Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Pán poslanec Farkas, čakali sme na vás 30 minút. Bolo by dobré vysvetliť, prosím vás. Aj do budúcnosti žiadam predkladateľa, aj spravodajcu, aby tu boli načas.
Nech sa páči, poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
ospravedlňujem sa vám, je to pekné od vás, že nás vyzývate, aby sme boli presní, ale, žiaľ, nemohol som sa dostať skôr sem do Národnej rady, lebo bola zatarasená cesta. Od pol druhej som bol na ceste do Národnej rady. Dostal som sa sem jedine pešo, od Hodžovho námestia mi to trvalo o 15 minút dlhšie. Ešte raz, prepáčte mi.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím, budeme pokračovať faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka. Dajte, prosím, pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí boli prihlásení.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, dávam mu slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo. Teraz som skoro faktickú poznámku zase nestihol ja.
Pán poslanec Šepták vo svojom vystúpení čiastočne kritizoval aj rozpor v tom, že nie je zabezpečená kontinuita rozpočtového hospodárenia ani kontinuita rozpočtového hospodárenia k roku 1998, ani k roku 1999 vo vzťahu k rozpočtu, o ktorom rokujeme. Osobne si myslím, že istá kontinuita je zabezpečená. Ekonomické balíčky, ktoré sa realizovali v tomto roku, priniesli do rozpočtu roku 1999 z vreciek občanov približne 17 - 18 mld. Sk. Symbolicky 6. decembra, teda pred dvoma dňami bolo Mikuláša. Považujem tento návrh rozpočtu na rok 2000 za ďalší balíček nášho Mikuláša. Problém je len v tom, že bývalo vždy zvykom, že Mikuláš darčeky dával a tento rozpočet má opäť ambíciu, aby z vreciek občanov a daňových poplatníkov vytiahol ďalších 17 - 28 mld. Sk. Takže na rozdiel od pána Šeptáka som presvedčený, že istá kontinuita rozpočtu tu je.
Prepáčte mi, pán kolega Farkas, bola to technická záležitosť, ale ja som vašu funkciu robil 4 roky, ani jediný raz sa mi to nestalo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej vystúpi pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Oceňujem vystúpenie pána poslanca Šeptáka práve preto, že sa pokúšal jednak o komplexné zhrnutie všetkých stránok, a jednak robil v tom sumárnom postupe aj vytvorenie priestoru na diskusné príspevky svojich špecializovaných kolegov. Hlavne oceňujem to, že výrazne podrobil kritike práve reštrikčný charakter tohto rozpočtu. Reštrikcia práve v období úpadku je mimoriadne nežiaduca a svojím spôsobom vlastne prehlbuje proces zaostávania. Vonkoncom nemožno označovať reštrikčné opatrenia ako také, ktoré majú pomôcť ozdraviť celkovú situáciu. Naozaj je to vlastne sklon spraviť z filozofie reštrikcie akúsi cnosť v nádeji, že všetky tortúry bude možné absolvovať za predpokladu, že sa budeme trvale vracať k jednému vinníkovi - Mečiarovej vláde a minulým štyrom rokom. Samozrejme je to strata zmyslu pre argumenty a hlavne strata zmyslu pre kontinuitu vecí. Medzi tým, čo sa stalo, a tým, čo sa deje teraz, je, samozrejme, plynutie času, to je kontinuita, ale všetko, čo robíte, robíte vlastne diskontinuitne vrátane metódy politického revanšu zaodetého do reštrikcií.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán Šepták sa zmieňoval o nekonečných výhovorkách na predchádzajúcu vládu zo strany súčasnej koalície. Kolegovia, dovolím si v tejto súvislosti pripomenúť toľko s hurhajom oznamovaný príchod zahraničného kapitálu v roku 1999 po ustanovení Dzurindovej vlády. V roku 1999 do Slovenskej republiky prišlo 40 % objemu finančného kapitálu zo zahraničia v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tak kde sú tie vami proklamované tvrdenia, vízie, viery, nádeje a dúfania? Je to na smiech, pretože zahraničie si robí obraz o tomto štáte predovšetkým z jeho jednotlivých krokov, z krokov vystupovania jeho predstaviteľov a z koncepcií, ktoré sa predkladajú.
A ešte jedna veľmi zásadná pripomienka k tomu, o čom sa zmienil pán Šepták, o problematike motoristov. Motoristi prispievajú do štátnej pokladnice 18 mld. Sk ročne, a to diaľničnými poplatkami, cestnými daňami, základnými poisteniami, DPH, dovoznými prirážkami, zrátané, podčiarknuté 18 mld. Sk a v návrhu štátneho rozpočtu do Štátneho fondu cestného hospodárstva je transfer 5,1 mld. Sk. Čiže táto vláda hrubo parazituje na všetkých tých, ktorí vlastne vytvárajú hodnoty a odvádzajú do štátnej pokladnice svoje vlastné finančné prostriedky z titulu automobilizácie a dá sa povedať, že životnému štandardu záveru 20. storočia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šepták porovnával v začiatkoch aj rozpočet na tento rok a rozpočet na budúci rok. Chcela by som k tomu povedať toľko, že sa veľmi presne pamätám, ako sa v marci pri predkladaní rozpočtu na rok 1999 hovorilo, že rozpočet je reštrikčný, ale musí taký byť, pretože sme to zdedili, ale zakladá rozvojové trendy, aby na budúci rok, čiže na rok 2000 sa nám už ľahšie dýchalo. To je doslova citát, ktorý vtedy bol. Tak neviem, že by sa nám ľahšie dýchalo, myslím si, že sa dýcha čím ďalej ťažšie a nenaplnilo sa to, čo sa na rok 2000 malo naplniť. Dúfam, že pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2001 nebudeme presne tak, že zas budeme len sklamane konštatovať, že sa znovu nič nenaplnilo, ale že ideme stále dolu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážené pani kolegyne,
vážení páni kolegovia,
pán poslanec Šepták uviedol jednu myšlienku, či by nebolo dobré rozpočtové provizórium. Mám opačný názor, lebo si myslím, že nič iné by sme do tejto snemovne od tejto vlády nedostali, zasa len niečo reštrikčné, bez rozvojových programov, bez pokrytia existencie rezortom, bez toho, že by boli veľké riziká a hrozil by krach jednotlivých rezortov. Ale chcela by som povedať jedno, bolo tu povedané, že sa nám bude ľahšie dýchať. Tento rozpočet je taký, že tento rok sa nám bude ešte ťažšie dýchať ako minulý rok. Je to neochvejná pravda. A čo je tiež smutná pravda, je skutočnosť, že teraz prebiehajú zásadné vystúpenia jednotlivých klubov a pozrite sa, ako tu sedia poslanci vládnej koalície. Tých nezaujíma, čo bude opozícia namietať, pretože práve ona má kontrolnú funkciu a podobne. Ich nezaujíma, čo budeme hovoriť. Oni vedia jedno, že budú tlačiť tlačidlá za tento rozpočet. Je biedou dnešného parlamentu, že vedia diskutovať, hádať sa o obsadenie miest funkcií, ale o rozpočet štátu, ktorý vlastne je základom chodu štátu, tam je absolútna pasivita. Im je to celkom jedno. To je smutné.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ďakujem za slovo.
