Tretí deň rokovania

24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

20. januára 2000

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Otváram pokračovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: Ištván, Lexa, Šimko. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Prokeš.

Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní, prosím poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby zaujala miesto pre navrhovateľov, a pani poslankyňu Rusnákovú, aby zaujala miesto pre spravodajcu.

V rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Ftáčnikovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky (tlač 465) vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci a z ústne prihlásených poslancov vystúpil len poslanec Tuchyňa.

Do rozpravy sa ešte ústne prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Podhradská, páni poslanci Jasovský, Kačic, Antecký, Cuper a ako posledný pán poslanec Húska.

Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

Prosil by som, aby ďalšie rokovania Národnej rady viedol podpredseda Hrušovský.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán predsedajúci Národnej rady,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som ako poslankyňa, ktorá sa taktiež podpísala pod odvolanie pána ministra školstva, uviedla svoje dôvody, ktoré ma k tomuto kroku viedli. Nezvyknem robiť podpisy alebo kroky bez toho, že by som vnútorne bola presvedčená na základe určitých dôvodov o tom, že to, čo podpisujem, je vec, ktorá skutočne obstojí.

Predovšetkým by som chcela povedať, akú filozofiu riadenia školstva vláda Dzurindu, ktorú prezentuje príslušný pán minister školstva, začala realizovať. Je všeobecne známe, že slovenské školstvo už aj v minulosti malo veľmi vysokú úroveň. Dôkazom toho je, že v minulosti vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí odišli do zahraničia, prevažne všetci sa umiestňovali na špičkových úrovniach a vlastne preukazovali široký okruh znalostí, ktoré v školách nadobudli. Obdobné sú skúsenosti so zahraničnými študentmi, ktorí u nás študovali. Vychádzajúc z tohto vláda Vladimíra Mečiara mala stratégiu rozvinúť školstvo, a to do takej miery, aby tieto dobré hodnotenia a záujem študovať na slovenských vysokých školách dostal priestor.

V období, keď sme boli vo vláde, bol veľký záujem nielen študovať na lekárskych fakultách, na poľnohospodárskych, ale napríklad Izrael prejavil veľký záujem priamo pre túto krajinu organizovať za tvrdú menu učebné cykly a výučbu na slovenských vysokých školách. Toto by malo veľký vplyv aj na prísun financií do rezortu školstva, nehovoriac o tom, že by to bol určitý spôsob vývozu našej vzdelanosti a aby sa toto mohlo uskutočniť, samozrejme, treba do tej vzdelanosti dať určité investície. Vychádzajúc z analýz, ktoré boli urobené v zahraničí, je jednoznačný záver, že investície dané do vzdelania sú jedným z najrentabilnejších investícií, nehovoriac už o tom, že pokiaľ ponúkneme takúto možnosť štúdia na našich vysokých školách, má to aj to pozitívum, že absolventi našich vysokých škôl, ktorí sa vrátia do materskej krajiny, sú už kontaktné osoby, ktoré sú pri hľadaní partnerov v zahraničí na spoločné podnikanie alebo na vývoz veľmi dobrými partnermi, ktorí dajú pozitívne relácie o stupni vývoja Slovenskej republiky. Toto bol projekt Mečiarovej vlády, preto aj zakladanie ďalších vysokých škôl nebolo nezmyselné zakladanie bez plánu alebo bez uváženia.

Aká bola filozofia novej vlády, ktorá nastúpila? Prvé, čo nové vysoké školy dostali, a to už robila aj pred voľbami, dostávala vo svojich hodnoteniach na úroveň - a ja to teraz priamo citujem -, "závodných škôl práce Mečiarovej vlády" a začalo sa nielen spochybňovať ich kvalitatívne zázemie, ale vôbec ich existencia. Pod heslom racionalizácia sa začali kroky na likvidáciu týchto vysokých škôl a zároveň aj na likvidáciu, prípadne zrušovanie v rámci siete stredných škol. Je veľmi pozoruhodné, že niekto vie takúto likvidáciu, takúto decimáciu školstva nazvať racionalizáciou. Mňa sa to ako vysokoškolskej učiteľky nesmierne dotýka a som hlboko rozhorčená. Rozhorčená som aj preto, že vlastne dôvodom na takéto kroky sú finančné otázky.

Takéto zlučovanie v rámci stredných škôl sa nedeje na základe analýz potrebnosti spoločnosti, ktoré by boli parlamentu prezentované, ale sa deje podľa môjho názoru nedomyslene. Dnes som skoro zmeškala svoje vystúpenie, lebo som v rozhlase počúvala nahraté vystúpenie pána ministra školstva, ktoré vysielal Slovenský rozhlas. A tam som sa dozvedela, že niektoré stredné školy sa likvidujú, elegantne povedané, vstupujú do útlmu, pretože ich absolventi nenachádzajú na trhu práce svoje uplatnenie.

