Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, každý, kto sa prihlásil do diskusie, do rozpravy mal možnosť vystúpiť, má právo aj ministerka, tak nechajme jej priestor na vystúpenie. Každý ste vystúpili, tak ako ste chceli a koľko ste chceli.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Schodok teda k 27. 10. predstavuje 77 percent rozpočtovaného schodku, kým 27. 10. v roku 1998 schodok bol mínus 8,914. Keďže podľa zákona bol schodok rozpočtovaný na 8 miliárd korún, tak ľahko si prepočítate, že to bolo vysoko nad 100 percent, pán poslanec Kozlík.

Viazanie výdavkov ste robili rovnako aj vy, takže už nebudem vysvetľovať.

No v tomto roku v porovnaní s rokom 1998 sa na rozdiel od vašich informácií, naozaj neviem, odkiaľ ich máte, sa podaril zlepšiť výber pri niektorých druhoch daní. Najvýraznejšie sa podaril zlepšiť výber pri spotrebných daniach, kde sme dosiahli k tomu istému termínu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšenie o 2 miliardy, potom tam je daň z príjmov z kapitálových výnosov takmer o 2 miliardy 1,977. Pri DPH 1,654, pri dani z príjmov fyzických osôb je tiež nie veľmi vysoké zvýšenie, ale je zvýšenie. Áno, je to pravda, najnižší výber daní je pri dani z príjmov právnických osôb. Ale dovoľte mi, aby som sa k tomu vyjadrila. Je to dokonca až v tejto chvíli nižšie o 2,1 miliardy korún. A došlo k tomu jednoducho preto, že vratky dane z príjmov právnických osôb predstavovali v roku 1999 6,4 miliardy.

Vážení, ale kto z vás vie, ako sa platí daň z príjmov právnických osôb, platí sa preddavkovo, tak vie, že vy ste si presne o týchto 6,4 miliardy zlepšili výsledky v rozpočte v roku 1998.

Nechcem opakovať všeobecne známe údaje o tom, ako výrazne zaťažuje výdavkovú stránku rozpočtu najmä krytie dlhov, či už je to dlhová služba, či už sú to záruky, je to všetko z evidencie dedičstva predchádzajúcich rokov.

Výdavky štátneho dlhu medziročne už niekoľko rokov pravidelne rastú takmer 5 miliárd korún. Na budúci rok som napočítala, výdavky len štátneho dlhu sú 25 miliárd korún, 10 miliárd korún realizácia štátnych záruk. Ja sa veľmi rada k tomu o chvíľočku vrátim. Plus sú tam výdavky, ktoré predpokladáme, vynaložiť na prvú etapu reštrukturalizácie finančných inštitúcií. A, vážení, to tiež nie je to, čo sme my vyrobili, ale je to dedičstvo po predchádzajúcom období, na ktorom sa výrazne podieľa vaše vládnutie. Dohromady je to, ak dobre počítam, 45 miliárd korún, čo sú neefektívne výdavky, ktoré by sme oveľa ľahšie využili v školstve, v zdravotníctve, v doprave a čo ja viem kde ešte.

Ide teda o úvery, ktoré sa skutočne poskytli v minulosti a pre mňa bolo dnes takým prekvapením, keď, prepáčte, ale nevšimla som si, ktorý poslanec Hnutia za demokratické Slovensko blahoželal bývalému riaditeľovi Vodohospodárskej výstavby pánovi Binderovi k výročiu vo Vodohospodárskej výstavbe. A už je úplne pre mňa záhadou, odkiaľ pán bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby prišiel s tým tvrdením, že Vodohospodárska výstavba sa k dnešnému dňu splatila. Ja neviem, či skutočne ste to vážne mienili, čo ste tu povedali, ale viem, že budúci rok splátky úrokov a istiny predstavujú asi 8,4 miliardy korún, a to je len prvý kulminačný bod a budú pokračovať ďalšie.

Dovoľte mi reagovať na konštatovanie, že rozpočet nebol zostavený reálne. My sme si, samozrejme, uvedomovali hneď na začiatku určité riziká. Napokon to boli aj rozhodnutia, ktoré sa prijali ešte v januári roku 1999, teda tohto roku. Ale na rozdiel od predchádzajúcej vlády, keď sme si tieto riziká uvedomili, tak sme aj začali konať, pretože predchádzajúca vláda väčšinou len vyhlasovala alebo dokonca tie riziká aj skrývala. Ako opozičná poslankyňa si to veľmi dobre pripomínam. Takže my sme to odkryli a prijali sme rozhodnutia a pristúpili sme aj dôsledne k ich realizácii. Preto aj tohtoročné zámery rozpočtu dosiahneme a, samozrejme, aj rozpočet na rok 2000 bude už vo väčšom rozsahu zodpovedať zámerom vlády, pretože už nám vytvoril aspoň o aký-taký priestor na ich realizáciu. Vytvárame v ňom priestor na rozvojové aktivity, na podporu bývania, malého a stredného podnikania, exportu, na zapojenie Slovenska do realizácie programov na financovanie, na ktorých sa významne bude podieľať Európska únia a podobne.

