Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predseda.

To, že pani poslankyňa za Stranu maďarskej koalície vystúpila s pochvalnou, s takým pochvalným vystúpením na adresu pána Ftáčnika, je logické, lebo pán Ftáčnik bol známy už ako poslanec a dnes ako minister ako človek, ktorý zásadne robí všetko pre to, aby maximálne uspokojil ciele programu Strany maďarskej koalície. Ja si myslím, že by bolo dobré ho rovno prijať za čestného člena tejto strany vzhľadom na jeho aktivitu, ktorú v tomto smere intenzívne vykonáva. Ale fakty, ktoré sú za to, aby mu bola vyslovená nedôvera aspoň touto formou, ktorou opozícia disponuje, a to rozpravou, ktorá sa práve uskutočňuje, vychádza z reality, ktorá v školstve je.

Neviem, či ste počuli pred pár dňami, pán minister komentoval, ako chce reformovať školstvo, ako sa ide opierať o trh práce. Ale čísla používal z Českej republiky a hovoril, že na Slovensku čísla o trhu práce ani neexistujú.

Čiže on ide robiť reformu na základe neexistujúcich údajov v Slovenskej republike. Chce likvidovať vysoké školy, chce likvidovať stredné školy, chce rušiť základné školy v malých obciach, chce prepúšťať učiteľov, nevyplatil trinásty plat učiteľom, hoci sebe odmeny vyplatil. Toto sú reality, na ktoré upozorňuje opozícia a pre ktoré mu chce vysloviť nedôveru. Iste, nedôveru mu nedokážeme vysloviť tým, že budeme tu mať dosť hlasov na jeho odvolanie. Ale o týchto veciach chceme povedať celej verejnosti, aby si to uvedomovala, že takýto človek jednoducho škodí slovenskému školstvu, ktoré je najväčším bohatstvom Slovenska v porovnaní so zahraničím. A to je smutné, priatelia.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

predtým, ako udelím slovo pre zástupcu poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, dávam procedurálny návrh, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, aby sme uzavreli 24. schôdzu, pokiaľ ide o návrh na odvolanie ministra Ftáčnika.

Prosil by som pánov poslancov a panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sme rokovali po 19.00 hodine, kým neuzavrieme rozpravu, prípadne hlasovanie o prerokúvanom bode.

(Hlasy v sále.)

Len do skončenia rozpravy 24. schôdze, pán poslanec.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, pokiaľ ide o 24. schôdzu Národnej rady, kým neskončíme túto schôdzu.

Prezentujme sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, a hlasujme o mojom procedurálnom návrhu.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 80 poslancov.

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme procedurálny návrh schválili.

Nech sa páči, pán poslanec Tarčák, máte slovo.

Pán poslanec vystúpi za klub poslancov HZDS.

Prosil by som pána podpredsedu Bugára, aby viedol ďalšie rokovanie schôdze.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán minister,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

hneď na začiatok mi dovoľte, aby som konštatoval, pán doc. Dr. CSc. pán minister, že skutočne riadite jeden z najťažších, ak nie najťažší rezort a tie výhrady, ktoré máme, nepadajú len na vašu hlavu, ale padajú minimálne na hlavu vašej kolegyne ministerky financií, ale aj predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu. Ak sme vyvodili, alebo udali svoje dôvody, ktoré sa vám zdali vo vašom vystúpení, že sú veľmi stručné, že sú možno nie obsiahle, tak ako ste vy zvyknutý, tak mi dovoľte, aby som ich rozviedol v hlbších súvislostiach, a to iba z toho dôvodu, že ak som konštatoval dôležitosť tohto vášho rezortu, budem obsiahly preto, že si veľmi dobre pamätám tvoje, teda vaše vystúpenie, keď ste boli ako opozičný poslanec, a chcem tak trochu konfrontovať váš reálny výkon vo funkcii ministra s tým, čo ste pertraktovali ako opozičný poslanec.

V našom zdôvodnení, ktoré majú všetci poslanci na stole, hovoríme, že vás teda navrhujeme odvolať z funkcie preto, že nenapĺňate programové vyhlásenie vlády, že nevytvárate podmienky na zdokonalenie výchovno-vzdelávacieho procesu a na zlepšenie postavenia profesie učiteľa a jeho finančné ohodnotenie, takže vediete školstvo do hlbokej krízy, ba až kolapsu. A tiež sa tu hovorí, že minister účelovo spolitizúva oblasť školstva a jeho práca ako ministra je v diametrálnom protiklade s jeho slovným proklamovaním potrieb školstva.

Hneď na začiatok chcem zacitovať z programového vyhlásenia vlády, s ktorým ste predstúpili vy ako minister pred ctenú snemovňu, v ktorom sa konštatuje: "V oblasti výchovy a vzdelávania vláda Slovenskej republiky považuje za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít rozvoj výchovy a vzdelávania." Ďalej sa hovorí, že "chce vytvoriť spoločnosť, ktorej vzdelanie bude zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska. Rozhodujúcu úlohu vláda vidí v zastavení úpadku", zdôrazňujem úpadku, "alebo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania".

Ďalej konštatujete, že "úlohou štátu bude vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania a zaistenia rovnocennosti s vyspelými európskymi krajinami". Že vytvoríte dlhodobú koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania a pri jej tvorbe ste pripravení zohľadniť podmienky a stanoviská, zase zdôrazňujem, rozhodujúcich politických strán. Ďalej chcete v nadväznosti na koncepciu pripraviť vysokoškolský zákon a celý rad "x" právnych noriem. Ďalej chcete zabezpečiť nielen možnosť získať stredoškolské vzdelanie pre každého občana, ale aj súčasne rast, a znova zdôrazňujem, pán kolega Mikloško, rast počtu absolventov vysokých škôl.

Ďalej vláda bude postupne zvyšovať, zdôrazňujem znova, zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie. Prijme zákon o financovaní, ktorý zabezpečí normatívne rozdelenie prostriedkov na jednotlivé školy. Ďalej vláda považuje za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie postavenia, a znova, už poslednýkrát zdôrazním, postavenia spoločenského, teda postavenia učiteľov a pracovníkov školstva. A potom je tu celý rad ďalších vecí, bude klásť dôraz na kvalitu absolventov stredných škôl, uplatnenie v praxi, na zníženie nezamestnanosti a podobne. Ďalej osobitne sa zameriava na skvalitnenie odborného vzdelávania. A jednoznačne dorieši zriaďovateľskú funkciu vo vzťahu k SOU a odstráni existujúcu dvojkoľajnosť. Toto je programové vyhlásenie vlády.

