Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Balajíkovi.
Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 465 zo dňa 15. novembra 1999 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 a návrh rozpočtov kapitol na rok 2000 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby na prerokovanie do 2. decembra 1999 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 7. decembra 1999.
Ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správy o výsledkoch prerokovania návrhov rozpočtov kapitol, ako aj vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil na svojom rokovaní dňa 6. decembra 1999 uznesením číslo 296 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 (tlač 432a).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ma určil za spoločného spravodajcu a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady súhlas s tým, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor poveril svojím uznesením spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, ďalej navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 4, podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. Gestorský výbor uložil predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania uvedenej správy vo výbore. Ďalej predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.
Teraz by som vás chcel informovať o priebehu a celkových výsledkoch prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 2000 a návrhy rozpočtov príslušných kapitol prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s týmito závermi:
I. K návrhu zákona o štátnom rozpočte (tlač 432)
1. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok a doplňujúcich návrhov nevyjadril ani jeden výbor.
2. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre ľudské práva a národnosti.
II. K návrhu rozpočtu kapitol
1. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v kapitolách boli gestorskými výbormi schválené tieto rozpočtové kapitoly: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Sekcia verejnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - bezpečnostný úsek, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Štátny dlh Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, Najvyšší kontrolný úrad, Správa štátnych hmotných rezerv, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Úrad priemyselného vlastníctva, Štatistický úrad, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Úrad bezpečnosti práce, štátny úrad.
2. S návrhmi na zmeny príjmov a výdavkov boli odsúhlasené tieto kapitoly: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Všeobecná pokladničná správa, Slovenská informačná služba, Slovenská akadémia vied, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Krajské úrady Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice, Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, Protimonopolný úrad, Úrad jadrového dozoru, Úrad geodézie, kartografie a katastra.
V ďalšom texte uvádzame pripomienky a odporúčania výborov k paragrafovému zneniu návrhu zákona i pripomienky a odporúčania k návrhu zákona ako celku a ku kapitolám vo vzťahu k prílohám k návrhu zákona v tomto členení:
V bode b) sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu zákona o štátnom rozpočte.
V bode c) sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám štátneho rozpočtu.
V bode d) sú iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
V bode e) sú požiadavky výborov na ministrov vlády Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak budú teraz v rozprave podané pozmeňujúce návrhy, žiadam vás, aby ste mi ich odovzdali, budú rozmnožené a rozdané pánom poslancom. Samozrejme pozmeňujúce návrhy musia splniť všetky náležitosti podľa nášho rokovacieho poriadku.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili títo poslanci: za kluby ako prvý Ferdinand Petrák, Milan Benkovský za SDĽ, Rastislav Šepták za SNS, štvrtý v poradí Pál Farkas za SMK a piaty Sergej Kozlík za HZDS. To sú piati poslanci prihlásení za kluby.
Písomne prihlásení poslanci - budem čítať v poradí, ako sa prihlásili a zároveň sú na tabuli, tak ako bola požiadavka, vyvesení v poradí, aké mám pred sebou. Sú to poslanci a poslankyne: Tkáč, Keltošová, Kalman, Malchárek, Oberhauser, Delinga, Mesiarik, Zelník, Gajdoš, Slavkovská, Cabaj, Aibeková, Hofbauer, Klemens, Kolláriková, Hudec, Šepták, Húska, Drobný, Tuchyňa, Kadlečíková, Benčat, Cagala, Danko, Andrejčák, Tarčák, Slobodník, Zlocha, Jasovský, Kačic, Sopko, Šťastný, Husár, Topoli, Gabriel, Maxon, Andrassy, Brhel, Fico, Švantner, Tatár, Kužma, Osuský, Rusnáková, Kandráč, Sitek, Bajan a Moric. Čiže spolu aj s poslancami za kluby je 53 písomne prihlásených.
Pán poslanec Bárdos, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán predseda, podľa § 30 rokovacieho poriadku v mene štyroch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby po vystúpení prihlásených za jednotlivé poslanecké kluby, ktorí vystúpia v neobmedzenom čase, sme skrátili vystúpenie písomne prihlásených poslancov a potom aj ústne prihlásených poslancov do rozpravy maximálne na 10 minút. Prosím pekne, pán predseda, aby ste dali o tom hlasovať podľa rokovacieho poriadku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Bárdosa, aby sme v súlade s § 30 obmedzili rozpravu písomne a ústne prihlásených poslancov na 10 minút. Nebudeme obmedzovať vystúpenie poslancov za poslanecké kluby. Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Hlasujeme o skrátení času vystúpenia pre písomne a ústne prihlásených poslancov na 10 minút okrem poslaneckých klubov.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh schválili.
