Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predseda,
celkom s vami súhlasím, ako ste sa nahnevali, že ste boli určitým spôsobom napadnutý, obvinený. Myslím si, že vy by ste sa mali svojou osobnosťou ako predseda Národnej rady postarať o to, aby každý z nás, kto tu sedí a niekoho obviní, to aj dokázal. Čiže ak budem chcieť niekoho z tu sediacich v parlamente obviniť, treba, aby som to hneď dokázal. Myslím si, že je to čestné a správne.
Pán poslanec Andrassy, myslím si, že vy so svojou mladíckou neskúsenosťou by ste mali vedieť - a myslím si, že pani ministerka financií už tým, že bola niekoľkokrát v Moskve a snažila sa v rámci deblokácie, čo je vážna vec, z toho by sme si žarty nemali robiť, dosiahnuť to, aby sme čosi z toho mali, o čom som presvedčený - by vám určite povedala, že to nie je len také jednoduché.
Viete, v akej situácii je dnes Ruská federácia. Ruská federácia spustila vojnu v Čečensku. Myslíte si ako vojak, ktorý ste študovali ako vojak, že má štát, ktorý začína vojnu, peniaze, aby tento rok nám niečo deblokoval? Myslím si, že nie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, chcem vám ozrejmiť niektoré veci, lebo svojím spôsobom, i keď si väčšina občanov tohto štátu myslí, že vás nemám rád, naozaj vás mám rád. O čo tu ide? Vy si myslíte, že my vás nazývame "uhľobarónom". To je veľký omyl a nedorozumenie. My voláme pána Sopka "uhľobarónom". A to bolo v televízii, keď som bol o päť minút dvanásť v dialógoch a pán Ftáčnik rozprával rétorikou, ktorú často používa vaša pani ministerka financií. Vtedy som spomenul, aby ste si dávali pozor na to, že máte aj vy medzi sebou "uhľobarónov", ktorí chcú zbohatnúť na deblokovanom ruskom uhlí.
Viem, pán Sopko sa mi za to pomstil, dospelo to až tak ďaleko, že namiesto toho, aby sme sa s pánom Bugárom vzájomne ospravedlnili, dehonestovali ste mňa v médiách a ešte ste mi dali 5 000 Sk pokutu. Ubezpečujem vás, že ju nikdy nezaplatím, pretože vy nemáte nijaký právny podklad, aby ste mi 5 000 korún strhli z výplaty. A ak, tak už by ste pokutu museli dať aj Bugárovi, pretože on mi nadával ešte hanebnejším spôsobom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ku komu vystupujete, pán poslanec?
Poslanec J. Cuper:
Hovorím k predsedovi, presne k predsedovi hovorím.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
A on hovorí o týchto veciach?
Poslanec J. Cuper:
Áno, hovoril o tom, že mu nadávame do "uhľobarónov", treba sledovať.
Takže ďalej, pán predseda. Pomstil sa mi aj "lev sociálnodemokratických salónov" pán Weiss, že ma vyškrtol z delegácie do Moskvy, a teraz ste mi už aj ozrejmili prečo. Zrejme asi, aby som nebol prítomný pri deblokáciách ruského uhlia. Ale naozaj netúžim dovážať ruské uhlie. Ubezpečujem vás, po druhýkrát ma nemusí pán Weiss vyčiarkovať z nijakých delegácií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže pán poslanec Krajči bol posledný z písomne prihlásených poslancov, ktorí vystúpili, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Prihlásili sa títo poslanci: Husár, Drobný, Delinga, Binder, Tarčák, Jasovský, Angelovičová, Cabaj a Hajdúk. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Prihlásených je deväť poslancov.
Nech sa páči, pán poslanec Husár, vystupujte.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
pre vašu radosť nebudem hovoriť dlho, pretože ma bolí zub, chce sa mi spať a som naštvaný. (Smiech v sále.) Ale aby som nebol ešte viacej naštvaný, musím povedať to, čo musím. Preto sa vopred ospravedlňujem pani ministerke, že budem trochu osobný, a zároveň sa ospravedlňujem Jánovi Cuperovi a niektorým mojim kolegom za to, že niektoré moje názory budú v rozpore s ich prezentovanými názormi. Za akési tie roky bývalého režimu sa mi dostal veľmi úzky priestor a v rozmeroch niekoľkých metrov štvorcových som hral také svoje drobné hry, ktorými som sa ako-tak zabával. A k nim patrilo po čase aj pozorovanie ľudí a vytváranie si vlastných obrazov o ľuďoch.
