Druhý deň rokovania
25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. decembra 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Krajči, pán poslanec Sládeček, pán poslanec Švec a pán poslanec Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 432 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 432a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Predtým ako vystúpi pani ministerka, pán poslanec Andrejčák má procedurálny návrh.
Zapnite mikrofón pána poslanca Andrejčáka.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda, iste bude k tomuto dôležitému materiálu prihlásených veľa rečníkov. Navrhujem, aby ste dali pokyn spísať poradie a povesiť ho vonku na tabuľu, aby sme sa mohli orientovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dobre, urobíme to tak. Ďakujem za návrh.
Ešte chce niekto predniesť procedurálne návrhy? Nie.
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo na odôvodnenie vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.
Rok 2000 a prechod do nového tisícročia znamená, resp. chápe sa ako vstup do niečoho nového, ako príležitosť na nový začiatok. Veríme, že to platí aj pre naše prístupy k riešeniu ťažiskových otázok finančného a rozpočtového hospodárenia. S tým, akým smerom chceme nasmerovať finančné a rozpočtové hospodárenie v novom tisícročí, ste sa už rámcovo oboznámili v uplynulých dňoch pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojich uzneseniach ste vyjadrili názor na to, akým smerom by sa mal rozpočet na rokovaní Národnej rady dotvoriť. Rada by som v rámci uvedenia návrhu štátneho rozpočtu reagovala na najčastejšie sa opakujúce otázky a na záver aj zhrnula, čo by prijatie všetkých týchto požiadaviek znamenalo.
Štruktúru a logiku rozpočtu v rozhodujúcej miere určujú priority, ktoré sa vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením rozhodla realizovať. Chcem len pripomenúť, že v roku 1999 našou základnou prioritou, ktorú sme prezentovali aj pri schvaľovaní rozpočtu, bolo udržať chod štátu, splniť naše záväzky voči zahraničným i domácim bankovým inštitúciám, zastaviť alebo aspoň výrazne spomaliť rast zadlženosti štátu. Vzhľadom na prevzaté dedičstvo a stav, v akom sa nachádzalo hospodárenie štátu, to bola mimoriadne náročná úloha.
Základné makroekonomické ukazovatele dosiahnuté v doterajšom priebehu roka potvrdzujú, že sa nám táto úloha darí plniť. Hrubý domáci produkt v prvom polroku 1999 vzrástol oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 2,4 %, pričom v bežných cenách o 8,8 %. Jeho vývoj bol ovplyvňovaný rastom zahraničného dopytu a poklesom domáceho dopytu. Pri posudzovaní dosahovaného rastu je potrebné zohľadniť, že s cieľom napraviť deformácie v reprodukčnom procese sa realizovali viaceré opatrenia, ktoré do istej miery tlmili rast hospodárstva. Uplatnenie obdobných opatrení v iných krajinách s transformujúcou sa ekonomikou viedlo často k absolútnemu poklesu tvorby HDP. Aj keď u nás dochádza k spomaleniu rastu hrubého domáceho produktu, predsa len koncoročný rast bude pozitívne číslo.
Miera inflácie meraná vývojom spotrebiteľských cien za prvý polrok 1999 oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástla o 6,9 %. V priemere k 31. 10. tohto roka vzrástla o 9,8 %. Pritom na rast inflácie pôsobili opatrenia, ktoré vláda prijala v snahe stabilizovať hospodársku situáciu, a dotýkali sa najmä niektorých daňových opatrení, ktoré sa prirodzene odrazili na raste cien, ale rovnako aj opatrení, ktoré sa týkali regulovaných cien, teda cien, ktoré sú ešte stále administratívne určované.
Podľa evidencie úradov práce bolo v priemere za prvý polrok 1999 evidovaných 434 tisíc disponibilných nezamestnaných. Priemerná miera nezamestnanosti dosiahla 16,3 %. V októbri dosiahol disponibilný počet evidovaných nezamestnaných 472 tisíc a miera nezamestnanosti bola 17,7 %. Je to nepochybne číslo, ktoré nás nemôže nechávať spokojných a ukazuje to, na čo sa bude musieť aj vládna politika v nasledujúcom období zamerať.
V doterajšom priebehu roka výrazne klesol deficit zahraničného obchodu. Stabilizovala sa koruna, zlepšuje sa hodnotenie pozície Slovenska najvýznamnejšími ratingovými agentúrami. Aj hospodárenie štátneho rozpočtu nasvedčuje o tom, že sú reálne predpoklady na dosiahnutie rozpočtovaných zámerov. Po zvládnutí základných zámerov v roku 1999 môže vláda v budúcom roku razantnejšie pristúpiť aj k realizácii významných strategických zámerov.
Základnou prioritou rozpočtu na rok 2000 je pokračovať v stabilizácii štátnych a verejných financií. Niekoľkokrát a pri rôznych príležitostiach sme zdôvodňovali, prečo je nevyhnutné udržať štátne a verejné financie na primeranej úrovni a zlepšiť, a nie zhoršovať ten trend, ktorý sme zdedili z predchádzajúcich rokov. Nie je to však jediná priorita štátneho rozpočtu na rok 2000.
Druhou najdôležitejšou prioritou je zlepšenie podnikateľského prostredia. Rozhodujúcim opatrením v tomto smere bolo prijatie nového zákona o dani z príjmov. O tom, ako radikálne pristúpime k zníženiu daňového zaťaženia, sa viedli na pôde Národnej rady dlhé diskusie. Naše stanovisko sme jasne formulovali. Mieru zdanenia je potrebné posudzovať aj v nadväznosti na ostatné prístupy v zdaňovaní. Ak sa od roku 1993 nerobili opatrenia v znižovaní daňového zaťaženia, nik nemôže od vlády reálne očakávať, že tento dlh napraví v priebehu jedného roka.
K vytváraniu pozitívneho podnikateľského prostredia nepatrí však len znižovanie daňového zaťaženia, ale nepochybne podnikateľov musí zaujímať aj to, aká je úroveň úrokových sadzieb, ktorá sa odráža na finančných nákladoch podnikovej sféry. Preto ďalšou prioritou rozpočtu na rok 2000 je radikálne pristúpenie k riešeniu zložitej situácie v bankovej sfére. Je potrebné prekonať ťažkosti, ktoré vznikali počas celej transformácie našej ekonomiky a ktoré sa odrazili v bankovom sektore, ale je potrebné riešiť aj staré dlhy, ktoré ešte vznikali pred rokom 1989. K tejto úlohe bolo potrebné pristúpiť ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Nebola na to politická odvaha, a preto k tejto úlohe musíme pristúpiť dnes, aj keď podmienky z hľadiska celkového rozpočtového vývoja sú pomerne zložité a nebudú jednoduché ani v nasledujúcich rokoch. Potrebný objem prostriedkov chceme získať jednak zo zdrojov vytvorených Národnou bankou Slovenska, na čo sa už urobili všetky potrebné kroky, ale aj zo zdrojov získaných zahraničnou pôžičkou alebo dlhopismi štátu emitovanými doma, prípadne aj v zahraničí.
Napriek značnej napätosti na výdavkovej stránke rozpočtu sme v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zabezpečili niektoré nové transfery umožňujúce lepšie podmienky najmä pre malé a stredné podnikanie. Rovnako v snahe podporiť podnikateľské prostredie sa vyčlenili prostriedky aj pre Eximbanku, ktoré v rozpočte v roku 1999 neboli. Chceme týmto ďalej podporiť export, ktorý je veľmi dôležitý, pretože aj prevažná časť rastu hrubého domáceho produktu v tomto roku bola vedená práve rastom zahraničného dopytu.