Pán minister, mám otázku. Vytvárate nové školy pre týchto ľudí na základe analýzy, aby ste im ponúkli vzdelanie, ktoré potrebuje táto spoločnosť? Vytvára táto vláda rozvojové programy, ktoré by ponúkli miesta pre ľudí so stredným odborným vzdelaním v rámci pokrytia celého územia našej republiky? Nebudem sa zaoberať odpoveďou, lebo odpoveď je jasná a občania ju už pochopili. Ale mrzí ma jedno. Keď nevytvárate ďalšie školy, to znamená, decimujete i vzdelanie na úroveň povinnej školskej dochádzky. Potom mám ďalšiu otázku: Máte zabezpečené pracovné príležitosti pre mládež, ktorá má vzdelanie na úrovni povinnej školskej dochádzky? Nemáte. Tak ako môžete prísť s argumentom, že to robíte preto, lebo títo ľudia nemajú, resp. neviete im zabezpečiť, alebo prax neponúka miesta a dostávajú sa do armády nezamestnaných.

Ak je toto skutočný dôvod, pán minister, tak potom bolo potrebné pokračovať inak, spraviť analýzu, čo si vyžaduje táto spoločnosť, aké rozvojové programy, pre tie smery rozvoja pripraviť školy, ktoré by sa pretransformovali na príslušnú odbornú vzdelanosť, ktorú potrebuje naša spoločnosť. Dovolím si tvrdiť, že takouto cestou ešte len znížime vzdelanosť nášho národa a namiesto toho, aby sme boli štátom, ktorý bude ponúkať vysokoškolské vzdelanie aj pre okolité krajiny, ako aj krajiny vzdialené, stávame sa krajinou, ktorá o chvíľu bude krajinou tzv. gastarbeiterov, pretože ešte sprivatizujeme aj strategické podniky do zahraničných rúk a tak ďalej, čiže budeme ponúkať len manuálne operácie alebo k určitým automatizovaným linkám bez rozvoja vzdelanosti.

Povedala som, že mňa to osobitne mrzí, lebo som vysokoškolská učiteľka. Možno sa budete diviť, prečo toľkí vystupujeme, keď je dopredu zrejmé, veľmi pravdepodobné, blížiace sa k istote, že koaliční poslanci vás v kresle udržia. Pán minister, tak preto, že v klube Hnutia za demokratické Slovensko je 12 vysokoškolských učiteľov, ktorí veľmi dôverne poznajú situáciu v predchádzajúcich rokoch aj dnes na vysokých školách, ďalej sú v klube poslancov Hnutia za demokratické Slovensko poslanci, ktorí sporadicky prednášajú na vysokých školách, prípadne sú členmi vedeckých rád, takže preto je naše rozhorčenie také a azda aj história potrebuje stenografický záznam, kto a aký postoj mal v tomto bode vývoja k rozvoju vzdelanosti na Slovensku. Pretože história rušenie škôl vždy spája s určitou politickou situáciou, ktorá sa neskôr nazve vlastným menom.

Ešte chcem pripomenúť, že dvanásť vysokoškolských učiteľov z Hnutia za demokratické Slovensko dalo protest proti vašim krokom ešte v minulom roku. Tento protest bol akosi prezentovaný tu v parlamente aj v dennej tlači a bolo to jedno z ohniviek nespokojnosti, ktorá vlastne na Slovensku s filozofiou riadenia školstva bola prezentovaná v minulom roku. Vystúpila som k stanovisku pani poslankyne Angelovičovej, ktorá spomínala, že ste v rezorte akceptovaný. Priložila som, že áno, minister má byť v právnom štáte akceptovaný, ale je aj veľký nesúhlas s vašou činnosťou.

Teraz si dovolím konkretizovať napríklad len tri, ktoré mi momentálne zišli na um. Bola to nespokojnosť Slovenskej rektorskej komisie, ktorá bola poskytnutá tlači 7. septembra 1999. Bola to nespokojnosť s finančným pokrytím školstva. Ďalej takúto nespokojnosť vyjadril Klub dekanov fakúlt vysokých škôl. Išlo o 77 členov, teda 77 dekanov. Ďalej plénum združenia vysokých škôl vyjadrilo nespokojnosť a ďalšie, ktoré momentálne neviem prezentovať. Tieto nespokojnosti jasne uvádzajú, že vami prezentovaná racionalizácia je vlastne likvidačná racionalizácia.

V strednom školstve, ako som spomenula, robíte zlúčené školy, združené a školy v útlme. Cieľ je finančná úspora.