A priznám sa, pani ministerka, veľmi otvorene, že asi po treťom raze, čo som vás v tomto parlamente videl, ste ma ako osoba a osobnosť veľmi zaujali. Ja na rozdiel od niektorých nemám ani najmenšie pochybnosti o vašom vysokom intelekte ani o vašej odbornosti. Čítal som dokonca vaše verše, ktoré sa mi zdali krásne. Ja mám pochybnosti o niečom úplne inom. Ja mám pochybnosť o vašej duši. Už to kolegovia spomínali a je to môj osobný dojem a môj osobný názor, ktorý nie je Písmom svätým, samozrejme, že popri všetkých týchto kvalitách, popri všetkých týchto danostiach, ktoré vám Pán Boh dal, trpíte hlbokým komplexom. A tento komplex, prepáčte, nahradzujete nepríjemnou hrubosťou. Hrubosťou, ktorej sa už dostalo kde-komu. Hrubosti typu nebude Kozlík záhradníkom, hrubosťami na adresu svojho bývalého žiaka a kolegov. Ja sa domnievam, že to, že pán Kozlík je váš bývalý žiak, ešte v žiadnom prípade vecne nedokazuje to, že ste od neho chytrejšia, ale iba to, že ste od neho o niečo staršia. A napriek tomu, že pán kolega Sopko nám pravidelne vyčistí žalúdky aj črevá a určite ich vyčistí aj mne o chvíľu, nikdy som nemal pocit, že z jeho slov vyznela voči mne, voči nám nenávisť. Ale pani ministerka, z vašich slov mám tento pocit stále a trvale. Hlboká nenávisť voči všetkým na druhej strane. (Potlesk.)
A mám pocit, že táto nenávisť nie je zameraná iba týmto radom, že je v tejto republike zameraná skoro ku každému, kto je úspešný, úspešnejší od vás, prípadne kto má iný názor ako vy a hovorí ho nahlas. Ja sa dokonca domnievam, zdôrazňujem, že domnievam, pani ministerka, že v niektorých prípadoch zámerne nepoužívate svoju vysokú odbornosť a že v niektorých prípadoch, boh ho vie, z akej taktiky a stratégie, uvádzate dokonca vládu Mikuláša Dzurindu do omylu a ženiete do slušných problémov.
Aby som neobchádzal, malý príklad. Pri aktualizácii finančnej politiky pani ministerka pripustila, že sa nepriaznivo vyvíja predovšetkým výber daní z príjmu fyzických osôb. A podľa nej tento výsledok je výsledkom nepredpokladaného, podčiarkujem to dvakrát, nepredpokladaného výrazného nárastu počtu nezamestnaných na vyše pol milióna osôb. Pani ministerka, ako oproti vám totálny amatér som spoza tohto pultu pri rozpočte hovoril, že krátkodobá reštriktívna politika, a túto poučku som vyčítal z múdrych, a to nie bývalých totalitných učebníc, osvojil som si ju a naučil sa ju, že krátkodobá fiškálna reštriktívna politika pri naplňovaní niektorých ukazovateľov, ako je miera nezamestnanosti, ktorá tu bola taká, aká bola, ako tu bol aj vysoký, skoro obrovský stupeň nevyužívania základných investícií, tieto ukazovatele iba prehĺbi. Pravda je taká, že túto poučku ovládate oveľa lepšie ako ja a polovička ekonomických amatérov v týchto radoch.
Pýtam sa preto, ako pre vás mohol byť prudký nárast nezamestnanosti nepredvídavý. Vašou povinnosťou podľa môjho názoru bolo túto poučku a mnohé iné vysvetliť pánu Mikulášovi Dzurindovi i tým členom vlády, ktorí tieto základné pravidlá fungovania ekonomiky nechápu. Táto vlastnosť pani ministerky sa však prejavuje nielen vo vzťahu k opozícii, ale ako som hovoril i ku všetkým úspešným a skoro ku všetkým, s ktorými má do činenia. Každý trošku múdry zootechnik poučí dojičku, že kravičky musí dojiť s citom, opatrne a vážiť si ich, pretože sú zdrojom obživy dojičky, zootechnika a celého družstva. Pani ministerka, vy svoje kravičky dojíte nemilosrdne tak, že bučia a ešte im za to nadávate do sprostých kráv. (Smiech a potlesk.)
Áno, páni, netlieskajte ani sa nesmejte, je to tak. V súvislosti napríklad s navrhovanou daňou z motorových vozidiel sa pani ministerka vyjadrila, že pre podnikateľa, ktorý si môže dovoliť automobil typu Audi alebo BMW, je sadzba dane ešte prinízka. A dôvod bol veľmi jednoduchý. Preto, že ho získal nečestným spôsobom. Teda každý kradne, každý vyvádza proti tejto republike, proti zámerom pani ministerky, kto nesúhlasí s jej názorom. A tak pochodil aj veľký podporovateľ terajšej vládnej koalície pán František Mojžiš, ktorý po polročnom odmietaní balíčka ekonomických opatrení nakoniec dostal tiež nálepku od pani ministerky tým, že čuduj sa, svete, tento človek sa zaslúžil o pokles slovenskej koruny. Určite to pána Mojžiša nepotešilo. Pán Mojžiš sa snaží byť slovenským Mojžišom a vyviesť tento národ z ekonomického zajatia a slepoty a určite sa pridal k tým podnikateľom, ktorý vás pani ministerka, neurazte sa, je to položart, polopravda, zaradili už do vedeckej kategórie a chodia k lekárom, sťažujú sa, že trpia alergiou, a keď sa lekár pýta na alergén, hovoria Schmögnerová.
