Pátek 26. listopadu 1999

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcem nadviazať na slová pána podpredsedu Andela v tom zmysle, keď hovoril o šikovných alebo nešikovných podnikateľoch a mal pochopiteľne na mysli niečo iné. Myslím si, že by sme mali hovoriť úplne konkrétne o tom, kto kradne alebo nekradne. Ak sú indície, že kradne, oznámiť orgánom činným v trestnom konaní a konať o to viac, keď je tu podozrenia na tie kruhy najvyššie, ktoré ešte nedávno čosi hovorili, ak si dobre spomínam o špinavých paprčiach. Čiže nech sa páči a verím, že čas je ten jediný spravodlivý a začne čo najrýchlejšie konať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Nadväzujem na slová pána podpredsedu parlamentu Andela, ktorý uviedol, čo všetko treba v materiáli ešte dopracovať. Ja by som veľmi chcela požiadať pána ministra, aby bol taký láskavý a dopracoval materiál aj o prehľad, v ktorých krajinách Európy privatizovali privatizéri zo zahraničia telekomunikácie. Pokiaľ mám informácie, každá krajina túto strategickú inštitúciu si ponecháva vo svojom vlastníctve. To je po prvé.

Po ďalšie, Slovenské telekomunikácie neboli stratové a prinášali do rozpočtu pozitíva.

A po tretie, jedine Maďarská republika dala možnosť privatizovať telekomunikácie aj zahraničnému subjektu, aj to za podmienky, že 50 percent akcií, teda rozhodujúci balík si ponechala vo svojich rukách. V materiáli by som teda tieto otázky veľmi chcela vidieť alebo v ústnej výpovedi, ale nie na záver rokovania, ale hneď u pána ministra, keby nám uviedol jeho prehľad, ktoré krajiny, opakujem otázku, privatizovali svoje telekomunikácie zahraničným subjektom. Predsa telekomunikácie sú strategický, zdôrazňujem strategický subjekt, ale nielen strategický čo na financie, ale pre vôbec celú existenciu štátu a uchovania moci domácej vlády v štáte.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán podpredseda Andel bol jediný písomne prihlásený.

Pýtam sa, kto sa hlási ešte ústne do rozpravy okrem pánov poslancov Jasovského, Kozlíka a Husára. Pán poslanec Hofbauer. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Takže pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Jasovský:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

nebudem dávať žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh, pretože táto snemovňa má problém sa vôbec prezentovať, má problém vôbec hlasovať a nemá žiadnu vôľu, aby prijala návrh opozície. Ani si nepamätám a bude to asi potrebné vybrať z archívov, či vôbec prešiel už pozmeňujúci návrh opozičných klubov za jednoročné fungovanie tohto parlamentu. Takisto som si vedomý, že hovoriť k materiálom, ktoré sú predkladané veľmi rýchlo na rokovanie parlamentu, je niečo podobné, ako keby som doniesol trošku hrachu a hodil to na stenu, pretože sa míňajú argumenty, odborné argumenty účinkom.

Treba na úvod povedať, že tento materiál je nehodný toho, čo vlastne popisuje. Tento materiál je slabučký, je to materiál veľmi slabo urobený, veľmi slabo pripravený nielen na rokovanie vlády, ktorá vládne na Slovensku, ale je naozaj nehodný, aby ho prerokúval, ak to mám tak povedať, ctihodný parlament. Tento materiál, keď som si pozrel niektoré dokumenty, ktoré už parlament dostal, respektíve ktoré prerokovala vláda, je opisom predchádzajúcich častí iných materiálov. Úplne rovnaký slovosled, rovnaké vety sú uvádzané v predchádzajúcich materiáloch, tie sú vybraté a určitým náhodným spôsobom sú zlepené v tomto materiáli. Je mi ľúto, že hovoríme o privatizácii strategického podniku a hovoríme o tejto privatizácii v takej naháňačke a v takom rýchlom rozhodovacom slede, že prijímame zákony, ktoré majú napomôcť vstup strategického partnera do Slovenských telekomunikácií, ale zároveň máme na mysli to, že prijímame zákony, respektíve rozhodnutia o tom, ako naplniť štátnu kasu.

Treba povedať, že táto vláda si vo svojom programovom vyhlásení pripravila určitý názor, ktorý vyjadrila písomne, a síce, že si zachová kontrolu a možnosť strategického rozhodovania vo zvlášť dôležitých podnikoch tohto štátu. Ja som presvedčený a poviem to hneď na úvod, že predaj 51 percent bude znamenať určite to, že rozhodovací vplyv tohto štátu nebude môcť v budúcnosti existovať práve v podniku, ktorý je naozaj tým zlatým vajcom tejto ekonomiky. Privatizácia nakoniec samotná mešká, mohol by som určitým spôsobom hypoteticky vypočítavať výšku škôd, ktoré vznikajú z meškania privatizácie, určitú daň, ktorú zaplatíme za to, že sa privatizácia strategického podniku telekomunikácií omeškáva. Bolo by potrebné tu hovoriť o vystúpení, o faktoroch, ktoré sú veľmi dôležité, bolo by potrebné hovoriť o určitom makroekonomickom pohľade, kde by bolo potrebné povedať atraktívnosť krajiny, akou Slovensko dnes je, makroekonomické ukazovatele tejto krajiny, ukazovatele legislatívy, bolo by potrebné hovoriť o mikroekonomických hľadiskách a o mikroekonomickom pohľade napríklad na ekonomické ukazovatele tohto podniku, o ktorom hovoríme, mali by sme porovnať jeho postavenie na trhu v rámci Slovenska, na telekomunikačnom trhu, rôznu exkluzivitu, technologický rozvoj toho podniku a podobne. Ale mali by sme tiež pohovoriť o otázkach vzhľadom na mikroekonomiku, o otázkach manažmentu tohto podniku, o otázkach orgánov tohto podniku. To sú veci, ktoré sú myslím veľmi dôležité, ale ktoré budú určite veľmi zaujímavé aj pri stanovovaní trhovej hodnoty tohto strategického podniku Slovenskej republiky.

