Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči bol jediný prihlásený do rozpravy k tomuto prerokúvanému bodu.
S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že zdôvodnenie pána poslanca Krajčiho bolo veľmi fundované. Konečne bol ministrom vnútra, takže pozná tieto otázky a ja ho chcem podporiť len v tej časti, kde poukázal na zámer riešiť tieto otázky internou právnou normou. Nie je to možné, nebolo by to možné z toho dôvodu, že pokiaľ má vzniknúť právny nárok vymáhateľný a nárok, ktorý musia štátne orgány plniť, je potrebné zakotviť tento nárok v zákone. Konečne aj ústava tieto otázky rieši. Takže si myslím, že toto zdôvodnenie je náležité a ja sa prihováram za prijatie navrhovaného doplnenia, pretože som ho taktiež podpísala.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ja len chcem pripomenúť pánovi ministrovi Pittnerovi, že pred rokom pri prerokúvaní novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sľuboval oveľa viac. Tvrdil, že opatrenie, ktoré sa pred rokom prijímalo, bude opatrením posledným, a sľuboval v plnom rozsahu naplnenie dikcie predtým schváleného zákona.
Dnes sa tu robí čiastkový krok, schvaľuje sa 13. plat, 14. plat pre policajtov je v nedohľadne. Stále mám na pamäti jeho slová o tom, že ak policajtov nezaplatí štát, že ich zaplatí niekto iný. Dnes sa tieto slová na Slovensku stávajú skutočnosťou. Ak nepridáte policajtom v rozpočte ani v ich nárokových, zákonných dávkach, skutočne budú hľadať iné formy a iné cesty, ako získať zdroje na obživu pri náročnej službe, v ktorej nasadzujú často aj svoj život. Takže nerobme zo seba martýra, ak dávame policajtom len časť toho, čo sme im pred rokom sľubovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ.
Pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Je mi už trápne neustále pri týchto diskusiách vystupovať s poukazom na to, že vlastne len vďaka minulej opozícii, terajšej koalícii, sa prijal tento zákon. Pretože v tom čase ste boli proti, ako koalícia ste mordovali odborárskych predákov, tí vám to aj v novinách jasne vytmavili. A ja sa len čudujem, prečo sa neustále k tomuto vraciate.
Po ďalšie chcem povedať, pokiaľ ide o 13. alebo 14. plat. Ja som hovoril a hovorím to aj teraz. Urobíme všetko pre to, aby sa rozkývali konečne ekonomické páky. A potom bude aj 14. plat a potom nebudú zmrazené ani funkčné platy. Pretože funkčné platy, žiaľbohu, sú znovu na nule.
A pokiaľ ide o tú problematiku nadčasov, opäť ja ako opozičný poslanec práve tunajšími ochrankármi a ďalší sme boli spolu s vtedajším poslancom Ivanom Šimkom a Romanom Kováčom a ďalšími o tejto situácii informovaní, presne tak ako ste to teraz hovorili vy, pán poslanec Krajči. Jednoducho tie nadčasy sú mórovou ranou, ktorá tu vznikla práve preto, akým spôsobom ste rozložili sily v polícii. A ak by sme urobili v zákone to, čo ste teraz navrhovali a čo ste vlastne svojím ustanovením v zákone v tom čase nerešpektovali a nepresadzovali, tak sa dostaneme do neriešiteľnej situácie, pretože jednoducho iným spôsobom sa snažíme tento nedostatok týmto pracovníkom vynahradiť.
Neodporúčam preto za tento pozmeňujúci návrh hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Gašparovič, je skončená rozprava. Pán minister vystúpil záverečnou reakciou na rozpravu. Už som skončil rozpravu.
Ďakujem pánovi poslancovi Langošovi.
Pristúpime k ďalšiemu prerokúvaniu bodu, ktorým je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti,
ktorý ste dostali ako tlač číslo 396 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 396a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Dávam teraz slovo pánovi ministrovi, aby z poverenia vlády predmetný návrh vlády odôvodnil.
Pán minister, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložený návrh na prístup Slovenskej republiky k dvom dohovorom Organizácie Spojených národov týkajúcich sa osôb bez štátnej príslušnosti inicioval Úrad vysokej komisárky Organizácie Spojených národov pre utečencov na základe žiadosti Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov obsiahnutej v bode 15 jeho rezolúcie z 21. decembra 1995.
