Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon bol jediný prihlásený do rozpravy.
Hlási sa pani ministerka. Predtým pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
chcem povedať jednu poznámku. Chápem pána poslanca Maxona, keď sa vyjadril, že emitent by nemal meniť svoj názov a miesto, ale tým by sme vytvorili asi taký lapsus, ktorý nemá obdobu nikde vo svete, a zabránili by sme napríklad aj tomu, aby sa mohli dva podniky sfúzovať alebo aby sa mohol podnik zmeniť zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť atď., čím by došlo, nazval by som to, že to je porušenie základných ľudských práv. Čiže preto aj výbor neodporučil záver, aby emitent nemohol meniť svoj názov a miesto.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
využívam rokovací poriadok, ktorý umožňuje vystúpením ministra po uzavretí rozpravy znovu otvoriť túto rozpravu. Robím tak preto, aby sa umožnilo predniesť jeden pozmeňujúci návrh, keďže nebol tu pán poslanec v čase, keď sa uzatvárala rozprava. K rozprave potom ako takej by som sa chcela vyjadriť následne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani ministerka svojím vystúpením otvorila rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Benkovský. Okrem pána poslanca Benkovského pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážená pani ministerka,
vzhľadom na to, aby bolo možné plnšie využitie predkladaného návrhu zákona, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, tento pozmeňujúci návrh, a to k bodu 33.
Po prvé predvetie bodu 33 upraviť takto:
Za § 27a sa vkladajú § 27b a § 27c, ktoré znejú: V texte bodu 33 doplniť za § 27b nasledovný text: "§ 27c - zrušuje sa § 4 ods. 2 zákona číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999." A v článku III sa na konci "bodka" nahrádza "čiarkou" a pripájajú sa slová "s výnimkou ustanovenia článku bodu 33 § 27c, ktoré nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia".
Chcel by som to zdôvodniť predovšetkým tým, že novelou sa navrhuje vytvorenie priestoru na použitie zdrojov NBS na riešenie reštrukturalizácie bankového sektoru, a to ešte s možnosťou využitia existujúcich zdrojov roku 1999. Ponechanie existujúceho znenia by tomuto procesu zabránilo.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Čiže, dámy a páni, v tejto chvíli ja naozaj neviem, čo mám k tomu povedať. Jednak teda pozmeňujúci návrh nespĺňa formálne požiadavky, pretože má podpisov nula, takže v tom prípade by som prosil originál, ale ja som bol naozaj presvedčený, že smerujeme našu diskusie k tomu, aby sme rozprávali o kapitálovom trhu, aby sme rozprávali o zákone o štátnych dlhopisoch, aby nakoniec sme si vysvetlili aj tie problémy, ktoré v zákone sú. Ale chcel som mať teda presvedčenie, že aspoň v takomto odbornom zákone nájdeme pôdu na to, aby sme mohli odborne diskutovať o problémoch. Ja, žiaľ, teda musím konštatovať, pán poslanec Maňka, že ak zmenu obchodného názvu, alebo nemožnosť zmeny obchodného názvu alebo označenia emitenta by ste považovali za porušenie ľudských práv, tak prepáčte, ale to asi by ste mali ísť radšej hovoriť Markovičovi, a nie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ešte sa vrátim k tomu, k čomu som vystúpil. Ja som asi nie celkom zrozumiteľne povedal, my ideme liberalizovať kapitálový trh aj v oblasti obchodovania dlhopisov, ale my máme zákonnú povinnosť, aby sme účastníkov obchodovania s dlhopismi istým spôsobom predsa len chránili. Každá emisia sa uskutočňuje za istých podmienok a prečo počas emisie nemôže byť splnená podmienka, že ten emitent jednoducho nezmení svoj názov. Dámy a páni, táto dikcia dáva jednoducho možnosť, aby emitent zmenil svoj názov, keď vyhlasuje emisné podmienky, tak sa volá Jano, po troch mesiacoch sa bude volať Jožo, výplatné miesto má v Manderláku v Bratislave a teraz bude mať výplatné miesto v Prešove. To je naša zákonná povinnosť, aby sme týchto ľudí chránili a aby jednoducho takýmto spôsobom nemohli emitenti postupovať voči účastníkom. To je teda ešte moja poznámka k tomu, čo tu bolo povedané.