Vážení páni kolegovia, ktorým vám je už všetko jasné a nepotrebujete ďalšie argumenty, toto som si nevymyslel, citujem z programového vyhlásenia vlády, ktoré ste prijali vy, čím ste vyjadrili podporu vlády a konkrétne aj podporu pánovi ministrovi a zaviazali jednotlivých členov vlády, aby konali a vykonávali svoju funkciu v týchto intenciách.

Toto sa premietlo do rozpracovania jednotlivých úloh, pán minister, a vy ste si dali za úlohu medzi iným, že do decembra 1999 pripravíte návrh o financovaní základných škôl a podobne. Máte to rozpracované v materiáli, ktorý ste prerokovali vo výbore.

Teraz mi dovoľte, aby sme sa pozastavili pri jednotlivých cieľoch, ktoré ste si stanovili ako métu či cieľ svojej činnosti v pozícii ministra školstva.

O dlhodobej koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania v tom duchu, že na tom budú participovať rozhodujúce strany slovenského parlamentu, o tom nič neviem a dovolím si nemalú skromnosť, myslím si, že Hnutie za demokratické Slovensko je jednou z rozhodujúcich politických strán na Slovensku, že minimálne v rozsahu informácie či v rozsahu pozvania na rokovanie o takomto závažnom a dôležitom materiáli...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, prosím vás chvíľku.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás o pokoj v rokovacej miestnosti, veľmi ťažko sa hovorí, ak ani vlastné slovo človek nepočuje.

Nech sa páči.

Poslanec J. Tarčák:

Ďakujem, pán podpredseda.

Minimálne pozvanie na rokovanie o takom závažnom materiáli, ako je koncepcia rozvoja vzdelania a školstva na Slovensku, by sme pozvanie mali dostať. Toto sa neudialo. O žiadnom materiáli podobného razenia neviem a nevie ani náš poslanecký klub. A toto je jeden zo zásadných, ak nie rozhodujúcich materiálov, od ktorého by sa mali odvádzať alebo rozvádzať ďalšie, či už legislatívne kroky vlády, či vášho ministerstva, a preto sa nehnevajte, ak máme výhradu, že po roku vlády azda by sa patrilo, že o takom materiáli by sme už mali minimálne diskutovať, keď nie to, že takýto materiál by už mal byť, keď nie už mal byť v Národnej rade.

Ďalej sa tam hovorí, že predložíte koncepciu ďalšieho vzdelávania, čo sa týka vysokých škôl. Prednedávnom, alebo vo veľmi krátkej minulosti tu predložili a snažili sa páni poslanci riešiť a nahrádzať funkciu, zase dovoľte mi tú nesmelosť, nahrádzať prácu ministerstva školstva, že predložili novelu, či už šťastnejšiu, či nešťastnejšiu, vysokoškolského zákona, ktorým sa snažili pomôcť, i keď podľa môjho názoru nepomohli, vysokým školám. Myslím si však, že to zapadá do toho rámca, že legislatívny proces v duchu programového vyhlásenia vlády sa na ministerstve školstva nerobí a nekoná tak, ako je prezentované v tomto programovom vyhlásení vlády. To sa týka obdobne zákona o štátnej vedeckej a technickej politike a, samozrejme, to sa týka takisto o alfe a omege celého školstva, a to je zákona o financovaní škôl. Dovolím si tvrdiť, že zákon o financovaní škôl bude jeden z najťažších a jeden z rozhodujúcich zákonov, ktoré, ak dá čas, bude prerokúvať táto Národná rada, bude to veľmi dôležitý, zložitý, náročný zákon. Ale, bohužiaľ, musím konštatovať, že nevytvárate a nevytvorili ste ani za rok 1999, ani tento rok, ani elementárne predpoklady na to, aby bol tento zákon prijatý. A to preto, že neviem, že by bol na ministerstve prijatý materiál, ktorý by hovoril o tom, akým spôsobom ste prerozdelili finančné prostriedky na rok 1999 a na základe akých kritérií, na základe akej metodológie ste prerozdelili prostriedky na rok 2000.

Tu chcem povedať, tak nepriamo napojiť sa na konštatovanie pani kolegyne Angelovičovej, kde materiál v tomto ponímaní bol vypracovaný, zase trochu neskromnosti, vypracoval som ho ešte ja, keď som bol na ministerstve v roku 1994, keď sme po prvýkrát - a či to už zoberiete, pán minister, s úsmevom, či bez - prerozdelili prostriedky v rámci rozpočtu a kapitoly Ministerstva školstva na žiaka. Boli výhrady, či bol správny, či bol nesprávny, čo i ja vtedy som pripustil, že si neosobujeme právo na to, že tento systém je bezchybný, ale v roku 1994 rozpočet kapitoly Ministerstva školstva bol prerozdelený systémom na žiaka. Keď sa stretávam či už s predstaviteľmi akademickej obce, či s predstaviteľmi školskej správy, či jednotlivých škôl, toto je jedna z priorít a prvoradých úloh, kde žiadajú, aby prostriedky, skromné prostriedky štátneho rozpočtu boli prerozdelené objektívne a v súlade s objektívnymi platnými či dohodnutými kritériami, ktoré by rešpektovali všetci na Slovensku.

Ďalej v tom svojom programovom vyhlásení vlády ste skonštatovali, že - čo sa týka riadenia - zlepšíte postavenie učiteľa ako spoločenského fenoménu v našej spoločnosti. V tejto oblasti ste prijali zase novelu, ktorá sa týka školských správ. Ja vás chcem uistiť, samozrejme, neosobujem si právo, že to je tak na celom Slovensku, ale na tých školách, a navštívil som ich niekoľko, je otázka samosprávy konštituovania školskej rady v ponímaní alebo v záujme učiteľa jedna z posledných, keď nie posledných vecí, ktoré ťaží prácu učiteľa na slovenskej škole. Učiteľov na slovenskej škole oveľa viac ťaží a majú výhrady k tomu, že sa vám nedarí a nanapĺňate to, čo ste tak veľkodušne a s takou veľkou sebaistotou konštatovali v minulosti, a to je tá trochu výhrada, keď ste boli opozičný poslanec, keď sa vám málilo, že za Mečiarovej vlády bolo navŕšenie mzdových prostriedkov v rozsahu 10 až 15 % ročne málo a používali ste argument, že takým spôsobom nedosiahneme európsku úroveň za niekoľko desiatok rokov. No tak teraz, a to vám nezávidím, musíte presviedčať učiteľov, že aj mínus nielen v reálnych, ale v absolútnych číslach je dosť. To vám, pán minister, nezávidím. Ale, bohužiaľ, stav je taký a slovenský učiteľ musí sa zmieriť, stotožniť a akceptovať ten nemilý záver, že z roka na rok, a je to tak i v roku 2000, dostáva menej prostriedkv, než to bolo v minulosti za Mečiarovej vlády. A je to podstatne menej. Predovšetkým v reálnom vyjadrení je prepad príjmov učiteľov o 20 - 25 %.

