Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Husár položil niekoľko otázok pánu ministrovi, pán minister sa tvári, že ich veľmi nepočúval, možno že ich bude počúvať aj pán poslanec Maňka, ktorý tvrdil, že 51 percent strategických podnikov bude zachovaných pre štát. A tu sa dozvedáme, že nebude. Pán poslanec Husár hovoril aj o tom, že už je dávno v podstate rozhodnuté, pretože inzerát bol uverejnený v Times, Deutsche Bank bude garantom správneho výberu alebo toho najsprávnejšieho výberu. Tak ja sa pýtam ešte pána ministra, či už bolo rozhodnuté o tom, že bude Siemens, pretože s tým má KDH celkom dobré skúsenosti s SDK a myslím si, že odtiaľ už dosť plynulo do straníckych pokladníc, tak sa pýtam, koľko "kápne božskou" do straníckej pokladnice či už SDK alebo KDH, mám takú obavu, že pán minister zastupuje skôr SDK ako tých ortodoxnejších KDH, že koľko "božskou kápne" z tejto privatizácie do straníckych pokladníc z tých prostriedkov, čo predpokladám, že Deutsche Bank bude tým, kto bude garantovať tú privatizáciu pre Siemens Slovenských telekomunikácií.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

škoda, že veľmi zaujímavé vystúpenie pána poslanca Husára sa ustávalo počúvať len 28 poslancov vládnej koalície, tej, ktorej to je už jasné, čo sa so Slovenskými telekomunikáciami robiť bude. Tam ste boli totiž kolegovia upozornení na také skutočnosti, ktoré skutočne nemajú obdobu v žiadnom civilizovanom štáte s trhovým mechanizmom. Skôr predznačujú nejaké orientálne ekonomiky, kde fungujú úplne iné mechanizmy. K tomuto okruhu patrí, dámy a páni, aj skutočnosť, že to, čo tu prerokúvame, vecne a obsahovo nesúvisí s názvom a názov nekorešponduje s obsahom. Tu sa bavíme o privatizácii telekomunikácií. Treba to nazvať pravým menom, a to je predaj telekomunikácií. Predaj nie je privatizácia, predaj je predaj, keď ja predám kabát, kabát nemám, ja som ho nesprivatizoval, ale predal a presne to isté robí súčasná vláda so strategickým podnikom Slovenských telekomunikácií, ktoré nie sú ničím iným ako nervovou sústavou štátu.

Keď príde k moci v tomto štáte KDH, tak sa siaha na telekomunikácie. Nebolo to ináč ani v roku 1994, keď jedno z prvých rozhodnutí ministra Dzurindu bola príprava podkladov pre americko-kanadskú firmu vo veci podkladov pre privatizáciu telekomunikácií. Pán Dzurinda v tom čase nebol ministrom viac ako mesiac. Situácia sa v roku 1998 zopakovala, pán Palacka sa zohrial na ministerskej stoličke vari mesiac a už oznámil, že k 1. januáru budú telekomunikácie prevedené na akciovú spoločnosť za účelom ich privatizácie. Takže nebolo ešte žiadne uznesenie vlády, žiadne rozhodnutie Národnej rady, žiadny vládny dokument, žiadny poradca, no už bolo natvrdo oznámené v decembri, že pôjde o privatizáciu telekomunikácií. Tie kroky, ktoré boli urobené a ktoré sú úplne bezprecedentné, tu do súčasnosti uviedol pán poslanec Husár, ja ich nebudem opakovať. A uvedomte si jedno, že tu vlastne postupujeme od konca. Najprv to bolo oznámené natvrdo, potom bol vyhodený poradca ako vyberajúca firma, poradenská firma, ktorá nebola vyhovujúca a tender zrušený, bola vybraná iná firma, to je zrejme tá dobrá firma, no a vypočujme si, čo hovorí o tejto problematike tu predkladajúci materiál, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jozef Macejko.

Citujem doslova výrok: "Transformácia a privatizácia sa oneskorila, avšak nastúpili sme tento proces v presvedčení, že sa nám ho podarí čo najrýchlejšie uskutočniť. Proces privatizácie bude ukončený do konca prvého štvrťroka budúceho roku." Tak si pamätajme, do konca prvého štvrťroka budúceho roku. Nevieme kto, nevieme čo, nevieme ako, nevieme za akých podmienok, jediné, čo vieme, je termín koniec prvého štvrťroku. Je to presne ako v starom režime, keď bolo stanovené, že do toho a toho septembra budú vyorané zemiaky, do toho a toho októbra bude pozbieraná repa a do toho a toho mesiaca, dňa v mesiaci bude vyasfaltovaná diaľnica, aby sa stihli oslavy októbrovej revolúcie.

