Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková, potom rokovanie preruším.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som k vystúpeniu pána poslanca Cupera povedať, že sa vždy snažím v ľuďoch nachádzať tú pozitívnejšiu stránku, a preto som veľmi rada, že spolu zdieľame rovnaký názor, čo sa týka jeho myšlienky, že vzdelanie je tou najväčšou devízou národa. Ale chcem povedať, že od roku 1997 pozorne sledujem vývoj v stredných odborných učilištiach a najmä ich zriaďovateľskú funkciu. Čo sa týka terajšej takzvanej racionalizácie stredných odborných škôl a učilíšť, prosím vás, nejde o nič nové. Je tu kontinuita predchádzajúcej vlády, pretože už od roku 1997 musíme stále bojovať o to, či niektoré učilištia budú zachované alebo naopak budú zrušené a bavíme sa aj o zriaďovateľskej funkcii.
Opäť pán poslanec Cuper vidím, že máme rovnaký názor, podobný, čo sa týka zriaďovateľskej funkcie, a teda pán minister Ftáčnik je pripravený a otvorený aj pre takú diskusiu, aby tu bola napríklad dodržaná aj určitá diverzifikácia a pružnosť, lebo zastáva názor, že stredné odborné učilištia z rezortu pôdohospodárstva, tak ako vo všetkých krajinách európskej pätnástky by mali patriť pod zriaďovateľskú funkciu ministerstva pôdohospodárstva.
A ešte jedna poznámka. Tam sa asi naše názory troška líšia. Pán minister Ftáčnik je zrejme človek, ktorý je na svojom mieste, problematike školstva rozumie, učil na vysokej škole a na univerzite a zároveň povedala by som, že je vždy otvorený aj pre iné názory a má vysoko kultivované vystupovanie. Myslím si, že by sme si viacerí mali zobrať z neho príklad.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Páni poslanci, ktorí sú prihlásení s faktickými poznámkami, vystúpia popoludní po skončení hodiny otázok, keď budeme pokračovať v tomto bode.
Vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny. Prosil by som, aby ste si počas vystúpenia a funkčnosti tlmočníckeho zariadenia vypli všetci mobilné telefóny, nakoľko zapnuté mobilné telefóny majú rušivé účinky na fungovanie tlmočníckeho zariadenia. Prosil by som aj členov vlády, aby tak urobili.
Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili o 11.30 hodine. Pred poslancami Národnej rady má vystúpiť predseda Európskej komisie pán Romano Prodi.
(Prerušenie rokovania 24. schôdze NR SR. Po prerušení pokračovala 26. schôdza NR SR vystúpením predsedu Európskej komisie Romana Prodiho.)
(Pokračovanie rokovania 24. schôdze NR SR po prerušení 26. schôdze NR SR po hodine otázok.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Ftáčnikovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Ešte sme rozpravu k tomuto bodu nedokončili. Prosím pani navrhovateľku a spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesta. Nech sa páči, pani navrhovateľka, pani poslankyňa Mušková, zaujmite svoje miesto, aj pani poslankyňa Rusnáková.
Zároveň žiadam členov vlády, aby nerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalší v rozprave má vystúpiť pán poslanec Húska, ale nám ešte ostali faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera, a to v poradí pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Antecký, pán poslanec Krajči.
Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som reagovať na časť vystúpenia pána poslanca Cupera. On tu citoval z listu, ktorý dostal z Prešova, ak sa dobre pamätám, kde istý občan poukazuje na to, ako sa stretáva pán predseda ústavnoprávneho výboru so študentmi. Na túto jeho poznámku sa zdvihla vlna reakcií a tu, samozrejme, hneď aj osočovaní, ako sme my manipulovali so študentmi, akí anjeli sú v radoch vládnej koalície. Nuž dovoľte mi povedať k tomu naozaj len pár poznámok.
Vy ste manipulovali so študentskou obcou a zneužívali ste akademickú pôdu nielen teraz počas tohto obdobia, keď ste pri moci, keď ste vo vláde, ale robili ste to aj pred voľbami, keď bola pri moci ešte Mečiarova vláda. Robili ste to veľmi intenzívne a ja by som chcela pripomenúť to obdobie, keď veľmi buntošili a bubnovali pred ministerstvom kultúry takzvaní záchrancovia kultúry, keď na to zneužívali študentov, a keď doslova študentov vyháňali z prednáškových miestností do ulíc s tým, že tí, ktorí odmietali odísť, tak boli pod hrozbou, že budú vyhodení zo školy. Boli to školy umeleckého smeru, boli to práve tie školy VŠMU a Vysoká škola výtvarných umení, o ktorých sa tu toľko v súvislosti so situáciou v Akadémii umení v Banskej Bystrici už pohovorilo.
