Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
dámy a páni,
pán poslanec Farkas uviedol, že návrh na odvolanie pani ministerky financií Brigity Schmögnerovej ho neprekvapuje. Je to samozrejmé, ako predstaviteľ Strany maďarskej koalície, ktorí už musia byť spokojní, pretože už majú svoj volebný program v podstate splnený ako prví z politických strán terajšej vládnej koalície. A tu mi kolega hovorí, že zrejme aj poslední. Ale myslím si, že v tých veciach, o ktorých hovoril pán poslanec Farkas, nemal celkom pravdu, lebo som silne presvedčený, že vo veci VSŽ pani ministerka rokovala nekompetentne a nekompetentne postupovala. Podieľa sa na príprave troch zmlúv v tejto kauze VSŽ, o ktorých tu teraz hovoríme, ktoré mali zvýhodniť niektorých veriteľov. To isté si myslím a som silne presvedčený, že aj na navŕšení základného imania v Priemyselnej banke mala svoj podiel, čím došlo k narušeniu štátnych záujmov. Takže myslím si, že to nie je to presne, čo ste chceli vo svojom vystúpení vystihnúť a určitým svojím spôsobom obhájiť pani ministerku ako poslanec za súčasnú vládnu koalíciu. Je od vás pekne, že ste sa o to snažili, ale myslím si, že občania Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento prenos, tomu neveria.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa pripojiť k hodnoteniu, ktoré tu predniesol predseda finančného výboru pán poslanec Farkas v tom zmysle, áno, súhlasím s ním, že ide o politické hodnotenie, lebo funkcia ministra alebo ministerky je, dá sa povedať, viac politického charakteru ako odborného, to sme postrehli aj teraz, keď bola výmena ministra na poste ministra hospodárstva. A uvidíme teda, či to politikum sadne aj na tú odbornú zložku. Chcem však povedať, pán predseda výboru, keby ste boli ponechali všetky zákonné normy tak, ako boli nabehnuté a pripravené predchádzajúcou vládou, keby ste ich neboli zmenili, potom by sedelo to, o čom ste hovorili, že teda je tu to národné hospodárstvo v takom stave a že za to zodpovedáme my. Ale vy ste všetko zrútili a teraz vidíme aj v tej oblasti pôdohospodárstva, pretrhali ste a ide to aj ďalej, a teda tam nastáva ten obrat, do čoho sa dostáva tento štát, táto spoločnosť a títo ľudia. Tam vidíme a ja si myslím, že ako predseda finančného výboru skôr by bolo pasovalo povedať, prečo sa nenaplnili 2,5 mld. do štátneho rozpočtu zo zvýšenej dane z pridanej hodnoty. Prečo to nie je, keď teda mal byť ten obrat? Prečo sa nenaplní zo spotrebných daní? Asi preto, že chýba obrat. A to vy veľmi dobre viete ako ekonóm, že keď sa zníži obrat, nenaženie to nejaké zvýšené rozpätie alebo nejaká koeficientová úprava, alebo zvýšenie dane. Na to treba robiť rozvoj a výrobu, na to treba robiť produkciu, na to treba skutočne makať v národnom hospodárstve. A tu je ten problém, že tam sa zabudlo makať, začalo sa makať v inej oblasti, makať smerom k občanovi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Farkas,
vyslovili ste obavu, že zabúdame, v akom stave Dzurindova vláda prebrala stav republiky. Ja vás môžem ubezpečiť, že občania nezabúdali na to, v akom stave Mečiarova vláda odovzdala stav republiky do vašich rúk, do rúk súčasnej koalície. Majú to v dobrej pamäti a majú v dobrej pamäti, akým spôsobom "plníte" svoje volebné a vládne programy. Vaša spokojnosť s ministerkou Schmögnerovou je úplne pochopiteľná, veď na účely maďarskej koalície a na účely Csemadoku v štátnom rozpočte bol poskytnutý dvojnásobok finančných prostriedkov ako pre Maticu slovenskú a Matica slovenská dnes ako celoštátna kultúrna inštitúcia je fakticky pred zánikom, čo je hanbou tohto štátu a tejto vlády.
A ešte mi dovoľte, aby som nesúhlasil v jednom bode s tvrdením môjho kolegu pána poslanca Kačica, že súčasná koalícia a ministerka Schmögnerová nič zo svojich sľubov nesplnila. Nie je to pravda. Sľubovala zastaviť výstavbu diaľnic a ona tento sľub splnila.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem.