A teraz sa pozrime na finančnú úsporu. Z tlače som sa dozvedela, konkrétne z Národnej obrody 3. decembra 1999, že v jednom kraji tieto vaše úspory budú znamenať, konkrétne v Trnavskom kraji, úsporu 2,5 mil. Keďže som sedela v dvoch vládach a sledovala som finančné toky v rámci rozpočtu a podobne, a vôbec sledovala som aj výdavky vašej vlády, tak vám môžem povedať, že 2,5 mil., ktoré takýmito "racionalizáciami" ušetríte, sú kvapkou proti nelogicky a neodôvodnene urobeným výdavkom už vašej vlády v minulom roku. Dovolím si prezentovať napríklad vydaných 80 mil., to je k tomu 2,5 mil., keby sme to násobili osemkrát, to je 16, dajme tomu 20 mil. všetky úsporné opatrenia, ale napríklad minulý rok ste dali 20 mil. z rozpočtu na výlet do Soulu 78-člennej skupine. Boli v nej štyria ministri vrátane vás, pán minister. Vieme, že tento výlet nemal žiadny efekt. Ďalej bolo vydaných 330 mil. na Univerziádu. Nehovorím, že Univerziáda nie je potrebná, ale pozrime sa na sumu a úsporu v jednom kraji 2,5 mil. vašimi úspornými opatreniami. Tak som veľmi akosi nespokojná s týmito postupmi ministerstva školstva už aj preto, že neboli urobené analýzy.

K tomu, čo som spomínala pred chvíľou, že niektoré vysoké školy zriadené vládou Vladimíra Mečiara ste nazvali závodné školy práce Hnutia za demokratické Slovensko, chcem vám povedať, pán minister, že napríklad Právnická fakulta v Banskej Bystrici napriek svojmu krátkemu trvaniu urobila veľký krok dopredu. Vyučuje právnikov na aproximáciu práva, ktorej zvládnutie je vlastne jednou z podmienok a jednou významnou podmienkou a prvou podmienkou, ktorá príde v negociáciách do úvahy, a práve táto vysoká škola vychováva špecializovaných právnikov na túto činnosť, pretože ďalšie fakulty, aj keď to zahŕňajú do svojej výučby, nie sú na túto aktivitu špecializované.

A akú kvalitu má táto výučba? Dovolím si vám povedať jeden príklad. Viete, že sme organizovali takzvané týždne európskeho práva. To boli akcie Mečiarovej vlády, Národného strediska pre ľudské práva a právnických fakúlt. Jedine z asociovaných krajín zo Slovenska v rámci tejto akcie študenti odchádzali - aj sa v tom pokračuje - do Štrasburgu a Bruselu, kontaktovali sa tam a vlastne potom lektori prichádzajú na Slovensko a diskutujú o aproximácii práva, vôbec o rozvoji práva. A práve táto banskobystrická právnická skupina - viedla som ju v Štrasburgu - vyvolala takú pozornosť, že keď diskutovali s tamojšími pracovníkmi, tak zástupca Rady Európy pán doktor Lamoor doslova vyhlásil: "Toto nebola diskusia, toto bol vedecký seminár."

Naši študenti totiž kládli otázky, prezentovali svoje názory a všetko realizovali plynule v anglickom jazyku. Po tomto stretnutí mi povedal: "No dobrý výber ste spravili, pretože oni plynule hovorili po anglicky." A ja hovorím: "To nebol výber podľa jazykových zdatností, takto angličtinu ovládajú všetci študenti plus mínus Právnickej fakulty v Banskej Bystrici." Neveril, prišiel do Banskej Bystrice, prednášal a v rámci prednášky kládol otázky a presvedčil sa, že títo študenti odpovedali v plynulej angličtine.

Takže vážení, čo je takéto zhadzovanie vysokých škôl? Čo to znamená? Podľa mňa má jednu veľmi smutnú skutočnosť, pán minister, a vy jej velíte. A viete o tom, že aj akreditácie, ktoré sa robili, boli politicky účelové.

A teraz by som bola veľmi rada, keby ste mi venovali pozornosť, lebo vám idem uviesť jedno meno a vy asi už budete vedieť, o čom je reč. Ide o prof. JUDr. Oscara Eischeka, DrSc. Prednáša na Viedenskej univerzite a tento pán bol predsedom Medzinárodnej akreditačnej komisie a zúčastnil sa na akreditácii viacerých vysokých škôl v Európe. Tento pán vám napísal list, keď sa oboznámil s materiálmi akreditovania Akadémie umenia v Banskej Bystrici, tento list napísal aj premiérovi Dzurindovi a budem vám citovať z toho listu, pretože bol zaslaný ešte niekedy v minulom roku, dosť včas, aby ste zastavili tú ohyzdnú politickú akciu voči Akadémii umenia. V tomto liste je napísané, píše to pán prof. JUDr. Oscar Eischek, DrSc.:

"Mal som možnosť nahliadnuť do stanoviska pracovnej skupiny Akreditačnej komisie k vzniku a hodnoteniu Akadémie umení v Banskej Bystrici. Keď som ju začal čítať, neveril som vlastným očiam. Počas mojej niekoľkodesaťročnej činnosti som čítal mnohé paškvily, opakujem paškvily, ale myslím si, že tento prekonal všetky moje predchádzajúce skúsenosti." Však je to tak, pán minister? "Možno len bohu ďakovať, že ľudia s takou zvrátenou zideologizovanou a spolitizovanou morálkou neboli pri preverovaní na vysokých školách v päťdesiatych rokoch napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave, lebo by neboli nechali kameň na kameni a Univerzita Komenského by bola nenávratne patrila už len minulosti." Však, pán minister, takto to bolo napísané?