Takže prosím vás, mali by ste naozaj vstúpiť najmä do svojho vlastného svedomia. Možno by bolo veľmi zaujímavé, keby nám poslanec Andrassy povedal niečo o tom, ako chodí po južnom Slovensku po stredných školách a v rámci hodín občianskej výchovy hovorí o politike SDĽ. Je to zrejme normálne, demokratické, lebo to robíte vy. To je to, čo patrí k obrazu Slovenska v súčasnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Ja na začiatok by som chcel kategoricky protestovať proti výrokom, ktoré tu odzneli z úst pána Orosza na adresu pána poslanca Cupera, pretože to boli výroky dehonestujúce, urážlivé a sprosté. Možno sú primerané predsedovi ústavnoprávneho výboru...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale, pán poslanec, môžete reagovať len na pána poslanca Cupera.
Poslanec R. Hofbauer:
Áno, reagujem presne na to, reagujem presne na to. A pokračujem v tejto reakcii. Rezort, ktorý tu predstavuje minister školstva, má len dve možné realizačné fázy. Buď fázu rozvojovú, alebo fázu nerozvojovú, alebo fázu búraciu. Ja som stavebný inžinier, stavba sa buď buduje, alebo stavba sa demoluje. To, čo nám tu predvádza rezort vedenia ministerstva školstva, tak to je tá fáza demolačná. Na takúto demolačnú fázu táto vláda jednoducho mandát nedostala, nedostal to ani jeden z ministrov tejto vlády a už tobôž nie minister školstva. Tak toto sú tie zásadné výhrady voči nemu a toto v podstate inými slovami zhrnul aj pán poslanec Cuper, ktorý za toto bol predsedom ústavnoprávneho výboru sproste napadnutý.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Antecký.
Poslanec M. Antecký:
Pán poslanec Cuper, od začiatku prezentujete, že ste niekto, kto neznesie iný názor, a už tobôž nie od poslancov zo Strany demokratickej ľavice, ako je ten názor váš. Správate sa...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na pána poslanca Cupera reaguje.
Poslanec M. Antecký:
... správate sa, ako keby len ten váš názor bol ten pravý. Pán poslanec Cuper, ak zoberiete moje meno do svojho prejavu, tak v tej súvislosti, o ktorej som hovoril, a nevymýšľajte a neprekresľujte to, čo som nepovedal. Ak hovoríte o riaditeľoch vďakyvzdania, tak ja som hovoril vo svojom vystúpení, že sú to riaditelia, ktorí pôsobili počas celého vášho volebného obdobia, že my jednoducho k učiteľom máme odborný prístup, a nie politický, a že jednoducho sú tam tí istí a prejavili vôľu a nejaký názor na post a prácu ministra školstva pána Ftáčnika. Nič iné som nechcel povedať. A k tým vašim priateľom, umelcom a neviem koho ste tu menovali z Kysúc, prosím vás pekne, nepovedzte mi, že vy z Bratislavy poznáte to kysucké prostredie lepšie ako ja, ktorý tam žijem 52 rokov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči, nech sa páči. Ten nie je prítomný.
Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo ako ďalší vystupujúci v rozprave.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
pán neprítomný minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem sa v ústnom príspevku sústrediť predovšetkým na jednu skutočnosť, ktorú, myslím si, treba dosť silno objasniť. Je nám potom jasnejšie, prečo a ako sa správame a ako vlastne vnímame tento svet. Ja aspoň na základe klasickej humánnej výchovy, ktorá je doslova povedal by som zakorenená v ľuďoch, vnímam životný osud ako určitú snahu, trvalú snahu emancipácie väčšiny oproti nadmernej nadvláde menšiny. Ja som presvedčený, že tento postup je v každom dejinnom čase otázkou, na ktorú človek musí odpovedať svojím postojom. To je jedno kedy a treba to takýmto spôsobom riešiť. Ja som presvedčený o tom, že pán minister, ten rozdiel je v tom, že už dávno ste boli rozhodnutý v otázke, či byť na strane tých, ktorí sú hegemóni, teda tí, ktorí sú v presile, alebo byť na strane tých, ktorí sú na pokraji. Rozhodli ste sa byť na strane hegemónov. Rozdiel je len v tom, že ste potom, ako sa hovorí ľudovo, prepólovali svoje orientácie. Predtým ste sa klaňali Moskve a teraz sa klaniate dajme tomu Washingtonu. Ale podstata je taká, že aj my nie sme fantastovia, aj my nie sme nejakí vizionári, my vieme, že rozdelenie sveta je rozdelenie sveta a že ho ani jednotlivec, ani dokonca celé národy nemôžu zmeniť a do určitej miery každý jednotlivec musí uskutočniť nejaké aranžmán so svojím okolím aj so štruktúrou moci. Ale napriek tomu ten základný postoj musí byť taký, že sa správam vzdorujúc tomu večnému údelu, aby nad nami rozhodovali stále len cudzí a stále tie cudzie sily. Dokonca by som to tak zjednodušene povedal, že vlastne je ľudskou povinnosťou každého uvažujúceho človeka, aby sa voči cudzím vonkajším silám správal ako kocka, a nie ako guľa, pretože jednoducho v opačnom prípade sa podvoľujeme a sme len tou guľou na biliardovom stole mocných.