Zapamätajme si teda, že do konca prvého štvrťroka budúceho roku, teda roku 2000 bude ukončená privatizácia telekomunikácií, čiže ich predaj. Táto veľmi náročná vec je zverená do rúk odborníka naslovovzatého, a to je riaditeľ Slovenských telekomunikácií, ktorý bol postavený do čela tohto jedného z najstrategickejších odvetví v našom štáte. Pokiaľ neviete, kto je týmto pánom, tak generálnym riaditeľom je 34-ročný piešťanský rodák, ktorý absolvoval v roku 1987 Právnickú fakultu Univerzity Komenského, po ukončení základnej služby nastúpil do Ústavu štátu a práva v Slovenskej akadémii vied a od roku 1992 pracoval vo viacerých súkromných firmách zameraných na poskytovanie služieb. A aké sú hlavné ambície a priority pri nástupe do Slovenských telekomunikácií ako generálneho riaditeľa? Opäť citujem doslova slová tohto pána: "Mojou najdôležitejšou prioritou bola, je a bude optimálna privatizácia slovenských telekomunikácií." Žiadny rozvoj, žiadna technológia, žiadna modernizácia, žiadne rozširovanie, čerta starého. Opäť opakujem, bola, je a bude privatizácia Slovenských telekomunikácií.

Takže dámy a páni, na čo sa tu hráme a čo to tu vlastne prerokúvame? Toto sú všetko veci, ktoré už boli dopredu rozhodnuté a dopredu odklepnuté záväzne, natvrdo aj s partnermi. Veď nie je žiadna náhoda, že po toľkých špekuláciách bol z poradenskej firmy vyhodený partner Salomon Broders a bol tam "nasáčkovaný" Deutsche Bank. Ja nie som žiadnym stúpencom žiadnej poradenskej firmy, pretože mne to je v podstate, čo sa týka srdca, jedno, čo sa týka profesie nie. Ale Salomon Broders je firma, ktorá v oblasti poradenstva je skutočne firmou renomovanou, a ak prišlo k takému kroku, aký sa udial v prvom polroku tohto kalendárneho roku, tak to je taký signál, že s touto vládou prakticky žiadny korektný partner rokovať nebude, a pokiaľ bude, tak za podmienok, ktoré bude on diktovať, pretože také ťahy, aké sa uskutočnili pri tomto tendri, sa jednoducho v civilizovaných krajinách nerobia.

Aké sú motívy privatizácie, a teda odpredaja Slovenských telekomunikácií? Ak ide o 51 percent plus 15 percent pre dlhopisy, tak ide o naprosto dominantný balík, a je to teda odpredaj. Tie tvrdenia sú rozporné. Ja som si tu vypočul štyri, zopakujem ich. Podľa pána ministra ide o rozvoj a modernizáciu Slovenských telekomunikácií v súvislosti s rokom 2003, keď vlastne príde k zániku monopolu na hlasovú službu. Môže byť. Podľa pani ministerky financií Schmögnerovej sme tu počúvali týždeň, že štátny rozpočet počíta s príjmom do spotrebnej časti 10 miliárd slovenských korún z predaja 51 percent Slovenských telekomunikácií, takže pani ministerka ako prioritu uvádza predaj za účelom naplnenia štátneho rozpočtu.

Ďalej sme si tu mohli vypočuť, že ide o splnenie podmienok Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. To je pre mňa prekvapením, pretože s týmito partnermi som rokoval ako minister nie raz, takáto podmienka tam nebola nikdy, možno sa zjavila teraz, ale čo je pravdepodobnejšie, je to jednoducho výhovorka a odvolávka na kohosi spoza hraníc, aby bolo sa na koho odvolávať a čím zdôvodňovať predaj tohto podniku.

To, čo tu nebolo uvedené a neodznelo, to je myslím si, asi to najpodstatnejšie, a to je rešpektovanie záväzkov súčasnej koalície voči partnerom, ktorí túto koalíciu počali, vynosili, porodili, priviedli na svet a teraz ju držia pri živote i napriek tomu, že sa rozpadáva a hrozí jej anémia a neviem čo všetko možné. Takže toto je viac ako pravdepodobné, že je to ten hlavný dôvod.