Napriek tomuto listu, ktorý ste dostali od takého medzinárodného odborníka, ešte stále ste sa tvárili, že stanovisko Akreditačnej komisie nie je spolitizované, že je objektívne a skutočne Akadémia umení v Banskej Bystrici je niečo, čo treba zlúčiť, zlikvidovať a podobne. Teraz som presne našla v poznámkach svoj termín. Pán profesor JUDr. Oscar Eischek bol o posudok požiadaný v decembri 1998. To znamená, o niekoľko mesiacov dal posudok. Čiže vy ste veľmi skoro vedeli, o čo ide a na čo sa hrá.

Vážený pán minister, pokiaľ ste vo svojich vystúpeniach argumentovali, že predsa stačí jedna Vysoká škola múzických umení v Bratislave, že sa nič nestane a tak ďalej, chcem vám povedať, že Rakúsko má štyri obdobné umelecké vysoké školy: v Salzburgu, v Grazi, Viedni, Innsbrucku. Maďarsko má päť: v Budapešti, Györi, Miškolci, Debrecíne a v Pécsi. Vážený pán minister, ozaj si myslíte, že je to taký prepych alebo nezmysel vytvárať konkrétne Akadémiu umení v Banskej Bystrici? Nebudem opakovať to, čo už povedali moji kolegovia, aké sú dôvody, aké sú pozadia týchto útokov.

Na záver chcem len uviesť, že ako vysokoškolská učiteľka majúca na zreteli a na srdci rozvoj školstva, najmä vysokého školstva na Slovensku, ktoré bolo, a s obavou hovorím, je skutočne na vysokej úrovni, nemôžem podporovať zotrvanie takého ministra školstva v kresle, ktorý decimuje školstvo a nebojuje za jeho rozvoj, ministra, ktorý predkladá do vlády materiály, ktoré idú nie na rozvoj, ale k decimovaniu školstva. Síce uvádza, že s tými návrhmi nesúhlasí, ale ich predkladá. Prosím vás pekne, bola som v dvoch vládach, ale jedine jeden postoj je správny. Ak s niečím nesúhlasím, tak mám dve možnosti. Buď to nepredložím, alebo keď to musím predložiť a nesúhlasím s tým, tak odstúpim. Vy ste to neurobili, nepracujete na rozvoji školstva, preto budem jednoznačne hlasovať za vaše odvolanie a môžem vás ubezpečiť, že ani štipku nie z politických dôvodov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia v poradí je prihlásená pani poslankyňa Podhradská, ktorá nie je prítomná. Po nej vystúpi pán poslanec Jasovský.

Ešte pred ním sa s faktickými poznámkami hlásia piati páni poslanci. Posledný je pán poslanec Krajči.

Pán poslanec Šlachta.

Poslanec Š. Šlachta:

Pani poslankyňa Tóthová spomínala meno uznávaného profesora, ktorého citovala. Len ma mrzí, že poplietla meno tohto pána a myslím si, že to jeho renomé si to skutočne nezaslúži.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

K pani profesorke Tóthovej, ktorá brilantným spôsobom hodnotiac prácu ministra vo všetkých aspektoch podala analýzu, v čom je slabina jeho fungovania a menovite, i keď povedzme skreslila meno pána profesora, na tom nezáleží, sú tu ďalšie tri listy ďalších profesorov z NUFIC centra, ktoré hovoria o tom, akými politickými argumentáciami novovymenovaná Akreditačná komisia v poslednom čase funguje.

Priatelia, to nie je len vaša hanba, to je naša hanba, pretože to je naša Akreditačná komisia, pán minister. A my sme takéto ostudné závery nikdy neurobili počas štyroch rokov, počas troch rokov, lebo ste nám ten jeden rok zobrali, pardon. A malo to byť fakticky päť rokov. No ale, prosím vás pekne, na tých argumentoch sa mi skutočne zdá, pán minister, že konkrétna osobná kooperácia medzi vami a predsedom Akreditačnej komisie je asi dakde zadrhnutá. Pretože v prípade profesora Kačalu bola spolupráca živá, takmer každodenná, mal na to svojich emisárov, ktorí kooperovali s predsedom vlády a s inými členmi vlády. Viem, že tie argumenty sa veľmi tvrdo cizelovali nielen preto, aby formálne obstáli, ale aby obsahovo obstáli a ide hlavne o to, že Akreditačná komisia vlády Vladimíra Mečiara mala vždy dobrú vôľu a nehľadela na tričká. A to bolo zásadné. A toto stanovisko prof. Kačalu vždy strážil ako nestranícky predseda tejto komisie a skutočne dával veľký pozor na to, aby nemal nikto pocit krivdy.

