Podpredseda NR SR I. Presperín:

Predpokladám, že ide o procedurálne návrhy. Pán poslanec Cuper, nech sa páči, znova.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci, ja chcem znova zopakovať svoj procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu na prerušenie schôdze dnes do 9.00 hodiny. Mňa nezaujíma váš názor na to, či pani ministerka pôsobí čerstvým alebo unaveným dojmom. Podľa mňa vždy pôsobí unaveným dojmom. Ale vy nemôžete zneužívať túto tribúnu, za ktorou sedíte teraz, na to, aby ste si tvrdohlavo presadzovali svoje záujmy mimo rokovacieho poriadku. Vašou povinnosťou je dať okamžite hlasovať. Vy si nemôžete hovoriť ako autokrat - nedám hlasovať. To sa v demokracii jednoducho nemôže stávať. Takže láskavo vás o to prosím, aby ste dali hlasovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci, ja sa pripájam k procedurálnemu návrhu pána poslanca Cupera. Jeho procedurálny návrh nebol o sviežosti alebo o unavenosti. Jeho procedurálny návrh bol v súlade s rokovacím poriadkom a v súlade s rokovacím poriadkom ste povinný dať o tomto návrhu hlasovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Iste, v súlade s rokovacím poriadkom som povinný dať hlasovať. Iste dobre viete, že nie ihneď, to je takisto v rokovacom poriadku. Napriek tomu dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu, pán poslanec.

Nech sa páči, hlasujme. Nech sa páči, však pôjdeme ďalej. Prosím vás, buďte takí láskaví, pripravte sa na hlasovanie, aj páni technici. Prosím vás, hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 47 poslancov.

Budeme pokračovať, páni poslanci.

Pán poslanec Binder, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Jasovský.

(Ruch v sále.)

Prosím vás, dúfam, že poznáte rokovací poriadok.

Pán poslanec Cabaj, máte slovo s procedurálnym návrhom. Najprv vás prosím o návrh.

Poslanec T. Cabaj:

Áno, ja minimálne poznám tak rokovací poriadok ako vy a bol by som rád, keby ste ma neupozorňovali, lebo vy porušujete rokovací poriadok na bežnom poriadku.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Nie je to pravda.

Poslanec T. Cabaj:

Takže chcem požiadať predsedu Národnej rady v mene klubu HZDS a SNS, aby zvolal poslanecké grémium.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, keďže je očividne zjavné, že niektorá časť parlamentu jednoducho nehlasovala, je právom poslancov žiadať, aby sa hlasovalo a inou formou ako technickým zariadením. Vy ste to urobili bez návrhu a bola okolo toho veľká polemika, čiže žiadame normálne naplnenie rokovacieho poriadku. Keďže sa nám zdá, že je tu viac ľudí, ako sa prezentovalo, tak chceme iba, aby skrutátori spočítali hlasy prítomných, a ak je dosť ľudí, nech sa hlasuje.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Oznamujem pánom poslancom, že pri rozprave nie je potrebná väčšina hlasov len pri hlasovaní. Pán predseda zvoláva poslanecké grémium, zároveň bude pokračovať schôdza parlamentu.

Pán poslanec Gašparovič má slovo, nech sa páči.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán podpredsedajúci, dva kluby požiadali predsedu, aby zvolal poslanecké grémium. Pán predseda ho zvolal, ale vy nemôžete zabrániť poslancom, aby nesedeli na rokovaní schôdze. Teda schôdzu musíte prerušiť počas grémia.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prerušujem počas rokovania grémia schôdzu Národnej rady. Pokračujeme o 10 minút.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v 23. schôdzi Národnej rady. Chcem vám oznámiť výsledok rokovania poslaneckého grémia. Dokončili by sme rozpravu. To znamená, že vystúpia tí, ktorí boli ústne prihlásení. Potom by sme schôdzu prerušili a dnes o 10.00 hodine by sme pokračovali. Čiže pokračujeme v rozprave.

(Ruch v sále.)

Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Binder.

Nech sa páči, pán poslanec Binder.

Poslanec J. Binder:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda,

vážená pani ministerka,

dámy a páni,

v médiách i z tejto tribúnky niekoľkokrát zaznelo, akým spôsobom vodné dielo Gabčíkovo zaťažilo štátny rozpočet. Dovoľujem si predniesť doplnenie tlače 365, ktorú vydalo ministerstvo pôdohospodárstva - tabuľku 332 na strane 109. Nebudem hovoriť o prínosoch vodného diela na ochranu územia, na stabilizáciu dna a ostatné prínosy. Budem hovoriť iba o jednom prínose, a to o prínose z elektrickej energie. Do 30. 9. 1998 vodné dielo vyrobilo 12 800 miliónov kilowatthodín elektrickej energie. Robím tu čiaru a chcem povedať, čo vodné dielo prinesie pre túto vládu, čo prinesie pre spoločnosť od 1. 10. 1998.