Dámy a páni, častokrát tu v parlamente používame rôzne dymové slová a zahmlievacie termíny. Tu používame pojem privatizácia. Pred siedmimi rokmi v rokoch 1991 - 1992, keď Čarnogurského vláda rukami ministra privatizácie Mikloša predala 6 obchodných domov Prior na Slovensku zahraničnému partnerovi, uskutočnila privatizáciu týchto Priorov? Uskutočnila ich predaj, predala 6 Priorov takým istým spôsobom, ako keby predala 6 párov topánok alebo 6 párov ponožiek. Kúpil to špekulant, ktorý si to poohrieval v rukách nejaký ten čas, a potom to predal súčasnému TESCU za trojnásobok ceny, ktorú zaplatil vtedajšej vláde Jána Čarnogurského. K-MART zaplatil za tieto obchodné domy 60 miliónov, predal to TESCU za 180 miliónov. Nezmenil tam absolútne nič okrem toho, že namaľoval pohyblivé schodiská.

Veľmi blízky koniec môže chytiť aj táto takzvaná privatizácia, čiže predaj telekomunikácií, pretože v takomto trhovom priestore sa nepohybujú len seriózni partneri, ale oveľa viac sa tam pohybuje žralokov-špekulantov, ktorí na hlúposti, naivite a na úplatnosti partnerov v podstate profitujú.

Zastavil by som sa pri tom tvrdení pani ministerky Schmögnerovej, že ide o získanie 10 miliárd do štátneho rozpočtu za 51 percent. 51 percent si sľubuje ministerka financií, že sa získa 10 miliárd. Pozastavím sa pri tomto. Ak 51 percent tvorí 10 miliárd, tak potom 15 percent, ktoré si ponecháva vláda pre Fond národného majetku na účely dlhopisov, to je aký podiel? Dlhopisy majú predsa cenu 33 miliárd a 15 percent zodpovedá 33 miliardám? Ak áno, potom 51 percentám podielu zodpovedá 120 miliárd korún. Buď nesedí prvý údaj, buď nesedí druhý údaj, ale ak sedí ten 33-miliardový údaj za 15 percent, tak potom za 51 percent, ktoré sa poskytuje zahraničnému partnerovi, je 120 miliárd imania Slovenských telekomunikácií. Toto 120-miliardové imanie predáva táto vláda za 10 miliárd? Kde sa prepadlo ďalších 110 miliárd? Alebo zahraničiu sa to predáva za 10? Prečo, z akého dôvodu? Toto sú nezmysly, ktoré sú navŕšené bez ladu a skladu a ktoré vychádzajú v podstate z toho, že vy si to nepotrebujete ani prečítať, nepotrebujete ani vypočuť, vy sa medzi sebou bavíte, pokiaľ tu vôbec sedíte, a pokiaľ tu nesedíte, tak idete preč.

Dámy a páni, odznelo tu tvrdenie, že bez vstupu strategického partnera nie je možné telekomunikácie modernizovať a rozvíjať. Trúfam si povedať, že je to nezmysel. Samozrejme, strategický partner je dôležitý partner a my sme už v roku 1993 rokovali s partnermi, ale nie na takej báze, že najprv sa inzeruje a potom sa tu dopredu reční, že koľko sa za to chce utŕžiť, ale tí partneri chodili k nám za nami. Ja som rokoval v roku 1993 priamo v Bruseli s partnermi, ktorí ma tam vyhľadávali a ktorí rokovali o tom, či má štát záujem o vstupe primeraného partnera alebo nemá. Naša odpoveď bola veľmi jednoznačná, má renomovaného, seriózneho, solventného a technologicky špičkového partnera. Vtedy bola ponuka, že majú záujem vstúpiť do Slovenských telekomunikácií podielom 15 - 20 percent, viac nie. To v podstate takémuto veľkému partnerovi bohato stačilo na to, aby sa uchytil na danom trhu. O podiele 51 percent neodznelo zo zahraničných partnerov ani raz ani zmienky. Takže to, že táto vláda chodí a dopredu vynukuje predaj 51 percent, to je také lacné gesto, ktoré v podstate predznačuje, že aj tak je o veci rozhodnuté, aj tak je o cene rozhodnuté a partner je známy.