Vážená pani ministerka, bol som trošku sprostý, ospravedlňujem sa. Bol som možno nepresný, tiež sa ospravedlňujem. Ale musím vám na záver povedať, že človek, ktorý chce ľuďom dobre, ktorý to vyhlasuje či chudobným, či bohatým, musí mať predovšetkým ľudí rád. Naučte sa mať rada ľudí už len preto, aby ste mohli vykonávať funkciu ministerky financií.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa hlási pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Weiss. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Husár hovoril o nenávisti. Samozrejme nenávisti koalície k opozícii. Chcem vám pripomenúť, kolegovia, že začiatkom tohto týždňa tu boli zo Švédska a Francúzska, bol seminár, kde bol jeden z okruhu problémov otázka spolupráce opozície s koalíciou. Rozmýšľala som tam ísť, ale potom radšej som nešla, pretože pokiaľ by som uviedla situáciu v našom parlamente, zrejme by si neurobili veľmi dobrý obraz o Slovensku a jeho Národnej rade. Opozícia je na vedľajšej koľaji úplne čo do spolupráce, pretože vy ste prezentovali, že chcete konštruktívnu opozíciu, ale vy s ňou ani hlasovať nechcete. Vy máte úplný šok, že by ste sa pripojili k nejakému návrhu opozície a spoločne by sme došli k záveru. Koľko návrhov sme vám dávali pri minulom roku pri zostavovaní rozpočtu? Vôbec ste to nepočúvali a dnes vidíme, že to, čo sme namietali, začína sa prejavovať v praxi ešte v horšej podobe, akú sme my predpokladali. Navrhli sme odvolanie Černáka, nie, vy si ho odvoláte sami. Vážení, nepripomína vám to niečo z puberty? Keď deti napriek tomu, že rodičia niečo hovoria...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán poslanec sa snažil byť vtipný, ale vždy je trápne, keď sa muž snaží byť vtipný na úkor ženy.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
my, čo sme v politike dlhšie, všeličo znesieme. Ale od 18.15 hodiny tu zaznieva jedna urážka za druhou voči žene. Jednoducho je pokrytecké, keď po takýchto vystúpeniach, aké sme tu počuli a videli, sa dovolávate nejakej slušnosti. Jednoducho, buďte slušní voči žene, argumentujte vecne, ale neurážajte a nerobte tu takéto trápne vtipy, o aké sa pokúšal pán poslanec Husár.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný je ďalší, ktorý vystúpi v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Presperínovi.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán podpredseda,
vážení kolegovia,
vážená pani ministerka,
prepukol tu ponorkový syndróm, ktorý kmása touto komunitou, a všetci sa čudujeme, prečo to tak je. Ale to je normálny jeho priebeh. Všetci sme agresívni, netolerantní, bez autokritickosti a je to normálny ponorkový syndróm a tá autokritickosť sa prejaví na konci tejto schôdze. Uvidíme. Tak nečudujme sa. Sme v uzavretom priestore už niekoľko hodín a niektorým ľuďom to ide na nervy, ale my, čo sme schopní neprespať niekoľko nocí za sebou v rámci lekárskej služby, na nás to hádam dolieha najmenej. Preto ja budem vecný a krátky. (Hlasy v sále.) Nie, na Maďarov vôbec nie. Prečo?
Ide o to, že reštriktívna politika, o ktorej sme sa dozvedeli vo výbore pre zdravotníctvo údajne podľa mojej mienky je výmyslom pani ministerky Schmögnerovej a tam mi povedal jeden člen vlády, že to nie je pravda. Pani ministerka Schmögnerová neimplementovala mužskej časti vlády Slovenskej republiky tento reštriktívny prístup k financovaniu, ale oni to pripísali na jej tričko. Napriek tomu to ju nezbavuje viny, pretože ona to prijala a túto hru hrá. Ale ja si myslím, že je to vzájomná interakcia. Ona pôsobí na mužskú časť vlády a mužská časť vlády pôsobí na ňu a navzájom si istým spôsobom nahrávajú.
Ale aké to má dosahy na kvalitu nášho života. Priatelia, stále hovoríte o tom, aké sú kvalitatívne parametre tohto úkazu. A ja vám poviem o niektorých kvalitatívnych ukazovateľoch v dvoch rezortoch - v rezorte školstva a v rezorte zdravotníctva, kde sme už pokročili tak ďaleko, že za Mečiarovej vlády sme chodili členovia Akreditačnej komisie poúčať aj Američanov, ako akreditujeme my. A oni skutočne sa poučiť dali, ale vždy nám povedali, priatelia, akreditovať budeme môcť len dovtedy, dokedy budete mať základnú bazálnu minimálnu logistickú základňu na vysokých školách. A keď budete akreditovať aj zdravotníctvo, to ešte nerobíme, ale chceme tohto roku, ale nebudeme, pretože minimálne logistická základňa sa rozpadla. Takže je koniec. Takže ten, kto robil reštrikčnú politiku, zároveň aj siahol výrazným spôsobom na pokles kvality psychickej produkcie na vysokých školách, ale aj psychickointelektuálnej v rezorte zdravotníctva.