Tu treba povedať, že napríklad v orgánoch, v predstavenstve v podstate nie je nikto zastúpený za štát, za Slovenskú republiku. V dozornej rade je minimálne zastúpenie, to znamená, že už nástupom novej vlády došlo k tomu, že štát nemal záujem o riadenie Slovenských telekomunikácií a ponechal riadenie na manažérov, ktorí boli vybraní politickými stranami. Ja sa pýtam, pokiaľ dôjde k predaju 51 percent, domnievate sa, že potom v orgánoch, v správnej rade alebo v dozornej rade, respektíve v iných orgánoch tejto spoločnosti budú vrchovato zastúpení zástupcovia tohto štátu? Alebo si strategický partner ponechá možnosť akéhokoľvek rozhodovania v tomto strategickom podniku? Ale potom sa pýtam, ako vláda splní svoje programové vyhlásenie, o ktorom som už v predchádzajúcom období hovoril.

Hovoriť o tom, čo sú Slovenské telekomunikácie, o ich významnom postavení vôbec na trhu Slovenskej republiky, by bolo naozaj nosením dreva do lesa. Netreba však zabudnúť, čo Slovenské telekomunikácie budú znamenať v najbližšom období. Telekomunikácie dnes už nie sú dôležitým prostriedkom len na sprostredkovanie spojenia, ale telekomunikácie znamenajú určitý základný stupeň, nosný stupeň, rozhodujúci stupeň v tvorbe informačnej spoločnosti tohto štátu. A informačná spoločnosť štátu je to, čo rozhoduje o budúcnosti štátu, pretože akýkoľvek chýbajúci údaj alebo informácia znamená chybné rozhodnutie. Takže, prosím, upozorňujem, že vydaním si možnosti usmerňovania a fungovania Slovenských telekomunikácií vzdávame sa určitej možnosti aj v oblasti informačných spoločností, to znamená vzdávame sa určitej rozhodovacej schopnosti aj v oblasti riadenia tohto štátu.

Záujem o vstup do Slovenských telekomunikácií by bolo možné deklarovať na viacerých príkladoch. Skúsim sa trošku vrátiť, aj keď to hovoril pán podpredseda parlamentu, skúsim sa trošku vrátiť napríklad k výberu strategického partnera, kde určitá netransparentnosť alebo zmena podmienok, alebo dokonca zmena výberu samotného strategického partnera znamenala výrazné znepokojenie na zahraničnom trhu. Treba povedať, že z Deutsche Telecom, čo bola spoločnosť, ktorá bola vybratá v poslednej chvíli, a nie na základe rozhodnutia komisie, z Deutsche Telecom odišla celá skupina pracovníkov telekomunikácií, ktorá mala pripravovať práve výber strategického partnera. Je zaujímavé, že Deutsche Telecom si potom pre veci, ktoré súvisia s výberom strategického partnera, pozvala zahraničné spoločnosti, spoločnosti právnického typu, ktoré sa dnes podieľajú aj na tvorbe legislatívneho prostredia v Slovenských telekomunikáciách. Zahraničná spoločnosť pripravuje telekomunikačný zákon, čo je základný legislatívny moment pre to, aby strategický partner zo Slovenských telekomunikácií vôbec vstúpil. Poznamenávam, že termíny, termíny, ktoré stanovila vláda, sú dávno prešvihnuté, posledný termín, ktorý bol stanovený na 30. 9. prerokovanie v legislatívnej rade vlády, je dávno preč a strategický partner bude veľmi zložito vstupovať do telekomunikácií najmä v období, keď legislatívne prostredie nie je ošetrené.

Mohol by som hovoriť o procese, ktorý súvisí s telekomunikáciami, pretože tie sú akcionárom napríklad v Euroteli, mohol by som hovoriť o procese vstupu tretieho operátora na mobilný trh. Myslím si, že o tomto probléme sa už popísalo toho dosť, ale netreba zabudnúť na to, že sme získali tým, že nevstúpil tretí operátor na trh, 20 miliónov amerických dolárov. Je to smiešna suma, je to skutočne smiešna suma v porovnaní s inými krajinami a s inými zdrojmi, ktoré natiekli do telekomunikácií a respektíve do štátneho rozpočtu v iných krajinách. Takisto by som mohol hovoriť o ďalších skutočnostiach, ktoré s telekomunikáciami súvisia. Mám ale stále pocit, že veľmi zbytočne my tu dnes budeme hovoriť a debatovať, robíme to skutočne len z hľadiska osvetlenia niektorých skutočností, ja to hovorím možno preto, že som odpracoval viacero rokov v Slovenských telekomunikáciách a svedomie mi teda nedovolí, aby som na tieto skutočnosti neupozornil.