Do toho som ale zatiaľ nezahrnula výdavky na najdôležitejší rozvojový projekt. Je to reštrukturalizácia finančných inštitúcií a finančná reštrukturalizácia podnikového sektora, ktorý nás bude stáť skoro 100 miliárd korún. Vonkoncom neplatí, že ide iba o zlé úvery spred roku 1989. V Slovenskej sporiteľni to dokonca neplatí ani jednou jedinou korunou. Sú to všetko zlé úvery, ktoré vznikli po roku 1989 a ktoré prevažne vznikli za vládnutia vašej vlády. Za prevažnú časť nesie dokonca zodpovednosť váš tieňový minister Hnutia za demokratické Slovensko pán Kiňo. Ak to neviete, prosím vás, opýtajte sa ho na to.

Pristupujeme aj k zmene podmienok zdanenia právnických a fyzických osôb, a to v období, keď na to skutočne táto spoločnosť zďaleka nemá vytvorené také rezervy, ako by sme chceli mať. Chcem vám len pripomenúť, že ideálne podmienky na takéto rozhodnutie boli v roku 1995, keď sme dosiahli prebytok fiškálneho rozpočtu. Neviem, prečo ste to vtedy neurobili. Tento priestor sa nevyužil a len zopakujem, že manévrovací priestor vlády je v súčasnosti veľmi zúžený. Napriek tomu v snahe znížiť daňové zaťaženie fyzických osôb a právnických osôb sme našli odvahu toto uskutočniť.

Vláda realizovala aj dlho umelo odkladané rozhodnutia pri deregulácii, respektíve pri úpravách, zvyšovaní niektorých ešte stále administratívne regulovaných cien. Ja by som len chcela pripomenúť, že pri projektovaní Mochoviec, ale i Vodného diela Gabčíkovo, pán riaditeľ si to nepochybne pamätá, pretože to predkladal v tom čase do vlády, predpokladala predchádzajúca vláda pravidelné zvyšovanie cien elektrickej energie. Pozoruhodné bolo, že s výnosom predpokladali aj Slovenské elektrárne, ale aj Vodohospodárska výstavba, aby sa tieto dva projekty aspoň čiastočne prefinancovali. Predchádzajúca vláda však nebola schopná presadiť tieto cenové úpravy a nesie plnú zodpovednosť za súčasnú zložitú situáciu v Slovenských elektrárňach a aj vo Vodohospodárskej výstavbe. Takže neviem, skutočne asi ste veľmi zle informovaní, čo ma teda prekvapuje, keďže ste boli dlhoročným riaditeľom. To vaše želanie alebo vaše tvrdenie, že všetko je v poriadku, je naozaj len zbožným želaním, bodaj by ste mali pravdu, ale my musíme zápasiť s tým, čo sa tu vytvorilo.

Čo sa týka kritiky spôsobu zostavovania rozpočtu, pripúšťam, že nebol a zatiaľ ani nie je, napriek mnohým našim úsiliam tento spôsob zostavovania ešte ideálny. Ale postupne uvádzame do praxe postupy, ktoré sú vlastné i štátom Európskej únie. Pripravujeme strednodobý rozpočtový výhľad, zosúlaďujeme metodiku vykazovania a posudzovania fiškálneho schodku s metodikou Medzinárodného menového fondu. Aj o týchto zámeroch sa v minulosti viac porozprávalo, ako sa v skutočnosti dosiahlo.

Po rokoch ničnerobenia sa konečne začínajú realizovať funkcie, ktoré majú zlepšiť manažment financií, ako je funkcia riadenia likvidity, dlhu, finančné plánovanie, finančná kontrola, ex ante a podobne.

K procedurálnym otázkam štátneho rozpočtu na rok 2000. Pán poslanec Maxon nikdy štátny rozpočet nezostavoval, aspoň tak mi to tvrdil. A pán exminister Kozlík, ja som bola štyri roky v opozícii a všeličo som sa naučila, ja neviem, či aj vy sa za tie štyri roky niečo priučíte, ja nemyslím osobne, ale poslanci. Pokiaľ viem, nikdy ste návrh... (Ruch v sále.) Ja neurážam. ... nikdy ste návrh... (Hlasy v rokovacej sále.) Vážení, vy ste ma skúšali asi 10 hodín. Nikdy ste návrh štátneho rozpočtu do Výboru Národnej rady pre rozpočet a menu nepredložili dva mesiace pred termínom.

Takže tento zákon navrhuje, aby schodok aj v budúcom roku neprekročil 2 percentá HDP a ja predpokladám, že sa nám ho podarí dosiahnuť.