Len v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčleňujeme na podporu podnikania prostriedky dohromady v sume 1,7 mld. korún, čo v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 predstavuje viac ako 3,5-násobné medziročné zvýšenie.
Medzi priority vlády patrí aj vytvorenie podmienok na výraznejšie zapojenie Slovenska do Európskej únie. Účelovo sme zabezpečili prostriedky na spolufinancovanie slovenského podielu v programoch SAPARD, ISPA, ale aj prostriedky, ktoré budú financované priamo z PHARE. Spolu sme vyčlenili prostriedky vo výške 1,3 mld. korún, ktoré sú predovšetkým rozpočtované v kapitole VPS. Na tieto prostriedky sa bude viazať niekoľkonásobný objem prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Ak zohľadníme skutočnosť, že v zmysle prijatej metodiky nie je podiel z fondov Európskej únie premietnutý v štátnom rozpočte, budú v skutočnosti viaceré rozpočtové kapitoly disponovať oveľa väčším rozsahom finančných prostriedkov, ako je to v predloženom návrhu zákona o štátnom rozpočte.
V nadväznosti na diskusiu, ktorá v niektorých výboroch odznela, musím zdôrazniť, že zdroje Európskej únie sa uvoľňujú na obdobie viacerých rokov. To znamená, že nemusíme hneď v prvom roku vyčleniť celý podiel na spolufinancovanie. Viaceré výbory totiž navrhujú, aby sa tieto prostriedky nerozpočtovali v kapitole VPS, ale priamo v jednotlivých kapitolách. Nepokladáme za vhodné takto postupovať, pretože prostriedky chceme uvoľňovať aj v nadväznosti na mieru rozpracovanosti a prípravy jednotlivých programov. Ak sa v niektorom programe príprava oneskorí, rozpočtovanie týchto prostriedkov v kapitole VPS ich umožní pružne nasmerovať na iný program, ktorý je vo väčšej miere rozpracovaný, alebo kde bude istejší úspech.
Z odvetvového pohľadu sa vláda snažila priorizovať najmä bytovú výstavbu, kde medziročne prostriedky vzrástli o viac ako 2,2 mld. korún. Myslím si, že je to nielen vklad do riešenia bytovej a v širšom zmysle slova i sociálnej politiky vlády, ale je to znovu aj určitý konkrétny vklad na podporu podnikania, lebo nepochybne rozvoj bytovej výstavby bude znamenať aj takýto impulz. Pritom sa snažíme, aby sa prostriedky na bytovú výstavbu vynaložili efektívnejšie ako dosiaľ. Vyčlenili sme prostriedky aj na obnovu spustnutého bytového fondu, čo umožní jeho obnovu na sociálne, resp. služobné byty. Realizácia uvedenia niektorých ďalších priorít by pri dodržaní navrhovaných rámcov rozpočtu súčasne znamenala pokračovanie v stabilizácii verejných financií, tak ako som už aj na to upozornila.
O tom, či sme mohli v predloženom rozpočte urobiť viac, možno diskutovať. Pri posudzovaní predloženého návrhu rozpočtu a alokácie jeho zdrojov do jednotlivých rezortov je potrebné si uvedomiť, z akej úrovne vychádzame a s ktorými otvorenými či skrytými ťažkosťami sme sa museli vyrovnať. Preto by bolo potrebné pripomenúť si, v akom stave vláda prevzala stav osobitne rozpočtového hospodárenia. Kto bez ohľadu na reálne zdrojové možnosti požaduje viac pre rôzne rozpočtové kapitoly, mal by si oprášiť čierne knihy stavu jednotlivých rezortov po predchádzajúcej vláde a trocha v nich zalistovať. Priestor na realizáciu nielen uvedených, ale aj ďalších priorít a zámerov podrobne definovaných najmä v programovom vyhlásení vlády a rýchlosť, s akou môžeme pristúpiť k ich realizácii, limitujú zdroje, možnosti nášho hospodárstva. Ale nie je to jediné.
Nepochybne štátny rozpočet vždy okrem toho, že prináša niečo nové a snažila som sa zhrnúť, ktoré priority v rozpočte sú zahrnuté, je aj, samozrejme, určitým pokračovaním tendencií, ktoré prechádzajú z predchádzajúcich rokov. Nie sú to len tendencie, ktoré znamenajú zvýšené výdavky, ako napríklad na štátnu dlhovú službu, na štátne garancie a tak ďalej, ale sú to aj tendencie, ktoré by sme nazvali tendenciami zotrvačnosti jednotlivých rezortov. Miera radikálnosti zmien v rozpočte na každý nasledujúci rok odráža aj mieru zmien, ktoré jednotlivé rozpočtové kapitoly, resp. jednotlivé rezorty hodlajú realizovať. Ak sa teda kriticky pozeráte na niektoré výdavky a hľadali by ste a čakali by ste radikálnejšie zmeny, treba sa skutočne zamyslieť, do akej miery sa rezortom podarilo už v tejto chvíli realizovať zámery, ktoré chceme realizovať.
Dovoľte mi, aby som vás teraz veľmi krátko oboznámila so základnými východiskami rozpočtu.
V makroekonomickej sfére počítame s rastom hrubého domáceho produktu o 2,2 %, čomu zodpovedá objem HDP v bežných cenách na úrovni 930 mld. korún. V diskusiách o týchto zámeroch sa ozývali názory, že vláda by mala mať ambície presadzovať vyššiu dynamiku rastu slovenského hospodárstva, že preto nami predpokladaný rast o 2,5 % nemožno chápať ako ambiciózny zámer. Nazdávam sa však, ak skutočne zvažujeme východiská, z ktorých sa odrazila vláda Slovenskej republiky, bolo by asi nerozumné očakávať, že v budúcom roku bude podstatne vyšší rast slovenského hospodárstva. Ak sa nám podarí dosiahnuť toto číslo, myslím si, že to bude ďalší krok k stabilizácii a rozvoju slovenského hospodárstva.
V tomto roku sme boli svedkami toho, že ozdravný proces sprevádzal rast nezamestnanosti. Predpokladáme, že miera nezamestnanosti by sa na prelome rokov mala dostávať na najvyššiu úroveň, to znamená, že by mala kulminovať. Veríme, že aj opatrenia, ktoré pripravujeme na podporu investovania, napríklad jedno z opatrení sa dotýkalo zníženia daňového zaťaženia, opatrenia, ktoré sa dotýkajú finančného sektora a tak ďalej, budú tie, ktoré pomôžu zvrátiť a dokážu zvrátiť súčasný vývoj. Naďalej nepovažujeme za únosné v niektorých odvetviach umelo udržiavať zamestnanosť za cenu prežívania podnikov, ktoré nemajú predpoklady transformovať sa na efektívne a konkurencieschopné jednotky. V odhade miery nezamestnanosti na budúci rok 2000 sú približne kumulované tieto myšlienky, ktoré som teraz uviedla.
V budúcom roku predpokladáme cenový vývoj asi na úrovni 10 %. Vychádzame pritom zo skutočnosti, že budú pokračovať aj úpravy niektorých, zatiaľ ešte stále administratívne riadených cien. V plnom rozsahu môžem povedať, že vývoj cien aj v budúcom roku bude mať vláda pod kontrolou a bude v zásade odrážať okrem jadrovej inflácie len tie opatrenia, ktoré sme, bohužiaľ, nútení realizovať.