Som presvedčený o tom, že sa dá rozumným spôsobom pokračovať v tom údele všetkých ľudí, ktorí sa chcú emancipovať na cudzej vôli, a pritom, samozrejme, nie tak, že sa bude vykrikovať, že hurá na barikády a podobne, lebo konfrontácia s mohutnými silami je, samozrejme, nie rozumná. Ale ľudstvo aj napriek tomu pokračuje vo svojom ustavičnom zápase a túto povinnosť jednoducho musíme nechať na sebe. Ako predtým som počúval, tak nie ste realistami, chcete vzdorovať všetkým ustáleným demokratickým pravidlám, ale ani ustálené demokratické pravidlá nemajú byť večné. Máme trvať na tom, aby aj v nich sa udieval proces zdokonaľovania.
Chcem povedať, že stále mám pred očami, ako ste ostro vystupovali pri kritike minulej vlády, ako ste boli nespokojný so stavom v jednotlivých oblastiach života a, samozrejme, školstva, a ako ste dávali rady, ako to treba robiť. A teraz vám musím pripomenúť, že nech to znova akokoľvek šikovno a elegantne zabalíte a budete sa pokúšať navrstvením niekoľkých zdanlivo priaznivých obrazov zakryť tú jednu holú skutočnosť, že v školstve je zlá situácia, učitelia sú stále v ťaživejšej ekonomickej situácii a nádej na zlepšenie ich pomerov je skoro nulová. V spoločnosti, ktorá prijala zásadu reštrikčnej nadvlády všetkých opatrení nad opatreniami rastovo povzbudzujúcimi, je možné vôbec čakať úpadok všade a nielen v odvetví, ktoré neprodukuje bezprostredne ekonomické hodnoty. Môže sa školstvo mať lepšie v týchto podmienkach?
Dnes ste dokonca povedali, že my vlastne chceme povedať, že vy ste mali zmeniť pomery za jeden rok, tie pomery, ktoré sa vyvíjali 10 rokov. Ja som vo svojom aj v prvom vystúpení hovoril, že nielenže si uvedomujem, že sme nejakým spôsobom determinovaní, nielenže si uvedomujem, že napríklad ťažká ekonomická situácia Slovenska je aj dôsledok toho, že musíme chcejúc, nechcejúc niesť dôsledky zadlženosti z obdobia zbrojných pretekov. Takže o tom vôbec nehovorím, ale vy ste vo svojich vystúpeniach úplne divého útočníka na minulú vládnu politiku, na vládnu politiku Mečiarovej vlády a na školskú politiku vlastne práve naznačovali, že neberiete na vedomie, v akých súvislostiach sa preberalo hospodárstvo Slovenska, keď sme sa museli nanovo konštituovať po zrútení trhu RVPH. A znova opakujem, môžete tu čo najkrajšie rečnícky hovoriť, ale skutočnosť je iná. Napríklad v roku 1990, presnejšie v roku 1989 dosahovalo Slovensko v podielovom prepočte produkcie hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa 40 percent priemerného európskeho produktu a v roku 1998 už 48 percent. Zároveň od roku 1989 prebiehal v dôsledku rozpadu RVHP prudký pokles ekonomiky na Slovensku a napriek tomu, napriek tým ťažkým situáciám, napriek tomu, že krajina nemala naakumulované prostriedky na budúcnosť, tak v júli roku 1998 bol prvý mesiac, keď výkonnosť slovenskej ekonomiky dosahovala obdobie roku 1988. Po desiatich rokoch.
Sú to ťažké situácie, ale, priatelia, to sú výsledky a tieto výsledky sa dosiahli. A len čo ste ale prijali zásady, že na to nemáme, aby sme mali forsírovanú rastovú ekonomiku a že ideme na reštrikciu, že zastavíme verejné investície, zastavíme výstavbu diaľnic a železníc, tak, samozrejme, sa dostavili dôsledky ešte väčšej obmedzenosti zdrojov a vy, či sa vám to páči alebo nie, nedostatočne obhajujete vo vláde záujmy školstva, pretože nedokážete zachovať aspoň to tempo podpory školstva, aké sa zachovávalo v minulých rokoch.
Takže môžem len toľko povedať, že jednoducho nespĺňate očakávania, ktoré ste mimochodom okrem toho veľmi rozhorúčene zväčšili. Sľubovali ste študentom aj učiteľom, čo všetko donesie tá vaša nová krv, ale musím vám povedať, že tí, aj učitelia, aj študenti, začínajú, samozrejme, postupne chápať, že nech sa im hovorí akékoľvek zmierňujúce slovo, rozhodujúci je stav ich peňaženky a ten nie je priaznivý a dokonca v tomto zmysle slova mám taký dojem, že pri reštrikčnom hospodárstve môže byť ďalej len nepriaznivejší.