Pán poslanec Farkas,
nie som ekonóm, ale chcel by som k tým argumentom, ktoré vy tvrdíte, že neboli celkom presvedčivé alebo nedostačujúce, pridať ešte z rezortu, ktorý dôverne poznám a ovládam, a to sú vysoké školy. Pri rozpočte sme upozorňovali, že je poddimenzovaný a že bude problém, aby vôbec prežili. K čomu ešte došlo? Došlo k 4-percentnému viazaniu prostriedkov a pripravuje sa ďalšie údajne 4-percentné. Z tohto titulu sa dokonca Klub dekanov obráti na pána premiéra, aby sa zabrzdil tento stav, pretože vysoké školy sa dostávajú na kolená, ohrozené je vôbec financovanie fixných výdavkov, to znamená teplo, elektrina atď., nehovoriac o výučbovom procese. Tohto roku prvýkrát za 9 rokov neboli zvyšované platy na vysokých školách ani o percento. Každý rok to bolo minimálne o 5 %. Čiže myslím si, že tá celková reštrikcia, ten balíček opatrení bude skutočne cítiť a ak sa dostanú do takej situácie vysoké školy, tak bude cítiť práve v likvidácii toho, čo by nám malo byť vlastne devízou a akousi zásobárňou inteligencie pre budúcnosť. Ja sa obávam toho, že k tomu aj dôjde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Farkas vyjadril myšlienku, že vystupujeme tak, akoby sa podieľala pani ministerka na súčasnom stave. Pán poslanec, to snáď nemyslíte vážne, že minister financií, resp. ministerka sa nepodieľa na stave, ktorý už rok riadi. Že to zapríčinila minulá vláda všetko podľa vás. No, vážení, vy než ste išli do vlády, mali ste možnosť študovať ročenku a materiály Štatistického úradu. Tam predsa všetko bolo presne uvedené a vy na základe týchto presných informácií ste sľubovali takmer nebo na zemi. Dáme viac do školstva, dáme do kultúry, dáme do zdravotníctva. A odkedy to pani ministerka vzala do rúk, nikde nie sú peniaze. Všade je oveľa menej peňazí, padajú verejné fondy, budúci rok je katastrofa, bude si musieť na ne požičať. No prvý hrozný krok bol - zastavenie výstavby diaľnic bez náhrady pracovných príležitostí, ďalej zrušenie revitalizačného zákona so sľubmi systémového riešenia problému. Čo ste predložili? Pani ministerka, nič, nič ste neriešili a jeden minister financií - ja som videla, ako to robili naši ministri - musí sústavne naháňať hospodárskych ministrov, aby predkladali vízie rozvojových programov, ktoré by doniesli financie do rozpočtu. Vy len zvyšujete dane, lebo len to viete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Ja by som pánovi poslancovi a predsedovi výboru pánovi Farkasovi dal na vedomie, že nech si prečíta správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za 1. polrok 1999, ktorú budeme na tejto schôdzi prerokúvať, a tam sa píše: "Časový predpoklad výnosnosti príjmov nebol k ultimu polroka naplnený cca o 5 mld. Sk a oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli nižšie o 1,3 mld. Sk. Daň z pridanej hodnoty sa nevyvíjala k ultimu polroka podľa predpokladu rozpočtu a zaznamenala zaostávanie o 3 mld. Sk. Daň z príjmov právnických osôb vykázala za 1. polrok miliardový výpadok oproti rozpočtovanej dani a v porovnaní s minulým rokom zaznamenal výber mierny pokles o 0,3 mld. Sk. Obdobný vývoj sa prejavil i pri výbere dane z príjmov fyzických osôb. K ultimu polroka sa prejavilo zaostávanie o 1,4 mld. Sk oproti časovému zámeru rozpočtu. Výnosy zo spotrebných daní boli k ultimu polroka pod úrovňou časového zámeru o 1,4 mld. Sk. A celkové výsledky štátneho rozpočtu za 1. polrok nemožno hodnotiť pozitívne. Príjmy zaostávajú za zámermi rozpočtu a v porovnaní s minulým rokom boli nižšie. Došlo k prehĺbeniu deficitu štátneho rozpočtu v porovnaním s minulým rokom cca o 3,3 mld. Sk." Čiže som zvedavý, ako budú poslanci maďarskej koalície hlasovať pri tejto správe, či sa nepotvrdí to pravidlo, že odvolával sa tu Palacka, neodvolal sa, ale sa vzdal. Odvolával sa Černák, neodvolal sa, ale sa vzdal. A zrejme sa potvrdí aj pravidlo "do tretice všetko najlepšie", lebo ktosi to už povedal z HZDS, že sa pani ministerka neodvolá, ale ja počítam, že sa vzdá.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán Farkas začal svoje vystúpenie tým, že povedal, že jeho neprekvapilo odvolávanie ministerky. Mňa však prekvapilo jeho vystúpenie, pretože držím v ruke podnet na rezolúciu Rady Európy, a keď ste sa tu dnes tak tešili z toho, ako Rada Európy ukončila monitoring Slovenskej republiky, tak vás upozorňujem na túto rezolúciu, ktorú, pán poslanec Farkas, podpísal váš stranícky kolega Árpád Duka-Zólyomi a podpísal ju aj pán poslanec Švec. A táto rezolúcia hovorí o ochrane parlamentarizmu, kde v prvom bode je spomínané, že funkcia parlamentu ako kontroly exekutívnej brandže je blokovaná väčšinou, že parlament nedáva dostatok možností opozícii sa vyjadriť vo svojich názoroch na predkladané návrhy zákona, že legálne argumenty, legálne spôsoby sú používané na blokovanie demokratických princípov v parlamente, že médiá sú limitované a nemajú dostatok priestoru na to, aby informovali občanov o aktivitách parlamentu. Ak dáte nočné vysielanie, samozrejme, že novinári, ktorí tu boli celý deň, nebudú mať možnosť sledovať a kontrolovať tieto veci. Pán kolega, ja vám odporúčam prečítať si tento návrh, dokument 8478, pretože ten končí tým, že sa tam dáva návrh, aby monitorovací výbor sa zameral aj na tieto aktivity parlamentov. Čiže verte, že to dnešné rokovanie bude veľmi zaujímavým podnetom na to, do akej miery kontrolná funkcia slovenského parlamentu je na exekutívu Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sopko.
Zapojte mikrofón, prosím vás, pánu predsedovi výboru Sopkovi.
Poslanec V. Sopko:
Ďakujem za slovo.
V prvom rade chcem povedať, že pán poslanec Farkas, tak ako vždy, aj dnes vystúpil veľmi korektne, veľmi objektívne, veľmi kultúrne, nikoho neurážal, nikomu nedával žiadne prívlastky. Vyjadroval sa k práci pani ministerky Schmögnerovej, konštatoval, argumentoval. Pripomínam to preto, že predtým tu odznievali iné vyjadrenia.