Pán poslanec Mesiarik, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
chcel by som využiť § 21 zákona o rokovacom poriadku ods. 1 a navrhnúť, aby dnes odpoludnia o 15.15 hodine sa mohol zúčastniť na našom rokovaní prezident Konfederácie odborových zväzov pán Saktor a aby mohol v dĺžke 10 minút vystúpiť.
Tento návrh zdôvodňujem tým, že dnes odpoludnia je ohlásený určitý míting za veľkej účasti občanov a odborárov. A preto si myslím, že by bolo vhodné, aby predstaviteľ tejto najvyššej odborovej centrály mal možnosť poslancom v procese schvaľovania štátneho rozpočtu povedať názory a požiadavky tejto centrály.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Brocka, chcete sa vyjadriť k tomuto procedurálnemu návrhu? Nech sa páči a potom dáme o ňom hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pán predseda, ja som z rozpočtového výboru. My sme o rozpočte rokovali takmer dva týždne. Ani raz v našom výbore nebol zástupca Konfederácie odborových zväzov. A priznám sa vám, že som ich očakával, lebo som chcel s nimi diskutovať o rozpočte.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mesiarika. Prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Mesiarika.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Ešte chce niekto predniesť procedurálny návrh? Nie.
Pristúpime k rozprave, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Budú vystupovať poslanci za jednotlivé poslanecké kluby.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Petrák, po ňom pán poslanec Benkovský.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák, máte slovo.
Poslanec F. Petrák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
dnes, keď prerokúvame návrh štátneho rozpočtu na rok 2000, začíname presadzovať nový prístup, ktorý vytvára predpoklady budúceho zvyšovania životnej úrovne obyvateľov Slovenska. Prečo je to tak? Preto, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 zahŕňa prioritu ďalšieho skvalitňovania manažmentu v oblasti likvidity štátneho rozpočtu a finančných operácií s ním súvisiacich. Keď schválime uvedený návrh, v roku 2000 a v ďalších rokoch bude realizovaná reštrukturalizácia záväzkov z dlhodobých na krátkodobé, čím sa znížia ročné výdavky kapitoly Štátny dlh Slovenskej republiky. Pretože realizujeme reštrukturalizáciu príjmov štátneho rozpočtu zvýšením podielu nepriamych daní v štruktúre príjmov, čo súvisí s historickým krokom súčasnej vlády a koalície realizovať podstatné zníženie daní z príjmov právnických osôb, ale i fyzických osôb napriek veľmi zložitej finančnej situácii v štáte.
V oblasti bilancie príjmov vláda vôbec po prvýkrát použila takzvanú memorandovú položku v sume 10 mld. Sk, ktorá nie je bilančnou položkou, ale položkou pod čiarou a ktorá slúži ako jeden z možných zdrojov použitia na realizáciu štátnych záruk. Chcel by som zdôrazniť, že ide o transparentný krok vlády, nakoľko takáto povinnosť uvádzať tieto zdroje pre vládu zo zákona o rozpočtových pravidlách nevyplýva a napriek tomu sa používa.
V oblasti plnenia programu vlády návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 zabezpečuje dosiahnutie strategického cieľa vlády 3-percentného podielu schodku rozpočtu všeobecnej vlády na hrubom dôchodku. Mohol by som uvádzať aj ďalšie pozitívne zámery, ktoré návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 obsahuje, ale práve preto, že tento návrh považujem v podstate za progresívny z hľadiska nových prístupov, chcem sa dotknúť aj rizík, ktoré obsahuje akýkoľvek dobrý projekt. Stačí, keď človek vyjde na ulicu, chce ísť autom do Žiliny a podstupuje riziká účasti na dopravnej nehode, riziká, že príde o zdravie a podobne. A tak je to aj v spoločenskom živote. Každý nový krok, ale aj osvedčené kroky prinášajú riziká.