Chcem doplniť pána poslanca Šeptáka o ďalšie poznatky z regiónov, kde nezamestnanosť presiahla 20-percentnú hranicu. Terajšie reštrikcie tak tvrdo dopadli na občanov, že mnohé rodiny už teraz nie sú v stave vyjsť s financiami, ktoré majú. Začalo sa kradnúť v obchodoch, potvrdili mi to predavačky. Často sa stáva, že žena, ktorá má rodinu, príde si kúpiť do obchodu jeden párok do leča alebo jedno vajce. Skutočne, pán kolega, choďte sa pozrieť do iných regiónov, ako to tam vyzerá. S týmto javom sa predtým nestretávali predavačky. Títo ľudia to nerobia z roztopaše, ale pretože nemajú z čoho žiť. Skutočne enormne stúpa počet neplatičov, ako to povedal pán poslanec, neplatičov bytov. V parlamente sa vedie diskusia, či základná plomba bude zadarmo alebo si ju má občan platiť. Ja vám však garantujem, že po ďalších reštrikciách od 1. 1. 2000 mnohí občania ani tú jednu takzvanú sociálnu plombu nebudú potrebovať, lebo pri takej strave, akú si môžu dovoliť zo svojho biedneho rozpočtu, nebudú mať ani jeden zub.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Zaujala ma pasáž vystúpenia pána poslanca Šeptáka, kde hovoril o zdravotníctve. Budem mať komplexný príspevok k tejto oblasti, ale keďže 10 minút je pomerne málo a príspevkov, ktoré nám poslali profesijné združenia a rôzne komory i asociácie, a sú to veľmi podnetné údaje, ktoré sme dostali, odporúčala by som, aby si to veľmi dobre pozreli poslanci, ale aj pani ministerka, aby sa vedela adekvátne vyjadrovať k rezortu zdravotníctva. Mám tu aj veľmi dobre urobené analýzy, ktoré porovnávajú percento hrubého domáceho produktu, ktoré išlo do rozpočtu zdravotníctva od roku 1990. Od toho obdobia sa vystriedalo niekoľko vlád a na čele stálo niekoľko ministrov zdravotníctva.
Vážené dámy a páni, na rok 2000 je to absolútne najnižšie percento HDP, ktoré pôjde do zdravotníctva. Aj v roku 1990 to bolo 5,41 % a v problémovom roku, keď sa po prvýkrát robil rozpočet pre samostatnú Slovenskú republiku, to tiež bolo 5,25 %. Postupne narastalo percento HDP až na 6,60 % v roku 1996 a na budúci rok je to iba 4,9 %, čo je absolútne najnižšie percento, ktoré dávate na zdravotníctvo. Prejavuje sa to v tom, že budú musieť oveľa viac doplácať na svoje potreby občania. Tak si pozrite, vážené dámy a páni, svoje predvolebné sľuby a svoje programové vyhlásenie vlády...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa tiež vyjadriť k predrečníkovi pánu Šeptákovi v oblasti zdravotníctva. Pán minister zdravotníctva ako opozičný poslanec, ale aj ako minister, keď nastúpil do funkcie, opakovane zdôraznil, že štát je vinníkom, že je v zdravotníctve dlh, a štát si opakovane nesplnil svoju morálnu odvodovú povinnosť. Nesplnil si ju však ani v roku 1999 a, čuduj sa, svete, na rok 2000 je rozpočet pre zdravotníctvo oproti roku 1998 menší o 7 - 8 mld. Sk. Okrem toho, že zdravotníctvo nedostalo ani rozpočet na úrovni roku 1998, zdravotníctvu sa ešte vytiahnu peniaze, pretože sa zdvihla DPH pri potravinách zo 6 na 10 % a zdravotníctvo odvedie naspäť do štátneho rozpočtu peniaze napriek tomu, že dostalo takýto nízky rozpočet. Zdravotníctvo sa dostáva do kolapsu, a to najmä za tento rok, nesystémovými opatreniami, ktoré urobilo ministerstvo zdravotníctva.
Chcem povedať, vážené dámy, vážení páni, že týmto rozpočtom dostalo zdravotníctvo poslednú ranu z milosti. Zdravotníctvo je definitívne v kolapsovom stave. Na tento rok sa očakáva, ako nám bolo povedané v zdravotníckom výbore, že sa od občanov dostane do rezortu okolo 5,7 mld. Sk, čo je v prepočte na jedného obyvateľa asi 1 200 Sk. V tejto ekonomickej situácii, v akej sa nachádzajú občania, je to nemysliteľné a podľa mňa je amorálne, aby vláda vydierala občana, chorého občana takým spôsobom, že keď si chorý, zaplať. Opakovane som hovoril, že vláda spustila sociálnu eutanáziu, to znamená ten, kto nebude mať peniaze, bude odsúdený na smrť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šepták vo svojom vystúpení povedal, že Slovenská národná strana nemôže podporiť tento návrh štátneho rozpočtu a vymenoval hlavné riziká, ktoré predložený návrh má a ktoré ohrozujú nielen jeho čerpanie a vôbec naplnenie tých parametrov, ktoré si pani ministerka Schmögnerová predsavzala vo svojom návrhu, ale jednoducho jeho prijatie ohrozuje aj riadne fungovanie Slovenskej republiky a všetkých verejných financií, ktoré vlastne má zabezpečiť jeho výdavková aj príjmová stránka.
Preto si myslím, že návrh stiahnuť tento návrh rozpočtu a skôr ísť rozpočtovým provizóriom, kým nebude pripravený taký, ktorý reálne prinesie zlepšenie situácie na Slovensku, je dobrý návrh, ktorý by mala pani ministerka akceptovať.
Upozornil by som na jednu najdôležitejšiu časť, o ktorú sa často vládna koalícia opiera vo svojich výrokoch okolo štátneho rozpočtu. Sústredila sa totiž na to, aby sa dosiahla iba určitá veľkosť deficitu v štátnom rozpočte s tým, že toto je únosné z hľadiska požiadaviek Európskej únie. Avšak zabudlo sa, že deficity narastajú aj v zdravotnom poistení, čo sú tiež verejné financie, takisto v sociálnom rozpočte, v rozpočte na podporu nezamestnaných je množstvo neuhradených faktúr krajských, okresných úradov a ostatných úradov štátnej správy, a tieto deficity neboli vyčíslené.
Pani ministerka klame vo svojom návrhu, lebo zatajuje pred Európskou úniou hlboký prepad slovenských verejných financií, a preto tento návrh rozpočtu, ktorý nerieši tento prepad, nie je dobrý.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Myslím si, že pani ministerka na nás robí teraz s rozpočtom asi podobnú avantúru ako v roku 1994, keď označila toaletný papier za luxusný tovar a tvrdila, že dôjde len ku zvýšeniu výrobkov ako salámy z oslieho mäsa a podobných dovozových luxusných záležitostí.
Ale k tomu, čo hovoril pán poslanec Šepták, teda k bodu o zdravotníctve, že zdravotníctvo by malo byť kryté tým, že by dostalo rozpočet ako na rok 1999 plus zohľadnenie inflácie, chcela by som ešte dodať a nesúhlasiť s pánom poslancom, lebo vlastne ani to by nestačilo, pretože už vieme, máme avizované zvýšenie cien energie o 30 až 50 % od januára budúceho roku. Čiže znova, aj keby sa zohľadnila inflácia roku 1999, znovu vstupy do zdravotníctva budú takého charakteru, že budeme platiť nemocnice, budeme platiť sociálne nízke platy pre zdravotníckych pracovníkov a nebude vlastne na liečbu.
Chcela by som požiadať, aby si páni poslanci, ktorí budú hlasovať o rozpočte, prečítali aj ďalší z materiálov, ktorý sme dostali na náš stôl a je z vlády pána Dzurindu, ktorý hovorí o ozdravení výživy obyvateľstva Slovenskej republiky, kde je výsmechom daný zámer, a to ako bod A - zmeniť stravovacie zvyklosti prevažnej časti obyvateľov Slovenskej republiky asi podľa návodu pána ministra Šagáta, že starí a nevládni by mali v zimnom období niekde odísť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave za klub poslancov SMK vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví sa pán poslanec Kozlík za klub poslancov HZDS.
Prosím, pán poslanec Farkas má slovo v rozprave.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
schválenie štátneho rozpočtu vytvára v našej transformujúcej sa ekonomike značnú časť celkovej hospodárskej klímy. V Slovenskej republike rovnako ako všade inde na svete štátny rozpočet svojimi príjmami a výdavkami rozdeľuje mnohomiliardové sumy finančných prostriedkov.
