Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, váš čas uplynul.
Poslanec P. Delinga:
Pán podpredseda, protestujem proti tomu, ale inú možnosť nemám, lebo si myslím, že treba predniesť v Národnej rade všetko, na čo je človek pripravený. Takže sa budem hlásiť ďalej do rozpravy, tak ako to umožňuje rokovací poriadok, a potom prednesiem aj svoj návrh na zmenu návrhu štátneho rozpočtu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Samozrejme, máte na to plné právo.
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem pánu poslancovi Delingovi povedať len veľmi stručne: Čo sa čuduje, keď táto vláda tuneluje celú republiku?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Nedomnievam sa, že pán poslanec Delinga sa má čudovať za výsledky rokovania pôdohospodárskeho výboru, keď sa v tom výbore nachádzajú takí naslovovzatí odborníci, ktorí tam sú. Všetky rokovania a postoje k poľnohospodárstvu v tomto parlamente mi pripomínajú debatu z rakúskej televízie o energetike, keď predstaviteľ Strany zelených na argumentáciu, že v Rakúsku je odôvodnené zatvoriť elektrárne, tak príslušný expert z energetiky sa ho spýtal: No a odkiaľ chcete brať elektrinu? Tento múdry rakúsky zelený povedal: No predsa zo zástrčky v stene. Asi takéto sú predstavy aj podpredsedu vlády Mikloša, keď tvrdí, že slovenské poľnohospodárstvo musí žiť bez dotácií a plne otvorené. Takéto historky môže prednášať kdesi inde, ale rozhodne nie v slovenskom parlamente.
Chcel by som ešte upozorniť v súvislosti s vystúpením pána Delingu na veľmi zásadnú vec, ktorá sa týka všetkých vystúpení poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Všimnite si, vážený pán predsedajúci aj vy ostatní kolegovia, že my sa nezaoberáme útočením, urážkami a invektívami? Naše vystúpenia sú vecné, konkrétne a k problematike. Zatiaľ čo sa vy koaliční poslanci utiekate k urážkam, k zosmiešňovaniam, k prekrúcaniam a osočovaniam. Aké boli vaše vystúpenia na pána poslanca Kalmana, aké boli vystúpenia na ktoréhokoľvek iného? A korunu robí tomu, bohužiaľ, jediná členka vlády, tu prítomná ministerka financií Schmögnerová, ktorej vystúpenia sú plné žlče a nenávisti. Takže kolegovia, keby ste sa pokúsili argumentovať k problematike, a nie takou formou, akú tu predvádzate, pretože tým iba dokumentujete svoju odbornú a intelektovú impotenciu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, po ňom sa pripraví pán poslanec Zelník.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené poslankyne a poslanci,
vážení hostia,
úroveň a kvalitu návrhu štátneho rozpočtu vždy ovplyvňuje východisková základňa spoločnosti v ekonomicko-sociálnej oblasti. Myslím si, že tým je poznačený aj návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000.
Ak vychádzam zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva, ktorú predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na rokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, musím iba konštatovať, že východisková základňa v sociálnej oblasti je veľmi zlá. Na vývoj sociálnej situácie obyvateľstva v tomto období veľmi negatívne pôsobí prudký rast nezamestnanosti, ktorý predstavoval len v závere tohto polroka, prvého polroka 1999 takmer 500 tis. občanov, z toho 40 % dlhšie ako rok. Ďalej to bolo spomalenie dynamiky rastu pracovných príjmov oproti rovnakému obdobiu minulého roku pri nízkom raste ich reálnej hodnoty. Bol to nepriaznivý vývoj príjmovej situácie domácností, ktorý možno kvalifikovať ako najhorší od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Nízky nominálny rast príjmov, ktorý zaostal za prírastkom inflácie, mal vplyv na zníženie ich reálnej hodnoty a znamenal tak prehĺbenie poklesu príjmovej situácie domácností oproti predtransformačnej úrovni.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa spomalila aj dynamika rastu korunových vkladov obyvateľstva, čo dokumentuje zníženie zdrojov domácností na tvorbu peňažných rezerv. Skutočnosť, že vysoký podiel obyvateľov v mnohých prípadoch živiteľov rodín zotrvával bez príjmov z pracovnej činnosti, mala značný vplyv na príjmovú situáciu v domácnostiach, ktorá sa prejavila v prudkom raste počtu domácností s výškou príjmu pod hranicou hmotnej núdze. Vzrástol počet obyvateľov v hmotnej núdzi, ktorý koncom polroka predstavoval 10 %. Nárast počtu obyvateľov, ktorí zostávajú mimo pracovného procesu, má vážne dosahy na objem prostriedkov zabezpečujúcich ich prežitie vyplácaných ako podpora v nezamestnanosti a dávky hmotnej núdze, dávky sociálnej pomoci občanom v hmotnej núdzi.
