Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Kozlíkovi za jeho vystúpenie.

S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia títo poslanci - prosím vás, aby ste posunuli tabuľu od čísla 9 - pán poslanec Benčat, pán poslanec Maxon, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Hajdúk, pán poslanec Maňka, pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper je posledný s faktickou poznámkou. Nepočítam tých, ktorí boli do 9. miesta. Prečítam znova. Poslanci a poslankyne: Húska, Bohunický, Švantner, Tóthová, Belohorská, Delinga, Keltošová, Andrejčák, Benčat, Maxon, Gajdoš, Slobodník, Hajdúk, Maňka, Cuper. Končím možnosť podania do faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Kozlíka.

S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán predsedajúci, žiadam, aby ste buď prerušili rokovanie, alebo zabezpečili účasť členov vlády, lebo tu nie je žiadny predstaviteľ vlády.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani ministerka, prosím vás, aby ste prišli do rokovacej sály.

Páni poslanci, v rámci faktických poznámok sa nemôžu dávať pozmeňujúce návrhy.

Prosím vás, pán poslanec Húska, aby ste sa ujali slova.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Vo vystúpení pána poslanca Kozlíka oceňujem snahu o komplexné postihnutie kvality a nekvality rozpočtu a hlavne oceňujem, že poukázal na tri podstatné skutočnosti. Jednak strata prorastových podnetov vo vnútri rozpočtu, jednak zjav, ktorý ukazuje, že len za polrok tohto roka sa vlastne vyparilo 50 % devízových rezerv na Slovensku, čo je samo osebe viac ako katastrofálna skutočnosť. A po tretie, že sa vlastne celkom vedome podporuje nivočenie fondového hospodárstva, lebo sa poukazuje, že vlastne pomocou fondov ako by sme obchádzali rozpočtové hospodárenie. Ale čo je najdôležitejšie, chcem upozorniť na to, že pani Schmögnerová si kedysi brúsila svoje opozičné žihadlo práve na to, že sa vysmievala rozsahu makroekonomických výsledkov a hovorilo sa, že makroekonomické výsledky sa necítia ako efekty v mikroekonomike, že to nie je cítiť. Teraz môžem naozaj povedať, že aj vo svetle bilancovia, ktoré urobil pán poslanec Kozlík, sa ukazuje, že teraz naozaj cítiť dôsledky makroekonomického kolapsu v mikroekonomickom kolapse u každého občana. Každý občan to cíti vo svojej "kešeni", vo svojej peňaženke a môže očakávať ďalšie zhoršenie.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Bohunický, máte slovo.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vo vystúpení pána poslanca Kozlíka bolo niekoľko rozporov. Spomeniem aspoň jeden. Údajne zle prezentovaná energetická politika Slovenskej republiky navonok značí ohrozenie ekonomiky tým, že táto vláda dala prísľub na odstavenie V1 a V2 v Jaslovských Bohuniciach v roku 2006 a 2008. Pýtam sa, či vláda Vladimíra Mečiara nedala prísľub na odstavenie V1 a V2 už v roku 2000.

(Hlasy v sále.)

Viem, aby sa získali určité zdroje na Mochovce a bez modernizácie.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím pokoj, nechajte dohovoriť pána poslanca. Páni poslanci, pokoj.

Poslanec P. Bohunický:

Ale týmto argumentom vlastne dala rakúskej strane do ruky veľkú zbraň proti našim integračným ambíciám. Ešte šťastie, že terajšia vláda robí veľmi ofenzívnu politiku v tomto smere, a to takú, že v súčasnosti navštevujú Jaslovské Bohunice mnohí zahraniční experti a odborníci, ktorí na mieste vidia, akým spôsobom je zabezpečená táto atómová elektráreň. A azda príde čas, keď nie politici tak ako vy, ale odborníci budú hovoriť do tejto problematiky a sami potom povedia, že aj Európskej únii vyhovuje to, aby možno atómová elektráreň pracovala ešte ďalej.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Švantner, máte slovo.

Prosím pokoj, páni poslanci.

Prosím, pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Milé dámy,

vážení páni,

chcel by som zareagovať na pána Kozlíka, a to na oblasť, kde hovoril o neistote manažmentov firiem, ktoré boli privatizované počas minulej vlády. Asi tak pred mesiacom som bol v jednej firme, ktorá zamestnáva 1 700 zamestnancov, a hovoril som s riaditeľom tejto firmy. Pýtal som sa, ako je na tom ekonomicky. Je na tom dobre, ale, samozrejme, musí sa maximálne snažiť, aby firma fungovala. Ale čo je dôležité, pýtal som sa na to, čo by sa stalo, keby táto firma bola spochybnená ako privatizovaný podnik, čo by sa stalo s tými 1 700 zamestnancami. Bolo mi jednoznačne povedané, že v takom prípade len čo by začali banky spochybňovať majiteľa tejto firmy, tak by okamžite išla táto firma do úpadku. Čiže 1 700 zamestnancov by možno prišlo o svoje zamestnanie. Okrem toho by som teraz chcel upozorniť na skutočnosť, že naozaj to prostredie, ktoré by táto vláda mala vytvárať pre manažmenty a firmy, je veľmi dôležité. Len čo sa začne spochybňovať, samozrejme, potom sú aj ekonomické výsledky v tejto republike adekvátne tomu, aké prostredie vláda vytvorí. Čiže je potrebné spraviť všetko pre to, aby ľudia, ktorí chcú robiť, mohli robiť a aby neboli spochybňovaní.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej má slovo pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kozlíka, v ktorom hovoril o čiernych knihách a o spochybňovaní privatizácie. Skutočne čierne knihy vyšli na posmech, lebo vlastne táto vláda sa sama presvedčila, že nebolo na čom stavať.