A v prípade Akadémie v Banskej Bystrici bolo evidentné, že sme chceli vytvoriť naozaj konkurenčné prostredie, a to konkurenčné prostredie sme považovali za faktor, ktorý mal vytvoriť naozaj dobrú produkciu. Nebolo tu iného zámeru. Žiadne politické ciele, a to ste práve vy neurobili. To je tá chyba.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Tóthová len potvrdila, že predložený poslanecký návrh neobsahuje žiadne konkrétne výhrady. Je postavený vo všeobecnej rovine a v troch vetách na nič podstatné nepoukazuje. Ide preto aj z hľadiska predkladateľov jasne o formálny návrh, ktorý umožňuje hovoriť o všetkom a zároveň o ničom. Ide o výsostne politický návrh. Práve politické kauzy a personálne návrhy na odvolania členov vlády, ktorých tu už bolo niekoľko, bránia pružnejšiemu rokovaniu Národnej rady Slovenskej republiky, prijímaniu dôležitých návrhov zákonov, riešeniu oprávnených potrieb, sociálnych i ekonomických potrieb občanov a životne dôležitých problémov, ktoré sú spojené so životom občanov na Slovensku. Je preto jasné, kto brzdí parlament a kto má aké záujmy.

Som preto presvedčený, že dnešná opozícia má veľmi ďaleko od konštruktívnosti. Je tiež evidentné, že ide o destabilizáciu nielen v Národnej rade, ale v celej spoločnosti. Dokumentujú to i vaše vyhlásenia, páni poslanci a pani poslankyne, o možnom vyvolávaní občianskych nepokojov, či vyhlásenia o pripravovanej petícii k vyhláseniu referenda o predčasných voľbách. Osobne sa čudujem, že pod návrhom sú podpísaní poslanci Hnutia za demokratické Slovensko práve z akademickej obce, čo ma osobne mrzí.

Na záver by som chcel pripomenúť k predmetnému návrhu, že osobne poznám pána ministra Ftáčnika niekoľko rokov ako poslanca, ako významného ľavicového politika, ako odborníka v školstve, ako človeka, ktorý má záujem riešiť pozitívnym spôsobom problémy v oblasti školstva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dámy a páni,

myslím si, že sa treba vrátiť k meritu veci o tom, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová v tom zmysle, keď hovorila o politike, ktorá sa zaviedla do vysokého školstva. Je to skutočný problém, ktorý treba verejnosti stále pripomínať. Akreditačná komisia hodnotila Akadémiu umení len z politického hľadiska. Zduplikovali to tu niektorí prítomní páni poslanci. Problém politiky do vysokého školstva jednoducho nesmie patriť. Ak sa prijmú tieto pravidlá hry, takýmto spôsobom sa dá zlikvidovať každá vysoká škola, každá nepohodlná vysoká škola každému režimu. Toto je problém, ktorý treba riešiť, problém politiky na vysokých školách. Treba to stále duplikovať, zduplikúvať a treba na to upozorňovať hlavne vysokoškolskú verejnosť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pani profesorka Tóthová vo svojom vystúpení povedala, že nevie, ako sa bude volať obdobie, keď sa rušia školy. Chcem len upozorniť, že takýchto období v histórii nášho národa už bolo viacero a spomeňme si niektoré, predovšetkým to bolo za Bachovho absolutizmu, neskôr za Veľkomaďarska, keď sa rušili slovenské gymnáziá Revúca, Kláštor pod Znievom, Martin, potom to bolo počas fašistického Nemecka a okupácie Slovenska a dnes je to znovu počas vašej vlády. Toto obdobie sa vždy volá obdobím temna. Takže takéto obdobie historici už poznajú a jednoducho si myslím, že nastúpilo. Jedna pravda je tá, že s hlúpym národom sa dá vždy manipulovať a neviem, či to nie je váš cieľ.

Čo sa týka mzdy učiteľov, treba povedať, že po revolúcii v rokoch 1990 - 1991 boli mzdy učiteľov na úrovni policajtov. A vtedy naozaj bol učiteľ ocenený v spoločnosti tak, ako má byť. Bol som minister vnútra a podarilo sa mi mzdy policajtov dostať na ten príslušný rebríček tak, ako majú byť ocenení policajti. Verím, pán minister, že vy ako minister školstva dotiahnete mzdy učiteľov znovu tam, kde majú byť, na úroveň policajtov. Je to vaša úloha.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Po ňom pán poslanec Kačic.

Poslanec J. Jasovský:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

dámy a páni,

včera nám bolo vytýkané, že vystupujeme v politickej rovine. Myslím si, že by bolo možné, aby sme urobili aj nejaké odborné semináre v tomto parlamente. Opozícia na to má, ale koalícia nás nepočúva, a národ, dúfam, že sa poučí už aj sám.