Musím konštatovať, že ani legislatívne návrhy a opatrenia, ktoré sme urobili, podstatu nepriaznivého vývoja sociálnej situácie, ktorá sa už v mnohých regiónoch stáva neznesiteľnou, neúnosnou a ohrozuje sociálny zmier, nevyriešili. Je preto potrebné urýchlene hľadať riešenia a realizovať opatrenia na zlepšenie situácie, zdôrazňujem, najmä v hospodárskej oblasti. Jedným z nástrojov hospodárskeho oživenia je nesporne i štátny rozpočet, o ktorom rokujeme. Chcel by som zdôrazniť, že aj keď nie v dostatočnej miere, ale predsa len návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 dáva aspoň náznaky možného oživenia ekonomiky. Zastávam však názor, že ak sa chceme rýchlejšie dostať z tejto pre občanov zlej situácie, mal by štátny rozpočet na budúci rok zakladať dynamickejšie prvky.
Rok 1999 bol nesporne reštrikčným rokom a v mnohých prípadoch až kruto úsporný. V roku 2000 by sme mali prostredníctvom rozpočtu občana podržať, nezaťažovať ho negatívnymi dosahmi na jeho životnú úroveň, a tým mu vlastne pomôcť prežiť. Na druhej strane rok 2000 by mal byť rokom skutočného frontálneho nástupu na oživenie ekonomiky, a tým by malo smerovať aj úsilie vlády, ministerstiev, ale aj nás poslancov v parlamente.
Ak prihliadame na vývoj nezamestnanosti v roku 1999 a ďalšie avizované hromadné prepúšťanie, možno konštatovať, že východisko, ktoré sa stavia v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 v podobe 16,6-percentnej nezamestnanosti, je rizikové a pri stagnácii ekonomiky aj nereálne. Rast nezamestnanosti bude sprevádzaný nižšími príjmami do Národného úradu práce z výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, a tým aj nárastom výdavkov pre občanov, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi a budú si nárokovať dávku sociálnej pomoci. V tejto časti vidím štátny rozpočet na rok 2000 ako rizikový a aj toto riziko je možné odstrániť len oživením ekonomiky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vo svojom vystúpení chcem ďalej oceniť skutočnosť, že si vláda postavila ako jednu z priorít na rok 2000 oživenie bytovej výstavby. Oživenie bytovej výstavby a vôbec stavebníctva by nesporne prispelo k oživeniu ďalších ekonomických aktivít a dalo prácu ľuďom. Očakával som však, že v návrhu štátneho rozpočtu sa budú na budúci rok vytvárať lepšie podmienky na priame investície do rozvojových programov.
Aj napriek zmene v rozpočte oproti roku 1999 do bytovej oblasti je tu viacero rizík, na ktoré chcem stručne upozorniť. V bytovej výstavbe je výrazné riziko, že ak sa nezačnú zvyšovať príjmy obyvateľstva, väčšina občanov, najmä mladých rodín nebude môcť využiť ani tie možnosti, ktoré sme vytvorili vytvorením podmienok v Štátnom fonde rozvoja bývania, hypotekárnymi úvermi či aktivitami stavebných sporiteľní. Už dnes je situácia v Štátnom fonde rozvoja bývania taká, že peniaze sú, ale občan nereaguje. Väčšina občanov nemá prostriedky ani na to, aby mohli využiť výhodné pôžičky. Cesta k zmene vedie prostredníctvom zvyšovania reálnych príjmov občanov. Rozpočet Štátneho fondu rozvoja bývania na rok 2000 je mimoriadne lichotivý. Je to vďaka tomu, že sa zvažuje s vyčlenením 2,3 mld. Sk z výnosov privatizácie, z toho 1 mld. pre Štátny fond rozvoja bývania, 0,9 mld. na výstavbu technickej vybavenosti a obnovy bytového fondu, 0,3 mld. na výstavbu nájomných bytov a 0,1 mld. na bankový sektor pre pôžičky.
Tieto prostriedky sú však rizikové a v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 nie je jednoznačné rozhodnutie o ich vyčlenení. Ak sa tak nestane, zdôrazňujem, že Štátny fond rozvoja bývania bude nefunkčný a predsavzatia v bytovej výstavbe sa zrútia. V takom prípade, samozrejme, nebude možné ani naplniť úlohu z vládneho programového vyhlásenia 14 tis. bytov ročne. Preto aj touto cestou apelujem na vás poslancov, aby sme, tak ako to navrhol výbor pre sociálne veci a bývanie, podporili návrh uznesenia, aby sme vládu i Fond národného majetku zaviazali, pokiaľ sa tieto prostriedky budú v roku 2000 vyčleňovať, aby sa aj vyčlenili na tento účel.