A pokiaľ ide o spochybňovanie privatizácie a veľké reči o tom, že podniky boli za málo peňazí alebo zadarmo predané, tak chcem nadviazať aj na to, čo bolo, aby sme vychádzali zo stanoviska odborníkov. Dovolím si odcitovať, čo bolo odpublikované v našej tlači, môžem dať k dispozícii, ekonomického experta profesora doktora Riedingera, ktorý je ekonomický poradca Európskej únie a pri svojej návšteve na Slovensku uviedol, že pri privatizácii vôbec nie je rozhodujúce na kvalitu privatizácie, za aký peniaz sa privatizuje. Nemecko dokonca vytvorilo trojhand, do ktorého vložili 200 mld. mariek a tieto financie rozdelili medzi tých privatizérov, ktorí privatizovali podniky nemajúce dobré ekonomické parametre. Títo okrem podniku zadarmo, opakujem zadarmo, dostali ešte aj sumu financií, aby tieto podniky nekrachovali. Tak prosím vás pekne, prestaňte už s vašou demagógiou.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská, prosím.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Tiež by som chcela nadviazať na ekonomického experta HZDS pána Kozlíka a poďakovať sa mu za jeho vystúpenie, ktoré skutočne bolo ekonomickou analýzou neschopnosti tejto vlády. Chcela by som sa pridať k tej jeho časti, kde hovoril o spochybňovaní zahraničného obchodu a o spochybňovaní našich podnikov. Tak ako spochybňovala ministerka financií vlajkovú loď Slovenska VSŽ, to nerobí žiaden politik. A dovolím si na podporu svojich tvrdení zobrať aj HEROLD TRIBUNE z 2. demcebra tohto roku, kde sa hovorí o veľkých protestných akciách, ktoré boli v Seatli. A hovorí sa o dôvodoch, ktoré viedli k týmto protestným akciám. A čuduj sa, svete, bola by som veľmi rada, keby si pani ministerka mala možnosť to prečítať, že jeden z prvých dôvodov, kvôli ktorým sa protestovalo, boli viaceré železiarske organizácie, ktoré protestovali proti importovanému, cenovo nízko postavenému železu, ktoré eliminujú prácu v Spojených štátoch. A práve vďaka terajšej ministerke financií vlajková loď slovenského priemyslu zamestnávajúca 26 tisíc ľudí sa dostala do rúk zástupcovi práve tohto istého veľkého ekonomického loby v Spojených štátoch amerických. Takže aký bude osud VSŽ, to bude tiež jeden zo skalpov, ktoré budú zdobiť trofeje pani ministerky.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Súhlasím s tým, ako pán Kozlík rozobral analytickú situáciu súčasnej ekonomiky štátu ako základné východiská na zostavenie rozpočtu na budúci rok. Tým, že už na polroka vznikla v štáte o 20 mld. Sk väčšia medzipodniková zadlženosť, ako bola v predchádzajúcom roku, vlastne vzniká veľké vákuum v obrate peňazí, ktoré je isté, že sa nemôžu dostať ako príjmová časť aj na odvodoch do štátnej pokladnice. Pred voľbami bol veľký argument vtedajšej opozície v tom smere, že práve v kartotéke v Národnej banke, teda tam, kde sa uhrádzajú faktúry ministerstva financií alebo štátnych organizácií, bol nulový stav. Akosi nás pani ministerka pozabudla informovať o tom, aký je teraz stav, pretože prenikajú do ovzdušia správy, že sa zadržujú faktúry na úhrady práve z pohľadu ministerstva financií a že táto kartotéka je v podstate na nulovom bode, aj keď ešte trošku dýcha. Takže, pani ministerka, myslím si, že netreba oprašovať len čierne knihy, ktoré máte v skrini, ale treba oprašovať aj faktúry a treba ich pustiť do Národnej banky, aby sa vedelo, ako v podstate to ministerstvo financií hospodári a ako predpoklady, ktoré vznikli pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1999 pri zvyšovaní DPH, pri zavádzaní dovoznej prirážky a ďalších opatrení ekonomického charakteru, ako sa dokázali získať peniaze, navyše, s ktorými ste tu operovali a nás akosi ohlupovali, že to je moment, ktorý teraz prenášate takisto do vašej kompetencie.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie môjho predrečníka pána Kozlíka v časti o Sociálnej poisťovni.

Páni poslanci najmä z koalície, už tu odznelo, že hlavne Sociálna poisťovňa na záver roka 1998 zanechala prebytky 9 mld. korún. Chcem vás oboznámiť s faktom, že v januári roku 2000 Sociálna poisťovňa bude v schodku 10 až 11 mld. korún. Ako ste hospodárili tento rok? Tak nielen to, že nebudú zvyšované dôchodky, ale nebudú včas, je veľký sklz a sú veľké obavy, že nebudú vyplácané v oneskorených termínoch a či vôbec. Chápem, že zo zákona má štát povinnosť vykryť schodok Sociálnej poisťovne, ale vykrývať ho bude znova len návratnými finančnými výpožičkami. Pýtam sa, odkiaľ potom Sociálna poisťovňa zoberie na splácanie dlhu? Tak ak hovoríte o tom, že Mečiarova vláda zanechala za sebou spúšť, konkrétne v Sociálnej poisťovni zanechala prebytok, ktorý ste minuli.