V roku 1998 po 1. 10. vyrobilo vodné dielo 702 miliónov kilowatthodín elektrickej energie a za Vodohospodársku výstavbu bolo potrebné zaplatiť zhruba 400 miliónov korún. Za rok 1998 zostala aktívna bilancia 300 miliónov korún. V roku 1999 podľa tabuľky, ktorú vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva určite po dohode s ministerstvom financií, za Vodohospodársku výstavbu bude treba zaplatiť 683 miliónov korún, z toho prevádzkové náklady na vodné dielo 47 miliónov korún. Do 30. 9. 1999 vodné dielo vyrobilo 2 180 miliónov kilowatthodín elektrickej energie, do konca roku vyrobí viacej ako 2,6 miliardy kWh. Pri výkupnej cene 1,20 Sk/kWh je to 3,12 miliardy korún. Ak odpočítam to, čo treba za Vodohospodársku výstavbu zaplatiť, zostane 2 444 miliónov korún, čiže aktívna bilancia za rok 1999 bude 3 004 miliónov.

V roku 2000 treba za Vodohospodársku výstavbu zaplatiť 932 miliónov korún, vodné dielo vyrobí 2,6 miliardy korún, čiže aktívna bilancia na konci roku 2000 bude 5 230 miliónov korún. Tabuľka je do roku 2010. Takýmto spôsobom som vyčíslil všetky prínosy a vodné dielo v roku 2010 bude mať aktívnu bilanciu 21 100 miliónov korún len za elektrickú energiu. Z toho nie je opodstatnené, že budeme kritizovať vodné dielo, že vodné dielo zaťažilo náš rozpočet a zaťažilo občanov Slovenskej republiky. Pravdou je, že vodné dielo prináša každý rok čistý efekt, ktorý okrem toho, že sa splácajú všetky podlžnosti z úveru, ktorý je, vyjde, že v roku 2010 je to 21 100 miliónov korún.

Prosil by som tých, ktorí budú hovoriť na túto tému, aby si overili z vlastných zdrojov túto tabuľku, aby nezavádzali spoločnosť, že vodné dielo je na ťarchu Slovenskej republiky. V účtovníctve ste sa učili, že každá účtovná bilancia má dve strany, príjmovú a výdavkovú stranu, čiže len vtedy, keď sa posúdia obidve tieto strany, vychádza správny výsledok. Hovoriť len o výdavkovej časti a nehovoriť o príjmovej časti, nie je morálne a nie je správne.

Pre Slovenskú republiku je jedno, či sú to prostriedky, ktoré dostanú Slovenské elektrárne ako štátna akciová spoločnosť alebo či to dostane Vodohospodárska výstavba ako štátny podnik. To sú fakty a z toho jednoznačne vyplýva, že vodné dielo je už dávno splatené, pretože 24. októbra bolo 7 rokov, keď vodné dielo bolo dané do prevádzky a k tomuto termínu celý investičný náklad, ktorý bol, čo bolo zaplatené za vodné dielo vrátane elektrickej časti, bolo 29 189 miliónov korún. Ak zvážime tie ostatné prínosy, ktoré vodné dielo má a sú preukázateľné, i napriek tomu, že pani ministerka povie, že nemá takúto kapitolu v príjmovej časti štátneho rozpočtu, je to pravda, nemá, ale vláda a republika má povinnosť ochraňovať územie, má povinnosť starať sa o plavebnú dráhu podľa Belehradskej konvencie z roku 1948 a tieto hodnoty treba započítať do tejto časti. V príjmovej časti štátneho rozpočtu nie sú príjmy zo vzdelania obyvateľstva, nie sú príjmy z preventívnej lekárskej starostlivosti ani z výsledkov kultúry či športu. Ja mám len jednu prosbu, buďme k vodnému dielu spravodliví a hovorme pravdu o vodnom diele.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Bindera - pán poslanec Jarjabek.

Nech sa páči, faktická poznámka.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Dúfam, že pani ministerka financií, hoci tu nebola, počula všetko, čo pán Ing. Binder povedal. Chcem všetkých upozorniť na jednu vec, koľko sa naklamalo o Vodnom dielo v Gabčíkove, koľko tu bolo invektív aj zo strany pani ministerky financií.

Tak vlastne, pani ministerka financií, kde je v tejto chvíli pravda? Objasníte nám tieto veci niekedy alebo sa ich budeme ďalej domnievať, lebo v tejto chvíli to vyzerá tak, že ste klamali.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady,

pani ministerka,

dámy a páni,

počúval som dnes a včera pozorne vystúpenia svojich kolegov z poslaneckého klubu a tiež som počúval aj poznámky kolegov z iných klubov. Pochopil som, že sa v myslení my nemôžeme stretnúť. Tu sa koalícia s opozíciou stretnúť nemôže, pretože my hovoríme o súčasnosti a poukazujeme na ukazovatele, ktoré smerujú do budúcnosti a koalícia stále hovorí o tom, čo bolo pred rokom a pred štyrmi rokmi. Rozdiel je aj v tom, že my sme robili a vy len hovoríte. Odovzdali sme do užívania celkom 100 km diaľnic, myslím si, že to bol rekord. Ale druhý rekord je tiež na svete, pretože v roku 1999 nebude odovzdaný ani jeden kilometer. My sme stavali, vy ste kritizovali a dnes, keď by ste aj stavať chceli, neviete získať zdroje. To bolo rečí, aké úvery sme nabrali, aké nevýhodné úvery sme nabrali, to bolo rozpisovania po čiernych knihách a dnes vznikol ledva jeden úver a už na ňom je strata 80 miliónov Sk. Kto je zodpovedný za získanie tohto úveru, nie náhodou ministerstvo financií na čele so šéfom tohto ministerstva financií? Kedy bol tento úver k dispozícii, nie náhodou v čase, keď o výstavbe diaľnice je možné už len snívať aj vzhľadom na poveternostné podmienky, ktoré sú síce teraz náhodou slušné? Čo takto pohovoriť si o škodách, ktoré vznikajú rozpadom nedokončených zvrškov, čo takto o sumách, ktoré by boli potrebné na konzerváciu diaľnic?