Na prudší rozvoj bytovej výstavby však treba hľadať aj ďalšie mimorozpočtové zdroje a zdroje získavané prostredníctvom štátnych záruk a vydávania štátnych dlhopisov. Viem, že tieto možnosti sú obmedzené opätovne štátnym rozpočtom a zdrojmi, avšak nevidím dôvod, aby sme dopredu takúto možnosť vylučovali. Preto znovu navrhujem, tak ako sme o tom rokovali vo výbore, aby sme v § 10 návrhu štátneho rozpočtu v ods. 1 dali možnosť vláde, aby mohla v roku 2000 prevziať štátne záruky aj za problémy alebo úvery Štátneho fondu rozvoja bývania. Takisto v § 12 tohto návrhu v ods. 2 navrhujem dať vláde možnosť - podotýkam možnosť, to nie je úloha - rozhodnúť, ak to bude výhodné a potrebné, aj o vydaní štátnych dlhopisov na potreby bytovej výstavby.
Pri týchto návrhoch vychádzame z toho, že v roku 1999 boli týmto smerom vyvinuté viaceré aktivity, spoločné aktivity a je možné, že v roku 2000 by mohlo dôjsť k výhodným ponukám, ktoré, ak by vláda posúdila, že sú výhodné a štátny rozpočet by to umožnil, mohli by byť týmto spôsobom realizované. Oba návrhy sú predložené v spoločnej správe a prosím o ich podporu.
Na vytváranie vhodných sociálnych podmienok života občanov priamo vplývajú dobre alebo zle fungujúce fondy ako verejnoprávne inštitúcie. Vo všetkých v súčasnosti fungujúcich fondoch sú vážne finančné problémy. Je to prirodzené, pokiaľ je slabá ekonomika, vysoká miera nezamestnanosti, nízka životná úroveň, a tým rast chudoby, chorobnosti a biedy. To všetko, žiaľ, dnes na Slovensku máme. Je však nesprávne, ak tieto inštitúcie do finančných prostriedkov dostáva štát, a to tým, že poistné, ktoré platí za občanov spadajúcich do jeho kompetencie, platí z nízkeho a nespravodlivého vymeriavacieho základu voči ostatným poistencom a podnikateľom. Žiaľ, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 v § 7 až § 9 sa opätovne ponecháva doterajší nízky vymeriavací základ. Viem pochopiť dôvody vzhľadom na deficit prostriedkov v štátnom rozpočte, ale rozhodne nemôžem súhlasiť s tým, aby tieto problémy opäť znášal poistenec, ktorý najmenej môže za to, že sa fondy dostali do takýchto problémov.
Už vo výbore pre sociálne veci a bývanie som navrhol zamyslieť sa a zvážiť zvýšenie vymeriavacieho základu. Samozrejme vzhľadom na štátny rozpočet nebolo možné ísť touto cestou, nenašiel som pochopenie, a preto chcem i v mojom vystúpení navrhnúť, aby sa tento problém deficitu riešil v zmysle zákona, kde štát rieši deficit tak, ako to hovorí zákon.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
K vášmu vystúpeniu je 8 faktických poznámok, ako posledný pán poslanec Cabaj. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
s prvou časťou a veľkou časťou vášho vystúpenia musím absolútne súhlasiť a som rada, že aj koaličný poslanec má triezvy pohľad na rozpočet. Je to v dobrom porovnaní s hrubou demagógiou, ktorú predvádzali poslanci za SDĽ. Vecne ste vychádzali z materiálu, ktorý predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak mi dovolíte, nadviažem na túto sociálnu situáciu priamo z rozpočtu, kde sa konštatuje, že nedôjde k valorizácii dôchodkov. Je to po prvýkrát od roku 1991, od vzniku zákona o valorizácii dôchodkov, že dôchodky nebudú valorizované. Keď si uvedomíte, že sa ráta s 10-percentnou infláciou, vy vlastne nielen balíčkami ekonomických opatrení a prijatým Liečebným poriadkom, ale aj tým, že nedáte dôchodcom to, čo im v zmysle zákona patrí, tak znovu ich ochudobníte a dostávate ich naozaj na hranicu absolútneho životného minima. Ak neprijmete nový zákon, tak si vás dovoľujem upozorniť, že porušíte zákon, pretože zákon číslo 46/1991 Zb. je stále v platnosti a mali ste ho realizovať.