A teraz poviem prečo. Keď sme začali v roku 1995 akreditovať, tak som najprv s malou dušou chodil do kultúrnych krajín, ako je Holandsko, Dánsko, Amerika, Južná Amerika, a uvedomil som si, že naozaj s vypätím všetkých síl musia pracovať ekonomickí ministri a ministri, ktorí rozhodujú o príjmoch tohto štátu, aby sme udržali v rezorte vysokých škôl logistické minimum, aby sme mohli vôbec akreditovať. Ale videl som štyri roky, že to logistické minimum istým spôsobom rástlo. Aj keď boli isté nespokojnosti akademických obcí, predsa len sme na tom neboli zle. A že sme na tom neboli zle, to som sa utvrdil vtedy, keď som navštívil Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, ale hlavne Bielorusko a Ukrajinu. Tam boli logistické bázy absolútne nízke. A vtedy som začal byť pyšný a povedal som si, tak nie sme na tom tak zle. A ten trend bol taký, že sme stúpali a dalo sa hovoriť o tom, že môžeme si pozvať akreditujúcich profesorov zo Spojených štátov a nech nám to ohodnotia. Prišli zo Skrentonu a povedali nám, že vy ste lepší ako my. Trošku sme chudobnejší v logistike, ale bude to lepšie, nebojte sa.
Lenže priatelia, v tomto roku to už neplatí. Akreditačná komisia, keďže už nemá logistické minimum, tak sa vrhla na politické odsudky. Ale to nie je akreditácia, priatelia. To je humbug. To je výsmech. Akreditačné resumé, ktoré nasmerovali niektorým fakultám v Banskej Bystrici, to sa za to môžu hanbiť. Veď to nemôžu nikomu ukázať z Haagu. Takéto odsudky to povedia, prosím vás, to je nemerateľné, to je iracionálne, a to si nechajte pre seba. Lebo to hodnotí negatívne prácu Akreditačnej komisie. Ale čo majú chudáci hodnotiť, keď naozaj tie nové fakulty, ale aj všetky ostatné majú skoro nulovú logistickú bázu. Je tu reštrikcia o 4 percentá mizerného rozpočtu a ide o ďalšie 4 percentá zadržaných platieb v školstve.
No priatelia, ako môžu produkovať fakulty merateľné výsledky, keď na publikácie, ktoré sú základnými kritériami akreditácie, nemajú peňazí, nemajú peňazí na inštitucionálny výskum. A to je základ toho, aby mohli publikovať. Priatelia, naša komisia bola taká objektívna v akreditáciách a v evaluáciách, ktoré boli ročné, akreditácie boli každé štyri roky, že fakulta hodnotená v kategórii A bola fakulta vedená dekanom, príslušníkom KDH. A vždy nám to istým spôsobom niekto vyčítal, to je asi dáky agent HZDS preoblečený za KDH. Nie, to je objektívny dekan, ktorý vedie objektívnym spôsobom, aj keď je príslušník KDH, a veľmi dobre vedie, má veľmi dobrú produkciu vo vedeckej publikovanosti a publikáciách, tak je áčkový. A s ním sme sa vždy hrdili a vždy sme hovorili, že toto je naše objektívne vysvedčenie. My sme nikoho politicky neodsúdili. On tu bol. On bol možno pre niekoho nežiaducim dieťaťom, ale sa uplatnil a bol objektívne akreditovaný. Ale bol aj objektívne každý rok evaluovaný. A dokonca príslušníci KDH prišli kontrolovať naše evalvačné výsledky tohto dekana. A keď im ukázal, že on je taký dobrý, že on berie do úvahy len publikácie s impact faktor nad 7 a ostatné práce nepovažuje za vhodné pre evaluáciu, vtedy uznali, že Akreditačná komisia, ktorá bola stanovená vládou Vladimíra Mečiara, je objektívna a skutočne objektívna a objektívne hodnotila.
Ale priatelia, akreditácie sa v rezorte zdravotníctva nezačali napriek tomu, že ich už žiadame dva roky, som členom akreditačnej komisie ministra zdravotníctva. Nezačali sa preto, lebo sa pripravovali istým spôsobom na nejaký akreditačný vývoj. Ale môžem vám povedať, že na budúci rok v januári sa akreditácie v zdravotníckom rezorte nezačnú, lebo tá báza, logistická báza zdravotníckych zariadení klesla pod hodnotu, ktorá je minimálna na akreditáciu. A je to skutočne výsledok reštrikcií v ekonomike. Je to výsledok toho, že skutočne pani ministerke Schmögnerovej sa strácajú zdroje, sa strácajú odvody do poistného systému, do verejných fondov a že proste zdravotnícke logistické základne spejú k nule.
