Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému. Faktické poznámky k vystúpeniu: ako prvý pán poslanec Maxon a posledná pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Možno sa pokúsim reagovať potom vo svojom vystúpení ako riadne prihlásený do rozpravy na nepresnosti, ktoré uviedol pán poslanec Benkovský. Celkom na úvod sa dopustil zásadnej nepresnosti, keď uviedol, že vláda už po druhýkrát predstupuje pred snemovňu s takýmto návrhom. Chcel by som mu pripomenúť, že už predstupuje minimálne po tretíkrát, a nie po druhýkrát. Predovšetkým som veľmi prekvapený, ako sa optimisticky pozerá na zadefinované makroekonomické východiská na zostavenie rozpočtu na rok 2000.

Dámy a páni, rast HDP predstavuje približne 2,4 %. To je menej ako polovica z obdobia rokov 1994 - 1998. Inflácia sa, prosím, dobre počúvajte, strojnásobila. Nezamestnanosť dosiahla 18,6 %. Priemyselná výroba poklesla o 11 %, stavebníctvo o vyše 30 %. A na základe takýchto indikátorov ekonomického vývoja navrhované makroekonomické východiská sú absolútne, absolútne nereálne, nehovoriac o tom, že napríklad aj zadefinovanie 40-percentného zlepšenia zahraničného obchodu je absolútne nereálne. Každý súdny ekonóm vie, že napríklad pozitíva z poklesu koruny sa už absolútne vyčerpali. Už budú nastupovať len negatíva. Som veľmi prekvapený vaším optimizmom a podporou takéhoto návrhu rozpočtu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som nadviazať na záver vystúpenia pána poslanca Benkovského, kde zadefinoval, že Strana demokratickej ľavice vždy stavala na odbornosti, a nie na populizme.

Žiaľbohu to, čo bolo povedané v jeho vystúpení, tak to skôr pripomína populizmus. Pán poslanec napríklad povedal, že nie je možné, aby sa všetko riešilo na úkor občana, na úkor jeho zaťažovania. Ale to zaťažovanie, ktoré sa prostredníctvom rôznych zákonov riešilo, podporil aj klub poslancov Strany demokratickej ľavice, čiže netreba tu teraz populisticky hovoriť o tom, že sa nemôže všetko riešiť na úkor občana.

Čo sa týka priorít SDĽ - školstva a platov učiteľov, je to obdobne. Nie je predsa možné povedať, že Strana demokratickej ľavice má akosi pred sebou záväzok, aby rástli platy učiteľov viac ako platy všetkých ostatných v štátnej správe a že podáte také pozmeňujúce návrhy, keď ste ich nepodali ani vo výbore, a keď boli podané také pozmeňujúce návrhy, tak vlastne celá koalícia s nimi nesúhlasila. Ak ich podáte, tak určite tiež neprejdú. To je iba populizmus, aby sa povedalo. A populizmus je aj to, že ak už máte takúto prioritu, ako je možné, že práve v kapitole Školstva v kategórii mzdy dostali učitelia ešte menej na mzdy, ako to bolo v roku 1999? Ako je možné, keď máte takú prioritu, že v tomto roku neboli mzdy pre učiteľov valorizované ani o jedno jediné percento?

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

Poslanec J. Kalman:

Zaujala ma tá časť vystúpenia pána poslanca Benkovského, v ktorej hovoril o tom, ako Strana demokratickej ľavice chce akceptovať pripomienky Konfederácie odborových zväzov, ako presadzuje požiadavku realizácie sociálneho partnerstva, akceptovania týchto požiadaviek, i určitý apel na to, že sa žiada, aby vláda s Konfederáciou odborových zväzov rýchlejšie a skôr než príde k definitívnemu schvaľovaniu štátneho rozpočtu, o tomto štátnom rozpočte rokovala. Chcem pánu Benkovskému pripomenúť, že vláda rokovala, ale, žiaľ, tak ako to vyznieva zo stanoviska Konfederácie odborových zväzov, neakceptovala prakticky nič.

A je len škoda, pán Benkovský - aspoň si myslím podľa mojich prepočtov a predpokladov -, že Strana demokratickej ľavice nehlasovala za návrh, ktorý bol predložený, aby mohol vystúpiť prezident Konfederácie odborových zväzov pán Saktor a otvorene to povedal. Opäť vám musím pripomenúť, že nám chýba, aspoň som nedostal v materiáli, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky, stanoviská sociálnych partnerov k štátnemu rozpočtu. Neoháňajme sa tým, že na jednej strane chceme akceptovať alebo robiť populistickú politiku, že akceptujeme, ale v skutočnosti neakceptujeme odbory.