Pri prerokúvaní úpravy dôchodkov mi osobne v parlamente dal sľub minister práce, že do konca roka budú dôchodky valorizované po druhýkrát. Nielenže nebudú v tomto roku, ale ani v budúcom. Takisto je ohrozená účinnosť zákona o životnom minime a naň nadväzujúce dávky, to sú aj rodinné prídavky, to je rodičovský príspevok, pohrebný príspevok, pestúnsky príspevok a tak ďalej. Čiže vy znovu ochudobníte občanov o to, čo im je už zákonom dané. Čiže im nielen nič nové nepridávate, ale im beriete aj to, čo bolo prijaté v ostatných rokoch.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Aj ja súhlasím s vystúpením poslanca pána Mesiarika a má pravdu, ak hovorí, že by sme mali občana podržať. Ale veď je to v našich rukách. Áno, my rozhodujeme o tom, či občana podržíme alebo nie. Škoda, že je tu tak málo poslancov, aby to počuli ostatní, aby sa zbavili nadiktovanej mašinérie, že majú hlasovať tak alebo onak, aby mali v prvom rade naozaj na mysli občana, lebo poviem, že ak sa v zdravotníctve kalkuluje s tým, že by mal participovať občan do sumy až 5,7 mld. korún, čo predstavuje asi 1 124 Sk na jedného občana, tak zrejme týmto ho nepodržíme. Ale občan si to nebude môcť dovoliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
K úvahám pána poslanca Mesiarika by som len dodal jednu veľmi podstatnú vec, a to, že súčasná politika súčasnej vlády za tento kalendárny rok, ale aj za budúci rok týmto návrhom štátneho rozpočtu vytvára veľmi nebezpečný a možný precedens, a to je rozpad materiálno-technickej sféry malého a stredného stavebníctva v nadväznosti na stagnujúcu a zaostávajúcu bytovú výstavbu. My sme tento stav deštrukcie stavebnej výroby a materiálno-technickej základne stavebníctva zdedili vlastne po roku 1992, a to by som rád pripomenul pánu poslancovi Sopkovi, ktorý sa tvári, že o tom nevie. V rokoch 1990 - 1992 prakticky došlo k totálnej plošnej deštrukcii stavebnej výroby a celej výrobnej základne stavebníctva a vlastne sme museli začať budovať nie byty, ale obnovovať celú materiálno-technickú základňu toho, čo je predpokladom, aby sa vôbec bytová výstavba mohla rozbehnúť.
A k podobnej recyklácii tohto stavu prichádza v súčasnosti, pretože malé a stredné firmy spojené s výstavbou bytov a s malým a stredným stavebníctvom sú fakticky v deštrukcii, v rozklade, hospodárskom úpadku a väčšina z nich zaniká. Takže, dámy a páni, ak aj v budúcom roku príde k takému tempu, aké je v súčasnom kalendárnom roku, tak sa vám rozpadne celá základňa, ktorá je východiskom vôbec oživenia a vzniku bytovej výstavby, no nielen vám, ale nám všetkým.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Veľmi si cením vystúpenie pána poslanca Mesiarika, ktorý predsa len nezaprel, že má sociálne cítenie a že sa vedel vzpriečiť proti hladkým číslam, ktoré sa nám v tomto rozpočtovom projekte ponúkajú. Zamyslite sa nad tým, čo povedal, aké je to obvinenie tejto vlády. "Situácia v sociálnej oblasti," citujem, "sa v porovnaní s rokom 1998 zhoršila." To už nemôžete zvaľovať na Mečiara. Nezamestnanosť, v pláne sa ráta, to sme čítali, 16 - 16,5 %. To je rizikové podľa pána poslanca. A s tým plne súhlasím. Najmä keď vieme, že reálna situácia je teraz okolo 20 % nezamestnaných, čo je už kritické pre každý štát, a to by mala vedieť najmä ministerka financií. Ak sa nezačnú zvyšovať reálne mzdy, povedal ďalej pán poslanec Mesiarik, to znamená, že si veľmi správne uvedomuje, že situácia aj v tejto mzdovej oblasti sa zhoršuje. Štátny fond rozvoja bývania je fikcia. To nepovedal on. To už hovorím ja, aby som mu nepridával niečo, čo nepovedal a nechcel prípadne povedať, ale povedal, že je reálny rast biedy na Slovensku.