Veľmi veľa sa hovorí o východiskách štátneho rozpočtu na rok 2000 vo vzťahu k skutočnému vývoju tempa rastu HDP, rastu miery inflácie a miery nezamestnanosti v roku 1999. Na základe týchto vývojových trendov sa vlastne tieto východiská spochybňujú. Ale na druhej strane by som chcel uviesť a chcel by som aj zdôrazniť, že uvedené ciele korešpondujú s prognózami Európskej únie, s prognózami OECD, ako aj výskumných ústavov Slovenskej akadémie vied, a preto verím, že nedôjde k väčším odchýlkam od týchto prognóz. Zvýrazňujú sa riziká transformácie vnútorného dlhu na zahraničie s tým, že rezerva, ktorá je tam vytvorená, nestačí na krytie kurzových rozdielov. Ale je tu aj projekt "hedžovania" týchto kurzových rozdielov, ktorý, myslím si, v budúcnosti dokáže tieto riziká minimalizovať. Uvedomujeme si aj riziko neplnenia príjmov zvlášť vo vzťahu k zníženým daniam právnických i fyzických osôb v roku 2000, ale uvedené riziko možno dočasne eliminovať viazaním rozpočtových prostriedkov, a toto riziko, myslím si, sa aj tak prejaví až v roku 2001 a nakoniec sme presvedčení o tom, že práve tento krok prispeje k tomu ako ústretový, že občania, ale aj právnické osoby prestanú využívať rôzne špekulatívne metódy a oplatí sa im platiť dane skôr, ako to bolo pri vysokých daňových zaťaženiach. Preto verím, že základné ciele projektované v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je možné dosiahnuť.
V oblasti výdavkov vláda ako prioritu stanovila redukciu spotreby štátu a štátnej správy, znižovanie prerozdeľovania verejných rozpočtov a zvýšenie motivačného pôsobenia verejných financií. To sú ciele, ktoré sú aj v ekonomickom programe Strany občianskeho porozumenia, a preto ich klub poslancov podporuje. Považujem za veľmi zaujímavé, ale i odvážne, že pri takto stanovených cieľoch vláda v návrhu rozpočtu na rok 2000 počíta s vydaním emisie štátnych dlhopisov na reštrukturalizáciu bánk v objeme 26,6 mld. Sk s tým, že aj v ďalších rokoch sa reštrukturalizácia bude realizovať s prispením štátneho rozpočtu.
Uvedomujem si, že trendy projektované v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 vychádzajú zo súčasnej zložitej ekonomickej situácie Slovenska a prinášajú aj riziká, čo v prípade nenaplnenia vývoja základných makroekonomických veličín oproti predpokladu vyvolá potrebu redukovať aj ciele vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Ale dovolím si povedať, že to v zásade nemení nič na tom, že tento návrh predstavuje zmenu prístupu k zostaveniu štátneho rozpočtu a zmena nevyhovujúcich prístupov je v našom volebnom programe.
Preto poslanci klubu Strany občianskeho porozumenia v zásade podporia vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov SDĽ pán poslanec Benkovský a po ňom sa pripraví pán poslanec Šepták za SNS.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
táto vláda Slovenskej republiky po druhýkrát predkladá jeden z rozhodujúcich zákonov, akým je zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, ktorý má významné dosahy na celú spoločnosť, na každého občana, podnikateľský subjekt, na mestá a obce či jednotlivé rezorty. Preto je predmetom oprávneného odborného záujmu a priznajme si, v značnej miere aj politického. Pokiaľ moje vystúpenie za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice k štátnemu rozpočtu na rok 1999 malo skôr politickú dimenziu a v mnohom sa celkom pochopiteľne vracalo do nedávnej minulosti, tak pri dnešnom sa tomu zásadne vyhnem.
Samozrejme, každý musí uznať, že akokoľvek boli ťarchy, záväzky dlhodobého charakteru využité, budú sa premietať do rozpočtov štátu ešte niekoľko rokov. Nechcem tiež hovoriť podrobne o jednotlivých kapitolách, ku ktorým sa iste vyjadria moji kolegovia. Myslím si, že môžeme konštatovať zodpovedný prístup predkladateľa k zostavovaniu štátneho rozpočtu. Tento prístup vychádza zo zdedenej ekonomickej reality, zo stavu napĺňania štátneho rozpočtu v tomto roku, z medzinárodných a vnútropolitických vplyvov, ale i z formovania podmienok na lepšie makroekonomické východiská roku 2000. V celom jeho priereze možno identifikovať snahu o postupnú realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, samozrejme, pri rešpektovaní súčasných ekonomických možností. V tomto zmysle slova Strana demokratickej ľavice podporuje základné makroekonomické parametre navrhnutého štátneho rozpočtu. Východiská štátneho rozpočtu sú dané nedôsledným napĺňaním základných rozpočtových parametrov v tomto roku. Dokumentuje to skutočnosť, že medziročný rast hrubého domáceho produktu sa predpokladá na úrovni 2,4 %, došlo tiež k miernemu zvýšeniu inflácie na 10,7 % a výraznejšiemu nárastu nezamestnanosti s predpokladom 16,3 %.