Okrem toho naozaj musíme veľmi vážne zvážiť, ako vlastne budeme postupovať ďalej, pretože Slovensko nemá iné skutočné zdroje pre budúcnosť, ako sú zdroje umu ľudu, teda ľudský potenciál. Od 16. storočia, v podstate od konca 16. storočia už boli na Slovensku vyčerpané všetky cennejšie nerastné zdroje a my, ak nerátame hodnotu vodných zásob, tak v podstate nedisponujeme iným potenciálom pre budúcnosť, ako je práve ľudský potenciál. A formovanie tohto potenciálu práve uskutočňuje predovšetkým v určujúcej miere škola, pretože ho pripravuje na odovzdanie najdôležitejších poznatkov zo sveta.
V takomto zmysle slova nestačí o školstve formálne vyhlásiť, že je prioritou vlády a ostať na pokraji všetkých možností. Musíte jednoducho presadiť, aby aj pri reštrikcii nesiahala reštrikcia práve na to, čo je pre nás mimoriadne dôležité, a to je v podstate rozvoj ľudského potenciálu.
Chcem povedať, pán minister, že ste hovorili, že ani tie výmeny neboli, pokiaľ ide o personálne výmeny. Vážený pán minister, aj na ministerstve, ale aj v orgánoch, za ktoré síce nezodpovedáte priamo, ale nepriamo metodicky, teda zodpovedáte, boli veľké výmeny ľudí a môžem vám povedať, že najmenej rok ste z toho roku a pol, čo sa blíži trvanie tejto vlády, ste stratili v tempe práve preto, že ste prepriahali na svahu a že ste jednoducho kopu ľudí vylúčili z rozbehnutých prác v rámci školstva. Som presvedčený, že pracovníci školstva budú stále realistickejšie posudzovať budúci vývoj aj doterajšie výsledky a zároveň chcem povedať, že tie vábne slová učesaného riešenia, ktoré sa hľadá, školská verejnosť už nebude akceptovať.
Školy sa jednoducho musia stať faktickou, vecnou a kapitálovou prioritou preto, lebo nemáme iné potenciály, pri ktorých by sme mohli rozvíjať túto krajinu. Lebo či sa nám páči alebo nie, viete, že sila slov je, samozrejme, veľmi veľká, ale zároveň platí aj tá poučka, že vedomie zaostáva za bytím a bytie to sú holé ekonomické reprodukčné pomery a tie jednoducho budú veľmi určujúce a budú signalizujúce práve aj preto ľudské vedomie, že školstvo je najviac ohrozené.
Napokon by som chcel povedať, že pre budúcnosť musíte práve v školstve vytvoriť podmienky oveľa viac odpolitizovaného priestoru, musíte sa v podstate starať o to, aby školstvo nebolo len vystavované manipulačným metódam zastierania realít sveta. Budete musieť vytvoriť aj priestor pre skutočnú vnútornú diskusiu na školskej pôde, aby mladí ľudia začali reflektovať reálne svet a v rámci toho aj svoje vlastné šance, ale zároveň aj svoj ľudský údel. V tom ľudskom údele ochrany emancipácie väčšiny proti metódam mocných tohto sveta je trvalý náš odkaz. Navrhujem vysloviť nedôveru takejto politike.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať pán poslanec Cuper, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
som rád, že pán profesor Húska vystúpil a ozrejmil pánu ministrovi aj členom poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice, že každý rozumný človek v tomto parlamente si váži názor. Ale názor, to je vlastne z vlastného vedomia, na základe nadobudnutých poznatkov sformulovaný názor. Ale pri obhajobe pána ministra zo strany klubu Strany demokratickej ľavice odznievali frázy. Nič nehovoriace frázy alebo výpočet zákonov, ktoré pán minister prijal v prospech maďarskej koalície alebo nejakých iných opatrení, ktorými maďarizoval celé ministerstvo školstva. Takže tu nešlo, pán Antecký, o nijaké názory, tu išlo jednoducho o to, čím sa predchodkyňa tejto strany prezentovala a prezentuje...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale, pán poslanec, hovorte k pánu predrečníkovi.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, hovorím k veci a reagujem na pána profesora Húsku.