Dnes predaj Slovenských telekomunikácií znamená v prvom rade, a súvisí to s vyhláseniami viacerých členov vlády, napríklad pán minister školstva, ktorý povedal: Predáme telekomunikácie, budeme mať na platy učiteľov, ministerstvo financií deklaruje objem miliárd korún, ktoré vstúpia do štátneho rozpočtu, do príjmovej časti. Ale znamená to teda, že Slovenské telekomunikácie chceme predať len z hľadiska potreby získania zdrojov pre štátny rozpočet? Ale Slovenské telekomunikácie na základe množstva projektov, ktoré v telekomunikáciách schválila vláda, a nielen jedna vláda, telekomunikačné projekty 1, 2 a ďalšie na obdobie posledných rokov majú preinvestovať celkom sumu 43 mld. korún. Deň za dňom sa hodnota Slovenských telekomunikácií znižuje, pretože sa približujeme k roku 1. 1. 2003, keď sa končí monopol Slovenských telekomunikácií v oblasti základnej hlasovej služby a Slovenské telekomunikácie budú plávať v plnom konkurenčnom prostredí, kde významní svetoví operátori môžu Slovenské telekomunikácie jednoducho pohltiť. Deň za dňom tým, že nemáme ošetrené legislatívne prostredie, deň za dňom tým, že vstup strategického partnera sa oneskoruje, deň za dňom tým, že sú netransparentné podmienky, aj včerajší inzerát, ktorý vyšiel vo Financial Times napríklad je uvedené, že všetky veci je potrebné konzultovať s Deutsche Telecom so sídlom v Londýne. Ja sa teda pýtam, akú úlohu v privatizácii a vo vstupe strategického partnera zohráva ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak v inzeráte odkazujeme na Deutsche Telecom. Alebo je potom nie náhodou, že Deutsche Telecom rokovali s vedením ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií? A nie je potom náhodou, že spoločnosťou, ktorá vyberá strategického partnera, je Deutsche Bank? Sú to skutočne náhody alebo nie sú to náhody. Je náhodou, že predseda tejto vlády rokuje v New Yorku s Bell Atlantic, ktorý si dáva podmienku a má záujem o kúpu 100-percentného podielu Slovenských telekomunikácií? Sú to náhody alebo sú to politické tlaky?

Som presvedčený, že hodnota Slovenských telekomunikácií, pretože nie je ešte stanovená ich trhová hodnota, poznám hodnotu, aká je zapísaná v Obchodnom registri, ale poznám hodnotu, aká bola trhová hodnota Slovenských telekomunikácií asi pred dvoma rokmi, musím povedať, že táto hodnota prudko klesá. Nebudem hovoriť v túto chvíľu čísla, aby som nekomplikoval život Slovenským telekomunikáciám pri vstupe strategického partnera, ale hodnota Slovenských telekomunikácií prudko klesá, to znamená bude prudko klesať aj podiel zahraničného kapitálu na Slovenských telekomunikáciách. A treba mi tiež povedať, že všetky tieto netransparentnosti a všetky tieto zdĺhavosti a hádam aj neschopnosť pri riešení tohto problému majú za záver alebo majú jediný výsledok, ktorý je, bohužiaľ, veľmi trápny, a to je strata práve majority vlastníctva štátu v Slovenských telekomunikáciách. Takže, prosím, povedzme si to otvorene, nalejme si čistého vína, neschopnosťou prichádzame o majoritu v Slovenských telekomunikáciách.

České telekomunikácie v predchádzajúcom období predali najprv 27 percent Českých telekomunikácií, získali za to 1,3 mld. dolárov. Počkajme si, koľko bude 51 percent Slovenských Slovenských telekomunikácií. 1,3 mld. v Čechách, počkajme, koľko to bude v amerických dolároch alebo v korunách na Slovensku. Takže si myslím, že by sme mali trošku k tomuto problému pristupovať inak. Mali by sme povedať, čo z telekomunikácií chceme mať, mali by sme deklarovať ich stupeň technologickej vyspelosti, mali by sme deklarovať ich odbornosť v Slovenských telekomunikáciách, mali by sme telekomunikácie prezentovať ako firmu, ktorá je veľmi vyspelá, ktorá je vyspelá z technickej, technologickej a hádam aj personálnej stránky, ale nemali by sme sa stavať do roly úbožiaka, ktorý veľmi rýchlo a prosebne zháňa strategického partnera, ktorý príde ratovať štátny rozpočet a až potom budeme hovoriť o modernizácii telekomunikácií. Nie som s týmto riešením spokojný, domnieval som sa, že tento materiál bude kvalitnejšie prepracovaný, ale, bohužiaľ, čím väčšie a zložitejšie rozhodnutie, tým trápnejší, a tým slabší materiál prichádza na rokovanie vlády a na rokovanie parlamentu.