Len včera sa vám jeden z riaditeľov z jedného regiónu posťažoval, koľko podnikov ste ožobráčili v danom regióne. Skúsme spočítať, koľko regiónov Slovensko má, skúsme spočítať, koľko to je podnikov. Neverili ste nám, keď sme hovorili o tom, že ste pripravili o prácu približne 40 tisíc ľudí. Spočítajme, koľko peňazí stálo vyplatenie sociálnych dávok, koľko zdrojov mohol získať tento štát na rôznych odvodoch. A ak to spočítame len tak veľmi skromne, vychádza to na sumu 2 miliardy korún. Ak viem, že kilometer diaľnice stál od 200 miliónov do 250 miliónov korún, len za tieto sociálne dávky sme mohli postaviť 10 km diaľnic v roku 1999.

Pán poslanec Andrassy tu dnes hovoril o zadlžení. Iste, ale diaľnice si na seba musia zarobiť, ale zarobiť si na seba môžu len postavené diaľnice, diaľnice, ktoré nikto nepostaví, zarábať nemôžu. A nezamestnaní, tí si na seba určite, určite nezarobia. Chceme ísť do Európy, chceme ísť do Európskej únie, pýtam sa, prečo potom špekulujeme s diaľničnými nálepkami, prečo vláda schvaľuje rôzne druhy diaľničných nálepiek. Veď predsa Európska únia jednoznačne deklaruje a hovorí o tom, že je možné vyberať poplatky len za úsek diaľnice, ktorý motorista prejde, ale ten úsek diaľnice musí byť ucelený a také, bohužiaľ, na Slovensku nebudú.

Takže ako chceme ísť do Európskej únie, ak nie po diaľniciach, alebo Európska únia príde k nám bez kvalitných ciest? Budú diaľnice lacnejšie o štyri roky? Kde vo svete sa diaľnice stavajú len za štátne peniaze, keď nám bolo vykrikované, aký model používame na výstavbu diaľnic, aký finančný model používame? Aký je dnes tento finančný model? Budeme po vašom hospodárení takí bohatí, že o štyri roky budeme môcť diaľnice stavať aj za vlastné peniaze? Určite nie, som o tom hlboko presvedčený. Ale pýtam sa, kto nám vráti ten čas, ktorý premrhávate v súčasnom období a ktorý ste len v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií premrhali za jeden rok.

Možno by som pochopil pani ministerku financií, ale prečo sa nedalo presvedčiť odbornými argumentmi ministra dopravy, aby sa diaľnice na Slovensku stavali? Obávam sa, že preto, že ten nemal o výstavbu diaľnic tiež záujem. Načo? S výstavbou diaľnic je veľa roboty. My sme na to mali skutočne dosť a mali sme okolo seba špičkových odborníkov, ktorí, samozrejme, vzhľadom na príslušnosť a na moje prekvapenie boli to aj odborníci z SDĽ, museli z ministerstva odísť. To znamená organizovať prácu na výstavbe diaľnic, získavať prostriedky, to je veľká námaha, je oveľa jednoduchšie zastaviť, povedať megalománia a skončiť. Ale potom, pýtam sa, načo je vôbec minister dopravy, ak konštatuje, že výstavba diaľnic nie je potrebná a že treba meniť rozhodnutia o výstavbe diaľnic, ktorý dal do vlády návrh na zrušenie diaľnice do Banskej Bystrice, pretože je to zbytočné. Keby vedel, čo to je sčítanie dopravy, tak takúto vetu, bohužiaľ, nemôže nikdy vysloviť.

Pýtam sa ale, načo je potom aj minister financií, keď nevytvára podhubie pre podnikateľov ani legislatívne, pretože do tohto parlamentu solídny vládny návrh zákona ešte neprišiel, s výnimkou hádam tých, ktoré sme pripravili ešte my, ani finančne, ani organizačne. Napriek tomu ma ale teší, že pani ministerka nezabudla na motoristov, veď sú tu aj iné možnosti, ako riešiť prepchaté cesty na Slovensku. Načo diaľnice, stačí zaviesť nesystémovú daň z luxusu, to znamená daň zo starých embéčiek. Nestačí, že majiteľ auta predsa musí zaplatiť zákonné havarijné poistenie, potom treba zaplatiť bežnú poistku, pretože napriek tomu, že vraj na Slovensku už mafie nie sú, stále nám ktosi kradne autá, zrejme to bude opozícia. Potom je tu diaľničný poplatok, okrem toho cestná daň a nebudem hovoriť ďalšie, čo podnikatelia musia zaplatiť. Treba natankovať, pozrime si, čo urobila devalvácia, čo urobila inflácia, ako vyzerá kurz koruny, liter benzínu stojí prakticky 30 korún. Prakticky 30 korún, porovnajme to s hodinovou mzdou, a myslím si, že naozaj netreba stavať cesty, pretože cesty na Slovensku budú o chvíľočku prázdne, nebude mať kto chodiť a my chodiac zohnutí, klaňať sa zo sveta zbadáme, že na cestách sú diery a budeme ich môcť obchádzať, však budeme zhrbení.