Ďalší bod hovoril o tom... (Hlasy z pléna.) Ja neviem, či niekto tu má monopol na urážanie. Zdá sa, že asi...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani ministerka, nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďalším bodom bolo údajné zastavenie realizácie rozvojových projektov. Bol to tretí bod na moje odvolanie. O možnostiach realizácie a financovania takýchto finančne náročných projektov rozhoduje celá vláda, a nie ministerstvo. Malo by sa to tak robiť, aby sa zároveň nenarušil proporcionálny vývoj celého národného hospodárstva. Práve to sa v predchádzajúcich rokoch nedodržalo. Neefektívne sa vynakladajú výdavky na mnohé infraštruktúrne projekty, ktorých doba návratnosti sa častokrát posúva do nedohľadna. V predvolebnom čase sa otvárali úseky diaľnic, ktoré nevedú odnikiaľ nikam, jednoprúdové diaľnice a tak ďalej a tak ďalej.

(Hlasy z pléna.)

Nech sa páči, choďte sa pozrieť na hranicu Maďarsko- Rakúsko tu neďaleko.

Neúmerné investície do infraštruktúry okrem toho boli predražované, pán exminister by mal vedieť, že predraženie diaľnic dosahovalo 17 až 20 percent. A práve toto všetko malo za následok neúmerné zadlženie štátu. A toto viedlo k prudkému znehodnoteniu slovenskej koruny, a tým aj úspor ľudí.

Nová vláda preto pristúpila k zosúladeniu tempa výstavby diaľnic s reálnymi možnosťami štátu a štátneho rozpočtu. Vláda Slovenskej republiky prerokovala koncepciu výstavby diaľnic, v ktorej bol aj upravený dlhodobý rozvoj výstavby diaľnic, a pritom sa prihliadalo na finančné možnosti štátu. Tento návrh teda neznamená zastavenie budovania diaľnic. Prosím vás, aby ste sa s ním oboznámili, pokiaľ ho nepoznáte. Aby som to dokumentovala, pre rok 1999 bol v štátnom rozpočte schválený transfer pre Štátny fond cestného hospodárstva v sume 6,5 miliardy. Z toho 5,7 bolo určené na diaľnice, okrem toho boli zabezpečené mimorozpočtové zdroje v sume 7,2 miliardy korún. Ide o realizáciu variantu B, tak ako som povedala, bol schválený vládou ešte vo februári tohto roku. V roku 2000 sa uvažuje transfer do štátneho fondu v sume 7,3 miliardy, z toho je 6,7 určených na diaľnice a okrem toho sa počíta s 8,3 miliardami štátnych záruk za bankové úvery. Áno, aj my sme sa poučili, že Štátny fond cestného hospodárstva nekvalifikovane emitoval. Chcem len upozorniť, že je to, pokiaľ viem, ešte stále rezort ministerstva dopravy. A preto by sme chceli budúci rok pristupovať k tomu iným spôsobom.

Ďalším bodom odvolania bola Priemyselná banka. Veľmi stručne.

Pán poslanec Maxon citoval ktoréhosi iného nemenovaného poslanca z východu, ktorý okrem iného povedal, že ešte pred rokom v Košiciach fungovala jedna riadna banka. Prosím, už pred rokom však Priemyselná banka nebola riadna, pretože vtedajšie vedenie Priemyselnej banky sa dohodlo s dnešným tieňovým ministrom Hnutia za demokratické Slovensko pánom Kiňom na operácii, ktorou sa evidentne poškodili veritelia tejto banky vrátane individuálnych vkladateľov. Prapodstatou príčiny kritického vývoja v banke bolo teda nezodpovedné konanie predošlého vedenia dozornej rady banky, ktoré umožnilo vznik zlého portfólia. Tak ako som povedala, išlo najmä o finančné operácie na ruskom trhu, ktoré vytvorili Priemyselnej banke nelikvidné aktíva v hodnote viac než 2 miliardy korún. Ďalej o zlé úvery, ktoré boli poskytnuté v spoločnostiach Ruskej federácie a do krajín takzvaného offshoru, ale i ďalšie zlé úvery, ktoré banka poskytla. Takže toto je hlavnou príčinou ťažkostí Priemyselnej banky nehovoriac o tom, že bývalé vedenie banky úzko späté s predchádzajúcou mocou aktívne manipulovalo dianie aj v čase, keď sa štát už pokúšal o stabilizáciu banky. Som presvedčená, že aj to bude mať svoje trestnoprávne pokračovanie. (Hlasy v rokovacej sále.)

Musím povedať, že hoci ministerstvo financií za vás malo isté kompetencie, bankový dozor, že ste ich nevykonávali. Všetky tieto okolnosti skúma aj štátny dozor ministerstva financií a bankový dohľad a v krátkom čase, ja len zopakujem, dôjde k postihu zodpovedných za hospodárenie, respektíve za šafárenie v Priemyselnej banke v Košiciach.

Ďalším dôvodom môjho odvolania má byť údajne neúspešná emisia eurobondov. Jednoznačne možno konštatovať, že emisia dlhopisov Slovenskej republiky v zahraničí bola úspešná. Túto skutočnosť potvrdzuje i fakt, že vzhľadom na neuspokojený dopyt investorov po dlhopisoch ministerstva financií bola emisia dvakrát zvýšená. V percentuálnom vyjadrení toto zvýšenie predstavovalo 42,8 percenta z pôvodného objemu emisie.