Pýtam sa, čo bude znamenať 25 mld. korún, s ktorými uvažuje štátny rozpočet v príjmovej časti. Čo to bude znamenať? 25 mld. korún tento štát preje úplne ľahko, úplne jednoducho. Tie peniaze sa neobjavia v modernizácii telekomunikácií a telekomunikácie, znovu upozorňujem, a tým, že predávam 51 percent, znovu upozorňujem, že telekomunikácie pôjdu výrazne dole. Všimnite si, prosím, ukazovatele, ktoré súvisia s takzvanými hlavnými telefónnymi stanicami, s programom, s plánom, ktorý bol na rok 1999. Tieto plány sa neplnia. Samozrejme, súvisí to aj s rozvojom mobilných sietí, pretože nástup mobilných operátorov na slovenskom trhu bol najrýchlejší a najprudší aj z hľadiska strednej Európy alebo transformujúcich sa štátov, ale súvisí to aj s tým, že do Slovenských telekomunikácií už v roku 1999 nevstupujú zdroje. Objem investícií v porovnaní s rokom 1999 je na úrovni ledva 50 percent. Ak vlani išlo do telekomunikácií 10 mld., dnes je to suma ledva polovičná. A znovu opakujem, do roku 2003 do 1. 1., čiže lepšie povedané do 31. 12. 2002 treba preinvestovať 43 mld. korún. Je to suma obrovská a ja som sám zvedavý pri tomto riadení, koľko Slovensko získa na predaji Slovenských telekomunikácií. Ale upozorňujem, že takáto firma sa dá predať len raz.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jasovského sa prihlásili siedmi poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Húska.

Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Prosil by som poslancov, aby venovali pozornosť tomu, čo poviem. Chcem rozšíriť vystúpenie pána poslanca Jasovského. Len veľmi málo občanov a, bohužiaľ, aj poslancov Národnej rady si uvedomuje závažnosť chvíle, o ktorej rokujeme. V Slovenskej republike je iba jednotná spojovacia sieť. Iba jednotná, prosím vás. Všetky hovory, vojenské, SIS, polície, štátnych orgánov, utajeného štátneho spojenia idú cez civilné káble, v tom istom kábli. Odpočúvať sa to dá za niekoľko dolárov. Kúpite si prístroj, ktorý je bežne na trhu. Ak predáme 51 percent zahraničnému vlastníkovi, od toho okamihu nehovorme o slovenskej štátnosti, budú prepúšťať a budú odpočúvať, čo chcú. Oni budú mať hlavné slovo a rozhodovať o tom, čo a ako sa robí. Prosím vás, nedovoľte viac ako 50 percent v žiadnom prípade, pripravíme sa o štátnosť. To potom zvážme ešte raz rozpočet na armádu, lebo je zbytočná. Rozhodne o nás ktosi cudzí. Ja vás doslova prosím, viac ako 50 percent znamená, že nám budú uzatvárať a otvárať kanály, odpočúvať, lebo oni budú o tom rozhodovať. Kto tomu neverí, nech si to radšej odloží, to rozhodovanie počká chvíľu, ale prosím vás, kto tvrdí, že to nie je pravda, ten má zlý zámer so Slovenskom. Ja som vás prosil, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že robíme chybu so zákonom o zriadení veliteľstva v Trenčíne. Uvidíte katastrofu v januári, že nebude fungovať. Toto je to isté. Málokto si uvedomuje, ja som to tiež niekoľko rokov ako vojak nevedel a presvedčil som sa o tom. Všetky hovory pôjdu cez zahraničné linky po Slovensku, žiadna nebude utajená.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Nadväzujem na veľmi fundované vystúpenie pána poslanca Jasovského, a to v tej časti, kde hovoril, že tento materiál je nehodný tejto snemovne.

Vážení prítomní, taká vážna otázka, ako je privatizácia, respektíve privatizačný zámer telekomunikácií, je predložený do parlamentu na dva a pol stranách. Slovom a písmom dva a pol strany, aj to nie husto písaného materiálu. Čo k tomu dodať? Veď to je katastrofa. Pán minister, ja vás opätovne vyzývam, aby ste nie na konci rozpravy, ale teraz hneď uviedli, v ktorých krajinách Európy sú privatizované na 51 percent telekomunikácie zahraničným subjektom. Prosím vás, hneď teraz. A pokiaľ sú tu výzvy, aby koaliční poslanci zvážili, o čom to hovoríme. Veď oni nemajú vôbec záujem, pozrite sa, koľko ich tu je, tu je 14 z ústavnej väčšiny, ich nezaujíma zámer, oni vedia, že musia - áno, prosím, 15, prepáčte, pána predsedajúceho som zabudla započítať -, títo poslanci nemajú záujem. Oni vedia, že dostanú pokyn, že to treba schváliť a čo vlastne schvaľujú, s akými dôsledkami pre samostatnosť, svojbytnosť, zvrchovanosť tejto republiky, to ich vôbec nezaujíma. Preto pán minister, aj keď tu nie sú koaliční poslanci, buďte taký dobrý, vystúpte a odpovedzte na moju otázku.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Palacka. Nie je tu. Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem hovoriť v súvislosti s načatou témou. V súvislosti s finančnými škodami, ktoré otriasajú tento štát, mi napadlo, ako som si to včera prečítal v teletexte, pán predseda Migaš hovoril, ako sa mu zle sedí medzi niektorými poslancami tohto parlamentu a že čoskoro príde do tohto parlamentu návrh na zbavenie imunity niektorých poslancov. Predpokladám, že mal na mysli napríklad niektorých bývalých ministrov tejto vlády, teraz ctihodných poslancov tejto ctihodnej snemovne. Dúfam, že pán Ivor s pánom Pittnerom pracujú na kauze zneužitia verejného činiteľa, určite kauza Slovenských aerolínií, tender GSM, stomiliónové škody pre tento štát, za ktoré tu ktosi nesie zodpovednosť, ktosi konkrétny za tieto škody nesie zodpovednosť, a ja predpokladám, že aj týmto sa budeme v blízkej budúcnosti zaoberať. No a skutočne súhlasím s pánom predsedom Migašom, že sa mu zle sedí. Aj mne. Predpokladám, že aj vám niektorým.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Števček.