Nemáme nijaký dôvod mať rešpekt k takýmto nezmyslom, ktorými sa niekto niekomu podlizuje v tomto parlamente alebo jednoducho sa hrá na apologetov a klame národ, a to je to najpodstatnejšie, čo nám prekáža na týchto výmysloch. Vážim si každého v tomto parlamente, kto má názor. Rozhodne v tomto smere si viacej vážim ten stred, pretože častejšie prezentuje názor, najmä pána poslanca Mikloška. Ale nemôžem si vážiť predsedu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci,
pán poslanec Húska tu hovoril s akýmsi pátosom, hovoril o akomsi odkaze, nepovedal koho, ale chcel by som povedať toto. Všetci, čo sme v politike, sledujeme noviny, sledujeme tlač. Keď v Rakúsku odvolávajú ministra, je to celoštátna udalosť. Diskutuje sa o tom, lebo to je mimoriadna udalosť. To isté, keď odvolávajú v Maďarsku, v Čechách, vieme o tom, lebo to sú mimoriadne udalosti. Ty pán poslanec Húska zároveň aj vy ste hovorili o tej nevyhnutnosti odvolať pána ministra Ftáčnika, ale to je piaty minister, ktorého odvolávate za rok. (Hlasy z rokovacej sály.) Piaty, vypočítame vám to. Za rok päť ministrov, a pritom sa na tom zabávate, chichúňate, je to pre vás neuveriteľná zábava. My sme sa od utorka nepohli, pretože musíme počúvať toto mlátenie prázdnej a bezobsažnej slamy, vaše prejavy, ktoré trvajú hodinu, ktoré si myslíte, že sú nekonečne duchaplné, ale to je obyčajné zabíjanie času. (Potlesk.)
To, čo vy robíte s touto krajinou, proste vy ste si povedali, že budete pri tomto rokovacom poriadku zabíjať tu dni. Stále sa odvolávate na občanov, ale zabíjate tu hodiny absolútne bezobsažnými článkami a budete zrejme v tom pokračovať, lebo iné neviete. Prepáčte, ale toto nás núti, aby sa tu urobila zmena v rokovacom poriadku, pretože ak vy ste zakladatelia štátu, tak potom ten štát takýmto spôsobom vediete do katastrofy. Pretože takto sa nevedie štát, takýmto zabíjaním času.
Takže pán poslanec Húska, ten pátos tentoraz nebol namieste. (Potlesk.) Bol asi v takom zmysle, ako boli tie všetky...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Zabíjaním času je prijímanie protiľudových, protiobčianskych zákonov, ktoré likvidujú a zneisťujú občana tohto štátu, a nie odvolávanie ministra. Ja by som chcel, pán minister Ftáčnik, pripomenúť, že ak človek nenesie priamu zodpovednosť za rozhodujúce veci, ľahko sa mu vytĺka politický kapitál. Vy ste boli v minulosti v opozícii a permanentne ste v každom svojom vystúpení tento politický kapitál vytĺkali. Teraz sa divíte, že opozícia má voči vám výhrady. Ťažko sa vám dýcha.
Slovenské školstvo nikdy nemalo organizačné, personálne, koncepčné a programové problémy. Skôr to boli materiálne, finančné problémy. Slovenské školstvo malo aj v minulosti vysokú vzdelanostnú úroveň a bolo uznávané a ešte je uznávané v zahraničí. Bolo by dobre, aby sme si tento fakt všetci aj koalícia, aj opozícia veľmi dobre uvedomovali a snažili sa pristupovať k riešeniu týchto hmotných a finančných problémov súčasného školstva skutočne zodpovedne. Ak sa ale vloží do riešenia týchto problémov politický prvok, idú sa robiť účelové politické opatrenia, idú sa prijímať organizačné zmeny len preto, aby sa zlikvidovalo niečo, čo zakladá permanentnú opozíciu alebo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na základe § 28 rokovacieho poriadku teraz vystúpi pán podpredseda Presperín.
Nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
chcem vystúpiť k dvom problémom a chcem ubezpečiť pánov poslancov, že to nebude len preto, aby sme istým spôsobom znovu opakovali fakty, ktoré tu už boli povedané, ale hlavne preto, aby som v prípade Akadémie umení v Banskej Bystrici ubezpečil, že sú aj poslanci z koalície, ktorí sú za zachovanie tejto akadémie. Poviem aj fakty prečo a ktoré. (Potlesk.) Napriek tomu celé moje vystúpenie bude smerovať k jednému záveru, a to predostriem už teraz, aby bolo úplne jasné, že chcem podporiť zotrvanie ministra Ftáčnika vo funkcii, a poviem aj dôvody, pre ktoré to je. Dokonca nevidím ani dôvod pri riešení Akadémie umení v Banskej Bystrici na to, aby za tento stav v plnej miere zodpovedalo ministerstvo školstva.
Dovoľte mi teda povedať názor na Akadémiu umení v Banskej Bystrici z pohľadu predchádzajúceho môjho pôsobenia, to znamená ešte ako primátora mesta Banskej Bystrice, a úprimne ma mrzí, že celá táto otázka sa výsostne politizuje, ak chceme skutočne, tak ako som to už povedal aj v predchádzajúcej faktickej poznámke, vytĺkať na tomto bode.
Ja si myslím, že v akadémii by v súčasnom období predovšetkým bol potrebný pokoj na to, aby mohli dopracovať jednotlivé plány, aby mohli predstúpiť pred Akreditačnú komisiu, tak ako si to všetci predstavujeme.
Osobne si myslím, že treba načrieť do obdobia, prečo a kedy vznikala táto akadémia, a to nie je vôbec odtrhnutý prvok od regionálnej politiky, ktorá istým spôsobom aj v Banskej Bystrici rezonovala a rezonuje doteraz. Poviem aj s akými výsledkami a bude to aj kus našej sebakritiky. Predovšetkým z toho dôvodu, že Banská Bystrica ako jedno z centier, dosť veľkých centier, mala, má a som presvedčený, že aj bude mať svoju prioritu. Budovala sa alebo bol zámer ju budovať na báze určitého bankového centra nikdy nie celoslovenského, ako sa to hovorilo, ale regionálneho bankového centra, ďalej na úrovni cestovného ruchu, pre ktorý má všetky podmienky, a ďalej, samozrejme, aj na báze vysokého školstva. Tu treba pripomenúť jeden fakt, že okrem Akadémie umenia predsa v Banskej Bystrici vznikli aj ďalšie fakulty - právnická, fakulta medzinárodných vzťahov, rozšírili sa fakulty na samotnej Univerzite Mateja Bela, podobne a podobne.
Myslím si teda, že Akadémia umenia v Banskej Bystrici už dnes je mestotvorný a regionálny prvok, ktorý do tohto regiónu jednoducho patrí. Spomínal to už aj kolega Dušan Jarjabek vo svojom vystúpení, že táto fakulta alebo tieto fakulty tejto akadémie jednoducho nadväzujú alebo predchádzajú činnosti mnohých útvarov a inštitúcií, ktoré v tomto regióne, nie v Banskej Bystrici, aby som bol dobre pochopený, existujú.
Ak chceme skutočne stav, že dospejeme k tomu, že opera, Štátna opera v Banskej Bystrici začne mať nie dobrú, ale priemernú a postupne možno podpriemernú úroveň, bude to možno aj preto, že nebude mať dostatok vyškolených ľudí na to, aby mohla fungovať. To isté je v štúdiu Slovenského rozhlasu, to isté je v štúdiu Slovenskej televízie, to isté je v rôznych redakciách novín, časopisov, ktoré v Bystrici sídlia, a to isté, samozrejme, bude aj v oblasti iných odvetví ktoré alebo iných častí kultúrneho života, ktoré v Banskej Bystrici sú.
Možno to preženiem, vážení kolegovia, kolegyne, keď poviem, že mám obavy z jedného, že ak sa podarí ďalej neakreditovať a ďalej neriešiť túto akadémiu umenia, vidím to úprimne tak, a nemusíte so mnou súhlasiť, že čiastočne bude ohrozená postupne aj existencia Univerzity Mateja Bela, niektorých jej fakúlt.
Ja si nemôžem pomôcť, poviem to z tohto pódia na plné ústa, ja aj ako poslanec, aj ako občan Bystrice cítim ten bratislavocentrizmus v tomto smere a myslím si, že to nie je dobré, pretože ten silnejší by sa vždy mal správať k tomu slabšiemu tak, aby uznal aj jeho kvality a aby mu dal šancu. To je jeden pohľad.
Druhý, dovoľte mi, aby som vyjadril v tom, že ja som nikdy nechápal Akadémiu umenia ako primátor a teraz poslanec ako Mečiarovu školu alebo vlády Mečiara. Chápal som ju ako šancu pre región a šancu pre tých študentov, ktorí dostali možnosť v nej študovať, že ich je pomerne dosť a že dosahujú slušné výsledky, to ste mohli posúdiť z rôznych poslaneckých výskumov, mohli ste to posúdiť aj tu na pôde samotného parlamentu.
Poviem celkom na rovinu, že nie je jednota, samozrejme, ani medzi mnohými poslancami k riešeniu tejto otázky. Ja tu nebudem a nechcem dnes vyťahovať postoje jedného, druhého, tretieho medializovaného, často skresleného aj v médiách, ale poviem len niekoľko vecí, ktoré by sme mali brať do úvahy v rámci samotného riešenia. Hovorí sa, že dve akadémie alebo dve školy s takýmto zameraním v rámci malého Slovenska je príliš veľa. Dovoľte mi povedať a podať len veľmi stručnú informáciu o počte umeleckých vysokých škôl v niektorých krajinách Európy. V Grécku je 6 takých akadémií, vo Fínsku 4, v Belgicku 30, v Rakúsku 12, v Dánsku 20, v Nemecku 36, v Holandsku 43, v Poľsku 8. Tie informácie sú získané z internetu a osobne si myslím, že by mali zarezonovať pri rozhodovaní o tejto otázke.