Uvedomujete si, vážení občania, ktorí, dúfam, počúvate toto vysielanie, čo vám chystá táto ministerka financií, ktorá okrem rozporov s podpredsedom vlády Miklošom má stále len dobre nabrúsený jazyk na terajšiu opozíciu? Je to situácia, keď sa neriešia problémy. Je to situácia, keď sa skutočne politizuje a politickými ťahmi sa zastiera reálna ekonomická situácia a navyše sa ponúka rozpočet, ktorý je nereálny a znamená aj tým, že sa nebudú valorizovať dôchodky, ochudobnenie ľudí.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán poslanec Maxon má slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Prirodzene, že vecne s obsahom vystúpenia pána Mesiarika možno súhlasiť. Nemožno však súhlasiť s tými výzvami, čo všetko by sme mali, pretože tá výzva by mala byť smerovaná predovšetkým na tú stranu, pán poslanec Mesiarik, kde sedíte. Prečo to hovorím? Hovorím to jednoducho preto, lebo keď ste neboli poslancom tejto snemovne a zastupovali ste nie bezvýznamnú sociálnu skupinu, boli ste odborovým predákom, keď ste chceli dosiahnuť pre túto skupinu občanov niečo pozitívne, tak ste veľmi usilovne na tom pracovali. A rozdiel medzi minulosťou a dneškom je v tom, že sme to dokázali vyriešiť. A dokázali sme to vyriešiť predovšetkým preto, lebo sme chceli. Tak chcem naozaj zdôrazniť, že pokiaľ máte takéto návrhy, všetko spravte pre to, aby ste vo vládnej koalícii tieto návrhy presadili. Reálna skutočnosť ukazuje, že pokiaľ sa my s vašimi návrhmi stotožníme, nemáme reálnu šancu ich presadiť. Je to vaša povinnosť ako predtým odborového predáka, tak teraz ako príslušníka vládnej koalície.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som pánu poslancovi Mesiarikovi povedal, že to, čo hovoril, sa veľmi dobre počúvalo, ale vetu treba skončiť, keď už nie výkričníkom aspoň bodkou, a tá bodka tam, pán poslanec, veľmi chýbala. Vy ste nežiadali vládu alebo ste sa neobracali na vládu ani na vlastné politické zoskupenie, aby riešili problémy, ktoré ste vymenovali, len ste nechali na láskavé uváženie vlády, že ak sa jej náhodou bude chcieť a nebude mať nič lepšie alebo zaujímavejšie na činnosti, alebo nebude mať lepšiu zábavu, aby sa náhodou zaoberala aj týmito problémami. Mimochodom, k problémom ste zabudli priradiť ešte jeden predvolebný sľub, a to Základné potraviny za základné ceny. Tak to je tiež jeden z tých sľubov, ktorý ostáva celkom vo vzduchu. Ale ani sa vám nečudujem, pán poslanec, lebo vidieť na prítomnosti, mohutnej prítomnosti členov vlády, aký majú záujem a vôbec úctu voči parlamentu, keď sa rokuje o najdôležitejšom zákone, podľa ktorého sa budú musieť riadiť a podľa ktorého bude žiť celá republika budúci rok. Jednoducho sú si istí, že budete robiť to, čo vám povedia a nič iné alebo povedané inými slovami, že sa budete správať nesvojprávne a je celkom jedno, čo v tomto parlamente odznie alebo neodznie.
Pani ministerka to osobne dáva veľmi rada najavo, pretože sa počas nášho rokovania vôbec nezaujíma o to, čo hovoríme, ale baví sa s inými, prípadne sa nám ešte obracia chrbtom. Nechcem tvrdiť, že zozadu nie je taká ako spredu, ale v každom prípade si myslím, že je to minimálne dehonestácia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že toto si nedovolí žiadny predstaviteľ vlády v krajinách, na ktoré sa tak radi odvolávajú, keď rozprávajú o demokracii a podobne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Tiež by som v niektorých veciach chcela podporiť vystupujúceho pána poslanca, len ma mrzí jedno, že nenašiel podporu na to, aby zástupca odborárov, ktorí prišli pred parlament, mal možnosť v krátkom, povedzme, tiež len desaťminútovom vystúpení nás osloviť, s čím vlastne prezentuje celú organizáciu.