Súčasný celkový objem emisie 500 miliónov EURO predstavuje skutočný benchmark pre Slovensko, ktorý je už atraktívny pre inštitucionálnych investorov, takže predpokladá sa dostatočná likvidita emisie. Toto bolo jedným z cieľov ministerstva financií pri realizácii transakcie. Emisia ministerstva financií bola jedna z najlepšie prijatých nových emisií v rámci krajín strednej a východnej Európy, a to napriek tomu, že bola zrealizovaná v pomerne nestabilnom trhovom prostredí. K úspešnosti emisie prispela dobre stanovená výška kupónu, ktorá bola atraktívna tak pre reteilových investorov, ako aj výška marže, ktorá bola atraktívna pre inštitucionálnych investorov. Slovensko so svojím špekulatívnym ratingom v tom čase s negatívnym výhľadom, na porovnanie uvádzame, že i keď minuloročná emisia sa realizovala už so špekulatívnym ratingom, v tom období nebol ešte Slovensku pridelený negatívny výhľad, napríklad dosiahla nižšiu maržu Litva a Chorvátsko, ktoré majú dokonca investičný rating.

Ako pozitívny prvok tohtoročnej emisie dlhopisov možno považovať skutočnosť, že prispela k celkovému zníženiu marží emisií denominovaných v DM a USD, ako aj ich diferenciáciu, čo bol jedným z dôvodov, prečo spoločnosť Nomora Internacional navrhovala začiatkom roka zorganizovanú netransakčnú roudshow. Výsledky emisií sa posudzujú podľa výnosov emisií. Čím je vyšší výnos, tým je to horšie pre štát. Takže na porovnanie, vážení poslanci. V roku 1998 celkový výnos bol 8,36 percenta, v roku 1999 sa dosiahli tri výsledky. Prvý uvádzam ako najhorší 8,23, ďalej 7,96 a 7,91. Ako to vyzerá dnes, ako sa obchodujú slovenské eurobondy dnes. Z pôvodných 420-bodovej marže na benchmark určované nemeckými cennými papiermi na začiatku emisie, to znamená 11. 6. 1999, k 22. 10. sme dosiahli hodnotu 290 bodov. Ten, kto tomu rozumie, vie, že je to skutočne priaznivý vývoj.

Ešte pár slov k problematike zdaňovania dopravných prostriedkov. V prvom rade je potrebné uviesť, že vypracovaný návrh zákona o dani z dopravných prostriedkov nebol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, preto nemôže existovať ani kvalifikované stanovisko tohto orgánu, tak ako niekto pochválil Legislatívnu radu vlády, že to ona stiahla. Stiahlo to ministerstvo financií, a to nie preto, že by bol tento návrh zlý, nekvalifikovaný a neviem ešte aký, ale že nebola politická vôľa ho prijať.

K dani ako ekonomickej kategórii je potrebné uviesť toto: Zdanenie motorových vozidiel v legislatíve štátov OECD je upravované trojakým spôsobom. Buď ide o daň zo získania motorových vozidiel, ktorá sa môže vyberať jednorazovo a je to niečo ako spotrebná daň z obstarávacej ceny, ďalej to môže byť daň z vlastníctva motorových vozidiel, ktoré zahrnujú poplatky ukladané na vozidlá, ktoré sa hradia opakovane, dokedy subjekt vlastní motorové vozidlo. Teda ide skutočne o ročný charakter dane. Alebo po tretie sú to dane súvisiace s prevádzkou motorových vozidiel, kde zaraďujeme spotrebné dane na palivo, prípadne diaľničné poplatky a tak ďalej a tak ďalej.

Pri rozhodovaní o konštrukcii navrhovanej dane z dopravných prostriedkov na princípe vlastníctva predmetného dopravného prostriedku motorového vozidla sa vychádzalo z podkladov získaných z OECD, konkrétne z publikácie Trendy zdaňovania spotreby, a to z tej časti, ktorá analyzovala zdanenie vozidiel v 29 krajinách. Dane z vlastníctva motorových vozidiel majú rôznu formu, niektoré štáty OECD, napríklad Veľká Británia používa jednotnú sadzbu dane bez ďalších rozlišovacích znakov, Portugalsko a Španielsko napríklad rozlišuje aj technické parametre, ako je veľkosť motora, typ používaného paliva, počet osí a podobne. Sú štáty, kde je daň z vlastníctva dopravných prostriedkov odvodená od hodnoty vozidla každoročne dokonca upravovaná o infláciu. Tento druh dane pripravovalo dokonca ministerstvo dopravy, tak ako sme boli poučení v roku 1997. Je preto pre mňa nepochopiteľné, že pán exminister Jasovský vystupoval tak neinformovane. Aj pán poslanec Jasovský zabudol, že rezort ministerstva dopravy riadi minister dopravy, a nie ministerstvo financií, a preto aj niektoré jeho výhrady sú skutočne pritiahnuté za vlasy. Alebo, keďže sa tu ozýva pán poslanec Kozlík, ja sa chcem opýtať, či za vášho vládnutia, pán exminister, ste neboli svojprávnym ministrom a riadil vás vtedajší pán minister Kozlík?