Uvedené očakávané makroekonomické tendencie bolo potrebné zohľadniť aj pri stavbe predloženého návrhu štátneho rozpočtu a pri kvantifikácii jeho základných vzťahov. Predpokladáme, že príjmy medziročne vzrastú o 3,7 mld. korún a celkovo by mali dosiahnuť 183,6 mld. korún. Pri rozpočtovaní viacerých príjmových položiek sme vychádzali z predpokladu, že sa pozitívne prejavia rozhodnutia, ktoré sme prijali už v tomto roku najmä na úseku dane z pridanej hodnoty. Prijali sa zákony, ktoré by mali skvalitniť podmienky na zvýšenie účinnosti daňovej a colnej správy. Môžem povedať, že skúsenosti od prijatia týchto zákonov môžeme hodnotiť jednoznačne ako pozitívne a práve zákony, ktoré zefektívnili výkon daňovej správy, sa ukazujú ako tie, ktoré významne prispievajú k lepšiemu výberu pri spotrebných daniach a pri dani z pridanej hodnoty. Nie sú to teda len zvýšené sadzby, tak ako to mnohí interpretujú.
Budeme pozorne sledovať, ako sa prejaví pôsobenie nového zákona o dani z príjmov a najmä to, či sa začne pozitívne meniť správanie sa podnikateľov pri znížení sadzby dane o 29 %, aj keď sa prevažná časť tohto účinku odrazí až v roku 2001.
Tvorbu príjmov by mala pozitívne ovplyvniť aj zainteresovanosť rezortov na predaji nepotrebného a nadbytočného majetku. Myslím si, že je to ďalšie závažné opatrenie, ktoré by malo motivovať rezorty hospodárnejšie nakladať s majetkom štátu. Podmienky na to sme vytvorili v novelizovaných rozpočtových pravidlách.
Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999 viacerí poslanci vyslovili názor, že návrh rozpočtu najmä vo svojej výdavkovej stránke dostatočne neodráža programové vyhlásenie vlády a je málo transformačný. Aj my sme mali ambíciu pri príprave rozpočtu na rok 2000 v tomto smere výraznejšie postúpiť. Všetci si uvedomujeme, že je to nevyhnutný krok aj v nadväznosti na situáciu, v akej sa rozpočtové hospodárenie nachádza. Ak príjmová stránka vzrástla o uvedených 3,7 mld. a za únosné sme považovali zvýšiť schodok len o 3 mld. korún, nevytvoril sa ani výraznejší priestor na zvýšenie výdavkov. Výdavky rozpočtujeme na úrovni 201,6 mld., čo predstavuje medziročný nárast o 6,7 mld. korún. Pritom musím upozorniť, že len rozpočet kapitoly Štátny dlh medziročne vzrastá o 5,2 mld. korún.
Výdavky na splácanie starých záväzkov aj svojím celkovým objemom značne zaťažujú výdavkovú stránku rozpočtu. V budúcom roku budeme musieť na dlhovú službu štátu vynaložiť viac ako 25 mld. korún. Podniky, za ktoré štát v minulosti prevzal záruky za bankové úvery, budú musieť v roku 2000 platiť asi 19 - 20 mld. korún. Značná časť týchto splátok je riziková a vyžiada si vstup aj zo strany ručiteľa. My sme to riziko odhadli asi na úrovni 10 - 10,5 mld. korún.
Môžem teda zhrnúť, že náklady, ktoré budeme musieť v budúcom roku vynaložiť aj spolu s nákladmi na reštrukturalizáciu finančného sektora, budú predstavovať len tieto tri položky spolu 45 mld. korún. Je to všetko riešenie vlastne dedičstva minulosti a keby sme toto nemuseli riešiť, mali by sme v týchto chvíľach k dispozícii navyše asi 45 mld. korún. V budúcom roku by sme ich mohli použiť na iné ciele štátneho rozpočtu a nepochybne by bol i podstatne väčší priestor na realizáciu mnohých zásadnejších projektov, ktoré by sme radi realizovali.
Nutnosť splácať rastúce záväzky a snaha vytvoriť priestor na realizáciu priorít vlády znamenali, že bolo nutné prísne posudzovať ostatné výdavky rozpočtu. Z tohto dôvodu požiadavka na zabezpečenie valorizácie výdavkov o výšku predpokladanej inflácie, ktorá sa vo vzťahu k jednotlivým kapitolám predniesla v mnohých výboroch, je nereálna. Na to by sme potrebovali o 20 mld. viac, než máme k dispozícii.
Preto bolo potrebné výraznejšie vstúpiť do vnútornej štruktúry výdavkov štátneho rozpočtu, čoho výsledkom bolo na niektorých úsekoch aj ich medziročné zníženie. Nazdávame sa, že pri príprave rozpočtu na rok 2000 sme práve vo sfére redukcie neproduktívnych výdavkov urobili zásadný pokrok. Chcem len pripomenúť, že výdavky v mnohých kapitolách zostávajú na tej istej úrovni, resp. sa znižujú, a to v prípade, keď aj v roku 1999 aj v roku 2000 predpokladáme priemernú mieru inflácie asi na úrovni 10 %. Reálne si treba uvedomiť, že obmedzenia, ktoré kladieme jednotlivým rozpočtovým kapitolám, sú skutočne veľmi vysoko nastavené. Tá latka je postavená vysoko. Treba súčasne povedať, že na viacerých úsekoch ide o opatrenia, ktoré sú nepochybne i nepopulárne i konfliktné. K realizácii mimoriadne náročnej úlohy pristúpila vláda pri znižovaní počtu zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry. Aj keď sa počiatočné predstavy nepodarilo realizovať v úplnej miere, zníženie počtu zamestnancov štátnej správy v širšom zmysle slova asi o 17 tis. osôb je dobrý začiatok.
Pritom je potrebné si uvedomiť, že uvedené zníženie sme dosiahli aj napriek tomu, že v súvislosti s prípravou Slovenska na vstup do Európskej únie začínajú v roku 2000 pôsobiť tri nové inštitúcie: Úrad pre finančný trh, Úrad pre štátnu pomoc a Úrad pre verejné obstarávanie. Nových pracovníkov si vyžiada aj realizácia novej sociálnej dávky, a to príspevku na bývanie, aby sme v ďalšom období mohli úspešne pokračovať v redukovaní štátnej administratívy, musíme dôsledne a diferencovane pristupovať k jednotlivým rezortom. Dôslednejšie vstúpiť do štruktúry nielen orgánov štátnej správy, ale aj štruktúry a počtu rozpočtových a príspevkových organizácií. V tejto sfére zatiaľ výraznejšia zmena nenastala. Oceňujem, že v niektorých výboroch odznela podpora na uplatnenie takéhoto postupu.
Vláda prijala rozhodnutie, že priestor na mzdový rast bude adekvátny rozsahu, o ktorý sa štátna správa zoštíhli. Potom ako sa viaceré sféry štátnej správy vyňali zo znižovania počtu pracovníkov, vytvoril sa priestor na 4-percentnú valorizáciu od 1. júla roku 2000. Istá diferencia postupu sa prijala na úseku školstva. Dovoľte mi, aby som sa ešte trošku zdržala pri školstve, pretože predstavuje nepochybne významnú časť výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Chcela by som upriamiť vašu pozornosť osobitne na § 15 zákona o štátnom rozpočte na rok 2000. Ustanovenia § 15 zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 sa dotýkajú tzv. účtu osobitného financovania vysokej školy. Jeho zavedením získavajú vysoké školy výnimku z platných rozpočtových pravidiel, ktorá prakticky bez zvýšených nárokov na štátny rozpočet roku 2000 pomôže zmierniť kritický nedostatok finančných prostriedkov v tejto sfére. Nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie aktivít vysokých škôl je všeobecne známy a je tiež nepochybné, že slovenské vysoké školstvo musí prejsť hlbokou transformáciou. Na príprave tejto transformácie ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami intenzívne pracuje a začiatkom roku 2000 bude vláde Slovenskej republiky predložená jej koncepcia. Táto koncepcia sa po prijatí premietne do nového zákona o vysokých školách a do zákona o financovaní vysokých škôl. Účinnosť týchto zákonov sa predpokladá od 1. 1. 2001. Súčasťou transformácie slovenských vysokých škôl bude aj zmena spôsobu ich financovania a hospodárenia.