Predaj Slovenských telekomunikácií nie je predaj obchodných domov Prior. Ak obchodný dom skrachuje alebo ak sa dostane do rúk špekulantovi, môže sa vybudovať na ľubovoľnom inom mieste v tomto štáte ľubovoľný počet iných obchodných domov a ich prevádzkovať. Slovenské telekomunikácie - to je nervová sústava štátu. Tú keď dostane do rúk partner zo zahraničia, tak sa bude správať presne tak ako partner zo zahraničia, v tomto prípade K-MART alebo TESCO. Bude tam bašovať, riadiť, pracovať vo svojom záujme, záujmy Slovenskej republiky mu budú ukradnuté, pretože sú mu ľahostajné, to je iný štát, ktorý má iné záujmy a iné priority.

Na Slovenské telekomunikácie je napojená nielen armáda a polícia, ako tu upozornil pán poslanec Imrich Andrejčák, nielen spravodajská služba, ale kompletný systém civilnej ochrany, kompletný systém rádioochrany, ale, dámy a páni, všetky pošty, televízia a rádiokomunikácie, rozhlasové vysielania. Čiže ten, kto ovláda a kto má v rukách telekomunikácie, ten vlastne už v tomto štáte nepotrebuje ovládať nič. Armádu možno rozpustiť a všetky ostatné inštitúcie takisto, pretože budú k ničomu.

Príklady zo zahraničia neboli uvádzané veľmi šťastne. Viete, ak ste sa doma odvolávali na to, ako dobre pochodilo Maďarsko, tak si len pozorne pozrite, ako pochodilo. Telekomunikácie prejedlo, finančné prostriedky z predaja prejedlo a dnes, keď sú v situácii živelných pohrôm, tak musia prosiť vlastne cudziu telekomunikačnú firmu, aby bola taká láskavá a sprostredkovala naliehavé, súrne komuniké vlády vo veci živelných pohrôm.

Pochodila dobre Česká republika? Nevyhla sa podobným škandálom, ako sa udiali u nás ešte pred privatizáciou a pred predajom. Do dnešného dňa v Českej republike prebiehajú rozsiahle osočovania, kto čo zobral, kto komu čo doklepol, kto sa čím nabalil. Ale podstatné je čosi iné. Počet zamestnancov v telekomunikáciách sa znížil na polovicu, služby sa nezlepšili, dámy a páni, ale zhoršili a ceny sa výrazne zvýšili. Pretože monopolný vlastník sa správa monopolne bez ohľadu na to, či to je pred rokom 1989 alebo po roku 1989. To je jedno. Zákon o monopoloch jednoducho je všeobecne platný a nikto si ho nevymyslel na žiadnej strane barikády, je to všeobecný fakt. Kto má v ruke monopol, ten sa správa monopolne.

Objektívnosť predaja, ak má sledovať v našom štáte Transparency Internacional, tak môže to vzbudiť jedine rozveselenie alebo smiech, pretože táto tajuplná inštitúcia, ktorá nie je nikde zaregistrovaná a ktorá je samozvaným spolkom, ktorému na čele sedí údajná prezidentka, taká dievčinka s neumytými strapatými mastnými vlasmi, tak tá, ak má rozhodovať o objektívnosti, spravodlivosti predaja telekomunikácií, tak to môže vzbudiť nanajvýš tak úsmev v niektorých rozvojových krajinách.

A čo sa týka pozitívnosti toho, že telekomunikácie treba predať preto, aby boli modernizované, tak je to argumentácia asi takého druhu, čo sa stane, ak Slovensko bude mať telekomunikácie v cudzích rukách. No ja tvrdím, že absolútne nič, iba presne to isté, čo je napríklad s Lesothom, kde bantustan Lesotho tiež telekomunikácie nie sú v rukách tohto bantustanu.