Pán poslanec Gajdoš nazval náš klub pubertálnym. Predtým dostali prívlastky kolegovia poslanci, od Petra Bohunického cez pána poslanca Andrassyho, Benkovského, jedným slovom každému ste dali nejaký prívlastok. Pán poslanec Hofbauer dokonca dal prívlastok aj vášmu klubu. Ste najvzdelanejší, najmúdrejší, najkultúrnejší, ste bez viny a ja vám chcem povedať, že vy ste klub sklerotický. Zabudli ste na činy, ktoré ste robili pred voľbami 1998. Zabudli ste na to, čo sme vám tu pripomínali, ako rozpočty obecných samospráv sú podhodnotené, opakovali sme to sústavne, aké sú ťažkosti v osobnej železničnej aj autobusovej doprave, aké sú problémy v školstve, v zdravotníctve od pána ministra Soboňu a postupne. Vidíte, ako zabúdate a každému dávate prívlastky. Pozrite sa do zrkadla, ste veľmi lacní hrdinovia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Keď má právo pán kolega Sopko hovoriť inak, než je to v poriadku, tak trvám na tom, aby som mal to právo aj ja. Budem stručný. Pán predseda, len chcem pripomenúť, vy osobne ste tu vykrikovali: Budete tu štyri roky sedieť bez kompetencií, urobíme si to, čo my chceme. Prestaňte nás poučovať.
Po druhé, chcel by som povedať, že považujem za nedôstojné, aby poslanec Národnej rady označoval, aj keď vlastnú ministerku, za prvú dámu republiky, pretože tým podľa mňa sa dotýka pani prezidentovej, a nakoniec aj pani premiérovej. Tým iba škodíte, prosím vás. A mám dojem, že o to by pani ministerka ani nestála.
A po tretie, zasa prežívame farizejstvo ako nedávno, keď sme odvolávali, alebo vyslovovali nedôveru pánovi Černákovi. Aj dnes hovoríte o tom, ako je to všetko dobré, ako pani ministerka vynikajúco pracovala, nevyvraciate naše argumenty, a za pár dní kvôli tomu, ako budete u nej presadzovať, nech vám dá tie peniaze, ktoré chce vaša politická strana, ju povalíte alebo ju k tomu donútite. Prosím vás, nechajte to divadlo. Tak aspoň mlčte! My si povieme svoje, lebo máme veľa výhrad, povieme ich a vy mlčte a nerobte divadlo pre slovenských obyvateľov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
využívam svoju polohu opozičného poslanca, aby som vystúpil k tejto problematike, a dúfam, že moje vystúpenie bude relevantné.
Prudký pokles výkonnosti slovenskej ekonomiky začatý koncom roku 1998 pokračuje. Nezamestnanosť dosiahla v dejinách Slovenskej republiky najväčšie hodnoty. Výrazne sú postihovaní najmä mladí ľudia, ženy a ľudia v preddôchodkovom veku. Pri súčasnom trende koncom roka môžeme očakávať až 22-percentnú nezamestnanosť a v niektorých okresoch sa táto bude blížiť od 30 % do 40 %. V roku 2000 pri takomto trende nadobudne priam katastrofálne parametre.
Nechcel som tieto veci tu uvádzať ani čítať, ale zdá sa, že je tu tiež strata pamäti mnohých našich kolegov z koalície. A dal som si tú prácu, že som si vytiahol niektoré údaje a treba si ich na tomto mieste pripomenúť. Politika zamestnanosti zlyháva na celej čiare. Takmer počas celého funkčného obdobia Mečiarovej vlády prevládala aktívna politika trhu práce nad pasívnou. V číselnom vyjadrení to bolo zhruba 2/3:1/3, čo boli lepšie parametre ako v krajinách Európskej únie na tú dobu. Dnes vôbec nemôžeme hovoriť o aktívnej politike zamestnanosti. Takmer všetky financie pohlcuje už pasívna politika. Na pasívnu politiku v 1. štvrťroku 1999 sa použilo 1,9 mld. z celkovej sumy 2 mld. Sk. Nemám údaje z 2. a 3. štvrťroku a uvádzam to ako príklad. Keďže financie nie sú dostatočné ani len na vyplácanie podpôr v nezamestnanosti, cestou je ich skrátenie či už z hľadiska výšky, alebo času.
Vývoj HDP zaznamenáva rapídny prepad. Pôvodné predvolebné i programové sľuby o raste HDP sa ukázali prázdnou bublinou. Aj korigované údaje o raste HDP na rok 1999 vo výške 3 % zostanú zrejme len želaním. Ak sa za rok 1999 pri súčasných krokoch vládnej garnitúry podarí udržať rozvoj slovenského hospodárstva na 1 % rastu HDP, bude to úspech. Reálnejšie sú však mínusové hodnoty, t. j. prepad ekonomiky ako celku.
Pokles priemyselnej výroby vo výške 18 % neočakávali snáď ani najväčší skeptici. Bohužiaľ, bude pokračovať i naďalej. Štátny rozpočet na rok 1999 s deficitom 15 mld. Sk zostáva tiež len utópiou napriek tomu, že v Slovenskej republike sa koncipoval s oneskorením a teraz za situácie, keď odborníci mali už jasné signály, naďalej sa opakovala jedna logika, Slovenská republika skončí v roku 1999 minimálne s deficitom 35 až 40 mld. Sk.
Na základe akých premís sa bude pripravovať Slovenská republika na rok 2000, je zrejmé už dnes. Na vode postavený rast výnosu daní z príjmov právnických osôb na rok 1999 sa pri významnom poklese ziskov väčšiny podnikov nemôže splniť. V najlepšom prípade z plánovaných výnosov 26,4 mld. korún vyinkasujú daňové úrady maximálne 60 %, to znamená ďalší prepad príjmov do štátneho rozpočtu. Preplatky na daniach z príjmov vo výške 6,4 mld. za rok 1998 sa zaraďujú medzi rekordné vysoké preplatky, čo, samozrejme, má negatívnu spätnú väzbu na štátny rozpočet. Počúvajme pozorne, čo tu hovorím, hovorím o preplatkoch.