Poslanec P. Števček:

Ďakujem.

Dovoľte mi, vážení priatelia, do tej hrste hrachu, ktorou operoval pán Jasovský, priložiť pár hráškov a povedať, že nedôstojnosť tohto materiálu je dvojnásobná. Nielen tým, aký materiál je, ale tým, že sa možno oprávnene domnievať, že telekomunikácie sú de facto už predané. Sú zakomponované v rozpočte zisky, výnosy z tohto predaja a možnože už sú nejaké sumy za provízie aj na účtoch. Vidím to teda katastrofálnejšie, než sa doteraz povedalo. Je to jeden stupienok v postupnom rozpredávaní Slovenskej republiky, jej samostatnosti, jej svojprávnosti. A pritom budeme naďalej hovoriť, že budujeme otvorenú, informaticky totálne zabezpečenú spoločnosť. Nie je to pravda. Pácha sa tu vlastne informatická samovražda Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Som tiež veľmi rada, že vystúpenie jedného z najfundovanejších členov tejto snemovne pána poslanca Jasovského, nášho ministra, zostane zaznamenané pre históriu a dúfam, že budú ešte raz svedkovia toho času, keď budú porovnávať kolegov, ktorí si jednominútové vystúpenie z lavice museli napísať na papier a prečítať ešte aj s poďakovaním za pozornosť. Som rada, že pre históriu pri rozhodovaní o takejto veci, na ktorej dôsledky upozornil pán poslanec Andrejčák, zostane tiež zaznamenané pre históriu.

Vážené dámy, vážení páni, treba si pozrieť, čo je to vlastizrada. Vy dávate do rúk druhých náš štát, obnažujete tento štát. Trúfnem si povedať, že dnes vedia všetci vojenskí experti, že dnes sa územie ovláda tromi spôsobmi - zamlčaním informácie, podaním klamlivej informácie alebo získaním informácie z daného priestoru. Ten, kto by mi neveril, nech sa páči, nech si pozrie posledné z vojenských dokumentov a má možnosť sa to tam dočítať.

A ďalšie si trúfnem povedať. Je hanbou tejto snemovne, že teraz je tu prítomných 17 alebo teraz prišla kolegyňa, 18 poslancov vládnej koalície, ktorí rozhodujú o osude Slovenskej republiky. Ešte raz, som veľmi rada, že tento kľúčový moment zostane zaznamenaný raz pre históriu, a pevne verím, že sa nájde ešte aj zopár novinárov, ktorí neposedávajú v bufete alebo nenaháňajú sa na chodbách s tým, či má poslanec také topánky alebo onaké topánky, ale budú sledovať to, čo sa deje vlastne tu vnútri v snemovni.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem, pán podpredseda.

Hlavne chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Jasovského v oblasti rozhodnutia o možnom predaji telekomunikácií. Chcem povedať, že ak chceme umožniť zahraničnému kapitálu, aby sa výrazným spôsobom zúčastňoval na ďalšom zdokonaľovaní systému telekomunikácií, tak to môžeme urobiť celkom pokojne metódou, ktorá zodpovedá výške takzvaného kontrolného balíka, to znamená do 34 percent, a nepúšťať na 51 percent do takého strategicky vážneho z hľadiska štátneho záujmu dôležitého sektora, akým sú telekomunikácie, v takom nadmernom rozsahu. Chcem upozorniť, že aj pri dohodách s budúcimi partnermi, ak sa nechajú orgány, ktoré sú za to zodpovedné, vtiahnuť do špinavej licitačnej hry, tak sa zhorší situácia. Znova opakujem, 9. apríla guvernér Bank of England ohlásil odpredaj dvoch tretín zlatých zásob a do odpredaja poklesla cena zlata špekulatívne o 29 percent, čím Veľká Británia prišla o takmer 800 miliónov libier len z tohto dôvodu. To znamená, neodporúčame takéto vopred...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík. Potom budeme mať obedňajšiu prestávku.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená snemovňa,

dopredu chcem povedať, že podporujem účelnú privatizáciu Slovenských telekomunikácií s tou výhradou slova "účelnú". Myslím si, že v tomto zmysle to zaznelo aj vo vystúpení rečníka za klub pána Jasovského, teda hovorme o tom, čo je účelné. Slovenské telekomunikácie nesporne potrebujú strategického partnera, ten proces hľadania partnera sa odohrával už za predchádzajúcej vlády. Mali sme významných poradcov v tejto oblasti. Súčasná vláda zásadne zmenila prístupy a povedal by som, že aj z vystúpenia pána ministra, ktoré hodnotím, že to bolo niekoľko nie učesaných viet, založených niekoľko všeobecných fráz s plytkým povrchným obsahom bez vízie, bez hlbšej logiky nadväznosti, nie je spôsob, ktorý by mohol parlament presvedčiť o účelnosti spôsobu. Je to nedôstojné a myslím si, že to bola urážka parlamentu.

