Poslanec J. Cuper:
Nevypínam sa sám, ale neviem, prečo to nefunguje.
Budem pokračovať.
Pani ministerka, ďalej ste povedali: "V porovnaní s rokom 1993 sa znížila takmer na polovicu inflácia." Teraz sa trojnásobne zvýšila. Z vysokého deficitu bežného účtu sme sa dostali do mierneho prebytku. Po prvýkrát od roku 1989 vzrástli reálne mzdy. Teraz poklesli o 19 %. Strojnásobili sa devízové rezervy a viac ako o polovicu vzrástli zahraničné investície.
Čím sa chcete pochváliť pani ministerka vy, po roku aj nejakých mesiacoch, keď vtedy ste museli tieto uznanlivé slová, aj keď nie veľmi rada, predniesť práve na Kozlíkove hospodárenie a Mečiarovu vládu. Dnes nás tu opíjate rožkom, dráždite občanov tohto štátu, poslancov opozície, ale predpokladám, že aj niektorých súdnejších z vlastných radov. Inscenujete tu niečo, čo sa jednoducho pre ženu nehodí.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky boli vyčerpané.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči, máte jednu minútu.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Pretože som nemohol použiť formu faktickej poznámky, mám procedurálny návrh. Pani ministerka ma urazila, navrhujem, aby pani ministerka vyriešila svoj problém tým, že verejne poslanci SDĽ budú hlasovať, že podporia návrh pána Čarnogurského a zo zákona zriadime komisiu na vyšetrenie prečinov komunizmu a ja budem lobovať v klube HZDS, aby sme boli za. A už ma prestaňte ohovárať!
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme pokračovať, páni poslanci, panie poslankyne, v rozprave.
Dovolím si prečítať poradie prvých desiatich písomne prihlásených poslancov a zároveň vám oznámiť, že je 47 poslancov písomne prihlásených do rozpravy. Upozorňujem, že bol schválený 10-minútový limit na jedno vystúpenie. Poradie prvých desiatich prihlásených poslancov a poslankýň je takéto: Tkáč, Keltošová, Kalman, pán poslanec Malchárek sa vzdal svojho vystúpenia, Oberhauser, Delinga, Mesiarik, Zelník, Gajdoš, Slavkovská, Cabaj.
Čiže to je prvá desiatka, potom, samozrejme, idú ďalší podľa poradia.
Konštatujem, že pán poslanec Tkáč nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie a vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Kalman.
Upozorňujem ešte raz na časový limit 10 minút.
Ďakujem pekne.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som na úvod odpovedala na otázku pána poslanca Hajduka a zároveň aj na výhrady pani ministerky Schmögnerovej o tom, že sa tu opakujú určité argumenty. Pán poslanec doslova povedal, poznačila som si, že vedieme akademické reči a že sa to počúva už, tuším, neviem po koľkýkrát. Chcem povedať, páni poslanci, že vlastne vysvetľujete dôvod našich vystúpení, pretože tento štátny rozpočet je tretí v tomto roku, ak k tomu prirátam aj rozpočtové provizórium. Trikrát vám opakujeme, upozorňujeme vás na určité riziká, argumentujeme, ale všetko sa to odráža, ako hovorí básnik, ako hrach od steny.
Na úvod sa chcem len veľmi stručne venovať najmä oblasti nezamestnanosti a oblasti bytovej výstavby. Zopakujem, čo už povedali moji kolegovia po štvrtý, piaty, desiatykrát, dúfam, že sa z toho vláda poučí.
Po prvé, stále sa opakujú chyby, ktoré ste urobili už pri zostavovaní rozpočtu 1999. Poviem to veľmi jednoducho. Príjmy aj v tomto rozpočte sú nadhodnotené, výdavky podhodnotené. Opätovne sú nereálne postavené a chybne sú stanovené makroekonomické ciele. Nehovorím to len ja. Hovoria to aj odborníci, ktorí nikdy neboli členmi HZDS, nie sú to dokonca ani naši sympatizanti, ani voliči. Absentujú vám rozvojové prvky. Všetko, čo je teraz v rozpočte pripravené, sa znovu, tak ako v roku 1999 dvakrát postavilo na reštrikčných opatreniach. Štátny rozpočet aj z tohto pohľadu obsahuje viaceré riziká, ktoré sa prejavia na budúci rok v ďalších takzvaných ozdravných opatreniach.
Rast HDP 2,8 %. Už ste počuli posledné štatistické údaje, ktoré povedal pán poslanec Kozlík za tretí štvrťrok. Nedosiahneme rast HDP 2,8 %. Nemaľujme si na ružovo ekonomické možnosti, keď vidíme, akú krivku, aký úpadok rast HDP zaznamenáva v poslednom kvartáli. Odborníci hovoria, že ak dosiahneme rast HDP 1,5 %, bude to úspech tejto vlády. Ďalšie zbožné želanie je 10-percentná miera inflácie. Prosím vás, to isté sme počúvali v marci tohto roku, keď sa robil rozpočet na tento rok. Dnes máte 15-percentnú mieru inflácie. Prečo klamete ľudí, prečo klamete nás? Desaťpercentná miera inflácie je iba ružovým snom. Už v septembri 1999 sme mali 14,7-percentnú mieru inflácie.
Rast cien v roku 2000. Predpokladá sa rast nájomného 70 %, elektriny, plynu v rozpätí od 30 - 50 %, čo bude predstavovať reálne asi 16 % inflácie.
Miera nezamestnanosti 16 %. Neviem, ak si spomínate, pani ministerka, v marci som upozorňovala na to, že 15-percentná miera na tento rok je nereálna. A keďže vtedy neboli vypočuté naše argumenty možno len preto, že som z HZDS, museli sa v priebehu roku urobiť reštrikčné opatrenia či už novelou zákona o zamestnanosti, novelou zákona o sociálnom zabezpečení, kde sa nielen krátili podporné lehoty, ale znižovali sa aj podpory v nezamestnanosti a sociálne dávky. Obávam sa, že keď sa už teraz miera nezamestnanosti blíži k 19 %, majú pravdu tí experti, ktorí, znova opakujem, nie sú spriaznení s HZDS, ktorí reálne hovoria o hrozbe 20 % na budúci rok. Ale na to sa treba pripraviť, toto treba ľuďom povedať a zároveň zabezpečiť potom k tomu aj primerané zdroje.
Rozpočet v časti o deficite - znova je to klamstvo do vlastného vrecka 18 mld., pričom priamo v materiáli uvádzate 28 mld. Ak si uvedomíte, že príjmy z privatizácie sa podľa medzinárodnej metodiky určovania deficitu nemôžu rátať medzi rozpočtové príjmy, tak rozpočet 18 mld. je ďalšie zbožné želanie.
Dovoľte mi, aby som teraz prešla k tým dvom okruhom, o ktorých som hovorila.
Rastie miera nezamestnanosti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo do vlády materiál - síce s nieľkomesačným oneskorením - o koncepcii politiky zamestnanosti do roku 2002. Panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčená o tom, že tento materiál sme mali mať na stoloch predtým, ako sa budete vyjadrovať k štátnemu rozpočtu. Takisto považujem za pokrytectvo a formálnosť, ak sa rozpočet Národného úradu práce, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Úradu bezpečnosti práce bude prerokúvať na záver tejto schôdze, pretože schválením štátneho rozpočtu už bude všetko dané. Budú to len platonické reči, ako by to malo byť, keby to malo byť, ale rozpočet predsa určí finančné rámce. V tejto koncepcii politiky zamestnanosti, ktorá vychádza z určitých názorov aj ekonomických rezortov, myslím si, je veľa podnetného. Pýtam sa, prečo sa to neodrazilo napríklad aj v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prečo o tom snemovňa nie je informovaná?
Ďalej by som chcela povedať o oblasti bytovej výstavby. Pôsobím vo výbore, ktorý má na starosti aj bytovú výstavbu, a preto vás chcem oboznámiť s ďalšími víziami vlády, ktoré sú absolútne nereálne. Po prvé, vláda má záväzok dokončiť v tomto roku 10 tisíc bytov. Desaťtisíc bytov, ktoré boli rozostavané ešte počas vlády Vladimíra Mečiara, možno ešte predtým. Podľa stanovísk odborných občianskych združení a zároveň profesijných združení tento rok nebude dokončených viac ako 8 tisíc bytov. Znamená to ďalší zásah do vreciek občanov, pretože sa uvažuje so zvyšovaním nájomného.
Ďalej chcem povedať, že bytová výstavba ako taká upadá. Pán minister výstavby bol u nás vo výbore a povedal, že síce v rozpočte je zvýšenie o 2,2 mld., ale požiadavka ministerstva bola na ďalšie 3 mld. Sk, ak by sa malo splniť programové vyhlásenie vlády. Pán minister nežiada nič iné, len aby sa plnili sľuby, ktoré dala táto vláda. Ďalej sa v rozpočte určujú možnosti emitácie dlhopisov na účely v bytovej výstavbe. Pýtam sa, prečo nie povinnosť. Prečo sa vláda jasne nezaviaže, že emitáciou dlhopisov 3 mld. korún vyčlení do bytového fondu? Sľubujú sa 2,3 mld. z privatizácie. Tomu hovorím holub na streche. Privatizácia je v nedohľadne, uvidíme, ako dopadne. Už teraz vieme, koľko rezortov má požiadavky na zisky z privatizácie. Obávam sa, že ministerstvo výstavby zostane zase niekde na chvoste. Vláda v tabuľkovej časti rozpočtu uvádza spomenuté 2,3 mld. korún. Prosím vás, všetci dobre vieme, že vláda nie je viazaná žiadnymi tabuľkami. Toto všetko je len na zastretie očí pre verejnosť aj pre nás, ktorí sa k rozpočtu máme vyjadriť.
Mám ešte dve otázky, pani ministerka. Prečo ide rozvoj bytovej výstavby cez ministerstvo financií, keď ministerstvo výstavby je fakticky zodpovedné za bytovú výstavbu, ale rozhoduje o tom ministerstvo financií. Hovorím o bonifikácii úverov alebo štátnej prémie na stavebné sporenie. Počas Mečiarovej vlády položkami v prospech bytovej výstavby disponovalo ministerstvo výstavby. Dnes to má na starosti alebo v koncepcii ministerstvo financií. Je v tom chaos. Myslím si, že tieto dva rezorty by sa mali konečne rozhodnúť, akým spôsobom budú spolupracovať a záväzne dať potom aj do návrhu štátneho rozpočtu, akým spôsobom bude bytová výstavba ďalej pokračovať.
Viete, mám za sebou 6 štátnych rozpočtov a 2 rozpočtové provizóriá. Chápem požiadavky všetkých ministrov, ktorí žiadajú viac. Chcú len to najlepšie pre svoj rezort. Ale tento rozpočet, tak ako je predložený - a verte mi, že hovorím zo skúseností - nie je vnútorne previazaný. Vláda nedala jasnú víziu svojich priorít. Musíme občanovi povedať, že tieto a tieto priority v roku 2000 chceme naplniť, ale bude nás to stáť toľko a toľko. Toto v rozpočte nie je.
Ak hovoríme o bytovej výstavbe, poviem len jeden príklad. Uvažuje sa zároveň s bytovou výstavbou v tých lokalitách, kde chce vláda prioritne pustiť zahraničných investorov tak, aby bola možná mobilita pracovnej sily? Ak by sa takto uvažovalo, hovorím tomu previazaný rozpočet. Ministerstvo školstva uvažuje s reformou školstva, najmä vysokého školstva. Pýtam sa, ako ide dohromady - už som to aj hovorila - prepúšťanie pedagógov, ako ide dohromady ďalší zámer ministerstva školstva, pokiaľ ide o určité výhody pre učiteľov, ak úzko nespolupracujú s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a nespolupracujú napríklad aj s ministerstvom výstavby?
Žiadalo by sa mi uviesť viac takýchto príkladov, ale, žiaľ, môj čas sa už zrejme napĺňa. Preto, a nielen preto je tento rozpočet chaotický a nezaslúži si, aby bol v snemovni schválený. Nanajvýš sa v ňom môžeme ešte dohadovať o určitých sumách, ktoré však nič nevyriešia. Filozofia rozpočtu je zlá, a preto ho nepodporím. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sa hlásia štyria páni poslanci. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási. Nikto. Posledný je pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok na faktické poznámky.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Sopko, prosím.
Poslanec V. Sopko:
Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej.
Pani poslankyňa, chváliť sa za minulé obdobie môžete všeličím, ale nie pokiaľ ide o bytovú výstavbu. Ani v jednom roku ste nesplnili programové vyhlásenie vlády Vladimíra Mečiara a už vôbec nie počas funkčného obdobia. Pekne sa vráťte aj k programovému vyhláseniu vlády, aj k politickému programu Hnutia za demokratické Slovensko. Trafili ste sa celkom vedľa. Nič ste za uplynulé štyri roky nerozostavali, len ste dokončovali, pán Húska, bytové domy z bývalej komplexnej bytovej výstavby spred novembrového obdobia 1989. Nič iné. A už vôbec ste nevytvorili podmienky na prípravu územia na bytovú výstavbu. Absolútne nie. Takže sa pozrite trošku do zrkadla. Ak súčasnej vláde vytýkate, že nesplnila počas jedného roka svoje zámery, vy ste ich nesplnili za štyri roky. Nebuďte farizeji a pokrytci.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Drobný, prosím.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Doplnil by som kolegyňu Keltošovú v niektorých aspektoch zhoršujúceho sa sociálneho postavenia učiteľov vysokých škôl, o ktorom čosi povedala, ale ktoré je také katastrofálne, že mám pred sebou list pána Ing. Jána Gašperana, predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktorý píše doslova zúfalý list všetkým poslancom tejto snemovne: "Prosím vás, neprijmite navrhovaný rozpočet pre školstvo, ktorý predkladá táto vláda. Vláde sa nedá veriť," píše tento pán odborár, vedúci odborového zväzu, "preto, lebo nám sľubovala, že po roku 1999, keď je stabilizačný rozpočet, sa už školstvo stane prioritou. Ale aká je to priorita," píše tu, "keď na rok 2000 v porovnaní s rokom 1999 majú nižší rozpočet o 4 % pri 10-percentnej inflácii." Tak kde tu je, prosím vás, priorita školstva?
Odborári píšu, že 150 tisíc pracovníkov vzdelávacieho systému sa dostane na hranicu chudoby. A títo chudobní ľudia budú vychovávať naše deti. Priatelia, dáme ich vychovať tomuto školstvu alebo si ich pošleme do zahraničia? To si môžu dovoliť len tí najbohatší ľudia. Priatelia, v tom je tá strašná tragédia tohto rozpočtu, práve v oblasti školstva. Keď sme hovorili pri programovom vyhlásení vlády, aby, prosím, zo školstva naozaj spravili prioritu, vtedy nám bolo sľúbené, že to bude priorita. Ale teraz sa ide ochudobňovať. Školy predčasne končia semestre, musia prepúšťať pedagógov, školy nemôžu kvalitne udržať výučbu, pretože nemôžu platiť externistov, ktorí zlepšujú výučbový proces. Teda všetko je, prosím vás, v rozpočtovom debakli. A píšu o tom odborári rezortu školstva. Priatelia, to je pre všetkých poslancov, nielen opozičných, ale aj koaličných.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by som potvrdiť to, čo hovorila pani poslankyňa Keltošová. Má pravdu v tom, čo sa týka bytovej výstavby. Tiež by som bol veľmi rád, aby poslanci, ktorí túto problematiku nepoznajú, netárali. Keďže sa v rezorte životného prostredia evidovali stavebné povolenia a územné rozhodnutia, ale aj údaje o odovzdaných bytoch, môžem potvrdiť, že od roku 1995 každým rokom rástol počet odovzdaných bytov a v roku 1998 bolo odovzdaných 8 600 bytov a už to nebola komunálna výstavba, ale bolo rozostavaných viac ako 16 tisíc bytov. Ak sa niečím chválite, tak akurát tým, že dokončujete byty, ktoré boli začaté ešte počas éry vlády Vladimíra Mečiara a ministra výstavby pána Mráza. My sme totiž vytvorili vhodné podmienky na výstavbu. Boli dávané vhodné úvery a mnohí mladí ľudia to využili. Vy ste to koniec koncov zastavili.
Niekto tu hovorí, že neboli vytvorené podmienky. Počas našej vlády bola schválená územnoplánovacia dokumentácia veľkých územných celkov všetkých 8 krajov. To by ste mali vedieť, vážení páni poslanci, a bol to základ na plánovanie bytovej výstavby. Keby ste toto nemali, tak potom neviem, neviem, čo by ste robili. A vaše plány spochybňuje aj súčasná tlač a, samozrejme, aj odborníci. Mám veľmi vážne obavy, že domy nebudú stavať nezamestnaní, tých už máme viac ako 500 tisíc, a takisto ich nebudú stavať ani absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí majú také mizerné platy, že majú vôbec čo robiť, aby sa uživili.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vo vzťahu k tomu, čo povedala pani poslankyňa Keltošová.
Po prvé. Naozaj považujem za mimoriadne vážne riziko verejnoprávne fondy a zdôrazňujem skutočnosť, že naozaj v januári hrozí deficit v Sociálnej poisťovni v rozsahu 11 mld. Sk, a pritom je ohrozené vyplácanie dôchodkov bez toho, že by sa v roku 2000 uvažovalo s valorizáciou dôchodkov.
Po druhé. Pokiaľ pani poslankyňa Keltošová hovorila aj o školstve, školstvo kleslo z hľadiska rozpočtových výdavkov o 14 %. Podiel na túto rozpočtovú kapitolu predstavuje 0,6 % HDP, a to je v situácii, keď súčasná vláda vyhlásila školstvo za päť svojich priorít. Je to jednoducho rozpor medzi skutkami a činmi.
Vážené dámy a páni, pani poslankyňa Keltošová hovorila aj o bytovej výstavbe. Žiaľ, jej diskusia začala mať alebo odozva na jej vystúpenie mala vyslovene politický, demagogický a klamlivý charakter.
Vážený pán poslanec Sopko, predsa nemyslíte vážne povedať takú nehoráznu hlúposť. V roku 1994 bolo 6 709 bytov, v roku 1995 bolo 6 151 bytov...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, nereagujte na pána poslanca Sopka, on nebol posledným rečníkom.
Poslanec M. Maxon:
Hovorím o bytovej výstavbe, o ktorej hovorila pani poslankyňa Keltošová.
... v roku 1997 bolo 7 172 bytov, v roku 1998 už 8 234 bytov, prvý polrok 1999, a to už je vaše dielo, vážený pán poslanec Sopko, 488 bytov. Tak vám srdečne gratulujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kalman. Pripraví sa pán poslanec Oberhauser.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
skôr než začnem hovoriť priamo k téme s pozmeňujúcim návrhom, dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie alebo poznámku pána Bohunického v prvej časti nášho rokovania, pretože to má súvis s tým, o čom rokujeme. Pán Bohunický, hovorili ste asi v tom zmysle, že ste zdedili po nás také hospodárstvo, v ktorom sa učíte riešiť teraz problém, učíte sa chodiť, aby ste tieto problémy vyriešili. Chcem vám pripomenúť, pán Bohunický, že do vlády sa nechodí učiť chodiť. Vo vláde už musíte vedieť aj behať aj na krátke trate, aj šprint, a dokonca pri tom maratóne musíte vedieť aj zvládať prekážky. Takže ak ste nevedeli chodiť a neviete behať, radšej treba rozmýšľať nad niečím iným. A potom keď neviete chodiť, pochopil som, prečo neviete chodiť. Vy ste totiž pred parlamentnými voľbami chodili na bicykloch a zabudli ste chodiť. Tak sa čo najrýchlejšie naučte chodiť a potom sa treba aj uberať.
Vážené dámy, vážení páni, keďže máme limit, musel som rozdeliť svoje vystúpenie na dve časti. S druhou časťou vystúpim potom, keď sa prihlásim ústne. V prvej časti som chcel hovoriť o dosahoch štátneho rozpočtu na sociálno-ekonomické postavenie našich občanov, ale budem hovoriť ako druhý, pretože k tejto téme ma teraz vyprovokovala pani ministerka, keď hovorila, že zdôrazňujeme tie isté veci, ktoré sme hovorili pri štátnom rozpočte na tento rok. Áno, pani ministerka, budem aj teraz opakovať otázky, o riešenie ktorých som vás vtedy žiadal, ale neriešili sa a, žiaľ, v dvoch prípadoch rok 1999 jasne potvrdil líniu, ktorú sme presadzovali, resp. podcenenie tejto línie vašou vládou.
Prvá moja téma je k drogám. Nie je to dávno, čo sme schválili koncepciu boja proti drogám na rok 2000. A keď si pozriete štátny rozpočet, kolegyne, kolegovia, zistíte a postavíte si otázku, z čoho sa bude platiť, z čoho sa budú realizovať tie smelé úlohy, ktoré sú v rámci koncepcie vyčlenené. Veď pre drogový program vyčleňujete 40 mil. korún, konkrétne Protidrogový fond. Absolútne absentuje finančná položka pre Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Pýtam sa, čo bude tento výbor riešiť. Pýtam sa, z čoho budú štátne orgány, ktoré sú zaviazané uznesením vlády, riešiť otázky boja proti drogám, ak im Výbor ministrov nepridelí finančné prostriedky. To znamená, že jeden zákon zase odporuje druhému. Pritom drogová scéna sa rozširuje, ako sme mali možnosť sa dočítať z tejto správy. Veľmi dobre vieme, že otázka boja proti drogám v opačnom prípade, ak sa jej nevenuje pozornosť, niekoľkonásobne prekročí dopredu vynaložené finančné prostriedky. Spätne sa nám to totiž vráti.
Preto znova zdôrazňujem a predkladám pozmeňujúci návrh, aby v kapitole Všeobecná pokladničná správa v časti výdavky - skupinu, pani ministerka, si určíte sami, ak prejde tento pozmeňujúci návrh - vytvoriť samostatnú položku pod názvom Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Zároveň navrhujem na túto položku vyčleniť 150 mil. Sk. Len pre vašu informáciu pre tých, čo sa učíte chodiť, naša vláda v roku 1997 vyčlenila 186 mil. korún pre tento výbor ministrov. Pre nedostatok času už nespomínam také veci, že dodnes nie je vyriešená z vašej strany otázka resocializačných zariadení. Neviem, z čoho sa budú platiť a podobne. Myslieť si, že z reštriktívnych rozpočtov jednotlivých rezortných kapitol sa dá zabezpečovať Národný program boja proti drogám, je veľký omyl, pretože, tak ako v tomto roku, aj v budúcom roku budú jednotlivými rezortmi tieto otázky odsúvané do pozadia a vlastne sa nič nedocieli.
Zarazila ma v návrhu rozpočtu, pani ministerka, ďalšia otázka. Vy už v návrhu rozpočtu uvažujete, že v kapitolách pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, pre ministerstvo zdravotníctva sa automaticky vyčlení z Protidrogového fondu po 5 mil. korún. To znamená, opäť sa porušuje zákon o Protidrogovom fonde, pretože už štátnym rozpočtom sa prikazuje, kde z Protidrogového fondu musia ísť finančné zdroje. Tak som to asi pochopil.
Zároveň dávam druhý pozmeňujúci návrh k drogovej problematike. Taktiež v kapitole Všeobecná pokladničná správa v časti výdavky, skupina 8 pod číslom 8777 namiesto "40 mil. Sk" prideliť "50 mil. Sk". To znamená, aby sa kompenzovalo to, čo už dopredu odoberáte Protidrogovému fondu v podobe rezortov, o ktorých som hovoril.
Ďalšia poznámka - problematika Rómov. Dámy a páni, z čoho chcete riešiť rómske problémy, ku ktorým sa verbálne hlásite, ktoré verbálne odsudzujete, že predchádzajúca vláda ich neriešila? Navrhujete 30 mil. Sk. Čo za to chcete spraviť pre Rómov? Spoliehate sa na to, že vám donesú peniaze z Európskej únie a zo zahraničia? Je etické, ak spoločnosť nedokáže tieto problémy riešiť? Máme málo skúseností? Máme málo problémov s tým, čo v súčasnosti robia Rómovia? Neuvedomujete si, že finančné zdroje na dovoz turistov zo zahraničia naspäť sú oveľa väčšie, ako navrhujete v štátnom rozpočte? Uvedomujete si, čo všetko spôsobíte tým, keď dáte Rómom zase na vedomie, že aj v druhom roku svojej vlády s nimi vôbec nepočítate? Opäť sa potom bude obviňovať HZDS a niekto ďalší z organizovania odchodov do zahraničia?
Takže z tohto titulu, lebo sa nemôžem zmieriť s tým, že rómska problematika sa nechce riešiť, navrhujem, aby v kapitole Všeobecná pokladničná správa v časti výdavky skupina 8 pod číslom 8777 v položke Rezerva na projekty riešenia problémov rómskej komunity sa nahradila suma "15 mil. Sk" sumou "250 mil. Sk". Predpokladám, že je to postačujúca suma na to, aby sa začala razantným spôsobom riešiť rómska problematika. A znovu pripomínam tým, čo sa učia chodiť, že v našich podmienkach pri našej koncepcii sa rátalo s vyčlenením sumy 1,6 mld. Sk od roku 1998, 1999 - 2002.
Moja posledná pripomienka je k športovcom, ktorí sú telesne a zdravotne postihnutí. Ide o športovcov, ktorí sa neustále derú dopredu, vynikajú, resp. si vynucujú pozornosť, pretože čoraz viac sú úspešnejší na rôznych európskych, svetových pretekoch, resp. v paraolympijských hnutiach. Teraz v roku 2000 budú paraolympijské hry v Sydney. Vláda schválila sumu 30 mil. korún na prípravu a zabezpečenie týchto športovcov, ktorí si skutočne zaslúžia našu pozornosť. Žiaľ, tieto finančné zdroje nie sú zakotvené v štátnom rozpočte, lebo vláda prijala uznesenie a dohodlo sa, že potom dodatočne po schválení štátneho rozpočtu sa bude vyjednávať a finančné prostriedky sa dajú zo Štátneho fondu telesnej kultúry. Poznám spôsob a systém i prieťahy okolo vyjednávania týchto finančných zdrojov. Preto si myslím a som o tom pevne presvedčený, že bude oveľa spravodlivejšie, keď sa priamo tieto finančné prostriedky, ktoré vláda schválila, zakotvia do štátneho rozpočtu a ihneď po schválení štátneho rozpočtu sa odovzdajú príslušnému hnutiu, aby mohli zakúpiť pomôcky alebo sa začať veľmi solídne a kvalitatívne pripravovať na paraolympijské hry. Predpoklad je, dámy a páni, že títo športovci donesú zo Sydney 15 až 20 medailí, čo bude obrovský úspech pre Slovensko a zároveň to bude ďalšie zviditeľnenie Slovenskej republiky.
Preto navrhujem v rámci položky Všeobecná pokladničná správa vyčleniť finančné a materiálne zabezpečenie projektu Sydney 2000 na prípravu a priamu účasť reprezentácie Slovenskej republiky na XI. paraolympijských hrách a v rámci tejto položky vyčleniť sumu 23 mil. Sk. Je to v súlade s požiadavkou aj tohto hnutia. Len tak mimochodom, súčasná vláda nevenuje týmto športovcom pozornosť za ich výsledky, doteraz nedostali ani len pozdravný telegram alebo list.
A moja posledná poznámka. Pani ministerka, vo svojom úvode ste povedali, že ste našli chorú spoločnosť alebo chorého pacienta. Chcem vás ubezpečiť, že o tom, čo som našiel ja, nebudem diskutovať, či to bolo choré alebo nebolo choré. Moji kolegovia vás o tom presviedčali. Tu vám odovzdávam zdravé dieťa, ktoré splodila naša vláda. Žiaľ, vy týmto deťom nevenujete pozornosť a nedáte im najesť. Hrozí im zánik, hrozí prerušenie kontinuity, ktorá tu bola. Prerušila sa tradícia so zdravotne a telesne postihnutými športovcami a vo vzťahu k drogám a vo vzťahu k riešeniu rómskej problematiky ste zostali len vo verbálnej polohe.
Prosím vás, prijmite tieto návrhy, prosím aj poslaneckú snemovňu, prijmite tieto návrhy, je to v prospech celej spoločnosti aj v prospech nás všetkých.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kalmana sa prihlásilo 5 pánov poslancov, ako posledný je pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podať ďalšie prihlášky na faktické poznámky.
Pani poslankyňa Aibeková vystúpi prvá.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcem plne podporiť požiadavku pána poslanca Kalmana. Možno si pamätáte, možno nie, pretože poslanci takmer vôbec nevenovali záujem problematike, ktorá sa riešila pred niekoľkými dňami, keď sme preberali správu o riešení problematiky drog Slovenskej republiky. Vtedy som prosila, aby ste sa zamysleli a aby ste poskytli finančné prostriedky na túto oblasť, lebo bez peňazí všetky sľuby a všetky programy zostanú iba na papieri. O tom, že vláda a jednotliví ministri, ktorí sú členmi výboru ministrov pre drogové záležitosti, absolútne nevenujú pozornosť tejto problematike, svedčí aj skutočnosť, že jednotlivé nevládne inštitúcie, ktoré pôsobia v tejto oblasti, zápasili celý rok s nedostatkom peňazí, a to preto, lebo vláda ich postupne nedávala prostredníctvom Protidrogového fondu na tento program. A v tento pondelok sa Protidrogový fond zišiel a narýchlo do konca roka mal rozdeliť 7 miliónov. Aký je to prístup ministrov k tejto problematike? Do konca roka 7 miliónov ťažko užitočne rozdelíte. V tejto veci žiadam, aby sa vláda zaoberala touto problematikou nielen papierovo, ale aj vecne.
A čo sa týka rómskej problematiky, tiež prosím, aby sa len nedeklarovalo, ale aj niečo robilo, pretože keď sme odchádzali my, vízovú povinnosť nám dali dve krajiny Európskej únie a dnes neprejde mesiac, pomaly týždeň, aby sme nedoplácali na túto problematiku. Nehovorím, že je vinná iba vláda, ale myslím si, že záujem o túto problematiku sa takisto deklaruje iba na papieri a reálne sa nerobí nič.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Bohunický, prosím.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Áno, vládnutie je na dlhé trate, minimálne na štyri roky, pretože tak je postavené programové vyhlásenie. Je pravda, že trať, ktorú sme zdedili, je hrboľatá, plná jám a odrenín, ktoré sme získali. Takisto nemôžeme bežať, tak ako sme si to predstavovali, a preto budeme najprv chodiť.
Dovoľte mi, aby som zverejnil tréningový bežecký plán pána Kalmana. Pán Kalman behal od Husáka k Weissovi, od Weissa k Ľuptákovi, od Ľuptáka k Mečiarovi a od Mečiara k tréningom neurčenej novej politickej strany. To sa mu to behá, keď sa takto natrénoval.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
myslím si, že netreba zdôrazňovať fakt, čo spôsobuje drogová závislosť, ako vplýva na rast kriminality, prostitúcie, ako zasahuje a ničí celé rodiny. Preto si myslím, že každá investícia, a investícia do podpory boja proti drogám je taká minimálna, že by sme nemali nad tým ani chvíľku váhať. V konečnom dôsledku, ak sa nám podarí zastaviť alebo aspoň spomaliť rast či nárast drogovo závislých, sa to niekoľkonásobne vráti naspäť celej spoločnosti s tým, že zníži sa kriminalita, rodiny nebudú rozvrátené a mladá generácia, ktorá bude vyrastať, bude schopná zapojiť sa do normálneho života. Plne podporujem to, čo hovoril pán Kalman, aby sme zvýšili finančnú sumu, ktorá je v štátnom rozpočte a ktorá podporí všetky programy v boji proti drogám, pretože ináč sú to len deklarácie, populistické vyhlásenia, lebo bez peňazí to v tomto smere budú len zbytočne popísané hárky papiera.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nadviažem na pána kolegu Kalmana v oblasti protidrogových aktivít, ktoré založila Mečiarova vláda. My sme sa na tento program naviazali výskumne, pretože táto problematika súvisí aj s odbúravaním drog, najmä tvrdých drog, a poškodzovaním nervového systému, extrapyramídového systému. Z toho vznikajú parkinsonské syndrómy, ktoré sú síce zriedkavé, vznikli po prvý raz v Kalifornii, ale vznikajú aj u nás. Ten projekt bol dobre dotovaný. Boli vyčlenené postele vo veľkých nemocniciach, boli vyčlenené laboratórne priestory a boli dotované laboratóriá reagenciami a setmi na vyšetrenie prítomnosti tvrdých drog. Projekt pokračoval veľmi dobre, ale v strede tohto roka celkom zastal, pretože postele sú vyčlenené na ARO oddeleniach a iných oddeleniach intenzívnej starostlivosti, ale nemajú žiadne finančné prostriedky na to, aby mohli vykonávať tieto špeciálne typy vyšetrení. My sme mali samotný vyšetrovací elektrofyziologický set, ktorý zanikol, pretože nemáme peniaze na jeho udržovanie.
V tomto smere kolega Kalman nemal pravdu. Ten projekt existuje, ale, bohužiaľ, má nula korún. Nie je funkčný. Je umŕtvený, čaká, až príde nová vláda, ktorá ho oživí, alebo vláda, ktorá ho celý zruší. To by bolo čestnejšie, pretože keď to nefunguje, nemá význam, aby to figurovalo ako projekt. Mal som na to vyčlenené aj určité spolupráce s veľkými nemocnicami a mali sme taký pocit, že prví na svete uverejníme veľkú skupinu parkinsonikov, ktorá vznikla vďaka závislostí od drog, ale, bohužiaľ, sa to rozpľaslo. Zostalo nám ročne 30 tisíc korún, ktoré nám dáva jedna firma, výrobca liekov, a to je málo, aby projekt pokračoval. Z vládnych peňazí sme mali podstatne väčšiu časť. Je nám to ľúto, pretože sme už boli zacvičený kolektív experimentálne a inak proste na tejto problematike pracoval. Tak sa odbúravajú projekty za projektmi. Tak sa to odbúrava v oblasti zdravotníckeho školstva, a to je súčasť debaklu, ktorý utrpela Fakultná nemocnica v Martine.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán kolega Kalman, nedá sa s tebou celkom súhlasiť, že by sa táto vláda nebola učila chodiť, resp. behať na dlhé trate, lebo keď čítam vystúpenie nášho milovaného Mikiho ohľadom schvaľovania rozpočtu na rok 1998, oznamuje nám aj všetkým občanom, ako perličku to musím prečítať: "Zároveň vám chcem oznámiť, že pracujeme na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na štátny rozpočet, ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v peňaženkách omnoho viac ako dnes a aby sa koruny, ktoré odvedú do verejných rozpočtov, zužitkovali omnoho efektívnejšie, ako je to dnes."
Áno, pán Dzurinda, zužitkúvajú sa zrejme oveľa efektívnejšie, len mám taký pocit, pán kolega, že Slovensko sa čoraz zreteľnejšie blíži k niektorým rómskym osadám, ktoré tak poznáme z rodného kraja nášho ministerského predsedu Dzurindu, teda zo Spiša. A obávam sa, pán kolega Kalman, že nielen na rozvoj rómskych osád, ale aj na sanáciu škôd po tejto vláde, ktorá nič nezdedila, opakujem, ale bolo jej zverené niečo do opatrovania a ktoré pani ministerka a jej podobní sediaci v prvom rade, teda členovia slovenskej vlády, ktorí si nepokladajú za povinnosť prísť do parlamentu, tak bohapusto rozdávajú svojim zahraničným tútorom alebo začínajú rozdávať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Konštatujem, že pán poslanec Oberhauser nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga, po ňom pán poslanec Mesiarik.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dúfajme, že pani ministerka príde a neohrdne poslanca na nôtu poľnohospodárstva.
Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby som konštatoval, že poľnohospodári budú do nového tisícročia vstupovať s veľkou skepsou, vlastne s tým, čo im návrh štátneho rozpočtu na budúci rok prideľuje a že s týmto v žiadnom prípade nemôžeme byť spokojní.
Začnem tým, ako sa vyvíja situácia v roku 1999. V tomto roku dochádza v celom poľnohospodárstve na Slovensku k výraznému poklesu rastlinnej a živočíšnej výroby, poklesu odbytových cien viacerých významných poľnohospodárskych výrobkov, predlžovaniu lehôt úhrady za dodávky a k výraznému zvýšeniu rizikových alebo nedobytných pohľadávok za odberateľmi. Výrazne sa znižujú intenzifikačné vklady najmä do rastlinnej výroby s dôsledkami na úrodu v budúcom roku. Znižuje sa využitie výrobných objektov, klesá technická vybavenosť, znižuje sa zamestnanosť a zhoršuje sa kvalitatívna skladba a výkonnosť pracovníkov. K veľkým stratám a znehodnoteniu výrobnej základne dochádza k výpredajom hmotného podnikateľského majetku družstiev v rámci konkurzných a často aj drastických exekučných konaní.
Základnou príčinou znovu obnoveného prehlbovania krízového stavu v poľnohospodárstve je zhoršenie podnikateľských podmienok vytváraných v rozhodujúcej miere celkovou vládnou hospodárskou politikou a nedostatočným rešpektovaním špecifík poľnohospodárstva a celého potravinového hospodárstva pri podpore domácej výroby a regulácie trhu, pri vývoze a ochrane pred nadmerným a dotovaným dovozom v rozpočtovej a daňovej politike a pri ovplyvňovaní úverovej politiky v bankovom sektore. Základom tohto celého je cenová disparita, ktorá odčerpáva aj naďalej významné zdroje z poľnohospodárstva, a ako konštatujú aj rezortní pracovníci, za doterajšie roky od roku 1990 je to viac ako 12 mld. Sk a, samozrejme, že v tomto roku to naďalej akceleruje.
Podľa nás je už načase, aby ceny začali uhrádzať nutné náklady na finálne produkty a aby z cien zostalo aspoň na základnú reprodukciu technických prostriedkov výrobného procesu. Poľnohospodári nemajú inú šancu, keď im vláda nevie zabezpečiť primerané podmienky v ekonomike a trhu, aby už nedržali sociálny zmier v spoločnosti tými cenami potravín, ktoré sú, ale aby žiadali od spracovateľov, od obchodníkov a v konečnom dôsledku to tak vyzerá, že od obyvateľstva svoju úhradu nákladov, tak ako to v reštrikcii robí táto vláda, keď svoju ekonomickú a rozvojovú nemohúcnosť prenáša na občana.
V roku 1999 sa neukazujú žiadne lepšie výsledky ako v roku 1998, i keď môžeme povedať, že tohtoročná jeseň je celkom iná, ako bola v predchádzajúcom roku, teda priaznivejšia. V porovnaní s vlaňajším trištvrte rokom v poľnohospodárskej prvovýrobe klesli výnosy o necelých 6 %, produkcia o 10 % a tržby za tovar až o 16 %. Naďalej sa znižuje hmotný a nehmotný investičný majetok, ktorý medziročne poklesol o 5 %. Agrosektor prestal byť pre bankovú sféru zaujímavý, čiže nie je bonitný, najmä jeho tovary nie sú bonitné, čo je najviac zarážajúce. Preto pri nedostatočnej tvorbe vlastných a nedostupnosti cudzích zdrojov najmä z úverových miest, z bánk nie sú prostriedky na normálnu prevádzku, nieto ešte na investičné zámery a, samozrejme, kde potom vziať peniaze na ešte väčší objem obhospodarovania finančnej sféry, ktorá bude daná vyššími daňami či už v spotrebnej časti najmä na pohonné látky, či už vyšším obhospodarovaním dane z pridanej hodnoty, ktorá sa zvýšila v tomto roku aj pri poľnohospodárskych komoditách zo 6 % na 10 % a, samozrejme, ďalšie dane, ktoré prídu do platnosti v budúcom roku, ktoré sme nechceli prijať, ale nakoniec sú už platné.
Teda všetci poľnohospodári sa pýtajú, či už z podnikateľskej sféry, či už zo sféry súkromných a fyzických osôb, kde vziať kapitál na obsluhu svojich podnikateľských zámerov. Treba však povedať aj to, že už na budúci rok sa možno prejavia aj také, povedal by som, zásobovacie problémy, lebo podniková sféra signalizuje, že môže byť v jarných mesiacoch nedostatok kŕmneho obilia a možno aj potravinárskeho obilia.
Pokiaľ ide o prípravu budúceho roku, chcem povedať, že je zasiatych viac ako 100 tisíc ha navyše ozimnej pšenice, ale oproti odporúčaniu, ktoré dal rezort, je to o 7 % menej, čiže sú to veľmi, veľmi zlé veci, ktoré čakajú poľnohospodárov v budúcom roku. Chcem povedať, že z politického pohľadu od volieb v roku 1998 sa poľnohospodári na Slovensku nevedia spamätať. Rokovali s vládou, či už s predsedom vlády, s podpredsedom vlády, ministerkou financií. Zastavovali premávku na cestách, prezentovali sa obilím pred budovou vládou. Minister Koncoš ich, samozrejme, chlácholil, oni ho sem-tam pochválili, ale nič im nevybavil. A obrat k lepšiemu nie a nie prísť.
Celé toto zničujúce divadlo sa začalo už 19. 3. tohto roku v Bratislave zhromaždením poľnohospodárov a potravinárov, ktoré organizovala Poľnohospodárska komora. Bolo sformulovaných 6 požiadaviek, ale ani jedna z nich nebola naplnená napriek tomu, že tam bola aj tu prítomná pani ministerka a pán predseda parlamentu. Potom sa rokovalo s pánom podpredsedom Miklošom na trikrát, kde bolo predložených 20 požiadaviek. Ich realizácia nie je ani v jednej pätine. Ďalej sa, samozrejme, lobovalo v Národnej rade, vo výboroch, v kluboch či už SDĽ alebo SDK. Prísľuby boli, ale nič sa pre poľnohospodárov nezlepšilo. Potom sa obedovalo s pánom Dzurindom, Migašom, Koncošom a tak ďalej. Zase nič sa nevybavilo. Nakoniec, samozrejme, sa lobuje aj u predsedu súčasného parlamentu, aj u podpredsedu pána Hrušovského a v spoločnej správe vidíme, že podľa návrhov, ktoré dáva výbor pre pôdohospodárstvo, poľnohospodárov nič dobré nečaká.
Teraz je teda rozhodujúca chvíľa, milí poľnohospodári, na rok 2000, ako sa pripraviť na to, čo sa stane po Helsinskom summite, čo bude pre nás znamenať ďalší medový špagát alebo lekvárové lano, ako pred nás preťahujú v zasľúbenej Európskej únii.
Minister pôdohospodárstva ďalej neskrýva sklamanie, že je bezmocný, že nemá možnosť dať poľnohospodárom to, aby aspoň dosiahol úroveň roku 1998, a kdeto ešte úroveň roku 1997! Spolieha sa na nás, na slovenský parlament, ale ten akosi nič nechce priklepnúť. Chcem povedať, že doteraz ešte nikdy nebola taká ignorácia návrhov pôdohospodárskeho výboru v tomto parlamente, aká sa zračí teraz, ktorá v podstate môže byť pravdou. Prečo je to tak? No je to tak asi preto, lebo vo výbore, ktorý je gestorský, sú ľudia, ktorí k nám poľnohospodárom nemajú akosi dobrý prístup. Myslím si, že poľnohospodári by mali vedieť, ktorí sú tí poslanci, čo nás tak v gestorskom výbore macošsky zastávajú, že okrem prítomného pána predsedu ako spravodajcu je to pán poslanec Maňka, pán poslanec Brocka, pán poslanec Bajan, pán poslanec Benkovský, pán poslanec Petrák, pán poslanec Tatár, pán poslanec Kujan.
Myslím si, že by sa už raz mohol zlomiť tento nepriaznivý postoj a možno na tomto pléne Národnej rady, kde pripravujeme rozpočet na budúci rok, zostane ministerstvo financií akosi v zatrpknutí, pretože veci, ktoré aspoň v minime chceme na tomto pléne presadiť, budú môcť byť aj skutočnosťou. Treba si pamätať aj to, čo niektorí poslanci v doterajšom prístupe k poľnohospodárstvu a najmä, povedzme, vládni funkcionári, prezentovali. Napríklad poľnohospodárstvo sa musí naučiť žiť bez dotácií, ak chceme vstúpiť do Európskej únie a musíme sa ešte viac otvoriť. To bol výrok pána Mikloša. Ďalší výrok: budeme sa vraj musieť učiť efektívnu poľnohospodársku politiku, ktorá nie je založená len na dotáciách.