Devízové rezervy Slovenskej republiky rapídne klesajú. Rezervy Národnej banky Slovenska k 17. 5. 1999 klesli o 66 mil. USD. Rezervy komerčných bánk o 33 mil. USD v komparácii s koncom roka 1998. Národná banka Slovenska so svojimi devízovými rezervami už tu nespĺňa ani kritérium vykrytia trojnásobku mesačného dovozu. Rekordný pád koruny za 7-mesačné obdobie nemá obdobu, novodobý výraz Slovenskej republiky, hodnotu 42,9 korún za 1 USD, 45,7 koruny za euro, 69 korún za 1 britskú libru atď., kopírujú negatívne trendy v ekonomike Slovenskej republiky. Je reálny predpoklad, že koncom roku dosiahneme skutočne úctyhodný rozmer, keď za 1 USD zaplatíme až 47 korún. Zahraničná zadlženosť sa ešte umocnila vplyvom devalvácie slovenskej koruny, ktorá už v súčasnosti dosahuje 23 %.
Veľké podniky Slovenskej republiky sa jeden za druhým ocitávajú v červených číslach. Nasledujú i viaceré slovenské banky, Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka i Slovenská poisťovňa. Padajú celé odvetvia. Prepad pevnej výroby dosahuje 56 %. Krachujú nielen zaostávajúce, ale i priemerné poľnohospodárske podniky či súkromní roľníci. Padá letecká, autobusová i železničná doprava a padá i chrbtová kosť slovenského priemyslu - strojárstvo. Rúca sa hutníctvo, kožiarsky, odevný priemysel. Krízový program v zdravotníctve priniesol viacej škody ako úžitku, pričom finančný dosah znamená stratu 0,5 mld. korún. A prepad zdravotníctva pokračuje.
Makroekonomická rovnováha sa naďalej prehlbuje, nezvláda sa ani schodok platobnej či obchodnej bilancie. Rapídny prepad životnej úrovne vďaka prijatým opatreniam vlády výrazne komplikuje sociálnu situáciu takmer 50 % slovenskej populácie. Súčasná vláda nedokázala udržať ani len štandard Mečiarovej vlády. Za 7-mesačné obdobie, dnes už môžeme hovoriť o ročnom období, všetky makroekonomické parametre, ktoré v komparácii s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami nás radili na popredné priečky, zaznamenali výrazné zhoršenie. Stihli sme klesnúť pod úroveň susedných štátov, ale i pod úroveň niektorých transformujúcich sa krajín, ktoré za Mečiarovej vlády boli hlboko pod úrovňou Slovenskej republiky. Napriek tomuto marazmu však úplne absentuje akékoľvek rozvojová hospodárska politika, všetko sa stavia na reštrikcii. Reštrikcia však spätne plodí len reštrikciu. To je ďalší prepad.
Chcel by som sa ešte vyjadriť k dvom oblastiam, o ktorých tu pán Maxon hovoril, môj predrečník. Bolo tu uvedených niekoľko zavádzajúcich údajov o Východoslovenských železiarňach a niekoľko slov k zastaveniu investičnej činnosti na Slovensku alebo k pozastaveniu. V súvislosti s hospodárskymi výsledkami VSŽ, a. s., sa najmä v poslednom období povedalo a napísalo množstvo účelových poloprávd, vykonštruovaných legiend a klamstiev. Ich nositeľmi sú tí, ktorí chcú VSŽ ovládnuť, medzi ktorých, žiaľ, patria aj niektorí vládni predstavitelia, či už priamo, alebo nepriamo cestou zahraničných spoločností.
Predstavitelia vlády vrátane pani ministerky Schmögnerovej na jeseň minulého roku radi šírili lži o rozkrádaní a tunelovaní VSŽ predchádzajúcim manažmentom. Roztočil sa tým kolotoč nedôvery v tomto čase ešte dobre prosperujúcej akciovej spoločnosti. (Hlasy v sále.) Ja vám nehovorím do reči. Roztočil sa tým kolotoč nedôvery k tejto ešte dobre prosperujúcej akciovej spoločnosti. Čísla však neklamú a pravda je niekde inde. Hospodársky úpadok a tunelovanie začalo práve nástupom nového manažmentu, ktorý bol dosadený po vlaňajších parlamentných voľbách. Za 1. polrok zaznamenali železiarne stratu v hospodárskom výsledku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyše 1,7 mld. korún. Výhovorky pripísujúce vinu za toto číslo predchádzajúcemu manažmentu neobstoja. Vlani skončila oceliarska kríza a tento rok začala konjunktúra, čo malo za následok zvýšenie výroby vo VSŽ o 20 %. Pokiaľ v uplynulom roku predstavovali tržby za predaj v 1. polroku vyše 30 mld. Sk, tento rok to bolo približne 20 mld., čo je sotva 80 % v porovnaní s vlaňajškom.
Dramatický je vývoj obchodnej marže, ktorá neustále klesá. Hrozivo sa otvárajú nožnice medzi nákladmi a tržbou. Kým do vlaňajška v železiarňach zisky predbiehali výrobné náklady, tento rok je to naopak. Napriek nesporným znakom konjunktúry sú ceny za tonu plechu o 900 korún nižšie. Táto cena nemôže vôbec zohľadňovať ani inflačné tlaky a zdražovanie energie a podobne. Čo sa vlastne deje? Časť súčasného manažmentu železiarní si dala za úlohu za každú cenu spoločensky zlikvidovať svojich predchodcov. Okrem skreslených hospodárskych výsledkov, spôsob, ktorým sa ich snažili vykresliť ako nezodpovedných darebákov, pomáhajú si stále aj tvrdením, že si žili nad pomery. Podľa dostupných informácií, ktoré nepoprela ani pani ministerka financií, má súčasný prezident železiarní čistý príjem mesačne okolo 10 mil. korún. O príjmoch ďalších členov súčasného manažmentu tu nebudem hovoriť, ony sú niekoľkonásobne väčšie, ako boli príjmy manažmentu predchádzajúceho, takže v tom sme na jednom mieste. Pritom oproti minulosti sa vo VSŽ zhoršili priemerné platové podmienky asi o 7 % v nominálnych mzdách.