Nielen výstavba diaľnic je totiž na Slovensku zastavená, ale zastavená je aj údržba cestnej siete. Nebudem k tomu hovoriť, dalo by sa o tom veľmi, veľmi dlho rozprávať. Ale myslím si, čo keby tak pani ministerka vyzvala v súlade s jej zvykom občanov - motoristov tohto štátu, aby neplatili poplatky. Ak sa diaľnice nestavajú a nerobí sa údržba, sieť, načo vyberať od motoristov peniaze? Myslím si, že jej názor bol veľmi správy a ja jej veľmi odporúčam, aby ho akceptovala aj dnes. Kde idú prostriedky, ktoré sa získavajú vlastne ožobračovaním ľudí, ktorí si sadajú za volant? Viete, keby ste vedeli, čo si o vašom riadení myslia organizácie, motoristické organizácie na Slovensku, boli by ste veľmi, veľmi prekvapení. Ja som s nimi v kontakte. Tieto peniaze idú potom možno na penalizačné faktúry alebo na poplatky, ktoré súvisia s predajom pohľadávok. Čiastky 15 percent sú skutočne veľmi, veľmi slušné, dúfam len, že bude fungovať aj v tomto štáte určitý kontrolný mechanizmus, ktorý sa týmto veciam pozrie a ktorý zistí, prečo tie faktúry, ktoré boli predané, boli do týždňa splatené, a prečo ostatní subdodávatelia ešte v dnešnom čase nemajú zaplatené za robotu, ktorú vykonali v predchádzajúcom období.

Viete, ľúto mi je úsilia, ktoré sme venovali tomu, aby diaľnice išli cez Slovensko, nebolo to malé úsilie, ale mali sme takú určitú česť, mysleli sme si, že je to česť dosiahnuť, aby cez Slovensko išli medzinárodné koridory. A vy ste šmahom ruky všetko zničili. No ale buď bude podnikať štát, to je známe pravidlo, alebo feudál zavedie ďalšie dane, ďalšie desiatky. Mne sa veľmi páčil názor v jedných novinách, a nie sú to noviny naše opozičné, kde vám odporúčajú, pani ministerka, zaviesť daň z daní. To by bolo možno teda ešte ďalšie, čo by sa dalo v tomto štáte nahrabať.

Rok ste neboli schopní spolu s ministerstvom dopravy zabezpečiť pokračovanie vo výrobe autobusov, pretože to pripravila neschopná Mečiarova vláda. Bol to bluf vašej vlády, keď exminister dopravy tvrdil, že na Slovensku nebol vyrobený pomaly ani jeden autobus. A ajhľa, pozriem si návrh rozpočtu na rok 2000 a čože je tam? 200 miliónov korún, je tam návrh zrejme na bonifikáciu úrokov, to znamená, model, ktorý sme vymysleli, je zrazu dobrý. To som dosť prekvapený, že po rokoch prichádzate na to, že veci, ktoré sme pripravovali, neboli pripravované politicky, ale boli to veci, ktoré pripravovali odborníci, ktorí robili na tomto ministerstve, a boli to odborníci aj z KDH, boli to odborníci aj z SDĽ, ani jeden človek neodišiel z ministerstva za to, že mal iné politické myslenie, ako som mal ja.

Ako ste mohli dopustiť, pani ministerka, aby minister alebo exminister dopravy vyhlásil, že nebude podporovať domácich výrobcov autobusov? V ktorom štáte by mohol takýto minister sedieť na svojom kresle ešte po piatich minútach? Alebo sú vám vari milšie zatvorené fabriky? Myslíte si, že nie je možné vypočítať, že keby sme robili obnovu autobusov, koľko prostriedkov by sa ušetrilo na pohonných hmotách? Koľko prostriedkov by sa ušetrilo na údržbe nových autobusov, respektíve porovnajme starú údržbu s údržbou nových autobusov. Ale asi je jednoduchšie zodvihnúť, zdražiť cestovné o 30 percent, však občan to zaplatí. Že prestal chodiť do roboty, pretože mu už nevychádza ani na minimálnu mzdu, to je usmerňovanie ministerstva financií?