Keď sa začalo v tlači publikovať stanovisko ministerstva školstva a osobitne aj stanovisko pána ministra k problému Akadémie umení v Banskej Bystrici, spozornel som, pretože som človek, ktorý žije v tomto kraji. Viackrát som v živote budoval rôzne inštitúcie, budoval som rôzne útvary, Krajské riaditeľstvo pôšt, Generálne riaditeľstvo pôšt, a viem, koľko úsilia a koľko života je potrebné na to, aby vznikla nejaká inštitúcia, koľko je potrebné venovať svojho osobného času na to, aby sa podarilo vybudovať niečo slušné. Preveril som si situáciu v Banskej Bystrici a s cieľom pomôcť som oslovil aj písomne viacerých poslancov tohto parlamentu. Bohužiaľ, koaliční poslanci sa mi vôbec neozvali. Nakoniec mi vlastne pomohol, za čo som vďačný, podpredseda Národnej rady pán Presperín a vďačný som aj predsedovi Národnej rady, ktorý sa ukázal na výstave, ktorú zorganizovala Akadémia umení v našej Národnej rade. Ochotne mi pomohli naši páni poslanci, pán poslanec profesor Šťastný, pán poslanec Kalman. Navštívili sme spolu 9. novembra 1999 Akadémiu umení v Banskej Bystrici, aby sme si zistili situáciu priamo na mieste, aby sme nepočúvali a nemali informácie len sprostredkovane.

Dnes teda nebudem vystupovať v politickej rovine a nebudem prezentovať názory ľudí, s ktorými sa stretávam. Sú to aj názory ľudí, ktorí pracujú, samozrejme, v školstve, ale budem hovoriť o mojich názoroch, ktoré som získal priamo v Banskej Bystrici. Veľmi ma potešil otvorený a úprimný prístup akademických funkcionárov Akadémie umení a veľmi ma potešil takisto aj spontánny a úprimný záujem študentov o svoju budúcnosť.

Čo sme teda videli na pôde Akadémie umení v Banskej Bystrici? Videli sme zrekonštruované a opravené priestory, upravené špeciálne pre potreby výučby a najmä praktickej výučby na Akadémii umení. Sú tam pekné študovne, pekné ateliéry a najmä usilovní a šikovní mladí študenti. Mal som veľmi dobrý pocit, pretože tak ako som to už povedal, viem oceniť, koľko roboty, koľko nervov a koľko života si vyžiadalo takéto dielo tu v Banskej Bystrici. Sú to pracoviská, ktoré sú dnes prakticky kompletné a tie, na ktoré boli minuté vysoké nadobúdacie ceny, resp. investičné náklady, a myslím si, že škola prakticky už ďalšie investície nepotrebuje. Potrebuje už len náklady na praktickú údržbu a udržanie prevádzky a chodu tejto vysokej školy. Škola funguje aj s 244 študentmi.

Vy dnes špekulujete, ako sa zbaviť, pán minister, čierneho Petra, ktorého máte v rukách a ktorého vám nanútili vaši kolegovia poslanci koalície, ktorí vám ho nanútili celkom zbytočne. Skočili ste na lep "bratislavocentrizmu" a niektorým požiadavkám osobných ambícií na zrušenie Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nikdy ste nič nevybudovali, pán minister, a preto neviete oceniť pocit dobre vykonanej roboty? Nerozumiem. Ľahko je niečo zrútiť, ale ťažko sa to znovu stavia na nohy. Videli ste predtým problém Slovenských aerolínií. Keby nebola tento problém vyriešila Národná rada a osobitne poslanci hospodárskeho výboru, nebol by doriešený doteraz, lietadlá by stáli na letiskovej ploche. Len dnes akosi nieto toho, kto by zaplatil škodu 580 mil. Sk, ktorá v tejto súvislosti vznikla. Ani ja som nevedel, bohužiaľ, odpovedať študentom, s ktorými sme sa stretli, kto zaplatí v prípade zrušenia Akadémie umení ich rodičom náklady napríklad na tri roky štúdia, ktoré by nedokončili. Alebo chcete garantovať, pán minister, týmto študentom, že ich prevezme bratislavská alebo košická škola? Len si, prosím, rozmyslite, pán minister, čo poviete, pretože sľubov vo vašom rezorte ste už povedali veľmi veľa, len plniť ich akosi nemá kto.

Musím povedať, že nemáte prílišnú dôveru vo vašom rezorte a mňa by netešila taká pozícia ministra, akú máte vy. Iste, vaši páni poslanci vás pochvália, vyzdvihnú, koľko koncepcií, stratégie ste vytvorili na ministerstve školstva. Lenže viete, pán minister, každá koncepcia a stratégia je zbytočná, keď na ňu nie sú zdroje a keď na ňu nie sú peniaze. Je možné riešiť tento problém, samozrejme, aj iným spôsobom, tak ako to riešia niektorí vaši koaliční partneri, vytvorením novej strany a sľuby o 200-percentných mzdách ostanú kdesi vo vákuu.