Na základe toho, čo som uviedla, konštatovať, že išlo tu o nekvalifikovaný návrh a tak ďalej a tak ďalej, nechcem vás už zdržiavať, jednoducho musím vám vážení páni poslanci povedať, že ste neinformovaní, nedostatočne vzdelaní a nie je to moja vina, je to zrejme váš nedostatok.

Slovensko prijatím dane z dopravných prostriedkov by sa preto osobitným spôsobom nevymykalo z uvedených princípov. Ale prosím, dnes tá daň neprechádza a nechcem sa už k nej vracať.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, upokojte sa. Vystupuje ministerka financií na svoju obhajobu.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Na záver mi dovoľte reagovať na kritiku smerujúcu do môjho rezortu, a to od pánov predchodcov ministrov, z ktorých jeden mal tri roky možnosť uskutočniť zásadné zmeny v ňom a ktorý po prvom roku, keď sa ešte o čo to snažil, prestal sa o svoj rezort takmer úplne zaujímať. Výsledkom toho bolo, že po prevzatí ministerstva bolo nevyhnutné urobiť zásadné zmeny na ministerstve financií. Ale bolo potrebné urobiť aj zásadné zmeny v daňovej správe, v podriadených organizáciách ministerstva financií a v spoločnostiach, kde ministerstvo financií je akcionárom. Bol to najvyšší čas, že na ministerstve financií došlo k zmene. Po siedmich rokoch vlády Hnutia za demokratické Slovensko a neviem, či na záver ste sa volali Roľnícka strana, na ministerstve financií môžem povedať, že som zdedila v stredoeurópskom rozmere najzaostalejší manažment financií. A to nie je chyba úradníkov, ale vedenia ministerstva financií.

(Pokriky zo sály.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Na ministerstve financií sa do môjho nástupu neurobili žiadne významnejšie kroky k prechodu na strednodobý finančný výhľad, na meranie a riadenie verejných financií, na riadenie likvidity štátu, na riadenie dlhu vlády a na riadenie ostatných aktív a pasív štátu. Zdedila som neprehľadné nakladanie s prostriedkami s lotériami, dva, tri roky sa brzdila novela zákona o správe daní, brzdila sa novela zákona o DPH a spotrebných daniach, ktorá mala sprísniť podmienky vrátenia týchto dvoch druhov daní. Boli to a ešte aj dodnes nie sú veľmi dobré pomery v daňovej správe charakterizované absolútne zaostalou informačnou bázou, informačnými technológiami, osobitne mám na mysli daňovú správu, ale aj neprepojenosť daňového informačného systému a colnoinformačného systému, minimálne vybavenie rozpočtovo-informačného systému, zastaraný, skutočne už na smetisko odosielaný model štátnej pokladnice.

Aj to sú príčiny nedostatočnej efektívnosti výberu daní a drahého riadenia štátnych financií. Niekomu to však vyhovovalo. Možno manželke jedného bývalého ministra vo White Lady v Levoči. Možno iným dobrým podnikateľom - mečiarovcom. Na úkor tých, za advokátov ktorých sa vy dnes vydávate. Ak z vašich úst si mám vypočuť slová o nekompetentnosti, tak páni, vaše pôsobenie na ministerstve financií musím označiť ako za nekompetentné na mínus desiatu. (Hlasy z rokovacej sály.) Prosím, niekto je kompetentnejší, niekto menej. Každý, samozrejme, sa však musí usilovať o to, aby sa v rezorte dodržiavali zákony. Ja som však zdedila rezort, kde mnohí vysokí vládni úradníci boli skorumpovaní. Mnohí z nich museli ministerstvo financií opustiť a nie ako vy sa nazdávate z politických dôvodov, pretože sa voči nim vedie trestné stíhanie. Pravdepodobne sa vám však s nimi dobre pracovalo, však pán exminister Kozlík? Prosím, odpovedzte, prečo sa vám dobre s nimi pracovalo. Mám uvádzať aj tie mená? Ja ich viem naspamäť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani ministerka, prosím vás.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážená poslanecká snemovňa,

ospravedlňujem sa vládnym poslancom, tým, ktorí vydržali, že tu museli dnes nocovať. Chcem vám poďakovať dopredu za vašu podporu. Potrebujem ju dnes ja, možno zajtra iný minister vlády.

(Hlasy v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, prosím vás, nevykrikujte.