Bojím sa, aby sme nemuseli nakoniec konštatovať jednu myšlienku jej profesora, ktorého už tu spomínala pani poslankyňa Tóthová v úvode, a dovolím si to citovať. Je to myšlienka, ktorú povedal pri prečítaní správy pracovnej skupiny Akreditačnej komisie, a hovorí: To, čo chceme na Slovensku zakonzervovať osihotenou existenciou VŠMU, to je asi to, čo tu bolo v 19. storočí bez ohľadu na to, čo vyžadujú potreby modernej slovenskej kultúry. Neviem, či to je ono, čo potrebujeme na prelome dvoch tisícročí, nie 19. a 20., ale 20. a 21. Či kultúra a hudobné vzdelanie by nemali byť založené na tolerancii, na demokratickej a slobodnej voľbe študenta, kde chce študovať, akej škole dá prednosť, u akého pedagóga chce získať svoje vzdelanie. Tak ako je to normálne v Európe, sú v spomínanom Nemecku s desiatkami takých škôl aj z ich veľmi diferencovanou kvalitou, na to treba upozorniť. Bez toho však, aby jedna škola, respektíve jej pedagógovia zlým spôsobom zavrhovali existenciu inej školy.
Dovolím si povedať len tri vety alebo tri závery k stanovisku Akreditačnej komisie zo zasadnutia dňa 13. 10. 1999, kde podľa mňa sa nepreukázal ani jediný fakt, ktorý by v daných študijných programoch utlmoval, potláčal tvorivý aspekt myslenia študenta. Kde k vekovej štruktúre jednotlivých garantov treba povedať, že vekový priemer garantov študijných odborov na VŠVU je 58 rokov, nejdem tu menovite hovoriť o jednotlivých akademických funkcionároch a podobne.
Napriek všetkému to sú fakty, ktoré existujú. Poviem úprimne, dostal som veľa listov po televíznej besede, ktorá bola na VTV k tejto problematike, rôzneho zamerania. Niektoré kladné, niektoré, ktoré chápali postavenia aj malých centier alebo malých miest, menších miest ako centra aj v tomto postavení. Dostal som aj listy opačné, mrzí ma, že to boli listy predovšetkým od akademických funkcionárov alebo vysokoškolských pedagógov a boli väčšinou z Bratislavy. To mi len potvrdilo, vážení kolegovia, môj názor, že je potrebné prekonávať bariéru v tomto smere aj voči niektorým rozhodnutiam, ktoré tu sú.
Vrátim sa k tomu, čím som začal, a to vyjadrením podpory ministrovi školstva, a poviem dôvod. Minister školstva mal pred sebou návrh alebo rozhodnutie Akreditačnej komisie, ktorý hovoril jednoznačným spôsobom a ktorý povedal v podstate, že akreditácia všetkých troch fakúlt nie je možná zo spomínaných dôvodov. Napriek tomu si myslím, že rozhodnutie, ktoré urobil a jednoducho absolútne neprijal tento záver, ale našiel dva spôsoby riešenia, z ktorých jeden, ja som povedal, že nie je riešením pre Akadémiu umení v Banskej Bystrici, a to je pričlenenie k Univerzite Mateja Bela, umeleckej fakulty, pretože tam by sa absolútne neriešila tretia fakulta a tá by ostala na vode, chápem ako východisko z tejto situácie celkom optimálne a zodpovedné, ktoré hovorí o tom, aby sa vytvoril projekt realizácie potrebných zmien na Akadémii umení Banská Bystrica s cieľom získať akreditáciu pre odbory študované na Akadémii umení Banská Bystrica. Zmeny, a to je dôležitá poznámka, by sa mali realizovať bez zrušenia vysokej školy najmä vlastnými silami. Pre toto potrebuje samotná akadémia pokoj, pre to potrebuje aj pomoc mnohých funkcionárov a mnohých poslancov, je jedno, z ktorej strany to je.
Dovoľte mi ešte povedať na podporu toho stanoviska, ktoré som tu spomínal, a to je podpora práce pána ministra Ftáčnika, aj niektoré ďalšie fakty, ktoré tu sú. Nebudem ich bližšie rozoberať, len ich pomenujem.
Je nesporné, že sa začali práce na dlhodobej koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov. Takisto prijatím novely zákona číslo 524/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa vytvorili predpoklady na väčšiu účasť rodičov na ovplyvňovaní samotného fungovania školy.
V júni 1999 sa začalo s rozsiahlym overovaním novej koncepcie maturitnej skúšky, ktorá bude pokračovať v rokoch 2000 až 2002 a na návrh ministerstva bola vydaná aj nová smernica o vzorovej organizácii krajského a okresného úradu.
Osobitne sa pripravuje koncepcia vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie. Východiská v podstate boli pripravené na diskusiu akademickej obce vysokých škôl.
Na návrh ministra, áno, bola vymenovaná Akreditačná komisia, ktorá posúdila podmienky poskytovania vzdelávania v posledných rokoch vytvorených vysokých škôl. O jednom výstupe som hovoril.
Veľmi zodpovedne môžeme posudzovať aj hlavné aktivity Ministerstva školstva Slovenskej republiky v roku 1999 v oblasti vysokých škôl. Len na malú ilustráciu. Je to záležitosť, kde napríklad pripraví vláda koncepciu ďalšieho rozvoja, o ktorej som už hovoril, vrátane riadenia a financovania vysokých škôl. Ide o viaczdrojový systém financovania, ako aj hospodárenie vysokých škôl ako neziskových organizácií. Bude sa podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia a podobne a podobne.
Myslím si, že kolega Janko Cuper hovoril tu o jednej veci, aby sme nestavali fakty proti faktom. Myslím si, že je to potrebné, ak sa na jednej strane hovorí o tom, že sa tu vykonali len práce, ktoré dehonestovali slovenské školstvo a nevykonalo sa nič dobrého. Osobne poznám pána ministra Ftáčnika niekoľko, poviem 15, možno 20 rokov. Nikdy som nemal pocit, že je to človek, ktorému by chýbala zodpovednosť, ktorému by chýbal určitý ťah na bránku, ako sa hovorí, a nikdy mu nechýbala slušnosť pri riešení mnohých aj zodpovedných problémov. To, ak sa dá človek niekedy uniesť chvíľkovo, ešte neznamená, že ide o človeka, ktorý nevie komunikovať.
Chcel by som poprosiť, aby sme ďalej možno rozhodovali a zaoberali sa aj týmto návrhom opozičných poslancov v pokoji a rozvahe a rád prispejem k tomu, aby sme tu rokovali pokojne a zodpovedne.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána podpredsedu chcú reagovať poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Oberhauser.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán podpredseda parlamentu uviedol myšlienku, že silnejší by mal pomôcť slabšiemu. Inscenoval to na prípad vysokých škôl. Ja s ním plne súhlasím a nielenže plne súhlasím, uvediem, že takto postupovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vo vzťahu k novovznikajúcej Právnickej fakulte v Košiciach. V prvých rokoch táto fakulta zďaleka, ale zďaleka nevykazovala také parametre, ako má dnes. A bola oveľa slabšia ako bratislavská fakulta. Napriek tomu my sme cestovali z Bratislavy jednu noc tam, druhú noc naspäť, aby sme mohli prednášať, aby sme mohli skúšať na tejto fakulte, aby sme jej mohli pomôcť, pretože sme chceli, aby bola ďalšia právnická fakulta. Že to bolo správne, vieme dnes jednoznačne. O čo morálnejší bol postup učiteľov bratislavskej právnickej fakulty, ktorí v tom čase učili aj na Vysokej škole vtedajšieho ZNB, teda boli mimoriadne zaťažení. A o koľko bola odlišná od postojov súčasnej Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ja sa veľmi čudujem, že také sebecké postupy sa na vysokej škole prejavujú. Myslím si, že by tu mal byť úplne iný prístup, prístup vzájomnej pomoci, prístup vytvorenia podmienok pre ďalší rast učiteľov novovznikajúcej fakulty...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Béla Bugár, za slovo.
Chcel by som povedať, že si veľmi vážim vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Presperína, exprimátora Banskej Bystrice. Chcel by som zvýrazniť v tejto súvislosti aj fakt, že existuje takzvaný sociogram v sociálnej psychológii, kde sa nakreslia jednotlivé subjekty a skúmajú sa vzájomné vzťahy a väzby. V čase, keď pán podpredseda Národnej rady rečnil, rád by som, možno to aj televízia vie dokázať, keby ste mohli niekde si premietnuť grimasy pána profesora Šlachtu, ktorý sedí na konci pravého radu ako univerzitný profesor, ktorý je z tej istej strany ako pán podpredseda Národnej rady Presperín. Tieto grimasy mi pripomenuli grimasy pána Mitru v čase, keď pán predseda výboru pre mandátové a imunitné záležitosti Sopko hovoril, že tajná služba odpočúvala a sledovala vtedy a sleduje aj teraz.
Zvýraznil by som v tejto súvislosti tieto citácie pána podpredsedu Národnej rady a chcel by som zvýrazniť, že vo vzťahu k odvolávaniu pána ministra Ftáčnika vystupujem po prvýkrát, keď hovoril, že nejde len o akadémiu umenia. Tu ide skutočne o jednu globálnu hru a v tom bude aj úloha pána ministra Ftáčnika po tomto neodvolávaní, odvolávaní, ktoré určite prežije, aby skupina ľudí v akademickej obci skutočne si nerobila zo Slovenska revolučných demokratov v Rusku, ktorí chceli vytrhávať koľajnice po prevzatí moci za to, že po nich jazdil cár. A tie grimasy pána profesora Šlachtu sú úplne na úrovni pána Mitru zo Slovenskej informačnej služby.
Ďakujem za pozornosť.