O čo tu teda vlastne ide? Podnik, ktorý má veľké predpoklady prekonať svoje vnútorné problémy, je, žiaľ, kvôli neštandardnému správaniu manažmentu a niektorých členov vlády vrátane pani ministerky financií vo veľmi kritickom a nestabilnom stave. Východisko súčasní akcionári vidia v širokom konsenze, a nie v úzkom riešení, hodnom len pre úzke osobné záujmy.
V čom spočíva nekompetentnosť pani ministerky v tejto situácii? Ministerka financií totiž súhlasila s protiprávnym standstailom, t. j. stabilizačnou dohodou, ktorá zvýhodňuje zahraničných veriteľov pred domácimi a pred samotným štátom. Táto neštandardná situácia, ktorá zvádza od podozrenia klientelizmu až ku korupcii, si vyžiadala aktivizáciu akcionárov ako vlastníkov, ktorým nemôže byť ľahostajné, v čí prospech sa má ich majetok rozplynúť.
V tejto súvislosti je zaujímavé pripomenúť, že napriek priaznivým podmienkam postupnej hospodárskej konjunktúry železiarne plánujú vykázať tento rok 3 mld. korún stratu, čo by predstavovalo ďalší krok k ovládnutiu železiarní vopred vybraným zahraničným záujemcom za minimálnu cenu. Z toho by nemali prospech nielen akcionári, ale ani štát a samotní zamestnanci VSŽ. V rozpore s logikou paradoxne vyznievajú slová poradkyne podpredsedu vlády Ivana Mikloša o konkurze ako o riešení pre VSŽ a ministerkin súhlas s návrhom protiprávneho standstailu.
V tejto situácii neprekvapuje ani to, že štát spolu s manažmentom urýchlene hľadá strategického partnera v situácii, keď ho VSŽ nepotrebuje. V právomoci manažmentu je potrebné úpravu stanov dať do súladu so zákonmi a prestať s obštrukciami niektorých členov vlády, ktoré v prvom rade poškodzujú železiarne a záujmy Slovenska i jej akcionárov. Riešenie vo VSŽ nie je otázkou "kto z koho", ale ako zosúladiť záujmy všetkých zainteresovaných strán. Veď hrozba 7,5 tisíca prepustených zamestnancov k 1. januáru 2000 v programe reštrukturalizácie je vážnym mementom najmä pre vládu Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, v mojom vstupe som sa snažil poukázať na konkrétnych príkladoch na zasahovanie pani ministerky Schmögnerovej do vývoja VSŽ v období od volieb 1998. Dúfam, že som vás presvedčil, že toto zasahovanie bolo nekompetentné a často hraničilo s porušovaním zákona. Pripomínam, že išlo o spoluprácu na príprave zmlúv: zmluva o stabilizácii, medziletecká zmluva a zmluva o spolupráci.
Program reštrukturalizácie VSŽ tu už bol uvádzaný, takže nejdem sa k nemu vyjadrovať. Chcel by som ešte jednu vec podotknúť, tá sa týka pribrzdenia alebo zastavenia rozvojových projektov a hlavne sa to týka teraz pozastavenia, resp. pribrzdenia, totálneho pribrzdenia budovania diaľnic.
Prv než k tomu pristúpim, pretože viem dobre, že bude tu zasa nasledovné vykanie, vy, vy, vy ste všetko urobili, vy, tak by som pripomenul stav zadlženosti, ktorý tu bol v roku 1998. Pretože o tom stave zadlženosti bolo tu hovorené a stále sa tu operuje s číslami, ktoré nie sú pravdivé. Zadlženosť Slovenskej republiky v pomere k HDP bola v komparácii s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami i štátmi Európskej únie jedna z najnižších. V Maďarskej republike predstavovala 78 %, v Poľsku 50 %, v Českej republike 23 % a v Slovenskej republike to bolo 26 % HDP. Maastrichtské kritériá stanovujú maximálny limit 60 % HDP. Čo tu bolo, aká katastrofálna zadlženosť, o čom tu hovoríme, kolegovia? 26 % z HDP. Na hlavu sa počítalo okolo 2 100, ale komplexná zadlženosť, ktorá po vyčistení tých ušlých dlhov poklesla až na 1 700, 1 800 dolárov na hlavu. A Česká republika mala okolo 2 000, Maďari a Poliaci mali okolo 1 100. Takže sme sa pohybovali aj pri tom nepriaznivom hodnotení na ich úrovni.
O akej katastrofe tu hovoríte? Treba rozlišovať čistú a hrubú zadlženosť. Zatiaľ čo čistá zadlženosť v období rokov 1994 až 1998 sa vyvíjala relatívne stabilne, zadlženosť podnikateľského sektora v zahraničí prudko akcelerovala. Čo bolo, možno priznať, isté mínus. Štruktúra zadlženosti bola jasne orientovaná nie na spotrebu, zjednodušene povedané, na prejedenie, ale na infraštruktúru a energetiku. Môžeme deklarovať snahu o vstup do Európskej únie a prilákať zahraničných investorov, pokiaľ nemáme diaľnice? Je zbytočne snívať s otvorenými očami, zbytočné hovoriť o cestovnom ruchu, o podpore podnikania a podobne. Čo sa týka finančného aspektu, z každej koruny vloženej do diaľnic sa prostredníctvom nepriamych daní vráti do štátneho rozpočtu okolo 40 halierov. V Maďarskej republike robia veľkolepý projekt výstavby diaľnic v súčasnom období a my ho u nás zastavujeme.