Tieto nie najpriaznivejšie výsledky sú daňou za zdedený stav ekonomiky, ale i dôsledkom pomalej reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Pod tieto východiská sa podpísalo i neplnenie príjmov z daní právnických osôb, rast daňových nedoplatkov a priznajme i neplnenie racionalizačných opatrení v štátnej správe či vplyv takzvanej čiernej ekonomiky a hospodárenia Fondu národného majetku.
Na druhej strane sme okrem príjmov z dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní zaznamenali dva mimoriadne pozitívne prvky, a to stav deficitu štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 12,5 mld. Sk, t. j. 85 % plánovaného schodku tohto roku. Druhým je príjem z oblasti, ktorú nielen z tohto dôvodu presadzovala Strana demokratickej ľavice, a to z dovoznej prirážky vo výške takmer 7 mld. Sk. V tejto súvislosti sme boli nálepkovaní nálepkami ako brzda ekonomickej reformy. Aj pri tejto príležitosti chcem zvýrazniť, že naše predpoklady a odborné odhady sa potvrdili. To dokumentuje, že sa zakladajú aj pozitívne trendy rozvoja prejavujúce sa i v zahraničnoobchodnej bilancii.
Štátny rozpočet na rok 2000 jasne definuje priority, zámery finančnej rozpočtovej politiky v nadväznosti na riešenie makroekonomickej nerovnováhy, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prijatých opatrení stratégie urýchlenia reforiem. Makroekonomické rámce štátneho rozpočtu, konkrétne rast hrubého domáceho produktu o 2,5 %, inflácia na úrovni 10 % a priemerná miera nezamestnanosti 16 - 17 % sú napäté. Napriek tomu nemožno spochybniť evidentnú snahu vlády o vytvorenie predpokladov na urýchlenie štrukturálnych zmien a hospodárskeho rastu. Dovolím si to tvrdiť i napriek tomu, že v návrhu rozpočtu je zabudovaná značná miera napätosti medzi zdrojmi a potrebami a medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami.
Návrh tiež počíta s výrazným zlepšením finančnej, daňovej a colnej disciplíny s priaznivou konjunktúrou v zahraničí a optimistickým výhľadom rastu hrubého domáceho produktu. Medziročný rast výdavkov o 15,9 mld. Sk, t. j. 8,1 % na celkový objem 210 mld. znamená súčasne nárast schodku o 3 mld. na rozpočtovaných 18 mld. Sk, čo je 1,94 % hrubého domáceho produktu. Rozpočtované tempo rastu schodku štátneho rozpočtu je približne trojnásobne vyššie ako rozpočtované tempo rastu príjmov štátneho rozpočtu.
Schodok všeobecnej vlády sa so zarátaním deficitov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce a štátnych fondov dosiahne minimálne 30 mld. Sk, čo je približne 3,3 % hrubého domáceho produktu. Pritom asi o 16,5 mld. sa zvyšujú výdavky predurčené vzrastom výdavkov kapitoly práve štátneho dlhu, realizáciou štátnych záruk za bankové úvery, zvýšením výdavkov na bytovú výstavbu, diaľnice a iné. Takže sú len dve možnosti, a to je otázka ešte zvýšiť schodok alebo medziročne udržať bežné výdavky v kapitolách. Myslím si, že druhá cesta je schodnejšia.
Kritika, že rozpočtované zdroje na rozvoj sú veľmi skromné, je oprávnená, ale najlepší spôsob, ako založiť a rozpočtom podporiť rozvoj, je znížiť zadlženosť. Pokiaľ bude dlhová služba pohlcovať najväčšiu časť výdavkov rozpočtu, na rozvojové priority nezvýši. Efektívnou cestou, ako dlhodobejšie podporiť rozvojovú rozpočtovú orientáciu, je zmenšiť toto bremeno a jednorazové a neopakovateľné príjmy a použiť ich na tento účel.
Treba tiež podporiť významný zámer nasmerovať zdroje získané z odvodov Národnej banky Slovenska a emisiou štátnych dlhopisov, resp. pôžičkou Svetovej banky a reštrukturalizáciou bánk a zdroje získané z dovoznej prirážky približne 7,4 mld. na riešenie štrukturálnych problémov, najmä na podporu exportu a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Na spolufinancovaní projektov sa podieľa i Európska únia. Celkový prísľub je v objeme viac ako 10 mld. Sk najmä v kapitole VPS. Plné využitie možností Európskej únie by malo byť záväznou prioritou v rámci limitov jednotlivých ministerstiev.