Dámy a páni, v tejto chvíli sa musím vyjadriť k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu odznel. Ja naozaj potrebujem chvíľu času, lebo nechcem tomu veriť, že sa takýto návrh tu objavil. Dámy a páni, je to absolútne v rozpore s rokovacím poriadkom. My zákonom o štátnych dlhopisoch chceme novelizovať zákon o štátnom rozpočte v roku 1999? Toto ste ochotní spraviť? To skutočne nemá obdobu! Ja rešpektujem tú potrebu, ktorá v súvislosti s prevodom týchto prostriedkov bola a je opodstatnená, ale predsa keď sme tu mali 11 alebo 12 alebo 13 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, tak jednoducho ak toto sa malo uskutočniť, tak ste mali predložiť aj návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Ale to by bola absolútne bezprecedentná vec, že by sme novelou zákona o štátnych dlhopisoch novelizovali zákon o štátnom rozpočte na rok 1999. Je to v prvom rade v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože je to absolútne nad rámec novely, nad rámec novely a vecne to absolútne s touto problematikou, o ktorej rokujeme, nesúvisí.
Takže ja dúfam, že takýto prehrešok proti princípom rokovacieho poriadku, ale proti princípom normálneho rokovania, dúfam, že naozaj nie ste rozhodnutí spraviť. Ja som teda len veľmi narýchlo z hľadiska obsahu, ak sa teda zrušuje, áno, vlastne týmto návrhom by sa mal zrušiť § 4 ods. 2 zákona číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999. Ods.2 tohto zákona znie: "Úpravami podľa ods. 1 sa celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 1999 uvedené v § 1 ods. 1 môžu prekročiť najviac o 10 %, pričom sa nesmie zvýšiť schodok štátneho rozpočtu na rok 1999 podľa ods. 1 a ods. 2."
Tak, dámy a páni, teraz, keď som si to teda pozrel, aká je pôvodná dikcia § 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, musím skonštatovať, že ten zákon o štátnom rozpočte na rok 1999 tu mám len kvôli tomu, že som predpokladal, že o chvíľu budeme diskutovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 a z hľadiska porovnania niektorých údajov a komparácií mám teda tu definitívne znenie tohto zákona. Ja v tejto chvíli naozaj musím zopakovať len to, čo som povedal. Bol by to absolútne bezprecedentný postup a v tom prípade so zákonom o štátnom rozpočte kedykoľvek, ktokoľvek a akýmkoľvek spôsobom môže robiť, čo chce.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi.
Pán poslanec Maňka - faktická poznámka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predseda.
Čo by asi povedal pán poslanec Maxon, keby sme vydali zákon, kde zakazujeme pánu poslancovi Maxonovi sa presťahovať z jeho terajšieho bydliska do iného bydliska? To je to isté, ako keby sme prijali zákon, že firma A, ktorá už možno chce zmeniť sídlo, ho nemôže zmeniť. To je to isté. To je jedna vec. Druhá vec je, čo by asi povedal okolitý svet, keď firma A by sa nemohla spojiť s firmou B a vytvorili by firmu C, ktorá by niesla buď spoločný názov, alebo by niesla názov iný? Asi by sa čudovali všetci okolo nás, čo to tu na Slovensku robíme.