Zložitou úlohou bude dodržať rozpočtový objem výdavkov na sociálne dávky. Prínos opatrení, ktorý sa v tomto smere dosiahol, bol eliminovaný rastom nezamestnanosti. Praktické skúsenosti z uplatňovania niektorých nástrojov pritom ukazujú, že naše hospodárstvo zatiaľ nevytvára dostatočné zdroje na realizáciu niektorých sociálnych dávok. Navyše ich konštrukcia umožňuje ešte stále zneužívanie ich čerpania napriek tomu, že sme už urobili niektoré závažné kroky. Preto stále aktuálnou úlohou zostáva zvyšovanie adresnosti ich poskytovania, posudzovanie subjektívnych a objektívnych príčin, ktoré spôsobili prepad príslušného človeka do sociálnej siete. Pravdaže všetci sa zhodneme, že najúčinnejší spôsob, ako redukovať vyplácanie sociálnych dávok, je, aby čo najviac ľudí nachádzalo pracovnú príležitosť a neboli odkázaní na čerpanie sociálnych dávok.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
z diskusií vo výboroch vyplynulo, že vašu pozornosť zaujal zámer vlády využiť zdroje z predaja štátneho majetku, resp. z privatizácie. Časť zdrojov v sume 10 mld. korún, ktoré takto získame, uvádzame v rámci tzv. podčiarovej alebo memorandovej položky, a to tak na strane príjmov, ako aj výdavkov. Rozhodujúcu časť splátok záruk za bankové úvery, ktoré bude nutné v budúcom roku s vysokou mierou pravdepodobnosti realizovať, sme vyčlenili mimo bilancie štátneho rozpočtu. Okrem iného nás k tomu viedli aj konzultácie s misiou Medzinárodného menového fondu, ktorá konštatovala, že vzhľadom na osobitný charakter spotreby týchto výdavkov sa nezahrnujú do výsledkov rozpočtového hospodárenia. Takýto krok však neznamená, že táto problematika sa dostáva mimo pozornosti vlády. Pripravujeme opatrenia, ktoré by minimalizovali riziko splácania záruk.
Zdroje z privatizácie chceme využiť aj na realizáciu oddlženia štátu najmä v dvoch sektoroch, a to v sektore dopravy a zdravotníctva, ale aj na realizáciu viacerých rozvojových priorít. V predloženom materiáli vláda definuje programy, na realizáciu ktorých by sa malo vynaložiť približne 8 mld. korún. Rozhodujúci podiel z týchto prostriedkov bude smerovať na podporu rozvoja bývania.
Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia kladieme výraznejší dôraz na hospodárenie celého fiškálneho okruhu. Tento by mal hospodáriť so schodkom vyšším ako 28 mld. korún, čo predstavuje asi 3 % hrubého domáceho produktu. Na schodok štátneho rozpočtu z tohto objemu pripadá 18 mld. korún, čo je tesne pod hranicou 2 % z predpokladanej tvorby HDP. Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam sme síce nemohli vyčleniť medziročne vyššie transfery, ale pripravili sme schému využitia mimorozpočtových zdrojov, tak ako som to už pred chvíľočkou uviedla, ktoré by mali zastaviť trend zvyšovania záväzkov Sociálnej poisťovne a čiastočne aj zdravotných poisťovní. Predpokladáme, že využitím prostriedkov z predaja štátneho majetku, resp. podielu ČSOB znížime dlh štátu za výkony vo verejnom záujme vo vzťahu k Železniciam Slovenskej republiky, čo by sa malo pozitívne prejaviť v znížení pohľadávok poistných inštitúcií.
Vo viacerých výboroch sa osobitne diskutovalo o problematike vzťahu štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí. Musím zdôrazniť, že týmto vzťahom sme venovali aj my osobitnú pozornosť pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. Podiely na výnosoch republikových daní sa rozpočtujú v celkovej sume 8 mld. korún, čo je oproti rozpočtovanému zámeru tohto roka viac o 300 mil. korún. Navyše pri podielovej dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov sme od roku 2000 pristúpili k zmene. Namiesto stanovenia percentuálneho podielu navrhujeme určiť pevnú sumu odvodu, pretože vzhľadom na nový zákon o dani z príjmov môže byť dosiahnutie rozpočtovaného výnosu dane z príjmov fyzických osôb do určitej miery rizikové. Rozhodli sme sa preto eliminovať toto riziko nenapĺňania rozpočtového objemu tejto dane vo vzťahu k obciam práve tým, že sme pevne stanovili odvod z tohto druhu dane do obcí. Priame finančné transfery do obcí vzrastú v roku 2000 o viac ako 211 mil. korún, čím sa zohľadňuje v tomto prípade predpokladaná priemerná výška inflácie. Navyše do rozpočtov obcí bude smerovať asi o 150 mil. korún viac z dôvodov novelizácie zákona o cestnej dani.
Chcela by som pripomenúť, že ďalší priestor na zvyšovanie príjmov rozpočtov obcí a miest sa vytvoril aj v novom zákone o dani z príjmov, kde ste odsúhlasili, že príjmy z predaja majetku a z prenájmu nebudú zdaňované. To znamená, že vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí zaznamenali v okruhu verejných financií azda ako jediná medziročná položka najvyššiu medziročnú dynamiku, čím je jednoznačne povedané, aký význam rozpočtovému hospodáreniu obcí prikladáme.
Návrh na zvýšenie prostriedkov do rozpočtov obcí, ktorý sa objavil vo výboroch, samozrejme, bude predmetom rokovania, a myslím si, že je dôležité, aby návrhy, ktoré vzniknú a ktoré vznikli, jednoznačne hovorili aj o tom, z akých prostriedkov sa zvýšenie rozpočtu má uskutočniť. Mám na mysli jeden návrh, ktorý je zahrnutý aj do spoločnej správy.
Návrh na zvýšenie prostriedkov do rozpočtov obcí nebol jediným návrhom na zvýšenie výdavkov rozpočtu. Poslanecké výbory navrhli zvýšiť výdavky rozpočtových kapitol, resp. iných verejných rozpočtov asi o 5 mld. korún. Pritom ďalšie poslanecké návrhy v rozsahu niekoľkých miliárd korún nenašli dostatočnú oporu v jednotlivých výboroch, ale nedá sa vylúčiť, že budú doručené aj počas rozpravy k návrhu o štátnom rozpočte. Dokonca predpokladáme, ak sme urobili určitú bilanciu, že môžeme očakávať celkové návrhy na zvýšenie výdavkov približne o 10 mld. korún. Chcem len upozorniť, že v takom prípade, pokiaľ nie je možné zdrojové krytie, by to jednoznačne znamenalo zvýšenie schodku štátneho rozpočtu a jednoznačné porušenie základného zámeru vlády, ktorý na prvom mieste, ako som uviedla, je konsolidácia štátnych a verejných financií.
Pri časti prednesených požiadaviek sa totiž naozaj nenavrhoval zdroj krytia, ale pri časti prednesených požiadaviek bol tento zdroj krytia často diskutabilný. Boli mnohé požiadavky, ktoré na jednej strane navrhovali odobratie prostriedkov z jednej kapitoly, ale v inom výbore odzneli požiadavky, ktoré pre tú istú kapitolu navrhovali ďalšie zvýšenie. Je evidentné, že sú to požiadavky, ktoré odrážajú užšie pohľady jednotlivých výborov, ale pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte musíme zohľadniť záujem štátu ako takého.