Vážení páni a dámy, tiež by som chcela spomenúť to, čo povedal aj pán poslanec Prokeš - Základné potraviny za základné ceny. V Čechách sú tie potraviny podstatne nižšie za nižšie ceny ako na Slovensku. Majú vyššie platy ako tu a napriek tomu v Prahe vyšlo podľa rôznych údajov 50 - 70 tisíc možno odborárov, možno len jednoduchých ľudí povedať: Dosť! Som zvedavá, kedy to budete počuť vy. Pretože chváliť sa víťazstvom, že budúci týždeň začnú s nami počítať ako s jednou z krajín Európskej únie asi veľmi nemôžete. V rovnakej línii sa tam totiž nebude vyberať Slovensko ako extra trieda, ale budú aj krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, Litva, teda vlastne naznačuje to, že sa otvorí pre všetkých možnosť vstúpiť do rozhovoru s nimi. Ale Európska únia vám už ukázala nedôveru, Mečiarova vláda nemala toľko vízovej povinnosti, ako postupne zo dňa na deň ju získavate vy. A verte mi, že ak lekári a ostatní budú mať platy, ktoré skutočne neumožnia ani prežitie, tak sa budú snažiť odísť odtiaľto a verte mi aj to, že Európska únia to nepotrebuje, a preto budeme mať vízovú povinnosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
chcem povedať zopár čísel aj ja k pánu Mesiarikovi, pretože oceňujem jeho vystúpenie, len už bolo naznačené, a to mu vrele odporúčam, aby loboval vo vládnej koalícii na podporu tých návrhov, ktoré mal. Totiž sociálna politika, ktorá je obsiahnutá aj v rozpočte na rok 2000, bude mať najväčší dosah na rodiny s deťmi a na dôchodcov. A chcem mu len pripomenúť niektoré čísla. Za našej vlády tak kritizovanej zo strany opozície, teraz vládnej koalície, boli upravené dôchodky o 38 %. Inflácia za toto obdobie bola 24 %. To len pripomínam. Dodnes vládna koalícia svojou väčšinou odhlasovala úpravu dôchodkov 4 % plus 160 korún, keď to tak približne zoberiem, je to možno 6 %. Inflácia za toto obdobie je minimálne 15 %.
Mal som možnosť pozrieť si aj materiál pána ministra Magvašiho, keď pripravoval podklady na riešenie otázok zvyšovania dôchodkov v tomto roku, kde sú veľmi zaujímavé čísla. V tomto materiáli sa kalkuluje, že ročný nárast dôchodkov bude minimálne 10 % každý rok vlády a v roku 2002 by tento podiel mal byť 40,5 % podielu mzdy, priemernej mzdy. Ak sme boli tak kritizovaní, počas našej vlády to bolo 41,3 % miezd, to bol podiel dôchodkov. Tak ak nás niekto kritizoval a poukazoval na tieto nedostatky, pani ministerka rada šermuje s číslami, bolo by dobré, keby tieto čísla vybrala a takýmto spôsobom to aj porovnala. Pritom hovorím, nereálne sa kalkuluje s nárastom 10 % dôchodkov ročne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Posledný v rozprave dnes na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vystúpi pán poslanec Zelník.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
narastanie dlhov v rezorte zdravotníctva nastalo po roku 1997, resp. po druhom polroku 1997, keď bola schválená platová úprava, ktorá nebola krytá zdrojmi, pretože štát si v roku 1998 nesplnil opäť morálnu odvodovú povinnosť a zdroje sa zvýšili len minimálne. Nastal prudký nárast zadlžovania sa zdravotníckych zariadení a ku koncu októbra 1998 sa odhadovalo na 8 až 9 mld. Do konca roku 1998 tento deficit vzrástol na 10 mld. Sk.
Pred voľbami sa zdravotníctvo na mítingoch, ani nie na mítingoch, ale v masmédiách stalo predmetom obrovského záujmu. Sľuby, že zdravotníctvo sa po voľbách stane prioritou, sa rozplynuli ako dym. Okrem toho nesystémové a zmätkové opatrenia vyhlásené ministerstvom zdravotníctva a schválené dokonca vládou Slovenskej republiky, ako bola krízová situácia v zdravotníctve a najmä následné opatrenia v rámci vyhlásenej krízovej situácie, ale aj krízová kategorizácia liekov či politické výmeny riaditeľov zdravotníckych zariadení a schopných manažérov, spôsobili, že v zdravotníctve deficit narastá podstatne väčším tempom ako doteraz. Veď súčasné odhady zadlženosti budú do konca roka podľa niektorých odborníkov na hranici 15 až 18 mld. Sk.
Pani ministerka, vyhlásenie krízového stavu v decembri minulého roku bolo politicky motivované a bol zneužitý občan i zdravotnícky pracovník, pretože žiaden krízový stav neexistoval. Prečítam vám z uznesenia zo 113. rozšíreného zasadnutia rady Asociácie nemocníc Slovenska, kde v bode 6 sa píše: "V súčasnosti sa začína zjavne prejavovať kritický stav v zdravotníctve avizovaný ministrom zdravotníctva pri jeho nástupe do funkcie." Teda až za rok pôsobenia tohto ministra a tejto vlády sa dostalo zdravotníctvo do krízového stavu.