Pani ministerka, máte slovo, nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Potrebujem ju dnes ja, možno zajtra iný minister vlády, ktorý je na zozname Hnutia za demokratické Slovensko. Všetkým nám je zrejmé, že napraviť chyby iných a súčasne dosiahnuť v slovenskom hospodárstve lepšie výsledky, chce čas. Nemôžeme si dovoliť cúvnuť, zaváhať, byť netrpezlivými. Potrebujeme čas, a preto jediné, čo ma mrzí, že som dnes tu stratila jeden pracovný deň. Určite som zaň mohla urobiť niečo užitočnejšie pre tento štát.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pani ministerky Schmögnerovej: poslanci Kozlík, Maxon, Podhradská, Delinga, Hajdúk, Binder, Aibeková, Belohorská, Hudec, Mušková, Jasovský, Jarjabek, Baco, Cuper, Ošváth, Cabaj. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Posledný pán poslanec Cabaj.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ak je vôľa, vypočujeme si ešte faktické poznámky. Pani ministerka vystúpila ako posledná v rozprave. Faktických poznámok je 16. Potom by sme schôdzu prerušili a pokračovali o 10.00 hodine. Prvý vystúpi pán poslanec Kozlík a posledný pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Ďakujem pekne.

Takže na margo vystúpenia dostatočne vzdelanej ministerky s nedostatočnými výsledkami by som rád podotkol. Pani ministerka, občanov na 3 percentá zaujímajú kauzy, ale 75 percent občanov trápi nezamestnanosť, zlá sociálna situácia, a teda najviac ich trápi nekompetentná práca súčasnej vlády a, samozrejme, aj ministerstva financií. Z vášho vystúpenia a vôbec výsledkov chápem jedno, že chcete obnoviť hospodárstvo naštartovaním jeho pádu, podporiť občanov vyprázdnením ich peňaženiek, podnietiť rozvoj podnikateľského sektora chaotickým zvyšovaním daní, riešiť zamestnanosť občanov zdražením cestovného, zneistením a kriminalizáciou podnikateľov, zvýšiť kredibilitu Slovenska nadávaním na všetko, čo sa za roky 1995 až 1998 dosiahlo, skvalitniť úspory občanov výrazným oslabením slovenskej koruny. Úplne ste obišli fakty vedúce k odvolaniu - rozpočtový a daňový chaos, hospodársky a sociálny pokles.

Je možné zhrnúť, že Dzurindova vláda spolu s vašou činnosťou, pani ministerka, začala populistickými volebnými sľubmi, nadviazala konfrontáciou a škandalizáciou opozície, pokračuje devastáciou hospodárskej a sociálnej sféry a čo nevidieť, skončí na smetisku dejín.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maxon.

Nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážená pani ministerka,

musím konštatovať, že som šokovaný. Ak stabilizačná zmluva, medziriaditeľská zmluva a zmluva o spolupráci mali také perfektné parametre, ako ste tu uvádzali, prečo nakoniec tieto zmluvy podpísané neboli? Ja nie som polyhistor. Viem, že boli spracované podľa anglického práva, jedna podľa slovenského práva. Tu máte kvalifikovaný právny rozbor, kde renovovaná právnická firma jasne dokumentuje, že tam došlo k hrubému porušeniu. Tak prosím, neklamte v tejto snemovni. A podotýkam, že to bol základný dôvod, prečo tieto zmluvy neboli podpísané a vy ste tieto zmluvy tri mesiace občanom Slovenskej republiky prezentovali ako východoslovenský zázrak. Kapitalizácia prirodzene nebola predmetom týchto zmlúv. Kapitalizácia bola váš osobný a nekompetentný návrh.

Vážená pani ministerka, prosím vás pekne, nezahmlievajte problémy rozpočtového hospodárenia 1999. Už som to tu zdôraznil. Národná banka Slovenska vám odviedla 9,9 mld. Sk, a to je v príjmoch štátneho rozpočtu započítané. Upravte si rozpočtové hospodárenie o túto sumu a jasne bude zreteľné, aký schodok je. Samozrejme, nehovorili ste ani slovo o kartotéke, ktorá k tomu dňu, ktorý ste uviedli, nepochybne bola. Čo sa týka emisie štátnych dlhopisov v zahraničnej mene, pani ministerka, predpokladám, že ste informovaná, že tá emisia, ktorú sme robili v roku 1998 s Commercebank, Nomurou a Manhattan bola vyhodnotená ako najlepšia v roku...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predseda.

Vážená pani ministerka,

vaše vystúpenie bolo naozaj obdivuhodné najmä kvôli tomu, že ste nezostali nič dlžná svojej povesti. Samozrejme, že bolo plné invektív a hrubého osočovania bez dôkazov, ale to je už pre vás typické. Ja by som chcela už len tak trošku s istou dávkou nadsádzky, ako hovoria naši bratia Česi, povedať, že škoda, že sme naozaj nedali už len na pobavenie tohto cteného parlamentu medzi dôvody na odvolanie to, že ste vyvolali druhú svetovú vojnu, tak ako ste to vy s istou dávkou irónie podotkli v úvode svojho vystúpenia, lebo som presvedčená, že pri úrovni vašej logiky a schopnosti mystifikovať by ste určite v zápale vášho demagogického vodopádu, ktorý ste tu na nás spustili, presviedčali tento parlament a slovenskú verejnosť, že aj druhú svetovú vojnu vyvolal Mečiar, respektíve Mečiarova vláda. Hovorili ste tu dosť zápalisto o tom, ako ste sa zaslúžili o stabilizáciu Východoslovenských železiarní. Pani ministerka, v prípade Východoslovenských železiarní ste sa vy a vaša vláda správali ako politickí výpalníci. A navyše tieto mafiánske spôsoby nazývate obhajobou záujmu tohto štátu. To je už naozaj vrchol.