Pri hrubom domácom produkte s objemom 930 mld. Sk príjmová časť rozpočtu počíta s príjmami 183,6 mld. Podstatnú časť tvoria daňové príjmy, až 90 % s medziročným rastom 8,7 mld. Sk. Prevažujú príjmy z dane z pridanej hodnoty, daní fyzických, v menšej miere právnických osôb a spotrebných daní. Významný je príjem z dovoznej prirážky vo výške 7,4 mld. Sk. V návrhu je tým založená postupná reštrukturalizácia príjmov štátneho rozpočtu smerom k nepriamym daniam. To z nášho pohľadu sú reálne daňové príjmy, avšak stojace na hranici únosnosti. Celkové príjmy však treba vnímať i v súvislosti so ziskom z privatizácie niektorých strategických podnikov.
V oblasti výdavkov štátneho rozpočtu sa počíta so sumou 201,6 mld. Sk, ktorá vzrástla len v bežných výdavkoch o viac ako 9 mld. Na čo však chcem upozorniť, je skutočnosť, že podiel štátneho dlhu je v tomto najvýraznejší, až o 5,2 mld. Sk. Najväčšími položkami je 85 mld. korún vo verejnej spotrebe obyvateľstva, v tom najmä transfery poisťovniam, sociálneho zabezpečenia a školstvu. Na verejnej spotrebe štátu 53,7 mld. sa najviac podieľajú obrana, správa a súdy. Osobitne ťaživý je štátny dlh 25,2 mld. Sk.
Z uvedeného vyplýva, že priority štátu sú smerované do redukcie výdavkov spotreby štátu a jeho správy, znižovania spotreby, prerozdeľovania z verejných rozpočtov a zvýšenie motivácie pri verejných financiách. Cieľom štátneho rozpočtu preto musí byť pokračovanie v konsolidácii finančného hospodárenia štátu, vytvorenie predpokladov na urýchlené štrukturálne zmeny vo finančnej podnikateľskej sfére a na realizáciu rozvojových priorít, ako je bývanie, podpora malého a stredného podnikania, regionálneho rozvoja a exportu.
Strana demokratickej ľavice podporuje zámery štátneho rozpočtu na rok 2000, uvedomujúc si skutočnosť, že zvýšenie schodku štátneho rozpočtu a verejných financií by mohlo vážne ohroziť vývoj slovenskej koruny a znehodnotiť úspory občanov, zvýšiť úrokové sadzby, a tak spomaliť hospodársky rast. Strana demokratickej ľavice si tiež uvedomuje riziká štátneho rozpočtu. Pokiaľ rast hrubého domáceho produktu o 2,2 % považujeme skôr za minimálny základ rozvoja ekonomiky, tak 10-percentná miera inflácie je na hranici únosnosti vzhľadom na cenové pohyby a dosahy prijímaných opatrení.
Osobitne veľmi vážnym problémom je otázka zvyšujúcej sa miery nezamestnanosti, jej udržanie, ale najmä snaha o jej zníženie, čo bude mať mimoriadne významné dosahy na štátny rozpočet.
Riziká v príjmovej časti rozpočtu vidíme predovšetkým v daniach z príjmov právnických osôb, a to z hľadiska ich daňovej a odvodovej zaťaženosti, ale i ziskovosti a celkovej hospodárskej situácie v podnikovej sfére. Doteraz značne vysokú rizikovosť dane z pridanej hodnoty súvisiacej s daňovými nedoplatkami a systémom vratiek sa snaží riešiť novela zákona o dani z pridanej hodnoty a správe daní. V prípade spotrebných daní tiež pôjde v značnej miere o schopnosť štátu zabezpečiť dodržiavanie platných zákonov. V tejto súvislosti treba priznať, že daňová únosnosť v slovenskej ekonomike, ako i väčšine podnikateľských subjektov dosiahla už svoju marginálnu hranicu. Snahy o postihovanie daňových nedoplatkov majú racionálne jadro, ale aj svoje objektívne reálne obmedzenia.
Napriek tomu riziká, ktoré som uviedol, do značnej miery zmenšujú zefektívnenie celej daňovej legislatívy a správy daní. V súvislosti s rizikami je správne, že sme na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prijali viacero zákonov, ktoré súvisia s napĺňaním príjmovej časti rozpočtu, ale i s obmedzením výdavkov z verejných financií. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, že viaceré z nich len nahrádzajú pôvodne pripravovaný, ale už v zárodku nepochopený zákon o dani z motorových vozidiel, ktorý mal priniesť do rozpočtu približne 2,5 mld. Sk.