Energetika je kľúčom k rozvoju ekonomiky. Ak máme mať zdravú a konkurencieschopnú ekonomiku, je nevyhnutné okrem iného zabezpečiť dve premisy: potravinovú a energetickú sebestačnosť. V prípade energetiky sa okamžite prejavia multiplikačné efekty. Navyše vyvážať elektrickú energiu je jedným z momentov na riešenie nepriaznivého stavu obchodnej a platobnej bilancie. Veľké infraštruktúrne projekty v prípade, že Slovenská republika chce patriť medzi konkurencieschopné ekonomiky, sú preto nevyhnutné. V absolútnej väčšine krajín sa financujú na základe pôžičkového systému. Maďarská republika v podstate prijala náš model. Dnes oni 80 % investujú do diaľnic z pôžičkového systému a 20 % zo svojich zdrojov. Takže my sme niečo ukázali, ako sa má robiť, a potom sme to zastavili.
Devalvácia slovenskej koruny znamená adekvátny rast zahraničnej zadlženosti. Ešte v opozícii terajší premiér Dzurinda požadoval 30-percentnú devalváciu koruny. Vraj kurz koruny je umelo nadhodnotený. Podpredseda Mikloš bol razantnejší a hovoril o 70-percentnej devalvácii, pre istotu to zopakoval dva razy na rôznych fórach. V trhových ekonomikách za takéto vyhlásenie bez milosti padajú hlavy, keďže dôsledky pre hospodárstvo, začínajúc peňažným trhom, sú katastrofálne. Súčasná devalvácia slovenskej koruny zhruba o 23 % znamená čisté straty, doslova vyhodené peniaze von oknom.
A čo podnikateľský sektor? Odhady hovoria o ďalších miliardových stratách, ktoré však majú ďalšie negatívne synergické efekty. Každým jedným percentom znehodnotenia slovenskej koruny prichádza Slovenská republika len vplyvom zahraničnej zadlženosti o 120 mil. USD.
Takže keď sa vrátime k tým diaľniciam, naše pôžičky boli investované efektívne, neprejedli sa a budú prinášať svoj osoh. Tento osoh môžeme, pripomínam, zhrnúť do niekoľkých bodov.
Zoberte si jednu vec, že jeden pracovník v stavebníctve viaže na seba asi troch až štyroch pracovníkov z iných rezortov. To je ten multiplikačný efekt. Čiže zabezpečuje sa tu zamestnanosť, znižuje sa sociálna napätosť. Tým, ako som spomínal, že podnikateľská sféra tu prichádzajúca ďalej nejde, ide po koniec diaľnice. Teda diaľnice umožňujú ďalší rozvoj ekonomiky. Nehovorím o znižovaní ekologického dosahu na krajinu a životné prostredie. A nehovorím už ani o stratách životov, ktoré dnes sú vysoké na klasických cestných ťahoch. Pretože dnes máte preťažené v podstate všetky tie hlavné ťahy aspoň o 100 %. Na trase od Ladiec, kde končí diaľnica, po Považskú Bystricu a Žilinu, máte týždenne jedno až dve smrteľné zranenia. To sú nevyčísliteľné škody.
Čiže treba si uvedomiť jednu vec. Zastavenie investičnej činnosti vlastne pozastavuje ekonomiku, ekonomika padá do takého stavu, aký u nás je. Bude treba zrejme rozmýšľať o tom, akým spôsobom naštartovať znovu investičnú činnosť a túto investičnú činnosť asi nepôjde ináč naštartovať len cez stavebníctvo. Robili to v minulosti mnohé štáty a mnohé štáty si za túto činnosť najprv požičali, kým rozbehli ekonomiku. Takže, žiaľbohu, asi bez tých pôžičiek to nepôjde ani v budúcnosti. Žiaľbohu, Slovensko je podkapitalizovaná krajina, nemá dosť vlastných zdrojov a zdá sa, že prilákanie zahraničných investorov - nijako sa sem nehrnú. Títo investori zo západných štátov zrejme majú dôvody na to, ktoré som už tu uvádzal.
Takže si myslím, že to, čo som tu uviedol, sa týka aj pani ministerky. Aj pozastavenie tých investičných činností na Slovensku je dosť vážna vec na to, aby sa zamyslela nad svojím ďalším zotrvaním vo svojej funkcii.
Takže ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kalman. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Kalman:
Pán poslanec Benčat ďalšími argumentmi zdôvodňoval súčasnú situáciu, ktorú prerokúvame. Myslím si, že dal jasnú odpoveď najmä tým poslancom z koalície, ktorí poukazovali na skutočnosť, že Hnutie za demokratické Slovensko strieľa so slepými patrónmi.
Tieto argumenty boli vážne, presné, konkrétne, ťažko vyvrátiteľné. Sú to jasné fakty. Preto som prekvapený, pani ministerka. Mali by ste si všimnúť, že vás vlastne nikto neobhajuje, s výnimkou SDĽ a Strany maďarskej koalície, ktoré to považovali za potrebné vo vzťahu k tomu, čo ste pre nich urobili. Predpokladám, pani ministerka, že obhajoba nakoniec zostane len na vás. A preto, aby sa vyjasnili veci, lebo je logické, že každý hovorí to svoje, vás vyzývam, pani ministerka, aby ste vo svojej obhajobe povedali, ktorý rezort sa vaším pričinením za posledný rok zlepšil, kde sa zlepšili podmienky. Vyzývam vás, aby ste povedali, ktorý región sa vaším pričinením zlepšil, v ktorom regióne sa zlepšili sociálno-ekonomické podmienky, ktoré iné sféry spoločenského života sa za posledný rok zlepšili. Mám na mysli napríklad šport, národnosti. Ktorým spoločenským združeniam alebo občianskym združeniam sa zlepšila situácia? Mám na mysli také združenia, ako sú odbory, Červený kríž, Združenie miest a obcí Slovenska a mnohé, mnohé ďalšie, ktoré sa permanentne dennodenne stretávajú s problémami a otvorene hovoria o stále sa zhoršujúcej situácii v ich podmienkach.