Zostavenie a schvaľovanie štátneho rozpočtu vždy patrí medzi najdôležitejšie činnosti tak vlády, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky. Štátny rozpočet sa javí ako hlavný nástroj štátu na zabezpečenie určených cieľov hlavne v hospodárskej politike, ale, samozrejme, vytvára aj určitý ekonomický priestor na rozvoj celej spoločnosti. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás podstatnejšiu úlohu než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Podiel štátneho rozpočtu na výške hrubého domáceho produktu je u nás vyšší a významnejší, ale badať snahu na postupné znižovanie spomínaného podielu. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprávy a na správanie sa domácností.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení si vytýčila závery, ktoré chce urobiť, aby sa stabilizovala ekonomika krajiny, aby sa zlepšil rozpočtový systém, aby bol vytvorený priaznivý systém čerpania a naplnenia prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostriedky štátneho rozpočtu preto podľa nášho názoru majú byť rozdelené medzi jednotlivými kapitolami proporcionálne vychádzajúc z objektivizovaných požiadaviek štátnej, ale aj verejnej správy. Tieto požiadavky po prvýkrát od existencie samostatnej Slovenskej republiky sa môžu už opierať o parlamentom prerokovaný a schválený strednodobý hospodársky program, v ktorom sú stanovené hospodárske priority rozhodujúcich odvetví národného hospodárstva a niektoré hlavné ciele smerovania ďalšieho rozvoja verejnej sféry. Aj v súlade s takýmito strednodobými prioritami vlády podľa nášho názoru jedným zo základných nástrojov ekonomickej stabilizácie musí byť zníženie deficitu verejných financií.
Východiská štátneho rozpočtu sa bezprostredne musia spájať s ekonomickým potenciálom krajiny a musia vychádzať z existujúcej ekonomickej, spoločenskej, sociálnej základne, ktorá, žiaľ, nie je najlepšia. Korene zdedenej nepriaznivej hospodárskej situácie sú zapustené hlboko, problémy sa riešia veľmi ťažko a, bohužiaľ, pre spoločnosť a podnikateľskú sféru niekedy aj bolestne. Sú nám všetkým známe obrovské deficity štátneho rozpočtu z predchádzajúceho obdobia, neefektívnosť použitia prostriedkov rozpočtových peňazí, nepriaznivá zahraničnoobchodná bilancia, vysoké domáce a zahraničné zadlženie krajiny a menová nestabilita. Sú to, veru, vážne ekonomické veličiny, ktoré zužujú manévrovací priestor v rozpočtovej sfére pre súčasnú vládnu koalíciu, žiaľ, na minimum. Je nám jasné, že žiadne iné riešenie pre nás neexistuje, len cesta efektívneho a hospodárneho využívania verejných prostriedkov, presadenie hospodárnosti, upevnenie daňovej a finančnej disciplíny, zabezpečenie finančnej likvidity štátneho rozpočtu, zníženie deficitu štátneho rozpočtu a v neposlednom rade zníženie ešte stále vysokého negatívneho salda našej zahraničnoobchodnej bilancie.
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 naznačené zmeny trendov makroekonomického vývoja sú podľa nášho hodnotenia väčšinou udržateľné, len bude potrebné vyvíjať maximálne úsilie zo strany vlády na zvyšovanie náročnosti na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami. Máme odlišný názor pri ukazovateľoch schodku štátneho rozpočtu a oblasti trhu práce pri ukazovateli miery nezamestnanosti.
V návrhu štátneho rozpočtu je stanovené, že príjmy sú rozpočtované vo výške 183,6 mld. Sk a výdavky 201,6 mld. Sk. Rozdiel týchto veličín tvorí schodok štátneho rozpočtu v celkovej sume 18 mld. Sk. Ak k tomu ešte pripočítame 10 mld. Sk, ktorý je rozpočtovaný schodok zostávajúcich verejných rozpočtov, tak schodok všeobecnej vlády je 28 mld. Sk. Ale návrh rozpočtu na rok 2000 v § 12 ods. 4 hovorí, že schodok štátneho rozpočtu podľa § 1 ods. 2 možno zvýšiť len o sumu prostriedkov získaných vydávaním štátnych dlhopisov na účely reštrukturalizácie bánk vo výške 10 mld. Sk a o sumu úverov do objemu 16,6 mld. Sk určeného na reštrukturalizáciu úverového portfólia bánk a úveru vo výške 100 mld. euro, čo predstavuje približne 14,3 mld. Sk na financovanie projektov v sociálnej oblasti.
Keď to všetko zhrnieme a vyčíslime, že v takom prípade, ak vláda využije prerokovaným návrhom rozpočtu poskytnuté možnosti vydávania štátnych dlhopisov, môže schodok štátneho rozpočtu dosiahnuť 48,9 mld. Sk. A keď k tejto sume pripočítame ešte spomínaný schodok zostávajúcich verejných rozpočtov vo výške 10 mld. Sk, tak by schodok rozpočtu všeobecnej vlády dosiahol spolu až 58,9 mld. Sk. Takýto vysoký schodok je už vážnym varovným signálom nielen vo vzťahu k našej vnútornej zadlženosti, ale aj negatívnym signálom k zahraničným investorom. Veď schodok všeobecnej vlády nebude na úrovni 3 % predpokladaného hrubého domáceho produktu, ako je to aplikované aj v ostatných krajinách vyspelej Európy, ale bude tvoriť 6,3 % predpokladaného hrubého domáceho produktu.
A pokiaľ ide o druhú stránku veci, že oddlžené a reštrukturalizované banky v rámci privatizačného procesu môžu znamenať pozitívny vzťah v tvorbe príjmovej stránky štátneho rozpočtu na budúci rok a ďalšie roky, je jednak ťažko kvantifikovateľná a na strane druhej účel použitia týchto prípadných zdrojov bude ešte dlho diskutovanou otázkou.
Pokiaľ ide o ukazovateľ miery nezamestnanosti, podľa nášho hodnotenia predpokladaná úroveň 16 - 17 % bude veľmi ťažko udržateľná, veď aj súčasná existujúca úroveň je, žiaľ, vyššia a návrh rozpočtu nepočíta s výraznejšou podporou rozvojových aktivít, ktorá by dokázala priamo či nepriamo zabezpečiť vyššiu zamestnanosť v krajine. Podľa nášho hodnotenia tento problém sa javí ako jeden z najzávažnejších a najrizikovejších faktorov v oblasti makroekonomických východísk. Zvýši sa počet tak dlhodobo, ako aj krátkodobo nezamestnaných. Podľa nás je bezpodmienečne potrebné vytvoriť a takisto prijať platnú koncepciu sociálnej sféry, ktorá vytvára podmienky na riešenie problémov sociálne odkázaných osôb či rodín. Na druhej strane je však potrebné zastaviť ďalší rozmach takzvanej špekulatívnej nezamestnanosti.
Kvantifikácia príjmov k návrhu štátneho rozpočtu charakterizuje rad rizík vývoja makroekonomického prostredia.
Na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme prijali viaceré legislatívne normy s pozitívnym dosahom na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Konečný efekt týchto krokov a opatrení je však ťažko predvídateľný, veď nepoznáme dosah týchto opatrení na zmenu podnikateľského rozhodovania a istotne bude potrebné počítať aj s tým, že k určitým zmenám zákonite musí dôjsť.
Z príjmov štátneho rozpočtu vyše 80 % tvoria daňové príjmy v objeme 165,3 mld. Sk, čiže daňová výnosnosť vo vzťahu k hrubému domácemu produktu je projektovaná na úrovni 17,8 %. Keď toto číslo prirovnávame k stavu, ktorý sme určili v rozpočte na rok 1999, tak prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 predpokladá ďalší pokles daňovej výnosnosti hrubého domáceho produktu asi o 1 %, čo pri dodržaní východísk predloženého návrhu môže predstavovať sumu až 9,3 mld. Sk.