Nechcem komentovať, pán minister, vaše názory, ako ste v minulom roku veľmi elegantne riešili problém zvyšovania platov učiteľov, keď ste ako minister tejto vlády povedali, že predáme Slovenské telekomunikácie a bude na platy učiteľov. Dnes ste predávali alebo v minulom roku Československú obchodnú banku. Pýtam sa, čo mienite predávať v najbližšom období. Bude to budova Akadémie umení a potom budú zdroje na platy učiteľov? Skutočne, skutočne neviem. Ale mám taký pocit, že veľmi zbytočne - aj včera v Markíze večer v Televíznych novinách - veľmi ľahko hovoríte o svojich sľuboch, veľmi ľahko prezentujete svoje názory o tom, že budúci týždeň vláda, budúci týždeň vláda... Toto ste už povedali mnohokrát a, bohužiaľ, vláda, vaša vláda vás nepodporila a nepodporia vás ani vaši ministri, ktorí spolu s vami vo vláde sedia. A viete, ak vaše sľuby nie sú reálne a povedal to pred chvíľočkou jeden z predrečníkov, ani vláda vás nepodrží, my by sme vás nemali ani odvolávať alebo dávať návrhy na vaše odvolanie, ale chlapské stanovisko by bolo - keďže žiadny z vašich sľubov nebol splnený a videl som hlboké sklamanie na vašej tvári, keď sa vám nepodarilo získať zdroje z predaja Československej obchodnej banky -, keby ste boli chlap, tak odstúpite sám.

Pýtam sa, pán minister, kto zaplatí študentom v prípade likvidácie škôl alebo konkrétne Akadémie umení náklady na prijímacie pohovory, pretože niektorí študenti boli na prijímacích pohovoroch až štyrikrát. Samozrejme, že boli na prijímacích pohovoroch v Bratislave a títo študenti neboli prijatí. Ozaj, pozrite sa a porovnajte, pán minister, percento študentov, ktorí študujú v Bratislave a pozrite si bydliská alebo miesta ich narodenia a porovnajte ich s percentom iných študentov zo Slovenska, tých, ktorí študujú na vysokých výtvarných školách, resp. múzických umení. Kto zaplatí týmto študentom, pán minister, ak zrušíte Akadémiu umenia to, že namiesto štúdia mohli zarábať? A kto pri kritériu, ktoré vám jedine narastá, t. j. nezamestnanosť, zaručí študentom v súčasnom období prácu?

S veľkým záujmom sme si na Akadémii umení pozreli práce študentov a konkrétnu prácu na všetkých fakultách a ich výsledkami. Som vďačný, že sa prezentovali svojimi prácami z kategórie výtvarných umení aj práve tu v parlamente. Nemohli ste prísť aj vy pán minister a spolu s nami sa potešiť pohľadom na práce, ktoré boli prezentované v Národnej rade? Viete, bol som smutný z toho, koľkých som z tých študentov stretol a oni mi nosili fascikle s dokumentáciou súvisiacou s akreditáciou. Bol by som radšej, keby tí študenti boli nosili so sebou štetce alebo noty a je to asi škoda, že týmto študentom zbytočne znepríjemňujete život. A vy ho pán minister znepríjemníte ešte ďalej, tentoraz na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pýtam sa, naozaj ste naivný a myslíte si, že Univerzita Mateja Bela a kolegovia na tejto univerzite budú vyrábať dokumentácie a návrhy na zrušenie partnerských škôl. Myslíte si, že nemajú pocit prípadnej solidarity so školou, ktorá tiež rozvíja mesto, región a ktorá ako škola umeleckého zamerania má nesporne svoje miesto a svoj obrovský význam? Myslíte si, že vytrhnete rezort z kaše zrušením jednej školy alebo začlenením do inej univerzity? Alebo chcete pripraviť o chlieb tých nadšencov, ktorí Akadémiu umení vybudovali za trest, že ju vybudovali na vidieku? Nesplnili ste nič zo sľubovaných miezd učiteľom a týmto opatrením im chcete zobrať ešte aj chlieb. Priezračne chcete zriadiť fakultu, aby ste využili konkurzné konanie na pedagógov.

Je pravdou, že Akadémia umení v Banskej Bystrici má problémy s akreditáciou. Ale je zaujímavé, že tento problém nemá ešte neexistujúca fakulta politických vied v Bratislave. A nie je to náhodou príprava na zrušenie jednej fakulty na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici? Alebo zrušíte celú univerzitu? Ale pán minister, aj vidiek potrebuje vzdelanie, nie všetko len sústrediť v Bratislave. A vyzývam vás preto, pán minister, pretože nie je, samozrejme, predpoklad, že vás tento parlament odvolá, aby ste riešili problémy, ktorých v rezorte máte dosť. Riešte ich a nevyrábajte ďalšie a zbytočné problémy a neotravujte v Banskej Bystrici ovzdušie.

Opýtajte sa vašich straníckych partnerov, čo si myslia o vašich krokoch a nakoniec, veď písomné stanovisko vám dal primátor Banskej Bystrice, primátor Lučenca a prednosta krajského úradu. Vyjadrili sa k tomuto problému poslanci, napríklad pán poslanec Hoffmann na porade u prednostu krajského úradu - a vy predsa rozmýšľate, po týchto názoroch prídete do Banskej Bystrice, a predsa presviedčate vedenie Univerzity Mateja Bela, aby vymýšľali dokumentáciu ako likvidovať Akadémiu umení. Myslím si, že by bolo lepšie, keby ste tento čas využili na zistenie názorov pedagógov, učiteľov, študentov a ďalších v školstve a nielen v Bratislave, ale aj v teréne. Všade sú, pán minister, ľudia. Len ich treba počúvať.