Pani ministerka, očakávam, že sa k tomu vyjadríte a presvedčíte nás o tom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Brhel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
myslím si, že z hospodársko-ekonomického pohľadu to, čo je pre našich ľudí kľúčovo zaujímavé, už tu bolo spomenuté. Je to ekonomická situácia a nezamestnanosť. Aby sa lepšie žilo, aby bola vyššia životná úroveň na Slovensku, je potrebné vytvoriť štandardné a stabilné podnikateľské prostredie. Rezort, ktorý pani ministerka riadi, má v kompetencii niekoľko inštitúcií a inštitútov, ktoré spolupôsobia a spoluvytvárajú takéto podnikateľské prostredie, ktoré vonkoncom nie je stabilné a štandardné. Je jedno, či je toto prostredie vytvárané z pozície ľavicových, pravicových, liberálnych, stredových. Podstatné je, aby bolo dlhodobo kalkulovateľné a minimalizoval riziká pre podnikateľov. Každý, kto sa chystá investovať, svoju investíciu prepočítava, očakáva určitú návratnosť a chce sa vyhnúť rizikám.
Ak to rozmeníme na drobné, zistíme, že všetky úvahy o reštrukturalizácii, podpore konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, obchodu a služieb sú postavené na vode, pokiaľ nie sú podporené peniazmi. Na Slovensku neexistujú dlhodobé, ak si pozrieme situáciu v bankách, takmer neexistujú dlhodobé peniaze - trojročné, štvorročné, päťročné, - neexistujú investičné peniaze. Banky sú ochotné poskytnúť maximálne polročné, ročné peniaze, aj to prevádzkové. Kapitálový trh takmer nefunguje a základná funkcia kapitálového trhu, a to prísun čerstvých peňazí do podnikov, je minimálna.
Rovnako na Slovensku nefunguje trh rizikového kapitálu a rozvíja sa v zásade len špekulatívne podnikanie, a to nie je dané morálkou alebo charakterom podnikateľov, ale je to jednoducho dané systémom a podmienkami, ktoré na Slovensku existujú, pretože vyžadujú okamžitú návratnosť v polročnom, ročnom cykle. Ak v konkrétnej situácii tohto roku z 28 mld. nových úverov vláda vyčerpala takmer polovicu, podnikateľom sa ušlo iba 8 mld., za deväť mesiacov 8 mld. nových úverov, čo je 200 mil. USD, za to sa nedá nič reštrukturalizovať, za to sa nedá nijako podporiť zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, obchodu a služieb. Je to smiešne malá, žalostná suma. Znovu hovorím, na Slovensku neexistuje efektívny bankový systém, neexistuje fungujúci kapitálový trh, nerozvíja sa rizikový kapitál, neexistuje motivácia podnikať. Bez toho sú všetky reči o zvýšení životnej úrovne mlátením prázdnej slamy.
Ak si zoberiete slovenské kľúčové podniky, dohromady emitovali tohto roku 310 mil. eurobondov. Slovenské elektrárne, ktoré chceli emitovať ďalších 150 mil. euro, už ich nepredali. Čiže ak je takto limitovaný slovenský trh, aj čo sa týka prísunu vonkajších, cudzích zahraničných peňazí, je to dané nestabilitou prostredia. Pretože všetky emisie sa posudzujú na základe toho, aký rizikový je trh a koľko dokáže absorbovať. Náš trh je vysoko rizikový, dokáže málo absorbovať, preto niet peňazí na reštrukturalizáciu. A všetky centrály zahraničných bánk rozpočtujú pre svoje pobočky pôsobiace na Slovensku na princípe ratingu a rizík. Rating Slovenska je naďalej veľmi nízky, nepodarilo sa ho zvýšiť. Preto aj úverov je minimálne a rating je stále v špekulatívnom pásme. Zmenil sa z negatívneho na stabilný, stále nie je v investičnom pásme. Ten posun je minimálny a na rozpočtovanie aj na budúci rok to bude znamenať, že úverové linky na Slovensko, ktoré pôjdu z centrál do pobočiek, budú minimálne. Čiže opäť nebudú peniaze na reštrukturalizáciu, na žiadne reformy.
Hovorím, ak je limit 310 mil. euro, čo sú ochotné banky prefinancovať na Slovensku, je to minimum, a to za veľmi nepriaznivých podmienok, pričom ministerstvo financií proste priamo zodpovedá za koordináciu emisie bondov na Slovensku. Čiže ak s garanciou vlády emituje Štátny fond cestného hospodárstva 4,25 kritických bodov nad úrovňou DM, nad cenou nemeckých bondov, je to strašidelná suma. Potom SPP ako najbonitnejší slovenský podnik, ktorý má rating štátu, emituje rovnako s veľkou rizikovou prirážkou, čo všetko predražuje prefinancúvanie slovenských podnikov. K stabilizácii, a teda prísunu peňazí, stále hovorím o prísune peňazí na Slovensko, rozhodne neprispieva ani to, čo sa deje v oblasti vlastníckych vzťahov.