Pán Benkovský, spoliehať sa na to, ako ste povedali, že určite z pléna vzídu ďalšie námety, ktoré budú akceptované, je nepostačujúce. Ak ste mali nejaké námety, ak sa stotožňujete s niektorými požiadavkami Konfederácie odborových zväzov, tak ako ste hovorili, tak ste ich mali podporiť pri tvorbe štátneho rozpočtu, mali ste na to dostatočný priestor, a ak nie, mali ste to predložiť v súčasnom období za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej - pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Veľmi ma prekvapil optimistický pohľad pána poslanca Benkovského na predložený štátny rozpočet. Pokiaľ som diskutovala s ekonomickými expertmi, tak jednoznačne tento rozpočet charakterizovali ako rozpočet ekonomickej katastrofy Slovenska. Som veľmi na základe ich názorov skeptická nad ponímaním tohto rozpočtu.

Chcela by som jednu poznámku k vyjadreniu pána poslanca Benkovského k požiadavkám ZMOS. Vážení, v tomto rozpočte situácia ZMOS je absolútne nenáležite riešená, a to z hľadiska zámeru vlády presunúť na samosprávu niektoré kompetencie. Podľa predloženého rozpočtu nedávate týmto orgánom ani to, čo by im pokrylo doterajšiu činnosť. Pán poslanec Benkovský, vaše vyjadrenie, že požiadavky ZMOS sú nereálne, je vyjadrenie, ku ktorému hneď teraz musím povedať, že to nie je pravda. Ich požiadavky sú skutočne reálne, a to v situácii súčasnej kompetencie a nieto ešte v situácii, keď vláda proklamovala, čo všetko prenesie do kompetencie ZMOS. Nemáte stratégiu, nemáte vytypované kroky. Tak to, čo je tu predložené, je len nejaké sci-fi postulátov, ktoré sú viac zbožnými želaniami ako realitou.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Na úvod kolega Benkovský zvýraznil, že Strana demokratickej ľavice podporuje makroekonomické parametre štátneho rozpočtu. Prirodzene, v danej situácii nemôžeme hneď bežať, ako si to predstavujú niektorí opoziční poslanci, ale musíme sa po šoku, ktorý sme zdedili z predchádzajúceho obdobia, naučiť najprv chodiť. Preto sú tie makroekonomické parametre takéto. Prirodzene, východiská pre lepší rozbeh a pre chod sme urobili už aj v tomto roku, pretože ak si pamätáte na balíček, tak my sme boli radšej za riešenie dovoznej prirážky, z ktorej sa získalo len v tomto roku približne 10 mld. korún, kým z DPH sa získalo omnoho menej a tá dopadala aj na obyčajných ľudí. Aj tieto bolestné východiská boli potrebné, aby sme mohli v tomto roku omnoho intenzívnejšie naštartovať rozvojové programy, ktoré budú hlavne v naozajstnej reštrukcii bankového sektora a reštrukcii hospodárskeho sektora. Prirodzene, že to nám umožňuje dávať väčšie investície aj do verejného sektora, najmä do výstavby bytov a aj do cestnej infraštruktúry.

Chcem ešte raz oceniť a zvýrazniť priority, ktoré spomenul pán Benkovský, hlavne školstvo, mzdy a INFOVEK a na regionálnu politiku, hlavne rozpočty obcí. Chcem upozorniť, že sme prijali, nedávno ratifikovali Európsku chartu miestnej samosprávy a aj približovanie sa k Európskej únii priamo núti, aby išlo omnoho viac peňazí do samosprávy. Verím, že tieto priority podporia tak poslanci vládnej koalície, ako aj opozície.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Domnievam sa, že vystúpenie pána poslanca Benkovského za klub poslancov Strany demokratickej ľavice si bolo hodno vypočuť z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, lebo dokumentoval klasickú janusovskú tvár tohto politického subjektu. O inom hovorí a ináč koná alebo ináč hovorí a o inom koná. Môžete si vybrať, dámy a páni, pretože reštriktívne kroky súčasnej vlády, ktoré skutočne idú pod kožu bežným, radovým občanom, a nie tým tzv. zbohatlíkom, ako sa tu rozpráva, pretože zbohatlíci sedia predovšetkým vo vašich radoch, tak tieto kroky, ktoré sa tu prijímali, premietajú sa na bežných občanov a premietajú sa katastrofickým spôsobom. Aké dôsledky to bude mať v budúcom kalendárnom roku? Tak do štátneho rozpočtu nijaké, ale na plochu občanov a príjmy občanov celkom katastrofické.

A ospievanie dovoznej prirážky ako pozitívny krok - to môže, neurazte sa, skutočne len človek, ktorý nevie, čo rozpráva. Pretože dovozná prirážka, tak ako sa zaviedla v tomto kalendárnomm roku a pod egidou ministerky financií, to bol nezmysel, ktorý mal predovšetkým dosah na slovenskú výrobnú sféru, pretože všetky dovážané komponenty na účely ekonomiky, výroby, priemyslu a nášho exportu boli vlastne také znevýhodnené, že otriasli celým chodom a celou štruktúrou, celou filozofiou, koncepciou a predovšetkým zahraničná podnikateľská sféra týmito chaotickými krokmi súčasnej vlády bola do krajnosti zneistená.