Na základe tejto žiadosti prebehla v spolupráci so všetkými dotknutými ministerstvami, ktorých pôsobnosti sa ustanovenia dohovorov týkajú, komparácia ich ustanovení s naším právnym poriadkom. Výsledok obsahujú tabuľky zaoberajúce sa v rámci oboch dohovorov každým jednotlivým ustanovením. Vyplýva z nich, že až na jedno ustanovenie, v súvislosti s ktorým sa navrhuje urobiť výhradu, je náš právny poriadok v súlade s ustanoveniami dohovorov.
Navrhovaná výhrada bude znamenať, že tak ako doteraz Slovenská republika bude vydávať cestovné doklady len takým osobám bez štátnej príslušnosti, ktorým sa povoľuje trvalý alebo dlhodobý pobyt. Požiadavka dohovoru na vydanie cestovného dokladu každej osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá cestovný doklad, by znamenala nežiaduci prílev migrantov, a preto je pre nás neakceptovateľná. Podobne uplatnili jednu a viac výhrad k obom dohovorom mnohé ďalšie štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovorov.
Pre informáciu uvádzam, že v súčasnosti je na území Slovenskej republiky 145 osôb bez štátnej príslušnosti, z ktorých 144 má povolený trvalý pobyt a 1 dlhodobý pobyt.
Pri prerokúvaní návrhu vo výbore pre ľudské práva a národnosti bol vyslovený názor o zbytočnosti pristupovania k dohovorom, keďže náš právny poriadok je s ich obsahom kompatibilný. Dovoľte mi vyjadriť sa k tomu. Je pravdou, že dohovory do nášho právneho poriadku neprinášajú nový inšpirujúci obsah. To však ani nie je jediným kritériom pristupovania k platným medzinárodným dokumentom. Nemali by sme zabúdať na to, že nedávno sa uskutočnila na pôde OSN, najvýznamnejšej medzinárodnej scéne, voľba nestáleho člena jej Bezpečnostnej rady. Nemusíme si vysvetľovať význam obsadenia tohto miesta. Aj keď Slovenská republika tentoraz popri Ukrajine neuspela, jej korektný postup pri voľbe bol ocenený a úsilie Slovenskej republiky získať toto miesto v budúcom období pokračuje. Jeho významnou súčasťou je i ústretový prístup k akciám OSN. Jednou z nich je i snaha rozšíriť členskú základňu predložených dohovorov. Pristúpenie k nim považujem za jeden z mnohých krokov pri podpore cieľov našej zahraničnej politiky.
Vzhľadom na to a vzhľadom na celkový súlad s naším právnym poriadkom, ako aj na to, že prístup nebude mať dosah na štátny rozpočet, odporúčam vysloviť súhlas s návrhom na prístup s výhradou k článku 27 Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti v tomto znení schválenom vládou: Slovenská republika nie je viazaná článkom 27 v tom zmysle, že vydá osobný doklad každej osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá platný cestovný doklad. Slovenská republika vydá osobný doklad len osobám bez štátnej príslušnosti zdržiavajúcim sa na území Slovenskej republiky, ktorým povolila dlhodobý alebo trvalý pobyt.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kvardovi, spoločnému spravodajcovi výboru pre verejnú správu. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážený parlament,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti (tlač číslo 396).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 411 z 25. októbra 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a lehotu na prerokovanie vo výboroch do 29. novembra 1999 a gestorskému výboru do 30. novembra 1999.
Všetky výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti (tlač 396) pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie vyslovil súhlas s návrhom, ale s výhradou k článku 27 Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, tak ako je to uvedené v uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 696 zo dňa 18. augusta 1999 v tomto znení: "Slovenská republika bude viazaná článkom 27 v tom zmysle, že osobné doklady nebude vystavovať každej osobe bez štátnej príslušnosti, ale len osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky povolený trvalý alebo dlhodobý pobyt."
Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 30. novembra 1999 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom o vládou predloženom znení v treťom čítaní súhlas.
Vážený pán predsedajúci, predkladám aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti s výnimkou článku 27, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti."
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie spravodajskej správy.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Hofbauer, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
v čase predvianočnom a v čase končenia kalendárneho roka, keď sa prerokúva návrh štátneho rozpočtu a s ním súvisiace veľmi závažné ekonomické zákony, dostávajú sa na naše stoly niektoré materiály, ktoré vo mne vyvolávajú nevyhnutne pocit rozpakov z hľadiska obsahu, aj z hľadiska naliehavosti. Sú potrebné? Sú také naliehavo akútne, že ich musíme teraz prerokúvať a schvaľovať? Sú v kontexte s ostatnými štátmi, ktoré sú okolo nás, a s nadväznosťou našich snažení a cieľov? Dovoľte mi, aby som v nadväznosti na tento úvod uviedol niektoré otázky, nad ktorými je, myslím, sa hodno nám tu zamyslieť.
Dámy a páni, ako jeden z hlavných dôvodov, prečo tento materiál sa prerokúva a predkladá práve teraz, bol argument, že Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov sa obrátil na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky so žiadosťou o pristúpenie. Tak ak toto je jediný dôvod, tak musím sa mierne začudovať, pretože takýchto požiadaviek komisárov je enormné množstvo, a nedomnievam sa, že táto argumentácia je presne tá, ktorá by zdôvodňovala práve v tomto čase prerokúvať práve tento materiál. Z akého dôvodu?
Ak si zoberieme predkladaciu správu na strane druhej, tak sa dozvedáme, že z európskych štátov Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti podpísali a ratifikovali bez výhrad a uvádzajú sa štáty Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Dánsko, Holandsko, Taliansko, Luxembursko, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Chorvátska republika, Slovinská republika a Švajčiarska konfederácia. Podčiarknuté, sčítané, 13 štátov. Trinásť štátov k tomu pristúpilo, a to je dostatočný dôvod, aby my sme sa ponáhľali byť štrnásti. Menší počet štátov bez výhrad podpísal či pristúpil k Dohovoru o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti. Tento dokument podpísali Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Rakúsko.
Takže z toho prvého bloku nenachádzajú sa tam ani len všetky štáty zoskupenia Európskej únie, do členstva ktorej usilujeme. A zatiaľ čo v tej druhej skupine, ktorá obsahuje zo 160 štátov Organizácie Spojených národov, približne iba 8 štátov, a čo je dosť prekvapujúce, v tejto skupine sa nenachádza ani Ukrajina, ani Poľsko, ani Maďarsko, ani Česká republika. Prečo ich vypichujem? No lebo sú to štáty, ktoré hraničia s nami. Čiže my tento dohovor prijmeme, schválime, ratifikujeme, ostatné štáty okolo nás nie, tak ja sa potom oprávnene pýtam: Aký má zmysel toto unáhlené prerokúvanie, keď vlastne my budeme tvoriť akúsi enklávu medzi štátmi, ktoré takéto dohody a dohovory neprijali, neschválili a neratifikovali? Ja na to nenachádzam nejaký racionálny zmysel.
Dámy a páni, samotná textácia tohto dohovoru je dosť netradičná a poskytuje nemálo momentov na zamyslenie sa. Pokúsim sa upozorniť na niektoré z nich. Článok 3 o zákaze diskriminácie: Zmluvné štáty majú aplikovať toto ustanovenie tohto dohovoru na osoby bez štátnej príslušnosti bez ich diskriminácie, čo sa týka ich rasy, náboženstva alebo krajiny pôvodu. Rasy, náboženstva a krajiny pôvodu. Čo tu chýba? Národnosť. Národnosť jednoznačne chýba. Tá je diskriminovateľná? Alebo je nezaujímavá? Krajina pôvodu je v prípade úteku Kurdov z Turecka čo? Kurdistan? Ten neexistuje. Turecko? Nie sú štátnymi príslušníkmi. Proste sú národom, ktorý nemá štát. To znamená, sú alebo nie sú obsiahnuté v rámci tohto článku 3? Táto vec je veľmi sporná a domnievam sa, že nie je z textácie tohto dokumentu taxatívne jednoznačná.
Pokiaľ sa bude argumentovať, že problematika národnej príslušnosti je obsiahnutá napríklad vo vyššom zákonnom princípe našej legislatívy, to je Ústava Slovenskej republiky, tak môžem odpovedať presne tým istým, tam je obsiahnutá aj príslušnosť a nediskriminácia z dôvodu príslušnosti k rase, k náboženstvu. Opäť národná príslušnosť sa nenachádza.
Článok 4, dámy a páni, náboženstvo. Zmluvné štáty majú zaobchádzať s osobami bez štátnej príslušnosti aspoň takým spôsobom, akým zaobchádzajú so svojimi vlastnými občanmi vo všetkých otázkach, zdôrazňujem vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú slobody náboženstva, ako aj slobody náboženskej výchovy ich detí. Hodno sa pozastaviť pri tomto bode. To znamená, že my vo všetkých otázkach všetkých náboženstiev sa budeme správať tak, ako k svojim vlastným občanom? To znamená, že u nás Slovenská republika poskytne priestor aj pre japonské bojové sekty? Napríklad bojujúce sarínom v podzemných dráhach? Alebo poskytne sa priestor...
(Reakcia z pléna.)
Ale áno, len sa neuškŕňajte, pani Sabolová.