Dámy a páni, o tomto kroku súčasnej koalície bezpochyby v podstate už je rozhodnuté a vy si tu len tŕpne odsedíte to, čo podľa legitimity by ste si odsedieť mali, ale uvedomte si jedno: Spúšťate mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku pomelie aj vás.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Cuper, pán poslanec Husár, pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Hofbauer,

naozaj v danom prípade sa telekomunikácie nebudú predávať preto, aby sa modernizovali, to pán nádejný minister financií Maňka povedal už dávnejšie, že sa musia strategické podniky predať, aby sa prejedli. Aby sa nimi naplnil štátny rozpočet a niektoré fondy, aby bolo čím uspokojiť tých nezamestnaných, ktorých táto vláda vyrába ako na bežiacom páse. Takže správne si povedal, že sa telekomunikácie prejedia. Naša finančná a ekonomická politika je už dávnejšie taká, že niektorí úradníci už nenazývajú ministerstvo financií ministerstvom financií, ale ministerstvom rozpočtu. Táto vláda veľmi dobre vie, že ak by neschválila rozpočet, že by to malo neblahé dôsledky na túto vládnu koalíciu, a vie tiež veľmi dobre, že by sa jej neušli tučné provízie samotných privatizačných balíkov, ktoré zaplatia niektorí, ktorí zo zahraničia sa chcú zmocniť toho, čomu sa hovorí komunikačný systém v Slovenskej republike. Táto vláda naozaj v tomto smere vychádza v ústrety. Pán Palacka zlikvidoval nádejne rozvíjajúcu sa cestnú sieť, diaľničnú sieť a pán minister dopravy a spojov prišiel na to, aby doviedol to, čomu sa hovorí nervový systém štátu, do víťazného konca. A tak mi napadá, pán minister, či by nebolo dobré zveriť tento tender vášmu bývalému kamarátovi alebo kolegovi z Demokratickej únie Ďuračkovi, ktorý tak geniálne znemožnil podpísanie nie celkom výhodnej zmluvy s istou francúzskou firmou.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Husár, nech sa páči.

Poslanec S. Husár:

Ďakujem.

Pán kolega Hofbauer ešte otvoril jednu zaujímavú stránku tohto materiálu. Ale neuviedol celkom presne to, čo tento materiál obsahuje. Hovoril o konečnom dátume ako konci prvého štvrťroku 2000 s tým, že túto skutočnosť uviedol pán minister. Materiál hovorí, že tento dátum sa nachádza iba v analýze zásadných podmienok privatizácie, ktoré vypracovalo konzorcium Deutsche Bank. Materiál, bohužiaľ, v návrhu postupu privatizácie neobsahuje jeden jediný termín ani konečný termín, približný konečný termín realizácie. Na druhej strane však vstup strategického partnera má zabezpečiť okrem priority rozvoja investičných zámerov Slovenských telekomunikácií aj využitie ďalších častí výnosov na podporu rozvojových programov a ošetrenie rozpočtu. Preto pre tento parlament pri rozhodovaní je veľmi dôležité poznať termín ukončenia privatizácie Slovenských telekomunikácií a možnosti použitia týchto zdrojov pre rozpočet a podporu rozvojových programov. Prosím pána ministra, aby tento termín uviedol.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Hofbauer vo svojom vystúpení prirovnal privatizáciu telekomunikácií k predaju a hovoril o konkrétnom predaji Priorov svojho času. Súhlasím s ním, že Priory kúpil špekulant, ale myslím si, že pán poslanec zabudol zdôrazniť, že Priory vtedy aj predával špekulant a v tomto zmysle je to veľmi očividná podobnosť s privatizáciou telekomunikácií, lebo tak ako ich špekulant kúpil, rovnako ich aj špekulant predáva. Kto je v tomto prípade tým špekulantom, nebudem menovať, myslím si, že istému poprednému členovi súčasnej vlády sa pri mojej poznámke určite teraz štikúta.

Ja by som sa rovnako nepozastavovala ani nad tým, že je tu tak málo poslancov vládnej koalície a že najmä poslancov za SDK by sme mohli zrátať teraz na prstoch jednej ruky, veď o predaji strategických podnikov vrátane telekomunikácií je už dávno rozhodnuté a nebude o tom rozhodovať tento parlament, tak ako tento parlament prakticky nerozhoduje o ničom. Stačí, keď vás, vážení kolegovia z vládnej koalície, v príhodnej chvíli zvolajú ako stádo oviec, aby ste stlačili gombík, na ktorom ste dohodnutí.