To, že si dovolíte v tomto parlamente osočovať pána Bindera za to, že tu vytiahol tie čísla, ktoré tu vytiahol, to je naozaj podľa mňa vrcholom arogancie preto, lebo pokiaľ ma pamäť neklame, boli ste to práve vy ako členka vlády v roku 1994, ktorej zásluhou sa Slovenské elektrárne stali akciovou spoločnosťou a všetky príjmy z vodného diela Gabčíkovo si vlastne prisvojujú ony. To boli tie príjmy, ktoré mohli splácať Gabčíkovo. Pán Binder mal pravdu. Bol taký plán, že do 7 rokov bude Gabčíkovo splatené. Je to aj vaša zásluha, že sa tak doteraz nestalo, pani ministerka. Tak buďte taká láskavá, prestaňte klamať a prestaňte mystifikovať...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

Pani ministerka Schmögnerová odmietla akúkoľvek kritiku, akékoľvek názory, akékoľvek pripomienky. Postavila sa na najvyšší stupeň dokonalosti vo finančnom riadení nášho štátu. Postavila sa na stupienok, ktorý označila, že nikto ho nemôže dosiahnuť. V úvode ale povedala, že to, čo sa tu deje, je daň za vládnutie a že teda táto daň je vysoká. Áno, naši občania nesú vysokú daň za vládnutie, za túto vládu, za vaše kreslo, pani ministerka Schmögnerová a naši občania budú tým najvyšším stupienok dokonalosti, ktorí rozhodnú inokedy, nie dnes, rozhodnú v ten deň, ktorý určite príde, že vy z tohto stupienka tiež zídete dole.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hajdúk, Nech sa páči.

Poslanec P. Hajdúk:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Tak ako je tu zvykom povedať, aj ja som si veľmi pozorne vypočul diskusné príspevky aj to, čo povedala pani ministerka. Vypočul som si pozorne diskusné príspevky hlavne opozície a vôbec neľutujem čas, ktorý som tu strávil a musím povedať, že podarilo sa vám vyliečiť ma z istých ilúzií, ktoré som mal skôr, ako som do tohto parlamentu prišiel. Ale o tom vám porozprávam inokedy. Odznelo tu veľa teórie. Ale čo s teóriou, ktorú nepotvrdí prax? Ja som zástupca primátora mesta v Dolnom Kubíne. K 1. januáru tohto roka dlh štátu voči mestu bol 20 miliónov korún. Viete si predstaviť, čo to znamená pre mesto, ktorého rozpočet je 85 miliónov? Áno, to bol batoh, ktorý sme zdedili vďaka predchádzajúcej vláde. (Smiech zo sály.) Za 10 mesiacov tohto roka sa ten dlh znížil o 3,5 milióna korún. (Výkriky zo sály.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Upokojte sa, páni poslanci.

Pán poslanec Cuper, prosím vás, diskutuje pán poslanec Hajdúk.

Poslanec P. Hajdúk:

Môžem byť vami obvinený, tak ako je tu zvykom, že gagocem, môžete mi povedať, že verklikujem, ale to isté, čo tu hovorím ja, môže vám povedať ešte 80 percent ďalších starostov a primátorov, ktorých ste priviedli do podobných ťažkostí. Pani ministerka, máte našu podporu. My občania Dolného Kubína vám veríme, že možno nie hneď, možno o rok, ale situácia sa zmení a zlepší, že budeme konečne môcť aj postaviť nejaké ihrisko a opraviť aj nejaký chodník. Máte našu plnú podporu. Môžete sa na nás spoľahnúť.

(Hlasy z rokovacej sály.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, keď mi pamäť dobre slúži, keď ste vystupovali vy, pán poslanec Hajdúk vám ani raz neskočil do reči, ani raz vás jednoducho nezahriakol. Tak nechajte pána Hajdúka, nech prednesie svoju faktickú poznámku.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Binder.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Binder:

Pani ministerka, nechcem polemizovať o exaktných údajoch. Meranie na vodnej elektrárni je exaktné. Merajú ho Slovenské elektrárne a s takýmito výsledkami: Od októbra 1998 do 31. 12. elektráreň vyrobila 702 miliónov kilowatthodín elektrickej energie. Do dnešného dňa od 1. októbra vyrobila 2 865 miliónov kilowatthodín. Kde sú tie peniaze? Tie peniaze sú v Slovenských elektrárňach. Ja som na úvod povedal, nezáleží na tom, kde idú tie peniaze. Tie peniaze sú na Slovensku a tie peniaze sú tu. Čiže to, čo som ja tabuľku doplnil, že v roku 2010 bude vodné dielo aktívne 21 miliardami korún a že vodné dielo tu zostane, že tu zostane vodné dielo Žilina, to je fakt. Hoci ako to budete vysvetľovať, je to fakt. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pani ministerka, vytýkali ste nám, že tu musíte tráviť noc, ale to nie je naša vina. To dal návrh váš predseda poslaneckého klubu pán Orosz. Upierate nám právo tak, že my sme za to nehlasovali. Hlasovali za to vaši poslanci, aby sme tu rokovali v noci. V tomto súhlasím s vami, že je to dehonestujúce. My sme sa na tom hlasovaní nezúčastnili. Neboli ste tu, tak prosím, nekývte hlavou. My si vážime aj svoj čas, aj váš, aj ďalších. Mohlo sa rokovať dôstojne cez deň, a nie takto nedôstojne v noci. Vy uznávate iba jednu pravdu, a to svoju pravdu. Tak to bolo, aj keď ste boli opozičná poslankyňa. Nikdy ste neboli schopná si vypočuť názory niekoho iného. Vy ste vždy veľmi citlivá k sebe, ale necitlivá k ostatným. Tie práva, ktoré chcete, aby sme my vám dali, nám nikdy vy nedáte. Pán poslanec Weiss, ten už odišiel, pretože už si myslel, že nedostane slovo, takže už nás nemôže urážať. To je všetko v poriadku. S tým ste vždy súhlasili. To vám pripadá zábavné a dobré, ale vy máte právo urážať, tak ako ste pourážali našich bývalých ministrov za prácu, ktorú tu odviedli a ktorá mala nejaký efekt pre životnú úroveň občanov. Bohužiaľ, za vašej ročnej vlády tí občania pociťujú len a len negatíva.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pani ministerka, ukázali ste sa tak, ako keď ste boli v opozícii. Ja som opakovane v opozícii upozorňovala, že keď sa tu v tejto snemovni prerokúvali sociálne zákony, upozorním ešte raz, hlavne sociálne zákony, vždy vaše rady boli prázdne. Neboli ste tu a teraz nám vyčítate, že my nemáme dostatočný záujem o to, v akej situácii sa občania Slovenska nachádzajú. Ale všimnite si, kde triafate vy. Vy netriafate tam, aby ste sa snažili zlepšiť im situáciu, vy sama ste mali pôsobiť na predsedu parlamentu a požiadať ho, ale na vášho straníckeho kolegu pána Orosza, aby bral ohľad nie na nás, ale ja opakovane upozorňujem na zamestnancov tohto parlamentu, pre ktorých platí Zákonník práce. Vy tu skutočne prešľapujete všetky zákony slušnosti. Ja, keď som hovorila o vašich majetkových pomeroch, mňa vôbec nezaujímajú, citovala som to, čo bolo opakovane v novinách. Ale nie v smere k vám, ale to, že vás zaujímalo, vás nič viacej neiritovalo, len príjmy Rezeša. A nezaujímajú vás príjmy Eichlera. Preto vám to opakujem, že nie ste spravodlivá. Vás zaujímali všetkých len bytové pomery, predtým ste dávali fotiť cez rôzne noviny a časopisy, kde býva premiér, náš premiér Mečiar, a kde býva váš, teraz nový premiér Dzurinda. V Petržalke, chudák. A teraz sa zrazu nepozeráte na to ako správca majetku štátu, že kde sa mu ide stavať byt. Vy sa nezmôžete ako dobrá ekonómka, aby ste povedali, postavme jeden slušný dom, ktorý bude premiérskym sídlom, ale ten potom nezostane pre dotyčného, tak ako zostávajú byty pre vašich. A spamätajte sa...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

Poslanec I. Hudec:

Myslím si, že väčšina občanov Slovenskej republiky bude vnímať vystúpenie pani ministerky nielen z hľadiska faktov, ale bude veľmi jasne vnímať aj tón a spôsob, akým sa vyjadruje. Môžem povedať iba jedno, že ma to vôbec neteší a som z toho veľmi smutný. Neviem, pani ministerka, kto vám tak hlboko ublížil, ale musela to byť veľká rana a asi sa ťažko hojí. Kedysi napísal Shakespeare, možno vo vašich očiach bol nedostatočne vzdelaný, jeden známy výrok, ktorý má iba tri slová. A volá sa - Slová, slová, slová. Pani ministerka, občan Slovenskej republiky vie, ako sa cíti. A vy ste rok pri kormidle a je to aj vaša "zásluha". Nevyhovárajte sa ako malé dieťa, niekto mi ublížil, niekto mi niečo urobil. A napísal som si jednu vetu. Keď budem písať najbližšie poviedku, tak začnem touto vetou. To bude skúsenosť z mojich posledných 48 hodín. Kolosálna nafúkanosť je genetický zázrak.

Ďakujem.