Trend postupného prechodu daňovej záťaže od priamych k nepriamym daniam a daniam z majetku, ktorý SDĽ podporuje, je ešte stále pomalý a nevýrazný. Diskusia o tom je i diskusiou o ľavicovosti či pravicovosti ekonomických reforiem. Sme jednoznačne za to, aby sa postupne presúvalo daňové ťažisko z priamych na nepriame dane a najmä majetkové dane, teda na dane, kde by sa zvýraznil princíp solidarity.
Reštriktívne opatrenia, zvyšovanie cien má prevažne plošný charakter s dosahom na sociálne slabšie vrstvy občanov a navyše nezakladá rozvojové impulzy. Takto bola prijatá séria zákonov o zvyšovaní spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov, z piva, z liehu a z uhľovodíkových palív a mazív. Pokiaľ prvé tri nemajú výraznejší dosah na rast cien a občan môže obmedziť konzumáciu zdraviu škodlivých látok, tak štvrtý ovplyvní nielen rast cien benzínu a nafty, ale sčasti i tovarov a služieb. Len z veľmi malej časti sa dosahy na občana zmenšujú návrhom ministra Magvašiho na zvýšenie minimálnej mzdy, v tomto roku už po druhýkrát, z 3 000 na 4 000 Sk, či zníženie daní fyzických osôb.
Práve Strana demokratickej ľavice trvala na rozšírení daňových pásiem, znížení daňového zaťaženia, valorizácii nezdaniteľnej časti či zvýšení odpočítateľných položiek pri daniach fyzických osôb. I keď sme si vedomí, že prijaté úpravy len znížia ťarchu úprav a dosahov spotrebných daní na občana, tieto zákony však bolo nutné prijať vzhľadom na potrebné napĺňanie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Chcem upozorniť vládu Slovenskej republiky, že takýto postup je už na hranici únosnosti. Nie je možné sústavne hľadať zdroje prostredníctvom zaťaženia občanov, práve naopak, oprávnene očakávame i v súlade s nami požadovanou a schválenou strednodobou stratégiou hospodárskeho a sociálneho rozvoja oživenie podnikovej sféry a výraznejšie ekonomické prínosy prostredníctvom týchto oblastí. Predpokladom takéhoto postupu je i výrazné zníženie daňového zaťaženia právnických osôb, ktoré sme v Národnej rade znížili zo 40 % na 29 %.
Ak hovoríme o požiadavkách na štátny rozpočet, samozrejme, hľadáme celkom prirodzene i zdroje. V poslaneckom klube Strany demokratickej ľavice považujeme za dôležité zamerať sa najmä na dôslednejší výber a zvýšenie efektívnosti výberu daní, na výrazné zníženie daňových, colných nedoplatkov, ale i daňových únikov, ktoré sa už vyšplhali na takmer 50 mld. Sk, pritom sme si vedomí, že viac ako polovica je už nevymožiteľná.
Ďalšími dôležitými zdrojmi zmeny ekonomickej situácie je i dôsledný a oveľa účinnejší boj s čiernou ekonomikou, v ktorej sa pohybuje radovo takmer 100 mld. Sk, redukcia neproduktívnych výdavkov na štátnu a verejnú správu, t. j. ministerstiev, centrálnych orgánov, ale i krajských úradov, zefektívnenie sociálneho a dôchodkového systému, ktorý sa pripravuje, rešktrukturalizácia a ozdravenie bankového sektora, ktorý naštartoval, zvýšenie odvodov do štátneho rozpočtu zo štátnych monopolov, ako i otázky, ktoré súvisia s časťou príjmov z privatizácie tzv. prirodzených monopolov a, samozrejme, i čo najplnšie využitie zahraničných podporných programov Európskej únie, ako je PHARE, rôznych grantov, programov SAPARD či ISPA.
Do budúcnosti je to predovšetkým realizácia, ako som už spomínal, strednodobého plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, t. j. oživenie podnikovej sféry, podpora malého a stredného podnikania a podpora zahraničného obchodu. Zásadná je tiež rekonštrukcia daňového systému, prechod od priamych k nepriamym a k majetkovým daniam, zmena odvodového systému do sociálnych a dôchodkových poisťovní. Strana demokratickej ľavice sa netají svojimi prioritami. Je to školstvo, predovšetkým udržanie a zlepšenie chodu škôl a zvýšenie miezd ich pracovníkov. Ďalej je to otázka podpory regionálneho rozvoja, pomoci mestám, obciam a zaostávajúcim oblastiam a regiónom, riešenie problémov v zdravotníctve, podpora bývania a poľnohospodárstva.