Zdravotné poisťovne sú už teraz zadlžené miliardami korún, niekoľkými desiatkami miliárd korún. Školstvo kleslo minimálne o 14 % oproti roku 1999. A pritom vláda sa hrdí tým, že školstvo a vzdelávanie patrí medzi jej priority. Môžem uviesť ďalšie čísla. Napríklad - o 300 miliónov menej na kúpeľnú starostlivosť, prídavky na deti - príplatky k prídavkom na deti mínus 506,2 milióna korún. Toto je ľavicová prorodinná politika? Toto je sociálna politika všetkých strán, ktoré sa hlásia k ľavicovému spektru?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som povedať len niekoľko krátkych myšlienok. Osobne veľmi ďakujem pánu poslancovi Kozlíkovi za školenie, ktoré urobil, a dúfam, že ten opozičný poslanec, resp. koaličný poslanec prihlásený do faktickej poznámky dá návrh, aby sa stiahol materiál, pretože tiež už neverí memorandovej položke. Ono keď začne niekto používať memorandum, tak nepoužíva ani zákon, ani uznesenie, ani záväzok, ale reči. Obyčajný človek by povedal "keci". A presne takúto hodnotu má aj tento zámer - získať miliardy na memorandovú položku. Takže o 10 mld. pripočítajme. Ale chcel by som povedať, že ani sa nedivím tomu, že pani ministerka nám tu tak vehementne tvrdí do očí, aké je to vynikajúce, pretože ona to inak zrejme ani nevie. Veď preboha, koľko desiatok rokov pracovala a učila ľudí, ako kapitalizmus hnije a smrdí, ako trhové hospodárstvo akurát padne do diery a teraz má byť iná? Akurát používa iné dôvody a z inej pozície, ale metódy používa tie isté. Takže je to nepresvedčivé a neuveríme tomu, ani hlas tomu nedáme.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Benčat, máš slovo.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som sa dotknúť tej časti pána predrečníka, kde sa zmienil o stavebníctve a o diaľniciach. Samozrejme, že spochybňovanie všetkého, čo vytvorila Mečiarova vláda, viedlo aj v tomto rezorte k prepadu výroby v priemere o 27,5 %. Ak by sme rozobrali podniky s viac ako 500 zamestnancami, tak je tam prepad okolo 51,9 %. Samozrejme, za ten čas poklesli reálne mzdy v stavebníctve o 9,6 %. Tak sa pýtam, prečo bola prerušená koncepcia výstavby diaľnic, keď sa dnes k nej znovu vraciame. Prečo boli zastavené tieto investície? Prečo sa tam spáchali určité škody? Pretože keby sme kontinuálne boli pokračovali, tak máme oveľa menej nákladov. Nič nové sa nevymyslelo. Znovu sa požičiava. Ak sa chcú stavať diaľnice, tak sa požičiava. Prečo sa to teda rok potieralo a zrazu je všetko podľa starého modelu.

Zoberme si Štátny fond rozvoja bývania. Polroka sa spochybňoval, že to bol výmysel Mečiarovej vlády, že peniaze na výstavbu si rozdávali pre seba, pre svojich ľudí. Dnes sa prišlo k tomu, že nič lepšie sa nevymyslí a tento fond je dobrý fond, ktorý sa dá využívať pri riešení bytovej otázky. Samozrejme, že v skrátenom legislatívnom konaní nemôžeme vybudovať 14 tisíc bytov ročne. Nedá sa to. Tu je tvrdá ekonomická realita a treba pripraviť na to pôdu. Treba pripraviť infraštruktúru a všetko, čo s tým súvisí. Vážení, 14 tisíc bytov, ktoré ste si predsavzali, budú ťažko v priemere postavené za tie 4 roky. No a keďže mi neostáva veľa času, len by som povedal, že o V1 a V2 to sú zbytočné debaty, pretože je to na hrane únosnosti.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Myslím si, že môj predrečník sa veľmi korektne pokúsil prezentovať, že je veľmi komplikované a zložité zostaviť taký zákon, ako je zákon o štátnom rozpočte. O to zložitejšie je to v období transformujúcej sa ekonomiky. Ale napriek tomu si myslím, že predkladateľ by mal mať ambíciu, aby pravdivo a zrozumiteľne informoval nielen nás poslancov, ale aj verejnosť.

Dámy a páni, považujem za kontraproduktívne a nepravdivé tvrdenie, že sa významným spôsobom znížilo daňové zaťaženie občanov a podnikateľských subjektov, keď priamo v rozpočte sa uvažuje so zvýšením daňových príjmov o 8,7 mld. Sk, pričom všetci veľmi dobre vieme, že celá ťarcha rastu príjmov je prostredníctvom nepriamych daní. To znamená, že podnikatelia v roku 2000 budú mať podstatne vyššie zaťaženie ako v roku 1999. Úľavy, ktoré sa prezentovali v návrhu, sa týkajú roku 2001. Pani ministerka, keď tak nesúhlasne krútite hlavou, mám pre vás ešte jedno odporúčanie. Keď budete najbližšie rokovať so svojím partnerom pánom Eichlerom, odporučte mu, aby si vybavil pracovné povolenie v Slovenskej republike, aby mohol tejto krajine odvádzať to, čo by mal zo zákona. Vy veľmi dobre viete, že ten stav je absolútne protiprávny, a vy ako členka vlády ste ochotná s človekom, ktorý porušuje zákony, sadnúť si k rokovaciemu stolu. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Gajdoš, prosím.

Poslanec J. Gajdoš:

Každá korektná vláda rešpektuje zmluvné vzťahy, ktoré uzavrie predchádzajúca vláda. Ak jej tieto zmluvné vzťahy nevyhovujú, tak potichučky urobí korektúry po dohode s partnerom, ktorého sa to dotýka. Táto vláda s veľkým humbugom spochybnila zmluvné vzťahy s Ruskou federáciou. Neuvedomila si, aké dôsledky má jej konanie, a neuvedomila si aj ten fakt, že Slovenská republika je síce bohatá na prírodné krásy, ale je absolútne chudobná na surovinové zdroje. Teda ak by ruský partner išiel do dôsledku, do uplatňovania sankcií, na ktoré má právo a do uplatňovania politických pák, ktorými môže pôsobiť na ekonomiku Slovenska, tak by jednoducho zatvoril tri kohúty, ktoré dodávajú životodarnú energiu v podobe plynu, v podobe ropy a v podobe železnej rudy pre Slovensko a neviem, neviem, ako by si vláda s týmto problémom poradila.

Samozrejme, priamou reakciou na politickú nezodpovednosť súčasnej vlády bolo uzatvorenie možnosti deblokovať dlh Ruskej federácie, takých dôležitých súčastí, od ktorých je ekonomika Slovenskej republiky závislá, ako sú energonosiče, ako je odvoz jadrového odpadu a jeho recyklácia pre Slovensko a sú zabrzdené i ďalšie projekty, ktoré boli v rámci deblokačných vzťahov určitou dominantou...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Pán predsedajúci,