Alebo ročné špekulovanie s lietadlami. Čo vám bránilo zrušiť zmluvy, ktoré boli vraj nie dobré, a urobiť zmluvy aj s inými firmami, s ktorýmikoľvek, s tými strašnými, veľkými, ktoré na Slovensku fungujú, s tými leteckými spoločnosťami? Ale vy ste nevedeli pomôcť ani len Tatra Airu, nevedeli ste pomôcť a táto firma na Slovensku zanikla, piloti sa nám rozlietali do sveta. Nevedeli ste pomôcť leteckým spoločnostiam preto, lebo ste sa nevedeli v koalícii dohodnúť. Tá firma patrí tomu, tá patrí tomu a dohodnúť medzi sebou ste sa, bohužiaľ, nevedeli. Nechýba vám ale v rozpočte tých 580 miliónov korún, ktoré mali kontrahované Slovenské aerolínie? Neprekáža vám, že tieto peniaze sú na účtoch iných zahraničných leteckých spoločností? Nechýba táto suma naozaj v rozpočte? Viete, že tento žartík, ktorý urobilo ministerstvo dopravy a ministerstvo financií, stál cestovné kancelárie v sume 1 000 korún na jedného turistu? Porátajte si to, aké sú to náklady, a zistite, čo si myslia cestovné kancelárie o tomto riadení, a zistite si, či ešte budú môcť v roku 2000 fungovať.

Škoda hovoriť, mal by som hovoriť o telekomunikáciách. Telekomunikácie, malo to byť zlaté vajce, mali sme dostať obrovské peniaze za GSM 1800. Mali sme dostať značné peniaze na investície do telekomunikácií. Viete, že telekomunikácie v roku 1999 preinvestujú viac ako polovicu oproti roku 1998? A viete, že sa im končí monopol v základnej hlasovej službe a ktokoľvek ich bez modernizácie môže zlikvidovať? Pamätáte si na plán, ktorý ste mali, že strategický partner donesie 27 miliárd korún na modernizáciu telekomunikácií, 10 miliárd do štátneho rozpočtu a ba že ešte budú zdroje aj na dlhopisy Fondu národného majetku? Kde tie lánske snehy sú? Kedy tie peniaze prídu? Kde je zákon o Slovenských telekomunikáciách? Kde je strategický partner? Situácia je zlá a hodnota telekomunikácií prudko poklesla oproti roku 1998, a tie zdroje, darmo chcete predať 51 percent, tie zdroje budú chýbať. Ale pýtam sa, ako zabezpečíte vaše programové vyhlásenie vlády, v ktorom ste povedali, že zabezpečíte v strategických podnikoch kontrolu a možnosť strategického rozhodovania, ak predáte 51 percent. 34 percentami môžete blokovať rozhodnutia, ale neprijmete strategické rozhodnutie, a zvážte, čo to Slovensku donesie.

Mohol by som hovoriť o súčasných špekuláciách s majetkom Slovenskej plavby a prístavov, mohol by som hovoriť o tom, ako sú škrtnuté prostriedky z deblokácie pre Železnice Slovenskej republiky, ale mám pred sebou aj protokol z rokovania vášho ministerstva s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií k príprave zákona o štátnom rozpočte. A sú tam také závery, bude sa riešiť, otázka ostáva otvorená, transfery sú nedoriešené, ale je tam aj príkaz zapracovať finančné prostriedky na stavbu mosta Štúrovo - Ostrihom. Gratulujem a teším sa na rozpravu o zákone o štátnom rozpočte.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ako posledná v rozprave vystúpi pani ministerka Schmögnerová.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predseda,

vážená poslanecká snemovňa,

je mi ťažko reagovať na návrh na moje odvolanie z funkcie nie preto, že sa týka mňa. Je mi ťažko reagovať preto, že tento návrh predkladajú tí, ktorí sú zodpovední za skutočne nezávideniahodnú sociálnu situáciu väčšiny slovenských ľudí. Je mi ťažko preto, že viacerí z poslancov opozície, ktorí ma dnes obviňujú z údajného nedodržiavania zákonov, hrubo zákony porušovali a dodnes za to nenesú zodpovednosť. Trestné oznámenia, ktoré sme na nich podali, zatiaľ ešte neviedli k trestnému stíhaniu, pretože vyšetrovatelia sú zavalení robotou a nestíhajú vyšetrovanie. Práve toto najťažšie nesú naši voliči. Toto najťažšie nesiem aj ja. Pretože zákony musia platiť nielen pre túto vládu, ale musia platiť aj pre členov predchádzajúcej vlády, pretože ľudia, ktorí platia za koristnícku politiku predchádzajúcej vlády, oprávnene žiadajú splatenie účtov. Daň za predchádzajúcu vládu je naozaj vysoká. To naozaj nie sú abstraktné čísla, vážení páni opoziční poslanci, to sú ľudské osudy. To sú ľudské osudy zamestnancov napríklad Pratexu Čadca, Martinských strojární, to sú osudy tých, ktorým nevyplatili mzdy a sú to pritom živitelia rodín. To je aj vysoká nezamestnanosť, ktorá je vo viac ako dvoch desiatkach okresov naozaj kritická. To je aj zvýšenie životných nákladov pre najnižšie sociálne skupiny a tak ďalej a tak ďalej.