Taktiež postupne dochádza k reštrukturalizácii príjmov štátneho rozpočtu zvýšením podielu nepriamych daní v štruktúre daňových príjmov. Splnenie položky výnosov z daní je podmienené prijatím a realizáciou určitých úsporných opatrení a taktiež výrazným obmedzením rozsahu tieňovej ekonomiky, špekulácií a daňových únikov. Celkové naplnenie príjmovej časti podľa nás je rizikové najmä vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a k dani z príjmov. Pri dani z pridanej hodnoty vývoj štruktúry domáceho dopytu a pri znižujúcej sa dovoznej prirážke môže znižovať celkovú výnosnosť daňových príjmov. Na vývoj dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bude nepriaznivo vplývať aj zmrazenie valorizácie platov štátnych zamestnancov, veď úroveň platov v štátnej sfére síce nepriamo, ale vplýva aj na úroveň platov v súkromnej sfére.
Vari najkritickejšou položkou na strane príjmov je výnos dane z príjmov právnických osôb. Rapídne klesajúci trend tejto položky jasne poukazuje na viaceré nedostatky v našom transformačnom procese. V predloženom návrhu rozpočtovaná suma vo výške 24,5 mld. Sk je síce nižšia než v roku 1999, ale vzhľadom na súčasnú nepriaznivú ekonomickú situáciu v mikrosfére a vzhľadom na bohaté skúsenosti našich manažérov v tunelovaní podnikov uvedená suma je dosť riziková. Je faktom aj to, že právnické osoby odčerpávajú najviac prostriedkov z existujúcich štátnych fondov. Saldo takejto bilancie by poukázalo ešte presnejšie na existujúce medzery v našom daňovom systéme a taktiež aj v aplikovanej dotačnej a podpornej politike štátu.
Z návrhu štátneho rozpočtu vyplýva, že priority jeho výdavkovej časti sú nasmerované na redukciu spotreby štátu a štátnej správy, znižovanie prerozdeľovania finančných prostriedkov verejných rozpočtov. Predpokladá sa, že výdavky štátneho rozpočtu dosiahnu 201,6 mld. Sk a v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 budú v nominálnej hodnote vyššie o 6,7 mld. Sk, no v reálnych číslach budú nižšie cca o 12 mld. Sk.
Z analýzy štruktúry prírastku výdavkov vychádza, že bežné výdavky vzrastajú najvýraznejšie a výdavky na úvery a pôžičky sa znížia. Kapitálové výdavky po minuloročnom poklese majú už v tomto rozpočte vzrásť o 1 mld., približne o 1 mld. Sk. Po dôkladnom preštudovaní výdavkovej časti štátneho rozpočtu je možné konštatovať, že v roku 2000 výdavky štátneho rozpočtu budú skôr pôsobiť stabilizačne a sú určené na vykrytie najzákladnejších potrieb spoločnosti. Významnejšie rastové a vývojové impulzy sa nedajú realizovať z prostriedkov štátneho rozpočtu. V rozpočtových výdavkoch cítiť určitú napätosť a v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 je snaha o ich zníženie hlavne po zohľadnení narastajúceho nároku na krytie štátneho dlhu.
Ako nevyhnutné sa ukazuje potreba ďalšieho znižovania výdavkov na štátnu správu spojená s redukciou štátnej administratívy. Je veľmi vysoká povinnosť splátok úverov garantovaných štátom a rovnako sú vysoké výdavky na štátny dlh. Veľké sú požiadavky na transfery do Sociálnej poisťovne a ďalšie výdavky a mali by vzrásť aj výdavky na podporu bytovej výstavby.
Vo vzťahu k Štátnemu fondu cestného hospodárstva sa očakávajú transfery a úvery na financovanie budovania diaľnic. Sú predložené požiadavky na rast transferov do Železníc Slovenskej republiky, na úhradu zvýšených výdavkov vo verejnom záujme. Napätosť je tiež aj v požiadavkách niektorých rezortov, najmä školstva, zdravotníctva, kultúry v jednotlivých krajských úradoch a ďalších.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa hodnotenia Strany maďarskej koalície aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré úzke miesta v našej hospodárskej, rozpočtovej a finančnej politike. V budúcom období bude potrebné návrh štátneho rozpočtu koncipovať tak, aby plnil stabilizačnú úlohu pre hospodárstvo krajiny, a nie aby bol zdrojom rozdeľovania lacných peňazí.
Iste, zavedením štátnej pokladnice sa niektoré vzťahy optimalizujú, ale nedá sa očakávať od tohto procesu, že sa všetko zmení samo od seba. Je potrebné naďalej pripravovať ďalšie a ďalšie právne normy na vytvorenie priaznivého ekonomického prostredia pre podnikateľskú sféru. Bude potrebné ho neustále zdokonaľovať a harmonizovať s právom vyspelých európskych štátov. Musí dôjsť k neodložiteľným pozitívnym zmenám vo fiškálnej politike, ktoré smerujú k stabilizácii vzťahov v našom hospodárstve. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na tomto procese.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prosím, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
s vystúpením a niektorými otázkami pána poslanca Farkasa možno plne súhlasiť, kde poukázal na riziká. S jedným však osobne nesúhlasím, čo uviedol, že tento rozpočet vlastne vychádza z dedičstva, opätovne sa zase hovorí o dedičstve po Mečiarovej vláde.
Vážení, už viackrát som povedala, pozrite sa, aké bolo to dedičstvo, veď rôzne fondy boli oveľa vyššie, neboli v takej kritickej situácii ako dnes. Stanovisko Svetovej banky, ktoré bolo vydané v júli 1998, t. j. pred voľbami, jednoznačne o Slovensku uviedlo, znovu budem citovať tomuto parlamentu, že "Slovenská republika zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe". Miera inflácie postupne klesala na 6 %. Koľko je dnes? A uvádza sa, že je to najnižšia miera, ktorá bola v postkomunistických krajinách. Priemerný reálny rast hrubého domáceho produktu bol vyšší ako 6 %, čo Svetová banka taktiež považuje za jeden z najlepších výsledkov v regióne. Uvádza sa zníženie nezamestnanosti. Toto všetko je pozitívne hodnotené. Predseda parlamentu Rakúska, vtedajší predseda povedal, že spĺňa ekonomické parametre. Tak prečo ste stále...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov HZDS pán poslanec Kozlík. Je to posledný rečník za jednotlivé poslanecké kluby.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený parlament,
štátny rozpočet je vždy bilanciou hospodárenia, istým biznisom, plánom vlády na ďalšie obdobie, ale podotýkam, zároveň je aj istou bilanciou hospodárskej politiky vlády v predchádzajúcom období. Tak mi dovoľte, než sa dostanem k vlastnému samotnému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, urobiť istú bilanciu, istý odpočet východísk v podstatne väčšej hĺbke, než tie východiská definoval návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.
V prvom rade by som definoval 15 hospodárskych hriechov, sociálnych hriechov, ktorých sa dopustila súčasná vládna moc v uplynulom období.
Ešte pred voľbami 1998 to bolo povrchné hodnotenie vývoja ekonomiky za uplynulé roky či cez M.E.S.A 10, ktorá obsadila v podstate a kontroluje súčasnú vládnu moc, ale aj vystúpeniami tu prítomnej pani Schmögnerovej, vystúpeniami ďalších prominentných politických predstaviteľov opozície pred voľbami 1998 to bolo spochybňovanie miery a štruktúry ekonomického rastu Slovenskej republiky, ktoré sa dostalo dokonca do záverov takých inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond a ďalšie autority, boli preverované tieto ukazovatele a s 1,5-ročným odstupom a zbytočným spochybňovaním Slovenska pán Mach, súčasný predseda Štatistického úradu, musí povedať, že sa nepotvrdilo, že by v deväťdesiatych rokoch dochádzalo k manipulácii štatistických údajov. Ale medzitým museli prebehnúť aj medzinárodnou tlačou rôzne pochybné tvrdenia alebo tvrdenia, ktoré spochybňovali hospodárske a sociálne ukazovatele Slovenskej republiky.