Ďakujem. To je všetko, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka financií. Áno.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi, aby som stručne zareagovala na rozpravu. Pán poslanec Maxon sa kriticky vyjadril k tomu, že zdôvodňujeme prijatie tohto zákona iba našimi ambíciami vstúpiť do OECD, a nie aj všeobecnými potrebami vytvorenia správno-legislatívneho rámca pre finančné trhy, konkrétne pre emitovanie dlhopisov a nakladanie s dlhopismi. Zrejme pán poslanec veľmi dobre vie, ako vyzerá slovenský finančný trh a kde sú príčiny, že vyzerá tak, ako vyzerá. Nepochybne je to aj existujúca legislatíva, je to aj existujúci výkon dozoru nad finančnými trhmi, ale predovšetkým je to situácia v slovenskom hospodárstve, ktorá v poslednom období aj redukovala počet emitentov dlhopisov. A mohla by som povedať, že v poslednom období vlastne emituje prevažne dlhopisy, a to prevažne, neviem na koľko percent, iba štát. Inými slovami chcem povedať, že zmeniť situáciu na finančných trhoch nám neumožní iba jeden zákon, ale komplex opatrení. A chcela by som aj informovať, že ministerstvo financií pripravilo aj koncepciu rozvoja časti finančného trhu, kapitálového trhu, ktorú vláda schválila. A som rada, že vás môžem informovať, že v tejto chvíli sme už aj na porade vedenia ministerstva financií schválili nový zákon o Úrade štátneho dozoru nad finančným trhom. Sú to však všetko len kamienky, ktoré by mali vytvárať to vhodné prostredie na to, aby sa oživil finančný trh. A tak treba pozerať aj na zákon o dlhopisoch.
Ale čo sa týka našich ambícií do OECD, to nie je vonkoncom samoúčel. To nie je len to, že si "odfajkneme", že sa za tejto vlády podarilo dostať do tejto významnej organizácie, ale to má okamžite aj veľmi konkrétne dôsledky. Zrejme nie všetci musia vedieť to, že finančná inštitúcia, ktorá poskytuje napríklad úverové zdroje napríklad v podnikateľskej sfére vzhľadom na to, že Slovenská republika nie je v OECD, si musí vytvárať opravné položky na to a dokonca vo výške 100 %, čo nebude vtedy, keď Slovenská republika bude členským štátom OECD. Mohla by som pokračovať, že kým štát nie je členom OECD, má menšiu dôveru investorov, celkove sa to odráža, samozrejme, napríklad aj na podmienke na finančných trhoch i pre štát, nielen pre súkromných emitentov a tak ďalej a tak ďalej. Takže zámer ísť do OECD sám osebe je zámer mimoriadne dôležitý, v prospech ktorého je dôležité urobiť určité legislatívne kroky, aj keby to boli len autonómne legislatívne kroky, ktoré by nemali iné dôsledky. Ale to v skutočnosti ani tak nemôže byť.
Druhá poznámka sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maxon. Ja by som v tejto chvíli ešte k argumentom, ktoré zazneli z úst pána poslanca Maňku, pridala to, že si uvedomme, že dlhopisy môžu byť emitované s rôznou lehotou splatnosti, od dlhopisov ročných, dvoj-, desaťročných atď., to znamená, že obdobie, počas ktorého by sme chceli limitovať možnosti emitenta meniť určité podmienky, ale tie sa týkajú len dvoch, a to obchodného názvu a výplatného miesta emitenta, to jednoducho je ťažko vysvetliteľné, aj keď, samozrejme, je a napokon zákon to aj rieši. Zhodneme sa na tom, že je potrebné ochrániť aj drobných investorov, nielen veľkých investorov. A práve preto aj v tomto zákone sa sprísňujú opatrenia na nápravu, sankčné opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť v prípade porušenia zákona. Takže neodporúčam, aby poslanecká snemovňa podporila návrh pána poslanca Maxona.