Je to aj zložitá situácia v rezortoch, ako sú školstvo, zdravotníctvo, doprava, veda a podobne. Nezakrývame to, nekamuflujeme. Iba neinformovaní a zavádzaní voliči uveria, že za toto všetko nesie zodpovednosť súčasná vláda, ba dokonca ja ministerka financií. Za nerobenie reformy v zdravotníctve, za vykrádanie železníc v rezorte posledného poslanca z opozície, ktorý tu vystúpil, a tak ďalej a tak ďalej. Táto vláda je hasičom, ktorý hasí požiar založený niekým iným. Chcem položiť otázku: Koho treba za to obviňovať? Hasiča alebo toho, kto požiar založil? Opoziční poslanci ministerstvo financií a ministerku už asi neobvinili iba zo začatia druhej svetovej vojny. Naša najväčšia chyba je asi v tom, že nevieme tlačiť peniaze, respektíve že odmietame politiku, ktorá znamená tlačenie peňazí. Kto však veciam aspoň trochu rozumie, musí vedieť, že práve ten druh politiky by bol zrejme pre túto krajinu nezodpovedný. Hovoríte, že sa veľmi vyhovárame na minulosť. Nevyhovárame sa, iba vysvetľujeme. Obnova vojnou zničeného hospodárstva trvala aj v tejto republike niekoľko rokov. Škody v spoločnosti, v hospodárstve, ktoré sme zdedili, v mnohom pripomínajú vojnové škody. Nedajú sa odstrániť za niekoľko mesiacov. (Hlasy v sále.) Musíme obnoviť toto hospodárstvo, musíme obnoviť túto spoločnosť, musíme obnoviť dôveru tejto spoločnosti v jej vlastné sily, v seba samú. Som presvedčená, že i keď to nebude ľahké a chvíľu to ešte potrvá, určite to dokážeme. Oprávňuje ma k tomuto tvrdeniu...

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, upokojte sa. Upokojte sa, vystupuje pani ministerka Schmögnerová. Nepokrikujte na seba. Vystupuje pani ministerka Schmögnerová, nech sa páči. Upokojte sa, páni poslanci, z jednej aj z druhej strany.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Oprávňujú ma k tomuto tvrdeniu prvé pozitívne výsledky, ktoré sme dosiahli. Zatiaľ to ešte nie sú výsledky, ktoré sa odrážajú aj vo vreckách našich či vašich voličov. Ešte potrvá, kým to naozaj takto bude. Duch rozpravy a môjho odvolania je však celkom čitateľný. Treba prekričať prvé pozitívne výsledky, treba si vymýšľať, treba osočovaním iných zakryť svoje zlé svedomie. Práve preto, že ešte potrvá, kým sa prvé dobré výsledky odrazia aj na životnej úrovni, je ťažké aspoň pre mňa hovoriť o pozitívach. Ale predsa sú nimi pozitívne výsledky v zahraničnom obchode dosiahnuté vyšším rastom zahraničného obchodu a hlavne vývozom. Nesplnili sa čierne predpovede aj z vašich úst, vážení páni opoziční poslanci, o negatívnom hospodárskom raste. Predpoklad štatistického úradu do konca roka nie je síce bombastický, ale celkom primeraný, 2,8 percenta.

Schodok štátneho rozpočtu do konca roka nepresiahne 2 percentá a v porovnaní s viac ako dvojnásobkom v roku 1998 je to nepochybne pokrok. Úrokové sadzby na medzibankovom trhu dosiahli za obdobie troch rokov najnižšiu, by som povedala rekordnú úroveň. Dočkali sme sa aj pozitívnej vyhliadky ratingu prvej ratingovej agentúry Stenerem plus a predpokladám, že rovnako zareagujú aj ďalšie, ktoré nedávno navštívili Slovenskú republiku.

Čo sme nedosiahli? Nedosiahli sme zníženie miery nezamestnanosti, rast reálnej mzdy a reálnych príjmov. To ešte potrvá, ale dúfam, že už to nebude trvať až tak dlho.

Kým prejdem k jednotlivým bodom odvolania, dovoľte mi prvú a poslednú osobnú poznámku. Je to osobná poznámka k vystúpeniam pani poslankyne Belohorskej, pani poslankyne Podhradskej a pána poslanca Hofbauera na adresu mojich údajných majetkových pomerov. Keď Hnutie za demokratické Slovensko nemá fakty, tak ich vyrába. Má na to všetky schopnosti a ešte stále asi aj dosť zdrojov. Používa na to najrôznejšie spôsoby. Napríklad svoj donedávna stranícky denník Slovenská Republika, cyklostylované letáčiky doručované do poštových schránok, vystupovanie v Národnej rade, ako sme to dnes mohli z úst týchto troch pánov poslancov počuť, stranícke mítingy a tak ďalej a tak ďalej. Tak sa verejnosť dozvedá, raz že mám 57-miliónovú vilu na Palisádach, potom 27-miliónovú vilu na Devíne, inokedy zase v Rusovciach, že vlastním kúpele v Nimniciach, Bielu farmu na Orave a čo ja viem čo ešte. Akýsi starý človek z Nového Mesta nad Váhom...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, prosím vás, vystupuje pani ministerka. Keď vystupujete vy, nechajú vás rečniť, tak nechajte rečniť aj pani ministerku.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