A zdá sa, že táto rozprava, ktorá si myslím bude pre budúcnosť Slovenska naozaj nesmierne dôležitá a jej výsledok vás vôbec nezaujíma, rovnako nezaujíma ani, ako tu už spomínal kolega Cuper, nádejného budúceho člena vlády, ministra financií pána Maňku, lebo sa tu veselo bavil pri všetkých príspevkoch, ktoré tu odzneli, so svojimi kolegami, a myslím si, že by bolo dobré, keby sa tak zamyslel nad tým, čo ho bude v budúcnosti viac kompromitovať, to, že bol koaličným poslancom ako mechanická hračka alebo členom bábkovej vlády.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem konštatovať, že v rozprave vystúpilo päť poslancov, s faktickými poznámkami sedemnásť poslancov. Je pravda, že je tu málo poslancov, ale poslancov vládnej koalície je asi trikrát toľko ako poslancov opozície. To ale neospravedlňuje, pani poslankyňa, fakt, že poslanci by tu mali sedieť.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k rozprave, ktorá bola plodná, podnetná a mnohými svojimi návrhmi aj absolútne v poriadku.

Najsamprv chcem odpovedať pani poslankyni Tóthovej, ktorá sa asi trikrát pýtala. Nechcel som vstupovať do tohto rokovania. Takže odpoviem jej teraz ako prvej, lebo otázku zopakovala viackrát, že v ktorom štáte sú sprivatizované telekomunikácie, myslela zrejme tie štáty, ktoré sú bývalým východným blokom a ktoré prechádzajú teraz transformáciou.

(Hlas z rokovacej sály.)

Celú západnú Európu? Tak v západnej Európe skoro vo všetkých štátoch sú telekomunikácie privátnymi podnikmi. Štátnym podnikom je jedine škandinávsky Telenor. To je všetko.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Páni poslanci, nediskutujte.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

Ale z týchto štátov, ak ju už to nezaujíma, nemusím hovoriť, ale ak áno, tak v Maďarsku je momentálne v privátnych rukách takmer 70 percent, v Lotyšsku, Estónsku 49 percent, lenže tam bola privatizácia vykonaná v roku 1992. U nás, ako som už povedal, ak by táto privatizácia bola uskutočnená skôr, bolo možné privatizovať nižšiu čiastku, teraz, keďže už monopol na hlasovú službu trvá iba do konca roku 2002, a ak chceme zatraktívniť Slovenské telekomunikácie budúcemu partnerovi, je nevyhnutné ich zatraktívniť aj tým, že budeme privatizovať 51 percent.

V Čechách, kde privatizácia takisto prebehla už v minulých rokoch, práve v nasledujúcom roku uvažujú predať ďalší podiel, ktorý vysoko presiahne takisto 50 percent.

V Litve privatizovali v minulom roku, v roku 1998 a zrejme z podobných pohnútok ako my, čiže už pokročilej doby a času sprivatizovali 60 percent. To by bolo na túto otázku.

Potom by som zaujal v globále stanovisko ku všetkému.

Najviac ma zaujalo z celej rozpravy vystúpenie pána Husára, ktorý nás napadol, že inzercia bola zverejnená skôr, ako to bolo prerokované v Národnej rade. K tomu by som toľko odpovedal, že iste aj mňa prekvapuje, že bola zverejnená inzercia, lebo za predchádzajúcej vlády by žiadna inzercia nebola. Nikto by sa nedozvedel, kedy, komu, čo, za čo. Dozvedeli by sme sa to ex post a nikto by ani nepoznal tú firmu, ktorá privatizovala. Nikto by ju nepoznal a nepoznal jej zloženie. (Potlesk.)

Ak to páni poslanci považujú za nedostatok, že my to uverejňujeme, že sa snažíme aj do privatizácie vniesť svetlo, ak to považujú za zlé, tak potom to aj ja takto beriem. Ale ja mám opačný názor na toto.

Ďalšia záležitosť. Tu už všetci poslanci po mojej pravej ruke vedia, kto bude týmto budúcim strategickým partnerom, vedia tiež, že to bude hádam Siemens. Čiže ak to vedia, bol by som rád, aby mi to oznámili, lebo ja to neviem. A som presvedčený, že ani poslanci predo mnou a po mojej ľavej ruke to nevedia a dozvedia sa to vtedy, keď budú otvorené obálky po druhom kole výberu strategického partnera, kde bude rozhodovať len a len výška cenovej ponuky.

(Hlasy z pléna.)

Keď to tak nebude, potom budete môcť, pán Húska, hovoriť, že táram. Zatiaľ takto nehovorte, lebo ja som presvedčený, že tak to bude. A takto je presvedčená podľa mňa celá vláda a celý parlament od stredu vľavo, tak ako tu sedia.