Chcela by som reagovať aj na pozmeňujúci návrh, ktorý tu zaznel. Ja by som vás chcela upozorniť, že rozlišujme medzi rokovacím poriadkom, legislatívnymi pravidlami, myslím si, že sa jedno zamieňa s druhým. Pozrite si, prosím, presne dikciu, ktorá hovorí, čo je možné, v akom rozsahu môžu byť pozmeňujúce návrhy. Ja len chcem povedať, že neotvárame žiaden nový paragraf, len tie, ktoré otvorené boli. Pozrite sa na ten článok, to znamená, nedochádza tu k takým porušeniam, na ktoré upozorňoval pán poslanec Maxon. Vecná stránka toho pozmeňujúceho návrhu je zrejmá a myslím, že zrejme aj to, ísť cestou novely zákona o štátnom rozpočte, je cesta, ktorú - pokiaľ nemusíme uplatniť, ako je tento prípad - nikdy nechceme uplatniť, pretože vždy sa otvorením zákona o štátnom rozpočte vytvára značný priestor aj na ďalšie zásahy do zákona, ktoré v tejto chvíli nie je potrebné urobiť, ani nechceme, aby sa urobili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
dovoľte stručne k priebehu diskusie. K tomu problému, ktorý vyslovil pán poslanec Maxon a ktorý je, myslím, dosť jasný z rozpravy, že teda emitent nesmie meniť nič okrem toho, čo nie je možné niekedy nezmeniť, a preto je dobré, keď to v tom zákone je. Celý tento problém je už vyriešený v zákone a nič netreba vyškrtávať, nič netreba meniť, pretože hneď v nasledujúcom odseku daného paragrafu ods. 5 je veľmi jasne napísané, že zmeny v emisných podmienkach dlhopisu je emitent povinný najneskôr do 10 dní od platnosti týchto zmien zverejniť v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy a zároveň v uvedenej lehote podať žiadosť o zverejnenie týchto zmien v Obchodnom vestníku. To je neobyčajne korektne a podrobne ošetrený prípad, aj jeden, aj druhý. To je k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by pokazil normálny bežný chod času.
K tomu druhému sme vo výbore zvažovali a vlastne sa ukázalo, že necháme tento pozmeňujúci návrh na plénum tak, ako bol prednesený. Ja osobne zásadne ten zámer, ktorý smeruje k reštrukturalizácii, podporujem.
A ešte sa chcem vyjadriť k tomu, ako budeme hlasovať. Rozčlením pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy na prvé dva na zamietnutie a všetky ostatné na prijatie v spoločnom hlasovaní.
A malá poznámka k uzneseniam z nášho výboru pre financie, rozpočet a menu. Ak tretina poslancov žiada uviesť, má to byť uvedené. Išlo v tomto prípade o uznesenie výboru, ktorý sme mali minulý týždeň, je to zaznamenané pri spoločnej správe, takáto požiadavka nebola prednesená, ale pri rozprave bolo jasné, že tretina poslancov k tomuto pozmeňujúcemu návrhu mala iný názor.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, aby sa pozreli odborníci na podaný pozmeňujúci návrh, a aby sme prikročili k prerokúvaniu ďalšieho, v poradí druhého návrhu zákona, ktorý predkladá pani ministerka financií, ktorým je vládny návrh zákona...
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Tatárovi. Prosím ho, aby zabezpečil rozmnoženie podaného pozmeňujúceho návrhu pánom poslancom do lavíc, aby sa mohli s ním oboznámiť.