Dámy a páni, viem, že ste väčšinou študovali na inštitútoch, ktoré vám dali hrdé tituly RSDr., ale prosím vás pekne, vyjadrujte sa v súčasnosti súčasným slovníkom a súčasnou filozofiou, lebo tu produkujete len zmätky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Pán poslanec Benkovský,

myslím si, že ste SDĽ svojím vystúpením skôr uškodili, ako pomohli. Chcem vás ubezpečiť, že vaše vystúpenie bolo populistické a alibistické. Na jednej strane kritizujete tých, ktorí si dovolia kritizovať tento rozpočet, a sú to všetky profesijné združenia v tomto štáte. Na druhej strane sľubujete, čo je nesplniteľné, aj keď žiadate na to obdobie štyroch rokov. Zamávali ste víťaznou červenou vlajkou, z loga ktorej ste úspešne transformáciou v roku 1989 zobrali kosák a kladivo a nahradili ste ho zbíjačkou, ktorou chcete dôsledne ozbíjať tento národ. Ak vysvetľujete alebo ak vyslovujete podporu tomuto rozpočtu, nerobíte nič iné, len pochovávate poslednú nádej pre dôstojný život občanov v tomto štáte. V šoku je národ, pán poslanec Bohunický, a nie vy. Národ je v šoku z vášho vládnutia.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Dovoľte mi, aby som tiež dvoma poznámkami reagovala na vystúpenie zástupcu klubu poslancov SDĽ. Zaujala ma časť, kde sa hovorí alebo kde hovorí o tom, že treba uťahovať opasky aj štátnej správe. Myslím si, že také plošné prepúšťanie, k akému teraz dochádza v štátnej správe, nie je dobrou značkou kvality jej autorov. Štátna správa bez toho, aby prešla vnútornou reformou, aby sa vedela prispôsobiť aj novým požiadavkám, ktoré nás čakajú v súvislosti s naším predpokladaným vstupom do Európskej únie, táto štátna správa bude poddimenzovaná len preto, lebo si niekto dal za cieľ znižovať počty pracovníkov v štátnej správe.

Súhlasím, ak je byrokracia v štáte príliš drahá, treba obmedziť počty, ale potom by vláda mala začať od seba. Pán poslanec, táto vláda má napríklad o jedného podpredsedu vlády viac, ako mala Mečiarova vláda a, samozrejme, tento podpredseda vlády má svojich extra poradcov, má svoje sekretariáty, náklady. Táto vláda má o šesť štátnych tajomníkov viac, ako mala Mečiarova vláda. Prečo nezačala vláda s uťahovaním opakov od seba, tak ako sme to robili my? Ďalej chcem upozorniť na to, že je nebývalý počet expertov a rôznych poradcov, o ktorých verejnosť ani nevie, ktorí radia za drahé peniaze nielen ministrom, štátnym tajomníkom, vedúcim úradov, ale aj ďalším na úrovni krajských úradov a krajskej štátnej správy. O tom treba tiež verejne hovoriť, keď už chcete hovoriť o tom, že si treba uťahovať opasky.

A druhá poznámka, pán poslanec, vaša priorita, jednou z priorít je školstvo. Tak sa pýtam, ak máte takúto prioritu, prečo chcete prepúšťať pedagógov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Tiež by som sa chcela vyjadriť k vystupujúcemu pánu poslancovi a veľmi ma mrzí, že vystupoval v mene SDĽ. Aj keď by mi to v podstate mohlo byť jedno, ale vaši voliči sú totiž aj pacienti. Asi ste si nepozreli posledné prieskumy verejnej mienky, kde ľudia až v 67 percentách dávajú ako prioritu zdravotníctvo. Včera zo 76 prítomných poslancov 74 odhlasovalo zákon, ktorý je protiústavný, pretože nerešpektuje základný článok ústavy, ktorá hovorí o tom, že sa občania nesmú diskriminovať na základe veku, pohlavia, náboženstva a tak ďalej. Vy ste na základe veku diskriminovali svojich voličov, nielen našich, ale aj svojich voličov, pán poslanec. Pretože ak nechávate stomatologickú starostlivosť do 18 a nad 60 rokov, znamená to, že ľudí medzi touto kategóriou ste protiústavne diskriminovali. A to, že smiešne, vy ste si asi ani neprečítali, že ste odsúhlasili bezplatne jednu plombu ročne, to je výsmech kdekoľvek vo svete, v Európskej únii, do ktorej chcete vstúpiť. Ešte ste tam mali dať, že ak si to niekto nevyzdvihne, tak si to bude môcť kumulovať a o 5 rokov mu budú môcť zaplombovať päť zubov.

Prečítajte si dnešné nezávislé noviny Pravda a dočítate sa, čo ste si včera odhlasovali. To je tragédia, možno ani neviete, čo ste včera odhlasovali. Hovoríte o školstve. Škoda, že ste sa viac nevenovali zdravotníctvu, pretože ste postihli vlastne celý priestor jednak v zdravotníckej starostlivosti...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov SNS pán poslanec Šepták a po ňom pán poslanec Farkas za klub poslancov SMK.

(Hlasy z pléna.)

Páni poslanci, správajte sa slušne v Národnej rade.

Pán poslanec Šepták, máte slovo.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážený pán predseda,

pani ministerka,

dámy a páni,

na úvod mi dovoľte zareagovať na pána Benkovského, ktorý na jednej strane hovorí o zhode s odborármi. Na druhej strane sa polovica klubu poslancov SDĽ zdržala pri návrhu pána Mesiarika. To vôbec nekorešponduje s tým, čo pred chvíľou rozprával pán Benkovský, keď si odbory ani len nemienia vypočuť.

Dnes, t. j. v stredu 8. decembra 1999 sme začali rokovať o štátnom rozpočte na rok 2000 (tlač 432). Hneď na úvod môjho vystúpenia v mene klubu poslancov Slovenskej národnej strany mi dovoľte vrátiť sa späť do roku 1998 k predvolebnej kampani, k sľubom, ktoré vládna koalícia rozdávala ľudu našej krajiny. Veľmi ťažko sa mi vyslovujú slová, ktorými hlavný predstaviteľ SDK pán premiér Dzurinda presviedčal voličov o dvojnásobných platoch, no máme prudký pokles reálnych miezd, o znižovaní nezamestnanosti a zabezpečení 140 tisíc nových pracovných miest, no máme viac ako 500 tisíc nezamestnaných. Ďalej presviedčal o znižovaní daňovej zaťaženosti, o celkovom raste ekonomiky, lebo SDK má vypracovanú dlhodobú analýzu a pozná riešenie ekonomických problémov spoločnosti. Celá kampaň akoby sa niesla v duchu hesla nikto nemôže dať viac ako ja - premiér sľúbiť alebo ešte lepšie sľubom nezarmútiš.

Veľmi rýchlo po nástupe terajšej vládnej garnitúry sa sľuby rozplynuli ako opar, ktorý rozfúkal jemný vetrík. Po viac ako roku vášho vládnutia je tu odpočet a skúška ohňom pri predkladaní štátneho rozpočtu. Už neobstoja reči, my za to nemôžeme, to všetko oni. Nie je možné držať v rukách kormidlo a vyhovárať sa na iných. Pokiaľ neviete riadiť, nechajte to tak, alebo ak áno, tak už konečne ukážte ľuďom reálnu víziu podloženú konkrétnymi krokmi k lepšej životnej úrovni. Lietať po zahraničí a vytvárať pozitívny obraz o našej krajine nestačí, keď ľud už ďalej nevládze uniesť zvyšovanie daňovej záťaže, čiže znižovanie životnej úrovne.

Keď si spomeniem na svoje detské časy, kedysi sa v časopisoch predstavoval rok 2000 ako rok zmeny, kde dopravnými prostriedkami budú rakety a všetko budú robiť roboty. Po 20 rokoch na prahu milénia mám pocit, že nie na raketách, ale opäť začneme chodiť na rebrinákoch. Najvážnejším problémom pre občanov Slovenskej republiky podľa výskumu agentúry Markant je ekonomika a hospodárstvo. Až 60,4 % opýtaných za svoj najväčší problém uviedlo ekonomiku, 61,9 % opýtaných nezamestnanosť a až 65 % občanov je nespokojných s celkovým vývojom krajiny. To sú veľmi vážne signály pre každú vládu a je najvyšší čas efektívne riešiť problémy, a nie sa vybíjať v žabomyších vojnách vo vnútri koalície, čím ukazujete nestabilitu.

Politická nestabilita ide v ruka v ruke s ekonomickou nestabilitou, čo vyvoláva nedôveru a nezáujem investorov zo zahraničia, ktorých Slovensko potrebuje. Pomaly sa končí rozpočtový rok 1999, ktorý pochádza z vašich rúk, pani ministerka. Dnes už vieme, že jeho základná konštrukcia nezodpovedá ani reálnym možnostiam, ani základným potrebám rozpočtového hospodárenia. Bez permanentných ekonomických balíčkov by už štátny rozpočet bol v troskách. Bohužiaľ, o systémových ekonomických reformách nemôže byť ani reči. Rozpočet roku 1999 neúnosne spomalil rozvojové programy a reštrikčné kroky posúvajú ekonomiku k bodu mrazu. Pár príkladov, keď reštrikcia alebo inak povedané zdraženie by malo priniesť do rozpočtu plus, ale napokon plus je mínus. Zvyšovanie cestnej dane a spotrebnej dane z uhľovodíkových palív neprinesie štátu ani korunu. Tie dve novely doplnili celú sériu reštrikcií, ktoré sa za posledný rok dotkli hlavne motoristov. Spomeňme zvýšenie diaľničných známok, zákonného poistenia, dovoznú prirážku či odpisové limity pri kúpe nových automobilov.