Ale podobne boli prezentované veľmi povrchne údaje o investíciách do infraštruktúry, boli katastrofizované ukazovatele zahraničnej zadlženosti, deficitu obchodnej platobnej bilancie. To znamená, jednostranne bola negatívna, a to je druhá moja výhrada, že nielen vo vnútri Slovenska, a že vlastne si bývalá opozícia takto vytvárala klamlivé predstavy o stave a vývoji slovenskej ekonomiky, pretože nešla dostatočne do hĺbky jednotlivých faktorov, ale zároveň tieto tvrdenia prezentovala a zakladala ako východiská vo vzťahu k Slovenskej republike aj v medzinárodných inštitúciách, ratingových agentúrach a tak ďalej. Dalo by sa povedať, že kopala jamu, do ktorej v podstate po nástupe vlády v roku 1998 sama spadla.
Ďalšie boli populistické a nereálne volebné prísľuby súčasnej vládnej moci vo voľbách, ale podobne aj v programovom vyhlásení vlády. Stačí spomenúť dvojnásobný nárast miezd, ktoré sľuboval sediac na bicykli pán Dzurinda, 140 tisíc nových pracovných miest. Každému súdnemu ekonómovi malo byť jasné, že tieto dva sľuby sú absolútne protichodné a nesplniteľné. A stojí otázka, prečo pán Mikloš, ktorý sa dnes prezentuje ako vrcholný makroekonóm a zástanca americkej školy, mohol nastúpiť do vlády, ktorej predseda sľúbil takéto nesplniteľné sľuby.
Po voľbách roku 1998 ako štvrtý hriech bolo nastúpenie nevyberavej konfrontačnej politiky, keď sa vláda vybíjala a mrhala energiou v čiernych knihách, keď nastúpili a ďalej pokračujú rozsiahle politické čistky aj v odborných štruktúrach, nejde len o vrcholové riaditeľské posty a podobné posty, tá čistka ide do hlbokých štruktúr v štátnej správe a de facto sa eliminoval celý systém trebárs financovania diaľnic, kde, vážení kolegovia zo Strany demokratickej ľavice, boli povyhadzovaní aj ľudia odborníci, ktorí boli názorovo veľmi blízko napríklad vašej politickej platforme.
Ďalej to bola spoločenská objednávka na trestné stíhania širokých vrstiev a štruktúr zamestnancov štátnej správy. Bolo to pretrhnutie kontinuity vývoja hospodárskych a sociálnych procesov, zrušenie revitalizačného zákona bez náhrady. Upozorňovali sme, že sa stratí dosť rozsiahly čas a po vyše roku sa prichádza s predstavou riešenia portfólia bánk. Nehovorí sa zatiaľ dostatočne o podnikoch, ale predstava je už viazaná na obrovské pôžičky v zahraničí, na emisie štátnych dlhopisov, pričom naša predstava revitalizačného zákona mohla byť realizovaná na báze opravných položiek, tak ako sa robí teraz prvý krok, ale robí sa s vyše 1,5-ročnou alebo takmer 1,5-ročnou stratou času.
Podobne to bolo spochybnenie nástrojov podpory zahraničného obchodu, Eximbanky, Fondu na podporu zahraničného obchodu. Spochybnenie obchodných vzťahov s Ruskou federáciou či už dlhodobých kontraktov v oblasti plynu, ropy, či v oblasti dovozov energetických médií, odvoz a prepracovanie jadrového odpadu až nakoniec bývalý minister Černák s veľkou slávou podobné kontrakty podpisoval a tešil sa, že takéto nástroje v oblasti medzinárodnej spolupráce existujú, ale medzitým sa spochybnili obchodné vzťahy s Ruskou federáciou. Dnes to v plnej nahote v roku 1999 schytávame v oblasti deblokácií a 6 mld., potenciálnych 6 mld. v tovarových aj finančných plneniach sa rozplynie ako obláčik dymu. Bolo to zastavenie výstavby infraštruktúry. Dnes by sa k tomu vláda chcela vrátiť, ale štartovacie náklady sú oveľa väčšie, než keby sa bola dodržala kontinuita.
Ďalšou zásadnou výhradou je plošné, politicky motivované spochybnenie privatizácie vlastníckych vzťahov bez toho, že by boli priamo dôkazy alebo preukázania porušenia zákonov, kde boli realizované nezákonné presuny akcií privatizovaných podnikov v Stredisku cenných papierov, kde došlo k zmene daňového režimu pri realizovaných investíciách odpočítavaných z kúpnych cien nadobúdaných podnikov, kde bolo cez politicky spriaznené banky pozastavené financovanie viacerých privátnych podnikov, keď bola prostredníctvom daňového finančného systému zavedená v podstate diskriminácia domácej podnikateľskej sféry v porovnaní so zahraničnými podnikateľskými subjektmi. Potom sa vyrába predstava vstupu zahraničného kapitálu, ako je INA Kysucké Nové Mesto, kde sa rieši zamestnanosť tým, že sa vyťahujú pracovníci z KFL a sú nebývalé v podstate úhrady mzdových nákladov na konto daňových poplatníkov, len aby sa vláda mohla pochváliť, že sem konečne nejaký zahraničný kapitál prišiel.
Ďalšou výhradou je kriminalizácia podnikateľskej sféry. Nedá sa povedať iné, že po voľbách 1998 vláda nastúpila úporný boj s podnikateľskou obcou. Boli to politicky motivované prezentácie príjmov niektorých podnikateľov, manažmentov, škandalizácia riadiacich pracovníkov hneď v prvých vystúpeniach pána Dzurindu v parlamente, neštandardné riešenia trestných postihov za neplatenie daní, poistného a miezd, ktoré sa vymyká bežným normám v Európe, teda de facto spochybnenie podnikateľského prostredia, ktoré znamenalo či v krátkodobom zahraničnom kapitále, či v oblasti voľných zdrojov odlev desiatok miliárd korún z peňažného trhu Slovenskej republiky alebo zdrojov Slovenskej republiky.
Ďalej to bola nedostatočná akcieschopnosť mnohofarebnej vlády, ktorá viedla k rozpočtovému provizóriu v roku 1999 v prvom kvartáli. Viedla k tomu, že definitívny rozpočet roku 1999 bol schválený bez jasného vymedzenia príjmovej stránky, de facto to bolo opäť rozpočtové provizórium, a ukázalo sa, že vláda dodatočne musela prijímať rad opatrení v daňovej a v ďalších oblastiach. Boli to rozpory a oneskorené riešenia v zvadách o dovoznej prirážke, postupných úprav v oblasti spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a cien. To v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že sa presolili balíčky opatrení aj tam, kde bolo potrebné realizovať čiastkové opatrenia. Tak sa dospelo k tomu, že je možné dokumentovať na údajoch, trebárs nechcem použiť Slovnaft, ale použijem slovenskú energetiku, ktorá predpokladala, že po vykonaných opatreniach v oblasti cien - pripomeniem 70-percentné zvýšenie pre občanov, 10-percentné pre podnikateľov - bude vykazovať podnik Slovenské elektrárne 3,5 mld. Sk zisku. Po prepade slovenskej koruny v dôsledku tvorby rezervy na kurzové straty v objeme 8 mld. Sk a strát z finančných operácií po zohľadnení kurzových strát, ktoré predstavovali skoro 5,4 mld. Sk, vykazuje podnik za prvý polrok stratu 3,3 mld. Sk, to znamená, že sa dostal do pozície o 7 mld. Sk horšie, ako bol východiskový stav čisto z titulu prepadu slovenskej koruny.
Ale takto by sa dalo hovoriť o mnohých ďalších podnikoch, ktoré nie sú vytunelované, sú jednoducho manažované v atypickom prostredí, keď vláda skutočne vedie úporný boj s podnikateľskou sférou, a krachujú štátne podniky, krachujú podniky privatizované rôznymi metódami, pretože prostredie, v ktorom podnikajú, je nežičlivé, je nepriateľské. A podotýkam, v rámci konkurzov dve tretiny podnikov sú podniky, ktoré boli privatizované kupónovou metódou privatizácie.