Bohužiaľ, na Slovensku vládol doteraz strach. Strach vládne, dúfam, že prestane tento strach vládnuť a národ si začne myslieť aj niečo iné. Strach o almužnu, ktorú ľudia vo vašom rezorte dostávajú, a vaše názory na uvoľňovanie ľudí z rezortu školstva, samozrejme, prispievajú k tomu, že sa ľudia boja vzájomne jeden druhého a vám potom nepovedia nič. Ale oni prežijú, pán minister, a vy bez informácií prežijete ťažko. Takže pracujte, pán minister, nelikvidujte, riešte problémy a nevyrábajte ich.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Piati páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jasovského. Posledná je pani poslankyňa Belohorská.

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Vážené dámy,

vážení páni,

som veľmi hrdá na vystúpenia mojich kolegov, či už pani profesorky Tóthovej alebo pána docenta Jasovského, pretože jasne ukazujú, že problematike, ku ktorej sa vyjadrujú, rozumejú a dali si námahu pozbierať odborné informácie, ale aj informácie priamo od ľudí, ktorí zabezpečujú vzdelanie na Slovensku. A ak pán poslanec Benkovský nás tu urážal, že odbiehame od tém, tak si myslím, že vzdelanostná úroveň a ďalšie pretrvanie alebo zánik vysokých škôl na Slovensku patrí k tým základným otázkam, ktorým by sa mal parlament venovať, a preto sa aj venuje. Som veľmi hrdá na svojich kolegov, že hovoria naozaj erudovane a hovoria k veci na rozdiel od kolegov z SDĽ, ktorí majú trápne pripravené papieriky a prečítajú ich len preto, aby urazili.

Je mi vás, pán minister, veľmi ľúto, pretože vás uznávam ako odborníka. Poznám vás dlhé roky a že sa vám nepodarilo zvládnuť rezort tak, ako ste si predstavovali, je naozaj aj vaša osobná tragédia, pretože ako opozičný poslanec ste mali na všetko recept, na všetko návod, ku všetkému ste sa dokázali vyjadriť. Preto som očakávala, že po toľkých rokoch pôsobenia v parlamente a vo výbore pre školstvo, tejto problematike ste sa naozaj roky a roky venovali, no vaše výsledky sú také slabé. Ste pre mňa naozaj veľkým sklamaním a je vašou tragédiou aj to, že nemáte v parlamentnom klube takých členov, ktorí by vás obhájili na rovnako erudovanej úrovni, ako to robí náš poslanecký klub.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Nadviazala by som na vstúpenie pána poslanca Jasovského v oblasti, kde hovoril o určitých prísľuboch pána ministra, prísľuboch, ktoré sú vždy púšťané medzi učiteľov, ale nie sú plnené. Stále sa donekonečna opakuje jeho prísľub trinásteho platu. Mám odložené výstrižky, je to ešte zo začiatku nástupu pána ministra do funkcie, kde suverénne hovoril o trinástom a štrnástom plate. Takže by som chcela podčiarknuť tú víziu ešte aj štrnásteho platu. Vtedy to malo byť ešte z prostriedkov TIPOS-u. Potom to malo byť, samozrejme, z prostriedkov predaja podielu Národnej banky Slovenska v Československej obchodnej banke. No teraz sa už hovorí iba o nemenovanom finančnom zdroji.

Ale chcela by som povedať niečo o ďalšom, veľmi zaujímavom prísľube. Keď sa schyľovalo k tomu, že vláda prijme uznesenie o prepúšťaní pedagogických a nepedagogických pracovníkov, tak pán minister sľuboval, že školy si budú môcť finančné prostriedky, ušetrené mzdové prostriedky nechať, aby zlepšili mzdy tým, ktorí zostanú. Ja som vás kvôli tomu interpelovala a on svojím už úplne zvyčajným a absolútne arogantným spôsobom mi odpovedal, že vidno, že nerozumiem zákonu o štátnom rozpočte, pretože tie ušetrené prostriedky sú v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Vláda počíta so 4-percentným nárastom pre pracovníkov štátnej a príspevkovej sféry. Pán minister, to nie je to isté. Veľmi dobre rozumiem zákonu o štátnom rozpočte, ale keď vláda chce naplniť 4-percentné zvýšenie tarifných platov tým, že najprv niekoho prepustí, tak to je veľmi smutná vizitka pre túto vládu. Vy ste sľúbili, že to v škole zostane a nebude sa to vracať naspäť do štátneho rozpočtu. To je ináč tiež veľmi zlá vizitka, ktorú som spomenula, pre ktoréhokoľvek ministra. Je zaujímavé, že je to vlastné hlavne ministrom pre Strany demokratickej ľavice, že sa takým arogantným spôsobom vyjadrujú. Keď si prečítam každú jeho odpoveď na moju interpeláciu, stále niečomu nerozumie.