Ďalšie vyostrovanie tlaku na peňaženky obyvateľov je dôkazom, že predpokladané príjmy štátneho rozpočtu sa z týchto opatrení akosi nedarí realizovať. Preto sa hľadajú ďalšie cesty, ako straty kompenzovať. Má to ale len jednu veľkú chybu - opäť prenesená ťarcha na plecia občanov. Proti zvyšovaniu cestnej dane a pohonných hmôt sa ohradili slovenskí autodopravcovia. Mali na to dôvod. Štúdia, ktorú vypracovala slávna M.E.S.A 10, hovorí: "Finančné zaťaženie sektora cestnej dopravy prekročilo kritickú hranicu a celé odvetvie je na hranici finančného kolapsu." Okrem priameho vplyvu na zvýšenie cien dopravných služieb, ktoré sa premietne aj do cien tovarov, to však bude bez zveličovania znamenať krach viacerých dopravných spoločností. Tie už dnes nedokážu konkurovať českým kolegom, ktorí ponúkajú lepšie ceny z objektívnych dôvodov. Čo to prinesie? Viac nezamestnaných a nulové odvody do štátneho rozpočtu. To je jedna strana rovnice. Ak na druhú stranu postavíme sumu, ktorú štát získa zo zvýšenia dane, ťažko možno očakávať zisk čo i len jednej koruny.

Záver. Zvýšenie sadzieb týchto daní neúmerne zaťaží celú podnikateľskú sféru s druhotným tvrdým dosahom na obyvateľstvo. Reštrikčné opatrenia, ktoré majú nahradiť výpadok z rozpočtových príjmov 2,5 mld. zo zamietnutej dane z motorových vozidiel, nie sú systémovým, ale len preklenovacím, čiže dočasným riešením. Najhorší je fakt, že zvyšovanie daňového zaťaženia bude viesť ku kolapsu tých spoločností, ktoré si zodpovedne plnia svoje daňové a odvodové povinnosti.

Osobitnou kapitolou je očakávaný efekt zo zvýšenia spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív. Petroolejársky priemysel už v prvom štvrťroku zaznamenal významný pokles predaja pohonných látok. Celková bilancia za osem mesiacov v porovnaní s minulým rokom je 7-percentný pokles predaja pohonných hmôt. Hovoriť v takejto situácii, keď sú ceny vyšponované na hrane únosnosti, o zámere získať na každom litri paliva o dve koruny navyše, vyznieva naozaj pochybne. Zvyšovanie nákladov na prevádzku automobilov sa sekundárne prejaví aj v predaji vozidiel a v strate príjmu z cla a DPH. Tento rok sa očakáva zníženie predaja nových áut o 11 tisíc. Už dnes je isté, že na každej korune zarobenej metódou pani ministerky prerobí štát minimálne dve koruny z dôvodu poklesu celkového obratu trhu. Navyše štát sa zaviaže "sponzorovať armádu novovytvorených nezamestnaných".

Ale aby som sa vrátil k číslam. Prognózy vývoja základných makroekonomických ukazovateľov, ktoré boli vypracované medzinárodnými inštitúciami a predpokladali, že v roku 1999 slovenská ekonomika vykáže predpoklad 4-percentné tempo rastu hrubého domáceho produktu, skutočnosť je 1,8 až 2 %. 12,7-percentná miera nezamestnanosti, skutočnosť je 18 až 20 %, v súčasnosti 18,6 %. 8-percentná miera inflácie, skutočnosť je 12 - 14 %. 10,5-perecntný rast nominálnych miezd, skutočnosť je 8 %. O prepade priemyslu a stavebníctva už ani nehovorím.

Pomaly postupujúca reštrukturalizácia národného hospodárstva spolu s reštriktívnou politikou a liberalizáciou cien pri viac-menej zastavenom náraste miezd a platov nekompenzuje rast nákladov. Znehodnotenie koruny, zdražovanie a krachy podnikov dokresľujú kolorit ročného vládnutia tejto vlády. Jej bezmocnosť odhaľuje aj pokus o zostavenie reálneho a vyváženého štátneho rozpočtu. Vláda namiesto koncepčného riešenia problémov siaha k improvizácii. Narýchlo schvaľuje celý balík farbičkových zákonov, o ktoré sa má rozpočet opierať. O nekoncepčnosti a neschopnosti rezortov pripravujúcich tieto pomocné zákony hovorí aj samotný podpredseda pre legislatívu pán Fogaš. Jeho hlas ostal však nevypočutý. Rezorty majú naďalej svoje koľaje a klapky na očiach.

Deravý rozpočet mieni vláda zaplátať ďalšou sériou zdražovania - benzín, nafta, motorové mazivá, cigarety, alkohol, pivo, to je len začiatok. Ešte nás čaká zastavenie dotácií štátu na teplo, zvyšovanie cien nájomného, dopravy, energií, čo sa, samozrejme, premietne aj v raste cien základných potravín, čiže opäť v ďalšom znižovaní životnej úrovne. Dokedy ešte jediným zdrojom financovania bude občan? O bezradnosti vlády svedčí aj katastrofálny vzrast daňových nedoplatkov. Ku koncu augusta dosiahli daňové nedoplatky sumu 52 mld. korún. Vláda sa snaží presvedčiť verejnosť o tom, že rozpočet bude reformný, teda úsporný a zároveň rozvojový. Vôbec jej neprekáža, že jedno vylučuje druhé. To, čo sa ministrom nepodarilo presadiť vo svojich kapitolách, pretlačili cez tzv. memorandovú položku, ktorá je z predaja majority Slovenských telekomunikácií. Takéto populistické ťahy vyvolávajú dojem, akoby koalícia rátala s predčasnými voľbami a začala pre istotu s predvolebnou kortešačkou.