Ďalej v tejto súvislosti ste hovorili, a ak máme brať do úvahy, že zlepšíme jeho postavenie, tak by sme mali vytvárať aj čosi pre to, aby sme zlepšili podmienky na to, aby sa učiteľovi robilo lepšie. No len čuduj sa, svete, podľa vás je lepšou podmienkou to, že učiteľovi zvýšime úväzok a je otázka, či to budú dve, tri hodiny, alebo jedna hodina. No tak to pri všetkej úcte ja osobne nepovažujem za posun smerom k vytvoreniu lepších podmienok našim učiteľom, nehovoriac o tom, že v našom učiteľskom stave je stále značné percento nekvalifikovaných ľudí, že sú tu isté problémy, ktoré nastanú v súvislosti s demografickým vývojom. A na to všetko nereagujete systémovo a koncepčne, ale podľa mňa, čo ma najviac dráždi, administratívno-byrokraticky, že chcete celoplošne znížiť bez akýchkoľvek hlbších analýz počet pracovníkov. A zase pre mňa nie je podstatné, či o päť, či desať percent, pretože to nemá systémový charakter.

Ďalej ste v tej oblasti zlepšenia podmienok sľúbili ďalšie veci, čo sa týka definitívy, čo sa týka ďalšieho vzdelávania učiteľov. Toto všetko ostalo v oblasti iba sľubov. A čo ma tak trochu mrzí, ale zase na druhej strane poviem otvorene, nechávam to aj na zváženie všetkých učiteľov na Slovensku, aby, ak vám uveria, prosím, keď nie, uvidíme potom neskôr, ale postavenie učiteľa sa na Slovensku zo dňa na deň zhoršuje. Jeho neistoty, jeho ekonomická situácia - a, bohužiaľ, s tým úzko súvisí aj sociálne postavenie - sa stále zhoršuje. To si učitelia na slovenských školách nezaslúžia. O to viac, že ich riadi predstaviteľ Strany demokratickej ľavice, ktorá sa považuje za stranu sociálnu či ľavicovú. Nie je to pravda, čo sa týka oblasti školstva.

Ďalej ste si dali do vienka, že urobíte poriadok a prijmete legislatívu, čo sa týka financovania. Tu, pán minister, nemajte mi za zlé, ale ak mám výhradu, tak v tom, čo ste vy tak zase často používali, či už pán minister XY, či pani ministerka, ste mali výhrady, že sú málo dôrazní pri presadzovaní záujmov školstva. Súhlasím s názorom vášho terajšieho predstaviteľa vášho ministerstva, že sa mi zdá, a to je moja výhrada, že ste málo dôrazný pri presadzovaní a pri navŕšovaní zdrojov pre kapitolu školstva. Povedané ústami pracovníka vášho ministerstva, že slabo búchate do stola, to zdôrazňujem, ústami vášho pracovníka školstva, slabo búchate do stola, aby ste dostali viac z prostriedkov nielen do svojej kapitoly, pretože vaša kapitola sa scvrkla, už len z ktorej financujete úrad a vysoké školy, ale do školstva ako takého, ktoré je obsiahnuté v tom rozpočte jednotlivých kapitol jednotlivých krajov.

Tiež podľa mňa veľmi pokrivkáva a nenapĺňajú sa slová, ktoré ste tak často používali v opozícii, že máte kvázi pripravené, a tu uznám za pravdu, že bol od vás ešte väčší demagóg, a to je práve pre zmenu dnes minister hospodárstva, čo je pekné, lebo značne rozšíril možnosti pôsobenia nás pedagógov, čo je ako veľmi pekné. Ja osobne to veľmi vítam, že rozšíril rozsah pôsobnosti, čo sa týka riadenia, nám pedagógom, lebo ja sa tiež považujem za pedagóga, tak vtedy to bolo také gros a nejaká taká nosná myšlienka, že keď prídete k vláde, tak to bude ináč. Nie je to tak.

Čo sa týka odstránenia tej dvojkoľajnosti v riadení, tak ten materiál je zase, to berte len tak ako konštatovanie, že bol pripravený, bol to jeden z mojich prvých materiálov, ktoré som pripravoval a nerealizoval, kde sme chceli dostať riadenie v súlade s logikou veci a s obsahovým zameraním, kde sa dohodneme asi aj my obaja, že je to správne, aby riadenie školstva ako takého bolo z jedného centra. Nepodarilo sa to realizovať, boli sme, samozrejme, aj my štyri roky pri vláde, nepodarilo sa to nám a jeden z protagonistov zase tohto riešenia, veľký kritik za našej vlády bol terajší pán minister hospodárstva Harach, ktorý to presadzoval. Tak si myslím, že je načase, aby sme urobili tomu zadosť a dali veci do takého rámca, aby to bolo tak, ako to má byť - v súlade s logikou veci, za ktorú sme my, tak ako aj vy. Čiže toto sú všetko dôvody na to, že sme prišli s návrhom na to, aby sme podali návrh na vaše odvolanie.

Čo sa týka toho, že tu nejakým spôsobom sa pertraktuje, že ste odborník naslovovzatý a uctievaný a podobne, nikdy som nebol ten, kto by spochybňoval vašu odbornosť a ani nikdy to neurobím. Jednoducho áno, v školstve sa vyznáte, len priebojnosť a isté zasadenie sa za vec vám chýba a to ja vám osobne vyčítam. Tiež by som nebol rád, keby ste vo svojej záverečnej reči vystúpili a potom istým spôsobom demagogicky to posúvali tam, ako je to tu zvykom, že to posuniete k roku predchádzajúcej vlády.

Chcem tu verejne vyhlásiť, problémy školstva sú veľké, sú dedičstvom nie predchádzajúcej vlády, ale možno predchádzajúcej garnitúry, ktorá ide pred rok 1989, lebo už vtedy neboli kompletizované školské objekty tak, ako by sme si to predstavovali. Už vtedy neboli popri školách vybudované športoviská, špeciálne učebne, to všetko chýbalo. Už vtedy sa projektovali, stavali nezmyselné budovy, ktoré dnes zatekajú, robia takú šarapatu, že obrovské prostriedky stámiliónov musíme investovať do toho, aby nám netieklo do škôl.