Ak celkovo zhrniem návrhy výborov, ich realizácia by znížila tlak, ktorý sa vytvára rozpočtom na realizáciu reforiem na úrovni jednotlivých rozpočtových kapitol. To je druhý negatívny aspekt popri možnosti ohrozenia základného cieľa štátneho rozpočtu na rok 2000. Súčasne by sa zo strany príslušných kapitol oddialila potreba pristúpiť k zásadným reformám, ktorých sa spoločne dožadujeme. Viaceré z argumentov, ktoré sa použili pri zdôvodňovaní zvýšenia výdavkov jednotlivých kapitol, už vláda zohľadnila vo svojom návrhu rozpočtu. Samozrejme, že posudzovala ich naliehavosť a opodstatnenosť.
Dovoľte mi, aby som ešte veľmi stručne a rýchlo prebehla cez niektoré ďalšie paragrafy zákona o štátnom rozpočte. Vo viacerých výboroch sa osobitne diskutovalo o možnosti splnomocniť vládu emitovať dlhopisy, resp. prevziať úvery na reštrukturalizáciu. Navrhované riešenie nadväzuje na nevyhnutnosť reštrukturalizovať bankovú sféru, ktorá si vyžaduje zo strany vlády uplatniť aj viaceré doteraz nepoužívané postupy.
Vo viacerých výboroch sa predkladali požiadavky, aby sa rozšíril okruh inštitúcií, na ktoré môže štát prevziať záruku. Išlo najmä o ďalšie štátne fondy. V etape zostavenia rozpočtu predložili rezorty požiadavky na štátne záruky za viac ako 79 mld. korún. Je zrejmé, že nebolo možné týmto požiadavkám vyhovieť. Aj tak v návrhu štátneho rozpočtu navrhujeme prevziať štátne záruky vo veľmi vysokom objeme 38 % z rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu, ale chcem povedať, že sú to štátne záruky, ktoré v prevažnej miere sú spojené so záväzkami, ktoré prechádzajú z predchádzajúcich rokov.
Novým prvkom rozpočtu, tak ako som už na to upozornila, je vytvorenie priestoru na overenie experimentu vo vysokom školstve.
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som na záver uviedla ešte jednu, dve myšlienky.
Často v diskusiách aj s našimi voličmi, ale aj na pôde Národnej rady pripodobňujeme túto vládu k úlohe lekára, ktorej sa dostal do rúk zanedbaný pacient s ťažkou chorobou. Žiaľ, v priebehu tohto roka sme zistili, že tento pacient nemá len jednu chorobu, ale má niekoľko ďalších chorôb, a tie choroby sa ukazovali jedna po druhej. Zisťujeme, že je to výsledok toho, ako sa riadil tento štát v predchádzajúcich rokoch. A práve preto rok 1999 bol rokom, keď sme museli zachraňovať to najnevyhnutnejšie, keď sme museli zabezpečiť chod tohto štátu. Samozrejme, nie je možné čakať, že v priebehu jedného roka, v priebehu jeden a pol roka sa dajú odstrániť všetky ťažké choroby, ktoré slovenské hospodárstvo zdedilo. Proces liečenia slovenského hospodárstva je možno zložitejší a ťažší, ako sme pôvodne predpokladali.
Pri rozhodovaní o zameraní rozpočtu na rok 2000 musíme mať preto na zreteli aj rozpočtové hospodárenie nielen v roku 2000, ale aj v roku 2001. Preto upozorňujem osobitne na tie návrhy, ktoré by mohli zakladať zvýšené nároky vo výdavkovej časti rozpočtu aj v roku 2001, keď si iste všetci dobre uvedomujeme, že na príjmovej časti štátneho rozpočtu budú rôzne výpadky, ktoré sú výsledkom nie náhod, ale výsledkom politiky tejto vlády.
Predložený návrh štátneho rozpočtu bol predmetom viacnásobného rokovania so sociálnymi partnermi v rámci tripartity. Kým Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vyslovila s istými výhradami s návrhom súhlas, bohužiaľ, nedospeli sme ku konsenzuálnemu riešeniu s Konfederáciou odborových zväzov. V tejto chvíli sa nazdávam, že je možno potrebné viac vysvetľovať aj odborárom, aby si uvedomili, v akej situácii sa slovenské hospodárstvo po roku 1998 nachádza.
Rozhodovanie o jednotlivých reláciách rozpočtu bolo komplikované a zložité aj na úrovni vlády. Dovoľujem si však tvrdiť, že z hľadiska súčasných podmienok ide o rozpočet, ktorý už nemá veľké možnosti zmien. Myslím si, že napriek tomu, že rokovania aj na úrovni vlády boli zložité, dospeli sme ku konsenzu, čo ukazuje, že sme podľa všetkého našli najlepšie riešenie, ktoré nepochybne bude ešte vašimi pozmeňujúcimi návrhmi doznávať určité zmeny, ale predpokladáme, že tieto zmeny by už nemali byť zásadné.
Akýsi znalec rozpočtových pomerov povedal, že politici sú ľudia, ktorí rozdeľujú peniaze, ktoré im nepatria a ktoré nemajú, ľuďom, ktorí ich nepotrebujú. Verím, že po skončení schvaľovania predloženého návrhu rozpočtu si budeme môcť povedať, že pre tento parlament táto veta neplatí.
V mene vlády a vo svojom mene vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.
Pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 20. októbra 1999 číslo 488 požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, ktoré ste dostali ako tlač 457.
Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby sa ujal slova.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážená vláda,
podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a na základe uznesenia Národnej rady číslo 488 z 20. októbra 1999 vám predkladám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000.
Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý štátny orgán opiera svoje stanovisko o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, z analýzy materiálov vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých kapitol, ako aj materiály vyžiadané od Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov. Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu, k príjmom štátneho rozpočtu, k výdavkom štátneho rozpočtu a k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
V prvej časti tohto stanoviska Najvyšší kontrolný úrad hodnotí návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 z hľadiska verifikácie východiskových makroekonomických ukazovateľov, reálnosť dosahu východísk na oblasť príjmov a výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 projektované trendy ekonomického vývoja dokumentujú pretrvávajúcu zložitosť ekonomického prostredia, ktoré ovplyvňuje hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Prípadný nepriaznivý vývoj základných makroekonomických veličín oproti predpokladom zníži možnosti využitia štátneho rozpočtu ako jedného z nástrojov na vytváranie rovnováhy a stability ekonomiky Slovenskej republiky. V tomto návrhu v štátnom rozpočte na rok 2000 sú projektované príjmy v celkovej sume 183,6 mld. Sk a ich medziročný nárast je 3,7 mld. Sk, čo vychádza z očakávaného plnenia príjmov štátneho rozpočtu v roku 1999, z definovaných makroekonomických parametrov na rok 2000 a z prijatých i pripravovaných legislatívnych a organizačných opatrení na zlepšenie ich plnenia.
Rozpočtová suma daňových príjmov 165,3 mld. Sk tvorí takmer 90 % celkových príjmov a oproti rozpočtu na rok 1999 predstavuje nárast o 8,7 mld. Sk. Z poznatkov kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, že rezervy vo výnosoch všetkých daní sú najmä v dôslednom uplatňovaní celého spektra zákonných možností pri vymáhaní daňových a colných pohľadávok. Schopnosť uplatňovania zákonom umožnených konaní daňových a colných orgánov má nezanedbateľný vplyv aj na zamedzovanie daňových a colných únikov vyplývajúcich z tzv. sivej ekonomiky. Daňové pohľadávky majú neustále rastúci trend, pričom s ich vymáhaním sú spojené nemalé problémy. Preregistrovanie daňového subjektu na neexistujúcu adresu alebo výmaz posledného konateľa spoločnosti v Obchodnom registri príslušného súdu vlastne znemožňujú ďalšie konanie a vymáhanie daňových nedoplatkov.