Samotný postup pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2000 je neštandardný a v negatívnom zmysle slova výnimočný. Zákon o štátnom rozpočte je zákonom roka. Vláda nebola pripravená na zostavenie príjmovej časti rozpočtu. V poslednom období sme prerokovali viac ako 15 noviel zákonov v skrátenom legislatívnom procese či už ekonomického alebo daňového charakteru. Dôležitou úlohou pre vládu je zásadne zmeniť štruktúru výdavkov, čo nie je v tomto štátnom rozpočte zahrnuté. Zaviesť systémové zmeny, a to platí pre vládu ako celok. Cez zásadné zmeny rezortov dôjsť k dohode, aby systémové kroky prekračovali volebné obdobia, nie ako je to doteraz pri zmene vlády prichádza k zemetraseniu a k tvorbe novej koncepcie, ktorá nepokračuje tam, kde predchádzajúca vláda skončila. Jediné rozvojové alternatívy dokážu uniesť optimizmus v otázkach riešenia nahromadených problémov.

Razantné zoštíhlenie štátnej správy a zníženie škály činností, ktoré sú financované zo štátnej pokladnice, veľké opatrenia na úradoch budú mať zmysel, len ak budú rozumné. Nielen plošné zníženie zamestnancov o 10 %, čo sa dotkne už aj tak ťažko skúšaného malého školstva, kde nám nebude mať kto učiť prvé ročníky, ktoré spravidla učili dôchodcovia. To môže mať za následok ochudobnenie vyučovacieho procesu natoľko, že začneme vychovávať nevzdelanú generáciu, čo sa v budúcnosti určite vráti ako bumerang. Len múdry národ má šancu prežiť. Nejde pritom len o reformu ako takú, ale ide o nápady, ako možno ušetriť alebo dostať do rozpočtu.

Nároky rezortov sú čoraz väčšie. Tlak na deficit sa zintenzívňuje. Verejné financie vykazujú deficit až 4,4 % hrubého domáceho produktu. Vládu čaká nákladná reforma bánk a dôchodkového systému. Z tohto pohľadu je potrebné povedať, že vláde chýba jasná filozofická myšlienka, ktorá by viedla ku konkrétnemu cieľu. Horúcou operatívou plátame diery bez koncepcie cez plecia obyvateľov. Zlá filozofia zostavovania štátneho rozpočtu je aj v tom, že najskôr sa robí výdavková časť a potom sa dopasúva príjmová.

Vládu čaká aj reštrukturalizácia podnikov. Z analýzy ich stavu vychádza, že hospodársky výsledok v 90 % z nich sa blíži k hmle. To sa odzrkadľuje aj v plnení príjmov do Národného úradu práce, kde chýbajú peniaze. Samozrejme, že príjmy budú závisieť aj od vývoja platobnej schopnosti platiteľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti. Budúci rok vláda naplánovala pasívnu politiku trhu zamestnanosti. Až 94,7 % rozpočtu Národného úradu práce ide na financovanie podpôr a poistného. Na rekvalifikáciu, čiže aktívnu politiku ide iba 380 miliónov korún. Pred štyrmi rokmi to bolo 3,9 mld. Z úradov práce týmto rozpočtom robíme akurát dobre platených poštárov bez možnosti ovplyvnenia trhu zamestnanosti. Riziko rozpočtu sa prejavuje aj v plánovanej 16,5-percentnej miere nezamestnanosti. Čo sa stane, keď sa už dnes s najvyššou pravdepodobnosťou vieme dopracovať k číslu, že nezamestnanosť je 18,6 %, čiže viac ako predpokladá rozpočet a určite bude mať tendenciu zvyšovať sa? Kde v rozpočte zoberieme ďalšie peniaze na nových nezamestnaných? Je to časovaná bomba, ktorá nič dobré neveští.

Dámy a páni, prešiel by som k všeobecnému výkladu rozpočtu jednotlivých kapitol. Veľký problém, ktorý sa dotýka každého z nás, je zdravotníctvo. Až 67 % občanov si myslí, že zdravotníctvo by malo byť financované ako priorita zo štátneho rozpočtu. Je preto nepochybné, že sa vytvára tlak na zvýšenie rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Predložený rozpočet nemôže postačiť na krytie zdravotnej starostlivosti. Celý dlh je na pleciach výrobcov a tí už nie sú schopní tlačiť balvan, na ktorý sa neustále nabaľujú ďalšie dlžoby a takto ďalej úverovať štát. Indikátorom problémov zdravotníctva je samotný občan. Až 43 % ľudí má problém zaobstarať si lieky. Iba 8 % ľudí má lieky plne hradené poisťovňami.