... pre najčudnejšie sekty z amerického kontinentu, ktoré propagujú najčudnejšie zámery a ciele? Alebo Slovenská republika vo veci slobody náboženstva poskytne priestor napríklad moslinskému fundamentalizmu? Žiadny iný limitujúci prvok textácie tohto dohovoru ja tu nenachádzam, a preto domnievam sa, že ak sa vláda rozhodla tento dokument prijať, tak prinajmenšom by bolo prospešné zvážiť výhrady, ktoré k tomuto Slovenská republika prijať je oprávnená, a ak ich neprijmeme, tak to znamená, že prijímame aj tieto články 3 a 4 bez akýchkoľvek výhrad?
Moja ďalšia pripomienka sa týka článku 23. Zmluvné štáty poskytnú osobám bez štátnej príslušnosti zákonne sa združujúcim na ich území v súvislosti s verejnou podporou a pomocou rovnaké podmienky ako svojim vlastným občanom. Pozrime sa, čo sa deje s migrantmi zo Slovenskej republiky, ktorí sú prevažne maďarskej aj rómskej národnosti, nie slovenskej, to si ujasnime, pri ich migrovaní po štátoch Európskej únie. Zabalia ich ako balík a pošlú naspäť do štátu, z ktorého vycestovali, to znamená na Slovensko. A na štát, ktorý im toto umožnil, odkiaľ vychádzajú, uvalia jednoducho vstupné víza. Zatiaľ čo v článku 23 náš štát sa v podstate zaväzuje na verejnú podporu a pomoc za rovnakých podmienok ako vlastným občanom.
Takže moja ďalšia otázka v súvislosti s týmto textom: Staneme sa takouto záchytnou stanicou pre iné štáty produkujúce iných migrantov a budeme im poskytovať také výsady sociálne a iné alebo rovnaké práva ako našim občanom, ktorí si platia sociálne a zdravotné poisťovne, prípadne za ktorých to uskutočňujú iné inštitúcie alebo štát?
Problematika výhrady vo veci poskytovania platných cestovných dokladov osobám bez štátnej príslušnosti, na ňu sa vzťahuje výhrada, ktorá je uplatňovaná, takže zmieňovať sa o tom je zbytočné.
Ale dovolím si upozorniť na článok 30, ktorý uvádza: Zmluvný štát v súlade so svojimi zákonmi a inými právnymi predpismi povolí osobám bez štátnej príslušnosti previesť majetok, ktorý si priniesli na jeho územie, do inej krajiny, kam im bolo povolené vstúpiť za účelom znovuusídlenia sa. Táto textácia sa mi javí viac ako čudesná. Za situácie, že Slovenská republika sa ide deklarovať ako enkláva uprostred štátov, ktoré nepodpisujú takýto dohovor, nehrozí nám náhodou riziko, že sa staneme tranzitným ostrovom, kade sa budú prepierať nielen osoby, ale aj ich majetkové záujmy pri prechode do inej krajiny, ako je to uvádzané v článku 30?
No a konečne v článku 31 sa dočítavam takú čudnú vec: Zmluvné štáty nemôžu vyhostiť osoby bez štátnej príslušnosti zákonne sa zdržujúce na ich území s výnimkou prípadov odôvodnených Štátnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom. No tak to ma podržte! Ak sa tu odvolávame na Štátnu bezpečnosť, predpokladám, že ide o tú pred rokom 1989, pretože v súčasnosti Štátna bezpečnosť na území Slovenskej republiky nejestvuje. Takže aj takýto nezmysel sa tu my chystáme teraz odsúhlasiť.
Takže, dámy a páni, domnieval som sa, že je vecné a účelné upozorniť na niektoré veci, ktoré v tomto texte sa mi javia viac ako kuriózne, ak nie rozporné. Bol by som rád, ak by pán minister zaujal k tomu stanovisko. Predpokladám, že tak urobí. A predpokladal by som hlavne, že Slovenská republika a Národná rada bude prijímať také dokumenty, ktoré sú naliehavé z hľadiska našej potreby, a nie z hľadiska toho, že vysoký komisár OSN čosi od nás chce. Pretože ako sa zdá, zo 160 štátov OSN toto akceptovalo 13 štátov k tej prvej dohode a 8 štátov k druhej dohode.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Hofbauera sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok na faktické poznámky.
Pani poslankyňa Tóthová.
Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Hofbauera. Všetci štyria poslanci, ktorí sme vo výbore pre ľudské práva a národnosti, sme sa skutočne podrobne zaoberali týmto materiálom a ja osobne mám dojem, či si to vôbec pán minister vnútra dobre preštudoval a dal vysvetliť, čo z prístupu na tento dokument vyplýva. Určitá opatrnosť štátov je zrejmá aj z počtu štátov, ktoré pristúpili k tomuto dohovoru. Ja upozorňujem na článok 11 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi. Znamená to, že predložený materiál hovorí o základných ľudských právach a hovorí aj o slobodách a je plne pravda to, čo povedal pán poslanec Hofbauer, že pre Slovenskú republiku pristúpením k tomuto dohovoru tieto povinnosti vyplynú.
Pán minister, ja budem veľmi zvedavá, ako to budete realizovať. Kde vezmete financie a či to nebude mať negatívny dosah do našich spoločenských pomerov. Tiež si myslím s pánom poslancom, že je tu množstvo, ale množstvo iných naliehavých úloh, a nie sa zaoberať takýmito dohovormi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán spravodajca? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti.
Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o všetkých troch prerokovaných bodoch, ktoré uvádzal minister vnútra pán Ladislav Pittner.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, pána poslanca Kvardu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Predkladám návrh na uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku prerokúvame tento návrh, keďže ide o zmluvu, v treťom čítaní. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho uviedol pán spoločný spravodajca, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti, s jeho Dodatkom a s Dohovorom o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti (tlač 396).
Teraz prosím spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pána poslanca Langoša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov a aby hlasovanie k tomuto návrhu uvádzal.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy, ak sú nejaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, som pripravený uvádzať hlasovanie.
V spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona číslo 73. V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh. Tento návrh predložil poslanec Krajči.
Pán predseda, navrhujem o tomto návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Krajči.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Tým sme vyčerpali, pán poslanec, všetky návrhy, ktoré boli predložené k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Poslanec J. Langoš:
Áno, je to tak.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, gestorský výbor uznesením číslo 136 ma poveril navrhnúť Národnej rade prikročiť k tretiemu čítaniu a k hlasovaniu o zákone ako o celku v ten istý deň.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa nehlási z poslancov do rozpravy nikto. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa.
Pán poslanec Fico, žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rozprave nebol schválený.
Prosím, ruším toto hlasovanie. Považujem ho za zmätočné. Budeme hlasovať ešte raz. Došlo k nedorozumeniu medzi predsedajúcim a pánom poslancom Ficom.
Budeme opakovať hlasovanie o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh vlády sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Langošovi.
Teraz prosím pána poslanca Kresánka, spoločného spravodajcu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, aby uvádzal hlasovania k tomuto návrhu zákona.
Poslanec P. Kresánek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
poslankyne, poslanci,
v rozprave síce vystúpil jeden poslanec, ale nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, konštatujem, že nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy, a preto navrhujem, aby sme otvorili prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne.
Pán poslanec Kresánek má splnomocnenie gestorského výboru, ktorý odporúča, aby sme ihneď po druhom čítaní prikročili k tretiemu čítaniu.
Podľa zákona o rokovacom poriadku by sme mali dať hlasovať o odporúčaní gestorského výboru. Žiada si niekto hlasovať o tomto návrhu? Nie.
Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy v treťom čítaní niekto z pánov poslancov. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli návrh na uznesenie.
Poslanec P. Kresánek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
poslankyne, poslanci,
hlasovanie bude jednoduché. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky obsahuje dva články. Navrhujem teda, aby sme hlasovali o tomto zákone ako o celku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu 25. schôdze, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 377 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 377a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán minister Magvaši.
Pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem vám, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené dámy,
vážení páni,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, predkladám poverený vládou Slovenskej republiky zo svojho rokovania 29. septembra 1999.
Účelom tejto navrhovanej novely zákona je predĺžiť obdobie vykazovania a hodnotenia výkonu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a výkonu služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií do 31. decembra 1999, resp. až do roku 2023, na účely dôchodkového zabezpečenia. Zároveň sa navrhuje v prechodných ustanoveniach citovaného zákona právne upraviť obdobie od 1. januára 1999 do účinnosti tohto zákona.
Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť, pretože ide o zákon, ktorý je v opakovaných ročných cykloch predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky a schvaľovaný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Mariánovi Mesiarikovi a prosím ho, aby podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení hostia,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 1999 číslo 498 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní. Tento vládny návrh uznesením Národná rada pridelila Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Výbor pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor nedostal do 30. novembra tohto roku žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 221 z 30. novembra tohto roku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením číslo 123 zo 17. novembra tohto roku. Vládny návrh zákona odporučil neschváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 265 z 23. novembra tohto roku.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 377), odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa bola prerokovaná a schválená vo výbore pre sociálne veci a bývanie 30. novembra tohto roku.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.