Prikročíme k ďalšiemu prerokúvaniu zákona, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších prepisov,
ktorý ste dostali ako tlač 355. Spolu máte s tlačou rozdanú aj správu pod číslom 355a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnila ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
predložený vládny návrh novely Devízového zákona znamená tretiu liberalizáciu pohybu kapitálu po októbri 1995, keď nadobudol účinnosť nový Devízový zákon. Predložený návrh novely zákona je súčasťou liberalizácie slovenského hospodárstva, rozširuje pre slovenské hospodárstvo priestor na využívanie liberálneho ekonomického prostredia obvyklého v krajinách s rozvinutým trhovým hospodárstvom. Novela zákona sa ďalej zameriava na postupnú realizáciu požiadaviek OECD a Európskej únie týkajúcich sa liberalizácie pohybu kapitálu v súlade so smernicami Európskej únie a odporúčaniami OECD. Novela zákona uvoľňuje ďalšie finančné transakcie spojené s pohybom kapitálu. Ide najmä o operácie so zahraničnými cennými papiermi a nadobúdanie tuzemských nehnuteľností pre pobočky zahraničných finančných inštitúcií umiestnených v tuzemsku, pre potreby výkonu ich podnikateľskej činnosti. Novela rozširuje splnomocnenie o ustanovenia, ktoré umožňujú realizovať transakcie so zahraničím len na základe devízového povolenia. Týmto splnomocnením sa môžu realizovať ďalšie liberalizačné kroky v pohybe kapitálu formou vykonávacej vyhlášky ministerstva financií a Národnej banky Slovenska.
Novela zákona spresňuje a doplňuje ohlasovaciu povinnosť súvisiaciu s pohybom kapitálu a presúva jej realizáciu z programu štatistických zisťovaní do Devízového zákona. Týmto krokom sa umožní Národnej banke Slovenska v potrebnom predstihu analyzovať opatrenia na realizáciu menovej politiky a spolu s ministerstvom financií racionálne rozhodovať o ďalších liberalizačných krokoch v rámci kapitálového účtu a finančného účtu platobnej bilancie. Z dôvodu získavania úplných údajov sa rozširuje ohlasovacia povinnosť aj na organizačné zložky cudzozemca, ktoré sú umiestnené v tuzemsku. Táto novela je ďalším krokom, ktorý priblíži slovenskú menu k plnej konvertibilite.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 493 z 20. októbra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač číslo 355), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Posledný menovaný výbor uvedený návrh do 6. decembra 1999 nepredložil a gestorský výbor k nemu nezaujal stanovisko.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie návrh schváliť - výbor pre financie rozpočet a menu, uznesenie číslo 270 zo dňa 30. 11. 1999.
2. Schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor uznesením číslo 214 zo dňa 30. 11. 1999. A spomenul som už, že výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie nepredložil návrh.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte ich všetky v spoločnej správe. Je ich päť a všetkých päť gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 355), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 293 zo dňa 6. decembra 1999. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril
1. predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní a
2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto zákonu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Pán kolega Bajan sa ma pýtal, či mám nejaké pripomienky. Nie, nemám k tomuto návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 202/1995 Devízový zákon. Naopak, teda musím konštatovať, že i keď nie je rozsahom veľký, ale potrebou je to dôležitá novela, a ak chcem teda skonštatovať, že aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré ju čiastočne spresňujú a legislatívne doplňujú, budem podporovať.
Ale, vážené dámy a páni, trošku sa zo mňa aj smiali vaši kolegovia z koalície a predovšetkým za predsedníckym pultom, že som veľmi nervózny a hlásil som sa s procedurálnym návrhom ešte po skončení vystúpenia pani ministerky financií. Ja teda musím povedať, že v tejto chvíli už som sa skoncentroval a som pokojný, ale keď som si ten pozmeňujúci návrh prečítal, tak naozaj to vyvolalo vo mne isté emócie a som presvedčený, že to nemôžete spraviť. V súvislosti s týmto vystúpením mi dovoľte povedať ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť, prečo to nemôžete spraviť.