To je smutné, priatelia. Mali sme začať 1. januára 2000 akreditovať, ale klinické oddelenia, kliniky, laboratóriá nie sú schopné vykonať potrebný počet úkonov, ktoré sú základom toho, aby boli akreditované. Napríklad encefalografických vyšetrení v laboratóriách treba urobiť ročne 1 500. vyšetrení. Nie sú schopní vzhľadom na atrament, papier a iné náležitosti urobiť viac ako 300. Nemôžu byť akreditované. Priatelia, to je jedno z kritérií, podľa ktorého nás budú prijímať do OECD. Ako nás prijmú, keď nespĺňame kvality vysokoškolského vzdelania zdravotníckych inštitúcií? Veď my sme v tomto prepadli, ale úplne prepadli za necelý rok vašej vlády. Ja som sa z toho tešil, že to krásne pokračuje a budeme mať úroveň Holandska, Belgicka, ale my sa stále dostávame na úroveň Bulharska, Rumunska, Ukrajiny, Bieloruska. Priatelia, to je prepad. Ja z toho neviním len pani ministerku, ale ona sa pod tento prepad istým spôsobom podpísala. A ja si myslím, že autoreflexívne to musí uznať, pretože takýto minister, ktorý riadi toky financií, výrazným spôsobom ovplyvňuje život nevýrobnej sféry výrazným spôsobom sa podpisuje pod to, ako existuje školstvo a zdravotníctvo.
Priatelia, ako som už povedal, ja nebudem hlasovať za jej odvolanie, ale počítam s tým, že ona sama podá demisiu, pretože to nie je dobré vysvedčenie pre ministra financií, keď rezortný minister jasne explicitne povedal, že uvažuje tvrdo o demisii, ak nebude mať dostatočnú politickú podporu pri tvorbe rozpočtových podmienok, a keď nebude mať dostatočné množstvo zvýšených finančných prostriedkov, ktorými musí odčiniť dlh, ktorý urobil v roku 1994. Priatelia, on bol pri tom, keď sa o 12 mld. korún zvýšil dlh a ten pred sebou stále tlačíme ako balík. A tento balíček som si myslel, že za 12 mesiacov môže on zlikvidovať. Nezlikvidoval ho. A dnes už autoreflexívne hovorí, že odstúpi, ak nebude mať isté finančné podmienky.
Pani ministerka, ja si myslím, že to je obraz činnosti rezortu, ktorý riadite. A myslím si, že autoreflexiu ste nestratili. Ak ste náhodou predsa len trošku stratili, tak vám "gratulujem", ale zároveň si želám, aby ste si ju obnovili a podľa toho sa aj zariadili.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Drobnému za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou sa hlásia traja poslanci. Kto ďalší, pýtam sa. Posledný je pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nedivte sa, už aj aparatúra je asi unavená, ale chcela by som doložiť k tomu, čo povedal pán poslanec. Nectí sa tu zákon, nectí sa tu právo. Tesne po revolúcii sa rozhodlo v tejto spoločnosti, že demokracia sa bude týkať všetkých, dokonca ešte aj tých, ktorým na súde je vyhlásená strata občianskych práv, a to sú väzni. Ale ja by som vám odporučila, vážený pán predsedajúci, keby ste si dali zistiť, aké množstvo žien, matiek je tu dnes v zamestnaní, teda v zamestnaní odvčera od rána. Vy sa chodíte tak na striedačku po chvíľke prespať, ale títo ľudia sú tu. Je tu služba, sú tu ľudia, ktorí sú protizákonne násilím držaní v práci. To je viac ako vydieranie. Áno, to môžeme dosvedčiť, sú tu ženy, čo sú upratovačky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec sa zmienil o finančnom krytí vysokých škôl. Nemôžem nepovedať k tomu pár viet, lebo v minulosti pani ministerka Schmögnerová kritizovala Mečiarovu vládu, že školy majú nedostatok financií a podobne. Dnes cez akreditačné komisie, a dovolím si tvrdiť politicky, sa viaceré školy likvidujú. Ja si pamätám v Košiciach fakulta tiež nebola vybudovaná. Päť rokov som cestovala z Bratislavy do Košíc, aby sme učili a pomáhali, ale nikto nešiel tú fakultu likvidovať takým spôsobom ako dnes. Dnes už je to plnokrvná fakulta a vychováva dobrých právnikov. Preto, že nie sú peniaze na tieto rezorty, tak sa nemožno domnievať, že chod hospodárstva štátu je perpetuum mobile, ktoré ide svojou zotrvačnosťou. Pokiaľ tento chod hospodárstva nie je náležite, múdro a efektívne riadený, pokiaľ nie sú doň dávané rozvojové impulzy, tak to hospodárstvo padá na kolená a potom nie sú peniaze ani na školstvo, ani na zdravotníctvo, ani na nič iné.