Pani kolegyne, ale toto je vec, ktorú tiež treba riešiť niekde v užšom okruhu vašich ľudí, lebo to je tá istá sorta. Tiež nepoužívajte donekonečna tú demagógiu, že z roka na rok alebo že sa prijali alebo prekopili nejaké neuhradené faktúry za nejakých 500 miliónov korún. To je normálny, legitímny a pragmatický dôvod, ktorý nevyrieši žiadny minister, že z roka na rok sa preklopí a v rozpočte, ktorý poníma školstvo, a to by ste možno neverili, že na prevádzku je to momentálne keď nie 12 až 13 mld. nezávisle na vôli ministerstva, ale v závislosti od výhodnosti jednotlivých dodávateľov, ktorí dodávajú či už výrobky, zariadenia alebo služby do školstva podľa ich výhodnosti či nevýhodnosti, že zakalkulujú svoju pohľadávku voči školským inštitúciám do svojho daňového priznania, priznajú pre kalendárny alebo finančný rok alebo nepriznajú. To jednoducho vždy tak bolo a bude. To boli roky pred pánom ministrom. Pán minister keď bude odchádzať, ja vám garantujem, zase sa istá časť alebo objem preklopí do pôsobnosti ministra, ktorý príde po ňom. Jednoducho je to tak, je to mimo aj bývalej pani ministerky, aj terajšieho pána ministra.

Ďalej ak konštatujete, že sa tu prijímajú vyhlášky na ministerstve, nehnevajte sa, to vzbudzuje úsmev. Vyhláška, ak by ste neverili, pani kolegyňa, je to taký interný, taký jemný predpis ministerstva, podľa ktorého sa riadi, tak ako strana má stanovy a podobne. Nehnevajte sa, tých vyhlášok môže byť "x".

Ešte raz by som povedal, že ministerstvo školstva je jeden z ťažkých rezortov a tam, kde sa budú prijímať vyhlášky, samozrejme, tých bude nie že jedna, dve, tých by tam malo byť desiatky počas pôsobenia pána ministra. Je to normálna súčasť alebo náplň ministerských úradníkov, že by každú drobnú vec mali zlepšovať, ktorá im umožňuje v rámci zákona, tak by mali zlepšiť novú vyhlášku či doplnenie vyhlášky.

Čiže - a škoda, že tu pán minister nie je, lebo viem si predstaviť to jeho záverečné slovo - stav školstva je zložitý problém, je dlhodobý problém riešenia a dlhodobý alebo dlhoročný problém dozadu, čo sa vlečie. Nie je to záležitosť isteže ani jedného ministra, možno ani jednej vlády. Prečo máme výhrady a prečo sme takí? Tak sme počúvali celé roky našej vlády od vtedajších opozičných poslancov, ako by sa to malo riešiť, aké objemy by mali ísť do školstva, a z toho sa nerealizuje nič. Jednoducho boli podvedení tak učitelia na Slovensku, ako študenti, ktorí boli zneužití vo volebnej kampani, ktorí organizovali niektorým, a teraz nehovorím, božechráň, pánovi ministrovi, ale niektorým pánom poslancom vládnej koalície mítingy, ktorým sa sľubovali hory-doly, a dôvažok alebo výsledok je taký, že nie vyššie percento štúdia na vysokých školách, ale naopak, všetko robíme pre to, aby ich bolo menej.

Pani kolegyňa, chcem vás uistiť, že za totality na Slovensku, a môžete si to preveriť v štatistikách, študovalo na vysokých školách okolo 16 až 17 %. My sme prebrali vládu vtedy, keď na vysokých školách študovalo okolo 18 až 19 % populácie. Počas štyroch rokov sa vyšplhalo toto percento na 25 až 27 %. Preto hovorím taký rozptyl, lebo je len v tom otázka, či diaľkárov započítame, či nie. A vám garantujem, prestaňte s tým nezmyslom, ktorý tárate pred verejnosťou, že nové vysoké školy boli náročné, čo sa týka financií. Je to nezmysel. Na vysokých školách v Bratislave, konkrétne keby tu bol pán Švec, by to musel potvrdiť, sa mu zvýšilo v tých istých objektoch, v tých istých priestoroch alebo v malom, väčšom možno násobne raz toľko študentov. V Bratislave už nie je možnosť prijímať ďalších študentov v existujúcich priestoroch. Ja vás uisťujem, že ak by sme chceli prijať ďalších študentov alebo tisíce študentov, sú to neporovnateľné vyššie náklady na výstavbu jednak vyučovacích priestorov, ale aj stravovacích a ubytovacích. Vy hádam nechcete dosiahnuť to, že budeme mať v Bratislave vysokoškolskú vzdelanosť v rozmedzí 50 - 60 % a my z periférie budeme vďační za to, ak sa tu dostaneme jeden z desiatich. Ste na omyle. U nás na periférii sú rovnako šikovní ľudia, sú rovnako vzdelaní, chytrí, áno, a tým, že sme vysunuli vysoké školy na perifériu, ak to tak nazývate vy v Bratislave, ja hovorím, vysunuli sme to do iných miest, zabezpečili sme, že v oveľa menšom finančnom náklade sme dosiahli to, že študuje, alebo sme umožnili štúdium študentom, oveľa väčšiemu percentu populácie.

Čiže, prosím vás, prestaňte, lebo ak sme konštatovali, že pán minister účelovo spolitizúva obraz školstva, jeho práca ako ministra je v diametrálnom protiklade s jeho slovným proklamovaním, tak sme predovšetkým mali na mysli to, že jednoducho je v rozpore s tým, že na jednej strane bude hovoriť, že on bol ako opozičný poslanec za to, aby vznikla vysoká škola v Trenčíne, Bystrici a podobne, ale teraz všetko robí pre to, čo mu predkladá loby, vysokoškolská loby, ktorá sa bojí konkurencie, bojí konkurencie, aby zlikvidoval tieto vysoké školy, ktoré majú všetky predpoklady na to, že v krátkej, veľmi krátkej budúcnosti, mám na mysli dvoch- -troch rokov, budú rovnako dobré, keď nie lepšie, ako sú vysoké školy momentálne, ktoré existujú v Bratislave.

