku 2005 by jeho podiel mal vzrásť na 39 % z existujúcich podporných finančných systémov, ktorými sú stavebné sporenie a systém štátnej podpory realizovaný prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. V roku 2010 by podiel hypotekárnych úverov v rámci finančných systémov podpory mal dosiahnuť cca 50 % výstavby bytov dokončených v danom roku. Z kvantitatívneho hľadiska predpokladáme, že intenzita bytovej výstavby by sa mala pohybovať v roku 2010 okolo 5 bytov na 1 000 obyvateľov, čo znamená výstavbu 28 tisíc bytov ročne. Potom na financovaní 14 tisíc bytov by sa malo podieľať hypotekárne úverovanie.
Na Slovensku bola udelená licencia niekoľkým bankám na poskytovanie hypotekárnych úverov. V súčasnosti reálne poskytujú hypotekárne úvery do oblasti bytovej výstavby dve inštitúcie, a to pre fyzické osoby s lehotou splatnosti do 30 rokov s úrokovou sadzbou 13,5 %, respektíve 13,25 % plus-mínus 4 %, a pre právnické osoby s lehotou splatnosti do 20 rokov s úrokovou sadzbou 17,5 %, plus-mínus 4 %.
Vzhľadom na podmienky slovenskej ekonomiky a nízku solventnosť obyvateľstva na Slovensku sú práve úrokové sadzby v súčasnosti limitujúcim faktorom na jeho výraznejšie rozvinutie. Zo strany vlády Slovenskej republiky však budú realizované opatrenia, aby tento negatívny faktor bol postupne odstránený.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda Národnej rady, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán minister, ja vám ďakujem skutočne za širokú odpoveď. Napriek tomu by som chcel položiť jednu otázku.
Ak predpokladáme, že štandardný rodinný dom stojí cca 2,5 mil. korún, žiadateľ dostane hypotekárny úver polovičku, to znamená 1,25 mil. korún. Potom pri 6 %, ktoré platí štát, nenávratný príspevok bude cca 37,5 tisíc korún ročne na jeden rodinný dom. Z toho sa dá postaviť ročne 1 000 bytov, čo je iba 9 % z plánovanej ročnej výstavby. Ale napriek tomu predpokladajme, že ročne sa stabilne postaví tých 1 000 bytov. V rozpočte na tento rok sa počíta so 75 miliónmi. Ja sa pýtam, či štát bude ochotný a či na to bude mať na budúci rok, trebárs bude to 30 miliónov. Spomínali sme to na rok 2005, tam už to bude, ako som si to teraz vypočítal, približne 1,6 mld. korún.
Pýtam sa teda, či štát bude na takéto niečo mať, pretože skutočne pre určitú skupinu ľudí je tento hypotekárny úver prínosom. Čiže na tú postupnosť to je asi 80 % ročne, to zvyšovanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Nerozumel som presne tým 75 miliónom, asi si mal na mysli, pán podpredseda...
(Reakcia podpredsedu NR SR Andela z pléna.)
Áno, na rok 1999 sme odčlenili v našej kapitole 85 mil. korún na bonifikáciu hypotekárnych úverov, lebo vychádzali sme z kalkulácie dvoch bánk, ktoré majú dominantné postavenie na trhu s hypotekárnymi úvermi. A podľa ich úvah by boli ochotní a schopní poskytnúť v tomto roku hypotekárne úvery vo výške pol miliardy korún. Vzhľadom však na to, že ten zákon mal byť prijatý v júni, ale prijatý bol až v septembri, tak vlastne došlo k časovému sklzu a tieto banky už technicky nemôžu a nie sú schopné uvoľniť úvery v pôvodne uvažovanom objeme. Takže ukazuje sa, že z tých 85 mil. korún, ktoré sme odložili na bonifikáciu hypotekárnych úverov, bude reálne použitých len asi maximálne do 6 mil. korún.
Ten výpočet, ktorý si tu prezentoval, pán podpredseda parlamentu, ten je reálny a práve preto, lebo tam sa tá zaťaženosť rozpočtu bonifikáciou hypotekárnych úverov takmer geometricky zvyšuje, tento produkt sme nevytvorili my, ten produkt vytvorilo ministerstvo financií. My sme sa síce toho zúčastnili, ale my sme navrhovali a navrhujeme aj teraz, aby štát v súčasnosti miesto bonifikácie hypotekárnych úverov skôr nakupoval hypotekárne záložné listy za relatívne výhodných úrokových podmienok, a tým vlastne podporil poskytovanie hypotekárnych úverov aj ich nízku úrokovú mieru. Teda nízku cenu tých úrokov. Pre nás sa to javí ako výhodnejšie aj z hľadiska nákladov na štátny rozpočet. Ale je to v štádiu diskusie medzi naším ministerstvom a ministerstvom financií.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Hudec pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Kedy sa bude inštalovať pamätná tabuľa v nemeckom Alwangene, ktorá pripomína internovanie nášho prvého arcibiskupa a spolupatróna Európy svätého Metoda a pripomínajúca, že naše prvé biskupstvo bolo sto rokov pred českým a uhorským?"