pán poslanec Kozlík spomenul, ako často táto vláda a konkrétne aj ministerka financií používa obohranú pesničku o zúfalom stave ekonomiky, aký sa dostal tejto vláde. Je to už naozaj obohraná pesnička. Jej, takpovediac, pôsobivosť klesá úmerne s opakovaním tejto nepravdy. Chcem to pripomenúť vo veľmi konkrétnej súvislosti. Teraz v Helsinkách sa hovorí o prijatí Slovenska medzi krajiny - adeptov Európskej únie. Všetci máme z toho radosť, aby to nikto neprekrútil, čo poviem. Ale je to, samozrejme, demagógia, pretože tých 6 krajín sa fakticky stáva adeptmi Európskej únie, teda Slovensko nie je vyčlenené ako zázračná krajina, ktorá zázračne objavila demokraciu a ministerka financií zabúda, zabúda aj celá táto vláda, zabúda celá koalícia, že v Agende 2000 vydanej v roku 1997 Európskou komisiou sa Slovensko z ekonomického hľadiska hodnotilo ako tretia krajina. Prvá krajina bola Slovinsko, dosahujúca 61 % priemerného HDP štátov Európskej únie. Druhé bolo Česko 56 % a tretie bolo Slovensko 41 %. Samo osebe je tu zaujímavý rozptyl 56 - 41, ktorý ukazuje, že Slovensko napriek oveľa intenzívnejšiemu ekonomickému rozvoju v pomere k Českej republike má len 41 % v tom hodnotení. Za nami bolo Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Bulharsko a Rumunsko boli medzi 10 - 20 %. Napriek tomu aj ich pozývajú. Takže toto je ďalšia demagógia, ktorú sa snaží koalícia využívať, aby znevážila činnosť Mečiarovej vlády. Myslím si, že ľudia všetko chápu správne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hajdúk.

Poslanec P. Hajdúk:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Na úvod by som chcel vyjadriť presvedčenie, že ctená koalícia mi umožní vystúpiť a nebude tak nervózne reagovať, ako to bolo, keď vystupoval kolega Bohunický.

Čo sa týka samotného vystúpenia pána poslanca Kozlíka, podporil by som ho aj pri tom, keď zdrvujúco kritizoval návrh štátneho rozpočtu. Tam už vari chýbala len kritika na papier, na ktorom bol napísaný. Potom by to už bolo všetko kompletné. Ale nenašiel som v jeho diskusnom príspevku ani stopu po nejakej ucelenej veci, po nejakej ucelenej alternatíve, na ktorej by sa dalo budovať.

Pán poslanec Kozlík nepovedal, ako by to robil inak, keby to mohol robiť on. Ako by to robil lepšie. Viete, mám taký pocit, že všetko som to už raz počul, čo bolo povedané, keď sa schvaľoval rozpočet na rok 1999. Už vtedy sa hovorilo o katastrofe, rozpade, krachu a podobne. A vidíte, sme o rok ďalej. Myslím si, že opozíciu zo všetkého najviac mrzí to, že sa im pred očami ako jarná hmla rozplýva vidina predčasných parlamentných volieb. Asi v tom je najväčší problém.

Pani ministerke Schmögnerovej sa darí to najdôležitejšie. Darí sa jej splácať dlhy, ktoré jej po predchádzajúcej vláde ostali. Nemusíte pochybovať, že viem, o čom hovorím. Som zástupcom primátora mesta v Dolnom Kubíne. Až na základe opatrení, ktoré pani ministerka urobila, sa začal dlh štátu voči mestu znižovať. Viete, akademické reči, ktoré prednášate, je jedna vec. Je celkom možné, že časť občanov vám uverí, ale prax, ubezpečujem vás, je celkom iná.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maňka.

Prosím vás, páni poslanci, aby ste po sebe nepokrikovali.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Kozlík, ďakujem, že ste na úvod a pre všetkých vysvetlili, že každý rozpočet vychádza z dedičstva minulosti. Vždy to tak bolo a aj bude. Bez analýzy nemôže byť pokračovanie. Kritika, že rozpočtové zdroje na rozvoj sú veľmi skromné, je oprávnená, ale najlepší spôsob, ako založiť a rozpočtom podporiť rozvoj, je znížiť zadlženosť. Pokiaľ bude dlhová služba pohlcovať najväčšiu časť výdavkov rozpočtu, na rozvojové priority nezvýši. Efektívnou cestou, ako dlhodobejšie podporiť rozvojovú rozpočtovú orientáciu, je zmenšiť toto bremeno a jednorazové a neopakovateľné príjmy použiť na tento účel. Som rád, že politika koalície nie je politikou ďalšieho zadlžovania.

Pamätáme sa, že už v roku 1998 vtedajšia vláda nemala napríklad na výplaty pre tých, ktorí stavali diaľnice. Asi v tejto súvislosti zadlžovania pán Kozlík hovoril o vykopanej jame, do ktorej padla súčasná koalícia. Áno, je to pravda, že do vykopanej jamy sme sa museli najprv dostať, nedalo sa ju, bohužiaľ, obísť. Neobišla by ju ani bývalá vláda, keby zostala pri moci.

Pán poslanec Kozlík hovoril o oneskorených riešeniach vlády, kde jednoznačne uviedol, že dovozná prirážka mala prísť skôr. Pán poslanec Hofbauer predtým vo faktickej poznámke povedal: "Zavedenie dovoznej prirážky bol omyl." Prosil by som vás, aby ste si najprv sami povedali, aká politika by mala byť, a potom by sme si to vyjasnili.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper má slovo.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem doplniť pána poslanca Kozlíka v časti, kde hovoril o tom, že pani ministerka alebo štátny rozpočet je absolútne alebo finančná politika, ekonomická politika tejto vlády absolútne ruinuje podnikateľské prostredie. Ak by si boli tí, ktorí teraz predo mnou obhajovali finančnú a ekonomickú politiku pani ministerky, preštudovali jej vystúpenia - to im tiež osviežujem pamäť, pán Maňka - z prijímania predchádzajúcich rozpočtov - a ja som si dal tu námahu, že ich mám -, tak by zrejme asi túto osobu, ktorá teraz sedí a riadi slovenské financie, určite na tento zodpovedný post v štáte nenominovali. Pretože pani ministerka hovorí na účet pána Kozlíka, že "ak by som robila napríklad poradcu budúcej vláde, tak rozhodne by som odporučila okamžite zrušiť zákon o revitalizácii a zároveň by som odporučila, aby zákon o Eximbanke prešiel veľmi zásadnými zmenami".