Vyjadrím sa aj k niektorým úplne serióznym diskusným príspevkom v rozprave ako napríklad k príspevku pána Jasovského, ktorý k podstate povedal, že pripúšťa privatizáciu aj 50 percent, aj 51 percent, ak to bude dobrý partner.

Áno, to je presne náš cieľ, prilákať strategického partnera, ktorý má zvučné meno, ktorý je operátorom na svetovom trhu, operátorom, ešte raz hovorím, v oblasti telekomunikácií, a ktorý je natoľko solventný, aby za ten krátky čas, za ktorý ešte telekomunikácie majú postavenie prirodzeného monopolu v hlasovej službe na slovenskom trhu, dokázal ich pripraviť na ten boj, ako tu tiež už bolo povedané, v rozbúrenom mori konkurencie. Takže takisto mal pravdu, keď hovoril, že ďalšie odďaľovanie procesu privatizácie len znižuje cenu Slovenských telekomunikácií. Aj preto sa slovenská vláda rozhodla postupovať tak rýchlo, ako je to možné.

Jednu vec však musím aj pánu Jasovskému povedať, a to je telekomunikačná legislatíva. Ani my nie sme spokojní, že telekomunikačný zákon ešte nie je schválený. On povedal, že mali pripravený telekomunikačný zákon pred dva a pol rokmi. Ja sa pýtam, prečo nebol schválený vtedy? Nebol schválený preto, že nebol vôbec odsúhlasený zástupcami Európskej únie. Bol naopak skritizovaný ako nekompatibilný s legislatívou Európskej únie. Takýto posudok máme na ministerstve dopravy, a preto sme pristúpili k novému spracovaniu tohto zákona, ktorý je momentálne vo fáze vyhodnocovania medzirezortného pripomienkové konania. Verím, že tento zákon bude plne kompatibilný so zákonmi, ktoré platia v štátoch Európskej únie a že budúci strategický partner na základe tohto zákona bude pôsobiť v čitateľnom legislatívnom prostredí.

Ešte by som chcel odpovedať na pripomienku pána Andrejčáka, ktorá bola takisto namieste a veľmi fundovaná. Z hľadiska zabezpečenia záujmov štátu sú všetky zmluvy koncipované tak, že ochrana prenosu informácií bude na vyššej úrovni, ako je to doteraz. Bude to jedna z hlavných podmienok licencie a akcionárskej zmluvy. Je to v súlade s podobnými pravidlami súčasne platnými v štátoch Európskej únie a v štátoch NATO. Určite aj pán Andrejčák vie, že tento spôsob úniku informácií a odpočúvanie nie je jediným momentálne technicky možným, takže tomu sa nedá zabrániť iným spôsobom.

Ďalej chcem povedať teraz tak v globále, čo, prečo materiál hádam sa niekomu zdá, že je neúplný. Materiál sa má podľa zákona číslo 92/1991 Zb. prerokovať v Národnej rade. Materiál neobsahuje podrobnosti týkajúce sa prepočtov, týkajúce sa organizácie Slovenských telekomunikácií, lebo tieto informácie sú dôverné. Každý pán poslanec má možnosť prostredníctvom poslaneckého prieskumu sa bližšie oboznámiť s organizáciou a toto nie je uverejňované preto, aby únik informácií nemal negatívny vplyv na hodnotu telekomunikácií. Vláda nemôže zverejňovať údaje, ktoré môžu tento proces výberu negatívne ovplyvniť.

Celý výber strategického partnera bude pokračovať prakticky v dvoch kolách. V prvom kole vyberieme tých, ktorí sú technickí, solventní a sú dostatočne renomovaní na to, aby mohli vstúpiť do Slovenských telekomunikácií ako partner, ktorý je dostatočne dôveryhodný. Budeme dbať na to, aby to bol operátor na svetovom telekomunikačnom trhu, ktorý obhospodaruje viac ako 2 mil. pevných liniek, to znamená, aby bol veľkosťou dostatočne rozšírený. Ďalej budeme požadovať, aby jeho tržby na jednu pevnú linku boli ročne viac ako 400 dolárov, to znamená, aby to bola firma, ktorá pôsobí na solventnom trhu, nie na rozvojovomm trhu, kde tieto príjmy na jednu stanicu sú oveľa nižšie. Na základe toho v prvom kole vyberieme všetkých, ktorí tieto technické podmienky spĺňajú, a v druhom kole bude jedinou podmienkou výška ponúknutej ceny za Slovenské telekomunikácie.