To je celý fígeľ, to je celý fór. Toto nám prekáža. Nevidím najmenší dôvod, keď chcete viesť celú spoločnosť liberálnym smerom a dať možnosť priestor jedincovi, aby sa rozvíjal, prečo by nemohla byť tak úzko špecializovaná vysoká škola ako Vysoká škola umení v Banskej Bystrici, keď je jedna jediná v Bratislave. Veď o tom, keby ste počúvali tie reči, akým spôsobom sa tu dostávajú študenti, to by sa vám zježili nielen vlasy na hlave. Tak nevidím, prečo sa brániť tomu, že by mohli byť rovnako vzdelaní, rovnako kultivovaní a v konečnom dôsledku aj umelci, ktorí pôsobia či v divadle, či v opere, drvivá väčšina z nich sú ľudia, ktorí prišli podľa bratislavských ľudí z vidieka. Taká je skutočnosť. Čo sa týka, ja neviem, vysokej školy v Trenčíne, veď taký mozgový potenciál, aký je, a to nie je naša zásluha ani HZDS, ani vaša, ktorý sa za roky zgrupoval v oblasti Považská Bystrica, Dubnica, Trenčín, veď taký tu nikdy nebude v Bratislave. Ten špeciál sa vyrábal niekde tam, mal svoju logiku, v istej dobe on plnil istú funkciu z hľadiska stratégie nie Slovenska, ale možno RVHP alebo Varšavskej zmluvy. Je to tam, je tam obrovský mozgový potenciál, ktorý nikdy vy nedosiahnete, že bude tu, čo sa týka trebárs v oblasti špeciálu.

Ďalej tu niekto spomenul, že celé roky sa znižovalo percento výdavkov na školstvo. To je absolútny nezmysel! Počas Mečiarovej vlády sa z roka na rok zvyšovalo percento tak v absolútnych číslach, ako aj v reálnych, tak v ponímaní alebo v prepočte na štátny rozpočet, ako na rast HDP. Opačný trend nastal nástupom vlády pána Dzurindu, kde sa percento znižuje a je nižšie i na tento rok.

Ďalej, a to už len tak ako na spestrenie, keďže nás je tu už trochu pomenej, pani kolegyňa, že sme zneužili vysokoškolskú pôdu v telocvični. Myslel som, že budem len reagovať, tiež som bol na jednej škole, dovolil som si navštíviť sociálne zariadenie a tam som si dovolil viac, než som asi mal. Takže to sú také argumenty, ktoré v tejto diskusii neobstoja.

Ja vám poviem takto, ten váš nezmyselný trend politiky, ktorý ste tu zaviedli, skutočne nepokračujeme v tom, čo bolo úplne bežné za vlády pána Mečiara, že tak ja, ale ja vám garantujem oveľa viac, možno pán terajší minister či iný vtedajší opozičný poslanec vystupoval na školách. No to je správne a dobré. Nevidím dôvod, prečo by som ja, som pedagóg, mám príslušné vzdelanie, som dokonca v tomto parlamente nemohol jednu, dve hodiny porozprávať študentom, ako to vyzerá v tom zákonodarnom orgáne.

Ja vám poviem pravdu, nerobím to teraz v tomto období, lebo som presvedčený o tom, že ak by som sa zjavil na nejakej škole a urobil prednášku, to je jedno, či hodinovú, či dvojhodinovú, tak v tú ranu pán riaditeľ zrejme bude baliť v záujme nenaplnenia odborných predpokladov svoje "fidlátka", pretože by prišiel nejaký veľkodušný, všemocný a vševediaci pracovník typu pracovníka z DS, kde ten primitivizmus v mojom okrese, pán kolega, práve ide smerom k vám, lebo vy tam máte predstaviteľku okresného úradu, a ten primitivizmus siaha tak ďaleko, že tam dokonca na školníka, ak náhodou sa so mnou stretol, tak v pseudodemokratickom konkurze či výbere nemá najmenšiu šancu, aby ostal a dostal sa len preto, že azda som sa niekedy s ním stretol, či ma pozdravil. Bohužiaľ, ale to som trošičku odbočil.

Vážený pán minister, z celého radu tých vecí, ktoré ste si tu ako dali do vienka v tom programovom vyhlásení vlády, či chcete, či nechcete, musíte povedať, že ste naplnili zatiaľ jednu jedinú legislatívu, a to je ten zákon o konštituovaní tých samosprávnych orgánov. Vtedy som nevystúpil a poviem vám prečo, z jednoduchého dôvodu. To mi musíte dať za pravdu, obdobný inštitút v Európe nepoznám. Keď, tak by som bol rád, keby ste ma doplnili, že niekde je, aby som si pozrel, ako to funguje, ale myslím si, že aj v tom predkladaní vášho materiálu bolo konštatované porovnanie s legislatívou Európskej únie, že nie je s čím porovnať, lebo nič podobné v Európskej únii neexistuje. Chcem vás ubezpečiť v jednom, ja chápem, že ste ako splnili jednu z úloh, ktorú ste si tak dali do vienka v tej volebnej kampani, ale pre postavenie učiteľa v škole, pre zdokonalenie výchovno-vzdelávacieho procesu a pre rozvoj školstva na Slovensku ako takého je toto, keď nie treťoradá, tak minimálne druhoradá úloha.

Oveľa viac, a tu nežite v ilúzii, že dneska je nejaký veľký boj, či súboj, či veľký záujem o to, že niekto chce byť riaditeľom školy. Nie je to tak. Bohužiaľ, nie. Z jednoduchého dôvodu. Podmienky na prácu, nielen na postavenie učiteľa, sa z roka na rok zhoršujú. A tu darmo budete argumentovať v tom, že preto, že my sme tu nezaložili nejaké procesy, ktoré by boli rozvojové. Lebo keď ste tu, tak vám pripomeniem, pán minister, iste si dobre pamätáte na prijímanie rozpočtu v roku 1994. Vtedajší pán minister pripravil rozpočet v provizóriu, my sme prišli do vlády a navŕšili sme kapitolu školstva o 900, a teraz si už nedovolím tvrdiť, 30 alebo 40 miliónov, tak váš argument bol vtedy taký, že je nereálne toto navŕšenie, že celý rozpočet na rok 1994 je postavený na vode, že je nereálny, že zavádzame ľudí. No, bohužiaľ, alebo teda bohu vďaka, život ukázal, že to bol správny odhad a školstvu sa dostalo to, čo sme vo voľbách sľúbili. A to by som bol rád a som presvedčený o tom, že aj tento akt, ktorý dnes prebieha, keď nepomôže, tak aspoň v troche prospeje k tomu, že školstvu svitne na lepšie časy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

ja by som chcel doplniť niekoľko konkrétnych údajov o počte študentov na vysokých školách počas nášho pôsobenia, a tým vlastne ukázať, kedy bol úpadok a kedy bol rast študijných podmienok. Tak napríklad v rokoch 1994 - 1997 na stredných školách sa zvýšil počet študentov o 11 tisíc, na vysokých školách o 24 661, pedagogických pracovníkov nám pribudlo 2 409. Vysokoškoláci mohli dostávať, mohli si brať úvery, aby mohli študovať. Boli zriadené nové vysoké školy v Trenčíne a Banskej Bystrici a takisto niektoré nové fakulty. Mnohí študenti boli úspešní v medzinárodných súťažiach a olympiádach. No a čo sa deje teraz? Je tu pokus o rušenie vysokých škôl a nakoniec aj stredných škôl a učilíšť. Zhoršujú sa podmienky na štúdium. Vďaka zvyšovaniu nákladov a balíčku opatrení sa štúdium pre mnohých stáva nedostupné. Mnohí učitelia majú umŕtvené platy, dokonca v mnohých prípadoch sa platy znižujú, rušia alebo obmedzujú sa osobné hodnotenia. Takže keď si to porovnáme, vidíme veľmi dobre, že kedy bol rast a kedy bol úpadok vysokých škôl.

Ja by som chcel pánovi ministrovi pripomenúť len jednu vec. Je nezáujem mladých pedagógov o učiteľstvo. Som zvedavý, kto bude učiť. Tu chcete ešte znížiť počet pedagogických a nepedagogických pracovníkov o 10 %, zvyšujete počet hodín, počet žiakov, tak nebude to najlepšie. A chcel by som ešte jednu vec pripomenúť pánovi ministrovi. Školy u nás rušili v 19. a 20. storočí. Hlavne v 20. storočí, po prijatí Aponiho zákonov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hajdúk.

Poslanec P. Hajdúk:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi je vážna vec. A keďže ide o ministra, ktorého do tejto funkcie nominovala Strana demokratickej ľavice, bolo by prirodzené, keby som mal určité obavy, ako celá situácia dopadne. Poviem úprimne, vôbec nemám obavy z toho, ako dopadne hlasovanie, ale hlavne nemám obavy z toho, ako bude tá učiteľská verejnosť, ktorá, predpokladám, sleduje televíziu, ako bude reagovať na to, čo tu v diskusii odznelo. Ja poviem, prečo nemám obavu z toho, ako bude reagovať. Poznám učiteľov hlavne na Orave, pretože Strana demokratickej ľavice sa dlhodobo systematicky venuje problematike školstva. Viem, že sú to ľudia inteligentní, vnímaví a hlavne majú dobrú pamäť, viete. Takže im tu teraz spoza toho rečníckeho pultu netreba veľa vysvetľovať. Často tu bol používaný argument, koľko minulá vláda dávala na školstvo, o koľko viac peňazí. Áno, možno je to pravda, len koľko sa dostalo do škôl tých prostriedkov. Priamo tých, ktorými mohli disponovať riaditelia. Viete, možno príde aj ten čas, keď tu pekne akciu po akcii vyrátam, ako sa peniaze tratili vo vreckách funkcionárov školských správ, ako sa tratili vo vreckách funkcionárov okresných úradov, takže jedna a jedna nie je vždy dva. Ja viem, odkedy už zápasia riaditelia škôl s takými elementárnymi nedostatkami ako papier, písacie potreby a tak ďalej. Takže, viete, už keď išlo o tie argumenty a o to, vysvetliť sa dá tomu, kto chce si dať vysvetliť. Myslím, keby ste boli počúvali pani poslankyňu Angelovičovú...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Ja nie som odborník na všetko, ako pán poslanec Tarčák, preto len veľmi krátko chcem na jeho vystúpenie zareagovať, pretože kritizoval podmienky, jednoducho tie podmienky, ktoré vláda Hnutia za demokratické Slovensko vytvorila. Je zaujímavé, že až teraz všetci tzv. odborníci z opozície vedia, čo treba a dokonca aj ako treba robiť. Len akosi mi chýba, že to štyri roky nerobili. Minimálne teda tie štyri roky. Totiž väčšine z doterajších ministrov, okrem ministra Haracha, osobitne však bývalej ministerke Slavkovskej, sa vyčítali také veci, ako je demontáž samosprávneho princípu v riadení školstva, nedodržiavanie ústavy a platných zákonov, absencia koncepcie vychádzajúcej z programu vlády a integrácie Slovenska do európskych štruktúr, nedostatočná starostlivosť o financovanie školstva, nedostatočná spolupráca so školskými správami, absencia kontroly, prekračovanie právomocí ministerky a jej vysoké politické prístupy.

(Hlasy z pléna.)

Spochybňovanie smerovania Slovenskej republiky. Áno, pán poslanec Húska, je to presná citácia návrhu na odvolanie pani ministerky Slavkovskej z roku 1996, a napriek tomu nebola odvolaná. Ja sa tomu, samozrejme, nečudujem, v tom čase to tak bolo.

Chcem však zdôrazniť, že ide o návrh na odvolanie v súčasnosti ministra s vysokým morálnym kreditom, občianskym kreditom, s nespochybniteľnou odbornosťou a evidentnou snahou do dôsledkov naplniť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, riešiť najpálčivejšie problémy školstva a následne hľadať a uvádzať aj do života systémové riešenia, ktoré by postavili školstvo na úroveň doby. Preto sa plne staviam za zotrvanie ministra školstva vo funkcii a myslím, že jednoznačné bude hlasovanie poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave z písomne prihlásených poslancov vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pán poslanec Števček.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

naše stanovisko a návrh na odvolanie a vyslovenie nedôvery pánu ministrovi školstva Ftáčnikovi je naozaj fundované a myslím, že celkom oprávnené. Je samozrejmé, že oblečenie tričiek v parlamente vedie k tomu, že každý drží svoju tzv. líniu a vnútropolitickú solidaritu, ale napriek tomu chcem povedať, že pri hodnotení pána ministra Ftáčnika môžem ja sám za seba hovoriť len za ten výsek života, v ktorom som poznal pána ministra Ftáčnika. Môžem povedať, že vidím u neho určitý oblúk, ale ten oblúk nie je priaznivý. Aspoň ten výsek oblúku, ktorý ja môžem sledovať. Lebo ja si pamätám na pána ministra, keď ako snaživý poslanec najprv sa profiloval pred celým vtedajším parlamentom, ktorý bol ešte silno nezorientovaný, ako vykladač rokovacieho poriadku. Priatelia, to bolo čosi úžasné, pretože to boli zaručené informácie a jednoducho som to vnímal ako určitý zaujímavý postup človeka, ktorý vlastne sa profiluje výkladom rokovacích pravidiel v novej politickej demokratizujúcej sa spoločnosti.