Pani ministerka, neprekáža vám pritom, že Eximbanka vykázala slušný zisk aspoň podľa toho, čo ste nám predložili a už sa ju vôbec nechystáte ani zredukovať, ani zlepšiť. Jednoducho vy zámerne ničíte slovenské podnikateľské prostredie, pretože ste tu ako nastrčená agentka cudzích mocností, ktorá má zastupovať Eichlerove záujmy a záujmy US Steel. A v tomto zmysle je potrebné chápať aj vystúpenie pani poslankyne Belohorskej, ktorá jednoznačne citovaním zo zahraničných novín, z amerických novín ukazuje úlohu pani ministerky, ktorá má za úlohu zničiť slovenské podniky, najmä VSŽ.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

O slovo požiadala pani ministerka Schmögnerová.

Nech sa páči, dávam jej slovo.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená poslanecká snemovňa,

jednu poznámku. Škoda, že diváci, ktorí sledujú priamy prenos, resp. pokiaľ nie je priamy prenos, budú sledovať záznam, nemajú možnosť vypočuť si aj posmešné, urážlivé, arogantné poznámky, ktoré vychádzajú z úst poslancov HZDS, ktorým dali vo voľbách svoju dôveru. Nepochybne by sa za nich hanbili. Hanbím sa aj ja za tento parlament. Za tú časť parlamentu, ktorá takto vystupuje. Je to skutočne pod úroveň vážení páni poslanci.

(Výkriky v sále.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, pokiaľ ste hovorili vy, tak bol pokoj. Tak nechajte hovoriť aj ďalších.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Druhá poznámka. Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k doterajšiemu priebehu rozpravy. Budem mať možnosť vystupovať viackrát, takže nebudem hovoriť dlho. Pán poslanec Kozlík si svoje odrečnil. Nesedí tu, takže by som chcela len doplniť. Jeho vystúpenie nápadne pripomínalo presne to, čo tu prezentoval, keď sa v Národnej rade uskutočnila rozprava k priebehu rozpočtového hospodárenia za prvý polrok, keď sa diskutovalo o správe o štátnom rozpočte za prvý polrok. Takže vlastne si to zopakoval už po tretíkrát, lebo máte skutočne pravdu, pán poslanec, že po prvýkrát sme si to mali možnosť vypočuť, keď sa predkladal zákon o štátnom rozpočte na rok 1999, po druhýkrát, keď sa diskutovalo o správe k ročnému hospodáreniu štátneho rozpočtu a po tretíkrát dnes. Teším sa už na ďalšie vystúpenia pána poslanca Kozlíka, keď budem predkladať návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, 2002. Myslím si, že stačí, keď si prečíta to, čo už má pripravené. Myslím si, že je to skutočne veľmi efektívne využívanie toho, čo mu už raz niekto napísal.

No ale dovoľte mi, aby som prešla k vecnej diskusii. Pán poslanec Kozlík vypočítal 15 hriechov vlády Mikuláša Dzurindu. V žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že všetko, čo táto vláda urobila, je to najlepšie a nechcem ani tvrdiť, že sme neurobili mnohé chyby. Ale pre mňa je dôležitejšie iné, a síce, že sa o týchto chybách verejne hovorí a že sme schopní korigovať aj nedostatky, ku ktorým vždy, keď sa niečo robí, môže aj dochádzať. To, že tu dnes boli odborári, že odborári boli aj pred prezidentským palácom, neukazuje na to, že je situácia horšia, ale ukazuje to na to, že sa nám podaril urobiť jeden významný krok - demokratizovať slovenskú spoločnosť. Prečo sa odborári neodvážili postaviť pred Národnú radu Slovenskej republiky, pred prezidentský palác, prečo sa nepostavili na Odborárske námestie alebo na ktorékoľvek iné námestie v čase, keď sa zakladali základy toho, čo má dnes tvrdý dosah na všetkých voličov, bez ohľadu na to, či sú to voliči HZDS, SDĽ, SNS alebo kohokoľvek iného? Toto by som chcela, takúto odpoveď by som si chcela rada vypočuť.

Ale som rada, že dnes je také prostredie, ktoré vytvára priestor aj pre odborárov. Vytvára priestor aj pre iných, aby sa kriticky vyjadrovali k tomu, čo sa dnes robí. Pre mňa je prekvapujúce, že Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré vládlo 6 rokov z 10 rokov transformácie a od roku 1993 po rok 1999, vlastne počas 7 rokov existencie Slovenskej republiky neuskutočnilo analýzu svojej hospodárskej politiky a nepripustilo ani len náznakom hrubé chyby, ktoré v hospodárskej politike urobilo. Dôsledky týchto hrubých chýb nebudeme odstraňovať jeden rok, ako sa vy azda nazdávate. Budeme ich odstraňovať dlhé roky. Myslím si, že súdny volič dokáže pochopiť, že ak máme na stole 200-miliardový verejný dlh, tento verejný dlh sa jednoducho nedá odstrániť v priebehu jedného roka. Darmo budete o týchto veciach hovoriť inak. Iste môžete oslovovať neinformovaných, ľudí, ktorí sú zaujatí, ale rozumní, rozmýšľajúci ľudia vám už na vaše reči nenaletia.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila konkrétnejšie. Dôsledky vašej fiškálnej politiky, keďže hovoríme o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, sú narastajúce schodky štátneho rozpočtu vyjadrené ako relatívne veličiny k hrubému domácemu produktu. Samozrejme, narastali aj v absolútnej výške, ale podstatné je iné. Podstatné je, že narastali aj vo vyjadrení k hrubému domácemu produktu. Práve to vlastne pridávalo k narastaniu toho veľkého balíka štátneho dlhu, ktorý dnes tlačíme pred sebou a ktorý sa nabaľuje ako jedna veľká snehová guľa, pretože sa nabaľuje o úroky, ktoré sme nútení platiť. Len zopakujem, že v rozpočte na rok 2000 budeme musieť celú jednu osminu zaplatiť len na štátny dlh. To nie je nič iné, ako len na úroky za dlhy, ktoré sa tu hromadili počas obdobia, z ktorého najväčšiu časť ste vládli vy vážení páni poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko.