Dámy a páni, § 82 bod 2 rokovacieho poriadku hovorí: "Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona na schôdzi Národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov." Dámy a páni, keď predkladal pozmeňujúci návrh pán poslanec Benkovský, 15 podpismi nedisponoval. Na to, aby ten návrh mohol podať, je potrebných 15 podpisov, a nie na to, aby niekto s ním súhlasil. A, dámy a páni, to zodpovedne, ktorí tu sedíte, môžete osvedčiť, že v čase, keď ten návrh predkladal, tak 15 podpisov nemal. To je ďalší vážny dôvod, prečo som ešte teraz vystúpil. A pokiaľ by sa udialo to, čo navrhuje, tak by to bolo mimoriadne závažné porušenie rokovacieho poriadku, ku ktorému už naozaj nemám čo dodať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Len jednu drobnú reakciu na vystúpenie pána poslanca Maxona. Ja mám v ruke pozmeňujúci návrh, ktorý podával pán poslanec Benkovský. Tu je podpísaných 15 poslancov.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči, ale ja to nemôžem spochybniť. Pán poslanec Maxon, ale krátko by som prosil.
Poslanec M. Maxon:
Pani ministerka, ja si myslím, že by bolo asi dobré, keby sme hovorili na mikrofón. Práve v tejto chvíli ste nepovedali, že nabudúce už nebudete takí ústretoví. Ja neviem, v čom ste boli voči mne v tomto smere ústretoví.
Vážené dámy a páni, § 82 ods. 2 hovorí: "Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona na schôdzi Národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 podpisov." To znamená, v čase, keď sa rozhodnem ten pozmeňujúci návrh podať, musím disponovať 15 podpismi. To je ten súhlas. A nie aby som ja ten pozmeňujúci návrh odprednášal a potom sa pozháňa 15 podpisov. Vy ste nemali legitímne právo v súlade s rokovacím poriadkom, aby ste ten návrh vôbec predniesli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Benkovský sa ešte hlási s faktickou poznámkou. A už by som prosil, keby sme skončili tieto vymieňania si názorov.
Poslanec M. Benkovský:
Ja by som chcel len upozorniť pána poslanca Maxona, že 15 poslancov podpísalo návrh pred tým, ako som ho uviedol. A v tom čase, keď ho on odo mňa žiadal, ja som mu dal nepodpísaný, samozrejme, lebo tento sa rozmnožoval.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu a pokračovať uvedením ďalšieho návrhu zákona.
Pán poslanec Faič, ďakujem vám za spravodajstvo pri prerokúvaní návrhu Devízového zákona. Prepáčte, pán poslanec Maňka.
Pristúpime k rokovaniu o
vládnom návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov,
ktorý ste dostali ako tlač 381. Spolu s návrhom zákona máte predloženú aj správu výborov ako tlač 381, v ktorej je uvedený aj návrh na uznesenie ako tlač 381a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedla pani ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
predložený nový zákon o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Cieľom predloženého zákona je umožniť reštrukturalizáciu bánk vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný zákon o rezervách nevyhovuje úplne praxi a vyžadoval by si viacero doplnkov a zmien, ako i vytvoriť podmienky na správne vykazovanie majetku, likvidity a rozloženia rizika za spoluúčasti štátu.
V navrhovanom zákone sa rieši tvorba rezerv a opravných položiek, ktoré sa budú uznávať za daňový výdavok, náklad podľa schváleného zákona o daniach z príjmov. Predložený návrh zákona rieši tvorbu rezerv a opravných položiek v bankovníctve, poisťovníctve, rezervy na opravu hmotného majetku a ostatné rezervy, napríklad na lesnú pestovnú činnosť. K zásadným zmenám oproti doteraz uplatňovanému spôsobu tvorby rezerv dochádza v bankovej sfére, kde systém rezerv prechádza na systém opravných položiek a zjednocuje sa tak s účtovníctvom. Vytvorená výška bankových rezerv a opravných položiek za zdaňovacie obdobie sa bude zahrňovať do základu dane z príjmov do výšky rozdielu vypočítaného z limitu ich tvorby a zostatku bankových rezerv a opravných položiek vytvorených bezprostredne v predchádzajúcom zdaňovacom období.