Ďalším problémom je zvýšenie spodnej hranice DPH zo 6 % na 10 %, čo znamenalo zdraženie liekov a vstupov pre lieky. Rozpočet zdravotníctva v číslach. Suma 43,2 mld. korún je absolútne nepostačujúca. Základné potreby zdravotníctva sú vo výške 55 mld. To sú peniaze, ktoré zdravotníctvo objektívne potrebuje na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, tak ako ju garantuje ústava. Neobstojí tvrdenie pani ministerky financií, že zdravotníctvo je loď, ktorá má diery, cez ktoré peniaze utekajú. Len pripomeniem, že v štátoch Európskej únie je na zdravotníctvo vynakladaná suma v objeme 8,5 % hrubého domáceho produktu. Slovensko je ďaleko za európskym priemerom. Keby sme sa dostali čo len na úroveň 7 % hrubého domáceho produktu, predstavovalo by to sumu 63 mld. Dámy a páni, sami posúďte situáciu v zdravotníctve.

Ďalším problémom je neochota vlády, čiže štátu zvýšiť platby na zdravotné poistenie z 282 korún na mesiac na potrebných 411 korún, čo predstavuje 13,7 % zo 100 % vymeriavacieho základu 3 000 korún. Vonkajšia zadlženosť zdravotníctva je asi 16 až 17 mld., vnútorná, čiže prístroje a podobne je 80 mld. Tu môže nastať akútny, okamžitý výdaj, keď vypovie zastaraná technika. Nemôžeme čakať, že nároky zdravotníctva budú klesať, naopak, budú stúpať. Problém je, že štát ako platca poistného znižuje svoj podiel. Sme na chvoste všetkých krajín Európy. Predpokladám, že sa nechceme porovnávať s Rumunskom, ktoré vynakladá na zdravotníctvo 1,9 % hrubého domáceho produktu. Jediným riešením, ktoré sa ukazuje pri tomto navrhnutom rozpočte, je, že buď znížime úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo znížime dostupnosť nemocníc. Treba to ľuďom priamo povedať. Zdravotníctvo ide do nekontrolovateľného krachu. Ak to pôjde takto ďalej, odhadujem obrovské problémy už v marci 2000.

Čo sa týka nemocníc, tie majú problém už dnes zabezpečiť lekársku starostlivosť. Od 9. 11. 1999 podľa Exekučného poriadku, ak nemocnica nezaplatí v hotovosti, lieky nedostane. Záver. Zdravotníctvo nežiada nič nereálne. Koniec koncov, chce len peniaze rozpočtu 1998 plus zohľadnenie inflácie, čo predstavuje 51 mld. To znamená 5,66 % hrubého domáceho produktu. Musím povedať jedno prirovnanie. Vláda navrhuje taký ozdravovací proces, ako keď chceme spáchať na pacientovi všetky ozdravné opatrenia naraz, a to výplach žalúdka, klystír, hladovka, pustenie žilou. Dámy a páni, to je šoková terapia, ktorú pacient nemôže prežiť. Podrobnosti rezortu zdravotníctva vám predostrie vo svojom vystúpení MUDr. Zelník.

Ďalšou problematikou rozpočtu je samospráva. 8 mld. rozpočtu znamená vypínanie verejného osvetlenia, odpojenie financovania miestnej kultúry, telovýchovy, prepúšťanie ľudí, za 4 roky ide o 4 000 ľudí, nevyvážanie odpadkov, nekosenie priestranstiev a tak ďalej. Potreba samosprávy na zabezpečenie základného chodu je približne 9,5 mld. korún. Jediným riešením je zvýšenie podielu obcí na republikových daniach fyzických osôb z 21,35 % na 26 %, čo predstavuje zvýšenie asi o 1,5 mld. Konkrétne problematiku samosprávy rozoberie moja kolegyňa pani Ing. Kolláriková.

Problematiky kultúry sa dotknem cez Maticu slovenskú. Navrhovaných 93 mil. korún je absolútne nepostačujúcich a hrozí likvidácia Matice. Na základné prežitie potrebuje Matica zvýšiť rozpočet o 45 mil., t. j. na úroveň 139 mil. Bohužiaľ s Maticou nikto o rozpočte nerokoval a ani ich nikto na rokovanie nevyzval.

Kapitolu vedy a školstva som naznačoval už na začiatku svojho vystúpenia. Tie nedozerné škody, ktoré z nedostatku financovania budú spôsobené, sa vrátia v budúcnosti. To, čo teraz spôsobíme, si odnesú celé generácie. Problematiku školstva a vedy vám konkrétne predstaví pani PhDr. Slavkovská.

Otázky problémov armády, jej financovanie a samotný chod ministerstva obrany rozoberie pán Ing. Sitek.

Dámy a páni, takto by sa dalo hovoriť o všetkých kapitolách rozpočtu Slovenskej republiky. Dovoľte mi stručne zhrnúť svoje vystúpenie. V štátnom rozpočte nie sú načrtnuté krátkodobé ani dlhodobé priority. Tam je pes zakopaný. 10 mld. rizika v oblasti verejnoprávnych fondov, 20 mld. reštrukturalizácia bánk, 4 mld. sociálne programy. Nie je načrtnuté, odkiaľ tieto peniaze zoberieme. Stavebníctvo ide do kolapsu, je v útlme - minimálne investície. Poľnohospodárstvo - kríza. Ak bude spotreba klesať, nebudú sa nám napĺňať príjmy, investície sú nejasné. Nezamestnanosť 18,6 % pôjde hore, rozpočet počíta len so 16,9 %. Čo potom, kde zoberieme peniaze? Absolútne nejasné prostredie na výkon štátneho rozpočtu. Predpokladám obrovské problémy a vyzerá to na nový balíček ekonomických opatrení, pretože v priebehu budúceho polroka nám začne rozpočet vážne pokrivkávať.