Mám pár sekúnd, ešte chcem povedať, pán predsedajúci, čo je toto za systém tých nočných rokovaní. Veď my nemôžeme pokračovať o 9.00 hodine ráno. Nie je efektívnejšie napríklad povedať, príďte o 8.00 hodine ráno a ideme rokovať. Veď toto nie je len akosi nezdravé, ale je to ponižujúce. Vždy, keď je návrh, ktorý dá opozícia a ktorý nechcete počuť, je nočné zasadnutie, aby sme neboli schopní...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Zdravotníctvo je naozaj v zlom finančnom stave. Pod tento stav sa podpísala, samozrejme, aj celá vláda a pani ministerka financií už aj tým, že v decembri vláda schválila systém opatrení v rámci vyhlásenia krízového stavu. Pán minister zdravotníctva sa zaštítil za vládu, ktorá, bohužiaľ, schválila jeho nezmyselné opatrenia. Ale nielen chyba financií je to, že zdravotníctvo sa nachádza v takejto zlej situácii. Sú to, ako som už spomínal, aj nesystémové a zmätkové opatrenia samotného ministra zdravotníctva, ktorý by dnes možno rád odišiel ako národný hrdina a vyhlasuje, že ak nedostane o 5 miliárd zvýšené financie, že podá demisiu. Ja si myslím, že tak ako pani ministerka aj pán minister Šagát by mali odísť z týchto funkcií, pretože jednoducho nezvládli rezorty a v zdravotníctve je to najočividnejšie. Takže žiadne konanie národného hrdinu by sa nemalo diať s tým, že pán minister by mal odchádzať ako hrdina, ale jednoducho by mal odísť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie s faktickou poznámkou pánu poslancovi Zelníkovi.
S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Aibeková.
Prosím, zapnite pani poslankyňu.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Môj návrh je, keďže je snemovňa neuznášaniaschopná, naozaj rokujeme už toľko hodín a je tu taká zlá atmosféra, aká je, tak vás prosím, aby ste ukončili túto schôdzu, prerušili, pardon, aby ste prerušili tento bod programu a pokračovali sme neskôr. Aspoň dodržme Zákonník práce nie pre nás poslancov, pretože čo nám odhlasujete, tomu sa musíme prispôsobiť, ale naozaj je tu množstvo zamestnancov. Uvedomujete si, že aj títo kameramani tu musia celú noc pracovať? Myslíte aj na týchto ľudí, keď dávate také návrhy, ako dávate? Pán predseda poslaneckého klubu SDK sa zbalí a povie, dosť bolo folklóru. Tak odvolávanie ministerky takto hodnotí predseda druhého najväčšieho poslaneckého klubu? Naozaj vás prosím, procedurálny návrh bol, aby sa o tom hlasovalo, ale je nás málo. Takže prosím vás, aby ste využili svoju kompetenciu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, rešpektujem rozhodnutie, ktoré bolo prijaté týmto parlamentom, aby sme rokovali ďalej aj po 19.00 hodine. Môžem požiadať predsedu Národnej rady, aby poslal pracovníkov, ktorí sú v Národnej rade a nie sú priamo zainteresovaní na tomto rokovaní, domov.
Ďalej v rozprave vystúpi pán Delinga. Pripraví sa pán poslanec Binder.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
nebolo by logické, keby sme do tejto rozpravy k takým vážnym veciam, ako tu boli dnes nadnesené, nezahrnuli aj problematiku odvetvia pôdohospodárstva. Pôdohospodári veľmi dobre vedia, čo znamená súčasná politika v ekonomickej oblasti. Medzi pôdohospodármi nepanuje najlepšia mienka o súčasnom ministerstve financií a jeho vedení a táto mienka je vypestovaná už z dlhšieho obdobia, ktoré už nebudem teraz spomínať, ale je to tak. Pani ministerka si ho určite pripomína z roku 1994 a ja som toho názoru, že aj keď nemáme v podstate pred sebou záver, ktorý by realizoval náš návrh, pod ktorý sme sa podpísali, predsa len dochádzam k takému názoru, že možno sa dá nádejať, že sa obráti na základe tejto rozpravy, obrátia sa určité postoje ministerstva financií, ministerky financií k rezortu pôdohospodárstva práve pred tým, že sa tam varí štátny rozpočet a jeho príprava na budúci rok a že toto dôležité odvetvie bolo považované aj od ľavicových politikov za veľmi vážny pilier národohospodárskej politiky, za pilier rozvoja vidieka. S tým sa netajili ani v uplynulom volebnom období, ani v predchádzajúcich obdobiach, že teda budú pristupovať aj k príprave rozpočtu na budúci rok, by som povedal, tak rozšafnejšie alebo aspoň to, čo sa žiada, naplnia.