Pokiaľ ide o školstvo, tu mi dovoľte len neformálne odbočenie. Chcel by som zhodou okolností pozdraviť prítomných pedagógov z okresu Senec, pretože aj im sú určené nasledujúce slová. Pokiaľ ide o školstvo, Strana demokratickej ľavice je presvedčená, že nestačí len slovne podporovať výchovu a vzdelávanie, ale treba každoročne robiť konkrétne kroky, ktoré zabezpečia vzostup a rozvoj školstva. Na rok 2000 ide predovšetkým o predstih rastu platov učiteľov pred rastom platov v celej rozpočtovej a príspevkovej sfére. V budúcom roku bude spojený aj s rastom miery vyučovacej a výchovnej povinnosti, ako o tom rozhodla vláda. Dôležité sú tiež otázky nových zručností počítačovej komunikácie a získavanie informácií a poznatkov, ktoré azda nikto nespochybňuje. Aby sme v tejto oblasti nezaostali a pripravili našich mladých ľudí na život v modernej spoločnosti, je dôležité investovať do tohto vzdelania už v základných a stredných školách. A o to ide i v projekte INFOVEK, ktorý aj týmto spôsobom chceme podporiť. V oboch konkrétnych prípadoch podá poslanecký klub Strany demokratickej ľavice konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Na náš poslanecký klub takisto možno i na ďalšie sa obrátili profesijné, stavovské, záujmové, občianske organizácie s požiadavkami na zvýšenie rozpočtu. Chcem im oznámiť, že poslanecký klub Strany demokratickej ľavice sa nimi vážne zaoberal. Konštatovali sme, že okrem výnimiek sú opodstatnené, majú racionálny charakter a vyžadujú si riešenie. Hovoriť o každej z nich nie je možné. Všeobecne však platí, že štát tak ako každý z nás si môže dovoliť len to, na čo má. O východiskách rozpočtu, ale i o možných zdrojoch zvýšenia príjmovej časti som hovoril. K tvorbe zdrojov nielen môžeme, ale musíme prispieť každý bez rozdielu a až potom budeme môcť rozdeľovať podľa potrieb.
Dovoľte mi teraz zaujať stanovisko len k niektorým požiadavkám.
Mám stanovisko Konfederácie odborových zväzov k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000. Ako občan by som chcel zvýrazniť a neváhal by som sa pod ich list podpísať. Vláda bude musieť v predstihu rokovať so sociálnymi partnermi a oveľa vážnejšie zohľadňovať požiadavky odborárov. Áno, vláda nesie rozhodujúci diel zodpovednosti za sociálny zmier, ale odbory by mali rešpektovať možnosti a zmenu postavenia vlády v trhovej ekonomike. Mali by sme byť všetci schopní pozrieť sa pravde do očí a pomenovať reálnu hospodársku situáciu, ktorá nie je najlepšia. Preto k tejto situácii celá tripartita, t. j. štát, podnikatelia, ale i pracovníci musia priniesť svoje obete, pravda rovnakou mierou. To by som chcel zvýrazniť.
Konfederácii odborových zväzov ide o požiadavku zvýšenia dodatkových odvodov zo zisku Slovenského plynárenského priemyslu, Národnej banky a telekomunikácií, o zvýšenie oproti pôvodnému zámeru a vymáhanie nedoplatkov daní, ktoré by mali smerovať k realizácii opatrení na oživenie mikrosféry. Neproduktívne smerovanie výdavkov považujú za chybné rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z minulých období, z ktorých vznikli i súčasné záväzky. Odborári ich navrhujú riešiť reštrukturalizáciou týchto záväzkov. Taktiež odporúčajú redukciu neefektívnej štátnej správy na centrálnej, ale i regionálnej úrovni. Za dôležité považujú platby štátu do fondov zdravotného a sociálneho poistenia. Vo svojom stanovisku žiadajú znížiť daňové zaťaženie zamestnancov, zvýšiť stupnice platových taríf pre zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry o 10 %, taktiež transfery na štátom platené poistné za zákonom určené skupiny osôb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Je tu tiež požiadavka na zvýšenie transferov pre verejnú hromadnú dopravu a zvýšenie kapitálových výdavkov s cieľom oživenia podnikovej sféry.
Vážené kolegyne, kolegovia, s väčšinou požiadaviek Konfederácie odborových zväzov sa poslanecký klub Strany demokratickej ľavice stotožňuje. Chcel by som však upozorniť, že viaceré požiadavky odborárov z uvedeného stanoviska sú už zapracované v návrhu štátneho rozpočtu a sú teda riešené určitým spôsobom, v primerane možnej miere, prípadne budú predmetom pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú tu v pléne prednesené.