Potom som ho poznal, keď sa profiloval ako burič, ako tribún vzbury proti mečiarizmu a za lepší život. Nakoniec to aj na tričkách, na plagátoch niesol: "Lepšie žiť." Ako realizuje toto lepšie žiť, to teda vidím. A musím povedať, že táto tretia "ministerská" fáza, ktorú som mohol sledovať, je vlastne fáza správcu konkurznej podstaty. Je to fáza, v ktorej ten, ktorý mal plné ústa kritiky, ako sa nerobí a ako sa má robiť, ako sa nesprávne a nedemokraticky robí a ako sa politikárči. Pán minister sa stal naozaj len správcom konkurznej podstaty postupne rozpadajúceho sa školstva. Nechcem ísť na tú metódu, ktorou by som chcel nivelizovať všetko, čo je mimo nás.

Priatelia, my vieme veľmi dobre, že vývoj, ktorý bol v minulosti, bol zakladaný mnohé desaťročia predtým. Veď Slovensko v rámci Česko-Slovenska sa muselo ako vazal zúčastňovať na zbrojných pretekoch a muselo nadmerne zo svojich zdrojov utŕhať práve na tieto zbrojné preteky. Podľa odhadov len takzvané zadlženie pre orientáciu prostriedkov Slovenska za obdobie zbrojných pretekov sa odhaduje na 1 bilión až 2 bilióny korún. To znamená 1 000 až 2 000 mld.

Chcem povedať ešte inšie. Problémy v školstve začali kedysi dávnejšie. V roku 1973, keď vypukol takzvaný ropný šok, tak vtedy prvý raz Česko-Slovensko nevedelo reagovať na silné zdraženie energií a dostalo sa do situácií, že pri tvorení rozpočtových zdrojov stačilo len na jednoduchú reprodukciu a od roku 1973 - 1974 dokonca zúženú reprodukciu. Stále viac a viac sme žili z podstaty. Tieto problémy sa naozaj hromadili a prichádzali z dávna a problémy boli také, z ktorých sme sa mohli len ťažko vymaňovať. A napriek tomu sme mohli konštatovať a boli sme aj hrdí na určité výsledky školstva aj za týchto ťažkých podmienok. Keď sa pluralizoval, otvoril politický život po roku 1990 a napríklad naši stredoškoláci mohli ísť študovať na západ, tak sme zistili, že v prvom ročníku, keď nastupovali v stredných školách po troch mesiacoch, postupovali o 1 až 3 roky. Tak boli dobre pripravení v minulosti naši stredoškoláci. To znamená, že ten systém bol naozaj efektívny, aj keď ekonomicky bol stále ohrozovaný tým, že začal pred desaťročiami žiť z podstaty. Preto aj Mečiarova vláda napriek mizérii podkapitalizácie musela zároveň robiť takzvaného investorského urýchľovateľa hospodárskeho rozvoja a prebrať veľké verejné investície v infrasieťach, napriek tomu do školstva dávala stále rastúco viac a pri rozpočtoch v podstate vždycky platy v školstve okrem jedného roka, keď boli 6-percentné nárasty miezd, zakaždým boli väčšie, výrazne väčšie, ako bola hladina inflácie.

Toto sú skutočnosti, ktoré treba zobrať do ohľadu. Pán minister bol jednoduchý "surfovač". Pokúšal sa na tom rozbúrenom mori problémov, ktoré sme zdedili z dôb zbrojenia. Ale všetko, čo sme zdedili, nebolo zlé. Objektívne historické podmienky boli také, že sme museli stále viacej zdrojov odvádzať do zbrojenia a menej na školstvo. Napriek tomu Mečiarova vláda zabezpečovala, že keď už nemohlo byť školstvo prioritou, tak aby každopádne zabezpečovalo jednoduchú reprodukciu. Dokonca pokiaľ išlo o platy, Mečiarova vláda zabezpečila postupné zlepšovanie podmienok. Teraz môžete, priatelia, hovoriť s učiteľmi akokoľvek, hoci zlatoústo, predsa vedia, že záležitosť stojí horšie.

Tesne po svojom nástupe minister na základe odvolania sa na články zákona, ktorý vôbec neobsahuje uvedené dôvody, odvolal niekoľko desiatok predsedov a členov komisií na udeľovanie vedeckých hodností. V podobnom duchu prebehlo odvolanie členov Akreditačnej komisie pred skončením funkčného obdobia. Funkčné obdobie sa malo skončiť v máji 2000 a vo februári 1999 sa umelo skrátilo funkčné obdobie Akreditačnej komisie, prebudovala sa, a to práve z čisto politických účelových dôvodov, aby bola ochotná slúžiť útoku na tie časti školského systému, ktoré prípadne nevyhovovali politickým stanoviskám terajšej moci.

Netreba veľmi zdôrazňovať, že sú aj iné záležitosti. Napríklad minister školstva sa vo väčšine svojich vyhlásení o vysokých školách odvoláva predovšetkým na Slovenskú rektorskú komisiu a ignoruje Radu vysokých škôl a Študentskú radu vysokých škôl, čím vlastne dochádza k porušovaniu zákona, pretože Rada vysokých škôl je v zákone jediný orgán alebo jediný orgán zo zákona, ktorý sa má legitímne vyjadrovať k aktivitám. Rád by som upozornil, že nespokojnosť v školstve je veľmi výrazná a že nielen rektori vysokých škôl, ktorí boli prinútení v tých podmienkach, ktoré sa postupne reštrikčným spôsobom tvoria, protestovať štrajkovými a inými vyhláseniami, ale že už aj klub dekanov napríklad na jeseň doslova vyhlásil, aby vláda zásadne zmenila svoju filozofiu rozpočtovania vysokých škôl, a žiada, aby svoje sľuby premietala do praxe. V inom prípade sú všetky verbálne vyhlásenia neúprimné a zavádzajúce a učitelia so študentmi budú nútení uchádzať sa o pomoc verejnosti.

Čo sa vlastne dialo? Teraz sa vytvoril projekt racionalizácie škôl, čo je len vznešené nazvanie reštrikcie škôl. Ja uznávam, že vývoj pôrodnosti a vývoj nástupu nových ročníkov bude v budúcnosti vyžadovať určité korektúry, ale napriek tomu naše záväzky, napríklad malotriedky na slovenskom juhu pre slovenských občanov, slovenskej národností, ktorí nemajú možnosť navštevovať slovenské školy, je jednoducho politický cieľ a musíme ho stále robiť. A okrem toho aj niektoré prístupy považujem za chybné. Veď v tých reštrikciách vlastne sa spomaľuje nástup osemtriednych gymnázií a myslím, že práve tieto gymnáziá aj z minulosti, dokonca aj z obdobia Rakúsko-Uhorska, boli z hľadiska výkonnosti vzdelávacieho formovania jednými z najlepších škôl a sú vlastne školami, ktoré pripravujú na vysokú školu.

Čo už však hovoriť o ďalších veciach. Vo veľkom pán minister ako tribún boja proti nezákonnosti napríklad rozhodol o kúpe Passatov bez výberového konania. Ja si myslím, že pravdepodobne boli potrebné, že pravdepodobne treba zvážiť účelovú potrebu, ale na druhej strane aj takýto tribún demokracie musí dodržovať zákon a výberové konanie vykonať.

Myslím, že naozaj ten najväčší problém je ťažisko ekonomického zabezpečenia. Minister musí, bezpodmienečne musí byť taký presvedčivý vo vláde nie v tom, aby nám do uhladených fráz zabalil problémy, ktoré nerieši alebo dokonca vyostruje, ale má sa usilovať, aby presvedčil vládu, že aj z tých sporých prostriedkov jednoducho si nemôžeme dovoľovať oslabovať ďalej hlavný systém budúcnosti, lebo systémom budúcnosti je v podstate školstvo, ministerstvo školstva ako orgán, ktorý riadi tento systém a ktorý pomáha formovať budúcich ľudí. Pán minister aj vo svojej odpovedi ostal verný tomu princípu, povedal by som, elegantnou elokvenciou, elegantnou výrečnosťou zakryl problémy a pokojne napríklad vo veľkom znovu vyhlásil, že vo vzťahu k školstvu by sa malo rozhodnúť aj o tom trinástom plate, a zároveň demagogicky povedal: "Som presvedčený, že toto rozhodnutie sa podarí vo vláde rozhodnúť a finančne zabezpečiť." Nepodarilo sa, a dokonca pán minister zrejme vedel, že sa to v tejto konštalácii a pri tejto reštriktívnej politike ani podariť nemôže. Napríklad pán minister pri ohradzovaní sa voči pani poslankyni Slavkovskej hovorí: "Nikdy som nehovoril o zrušení vysokých škôl, hovoril som vždy, že treba pripraviť fakty."

Priatelia, čo to bola za príprava? To bola príprava podmínovania týchto škôl. Keď vytvorím politickú rekonštruovanú Akreditačnú komisiu, ktorá vysloví návrh rozhodnutia. To je, priatelia, tak, ako kedysi sa niektoré aj kruhy, bohužiaľ, náboženské vyhovárali takým spôsobom, že síce pri inkvizícii nevydali rozhodnutie, ale že postúpili svetskej verejnosti odsúdeného človeka. Ak Akreditačná komisia navrhne, aby sme nebudovali inteligenčné centrá aj na celom Slovensku a tým vytvorili lepší, súťaživý priestor, tak to je vlastne nič iné ako návrh na podpísanie rozsudkov smrti nových škôl. A vás ubezpečujem, brnkanie na to, že ostatné vysoké školy sa stotožnia s takýmto postupom len preto, lebo asi uveria takým slovám, že nové školy odjedajú z ich malého chleba, to nie je jednoducho pravda. Aj národohospodársky nie je pravda, pretože na formovanie človeka v priestore je oveľa lepšie decentralizovanie ako centralizovanie. Pretože náklady, ktoré sú spojené aj s výchovou, aj tzv. odvodené náklady sú omnoho väčšie pri sústredení len do tých škôl, ktoré teraz máme. Z týchto dôvodov je naozaj nie dobre pokračovať v postupe, ktorý pán minister presadzuje.

Ohradil sa pán minister aj proti tomu, že 10-percentné prepúšťanie nepedagogických pracovníkov vysokých škôl je zavádzanie. Priatelia, koniec koncov cifry, do ktorých vchádzate, sú také, že podlamujú už aj tak krehkú stabilitu týchto škôl.

Môžem zhrňujúco povedať, pán minister, bývalý rektor Univerzity Komenského Devínsky povedal: "Ftáčnik zlyhal predovšetkým ako manažér." Ja som presvedčený, že ste aj takto zlyhali, ale nie len takto. Jednoducho ste si mysleli, že tak ľahkonoho sa dá cez problémy a ťažkosti a cez potreby krízového manažmentu prechádzať v takom zložitom a takom citlivom systéme, ako je školstvo. Nedá sa. Politická fráza nevyrieši problém a ubezpečujem vás, že výrok budúcnosti, výrok času bude v tejto oblasti nie priaznivý pre vás. Preto si myslím, že by bolo lepšie, keby ste zvážili svoje účinkovanie v tomto rezorte.

Okrem toho možnože ste kalkulovali, aspoň z toho sledovania priebehu som mal dojem, že dôjde k rozdeleniu školského rezortu, osobitne sa vytvorí vysokoškolský rezort na riadenie vysokých škôl a vedy a pravdepodobne to potom uľahčí situáciu. Takéto riešenia sotvakedy uľahčia situáciu.

Pán minister, vyslovujeme vám nedôveru naozaj celkom oprávnene. Môžete akýmkoľvek spôsobom, slovne uhladeným spôsobom zakrývať ten fakt, že ste sa sformovali do správcu konkurznej podstaty. Môžete to zvaľovať na nás. Mečiar, samozrejme, môže za všetko. Ešte aj za starovek. Ale skutočnosť je taká: podkapitalizovaná krajina, ako je Slovensko, zadlžená vysiľujúcim zbrojným pretekom nemá veľa možností, ale musí rozhodnúť o existenčných otázkach a existenčné otázky sú, priatelia, ak odhliadnem od samozrejmého zabezpečenia silových prvkov na ochranu štátu, tak sú v podstate školstvo a zdravotníctvo. I keď niet prostriedkov, musíte ich na to vytvoriť. A dokonca tým, že ste sa zbavili tvrdej povinnosti získavať zdroje na verejné investície a zastavili ste výstavbu diaľnic, tak ste ešte viac zaťažili aj tak zaťažený rozpočet, pretože sa muselo oveľa väčšiemu masívu ľudí platiť za to, že stratili prácu. Tieto všetky skutočnosti hovoria, že to nie je fráza, že to je veľmi racionálny kalkul, ktorý nás viedol k tomu, aby sme vám vyslovili nedôveru.

Ďakujem.