Keby sme hovorili o tých chybách, o postojoch, ku ktorým poľnohospodárstvo došlo, musíme povedať, že taký vyspelý a ekonomicky silný rezort, sami dobre viete, ktorí poznáte históriu, mal také dve sínusoidy, sa dal rozvrátiť za jeden alebo za dva roky. Bolo to v rokoch 1990 a 1991. Potom prišli roky určitej stabilizácie, ja nebudem teraz merať kto koľko, ale myslím si, že politika, ktorá sa viedla od koncepcie agrárnej politiky z roku 1993, bola pre poľnohospodárstvo prínosom. Hovoria o tom čísla, že prišlo teraz znovu obdobie, kde za možno 11, možno 10 mesiacov pôdohospodárstvo je vlastne tam, kde bolo v roku 1990 alebo 1991, a možno že ešte horšie. Nakoniec prináša o tom denná tlač správy a ten, kto číta túto tlač z agrárnej oblasti, tak vidí, že tento názor panuje nielen u ľudí, ktorí sú spojení s politikou opozície, ale aj u ľudí, ktorí sú spojení s politikou vládnucej koalície a ktorí v agrárnom sektore dlhé roky pracujú a chcú, aby tento sektor alebo aby toto odvetvie malo iné postavenie v štáte a vo vládnucej politike.
Myslím si, že to všetko sa odvíja od toho, že nebol daný akcent už v programe súčasnej vlády, aby agrárna politika bola prioritou, že všetko sa odvíja od toho, že keď sa na vrub štátneho rozpočtu roku 1998 rozdalo 14 miliárd korún do iných odvetví, a isteže zaslúžene tie odvetvia to dostali, ale prečo nedostalo aj pôdohospodárstvo aspoň niekoľko miliónov a žiadali sme vtedy nie veľa, len 600 miliónov v tejto snemovni. Bohužiaľ, nebola naša požiadavka vyslyšaná, nebola naša požiadavka zhodnotená a myslím si, že práve ministerstvo financií, ktoré vedie pani ministerka, takýto postoj zaujalo a že potom aj jej politický kolega, ktorý vedie ministerstvo pôdohospodárstva, dával také veľké vyhlásenia medzi poľnohospodármi, že ak nebudú naplnené v ďalšom roku v ďalšom rozpočte požiadavky pôdohospodárstva, je pripravený na odchod.
No, je to síce veľmi pekné a krásne, ale ja si myslím, že na odchod sa asi treba zberať iným ľuďom, ktorí nechcú vyhovieť svojmu straníckemu ministerskému kolegovi, a ak by mu vyhoveli, tak, samozrejme, by bola situácia iná. Chcem povedať aj to, že pôdohospodári predložili svoje požiadavky na mítingu v Bratislave a zúčastnila sa na tom aj pani ministerka financií. Nesľúbila im síce nič, čiže nič nemusela plniť, a tak aj vyzerá vlastne plnenie týchto požiadaviek v tomto období, že z tých 16 požiadaviek možno je splnená jedna alebo dve a verejnoprávne inštitúcie či už Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ale aj ďalšie márne rokujú s podpredsedom vlády a ďalšími, aby sa dostali do inej pozície v napĺňaní svojich požiadaviek.
Myslím si, že tento postoj je vedený práve z finančnej ústredne, z ministerstva financií, že nie je možné hlavne naplniť to, čo poľnohospodárom bolo zobrané. Vieme, že rozpočet na rok 1999 im ukrojil viac ako 1 miliardu korún oproti tomu, čo dostávali zo štátneho rozpočtu už v roku 1998.
Chcem pripomenúť pani ministerke, že táto snemovňa zaviazala vládu s prípravou alebo so schvaľovaním štátneho rozpočtu na tento rok, aby sa vláda zaslúžila o to, že 713 miliónov bude z Fondu národného majetku dané do rezortu pôdohospodárstva, že táto snemovňa požiadala vládu, aby 500 miliónov korún išlo zo štátneho rozpočtu na pokrytie škôd na východnom Slovensku, a teda neviem, či tieto štátne prostriedky tú cestu našli. Pokiaľ máme vedomosti, tak zatiaľ sa tak nestalo. Vieme veľmi dobre, že pani ministerka financií a pamätáme si pri prerokúvaní dane z pridanej hodnoty, keď sme namietali, že je to neadekvátne, že je to neodborné ísť na zmenu dolnej hranice dane z pridanej hodnoty zo 6 percent na 10 percent, že to nebude cesta, aby 2,5 miliardy vykalkulovaných došlo do štátneho rozpočtu, pani ministerka sľúbila nám všetkým, ale hlavne občanom, že prehodnotí situáciu obchodných rozpätí na základné potraviny a že teda tam sa vlastne ten dosah akosi zmierni. Upozorňoval som tu z tohto miesta, že to nebude možné, upozorňoval na to aj rezortný minister. Samozrejme, že sa to nemohlo stať.