Významným faktorom ovplyvňujúcim spokojnosť občanov sú však aj obce a mestá. Združenie miest a obcí Slovenska sa obrátilo na vedenie Národnej rady, na výbor pre financie, rozpočet a menu, ale i politické strany vrátane Strany demokratickej ľavice s požiadavkou výrazne zvýšiť objem na podielových daniach do rozpočtov obcí vo výške 9,8 mld. Sk, ako i zabezpečenie doplatenia dlhov štátnych orgánov a organizácií a samospráv. ZMOS oprávnene upozorňuje na problémy, s ktorými sa stretáva, ako napríklad nezohľadnenie požiadaviek 9. snemu Združenia miest a obcí o zvýšenie podielových daní o 1 mld. Sk, o neplnenie podielu na republikových daniach vo výške približne 180 mil., o nedoplatkoch štátnych orgánov a inštitúcií, najmä za dodávky tepla a nájomné.
Taktiež sa nezohľadnili dosahy prijímaných reštriktívnych opatrení. Obce a mestá spravidla prispievajú na oblasti, ktoré nie sú v ich priamej kompetencii, ako napríklad v oblasti školstva, sociálnej sféry, zdravotníctva. Budujú zo svojich prostriedkov zariadenia technickej infraštruktúry. Pri neriešení týchto problémov sú ohrozené mnohé z týchto činností vrátane plnenia takých najzákladnejších činností, ako je verejné osvetlenie či odvoz komunálneho odpadu. V tomto smere sa stotožňujeme s požiadavkou, aby samostatnosť miest a obcí zakotvená legislatívne bola sprevádzaná ekonomickou a finančnou samostatnosťou, umožňujúcou reálne napĺňať zverené kompetencie samosprávy. Samozrejme chápeme spravidla oprávnené požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska a máme vážny záujem ich riešiť, ale pýtame sa, či je to reálne v požadovanom rozsahu a v súčasnej ekonomickej situácii. Myslím si, že, žiaľ, v plnej miere nie. Ale napriek tomu poslanecký klub Strany demokratickej ľavice predkladá nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Navrhujeme, aby v § 5 ods. 1 sa zmenilo číslo 6 190 tis. Sk na číslo 6 690 tis. Sk. Je to zvýšenie o pol miliardy Sk, čo predstavuje zvýšenie podielu obcí na republikových daniach fyzických osôb v percentuálnom vyjadrení z 21,35 % na 23,07 %. Zvýšenie rozpočtu miest a obcí pomôže riešiť problémy, o ktorých som teraz veľa hovoril.
Na záver, vážené kolegyne, kolegovia, by som chcel zvýrazniť, že Strana demokratickej ľavice vždy stavala na odbornosti, a nie na populizme. Náš volebný program bol práve týmto charakeristický. Otvorene sme hovorili, že rok 1999 bude rokom veľmi náročným. Rokom, keď bude potrebné zastaviť úpadok. Áno, máme smelé zámery na štyri roky spolu s vládnou koalíciou. V tomto roku sme zabrzdili pád. V budúcom roku vytvoríme základy rastu a v ďalších rokoch, som o tom presvedčený, naplníme naše zámery.
Dôsledky ekonomickej reformy a transformácie spoločnosti nemôžu však stále niesť len najslabšie vrstvy občanov. Preto je pre nás prijateľný návrh štátneho rozpočtu, ktorý rozkladá ťarchu na celú spoločnosť. Ak si majú uťahovať opasky občania, potom tak musia urobiť predovšetkým štátni zamestnanci, ale i podnikatelia i bankári. Skutočnosť, že sa majetky a peniaze dostali časti pochybných privatizérov a občanom iba nízke mzdy či neraz len podpora v nezamestnanosti, nás nikdy neuspokojí. Preto ťarchu reštriktívnych opatrení by mali výrazne viac niesť solventné skupiny občanov a zvýrazniť tým princíp solidarity.
Stanovisko poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice k štátnemu rozpočtu na rok 2000 vychádza zo štátnopolitických záujmov Slovenskej republiky, a tým je podľa nás predovšetkým stabilizácia vnútropolitickej situácie a ekonomická prosperita. V záujme naplnenia tohto cieľa štátny rozpočet na rok 2000 s niektorými prijatými pozmeňujúcimi návrhmi poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice podporia.
Ďakujem za pozornosť.