... cestuje na bicykli viac ako desiatky kilometrov do Novej Lehoty, aby uvidel môj údajný luxusný rekreačný dom. Chudák, sklamal sa, vy ste ho sklamali, vážení páni opoziční poslanci. Fabrikujete výmysly, podvrhy, aby ste fikciou zakryli skutočnosť. Žiadnou fikciou, ale skutočnosťou je napríklad penzión občana Vladimíra Mečiara v Trenčianskych Tepliciach údajne za viac ako tri desiatky miliónov. Vysvetlite prosím, za čo si ho bývalý predseda vlády zadovážil, z čoho si hradí auto so šoférom, z čoho si hradí ochranku. Z čoho si bývalí poslanci Hnutia za demokratické Slovensko zadovážili podniky, kúpele, hotely, bývalé štátne majetky, vážený pán poslanec, ktorého momentálne nevidím? Kúpili si ich azda za poslanecké platy? Uisťujem vás, že zo štvorročného poslaneckého platu sa nič z toho nedalo kúpiť a nedá sa nič z toho kúpiť ani zo štvorročného platu člena vlády. Keď odídem z vlády, nič z tohto, čo som vymenovala, nebudem mať. Nemám totiž na to schopnosti, jednoducho nemám takú hrubú kožu ako vy. (Potlesk.)

K jednotlivým bodom odvolania. Prvý dôvod na odvolanie bolo údajné nekompetentné zasahovanie do riešenia problémov Východoslovenských železiarní, akciová spoločnosť, a bolo konkretizované ako podozrenie, že zmluva o stabilizácii, medziveriteľská zmluva a zmluva o spolupráci, pri príprave ktorých spolupracovalo okrem najväčších veriteľov aj ministerstvo financií, sú v rozpore s platným právnym poriadkom. Toto tvrdenie, musím povedať, že nie je pravdivé. Zmluva o stabilizácii, medziveriteľská zmluva a zmluva o spolupráci mali riešiť vzťahy medzi všetkými veriteľmi, vážený pán poslanec Maxon, pravdepodobne ste nemali možnosť si to naozaj starostlivo preštudovať. Znamená to, že zahrnovali aj uspokojenie veriteľov, ktorí k týmto zmluvám nepristupovali. Takže vaše citácie z Trestného zákona sú bezpredmetné a nedajú sa použiť v tomto prípade. Určite je logické, že takéhoto procesu sa zvyčajne ujímajú najväčší veritelia, medzi ktorých patril aj štát z dôvodu daňových pohľadávok. Všade na svete je to tak. Výsledkom zmluvy o stabilizácii mala byť stabilizácia finančnej situácie Východoslovenských železiarní, ktoré akosi ste pozabudli, vážení poslanci, hrozil crossdefault. Crossdefault by bolo znamenalo zatvorenie tohto významného slovenského podniku. Vďaka zaangažovanosti štátu bolo možné udržať Východoslovenské železiarne a zamedziť ich bankrotu. Dôkazom, že sa mali riešiť problémy všetkých veriteľov, je aj to, že výsledkom zmluvy o stabilizácii malo byť poskytnutie nových peňazí pre Východoslovenské železiarne, čím by sa vytvoril priestor na rýchlejšie uhrádzanie záväzkov Východoslovenských železiarní všetkým veriteľom. Ak tomu nerozumiete, je mi to veľmi ľúto.

Ďalšia vec je, že ministerstvo financií nebolo účastníkom zmluvy o stabilizácii, ale pripravovalo a podieľalo sa na príprave takzvanej zmluvy o spolupráci medzi štátom a veriteľmi a ešte by som povedala, tak na vedľajší úväzok na príprave medziveriteľskej zmluvy, pretože tá bola širšia a platila aj medzi ďalšími veriteľmi. Tým ministerstvo financií chcelo prispieť k procesu stabilizácie. Ja by som vám chcela len pripomenúť, že pohľadávky veriteľov vo Východoslovenských železiarňach, tých hlavných veriteľov, s ktorými sme viedli rokovanie, výrazne prekročili sumu 25 miliárd korún a práve vyjasnením si stanovísk veriteľov s vládou bolo možné dosiahnuť ich trpezlivosť vo vzťahu k VSŽ a vlastne odvrátiť veľmi reálnu hrozbu ku crossdefaultu. Namiesto toho, aby ste to pokladali za to, čo to skutočne je veľký úspech, obraciate to presne naruby, ale to vám asi odpovedá.

Ani jeden z dokumentov, ktorý bol pripravovaný, neobsahoval návrh kapitalizovať daňové pohľadávky štátu. Skutočne neviem, čo ste asi čítali. Trvale sa rokovalo o formách a harmonograme splácania záväzkov Východoslovenských železiarní voči štátu. Keďže ide o príjmy štátneho rozpočtu, ministerstvo financií dodnes dôsledne sleduje proces splácania daňových záväzkov Východoslovenských železiarní. Podľa zákona číslo 511 o správe daní daňové pohľadávky štátu si štát ošetril prostredníctvom daňového záložného práva, môžem vám povedať na celý majetok Východoslovenských železiarní, taká je totiž výška daňových pohľadávok štátu voči VSŽ.