Ďalej sme sa snažili v tejto snemovni presadiť tú situáciu, ktorá už neustále je možno z týždňa na týždeň horšia v pohonných hmotách, na ktorú najviac doplácajú tí, ktorí musia dennodenne pohonné hmoty spotrebúvať. Nemyslím teraz na tých, čo cestujú na služobných autách alebo na súkromných, ale na tých, ktorí musia zorať polia, doviesť úrodu, že teda spotrebúvajú motorovú naftu a že tu adekvátne by mala vláda pristupovať k tej časti vratky spotrebnej dane a týmto spôsobom vlastne navrátiť poľnohospodárom to, čo sa im v koncepcii agrárnej politiky v minulom období dalo a s čím vlastne sa počíta. Ani v tomto smere táto snemovňa nebola usmernená cez vládnu koalíciu, aby k valorizácii prichádzalo, a preto sa toto nedeje. A uvidíme, keď budeme prerokúvať takzvanú zelenú správu a budeme o týchto veciach hovoriť veľmi konkrétne a veľmi náležite a budeme ich aj predkladať, ako sa k tomu postaví rezort ministerstva financií. Ja som presvedčený, že aj poslanci z vládnej koalície, najmä poľnohospodári vedú tvrdý dialóg s pani ministerkou o presadzovaní požiadaviek tohto rezortu. Zatiaľ vidíme, že úspešnosť je minimálna a že keby mohli a neboli zaviazaní určitým straníckym postojom, určite by vyjadrili aj v tomto návrhu svoje by som povedal svedomité postoje, také, ako hovorí ústava smerom k poslancovi, ale, bohužiaľ, asi sa to nestane a prevládne tu straníckopolitický prístup.
Takže z tohto pohľadu chcem pripomenúť na margo prerokúvaného návrhu, aby si pani ministerka financií uvedomila, že bez pôdohospodárstva a bez rozvoja vidieka to vlastne ďalej nepôjde. A že ani v roku 2000 pri príprave štátneho rozpočtu sa nebude dať akceptovať to, aby tento rezort vlastne dostal len toľko prostriedkov ako v roku 1999 a nebude sa dať akceptovať ani to, že by nedošlo k ďalším úpravám cez iné, dajme tomu daňové zákony smerom k nižším sadzbám, smerom k pozitívnym zásahom.
Dnes som už uviedol niekoľko citátov na margo pani ministerky. Nebudem ich opakovať. Myslím si, že ona sama si ich číta v dennej tlači, ale chcem povedať toľko, že to, akým spôsobom musíme dnes bojovať za to, aby sa zvýšila kvalita rozpočtovej a finančnej disciplíny, aby sa zvýšilo riadenie ministerstva financií, je tvrdý boj aj v noci a že k tomu dochádza, nie je našou vinou, pretože chceme, aby sa táto práca skvalitnila a musia ju skvalitniť ľudia, ktorí ju riadia. A tí, ktorí ju nevedia riadiť, podľa mňa musia odstúpiť. Inej cesty nemajú a stane sa tak skôr či neskôr.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Delingu sú dvaja páni poslanci. Pán poslanec Cuper a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, nemám faktickú pripomienku, ale procedurálny návrh. Chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o tom, že toto rokovanie tejto mimoriadnej schôdze bude prerušené dnes do 9.00 hodiny rannej, aby sme urobili zadosť obyčajným hygienickým návykom, najmä tej časti parlamentu, ktorá si píše do kolónky pohlavie žena. Keďže už tu bolo povedané, že pani ministerka je značne unavená, aj naše ženy by si rady trocha oddýchli. Všetci sme unavení. Prosím vás, aby ste dali okamžite hlasovať o tomto mojom návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, nedám hlasovať o tomto návrhu, lebo vidím, že pani ministerka je veľmi svieža, schopná vás počúvať.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, ale to mňa nezaujíma.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Takže pani poslankyňa Mušková, máte slovo.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ja mám tiež procedurálny návrh. Pán predsedajúci, som rada, že prišiel aj pán predseda. My všetci dobre vieme, aj opozícia, aj vládna koalícia, že vlastne toto sedenie nie je zákonné, lebo pri spočítavaní hlasov o prítomnosti pri prezentácii, keď sa navrhlo toto sedenie, predĺženie rokovania po 19.00 hodine, nebol tu dostatok poslancov, pretože sme využili ako opozícia možnosť obštrukcie a vyšli sme von. Použila sa tu lož a na základe tejto lži tu teraz sedíme a trápime sa. Mnohí poslanci vládnej koalície spia. A hoci sa pán poslanec Weiss domáhal slušnosti, skutočne sa nečudujem, že je tu taká atmosféra a že môžu prasknúť niekomu nervy. Ale myslím si, že pán poslanec Weiss by mal dbať trošku aj o pani ministerku, pretože je určite takisto unavená ako my. A chcela by som vás poprosiť, aby ste zabezpečili, pán predseda, slušné podmienky na rokovanie, lebo takéto nočné rokovanie je neľudské. Skutočne sedíme tu poslanci, pracovníci Národnej rady, televízie a trápime sa všetci. Je pol tretej ráno a je to hanba.