Pri porovnaní nákladov na zdravotnú starostlivosť v rozsahu zákona o Liečebnom poriadku, a to v prepočítaní cien na úrovni roku 1998, potrebuje rezort zdravotníctva na rok 2000 sumu 48 mld. Sk, to je vlastne objem finančných prostriedkov, ktoré by boli iba na úrovni roku 1998. Objem prostriedkov zo zdravotného poistenia, ktoré sú garantované zo zákona, je garantovaný iba v objeme 40 mld. Sk. Ak zohľadníme aj mimorozpočtové zdroje, o ktorých sa uvažuje v zákone, je reálny deficit 4,6 mld. Sk. Z uvedeného pohľadu je zrejmé, že ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda Slovenskej republiky nezabezpečili v zmysle svojich úloh z programového vyhlásenia vlády vyrovnané hospodárenie, naopak, deficit sa stále prehlbuje a nie sú zdroje na splatenie starých záväzkov. Uvedené spôsobí, že systém poskytovania zdravotnej starostlivosti skolabuje. Vláda kalkuluje s tým, že občan v roku 2000 sa bude spolupodieľať na financovaní zdravotníctva, a to až do výšky 5,7 mld. Sk, čo predstavuje na jedného občana v priemere ročne asi 1 120 Sk.
V súčasnej ekonomickej situácii občana je nemožné a považujem to za amorálne, aby minister zdravotníctva, ale i vláda zneužívali chorobu občana, aby občan bol tlačený k múru, doslova vydieraný, ak chceš mať navrátené zdravie, teda liečiť sa, priplať si. Podľa prieskumov už v súčasnosti asi 20 až 30 % pacientov lieky neužíva, pretože ich nevie v lekárni zohnať alebo nemá na ich priplatenie. Faktom je, že minister zdravotníctva a súčasná vláda spustila sociálnu eutanáziu, t. j. že ten, kto nemá peniaze, nebude môcť byť liečený. Dôsledky si vie asi každý predstaviť.
Napriek všetkým kritikám, v akom stave minister prebral rezort, a napriek sľubom vlády a ministra zdravotníctva dostáva zdravotníctvo od roku 1990 pri porovnaní hrubého domáceho produktu najnižšie percento z hrubého domáceho produktu na rok 2000, a to v sume 4,9 %. Pritom prečítam z predvolebného programu Slovenskej demokratickej koalície pre oblasť zdravotníctva, veď expertom bol práve pán minister Šagát: "Chceme, aby občania mali v systéme povinného zdravotného poistenia zabezpečenú rovnako dostupnú a kvalitnú základnú zdravotnú starostlivosť, ktorej rozsah a kvalita sa kontinuálne zvyšuje v závislosti od rastu hrubého domáceho produktu. V oblasti financovania zdravotníctva chceme zabezpečiť porovnateľné zdroje pre zdravotníctvo s krajinami Európskej únie, t. j. aspoň 7 % hrubého domáceho produktu." Nielenže zdravotníctvo nedostáva finančné krytie ani na úrovni roku 1998, ale týmto rozpočtom je hlboko poddimenzované.
Vážená pani ministerka, ekonómovia, ktorí zostavovali rozpočet, môžu mať výhrady, že za rok pod vedením ministra zdravotníctva neboli prijaté žiadne systémové kroky, ba naopak, chaotickými krokmi sa zhoršila finančná situácia v rezorte. Ak počas štyroch rokov vznikol deficit 10 mld. Sk, tak za rok pôsobenia tejto vlády vzrástol deficit a do konca roka sa očakáva, ako som už spomínal, 15 až 18 mld. Sk. Chcem zdôrazniť, že tí, čo zostavovali rozpočet, by si mali uvedomiť, že týmto rozpočtom netrestajú neschopného ministra, ale chorého občana i zdravotníckeho pracovníka, ktorý musí pracovať v neustálom umelo vytvorenom strese, a hoci vie, že pacient by mohol byť ošetrený, a ako by mal byť ošetrený, nemôže mu podať liek, lebo na liek nie sú peniaze.
Preto apelujem na vás dámy a páni, aby ste hlasovali podľa vlastného vedomia a svedomia a aby ste upustili od vopred nariadenej hlasovacej mašinérie, a prosím vás, aby ste v mene pacienta i zdravotníckych pracovníkov podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí pre zdravotníctvo reálne financie aspoň na úrovni roku 1998, a to, aby štát zaplatil 13,7 % z vymeriavacieho základu 3 000 Sk, hoci by štát mal zaplatiť z vymeriavacieho základu 4 000 Sk. Som si vedomý ekonomickej situácie, v akej sa nachádzame, preto pozmeňujúci návrh je, aby štát zaplatil iba z vymeriavacieho základu 3 000 Sk. Považujem to za aroganciu a cynizmus, že napriek tomu, že sa opakovane konštatovala skutočnosť, že zdravotníctvo je v zlej finančnej situácii, rozpočet je postavený tak, ako by zdravotníctvo malo dostať týmto rozpočtom poslednú ranu z milosti.