Podobne na zlom vývoji hospodárskej a sociálnej situácie na Slovensku sa podieľala i masívna zahraničná prezentácia možnej až 10-percentnej devalvácie slovenskej koruny, o ktorej rozprávali prakticky od predsedu vlády cez všetkých ekonomických ministrov, ako keby sa nič nedialo, ako keby to nemohlo vytvárať negatívne očakávania nielen na domácej podnikateľskej scéne a občanov, ale aj v zahraničí s odrazom, samozrejme, v obchodných vzťahoch a takisto o 25-percentnej nezamestnanosti ako podmienky fungovania trhu práce na Slovensku.
Takže toto všetko vyvolalo pokles ekonomiky, prudký pokles kurzu slovenskej koruny, prudký rast nezamestnanosti, zhoršenie dostupnosti, zdraženie zahraničných úverov, výrazné zníženie ekonomického rastu pri poklese práve tej sféry, ktorá produkuje zdroje, t. j. priemyselná, stavebná výroba, poľnohospodársky potenciál, objemy výkonov dopravy. Ale podobne za ďalšie chyby možno pokladať nesprávne formulovanú a neuvážene v zahraničí prezentovanú energetickú koncepciu najmä v otázke predčasného skončenia činnosti Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Je to ruvačka predstaviteľov novej vládnej garnitúry o majetkové podiely, provízie a ďalšie finančné dosahy s odrazom v rôznych kauzách. Stačí spomenúť Naftu Gbely, Priemyselnú banku, výber operátora verejnej telekomunikačnej siete, Slovenské aerolínie, deblokácie a tak ďalej a tak ďalej.
Bolo to politicky motivované spochybnenie hospodárenia viacerých strategických podnikov v závere roka 1998, ktoré sa prejavilo na celkovom účte, na účte hospodárskeho výsledku Slovenskej republiky, keď namiesto obvyklých približne 20 mld. Sk tvorby kladného hospodárskeho výsledku v dôsledku jednorazovej obrovskej tvorby rezervných opravných položiek podnikov, ako je VSŽ, Slovenské telekomunikácie, Plynárenský priemysel, niektoré banky, Slovenská republika vo štvrtom kvartáli 1998 vykázala stratu 25 mld. Sk. To, čo sa predtým riešilo postupnými krokmi zvyšovania alebo tvorby rezerv opravných položiek, sa jednorazovo - a nevylučujem v tomto smere politický pokyn - vytvoril ako jednorazová tvorba s absolútne negatívnym signálom v oficiálnych štatistikách Slovenskej republiky smerom do zahraničia.
A v tomto trende chýb pokračovalo celkove poňatie fiškálnej finančnej rozpočtovej politiky Slovenskej republiky, kde došlo v rámci vývoja poklesu hospodárskeho potenciálu k tomu, že pri negatívnom vývoji príjmov štátneho rozpočtu sa dominantnými začali stávať riešenia smerované do daňovej oblasti, to znamená, že tvorba zdrojov, ktorá klesala, bola vyťahovaná cez daňové opatrenia a cez palubu v podstate boli hodené verejnoprávne inštitúcie a hospodárenie obcí a miest. Vývoj hospodárstva potom rezultuje do toho, že sa obnažujú obrovské riziká v rozpočtovom hospodárení. Keď berieme rozpočtové hospodárenie z hľadiska úhrnného hodnotenia vrátane obcí a miest, vrátane verejnoprávnych fondov, je možné sa oprávnene domnievať, že môže prísť k naplneniu pôvodných očakávaní aj Národnej banky asi 40 mld. Sk deficitu toho veľkého okruhu verejných financií, čo by znamenalo podstatné prevýšenie uvažovaných 3 % deficitu hrubého domáceho produktu.
A posledná výhrada, ktorú pokladám za hriech súčasnej vlády, je absentujúca, chýbajúca vízia, kam vlastne chce vláda v hospodárskej a sociálnej politike dospieť, ako chce obohatiť tento štát, ako chce zakladať hospodársku a sociálnu budúcnosť tohto štátu.
Takže, samozrejme, týchto 15 hriechov sa podpísalo pod dôsledky, ktoré z nich vyplynuli: v prvom rade nerovnováha, ktorá vyplývala z ekonomického rastu, bola nahradená hlbokou nerovnováhou, ešte hlbšou nerovnováhou, ktorá vyplýva z hospodárskeho poklesu. Dalo by sa povedať, že vláda sa rozhodla liečiť organizmus, ktorý mal mierne zvýšenú teplotu, tým, že ho napchala do mrazničky. Dobre viete, že takéto riešenie nemôže mať pozitívne východisko.
Takže došlo k strate ekonomického tempa, k reálnemu hospodárskemu pádu slovenskej ekonomiky do recesie, k výraznému poklesu priemyselnej, stavebnej výroby, poľnohospodárstva, ale i exportnej schopnosti v dolárovom vyjadrení a a vláda naďalej klame samu seba, že máme trebárs za prvý polrok rast exportu o 9 %.
Vážená Národná rada, je to klamanie samých seba, pretože štát nežije tým, či v prepočte na koruny exportuje viac, najmä keď došlo k 20-percentnému poklesu kurzu slovenskej koruny, ale žije z toho, či produkuje viac devízových prostriedkov a v dolárovom vyjadrení za prvý polrok došlo k poklesu exportu o 0,5 mld. USD. To znamená, že aj tento faktor sa podpísal pod oslabenie devízovej pozície Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že jednostranné zhodenie zo stola, trebárs výstavby a financovania diaľnic, ktoré prinášalo takisto ako sekundárny efekt isté devízové dolárové tranže, plus odlev prostriedkov, ktoré som spomínal, v dôsledku neistoty podnikateľského prostredia sa podpísali pod pokles devízových rezerv tohto štátu prakticky na polovicu z východiskovej úrovne roku 1998.
Je samozrejmé, že potom dôsledkom pri nekonzistentnej, nekompetentnej politike vlády to rezultovalo do pádu slovenskej koruny s obrovskými finančnými dôsledkami v podnikateľskej sfére i v rozpočtovom hospodárení štátu, nehovoriac o raste nezamestnanosti, ktorá sa podpísala pod podstatné zvýšenie výdavkov v oblasti riešenia pasívnej nezamestnanosti, v oblasti riešenia výdavkov v sociálnej sfére i s priamymi väzbami na výdavky štátneho rozpočtu.
Spomínal som, že vláda reagovala na problémy, ktoré sa prejavovali v páde ekonomiky a v zlom vývoji štátneho rozpočtu tým, že sa prehlbovali opatrenia v oblasti daňovej sféry a dochádzalo k tomu, že z organizmu, ktorý bol zjavne podvýživený, sa ďalej vyťahovali zdroje, ale smerované predovšetkým do spotreby štátu, do štátneho rozpočtu a pozastavil sa alebo sa v podstate zmrazili príjmy v oblasti verejnoprávnych fondov, kde dochádza k prepadu, kde dochádza k vytváraniu obrovských rizík v hospodárení týchto inštitúcií, kde prakticky dochádza k vyčerpávaniu rezerv, ktoré tam boli na konci roka 1998 zanechané. Stačí pripomenúť 9 mld. rezerv, ktoré boli v Sociálnej poisťovni a z ktorých časť bola použitá aj smerom k riešeniu zvýšenia valorizácie dôchodkov, ktoré, samozrejme, nie sú bez dna, a v roku 2000 hrozí v podstate finančný kolaps Sociálnej poisťovne.