Pre privatizáciu takého významného podniku, ako sú Slovenské telekomunikácie, nesporne treba optimálne podmienky. Optimálne podmienky aj vo vzťahu k vláde, ktorá realizuje túto privatizáciu. Aký je kredit tejto vlády v zahraničí? Nesporne treba vziať na vedomie isté zahraničnopolitické zázemie, ktoré vláda má, ale v oblasti hospodárskych vzťahov, v oblasti hospodárskej kredibility je postavenie tejto vlády mizerné. Stačí doložiť niektorými článkami. Spred pár dní významný frankfurtský denník: Povesť Dzurindovej vlády je miserable, mizerná, podobne titulky vo viacerých novinách, pán minister, o panickom výpredaji strategických podnikov na Slovensku. Bývalý pán minister Jasovský naznačil dôsledky takýchto pohľadov na činnosť Dzurindovej vlády, je to katastrofálny prepad hodnoty strategických podnikov. A do takejto doby vstupuje vláda s predstavou o privatizácii majoritného balíka Slovenských telekomunikácií.

Takže nielen z toho vonkajšieho pohľadu straty hospodárskeho kreditu súčasnej vlády tým panickým prístupom k privatizácii, absolútne neučesaného od pôvodného minoritného balíka chaotickým postupom na majoritný 51-percentný balík sa významne znehodnocuje hodnota Slovenských telekomunikácií a ďalších strategických podnikov. Treba ale povedať, že k tomu ako dôsledok chaotickej hospodárskej politiky sa pridáva 25-percentné znehodnotenie slovenskej koruny, kde sa absurdne v súčasnosti vláda a ekonomickí predstavitelia chvália, že stabilizovali úroveň slovenskej koruny na úrovni o vyše 20 percent nižšej, než bola úroveň slovenskej koruny v čase, keď v októbri 1998 preberali vládu.

Takže som zásadne proti tomu, aby táto vláda, táto skupina hospodárskych babrákov realizovala 51-percentný predaj telekomunikácií, a zvážte to, vážená Národná rada, pretože je možné rozložiť privatizáciu do viacerých krokov, samozrejme, s cieľom nie získať krátkodobé peniaze na to, aby boli prejedené v štátnom rozpočte, a dobre viete, že štátny rozpočet uvažuje s prejedením, krátkodobým prejedením desiatich miliárd korún v štátnom rozpočte na rok 2000, ale že je teda možné prehodnotiť postup. Myslím si, že takú zásadnú vec treba riešiť tak, že sa bude 7-krát merať a raz strihať, zvoliť radšej postupnosť 30 percent alebo do 30 percent a postupne, tak ako sa bude situácia vyvíjať, riešiť zvyšovanie toho vstupu zahraničného kapitálu, ktorý prinesie, samozrejme, riešenie v oblasti technológie, techniky a aj spriechodnenia slovenskej siete ako významného tranzitného fenoménu.

Takže opakujem. Nie sme ako poslanci za HZDS proti vstupu strategického partnera, naopak, ten vstup je potrebný, ale domnievam sa, že rozsiahlejší vstup takéhoto partnera, rozsiahlejšia privatizácia by mala byť realizovaná až po rozsiahlejšej rekonštrukcii tejto vlády, a ja si myslím, že to bude zanedlho. Takže aj takýto pomerne nie dlhý časový odklad by určite vstupu strategického partnera do Slovenských telekomunikácií prospel.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kozlíka sa prihlásili štyria poslanci, posledný je pán poslanec Jasovský. Končím možnosť prihlásiť sa.

Pán poslanec Maxon, máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Kozlíka. Všeobecne diskusia smeruje k tomu, že by sme sa mohli dohodnúť na cieľoch a zámeroch, ale nemôžeme sa jednoducho dohodnúť na spôsobe, akým sa to realizuje. A, vážené dámy a páni, tento dokument, ktorý hovorí alebo teda popisuje zámery postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií, ktorých nepochybne hodnota sa pohybuje v tom 51-percentnom balíku od 40 do 80 miliárd Sk, tak má niekoľko strán a na tých niekoľkých stranách je niekoľko koncepčných nezmyslov.

V celom materiáli sa píše o tom, že predmetom privatizácie by malo byť 51 percent majetku Slovenských telekomunikácií v majetkovom portfóliu štátu. Súčasne však v tomto materiáli sa jasne a zrozumiteľne píše, že predmetom privatizácie by nemal byť 51-percentný balík, ale 66-percentný balík, takže, vážené dámy a páni, čo ideme privatizovať, 51 percent alebo 66? Predsa ak 15 percent akcií je určených pre Fond národného majetku na dlhopisy, tak nepochybne je to balík, ktorý je určený na predaj. Takže ak ste sa teda rozhodli pustiť 66 percent, tak to jasne a zrozumiteľne do toho materiálu treba napísať, a nie okolo toho robiť by som povedal nie tajnosti, ale nezrozumiteľné konštatovania.

A ešte raz teda zdôrazňujem, takto koncipovaný materiál je neprijateľný.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Nadväzujem na slová pána poslanca Kozlíka, kde povedal, že je zásadne proti panickému výpredaju 51 percent.

Pán minister, ja si vás dovolím po tretíkrát požiadať, pretože ste zatiaľ tak neurobili, hoci som prosila, aby ste vystúpili a uviedli prehľad krajín, ktoré v Európe, prípadne aj vo svete - neviem, či by to nebola pre vás už veľká úloha - privatizovali viac ako 51 percent svojich telekomunikácií zahraničným partnerom. Bude obedňajšia prestávka, zrejme ste nevedeli sám odpovedať, ale podľa mňa ste mali vedieť, lebo keď sa ako minister rozhodnete takúto vec predostrieť parlamentu, tak to ste si sakramentsky mali pozrieť, ako postupovali iné štáty, ale máme obedňajšiu prestávku, takže vaši poradcovia by vám mohli pomôcť túto otázku zodpovedať. A preto vás naliehavo žiadam, aby ste hneď po obedňajšej prestávke vystúpili a oboznámili tento parlament, v ktorých krajinách došlo k privatizácií 51 percent telekomunikácií zahraničným subjektom. Buďte taký dobrý, láskavý a neseďte tam tichučko ako pena, pretože je to otázka na vás a je na vás, aby ste odpovedali.