Odpovedať bude minister Kukan.
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Hudec,
prečítam odpoveď pána ministra Kňažka. Kvôli autentickosti textu prečítam ho tak, ako je napísaný, to znamená v prvej osobe, začnem úvodzovkami a skončím úvodzovkami, aby to bol plný citát.
"S pamätnou tabuľou v nemeckom Alwangene sa spája viacero, slušne povedané, problematických skutočností, ktoré predbežne prekážajú jej inštalovanie na objekte v Spolkovej republike Nemecku. Ak dovolíte, pán poslanec, spomeniem iba najdôležitejšie.
Zabezpečenie súťaže na realizáciu uvedenej tabule predchádzajúce vedenie ministerstva kultúry v roku 1998 pridelilo Pamiatkovému ústavu, vtedy Národnému a krajinnému centru, pričom táto odborná organizácia štátnej pamiatkovej starostlivosti takéto činnosti nikdy nemala a nemá vo svojej zriaďovacej listine. Súťaž na realizáciu tabule prebiehala v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1998 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení neskorších predpisov. Okrem mnohých závažných formálnych a procedurálnych nedostatkov, svedčiacich o nesmiernom diletantstve obstarávateľov, súťaže sa nezúčastnili najmenej traja zákonom predpísaní uchádzači, ktorí by splnili podmienky verejnej súťaže, v dôsledku čoho mala byť vyhlásená za neplatnú.
Zabezpečením realizácie tabule vtedajšie vedenie poverilo opäť v rozpore so zriaďovacou listinou, ako aj v rozpore s príslušnými predpismi o nakladaní s finančnými prostriedkami Slovenské národné múzeum. Bez osobitného súhlasu ministerstva financií nebolo možné finančné prostriedky, poukázané na bežný účet tejto príspevkovej organizácie, použiť na financovanie tabule. K realizácii tabule víťaznou firmou Mramor, spol. s r. o., pravdepodobne dodnes nebola vypracovaná žiadna zmluva o diele. Inak by sa táto firma dávno domáhala odovzdania a uhradenia diela. Slovenské národné múzeum, ktoré od ministerstva kultúry požadované chýbajúce doklady oprávňujúce realizovať platby za vyhotovenie tabule nedostalo, treba povedať, že ani nemohlo dostať, muselo pridelené prostriedky svojmu zriaďovateľovi do záveru roku 1998 vrátiť.
Ak to mám zhrnúť, výsledkom takéhoto diletantského konania zo strany bývalého vedenia ministerstva kultúry, na ktorého čele ste stáli vy, pán poslanec Hudec, je vyrobená tabuľa, do kameňa vytesaný text v nemčine má nota bene gramatickú chybu, ktorá leží vo firme Mramor a nejestvuje žiaden spôsob, ako ju od tejto firmy bez porušenia platných právnych predpisov prevziať, náklady za jej vyhotovenie uhradiť a inštalovať na objekte príslušného kláštora v Alwangene. Dodnes nie sú vybavené potrebné úradné povolenia na jej osadenie v Nemecku.
Ak si odmyslím premrhané prostriedky na neplatnú súťaž, prípad uvedenej tabule, vyhotovenej na náklady súkromnej firmy, považujem na rozdiel od iných podstatne drahších výsledkov nadpráce bývalého pána ministra a jeho vedúcich pracovníkov za nehodný pozornosti.
Na záver dovoľte, pán poslanec, moju otázku: Na koľko vašich prešľapov z minulosti, ktoré nás, daňových poplatníkov, vyšli pekne draho a ktorými sa musíme na ministerstve stále zaoberať, nás v tomto parlamente ešte sám kladením otázok upozorníte? Rád vám na ne pred týmto plénom kedykoľvek odpoviem."
Skončil som, pán predseda. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hudec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ja sa nečudujem pánovi ministrovi zahraničných vecí, že sa hneď dištancoval od odpovede, ktorú mu ponúkol písmom pán minister kultúry Kňažko, ktorý pre istotu neprišiel. Pretože ja kladiem doplňujúcu otázku: Prečo, pán minister Kňažko, si vymýšľate a klamete, zavádzate verejne všetkých tých, ktorí v nádeji, že nepoznajú ani zákon, ani skutočnosti, ktoré sa týkajú veci, dovoľujete tvrdiť čokoľvek. Nie je pravda, že sa porušil zákon o verejnom obstarávaní. Upozorňujem, že štátna inštitúcia zadala štátnej inštitúcii objednávku. To, že sa urobila súťaž, bolo v prospech veci.