Aj špekulatívne zmeny adries podnikateľských subjektov s cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti a kontrole a zaplateniu daňového nedoplatku prispievajú k nárastu daňových nedoplatkov. Z celkových nedoplatkov evidovaných daňovými úradmi k 30. 9. 1999 v sume 53,7 mld. Sk dosiahli daňové nedoplatky sumu 50,9 mld. Sk. Tieto nedoplatky evidované daňovými úradmi sú síce v mnohých prípadoch potenciálnymi príjmami štátneho rozpočtu, avšak veľkú časť týchto pohľadávok štát nemôže a pravdepodobne už ani nebude môcť získať do štátneho rozpočtu z dôvodu, že príslušný subjekt prestal podnikať a nemá dostatok majetku na ich pokrytie a úhradu daňových nedoplatkov.
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 sa neuvažuje na druhej strane so žiadnymi príjmami, ani len s korunou, ktoré by nasvedčovali, že chceme aktivizovať tieto nedoplatky a dlžoby, a teda si dávame určité predsavzatie, koľko asi chceme do štátneho rozpočtu získať z týchto starších dlžôb. Žiaľ, v rozpočte ani tento rok sa neuvažuje so žiadnou sumou v príjmovej oblasti.
Otvoreným problémom v tejto oblasti sú pretrvávajúce rezervy v práci daňových a colných orgánov, na ktoré Najvyšší kontrolný úrad neustále poukazuje. My chápeme, že práca daňových orgánov je mimoriadne obťažná, namáhavá a zložitá. Napriek tomu si myslíme, že percento prekontrolovaných daňových subjektov daňovými orgánmi je veľmi nízky. Napríklad daňové úrady v roku 1998 skontrolovali len 3,8 % evidovaných daňových subjektov na dani z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, pričom takmer v 50 % týchto subjektov boli zistené vážne nedostatky, na základe čoho boli dorúbené dane a, samozrejme, aj finančné sankcie.
Treba povedať, že aj nízke percento skontrolovaných daňových subjektov pri súčasnej finančnej nedisciplinovanosti napomáha konzervovať tento nepriaznivý trend vývoja daňových nedoplatkov a jestvujúci stav. Argumentácia daňových orgánov, že aj štáty s vyspelou trhovou ekonomikou vykonávajú hĺbkové kontroly v podobnom rozsahu, neobstojí z hľadiska rozdielnej finančnej disciplíny tamojších a našich podnikateľských subjektov, prehľadnosti finančných tokov a, samozrejme, neporovnateľne všade vo vyspelých krajinách sa všetky finančné transakcie vykonávajú bezhotovostným stykom, nie tak ako u nás hotovostným.
V súvislosti s problematikou daňových a colných nedoplatkov, ako aj vývojom plnenia daňových príjmov by som považoval za potrebné, aby na eliminovanie tohto negatívneho vývoja boli vykonané razantnejšie kroky najmä zo strany ministerstva financií, ktoré by pri zabezpečovaní plnenia daňových príjmov a vymáhaní nedoplatkov malo ísť príkladom pre celú sústavu daňových a colných orgánov. Netvrdím, že sa nič nevykonalo, to by bolo nesprávne. Vykonalo sa dosť, ale vidíme, že táto záplata je stále málo na dieru, ktorá tu je.
S cieľom prispieť k riešeniu nahromadených problémov vymáhania daňových nedoplatkov Najvyšší kontrolný úrad po výjazdovom zasadnutí gestorského výboru pre financie a rozpočet na Ústrednom daňovom riaditeľstve usporiadal a zvolal všetky zainteresované zložky na pracovné stretnutie, aby sme hľadali nejaké možnosti zlepšenia fungovania týchto vecí v oblasti príjmov štátneho rozpočtu. Žiaľ, z tohto pracovného stretnutia sa ospravedlnilo práve ministerstvo financií a takisto nebol delegovaný zástupca súdnych registrov a živnostenských odborov. Samozrejme, táto pracovná skupina poukázala na mnoho nedostatkov, ktoré aj v tejto situácii je možné za plného porozumenia všetkých zúčastnených strán napraviť a zlepšiť, aby boli príjmy do štátneho rozpočtu plynulejšie.
V predkladanom stanovisku uvádzame faktory, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť výšku daňových príjmov. Tieto spočívajú hlavne v skvalitnení prác daňových a colných orgánov pri správe daní, cla, vymáhaní daňových a colných pohľadávok. Nebudem sa zmieňovať, aké sú tam nedostatky, sú to nedostatky výkonu daňovej a colnej správy, kde si neplnia aj tí jednotliví daňoví a colní pracovníci svoje povinnosti v zmysle zákona. V skvalitnení práce orgánov polície, prokuratúry a súdov a v pružnejšom riešení prípadov pri podozreniach z trestnej činnosti vo finančnej sfére, to bolo predmetom rokovania pracovného stretnutia. Ďalej v zlepšení legislatívnych podmienok pri uplatňovaní konkurzného konania mechanizmov bankrotov, ďalej v zlepšení spolupráce daňových a colných orgánov s príslušnými štátnymi orgánmi pri poskytovaní vzájomných informácií a súčinnosti v daňovom a colnom konaní, v prijatí legislatívnych a organizačných opatrení na zvýšenie finančnej disciplíny a obmedzenia rozsahu tieňovej ekonomiky, v obmedzovaní poskytovania daňových a colných úľav, v posilňovaní oprávnenia a postavenia daňových a colných exekútorov, v zlepšení verejnej kontroly, recidívnych neplatičov daní a ciel ich zverejňovaním, ďalej v skvalitnení práce orgánov štátnej správy pri povoľovaní podnikateľskej činnosti a vedení registra podnikateľov, v prijatí ďalších legislatívnych a organizačných opatrení na zlepšenie práce týchto orgánov, aby sa nemnožili prípady, ktoré som už predtým spomínal, v efektívnejšom využívaní majetkových priznaní pri výkone daňovej kontroly a pri vymáhaní daňových nedoplatkov a ďalej v úprave postupov účtovania pre právnické osoby a fyzické osoby tak, aby boli minimalizované možnosti špekulatívnych prevodov aktív a pasív medzi uvedenými podnikateľskými subjektmi, čím sa vlastne fiktívne znižujú zisky, teda tvorba zisku, zvyšujú sa náklady a, samozrejme, dochádza k daňovým únikom.
V oblasti príjmov treba prísne stanoviť previazanosť na výdavky. Domnievam sa, že bude potrebné v príjmoch stanoviť v štátnom rozpočte limity minima príjmov a vo výdavkoch zasa maxima rovnajúce sa minimu príjmov. Mnohé kapitoly sa budú musieť naučiť hospodáriť podstatne lepšie s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu, lebo riziko nehospodárneho nakladania je naďalej neúnosné, a pokiaľ sa podmienky nezlepšia, mal by sa zaviesť v takýchto kapitolách osobitný režim hospodárenia.
Odhliadnem od zmysluplných teoretických meditácií o návrhu rozpočtu na rok 2000 a len stručne poukážem na existujúci stav v našej ekonomike z pohľadu kontrolných výsledkov Najvyššieho kontrolného úradu. Treba sa nám naozaj zamyslieť nad tým, ako u nás fungujú základné pravidlá hospodárenia so štátnymi prostriedkami a s majetkom štátu, akú máme úroveň štátnej, rozpočtovej a finančnej disciplíny, keď neustále kontrolami zisťujeme porušovanie štátnej disciplíny, finančnej disciplíny a hospodárenia. Aká je zodpovednosť na všetkých stupňoch riadenia? Aký majú režim tieto jednotlivé stupne? Kto a ako tieto jednotlivé stupne kontroluje?