Pokiaľ si máme povedať pravdu z hľadiska bilancie štátneho rozpočtu, bilancia je skutočne zlá a svedčí o tom, že vláda oklamala občanov vo voľbách, že vláda neplní programové vyhlásenie, ktoré sa týmto stáva opäť len ďalším dokumentom oklamania občanov tejto republiky, nesplnenia toho, čo schválil parlament pre vládu pána Dzurindu. A teda na tento chaos, na tento pád sa ide nastaviť rozpočet roku 2000. Je to skutočne nezávideniahodná pozícia ministerstva financií, pričom sa aj pani ministerka podpísala ako členka vlády zodpovedajúca za tento vývoj pod hospodársku mizériu, presne pod hospodársku mizériu, pretože takto dnes už hodnotia vládu pána Dzurindu aj zahraničné pramene. Ekonomická povesť, povesť vlády pána Dzurindu je miseráble, je mizerná a takto ju definujú už viaceré zahraničné pramene.
Takže nemožno na takých vratkých základoch, aké dali a dávajú výsledky roka 1999, ani postaviť rozpočet, ktorý by dával určitú istotu, isté základné proporcie, o ktoré by sa mohli oprieť občania, štát, o ktoré by sa mohla oprieť podnikateľská sféra. Je možné, ale nechcem ísť do detailov, spochybniť východiská návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Vo hviezdach je ekonomický rast 2,5 %, pričom treba podotknúť, že aj ekonomický rast 2,6 % za prvý polrok 1999 bol utópiou, pretože vyjadroval pokles priemyselnej a stavebnej výroby, objemov dopravy a opieral sa o pokles deficitu obchodnej platobnej bilancie Slovenskej republiky. Tá zakrývala aj to, že došlo k prudkému poklesu investícií na Slovensku.
A ďalej platí, že ak obchodná bilancia, čo je pozitívne, deficit sa vyvíjal pozitívne, tak to bol predovšetkým obraz toho, že viaceré veľké investície už boli zainvestované, to znamená, nezaťažovali stránku dovozov v roku 1999, ale nabiehala produkcia týchto investícií. Je to fenomén, ktorý v roku 2000 už nebude tak prudko akcelerovať, to znamená, len na tomto ukazovateli je možné spochybniť proklamovaný 2,5-percentný rast hrubého domáceho produktu v roku 2000. Ale štátny rozpočet v roku 2000 nezakladá - a správne to tu povedali aj moji predrečníci, oceňujem, že to spomenul aj pán Farkas -, že nie sú zakladané v rozpočte výraznejšie impulzy, ktoré by pomohli prelomiť pokles priemyselnej produkcie, stavebnej produkcie alebo navodiť niektoré rastové tendencie. Na bytovú výstavbu sa síce dávalo o 2,3 mld. korún viac ako v roku 1999, ale objemy stále nedosiahli úroveň roku 1998. Na diaľnice sa dáva o 800 mil. Sk viac, aj to sa hovorí, že sú skôr smerované na rekonštrukciu, to znamená, ani v tomto smere nie sú definované nejaké pozitívne posuny a nie sú definované ani ďalšie razantnejšie programy, ktoré by vytvárali reálny prorastový priestor.
V hodnotových vzťahoch na rok 2000 je založená jedna katastrofa, jeden fatálny moment, keď všetky riešenia, ktoré majú odsávať zdroje, vyňať zdroje z produkčnej sféry, sú natočené smerom do daňového systému. Boli prijaté daňové zákony, ktoré zvyšujú prostredníctvom spotrebných daní v podstate nákladovú záťaž alebo budú znižovať spotrebné faktory v slovenskej ekonomike a odbytové faktory a na druhej strane ako cukrík, ako istá náplasť sa nastavil zákon - zníženie v oblasti dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Určite každý z nás podporí zníženie daňového zaťaženia v oblasti priamych daní, ale povedzme si zase pravdu, to, o čom zákon o štátnom rozpočte nehovorí. Na jednej stránke sa sľubuje 4 mld. zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb, 2 mld. právnických osôb, to je 6 mld., ale na druhej strane sa prostredníctvom zvýšenia daní berie o 15 mld. korún viac ako v roku 1999. Tak kde je daňová spravodlivosť a s čím sa chce z hľadiska zníženia daňového zaťaženia táto vláda chváliť?
Tá pravda je vo veľkých číslach zrejmá a takto to bude pravdepodobne vyzerať v roku 2000, pokiaľ sa naplnia príjmy štátneho rozpočtu, pretože v padajúcej ekonomike, v klesajúcich možnostiach tvoriť zdroje podnikateľskej sféry - mám obavu, a, samozrejme, medzi riadkami to vyjadruje aj predložený návrh štátneho rozpočtu, že príjmové zložky štátneho rozpočtu sú skutočne výrazne ohrozené. Dochádza k prehĺbeniu deficitnosti prostredia. Tým, že je všetko napasované na daňový systém, tak sa obnažujú ako absolútne riziká, fondové hospodárenie je, odhadujeme a ani štátny rozpočet neskrýva tieto riziká, môže ich odhadnúť na úrovni 10 - 15 mld. korún či v oblasti zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, národných úradov práce.
Tak rizikovo ešte v histórii samostatnej republiky štátny rozpočet v tejto oblasti nebol postavený. Pritom prvý polrok 1999 dáva veľmi varovné signály prelomenia výťažnosti podnikateľského prostredia, keď k 8. mesiacu rast daňových nedoplatkov predstavoval 15,6 mld. korún, keď medzipodniková zadlženosť v dôsledku poklesu ekonomiky narástla o 20 %, keď objem zlých úverov v bankách narástol len počas jedného polroka fungovania tejto vlády o 20 mld. korún. Takže tam je možné hľadať aj to, akého pacienta treba riešiť a kto spôsobil chorobu pacienta, ktorý sa volá hospodársky a sociálny systém Slovenskej republiky.
V tomto smere, myslím si, že sú riziká absolútne zrejmé pre každého, kto korektne uvažuje. A ako keby to nestačilo, tak sa prišlo so skrátenými konaniami v oblasti zákona o správe daní a v oblasti zákona o dani z príjmov, so zásadne novými zákonmi, s tým, že sa prehlbujú riziká formovania hospodárskeho prostredia. Ukázal to už zákon o správe daní, kde bezprostredne po spustení tohto zákona napriek tomu, že sme v parlamente upozorňovali, že takéto zákony nesmú ísť v skrátenom konaní, ukázalo sa, že tam boli fatálne nedostatky, že došlo k značným problémom v oblasti správy daní a už parlament sa zapodieva novelou, rieši novelu zákona o správe daní. Podobné riziká nesie aj zákon o dani z príjmov právnických a fyzických osôb od 1. januára roka 2000.
Čo sa týka ďalších rizík, veľmi správne ich definoval alebo zazneli aj z úst predrečníkov, čo oceňujem a myslím si, že kvalitne vo svojom stanovisku na ne poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad, to, že dochádza k poklesu produkčnej schopnosti podnikateľskej sféry, čo je možné pomenovať ako zníženie daňovej výťažnosti, ale platí to aj o poistných fondoch, o plnení vzájomných záväzkov podnikateľskej sféry a podnikateľskej sféry k bankám, je možné dokladať na tom, že pokles daňovej výťažnosti o 1 % znamená 9,3 mld. korún. Pod to sa podpísala reálna hospodárska politika, zlá hospodárska politika súčasnej vlády.
A podobne je možné hovoriť o ďalších zásadných problémoch, kde je možné hovoriť o tom, že štátny rozpočet neberie do úvahy predpokladaný pohyb kurzu slovenskej koruny. A ako sa má jeden podnikateľ vyznať v ekonomickom systéme, keď štátny rozpočet prejudikuje možný pokles hodnoty slovenskej koruny o 12 %? Predsa asi základným princípom hospodárskej politiky aj takého dokumentu, akým je štátny rozpočet, by malo byť udržanie kurzu slovenskej koruny, a naopak, definovanie určitých rozvojových predstáv, určitých východísk z pádu slovenskej ekonomiky. Situácia je opačná, je otvorená otázka celkovej pozície štátneho dlhu v objeme 2,5 mld. korún. Opätovne v takýchto spochybňujúcich kategóriách by bolo možné citovať ďalšie stanoviská, ktoré vyjadruje stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu.