Ďakujem vám za pozornosť, ako aj tomu, že skutočne po obedňajšej prestávke zodpoviete túto otázku.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec spochybnil kvalifikovanosť tých, ktorí uskutočňujú výberové konania. Niektoré otázky, ktoré tu dnes zazneli, aj mne pripadajú mierne nekvalifikované. Na adresu autorov takýchto otázok by som aj ja rád položil jednu otázku. Koľko percent akcií by mal vlastniť zahraničný kapitál, aby nás neodpočúval. Na odpočúvanie nie je nutné vlastniť akcie telekomunikácií.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

Pán poslanec Kozlík hovoril o makroekonomických ukazovateľoch tejto vlády, ja si myslím tiež a musím podporiť jeho myšlienku a jeho názor, že ide o to, dokázať, že na Slovensko skutočne už konečne vstúpi nejaký investor a vstúpi nejaký strategický investor.

Treba ešte trošku na vysvetlenie povedať k otázkam zákona. Zákon o Slovenských telekomunikáciách bol pripravený už od roku 1995, pretože bol veľmi podrobne konzultovaný s Európskou bankou, Svetovou bankou a najmä bol pripravený v spolupráci s odborníkmi z Európskej telekomunikačnej únie. Nemám výhrady voči právnickej firme, chcem uviesť na pravú mieru, ktorá dnes pripravuje zákon o Slovenských telekomunikáciách, ale je to firma, ktorá má sídlo v Londýne, ktorá nepozná ekonomické prostredie tohto štátu a nepozná právny poriadok tohto štátu. To znamená, otázka zákona je dnes veľmi "varchlatá" a ja mám poznatky, že sú opisované zákony susediacich krajín, ale za to Slovensko, prosím, musí zaplatiť.

Takisto uvediem na pravú mieru ešte raz, že nie som proti predaju 51 percent Slovenských telekomunikácií, ale musím súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Maxon, že ide dnes už o oveľa vyššie číslo, ale chcem povedať, že sme mali ísť na to postupne, pripravene, s rozumom, tak ako som spomenul, Česi 27 percent a potom sa uvidí, aký to bude strategický partner. Tu si treba uvedomiť, že o Slovenské telekomunikácie nemajú záujem len seriózne firmy, ktoré pôsobia na európskom operátorskom trhu, ale záujem budú mať určite aj spoločnosti, ktoré budú špekulatívneho charakteru. Pokiaľ to bude seriózny partner, zvýšme na 51 percent, ale musí to byť otázka know-how a musí to byť otázka medzinárodnej deľby práce, kde sa veľmi ťažko získavajú devízy a bude nepríjemné, keď budeme do Európy a do sveta platiť viacej, než nám Slovenské telekomunikácie na Slovensko donesú. Potom to budú veľmi draho alebo veľmi lacno predané peniaze a draho zaplatená skúsenosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážení páni poslanci, chcem vám ešte pred obedňajšou prestávkou oznámiť, že je predpoklad, že dnes by sme skončili o 16.00 hodine. Miestenky pre poslancov sú zabezpečené na rýchlik Inter City s odchodom o 17.13 hodine. Autobus bude potom odchádzať na nádražie z ubytovne poslancov o 16.30 hodine.

Prajem vám dobrú chuť.

Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní o začatom bode programu.

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Husár.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec S. Husár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na to, že podstatnú časť problému súvisiaceho s privatizáciou Slovenských telekomunikácií vo svojich vystúpeniach uviedli kolegovia, obmedzím svoje vystúpenie s poukázaním na právnu a etickú stránku predloženého návrhu. Stotožňujem sa s tými vyjadreniami, ktoré predložený materiál považujú za nedostatočný a povrchný, ba dovolím si tvrdiť, že tento materiál obsahuje aj niektoré prvky, ktoré dehonestujú vládu Slovenskej republiky a pozíciu Slovenska v európskom priestore.

Čo mám momentálne na mysli. Niekoľko slov k právnej stránke postupu, ktorý slovenská vláda zvolila. Slovenská vláda postupuje v súlade so zákonom a rozhodla o privatizácii Slovenských telekomunikácií, tak ako jej zákon ukladá. Realizačná fáza tohto procesu v zmysle platného zákona bola oficiálne spustená vo štvrtok uverejnením inzerátu a ponuky v britskom Times. Tá istá inzercia a ponuka bola už zverejnená i v slovenskej tlači. Práve tento postup chcem označiť ako vysoko neseriózny a neetický, a to predovšetkým zo strany samotného ministerstva.