Nie je možné, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonával dennú a priebežnú kontrolu v každej kapitole. To nie je, bohužiaľ, možné, ale to nemôže byť ani účelom. Tými hospodármi a kontrolórmi sa musia stať práve jednotlivé kapitoly, aby preukázali schopnosť a precíznosť, že sú schopní hospodáriť s peniazmi štátneho rozpočtu. Aká je funkčnosť vnútorných kontrol a vonkajšej líniovej kontroly na všetkých stupňoch štátnej správy? Máme poznatky, že keď ideme na kontrolu, zisťujeme, aké kontroly vykonala vnútorná kontrola príslušného orgánu, tak sa zistí, že početne je dosť tých kontrol. Kde sú protokoly? Protokoly neboli. Prečo? Pretože sa nezistili podstatné nedostatky, tak robili len zápis. Samozrejme po takýchto kontrolách zisťujeme obrovské množstvo porušovania zákonov. Tak sa pýtam, ako je takáto kontrola funkčná a možná. Pre koho je dobrá? Pre rezortného ministra alebo vedúceho štátneho orgánu? S tým by sa nemal uspokojovať. A teda mali by sme túto kontrolu naozaj brať vážne, lebo tam je niekde vlastne riziko aj rezervy v hospodárení so štátnymi prostriedkami. Čím lepšie budeme hospodáriť, tým menšia bude zadlženosť, teda, myslím si, výdavková časť sa bude približovať k príjmovej časti, teda k vyrovnanému rozpočtu. To sú predsa skutočné rezervy tohto štátneho rozpočtu a aj hospodárenia s týmito prostriedkami.
Akú máme úroveň právneho vedomia a konania? Čo sa vyvodzuje z týchto porušení? Tragédia je v tom, že síce vieme, protokol prerokujeme s každým zodpovedným rezortu alebo štátneho orgánu, prijmú sa opatrenia, ale ďalej sa nič nekoná. Je pravdou, že mnohé opatrenia vraciame, pretože nič nehovoria, aby sa išlo prísnejšie, aby sa išlo až na postih konkrétnych osôb za nedostatky, ktoré sa zistili. Prosím, ale je to skutočne stále brané vágne, povedal by som, veľmi povrchne tak, že to neprináša ďalší efekt alebo podmienky na zlepšenie tohto stavu.
Myslím si, že aj v stanovení jednotlivých kapitol priorít, na ktoré sa majú výdavky vzťahovať, teda to poradie dôležitosti, nie je správne, pretože pri mnohých kapitolách sa na jednej strane konštatuje, že je nedostatok finančných prostriedkov, doslova akútny a životný, na druhej strane zistíme, že sa v tých nesprávne stanovených prioritách nakupuje alebo výdavky sa vydávajú aj na také veci, bez ktorých by sa kapitola aj zaobišla. Proste nechápeme momentálnu ekonomickú situáciu, že sa musíme uskromňovať a musíme merať, kde a do akej oblasti korunu vynaložíme, ale predovšetkým pre hlavnú činnosť, a nie vedľajšie činnosti, že si budeme vymieňať krajšie okná za milióny, že si budeme vynovovať kancelárie a neviem čo všetko. To nie sú priority a nemôžu byť v tomto stave našej ekonomiky, keď sa chceme skutočne odraziť už nejakými tými rastovými trendmi.
Takisto by som chcel poukázať na nedostatočné a nezodpovedné konanie aj v súvislosti s verejným obstarávaním. Samozrejmá vec, my tu vždy hovoríme, ako sa dodržuje prvá etapa alebo teoretická stránka, máme zákon číslo 263, prebehne výberové konanie a tak ďalej. Všetko je dobré alebo možno tam je to dobré. Ale ďalšie etapy, bohužiaľ, už nesledujeme.
Poviem len v krátkosti. Výberové konanie prebehne, objednáme si určitú vec, trebárs, stavbu, tá stavba podľa výberu má stáť desať, nehovorím čoho, uzavrieme zmluvu a všetci sme spokojní. Dokonca vykazujeme, koľko sa na verejnom obstarávaní ušetrilo. Ale pozrime sa na realizáciu, keď sa akcia skončí, koľko to stálo. Nie desať, ale osemdesiatpäť, ba dokonca stošesťdesiat. Tak tu hľadajme príčiny, prečo sa šestnásťnásobne znásobil náklad na túto investíciu. Predsa nie je možné toto trpieť. A takýchto prípadov máme, bohužiaľ, nie málo. A tam vidíme tie obrovské rezervy vo vynakladaní finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. To isté môžeme povedať o oblasti narábania s majetkom štátu a s jeho majetkovými právami. Tu tiež nepreukazujeme všade dobrú úroveň dobrého hospodára, pretože prenajímame majetok štátu ani nie za ceny, ktoré by nám vynahradili réžie, ktoré musíme platiť - dane, teplo, osvetlenie, údržbu a neviem čo všetko. Je to na stratu štátu. Tak potom prečo to prenajímame? To nie je hospodárnosť. Aj tam sú skryté rezervy pre štátny rozpočet. Aj to treba aktivizovať a peniaze dať tam, kde sú potrebné.
Myslím si, že nefunkčnosť uvedených základných atribútov riadenia a hospodárenia nesú v sebe najväčšie riziko, ale zároveň aj vysoké rezervy na lepšie hospodárenie najmä v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu, kde sú značné rezervy v správnom stanovení týchto priorít za predpokladu sprísnenia celkového hospodárenia. V tejto súvislosti treba podčiarknuť, že občania si museli a budú musieť aj v budúcom roku utiahnuť opasky a obmedziť spotrebu doslova životne dôležitých článkov. Pýtam sa: Je to isté aj v štátnej správe, aj tam sme takou mierou skromní ako sme voči občanom? To je to isté. To je jedna nádoba alebo dve spojené nádoby. Tak majme aj toto na zreteli a narábajme s peniazmi naozaj podľa priorít, čo treba a čo netreba, bez čoho sa zaobídeme, to nekupujme a nevynakladajme na to peniaze.
V ďalej oblasti celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú vo výške 201,6 mld. Sk. Samozrejme z týchto sa najviac dáva na verejnú spotrebu obyvateľstva v sume 85,7 mld. Sk. Tu dochádza k zvýšeniu o 3,6 mld. Sk. Problémy, riziká a nedostatky v tejto oblasti vidíme najmä v hospodárení a financovaní zdravotných poisťovní, ale aj iných verejnoprávnych inštitúcií, ktoré tiež súvisia s nedostatočnou kontrolou prostriedkov a majetku týchto verejnoprávnych inštitúcií aj cez štátny dozor. Bohužiaľ ani dnešný súčasný stav kontroly štátneho dozoru nie je dostatočný na zdravotné poisťovne. Musím však povedať, že my nemôžeme do toho zasahovať, lebo nemáme kompetencie a nemáme oprávnenia tieto kontroly tam vykonávať.
Problémy a riziká, na ktoré v našom stanovisku poukazujeme v oblasti sociálneho zabezpečenia, školstva a kultúry, sa sústreďujú do adresnosti, konkrétnosti a hospodárnosti vynaložených výdavkov. Chcem poukázať len na takú vec, že v ostatných predchádzajúcich rokoch sa k cenám tepelnej energie dávala dotácia, ročne okrem minulého roku vlastne tento rok 1,5 mld., predtým približne 4 mld. Nikde v návrhu rozpočtu nie sú kompenzácie vyvážené. Na druhej strane, ako sa tým najchudobnejším rodinám bude toto uhrádzať alebo pomáhať, aby si boli schopní platiť svoje povinnosti.