Cieľom vlády je Slovenské telekomunikácie sprivatizovať tak, aby časť prostriedkov z tejto privatizácie slúžila na rozvoj telekomunikácií, čiže tu bude určitá časť zvýšenia základného imania, a ďalšia časť aby bola aj príjmom pre štátny rozpočet či už formou, že to bude Fond národného majetku alebo priamo štátny rozpočet. Tieto peniaze v žiadnom prípade nie sú pripravené na to, aby sa prejedli, ale sú pripravené na to, ak ste dobre počúvali pani ministerku financií, tá to tu niekoľkokrát povedala, aby sa vykrývali splátky starých úverov, za ktoré vláda zobrala záruky a ktoré teraz títo majitelia, privatizéri alebo ako ich nazvať jednoducho neplnia. Vláda tieto záruky musí plniť a plniť ich bude a hlavne na tento účel použije prostriedky z predaja týchto telekomunikácií. Časť týchto prostriedkov bude použitá tiež na niektoré rozvojové programy.

Celý proces privatizácie sa budeme snažiť, aby bol ukončený, celý výber aby bol ukončený v prvom kvartáli budúceho roku, lebo sme si vedomí, že rýchlosť je v tomto prípade veľmi dôležitá na výšku ponuky, za ktorú budeme realizovať tento podnik. Som presvedčený, že privatizácia Slovenských telekomunikácií bude natoľko transparentná a jasná, že vytvorí rovnosť šancí pre každého prípadného záujemcu. Áno, ja tvrdím, môže to byť aj tuzemský záujemca, lenže takýto tu neexistuje. Môže byť v konzorciu s niekým, ale nevidím na Slovensku solventnú firmu, ktorá by sumu, ktorá je potrebná za Slovenské telekomunikácie, vedela v terajšej situácii jednoducho dať. Nemyslím si, že privatizácia spôsobom, že banka požičia nič nehovoriacej firme obrovskú sumu, ktorá ju potom nemá z čoho a nemá ako vracať, je ten najsprávnejší spôsob privatizácie.

Som presvedčený, že ak zahraničná firma tu vloží svoje peniaze, tak bude mať záujem, aby tento podnik fungoval a aby jej tento podnik prinášal v budúcnosti úžitok z týchto vložených peňazí.

Čo sa týka 15 percent, ktoré hovoríme, že budú na použitie Fondu národného majetku, áno, hovoríme tu na dlhopisy. Táto možnosť dvoch alternatív, ako bola povedaná, tu existuje. Je fakt, že dlhopisy sú splatné v roku 2001, a je fakt, že Fond národného majetku momentálne má na svojom účte obrovský mínus, a nie plus. Čiže neviem si momentálne predstaviť, z akých prostriedkov má splniť to, čo sa zaviazal a čo sa zaviazala aj bývalá, aj terajšia vláda. Takže Fond národného majetku spracuje materiál, v ktorom povie, ako si predstavuje vyplatenie dlhopisov. Jedna z alternatív je, že akcie bude vymieňať za dlhopisy pre občanov. Druhá alternatíva je, že akcie realizuje na trhu a z týchto prostriedkov vykryje časť nákladov, ktoré so splácaním dlhopisov má. Tento materiál bude vo vláde prerokovaný a bude schválený taký spôsob, ktorý vláda bude považovať za najvýhodnejší.

Ešte raz by som chcel na záver ubezpečiť poslancov, že spôsob privatizácie, ktorý sme navrhli, je a bude dostatočne transparentný a je a bude zárukou toho, že sa Slovenské telekomunikácie predajú dôveryhodnému partnerovi a že sa predajú za sumu, ktorá je momentálne najvyššia možná na trhu s týmito podnikmi alebo v tejto oblasti.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi.

Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo? Nie.

Spoločný spravodajca nechce mať záverečné slovo.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

prerušujem dnešnú 22. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Pokračovať by sme mali po ukončení mimoriadnej schôdze. Mimoriadna schôdza sa začína v utorok o 16.00 hodine. To znamená, že po ukončení mimoriadnej schôdze budeme pokračovať v 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Prajem vám príjemný víkend.