Po druhé upozorňujem, že štát nezaplatil ani korunu za to a dokonca tá súkromná firma je ochotná to darovať. Takže, pán minister Kňažko, prečo klamete, keď sa pýtate vy sám v dodatku otázky, o veciach, ktoré nie sú pravdivé? Jednoducho sa vás pýtam, pán minister Kňažko, v doplňujúcej otázke: Dokedy ešte chcete takýmto spôsobom kamuflovať svoje nedostatočné profesionálne schopnosti pri vedení rezortu a dokedy chcete ešte klamať, doslova klamať pred celou verejnosťou? Nie je pravda totiž, že neboli splnené právne predpoklady, tak ako to vy tvrdíte. Jednoducho stačí, aby ste si všimli, koľko ste zapatrošili veľmi dôležitých dokumentov na ministerstve, aby ste sa mohli vyhovárať na to, že údajne bývalé vedenie ministerstva neplnilo veci podľa zákona. Upozorňujem, že tento celý, aj iné prípady, boli v pravidelnom preverovaní kontrolných orgánov, aj napríklad Najvyšším kontrolným úradom, neboli vznesené žiadne výhrady a požiadavky. Pán minister, prečo takýmto spôsobom klamete?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Pán poslanec, určite neočakávate odo mňa odpoveď na tieto konkrétne otázky. Predpokladám, že pán Kňažko, tak ako ho poznám, bude na ne odpovedať v plnom rozsahu a veľmi konkrétne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Rusnáková ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Mnohí rodičia postihnutých žiakov nejavia záujem o zvyšovanie kvalifikácie a o možnosti uplatnenia sa svojich detí na trhu práce. Dochádzka žiakov je ekonomicky náročná a rodičia detí nemajú záujem o školy internátneho typu. Aké opatrenia prijme Ministerstvo školstva Slovenskej republiky k zisteniam školských inšpektorov k pripravenosti absolventov špeciálnych škôl na vzdelávanie v stredných školách, odborných učilištiach a experimentálnych praktických školách?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
chcem vám veľmi pekne poďakovať, pretože ste po dlhom čase prvým poslancom, alebo prvou poslankyňou slovenského parlamentu, ktorá sa zaujíma o problémy špeciálneho školstva, teda o vzdelávanie detí, ktoré majú zdravotný či mentálny postih a ktoré tak trochu zostáva na okraji záujmu aj vtedy, keď diskutujeme o problémoch školstva, pretože najčastejšie hovoríme o problematike základných, stredných a vysokých škôl a problematika zdravotne postihnutých akoby bola až kdesi na konci.
Ďakujem vám za tú otázku, ale musím vás, žiaľ, informovať, že neviem v tejto chvíli odpovedať presne na otázku, aké opatrenia urobí ministerstvo školstva, pretože výsledky práce školských inšpektorov sa ešte len spracúvajú. My sme pedagogicko-organizačnými pokynmi pre školy a školské zariadenia na rok 1998/1999 uložili školskej inšpekcii úlohu posúdiť úroveň absolventov špeciálnych škôl a ich pripravenosť na vzdelávanie v stredných školách, odborných učilištiach a experimentálnych praktických školách. Odbor školskej inšpekcie v súčasnosti spracúva tie podklady, ktoré vyplývajú z tých jednotlivých zistení a bude predložený súhrnný materiál do konca roku 1999. Potom bude možné povedať, aké opatrenia vyplynú z tých jednotlivých zistení na konkrétnych školách, o ktorých vás, samozrejme, či ústne, alebo písomne budem raz informovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán minister, žiaci, ktorí absolvujú pomocnú školu, dosiahnu vek 16 rokov, sú bez kvalifikácie a majú veľmi obmedzený priestor na uplatnenie sa na trhu práce. V Slovenskej republike už 5 rokov prebieha experiment, kde na 14 špeciálnych školách je zavedený nový typ školy, a to praktická škola. Chcem sa vás spýtať, či po 5 rokoch experimentu so špeciálnymi školami typu praktická škola si nemyslíte, že dozrel čas na novelu školského zákona, ktorý by zmenil príslušné paragrafy, napríklad týkajúce sa zmeny osobitných škôl na špeciálne, prípadne na zavedenie nového typu školy, a to praktickej školy.
Ďakujem.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ďakujem vám za položenú otázku.
Pani poslankyňa, chystáme malú novelu školského zákona, ja o tom budem hovoriť v nasledujúcej odpovedi, pretože jeden z pánov poslancov sa pýta na problematiku, ktorá s tým súvisí, a chceli by sme v nej vyriešiť aj to, čo sa pýtate, aby sa osobitné školy nazývali špeciálnymi školami. Je to ich vlastná požiadavka a možno by to zlepšilo vnímanie týchto škôl verejnosťou, pretože tie školy sú potrebné. My to vieme, ale nie vždy si to verejnosť uvedomuje.
Otázka zavedenia nového typu školy je koncepčným problémom, alebo koncepčnou otázkou. Ja súhlasím s vami, že 5-ročné experimenty sú asi pridlhé. To znamená v priebehu tohto roku, hovorím školského roku, je čas skončiť experiment, resp. vyhodnotiť experiment a výsledky experimentu začleniť do koncepcie, na ktorej, ako viete, ministerstvo pracuje a začiatkom budúceho roku jej základné východiská budú zverejnené na širokú diskusiu v pedagogickej, rodičovskej, ale aj širšej verejnosti, takže tam bude možné sa vyjadriť aj k tomu, či zaviesť nový typ školy, vami navrhovanú praktickú školu, alebo nie. Počítam teda, že do dvoch rokov by sme tento problém mali definitívne i legislatívne zvládnuť.
Ďakujem pekne.