V oblasti verejných výdavkov štátu sa problémy a riziká sústreďujú najmä do oblasti samospráv na financovanie týchto výdavkov. Kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu preukázali, že v hospodárení kapitol krajských úradov sú značné rezervy. Kontrolami vykonanými v tomto roku vo všetkých krajských úradoch boli zistené nedostatky týkajúce sa hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, resp. majetkom štátu. V hospodárení týchto úradov je preto v podmienkach obmedzených zdrojov nevyhnutné zabezpečiť dôsledné dodržiavanie finančnej a rozpočtovej disciplíny, ako aj dodržiavanie zásad maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pri čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj pri nakladaní s majetkom štátu a jeho majetkovými právami. Sú to štátne orgány, ktoré by toto mali vo svojich regiónoch mať ako prvoradé. O tom by sme sa nemali veľa dohadovať.
Navrhovaný štátny rozpočet v oblasti kapitálových výdavkov neumožňuje dokončiť rozostavané stavby, pričom ich zakonzervovanie prezrádza ceny stavieb a predlžuje obdobie výstavby. Áno, tento fenomén je skutočne pre našu ekonomiku veľmi škodlivý, pretože keď poviem len dve stavby - Národné divadlo, pôvodný náklad bol okolo 1 mld., dnes je už 4,5 mld., kým sa dokončí, tak bude stáť možno 6 mld. Toto je stále požierač peňazí zo štátneho rozpočtu. Ceny idú rýchlejšie hore. Výstavba trvá neskonale dlho. To isté platí pre Fakultnú nemocnicu na Rázsochách v Bratislave. Tá bude tiež o niekoľko, o hodne miliárd drahšia, ak sa bude mať dokončiť. Teda dajme hlavy dokopy. Čo sa s tým ide robiť? Bude sa pokračovať? Nebude sa pokračovať? Pretože dávať na to 20, 50 miliónov ročne, to nie je ani na konzerváciu. A verte mi, že pri konzervácii sa nespraví nič. Peniaze sa vytunelujú a nič sa tam nerobí okrem dákeho vrátnika. Takže berme to reálne a bolo by potrebné s týmto radikálne niečo urobiť, pokiaľ bude rozpočet stále takto otvorený, budú sa tam hádzať nejaké peniaze, ktoré v momente zmiznú a nič nebude na stavbe pribúdať.
Takže navrhujem, aby sa v tom pokračovalo razantnejšie a radšej nájsť určitú formu, buď sa to zastaví, spraví sa určitá konzervácia, povie sa, koľko to bude stáť a bude to čakať päť rokov. A keď budú peniaze, pôjde ekonomika, potom povieme, áno, dáme do toho ročne 300 mil. a o tri roky to zdoláme. Neuspokojivo sa vyvíja rozostavanie stavieb, ktoré sa nezmenšuje, ale naopak, čo je horšie, neriešia sa tieto problémy pri tých veľkých stavbách, to je aj v školstve, zdravotníctve a tak ďalej.
Osobitnou oblasťou, na ktorú by som chcel tiež poukázať, je oblasť preberania záruk štátu za úvery poskytnuté právnickým osobám. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 dochádza oproti predchádzajúcim rokom k zvýšeniu celkového limitu štátnych záruk za bankové úvery, ktoré je vláda oprávnená prevziať až do výšky 38 % rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu. Nakoľko záruky štátu sú do budúcnosti potenciálnym rizikom zvýšenia výdavkov štátnych rozpočtov, bude potrebné venovať samostatnú pozornosť aj tejto závažnej problematike z titulu možných negatívnych dosahov na štátny rozpočet a ďalší rast zadlženosti v budúcnosti.
Zdroje, ktoré môže vláda získať ďalšími úvermi v roku 2000, budú môcť byť použité na riešenie reštrukturalizácie vybraných bánk. Keďže dlhy dlžníkov, ktorí nesplácajú svoje dlhy bankám, budú uhrádzané zo štátneho rozpočtu, resp. z ďalších finančných zdrojov štátu, akými sú aj napríklad zahraničné pôžičky, Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu nevyhnutnosti prijatia legislatívnych a organizačných podmienok na úspešné zvládnutie oddlžovania vybraných bánk. Najvyšší kontrolný úrad je toho názoru, že v záujme zabezpečenia transparentnosti, ako aj zodpovednosti za celý proces oddlženia vybraných bánk by mal byť tento proces regulovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a nielen uzneseniami vlády Slovenskej republiky.
V nadväznosti na uvedené považujem za potrebné uviesť, že na získanie všeobecného konsenzu potreby oddlžiť vybrané banky a ozdraviť podnikovú sféru zo štátnych zdrojov, to znamená na ťarchu daňovníkov, by bolo potrebné transparentným spôsobom analyzovať príčiny predchádzajúcich nedostatkov, ktoré viedli k súčasnému stavu v bankovom a podnikovom sektore. Ako ďalší krok nadväzujúci na túto analýzu by bolo žiaduce prijať také opatrenia, ktoré by v maximálne možnej miere bránili zopakovaniu tohto negatívneho vývoja. V tejto súvislosti by nemalo zostať nepovšimnuté ani konanie kompetentných pracovníkov príslušných bánk pri poskytovaní úverov, a to najmä z dôvodov preskúmania, či ich konaním nedošlo k porušovaniu všeobecne záväzných predpisov s vyvodením osobnej zodpovednosti v prípadoch ich porušenia. Pravdaže, toto sa týka len tých úverov, ktoré boli po roku 1992, resp. po roku 1993. Staré úvery treba riešiť osobitne a tie, myslím si, sa budú riešiť tak, že sa budú deponovať do osobitnej banky.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách štátny rozpočet má obsahovať určenie maximálnej výšky rozpočtového schodku štátneho rozpočtu. Predložený návrh zákona neobsahuje vyjadrenie maximálnej výšky rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu na rok 2000. Vláda síce rozpočtuje schodok 18 mld. v § 1 ods. 2 zákona, ktorý však nie je maximálnou výškou rozpočtového schodku, pretože ďalšie ustanovenia navrhovaného zákona umožňujú vláde zvýšiť schodok štátneho rozpočtu o sumu prostriedkov získaných z vydaných štátnych dlhopisov a použitých v roku 2000, ako aj o sumu úverov použitých v roku 2000. Možnosť prevzatia úverov je uvedená v cudzích menách, teda v dolároch a euro. Takéto riešenie nestanovuje jednoznačne maximálne možnú výšku schodku štátneho rozpočtu, a to vzhľadom na denné výkyvy výmenných kurzov slovenskej koruny k doláru a euro. Najvyšší kontrolný úrad považuje vyjadrenie časti možnej výšky schodku v cudzích menách za neopodstatnené, ktoré nie je v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. Najvyšší kontrolný úrad tiež považuje za potrebné osobitne upozorniť na závažnosť vývoja štátnej zadlženosti, ktorá musí byť zmysluplná.
Vážený pán predseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená vláda,
Najvyšší kontrolný úrad v nadväznosti na identifikované riziká a rezervy opakovane poukazuje aj v predkladanom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 na nevyhnutnosť prehĺbenia účinnosti daňového systému, zefektívnenia vnútorného kontrolného systému, vonkajšej kontroly sústavy poisťovní, ako aj zabezpečenia maximálnej hospodárnosti pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov a nakladaní s majetkom štátu vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu a na všetkých úrovniach riadenia.
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať problematike reštrukturalizácie bánk a zvyšovaniu zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad odporúča preto Národnej rade využiť toto stanovisko pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2000, ako aj pri ďalších legislatívnych návrhoch.
Ďakujem za vypočutie. (Potlesk.)