Rovnako sa konkretizujú rezervy v poisťovníctve, tak ako ich klasifikácia vyplýva z platných právnych noriem, s tým, že pri neživotnom poistení je stanovený limit na rezervy, ktoré nie je možné priamo charakterizovať. V zákone sa navrhuje riešiť aj opravné položky pohľadávok voči dlžníkom v konkurznom a vyrovnacom konaní vo väzbe na účtovníctvo. Riešenie spočíva v tom, aby suma pohľadávky bola zahrnutá do výdavkov navyše vo výške nominálnej hodnoty, čo bude znamenať, že nominálna hodnota bude zahrnutá do výdavkov len raz. Na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí sa použije rovnaký postup. Ak ide o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom neexistuje právna norma zodpovedajúca zákonu o konkurze a vyrovnaní, môže na tejto pohľadávke daňovník vytvárať opravné položky.
Vplyv zákona o rezervách a opravných položkách na príjmovú časť štátneho rozpočtu sa prejaví po prvýkrát v roku 2001 z dôvodu, že podľa tohto zákona budú postupovať daňové subjekty až v roku 2000, ktoré výdavok, vytvorenú rezervu, resp. opravnú položku si uplatnia po prvýkrát za zdaňovacie obdobie v roku 2000 vzhľadom na mechanizmus dane z príjmov právnických osôb a spôsobu jej uplatnenia.
Pokiaľ ide o väzbu medzi schváleným zákonom o daniach z príjmov a návrhom zákona o rezervách je potrebné uviesť, že pri kvantifikácii očakávaných zmien v súvislosti aj so zmenou sadzby dane, ktorá už medzitým bola schválená, odhadujeme, samozrejme, vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, a to až v roku 2001. Za predpokladu, že v roku 2000 nedôjde k výrazným zmenám, ktoré by ekonomickú situáciu právnických osôb ovplyvnili, príjmy štátneho rozpočtu by boli nižšie o veľmi významnú časť. A práve preto vychádzame v ústrety týmto zákonom.
K výške vplyvu zákona o rezervách a o opravných položkách na príjmy štátneho rozpočtu treba uviesť, že sa prejaví v rozsahu v roku 2000 asi okolo 400 mil. korún, pričom možno očakávať, že v nasledujúcich rokoch môže byť jej účinok na príjmovú časť štátneho rozpočtu ešte vyšší.
Vzhľadom na skutočnosť, že 24. 11. bol schválený zákon o daniach z príjmov, ktorý od 1. 1. ruší v súčasnosti platný zákon, pričom nový zákon princípy a pravidlá vo väzbe na zákon o rezervách nemení, dovoľte mi aktualizovať aj tú časť dôvodovej správy k predloženému zákonu, ktorá sa odvoláva ešte na zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Konkrétne by som chcela upozorniť, že nejde o všeobecnú časť dôvodovej správy bod 2, hospodársky a finančný dosah, kde je potrebné nahradiť číslo zákona 286/1992 Zb. textom zákona o daniach z príjmov schváleným 24. 11. 1999.
Rovnako je potrebné nahradiť aj citáciu § 25 písm. i) citáciou § 24 ods. 2 písm. h), ktoré ustanovuje, že daňovým výdavkom podľa zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov sú vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu.
Týmito úpravami sa zosúladí dôvodová správa k návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistení základu dane s už schváleným zákonom o daniach z príjmov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Benkovskému a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som podal Národnej rade spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov (tlač číslo 381) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 495 z 20. októbra 1999 pridelila vládny návrh zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov (tlač 381) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, t. j. do 6. decembra 1999.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu danej z príjmov (tlač 380) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 213 zo dňa 30. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 271 zo dňa 30. novembra 1999.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Vážené kolegyne, kolegovia, keďže je predložená spoločná správa písomne, pokiaľ nebudete na tom trvať, neodporúčam, aby som všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú väčšinou spresňujúce textovo a legislatívneho charakteru, čítal. Sú pod bodmi 1 až 7.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodmi III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 291 z 2. decembra 1999. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a návrh Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.
Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.