Prípad VSŽ si však zasluhuje väčšiu pozornosť. Položiť si treba otázku, ako je to možné, že podnik, ktorý bol pred niekoľkými rokmi vlajkovou loďou slovenského hospodárstva, dostal sa nad priepasť. Tým reálne vzniklo nebezpečenstvo, že 24 tisíc zamestnancov bezprostredne a tisíce nepriamo príde o prácu. Odpoveď poznáme. Na tomto vývoji sa primárne nepodpisuje pokles dopytu po oceli na domácom a zahraničnom trhu, ako sa nám to pokúšajú nahovoriť tí, ktorí dnešnú situáciu spôsobili, ba dokonca to zaznelo aj z niektorých vašich úst. Nepriaznivý vývoj vo VSŽ stačí charakterizovať tak, že z podniku, ktorý prinášal do štátneho rozpočtu prednedávnom, pred niekoľkými rokmi niekoľko miliárd korún ročne na daniach, sa stal podnik, ktorý niekoľko miliárd korún do štátneho rozpočtu dlhuje. Je to pozoruhodný vývoj. V plnom rozsahu ho majú na svedomí tí, ktorí rozhodli o privatizácii Východoslovenských železiarní v prospech bývalých vysokých funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko, dokonca jedného bývalého člena vlády. Terajšia vládna koalícia to zdôvodňovala tým, že treba zachovať VSŽ v slovenských rukách. V posledný deň druhej vlády za "zlomkovú cenu" predala 10 percent spoločnosti Manažér, každému je to známe, čo to bola za spoločnosť, a potom počas ďalšej vlády 15 percent spoločnosti Ferimex. Zase to boli tí istí ľudia, ktorí stáli za Manažérom. Dnes podiel obidvoch spoločností je zlomkom 25-percentného podielu. Neviem dokonca, či ešte dosahuje 1 percento. Takže mi, vážení, odpovedzte, kde sú teda akcie Východoslovenských železiarní? Všetkým vašim národne zmýšľajúcim voličom treba povedať pravdu. Tieto akcie sa odpredali do zahraničia a sú v rukách zahraničných skupín. Či za nimi stojí rezešovská skupina, ja to neviem s určitosťou povedať, možno, že vy to viete.

Na vyjadrenie pánov poslancov Cabaja, Maxona, že audítorská firma Ernst a Young nezistia vo VSŽ nič o zlých výsledkoch VSŽ, chcem povedať iba toto. Uvedená audítorská firma za výrok o výsledkoch hospodárenia VSŽ stratila časť svojho renomé, ktoré asi len ťažko získa rýchlo nazad. Prekvapuje ma, že to neviete. Daňová kontrola vo VSŽ tieto zistenia potvrdila. Kritika daňovej kontroly vo VSŽ zo strany predchádzajúceho ministra financií potvrdzuje, že pánu Maxonovi nejde a nikdy mu nezáležalo na záujmoch štátu ani na 24 tisícoch zamestnancov. O to viac mu záleží na záujmoch pôvodných akcionárov, t. j. nezodpovedných vlastníkov, ktorí tento podnik zruinovali. Prečo asi? Asi preto, že pán Rezeš bol volebným manažérom HZDS, že zadarmo prenajímal Hnutiu za demokratického Slovensko budovu v Bratislave a tak ďalej a tak ďalej, mohla by som pokračovať, vy to však viete lepšie.

Vláda Slovenskej republiky však pozerá predovšetkým na VSŽ ako na podnik, ktorý má opakovane nadobudnúť v slovenskom hospodárstve ten význam, ktorý mal pred jeho prevzatím rezešovcami. Návrh pána poslanca Maxona na založenie akciovej spoločnosti Slovenské tunely pokladám za najcynickejší návrh urobený nie však mne, ale 24 tisícom zamestnancom VSŽ, ktorých ním obhajovaní pôvodní akcionári takmer vyhodili na dlažbu. Nie je to dobrá vizitka, pán poslanec Maxon.

K rozpočtu na rok 1999. Rozpočet na rok 1999 bol v značnej miere podmienený stavom, ktorý súčasná vláda prevzala. Nápravné opatrenia si vyžadovali nielen čas na prípravu, ale najmä na realizáciu. Napriek tomu by sa malo hospodárenie v tomto roku skončiť s lepšími výsledkami ako v roku 1998, keď schodok dosiahol 2,7 percenta hrubého domáceho produktu. Ja by som vám len chcela pripomenúť, vážený pán poslanec, chcela by som pripomenúť, že schodok, ktorý sa zvýšil, sa nezvýšil tým, že by sme boli viacej minuli, ale tým, že ste zámerne nadhodnotili príjmy do štátneho rozpočtu. Myslím si, že sme si to už povedali. Rozpočtové hospodárenie v tomto roku by nemalo skončiť vyšším schodkom, ako je 15 miliárd korún. Neviem, vážení páni opoziční poslanci, odkiaľ tieto strašidelné čísla vyťahujete, koho vlastne chcete tým strašiť? A toto číslo je 1,8 percenta z hrubého domáceho produktu.

Ak dovolíte, ja viem, že sa ťažko pravda počúva, ale predsa len mi dovoľte, chcela by som povedať, že zvyčajne chceme, aby sa výsledky o vývoji v štátnom rozpočte zverejňovali ku koncu mesiaca. Keďže sa blížime ku koncu mesiaca, tak mi dovoľte povedať, ale za tie posledné dni nemám údaje. K 27. 10. schodok štátneho rozpočtu predstavoval 11,5 miliardy korún, čo je...

(Hlasy z pléna.)

Predpokladám, že vy ma odvolávate, nie ja vás, pani poslankyňa, tak mi dovoľte, aby som sa aspoň bránila.