Dovoľte mi, aby som pokračovala. Dôsledky tejto fiškálnej politiky kombinované s vašou hospodárskou politikou sa odrazili aj na výsledku platobnej bilancie a na výsledku zahraničnoobchodnej bilancie ako jej súčasti. Tri roky po sebe ste vyrobili schodok, ktorý presahoval 10 %. Samozrejme, že to vytvorilo mimoriadne riskantnú situáciu, o ktorej budem o chvíľočku ešte hovoriť, v čom sa odrazila. Nie ste schopní urobiť žiadnu analýzu dôsledkov privatizačnej politiky, za ktorú nesiete v plnom rozsahu zodpovednosť vy vážení páni poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a SNS, pretože, žiaľ, už tu nesedia poslanci ZRS. Vy nesiete zodpovednosť za to, že dnes je niekoľkotisíc podnikov v konkurze. Vy nesiete zodpovednosť za to, že ste dali podniky do rúk tých, ktorí namiesto toho, aby ich riadili, ich vytunelovali a v dôsledku toho výrazne narástla miera nezamestnanosti. Vy nesiete zodpovednosť za to, že vaši dobrí podnikatelia mečiarovci vyviezli kapitál hneď po vašich prehratých voľbách.

Pán poslanec Kozlík tvrdí, že to bol krátkodobý zahraničný kapitál. To môže hovoriť len tým, ktorí nie sú informovaní a ktorí nemajú podklady. Samozrejme, nesiete zodpovednosť aj za to, že slovenská podnikateľská sféra sa kriminalizovala. Nie my kriminalizujeme. Vy ste vniesli do tejto podnikateľskej sféry také praktiky, ako je výpalníctvo, ako je korupcia, mafianizácia slovenského hospodárstva a toto sa nedá odstrániť za jeden rok. To budú roky, kým to budeme schopní odstrániť. V poriadku, kde sme sa dostali? Aké sú výsledky vášho vládnutia? Počas vášho vládnutia Slovenská republika sa nestala ani členom OECD, nestala sa ani členom NATO a stratila pozíciu prvenstva medzi štátmi, ktoré sa budú v najbližšom období začleňovať do Európskej únie. Predpokladám, že túto stratu čiastočne kompenzujeme, ale tieto straty jednoducho v celom rozsahu sa ani nedajú kompenzovať.

Totiž nejde o to, keď si pripíšeme k Slovenskej republike, že sme členmi OECD, sme členmi NATO, sme v prvej línii začlenenia sa do Európskej únie, ale ak hľadáme príčiny, prečo je situácia u nás taká, aká je, tak jedna z veľmi vážnych príčin je práve to, že sme stratili príležitosť, keď v roku 1994 sme naozaj boli všetky stredoeurópske transformujúce sa štáty na jednej línii a stratili sme túto príležitosť kvôli vám. Preto sú také vysoké úrokové sadzby, preto tak zvažujú zahraniční investori, či prísť alebo neprísť do Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som pokračovala. Pravdepodobne ste zabudli, prečo ste chceli predčasné voľby už v lete 1998. Veľmi dobre ste vedeli, že okolo augusta budú kulminovať nepriaznivé dôsledky vášho vládnutia. Naozaj to tak aj bolo, pretože kulminoval v auguste rast cien, rast nezamestnanosti. Schodok bol napokon koncom augusta, začiatkom septembra na úrovni celoročného schodku, vážení. To je dôležité, nie to, či tam technicky vznikne jeden deň alebo druhý deň nula na súhrnnom účte, ktorá by nemala medzi nami vzniknúť, ale dôležité je to, že kým dnes nie sme ešte na hranici - a sme na konci roka - ani celoročného schodku, vy ste koncom augusta už prekročili schodok, ktorý bol na celý rok 1998. Samozrejme, že ste si boli toho vedomí, a preto ste chceli predčasné voľby a napokon vám to voliči aj spočítali. Naučte sa utrpieť aj porážku a predovšetkým z nej sa poučte.

Viacerí poslanci hovorili o tom, aké nepriateľské prostredie vytvára vládna politika a že je to vlastne aj súčasťou predloženého návrhu rozpočtu na rok 2000. Bola by som veľmi rada, keby ste uviedli aspoň jeden alebo dva skutočne relevantné dôvody. Jeden alebo dva relevantné dôvody, keby ste argumentovali. Ale vy ste už dávno stratili schopnosť aj argumentovať. Pre mňa je skutočne veľmi prekvapujúce, keď spochybňujete to, čo sa už asi ťažko dá spochybniť a dokonca nedokáže to spochybniť ani človek, ktorý je málo pripravený, málo vzdelaný.

Na jednej strane hovoríte, že sme zaťažili podnikateľov, zopakujem, podnikateľov cestnou daňou, zvýšením spotreby dane, zvýšením DPH. Vážení páni poslanci, neviete, čo hovoríte. Azda neviete o tom, že všetky tieto položky, cestná daň je odpočítateľná, že nie podnikatelia, ale konečný spotrebiteľ platí spotrebnú daň, platí DPH. Neviete o tom? Myslím si, že potom by ste asi potrebovali základnú inštruktáž. Dôležité je iné. Dôležité je, že i v týchto podmienkach, ktoré sú skutočne zložité - a to nezakrývame, ako ste to zakrývali vy -, sme urobili významný krok dopredu. A mali by sme o ňom oveľa viac hovoriť, že sme išli cestou veľmi rázneho zníženia daňového zaťaženia aj podnikateľov, aj fyzických osôb. Ale to nie je to najdôležitejšie. Myslím si, že veľmi dôležité je to, že v štruktúre nákladov podnikateľskej sféry budú klesať finančné náklady. Finančné náklady skutočne do značnej miery zaťažujú podnikateľskú sféru. Prečo? Prečo to tak bude? Jednoducho preto, že sme nastúpili cestu redukcie schodku, ktorá sa celkom prirodzene odrazila aj na vývoji úrokových sadzieb.

Ak sa pozriete na dennodenne publikované údaje o vývoji úrokových sadzieb na peňažnom trhu a porovnávate to s rovnakým alebo s priemerom minulého roku, tak jednoducho každý, kto vie čítať, pochopí, že sme sa dostali približne na polovičnú úroveň, ako bol priemer v minulom roku. To je, samozrejme, veľmi významný príspevok a budeme v ňom pokračovať. Práve to, že v budúcom roku, čo začíname už tento rok, budeme reštrukturalizovať finančné inštitúcie. To bude ten druhý faktor, ktorý bude veľmi dôležitý pri znižovaní úrokových sadzieb. Myslím si, že je to oveľa dôležitejší príspevok pre rozvoj podnikania ako čokoľvek iné.