Prosím vás, nehazardujte s tým, čo človek má najcenejšie, a to zdravie, resp. prinavrátenie jeho zdravia, pretože ak by sme schválili rozpočet v takom stave, ako je predložený, hrozí, že v ústavnej starostlivosti sa musia redukovať výkony o 11,34 %, v primárnej ambulantnej starostlivosti o 8,59 %, v ambulantnej špecializovanej starostlivosti o 4,75 % a v spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách skoro o 5 %, to znamená nenaplnenie toho, čo občan potrebuje, znamená to zníženie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nielen zníženie kvantitatívnej, ale zníženie i kvalitatívnej.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa hlásia dve pani poslankyne, ako posledná je pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na slová pána poslanca Zelníka, pokiaľ hovoril o kritickom stave v zdravotníctve, ale nielen že je kritický stav v zdravotníctve, ale je aj kritický stav občanov v ich situácii zabezpečovania zdravia. Neviem, pani ministerka, či dostávate listy, ale pre mňa je už smutné, koľko listov dostanem od starších občanov, ktorí ako dôkaz svojej situácie posielajú oxeroxovaný dôchodkový príjem, poplatky, elektrina, plyn, telefón, uvádzajú, koľko doplácajú na lieky a takmer im neostávajú peniaze na živobytie. Pani ministerka, vy na týchto ľudí nemyslíte? Vás to nebolí, kam ste doviedli túto republiku a ekonomickú situáciu občanov tejto republiky? Vy si myslíte, že sa budete môcť na tú vašu platňu dedičstva stále odvolávať pri vašej zodpovednosti? Veď ja byť na vašom mieste, tak už nespávam, nespávam z toho, aká je situácia občanov. Pokiaľ je to niektorým poslancom smiešne a hlavne z SDĽ, ľavicovej sociálnej strany, tak mne je veľmi smutno, že im je to smiešne, pretože situácia mnohých občanov, hlavne starších, je už absolútne neúnosná a toto je výsledok vášho vládnutia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková je dnes ako posledná prihlásená so svojím vystúpením.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Zelník, vašu požiadavku, ktorú ste predniesli ako pozmeňujúci návrh, plne podporujem, a to aj preto, že túto požiadavku dala aj Slovenská lekárska komora a všetky komory a Asociácia združenia, ktoré pôsobia v zdravotníctve a ktoré sa na nás obrátili. Všade táto požiadavka je. Nedivte sa, že pán minister sa správa tak, ako sa správa, nie je tu prítomný. Veľmi dobre si spomínate, ako sa správal vo výbore, vôbec nepodporoval návrhy na zvýšenie rozpočtu.
Pán minister má jednu smolu, že ako po opozičnom poslancovi tu zostali jeho vystúpenia. Keď bol opozičný poslanec, tak nebol spokojný s tým, čo sa navrhovalo a boli to oveľa vyššie sumy, keď si pozriete, koľko financií išlo do rozpočtu zdravotníctva a ako sa z roka na rok zvyšovala výška týchto prostriedkov. Pán minister žiadal vtedy vždy viac, žiadal, aby to bolo o 100 % minimálnej mzdy alebo najnižšie, čo žiadal, bolo v roku 1996, vtedy žiadal 85 % platnej minimálnej mzdy. Čiže dnes by to bolo zo 4 000 Sk, resp. 4 000 Sk bude platiť od 1. januára, takže minimálne z tých 3 600 Sk. A odkiaľ vziať finančné prostriedky? Znovu vám odpoviem návrhom pána ministra. Navrhoval znížiť rezervu vlády Slovenskej republiky, rezervu krajských úradov a znížiť rozpočtovú kapitolu SIS. Takže keď vedel v predchádzajúcich rokoch navrhovať, odkiaľ vziať prostriedky, prečo nedal tento návrh ako minister. Zaujímavé je, že v roku 1997 nebol spokojný so 6,4 % z HDP a dnes je spokojný.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, prerušujem rokovanie parlamentu do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať schváleným bodom programu, a to je voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem vám dnes za aktivitu, za účasť na rokovaní.
Teraz prosím členov poslaneckých klubov koalície, aby sa zhromaždili v kinosále ihneď po skončení rokovania.
Ďakujem pekne.