Za nedôstojné pokladám stanovisko Národnej banky Slovenska, za skutočne nedôstojné, ale napriek tomu všetkému "Národná banka Slovenska v celkovom dojme stanoviska si uvedomuje katastrofálnu úroveň návrhu štátneho rozpočtu v poňatí súhrnného vyjadrenia", to znamená súhrnu rozpočtov Slovenskej republiky. Poviem: "Ako keby sa Národná banka v predklone pokúšala kopnúť vládu do zadku," čo sa dosť dobre nedá, ale vyjadruje svoju zásadnú výhradu v záverečnom konštatovaní, že ak do ekonomiky budú plynúť zdroje zo zahraničia - investície, predaj štátneho majetku a súčasne Národná banka rozpustí vytvorené oprávky a rezervy na reštrukturalizáciu bankového sektora -, tieto sumy bude nevyhnutné sterilizovať v rámci peňažného trhu. Sterilizačné náklady môže negatívne ovplyvniť ziskovosť Národnej banky.
Samozrejme štátny rozpočet počíta s odvodmi Národnej banky. Ale je tu iný, oveľa fatálnejší problém, a to je problém, že ak dnes vláda sťahuje na seba na peňažnom trhu prostriedky rádovo asi 75 % objemu, tak na budúci rok, pokiaľ predpokladá emitovať dlhopisy alebo získať záruky na 40 - 43 mld. korún, aký priestor na peňažnom trhu prenechá podnikateľskej sfére. V podstate ju vygumuje z peňažného trhu. Takže všetko je nastavené, absolútne nastavené na kategóriu štátneho rozpočtu v tom užšom zmysle slova, a teda v podstate sa ekonomika Slovenskej republiky dostáva do zvieracej kazajky alebo lievik, v ktorom sa v súčasnosti ekonomika nachádza, sa v podstate zužuje.
Pokiaľ sa hovorí o rozvojových impulzoch, hovorí sa o tom, že 10 mld. korún by malo prísť tzv. memorandovou položkou. Nazval by som ju memoriálová položka, pretože len raz budeme spomínať na to, že sme mali nejakých 10 mld. korún, ktoré sa rozplynuli ako dym, ale ak je tam nejaká položka, ktorá má čosi povzbudiť, niečo nad rámec roku 1999, je to spomínaných 2,3 mld. korún na výstavbu bytov, pričom to nedosahuje ani úroveň roku 1998 a ostatné položky buď len sanujú úroveň roku 1999, alebo trpne prelievajú peniaze cez železnice do poistných fondov, alebo de facto sanujú niektoré položky výdavkov štátu vyjadrené v štátnom rozpočte. Nie je tu žiadna ambícia použiť výraznejší objem zdrojov z privatizácie na roztočenie hospodárskych kolies a z takéhoto ekonomického rastu potom získať zdroje trebárs na poistný systém alebo na platby daní. Tá politika je absolútne nepružná a chýba mi akákoľvek ambícia časť zdrojov v sociálnom systéme, v národných úradoch práce redefinovať ako rozvojové signály, dosiahnuť spoločenskú dohodu na úrovni zamestnávateľských zväzov a odborov a zapojiť takéto zdroje do prorastových procesov a potom riešiť problémy príjmov štátneho rozpočtu ako problém získania zdrojov z rastovej ekonomiky, a nie ako problém vytrieskania peňazí padajúcej ekonomiky. Tak stojí problém súčasného navrhovaného štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, páni, za všetkým treba vidieť občana. Čo bude mať občan z navrhnutého štátneho rozpočtu? A beriem aj občana ako občana radového i ako občana podnikateľa. V prvom rade tento návrh štátneho rozpočtu nedáva dobrú správu, dobrý signál občanom Slovenskej republiky. Nedáva žiadne rozhodné impulzy na prelomenie hospodárskeho poklesu, sociálneho poklesu. Nedáva žiadne impulzy na to, že by došlo k poklesu nezamestnanosti.
Ďalší faktor, ktorý by sa dal úspešne spochybniť vo východiskách štátneho rozpočtu, je to, že nedáva žiadne východiská v zmiernení dosahov, súčasných dosahov v sociálnej oblasti. Spomínal som, že zníženie daní z príjmov v súhrne o 6 mld. korún bude na druhej strane násobené alebo spochybnené vytrieskaním 15 mld. v iných druhoch daní a dovoznou prirážkou - na tú som pozabudol -, že bude násobené ďalšími opatreniami v oblasti cien, ktoré ešte nie je možné kvantifikovať, pretože vláda sa ide na ich vymedzení dohodnúť na budúci týždeň.
Ďalej zmrazenie príjmov štátnych zamestnancov a dôchodcov pri 10-percentnom raste cien, čo dáva odpoveď občanovi, že jeho príjmy poklesnú o 10 %, jeho reálne príjmy v budúcom roku, že je tu 10 - 15 mld. sekera v oblasti sociálnych fondov a zdravotníctva, že je to rádovo 40 mld. samoobsluha pre vládu v oblasti vládnych garancií emisií dlhopisov bez bližšej konkretizácie programov. Pokúšal som sa pýtať jednotlivých zodpovedných pracovníkov ministerstiev, čo sa skrýva za tými miliardami korún a nikto to nevie povedať, nereagujú ani členovia vlády.
Je to otázka pre vás, vážení kolegovia z vládnej koalície, pretože vy pri schválení predloženého návrhu štátneho rozpočtu v podstate schvaľujete samoobsluhu pre vládu. To nikdy nebolo zvykom. Štátny rozpočet vždy dokonca aj z mimorozpočtových prostriedkov jasne definoval, kam tie miliardy pôjdu, či na diaľnice, na byty, na Mochovce a tak ďalej, ale jasne boli definované prostriedky, ktoré boli rámcované štátnym rozpočtom, aj keď boli ponímané ako mimorozpočtové. V tomto zmysle dávam otázku a pani ministerka alebo členovia vlády by mali jasne vymedziť, kam konkrétne budú smerované zdroje 4,3 v sociálnych programoch, čo to budú za ďalšie zdroje 40 mld., aké programy budú prostredníctvom nich definované. Ináč sa stane to, čo v rokoch 1991, 1992, keď sa bez náhrady v rôznych programoch reštrukturalizácie bánk rozplynulo 10 mld. korún a dnes zostali v tomto štáte občanom len oči na plač.
Na záver. Čo mi najväčšmi prekáža na tomto návrhu štátneho rozpočtu? Povedal som, že návrh štátneho rozpočtu je biznis plánom štátu. Pripomeniem slová jedného z podnikateľov v ministerskom klube SDĽ, ktorý vyčítal priamo pani ministerke veľmi tvrdú výhradu, že on nevie na základe prijatých zákonov v oblasti daní, na základe avizovaných opatrení v oblasti cien, na základe spochybňovania kurzu slovenskej koruny postaviť svoj vlastný biznis plán na rok 2000. Ak nevie postaviť svoj biznis plán na rok 2000 jednoduchý podnikateľ, ako môže biznis plán postaviť seriózne štátny rozpočet alebo štát? To znamená, že ide o štátny rozpočet, ktorého riziká v samostatnej Slovenskej republike sa zatiaľ historicky neobjavili. Nemá to obdobu, je to plač nad rozliatym mliekom, nad zúfalou hospodárskou politikou súčasnej vlády, že tento návrh štátneho rozpočtu de facto sám osebe je rozpočtovým provizóriom. Už neponímam tento problém len ako problém hospodárskej a sociálnej politiky.
Vážená Národná rada, tento problém už ponímam ako zásadný politický problém, ako politický problém Slovenskej republiky. Je to pokračovanie vo volebných podvodoch. Je to pokračovanie v neplnení programového vyhlásenia vlády. Je to pokračovanie v "sľubotechnách" a je to podanie presoleného gulášu tomuto národu. V mene občanov tohto štátu, v mene klubu Hnutia za demokratické Slovensko nemôžem vysloviť súhlas s predloženým návrhom štátneho rozpočtu na rok 2000.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)