Kritizujete daňovú politiku vlády. Myslím si, že v jednom mal pán poslanec Kozlík pravdu. Skutočne to, že sme sprísnili daňovú politiku, sprísnili sme daňovú politiku, a tým sa aj pritvrdzuje podnikateľské prostredie, ale na druhej strane podnikateľské prostredie sa stáva aj rovnakým prostredím pre každého. Len si uvedomme a pripomeňme, ako ste výnimkovali dobrých podnikateľov, ktorí privatizovali. Prvý krok, čo sme urobili, je, že sme zrušili toto výnimkovanie v zákone o dani z príjmu s účinnosťou od 1. 1. 1999. Len si pripomeňme, ako ste výnimkovali podnikateľov napríklad pri odpúšťaní dovoznej prirážky. Zdedila som to po vás, ak budete mať záujem, môžeme vás veľmi podrobne informovať. Ale toto nie je cesta, ktorá vedie k vytvoreniu priateľského podnikateľského prostredia. To je cesta, ktorá vedie práve k podpore tých, ktorí v žiadnom prípade nie sú najlepší, a koniec koncov vedie k zníženej efektívnosti celého slovenského hospodárstva.

Ťažko mi je pochopiť ako pán poslanec Kozlík, ktorého nazývate expertom Hnutia za demokratické Slovensko, prosím, neustále opakuje, a už to počúvam asi tretíkrát, že k poklesu exportu v dolárovom vyjadrení nedošlo. Vážený pán poslanec, vážení páni poslanci, ktorí máte rovnaký názor, zrejme zabúdate, že viac ako 80 % exportu zo Slovenskej republiky smeruje do štátov eurozóny, to znamená, vyjadrujú sa nie v dolároch, ale v euro a pre nás je dôležité práve to, že koruna k euro v tejto chvíli sa už dokonca zhodnotila asi o 1 %. Či je to dobré alebo zlé, nechcem hovoriť, ale znamená to, že ak hovoríme o raste exportu na úrovni 9 - 10 %, je to reálny rast.

Ak tu odzneli nejaké nehorázne tvrdenia, tak za najnehoráznejšie tvrdenie pokladám to, keď pán poslanec Kozlík povedal, že výsledkom našej vlády, vlády Mikuláša Dzurindu, vlády tejto vládnej koalície, bol pád slovenskej koruny. Pokiaľ viem, k pádu slovenskej koruny došlo 1. októbra 1998. Vážení páni poslanci, kto bol vtedy vo vláde? Pokiaľ viem, až do 30. októbra 1998 tu vládla vláda Hnutia za demokratické Slovensko, SNS a ZRS. Takže si myslím, že na tomto príklade veľmi dobre vidieť, ako pán poslanec Kozlík zámerne podvádza svojich vlastných voličov. Vážení voliči Hnutia za demokratické Slovensko, vyjadrite sa aj vy a napíšte pánu poslancovi Kozlíkovi, aby vás jednoducho nepodvádzal.

Myslím si, že je zrejmé, že k pádu slovenskej koruny došlo preto, že sa už dávno vytvárali podmienky na to, aby sa buď rozšírilo fluktuačné pásmo, alebo došlo k zmene kurzovej politiky. Národná banka Slovenska sa rozhodla pre toto druhé a výsledkom bolo, že z večera do rána po uvoľnení kurzovej politiky koruna devalvovala, alebo presnejšie by som povedala, znehodnotila sa o 20 %. Ak dlho trvalo, kým sme korunu stabilizovali, ale celý rok 1999 s výnimkou mája 1999, keď zo známych dôvodov došlo k jej fluktuácii, je koruna stabilná. Myslím si, že je to jeden z najvýznamnejších úspechov vládnej politiky.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k prehlbovaniu deficitnosti verejných financií. Na jednej strane je pravda, kým sa nám darí riešiť situáciu v štátnych financiách, oveľa zložitejšia je situácia v ďalších zložkách verejných financií, v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach. Ale zdá sa, že ste stratili znovu súdnosť a dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že v roku 1998, keď sme prevzali vládnutie v tejto krajine, prevzali sme zadlženie zdravotných poisťovní nie v celom zdravotnom sektore, zadlženie zdravotných poisťovní vo výške 13 mld. Sk. To, čo sa nám podarilo v týchto zložitých podmienkach stabilizovať, je dlh zdravotných poisťovní. Samozrejme, že to bolo veľmi zložité, ale myslím si, že je to veľký krok dopredu. V budúcom roku sa budeme snažiť znižovať zadlženie zdravotných poisťovní. Vážení, situáciu v zdravotných poisťovniach nespôsobila táto vláda, táto vláda musí riešiť to, čo sme zdedili v roku 1998.

Ale vrátim sa k Sociálnej poisťovni. Pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som vám pripomenula - neviem, či ste boli, asi ste ešte vtedy boli ministerkou -, ale od roku 1995 váš rezort sľuboval, bola som vtedy poslankyňou, že dostaneme nový zákon o Sociálnej poisťovni, ktorý mal komplexnejšie riešiť otázku aj dôchodkového poistenia, aj ďalších zložiek sociálneho poistenia. Predpokladali sme, že tento zákon by mal, samozrejme, prispieť aj k riešeniu vývoja situácie v sociálnom poistení. Veľmi dobre viete, pretože ste v tom odborníčkou, že základ dnešného vývoja v Sociálnej poisťovni sa zakladal práve tým, že sa odkladali niektoré zásadné rozhodnutia. Ale v predchádzajúcich rokoch, poďme až do roku 1993, keď sa vlastne tento poistný systém, aj keď v inej podobe, ako je dnes, oddelil od štátneho rozpočtu, naakumulovali sa určité rezervné fondy, ale bolo evidentné, že ak sa neurobia zásadnejšie zmeny, tieto rezervné fondy sa vyčerpali. Tak prečo sa potom vzájomne čudujete, že k tomu došlo?

Na druhej strane nesiete hrubú zodpovednosť za vážnu chybu, ktorú ste urobili, že ste začali hovoriť a potom ste dokonca pripravili a schválili zákon o revitalizácii, ktorý bol návodom pre podnikovú sféru, aby znížila svoju finančnú disciplinovanosť a neodvádzala odvody do Sociálnej poisťovne, Zdravotnej poisťovne v takom rozsahu, ako mala a, samozrejme, ani do štátneho rozpočtu.

Ak som hovorila, že najnehoráznejšie tvrdenie bolo tvrdenie o páde slovenskej koruny a zodpovednosti tejto vlády za tento pád, tak druhé najnehoráznejšie tvrdenie bolo, že počas tejto vlády objem zlých úverov vzrástol o 20 mld. Sk. Skutočne zavádzať verejnosť, zavádzať vašich voličov, v tom ste mimoriadne schopní, za to vám azda treba až zatlieskať, ale pokiaľ sa budeme držať naozaj faktov, tak situácia je celkom iná.

Čo sa vlastne odohralo v poslednom období? Pokiaľ ľudia, ktorí sú informovaní, chcú si to vypočuť a majú aké-také vedomosti, tak mi dajú asi za pravdu, že sa neodohralo nič viac, len sa neklasifikované úvery premenili na klasifikované. Boli to úvery, ktoré boli, samozrejme, poskytnuté nie počas tejto vlády, ale jednoducho preto, lebo sa ukázalo, že podniková sféra nie je schopná splácať tieto úvery. Tým sa automaticky neklasifikované úvery preradili medzi klasifikované úvery. A situácia vo finančných inštitúciách, kde je výrazný podiel štátu? No veď si povedzme pravdu, že v predchádzajúcich rokoch ste neboli ochotní priznať, aká je tam reálna situácia. My sme nabrali odvahu, a nebola to malá odvaha, keď sme po prvýkrát vlani zverejnili, resp. na prechode roka, aký je výsledok hospodárenia v Slovenskej sporiteľni, vo Všeobecnej úverovej banke a tak ďalej. A nebol to výsledok hospodárenia manažmentu, ktorý bol predsa jeden mesiac vo funkcii. A to už nechcem hovoriť o Investičnej a rozvojovej banke, za ktorú budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci viac ako 13 mld. Sk. To už nehovorím o AG Banke, kde základ toho, čo sa odohralo pred pár dňami, ste znovu urobili vy druhom privatizácie, ktorý ste preferovali. Len vám pripomínam, upozorňovali sme na to, že nie je rozumné, aby sa vlastníkmi finančných inštitúcií stávali veľké podniky. A čo sa stalo? Padla IRB, ktorú vlastnilo VSŽ, padla AG Banka, ktorú vlastnili vami privatizované veľké podniky.

Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k častým výpadom a obviňovaniam, ktoré sa týkajú VSŽ. Chcela by som vám povedať, že keby sme neboli pristúpili ku krokom, ku ktorým sme pristúpili, dnes Východoslovenské železiarne už nie sú slovenským podnikom, nie sú totiž podnikom vôbec. Je to výsledok toho, do čích rúk ste tento podnik zverili. Ale skúsme povedať voličom aj niečo inšie. Keď privatizovali VSŽ, tak ste povedali, že chcete, aby sa tento významný podnik dostal do rúk slovenských podnikateľov. Možno na prvý pohľad je to lákavé, mohli by sme s tým súhlasiť, ale zopakujme si históriu privatizácie. V posledný deň Mečiarovej vlády, druhej Mečiarovej vlády, 10 % získal Manažér, dnes Manažér nemá ani jedno percento z akcií Východoslovenských železiarní. V priebehu vašej tretej vlády, vášho tretieho pontifikátu ste poskytli 15 % akcií FERIMEX-u. FERIMEX má dnes 0 plus niečo percent akcií.

Vážení privatizéri, vážení poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, chceli ste privatizovať VSŽ v prospech slovenských podnikateľov. Viete, kde sú tieto akcie, kde tieto akcie zakotvili? Sú v rukách zahraničných investorov, rozdiel je akurát v tom, že rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou namiesto toho, aby šiel do štátneho rozpočtu alebo do Fondu národného majetku, išiel do vašich vreciek. A to je krivda, ktorú ste spáchali voči tomuto národu.

Nerada reagujem na osobné invektívy. Myslím si, že to nie je dôstojné, aby človek na to reagoval. Práve preto by som len chcela odkázať pánu poslancovi Andrejčákovi: Ja sa nehanbím za svoju minulosť. Pod všetko, čo som urobila, sa podpíšem a chcem len dodať, že som nikdy nebola protežovaná súdruhom Biľakom, ako bol on a nebudem otvárať jeho aktivity okolo 17. novembra 1989.

Dovoľte mi, aby som na záver povedala len jednu zhrnujúcu poznámku. Keď sme spoločne aj s mojimi odborníkmi z ministerstva financií napočítali približne už len tie niektoré návrhy, ktoré zazneli z úst opozície, tak sme si povedali, že tie zvýšili schodok asi o 70 mld. Sk. To je zodpovednosť HZDS a SNS. Tieto návrhy odzneli vo vystúpeniach pána poslanca Šeptáka, ktorý hovoril za poslanecký klub SNS a nepriamo, pretože máte pravdu, nie sú ešte v kvantifikovanej podobe, zaznievali aj vo vystúpení pána poslanca Hnutia za demokratické Slovensko. Chcela by som vás inštruovať v jednej veci. Vyrábanie deficitov má najväčší dosah na tých, ktorí majú najhlbšie do vrecka. Zdá sa, že to neviete alebo je vám absolútne ľahostajné, pretože je vám rovnako ľahostajné, čo ste zanechali. Zrejme vám je rovnako ľahostajné aj to, aký bude vývoj slovenskej spoločnosti a slovenského hospodárstva. A ostatným nie je ľavicové vyrábať deficity, ľavicové je, aby slovenské hospodárstvo bolo vyvážené, aby vytváralo pracovné príležitosti podľa možnosti pre najširší okruh, aby sa stabilizovala koruna, aby sa stabilizoval okrem kurzu aj vývoj verejných financií. Bez toho nie je možné dosiahnuť to, čo chceme pre našich voličov, aby sa postupne zlepšovala aj ich životná úroveň.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)