Nebudem hovoriť o kriminalizovaní podnikateľskej sféry. Jedine tá nám môže pomôcť vyjsť z tejto krízy, lebo vytváraním podmienok pre ňu zabezpečíme vytváranie nových pracovných miest, a tým nezaťaženie štátneho rozpočtu na financovanie podpôr v nezamestnanosti.

Dva príklady na záver.

Po prvé. Ministerstvo financií sa netají pravdepodobnosťou otvorenia zákona o štátnom rozpočte. Myslím si, že takáto alternatíva prináša skôr obrovské škody ako pozitíva hlavne z medzinárodného hľadiska.

Po druhé. Na pošte v Dubnici nad Váhom som bol svedkom takejto scény. Jedna pani, neviem, kto to bol, sa pýtala pri poštovej priehradke, akým spôsobom môže odhlásiť platenie nájomného. Dnes ľudia prikračujú k riešeniu svojich problémov tak, že prestávajú platiť to, čo si myslia, že si môžu dovoliť neplatiť. Ide o nájomné, energie, áno, pretože tam hrozí akútne vypnutie. Nájomné sa v druhom rade prejaví v bytových podnikoch, ktoré nebudú mať z čoho zaplatiť energie na vykurovanie, a to sa prejaví vypínaním jednotlivých bytov od vykurovania a teplej vody. Bohužiaľ musím povedať, že takýmto spôsobom určite nedôjde k napĺňaniu štátneho rozpočtu.

Dámy a páni, celý rozpočet je postavený na rizikách, ktoré ukazujú obrovské problémy v polovici roku 2000, preto klub poslancov za Slovenskú národnú stranu návrh štátneho rozpočtu nepodporí. Navrhujeme prejsť do rozpočtového provizória a počas prvých troch mesiacov nájsť všeobecný konsenzus s vyhliadkami na reálny rozpočet, na ktorom sa bude podieľať tak koalícia, ako aj opozícia. Bohužiaľ diskusia v Národnej rade je skrátená. Ako chceme riešiť problémy, keď nechcete diskutovať? Ide tu len o politické schválenie rozpočtu bez konkrétneho riešenia. Skutočne tu nejde o populizmus, ale o nelichotivú realitu.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať o 14.00 hodine faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon a posledná pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok. Posledná vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás hneď po ohlásení prestávky, čiže o 12.00 hodine, pozvať na dve výstavy vzdelávacej inštitúcie a vedeckej inštitúcie. Prvá bude hneď o 12.00 hodine vedľa rokovacej miestnosti a bude to výstava prác poslucháčov Akadémie umení v Banskej Bystrici a potom výstava Slovenskej akadémie vied o poslaní a činnosti Slovenskej akadémie vied v oblasti výskumu a jeho aplikácii vzdelávania kultúrnych aktivít. Čiže pozývam vás najprv na výstavu Akadémie umení v Banskej Bystrici a potom na výstavu Slovenskej akadémie vied, ktorá bude vo vestibule dole.

Ďakujem pekne.

O 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

(Po obedňajšej prestávke.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vážení páni poslanci,

vážené pani poslankyne,

budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rokovaním o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. S faktickými poznámkami k predchádzajúcemu vystúpeniu pána poslanca Šeptáka sa prihlásili poslanci: Maxon, Húska, Hofbauer, Slavkovská, Tóthová, Mušková, Aibeková, Zelník, Oberhauser, Belohorská. Prosím, pôjdeme po rade napriek tomu, že snemovňa je takmer prázdna, čo nesvedčí o zodpovednom prístupe k takému dôležitému materiálu, takže žiadam pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Dávam slovo s faktickou poznámkou pánu poslancovi Maxonovi.

Nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Na rozdiel od vás nie som rozhodnutý pokračovať, takže sa vzdávam svojej faktickej poznámky, predsa nemôžem pokračovať, keď tu nie je spravodajca, predkladateľ. Takže ak kritizujete svojich kolegov, tak teraz kritizujem vás, pán podpredseda.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktom je, že sme tu nie takmer rovnocenne, pán poslanec, ale nechcem polemizovať s vaším názorom. Žiadam pani ministerku Schmögnerovú aj pána poslanca Farkasa, aby sa ihneď dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Zatiaľ počkáme, kým sa dostaví predkladateľ aj spravodajca a potom dám znovu slovo pánu poslancovi. Tak prosím trochu počkať. Vyhlasujem prestávku do 14.30 hodiny. Budeme pokračovať o 14.30 hodine.

(Po prestávke.)