S potešením som si včera prečítal v SME analýzu analytikov M.E.S.A. 10, ktorí hovoria, že dnes sa prikláňajú k hrubej čiare v oblasti reprivatizácií, lebo, doslova citujem, "akékoľvek snahy o reprivatizáciu týmto chaotickým, nelegálnym spôsobom", zdôrazňujem, "nelegálnym spôsobom odrádzajú zahraničných investorov. Investori vyčkávajú, nejdú na Slovensko." To je fakt, ktorý konštatovali už aj ľudia, ktorí, predpokladám, robia alebo sú tí, ktorí sú akýmsi mozgovým trustom pre túto koalíciu. Podľa odvolaného prezidenta fondu Kaníka niekoľko týždňov je vo vláde materiál, ktorý hovorí o tom, ktoré podniky z pohľadu vlády sú v poriadku, to znamená, nie je tam žiadny právny spor o privatizácii, a ktoré nie sú. Niekoľko týždňov vláda to neschválila. Pre Financial Times predseda vlády povedal, že to vyrieši do konca septembra. Dnes je koniec októbra a nie je to vyriešené. Prečo sa čaká? Dokedy sa bude čakať?
Klasická ukážka je Slovnaft. Kedy Slovnaft avizoval, že je ochotný sa s vládou dohodnúť? Nech potvrdí, že tých 10 % akcií vykompenzovaných miliardou je potvrdených, že nie sú žiadne ďalšie nároky na Slovnaft, Slovnaft to okamžite urobí. Žiada len uznesenie vlády, nič iné. Do dnešného dňa vláda nereaguje. A pričom je jasné - prečo, pani ministerka, ja keď niečo hovorím, automaticky nepomáham? Hovorím len pravdu. Slovnaft dnes hľadá zahraničného investora. Nemá ho. No nemá ho aj preto, lebo kto by išiel do podniku, kde je otáznych 10 % alebo akákoľvek kompenzácia, pričom investora akútne potrebuje. Toto všetko sú praktické ukážky neschopnosti vlády vládnuť a riešiť praktické problémy ľudí, podnikov a občanov. A zahraniční investori? Hovorím to už x-krát na tejto pôde, žiadny významný boom sa nekoná. Naopak. Je nižší prílev zahraničných investícií ako v minulom roku. Dokonca za 1. kvartál je aj štruktúra veľmi zlá - 96 % investícií do obchodu, ktorý podporuje zase dovozy. Pretože ak zahraničný investor investuje do obchodu, predpokladá, že bude dovážať aj svoje výrobky a predpokladá predaj zahraničných výrobkov, nie domácich. Iba 3,6 % zahraničných investícií v 1. kvartáli išlo do priemyselnej výroby, 96 % išlo do obchodov, ktoré predpokladajú ďalšie dovozy. Znížilo sa síce saldo zahraničnej obchodnej bilancie, ale len vďaka technickým prekážkam. Vďaka zavedeniu dovoznej prirážky a neinvestovaniu. Deväťpercentný rast vývozu bol dosiahnutý aj vďaka devalvácii. Vďaka devalvácii. To bol kľúčový prvok vo zvyšovaní dovozu.
Čo sa týka investorov, bol prijatý zákon, ktorý im umožňoval daňové úvery. Keď sme kritizovali tento zákon, hovorili sme, že to nie je kľúčový motív pre zahraničného investora, že to nepomôže. Teraz sa opäť potvrdzuje, že niekoľko mesiacov po existencii tohto zákona zahraniční investori nereagujú na tento zákon, pretože, opäť opakujem, kľúčová je pre nich stabilita, štandardnosť podnikateľského prostredia, ktoré táto vláda ničí, ničím neprispieva k tomu, aby bolo štandardne stabilné, aby sa zvýšil prísun peňazí. Dnes už vláda vie, že 5 mil. euro je hranica, ktorá je príliš veľká, vie to, že zákon bude platiť od 1. 4. a len pre tých, ktorí budú investovať po 1. apríli 1999, čo tiež nie je prijateľné. Ten zákon sa ide znova meniť, ale znovu hovorím, nech sa zmení akokoľvek, nepomôže, pretože vláda nerobí systémové, kľúčové systémové opatrenia.
Čo sa týka deblokácií, fakt je jeden. V roku 1998 Mečiarova vláda deblokovala 5 mld. Táto vláda ani korunu. To je holá skutočnosť, ku ktorej niet čo dodať.
Ešte jednu poznámku by som chcel povedať, čo sa týka malého a stredného podnikania, nechcem si teraz prihrievať polievočku, ani si vyslúžiť od nikoho chválu, mám na mysli pána poslanca Prokopoviča. Pamätám sa, keď som v roku 1993 nastupoval do Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, v spolupráci s komisiou Európskej únie a programom PHARE sme vymysleli podporovanú schému, ktorú vtedy dnešná pani ministerka Schmögnerová ako podpredsedníčka vlády podporila. Schéma sa uviedla do života a v roku 1994 bola realizovaná po prvýkrát. Preto verím, že prehodnotí svoje stanovisko k zákonu, ktorý pripravuje pán poslanec Prokopovič, pretože malý a stredný stav na Slovensku je najzanedbanejší podnikateľský stav. Už som to tu dnes hovoril. Snažil som sa pomáhať, ako išlo, a myslím si, že som pomohol. Čo bolo v mojich silách, to sa urobilo, od prijatia zákona až po prísun peňazí, pretože malí a strední podnikatelia sú odrezaní od akýchkoľvek úverových zdrojov. Neexistuje rizikový kapitál ani privátni investori, akékoľvek úľavy aj v tej forme, ako ich navrhuje pán poslanec Prokopovič, treba preto podporiť.
Myslím si, že som veľmi stručne uviedol niekoľko dôvodov, ktoré ma vedú k tomu, že aj ja budem hlasovať za vyslovenie nedôvery pani ministerke Schmögnerovej.
Ďakujem. (Potlesk.)