Vážené kolegyne, kolegovia, slovenská vláda ponúka strategickému investorovi, ktorým má byť tá najserióznejšia zo serióznych zahraničných spoločností, zajaca v tŕní. Zajaca v tŕní z jednoduchého dôvodu, pretože predbežným opatrením sú akcie Slovenských telekomunikácií zablokované a s týmito akciami nemôže ministerstvo do ďalšieho rozhodnutia nakladať. Vlastnícke právo a jeho obsah tvorí aj prvok dispozície s majetkom, ku ktorému pochopiteľne patrí právo tento akýkoľvek majetok vlastníka scudziť, ale inštitút predbežného opatrenia toto vlastnícke právo v tejto časti výrazným a zákonným spôsobom obmedzuje tak, že v súčasnosti skutočne nemá ministerstvo ani vláda oprávnenie s týmito akciami nakladať a je prinajmenšom neetické, ak blokované akcie ponúka na predaj serióznemu zahraničnému investorovi.

Slovenská vláda týmto vlastne prejudikuje aj výsledok budúceho obchodného sporu, ktorý je tu začatý. Prejudikuje už aj výsledok návrhu na zrušenie predbežného opatrenia, pričom nepredpokladám, že akýkoľvek súd v Slovenskej republike by bol v takto závažnom prípade, ako sú akcie Slovenských telekomunikácií, prijal takéto opatrenie, ak by dôvody boli postavené na vode, ak by nemali právne opodstatnenie a aj reálnu právnu budúcnosť, ktorá je už v spomínanom spore. Takýto postup ešte raz zdôrazňujem považujem za neseriózny a každý zahraničný investor môže mať k nemu iba neseriózny prístup. Hovoríme, preložené do slovenčiny, ak budeme môcť, predáme. Zatiaľ ale, dámy a páni, nemôžeme.

Neetickosť a neserióznosť postupu je vyjadrená aj v samotnom návrhu postupu privatizácie Slovenských telekomunikácií. V bode 3 sa uvádza: Strategického partnera vyberie medzirezortná výberová komisia pre výber strategického partnera pre Slovenské telekomunikácie, ktorej predseda bol vymenovaný uznesením vlády zo dňa 21. 4. 1999 na základe odporúčania poradcu. Týmto poradcom v danom prípade je konzorcium Deutsche Bank.

Dámy a páni, dopracovali sme sa na Slovensku do takej situácie, že jedine Deutsche Bank vie, kto na Slovensku spĺňa také morálne a odborné kritériá, že môže byť predsedom medzirezortnej, zdôrazňujem slovenskej medzirezortnej komisie na výber strategického partnera. Slovenská vláda to nevie. Slovenská vláda nevie, kto z pracovníkov, kto z funkcionárov výkonných aparátov v jednotlivých rezortoch takúto odbornosť a takúto dôveru má. Musela to prísť povedať na Slovensko Deutsche Bank. Je, prosím vás, takáto politika politikou zvyšovania prestíže a postavenia Slovenska v novej Európe? Domnievam sa, že pravdepodobne nie. Ak sme takí úbohí, že slovenská vláda nevie na návrh svojich ministrov, na návrh svojich politických subjektov vymenovať ani predsedu medzirezortnej výberovej komisie, tak potom sa nepúšťajme do takých vážnych vecí, ako je predaj 51 percent akcií Slovenských telekomunikácií.

Pozoruhodná na tomto odseku 3 je aj skutočnosť, že tento predseda medzirezortnej výberovej komisie bol vymenovaný uznesením vlády 21. 4. 1999 ďaleko predtým, ako bolo rozhodnuté samotnou vládou o privatizácii Slovenských telekomunikácií. To len dokumentuje tú skutočnosť, na ktorú sme poukazovali v čase likvidácie zákona o strategických podnikoch, že parlament sa stane iba, poviem otvorene, šašovským inštitútom pre priklepávanie a nemé prijímanie návrhov vlády v oblasti privatizácie strategických podnikov. Koniec koncov potvrdzuje to i dnešná rozprava a účasť predovšetkým koaličných poslancov na nej.

Pýtam sa preto pána ministra, či považuje za seriózne, keď už takéto, hoci podľa môjho názoru primitívne ustanovenie bolo do zákona prijaté, či považuje za seriózne, že inzercia bola zverejnená predtým, ako Národná rada o privatizácii Slovenských telekomunikácií rokovala. Aj keď jej záverečné stanovisko nie je pre vládu rozhodujúce. Pýtam sa ďalej, ako bude jednoznačne naložené s 15 percentami určenými pre Fond národného majetku Slovenskej republiky, pretože v tomto materiáli je jasne a zrozumiteľne uvádzané, že majú byť použité na dlhopisy, napriek tomu pán štátny tajomník na zasadnutí výboru pre hospodárstvo a privatizáciu uviedol túto možnosť v dvoch variantoch - na výmenu za dlhopisy alebo na ďalší predaj. Veľmi podstatný rozdiel a myslím si, že veľmi podstatný rozdiel nielen pre Fond národného majetku, ale aj pre tento parlament. Prosil by som preto zrozumiteľnú odpoveď, či Fond národného majetku má považovať za zásadné a nemeniteľné rozdelenie akcií po transformácii, tak ako je uvedené v predloženom materiáli.

Vážené kolegyne a kolegovia, povrchnosť, ktorá sa venuje privatizácii prvého zo strategických podnikov Slovenskej republiky, je alarmujúca. Povrchnosť, ktorá je vyjadrená už takýmto spracovaním a predložením materiálu, ale, žiaľbohu, aj povrchnosť prístupu parlamentu k tomuto problému. Domnievam sa, že ak budeme takto pokračovať ďalej pri oveľa vážnejších otázkach, ktoré sú pred nami, cesta do pekla je jasne nasmerovaná.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP