Dvadsiaty deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
26. novembra 1999
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Ľubomír Andrassy, Rudolf Bauer, Jozef Brhel, Robert Fico, Gustáv Krajči, Ivan Lexa, Branislav Orava, Gabriel Palacka, Jozef Prokeš, Pavol Prokopovič, Jaroslav Slaný, Imrich Sládeček a Ján Slota.
Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Oľga Keltošová, Melánia Kolláriková, Tibor Cabaj a Vojtech Tkáč.
Panie poslankyne, páni poslanci, predmetom dnešného rokovania Národnej rady je viacej bodov, pri ktorých sa podľa príslušných zákonov vyžaduje tajné hlasovanie.
Najprv pristúpime k tajnému hlasovaniu
k návrhu na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 39 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov podpredsedu Najvyššieho súdu volí na návrh vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky zo sudcov tohto súdu.
Návrh máte rozdaný ako tlač 415, ktorého súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na voľbu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Nech sa páči, pán minister, prosím vás, aby ste sa ujali slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci, panie poslankyne,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na zvolenie JUDr. Majchráka do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky 8. júla tohto roku odvolala JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a od uvedeného dátumu nie je táto funkcia obsadená. Návrh predkladám z dôvodu potreby zabezpečenia riadneho chodu súdnictva na Najvyššom súde a obsadenia uvoľneného postu podpredsedu.
JUDr. Juraj Majchrák pôsobí v justícií od začiatku svojej profesijnej kariéry. Počas 17-ročného výkonu sudcovskej funkcie preukázal, že disponuje rozsiahlymi odbornými vedomosťami a praktickými skúsenosťami. Získané znalosti v oblasti trestného práva uplatňuje aj v legislatívnom procese ako člen rekodifikačnej komisie. Menovaný pozná problémy okresných, krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože na všetkých stupňoch postupne pôsobil. Rovnako pozná pozitíva i negatíva sudcovskej práce, potreby svojich kolegov, ciele a záujmy justície i verejnosti. Aktívne pôsobí ako podpredseda Rady sudcov Slovenskej republiky i Sudcovskej rady Najvyššieho súdu. Jazykové znalosti mu umožňujú úspešne reprezentovať sudcovský stav aj v zahraničí. Je odborne i morálne pripravený na výkon funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu. Verím, že úlohy, ktoré ho na tomto poste očakávajú, bude schopný riešiť.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala predložený materiál na zasadnutí 28. októbra a schválila ho uznesením číslo 929.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
je dôležité a v záujme ďalšieho rozvoja justície potrebné personálne vyriešiť obsadenie postu podpredsedu. Preto navrhujem v zmysle uvedených dôvodov predložený návrh akceptovať a sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Majchráka zvoliť do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru, predsedovi tohto výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi, a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
ústavnoprávny výbor v súlade s úlohami, ktoré mu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky i volebného poriadku na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 1997, prerokoval návrh vlády na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 16. novembra 1999. Po krátkej diskusii zameranej predovšetkým na zhodnotenie formálnoprávnych predpokladov na výkon funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ústavnoprávny výbor skonštatoval, že návrh vlády na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spĺňa všetky predpoklady, ktoré sú uvedené v § 39 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a takisto že je podaný v súlade s volebným poriadkom na voľbu a odvolávanie sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Zároveň skonštatoval, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zvolila za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pána JUDr. Juraja Majchráka.
Dodávam k tejto informácii výboru, že ja sa s týmto návrhom plne stotožňujem, pána doktora Majchráka poznám z jeho odbornej činnosti. Myslím si, že je to kandidát, ktorý spĺňa nielen formálnoprávne, ale aj všetky ďalšie predpoklady na to, aby mohol vykonávať funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Oberhauser v mene klubu Slovenskej národnej strany.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vláda predložila na toto zasadnutie návrh na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a navrhuje pána JUDr. Juraja Majchráka do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu na jeho zvolenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Za klub Slovenskej národnej strany predkladám návrh, aby sme tento bod rokovania, respektíve návrh na zvolenie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátili späť do ústavnoprávneho výboru, aby ústavnoprávny výbor doplnil tento návrh o dokumenty, o ktoré ho v nadväzujúcom zdôvodnení požiadame, a aby na najbližšej schôdzi Národnej rady predložil informáciu o riešení tohto problému Národnej rade Slovenskej republiky.
Svoj návrh zdôvodňujem takto: Ako už pán minister povedal, 8. júla 1999 Národná rada prijala uznesenie, respektíve tajnými voľbami odvolala JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zdôvodnení, ktoré predložil pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský v mene vlády Slovenskej republiky, sa konštatuje, že JUDr. Jozef Štefanko sa dopustil určitých krokov, ktoré sú v rozpore so zákonom, a že minister spravodlivosti požiada kárny senát, aby rozhodol v súvislosti s JUDr. Jozefom Štefankom, že konal v rozpore so zákonom. Tieto skutočnosti sa dodnes do konca novembra 1999 nepotvrdili, Národná rada rozhodovala v tom čase len na základe určitých stanovísk jedného ministerstva, čiže jednej spornej stránky, a jednoducho nie sú preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní ani kárnym senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že JUDr. Jozef Štefanko konal v rozpore so zákonom.
Preto považujeme dodnes návrh na odvolanie JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za protiprávne, za rozhodnutie, ktoré nebolo na základe orgánov, ktoré sú kompetentné robiť takéto rozhodnutia, ako je kárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takisto ako je súd, riadny nezávislý súd, ktorý by na základe dokumentácie orgánov činných v trestnom konaní mohol navrhnúť a súd vyrieknuť rozhodnutie, že JUDr. Jozef Štefanko sa dopustil činov, ktoré boli v rozpore so zákonom a že môže byť trestne stíhaný.
Toto sú totiž jediné dva dôvody, ktoré možno použiť proti sudcom, aby sa zabránilo vykonávaniu ich povolania, respektíve vykonávaniu funkcií, do ktorých boli zvolení. Do dnešného dňa sa tieto skutočnosti nenaplnili, Národná rada rozhodovala len na základe názorov, stanovísk, indícií, ale nie na základe rozhodnutí orgánov, nezávislých orgánov, ktoré môžu reprezentovať súdnu moc a vynášať rozhodnutia takéhoto charakteru. Ak budeme o tomto probléme ďalej rozhodovať, spochybňujeme Slovenskú republiku ako republiku, ktorá je právnym štátom, ako republiku, ktorá vychádza z nezávislej súdnej moci, podriadime sa rozhodnutiam jedného štátneho orgánu, t. j. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré predložilo tento návrh bez rozhodnutí orgánov tomu príslušných.
Vážené dámy a páni, je to mimoriadne vážna chvíľa, otvárame novú kapitolu nového Gauliedera. JUDr. Jozef Štefanko - určite tento spor sa bude ťahať až do Štrasburgu. Národná rada sa bude znovu zaoberať stále počas celého volebného obdobia týmto problémom, touto kauzou. Budeme musieť znovu a znovu k tomu zaujímať stanoviská a vy musíte zvážiť, či máte záujem traumatizovať spoločnosť tým, že Slovensko bude stále považované za štát, ktorý nedodržuje právne normy, za štát, ktorý postupuje v rozpore s právom.
Niektorí páni poslanci majú z toho zábavu, ale ja myslím otázku poslanca, ktorého som spomenul, čisto z právneho hľadiska a z právneho hľadiska vieme, že sa touto kauzou parlament zaoberal veľakrát. Podobný problém je aj v prípade podpredsedu Najvyššieho súdu JUDr. Jozefa Štefanka. Z doterajších poznatkov, ktoré sú v tejto situácii, sa ukazuje, že skôr ministerstvo spravodlivosti rozhodovalo v rozpore so zákonmi, rozhodovalo podobne ako voľakedy v minulosti, keď sa hovorilo o totalite, že skupina ľudí sa rozhodla, že JUDr. Štefanko je vinný, a nie žiaden nezávislý súd, nie žiaden orgán, ktorý je kompetentný vynášať rozhodnutia takéhoto charakteru.
JUDr. Juraj Majchrák, ktorý je navrhnutý za podpredsedu Najvyššieho súdu, na dôvažok má podobnú profesiu, podobnú kvalifikáciu ako terajší predseda Najvyššieho súdu. Je kompetentný konať v trestnoprávnych otázkach. Najvyšší súd sa v súčasnosti zaoberá množstvom káuz, ktoré sú charakteru občianskoprávneho a obchodného a bolo by práve v záujme vedenia tohto súdu, kvalifikovaného vedenia toho súdu, aby profesijne pripravený sudca, ktorý prešiel jednotlivými stupňami a má dostatok poznatkov z konania ako predsedu senátu, tak aj predsedu kolégia, aby takýto sudca sa stal podpredsedom Najvyššieho súdu. To je jedna poznámka k osobe JUDr. Juraja Majchráka. Druhá poznámka je, že tohto sudcu do funkcie neodporučila Rada sudcov Najvyššieho súdu, ktorá najlepšie pozná všetkých pracovníkov Najvyššieho súdu, dobre pozná, ako sú spôsobilí a schopní vykonávať funkciu takú, aká je funkcia podpredsedu Najvyššieho súdu. Preto je potrebné naozaj prehodnotiť aj kandidatúru, či toto je najvhodnejší kandidát, ak by sa malo uznať, že podpredseda Najvyššieho súdu nemá byť ďalej JUDr. Jozef Štefanko. A preto si myslím, že takéto zadržanie celého tohto návrhu, vrátenie do ústavnoprávneho výboru je cestou, ktorá je ústretová aj voči vládnym poslancom, ktorí iste môžu svojimi 93 alebo 92 hlasmi presadiť svoju vôľu, aj keď je to v rozpore s tými normami, ako som už doteraz upozorňoval.
Na dôvažok chcem upozorniť, že kárny senát má zasadnúť 3. decembra, čiže len čo presunieme tento bod rokovania na budúcu schôdzu, budeme môcť mať na budúcej schôdzi aj vyjadrenie kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Takisto generálny prokurátor pán Milan Hanzel mi sľúbil, že dovtedy bude aj odpoveď, ktorú zaujme Generálna prokuratúra, stanovisko k tomu, či došlo podľa ich názoru k porušeniu zákonov a dôvodom k trestnému stíhaniu JUDr. Jozefa Štefanka. Čiže vidíte, že všetky veci ústretovo navrhujeme tak, aby boli pre vás prijateľné, aby sme sa na budúcom zasadnutí mohli k tomuto problému vrátiť. Keď od 8. júla mohol čakať tento post neobsadený do dnešných dní, môže počkať aj do 7. decembra, čo je naozaj už iba jeden týždeň, respektíve dva týždne.
Preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste podporili tento návrh. V opačnom prípade, ak dôjde k hlasovaniu o voľbe JUDr. Jozefa Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu, sme sa rozhodli, že nebudeme podporovať toto protiprávne hlasovanie. Vieme, že by sa mal k veci vyjadriť v najbližších dňoch Ústavný súd Slovenskej republiky, vidíte, že je pripravené rokovanie kárneho senátu, má sa vyjadriť generálny prokurátor, keď budeme mať stanoviská týchto orgánov, sme ochotní hlasovať o voľbe podpredsedu Najvyššieho. Dovtedy hlasovať nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa nikto nehlási, nikto nechce reagovať s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa je jediná, i keď neskoro reagujúca.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Oberhausera, a pokiaľ sa dobre pamätáte, už keď pán minister predkladal tento návrh, som vystúpila s tým, že ministerstvo nemá túto kompetenciu, pretože tu vlastne ústavou je daná určitá lehota a nie je možné jednoduchým hlasovaním vlastne tú päťročnú lehotu skrátiť. To je možné jedine výsledkom disciplinárneho konania, ktoré neprebehlo, a preto si myslím, že pán poslanec Oberhauser má plnú pravdu, že pokiaľ vec nie je doriešená, predsa by sa nemal voliť nový podpredseda. Lebo ja mám otázku, pán minister, pokiaľ Ústavný súd rozhodne, že postup parlamentu nebol v súlade s ústavou, čo budeme robiť potom. Ako budeme tieto personálne otázky potom riešiť? Odvoláme nového podpredsedu alebo ako? Takže to je moja otázka na vás pán minister, buďte taký dobrý mi odpovedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nakoľko pán poslanec bol jediný písomne prihlásený, teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Cuper už avizoval. Pán poslanec Gašparovič a pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
ďakujem aj za pani Katarínu Tóthovú, že ste boli taký ústretový a džentlmenský, že ste jej umožnili aj po časovom limite vystúpiť, ktorý je v tomto parlamente zavedený akosi mimo rokovacieho poriadku na prihlásenie sa s faktickou poznámkou. Je to tiež jeden zo svetových unikátov slovenskej demokracie.
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
keď sa objavil vo vláde Slovenskej republiky na poste ministra spravodlivosti pán doktor Ján Čarnogurský, všetkým, ktorí sa venujeme oblasti práva, bolo jasné v opozičných radoch, že už z principiálnych dôvodov sa pán minister spravodlivosti bude snažiť ovládať jeden z pilierov moci v Slovenskej republike, teda súdnictvo tvrdou a nekompromisnou rukou a že sa bude snažiť presadiť také predstavy a záujmy aj cez kádrovú politiku, ktoré budú vyhovovať jeho politickým cieľom a smerovaniu. V tomto zmysle je potrebné chápať aj samotný 8. júl 1999 ako pokus diskreditovať podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jozefa Štefanka, a to za každú cenu, aby sa tak vytvorili predpoklady na obsadenie jeho človekom, teda človekom oddaným pánu ministrovi spravodlivosti na poste podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pamätáme si veľmi dobre na tento deň, pretože sa tu odvíjal scenár, ktorý bol pripravený a realizovaný dávno predtým. Pán podpredseda Najvyššieho súdu Jozef Štefanko bol človek, ktorý mal iste zložitú politickú cestu. Bol členom Kresťanskodemokratického hnutia, z ktorého potom neskôr vystúpil z principiálnych dôvodov, pretože toto hnutie nebolo schopné realizovať cestu k samostatnej Slovenskej republike. Je to človek čestný. Je to človek, ktorému nikto nemôže vyčítať odborne sudcovské vedomosti a práve preto bol tŕňom v oku zrejme ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Zinscenoval sa scenár, ktorý všetci poznáme. Vedúci úradu ministra spravodlivosti vystupoval každodenne v televízii a uvádzal občanov Slovenskej republiky do omylov a tvrdil, že pán Štefanko sa chcel dostať do svojho bytu tým, že použil sekeru na vylomenie dverí, i keď sa neskôr zistilo, že nič z týchto lží, ktoré boli produkované ako na bežiacom páse, nebolo pravdou.
Takto aj vaše vedomie, vážení páni poslanci vládnej koalície, bolo zmanipulované, aby ste v konečnom dôsledku zahlasovali za odvolanie pána podpredsedu Najvyššieho súdu Jozefa Štefanka. (Hlas z pléna.) Možno, že aj na to príde, pán minister. Dodnes, pán minister, ja vám tiež kladiem otázku, kedy sa ospravedlníte za to, čo ste tvrdili ako lož občanom Slovenskej republiky, že priestory, ktoré boli v konečnom dôsledku odňaté bývalému a ja si myslím, že aj terajšiemu, pretože to odvolanie pokladám za protiústavné a protiprávne, že ste odobrali služobný byt podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jozefovi Štefankovi a že tieto priestory budú použité na vybudovanie ubytovania pre stážistov na Najvyššom súde. Všetko nasvedčuje tomu, že stážisti nikdy v tých priestoroch bývať nebudú, pretože pokiaľ mám informácie, tieto priestory sa prestavali na kancelárske priestory vaše aj vášho vedúceho úradu pána Lipšica. Takže bola to len jedna z programov lží, ktorými ste občanov tohto štátu aj parlament obšťastňovali.
Bolo tu už povedané predrečníkom, že pokladáme odvolanie pána podpredsedu Najvyššieho súdu Jozefa Štefanka za protiústavné a protiprávne, že sa k tomu nevyjadril ešte dodnes kárny senát, a preto nie je nijaký dôvod, aby sme dnes volili za podpredsedu Najvyššieho súdu človeka, ktorého neodporučila ani Rada sudcov Slovenskej republiky na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a chcem podotknúť v tajnom hlasovaní. Teda chceme navrhnúť na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý má byť garantom ústavnosti a zákonnosti v tomto štáte, človeka, ktorému nedôverujú jeho kolegovia, a podotýkam, že to nie je kolektív nejakých ľudí, ktorí by nevedeli, o čom hlasujú. Ak teda pán Majchrák nedostal dôveru tohto kolektívu, kladiem otázku, pán minister, prečo má pán Majchrák, ktorý nie je dokonca ani predsedom senátu na Najvyššom súde, takú vašu dôveru len preto, že sa angažoval v predchádzajúcom období v Rade sudcov Slovenskej republiky proti predchádzajúcej vláde.
Je načase, pán minister, aby ste zvážili, do akej miery svojimi nekompetentnými kádrovými rozhodnutiami, pretože máme už tu jeden flagrantný príklad porušenia Ústavy Slovenskej republiky, keď ste nechali zvoliť sudkyňu Sobolovskú za sudkyňu na doživotie, i keď už úspešne dva roky sudcovskú prax nevykonávala, dnes znovu chcete nechať zvoliť za podpredsedu Najvyššieho súdu svojho človeka, ktorý jednoducho nespĺňa morálne, etické ani odborné kritériá, aby zvládol takú vysoko postavenú funkciu súdnej moci.
Chcem povedať za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že na protest proti neústavnému postupu, vážený pán minister, vášmu neústavnému postupu už pri navrhovaní pani Sobolovskej za sudkyňu, pri odvolávaní pána Štefanka, keď ste postupovali nie v súlade s etickým kódexom, mravným kódexom, ale aj nie v súlade s ústavou, princípmi právneho štátu, klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko sa odmieta zúčastniť na voľbe alebo tajných voľbách pána podpredsedu, teda pána sudcu Najvyššieho súdu Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť hlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel vyjadriť k pánu Cuperovi. Potvrdzujem to, čo povedal a navyše by som chcel dodať, že iba na základe rozhodnutia súdu mohol byť zbavený podpredseda Najvyššieho súdu pán Štefanko svojej funkcie. To sa nestalo, čiže to je protiústavný krok a dotiahne sa to až do Štrasburgu. Ale keď už je tu možnosť nadviazať na pána Cupera, chcel by som povedať ešte čosi iné, pretože to súvisí s jeho slovami, aby ste ma nezastavili, o tom, ako zneužíva svoje postavenie terajší minister spravodlivosti. Vo včerajšej televízii som počul jeho výrok, že vyhlásil, že amnestia úradujúceho prezidenta Mečiara bola amorálna. To je, samozrejme, nová zbraň, s ktorou chce vyrukovať celá táto právnická garnitúra terajšej koalície, keď zlyhali všetky pokusy, zase sa to dostane až do Štrasburgu, za to vám ručím, a keď Ústavný súd vyhlásil, že zrušenie amnestie premiérom Dzurindom bolo absolútne mimo zákona, nemá pán Čarnogurský na to právo.
A chcem sa vás spýtať, pán minister spravodlivosti Čarnogurský, keď ste toto vyhlásili za amorálne, to je vec vášho svedomia, samozrejme, povedzte pred Bohom a pred svojím svedomím, prečo ste nevyhlásili za amorálnu amnestiu, ktorú vyhlásil Michal Kováč, keď bol prezidentom a ktorú dal svojmu synovi. To nebolo podľa vás amorálne? Hoci viete za vašej vlády, za vlády po premiérovi Mečiarovi sa stalo, že sa zničili dokumenty Technopolu, nájdu sa, buďte spokojný, a viete o tom veľmi dobre, že tá vec ešte nie je uzavretá. Napriek tomu vtedy sa vaše svedomie neozvalo, teraz by ste chceli vyhlasovať za nezákonnú amnestiu premiéra Mečiara.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som vyjadril zopár myšlienok nadväzujúc na to, čo povedal kolega Cuper. V prvom rade chcem začať tým, že dnes hovoríme o návrhu na zvolenie JUDr. Juraja Majchráka do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu a nehovoríme, neviem o tom, že by bol predmetom tohto rokovania nejaký iný bod. Aj z toho dôvodu nebudem presne nadväzovať to, čo povedal kolega Cuper, ale zameriam sa viac na to, že chcem tejto snemovni deklarovať svoje osobné skúsenosti s doktorom Majchrákom. Som hlboko presvedčený, že tento sudca je veľmi dobrým kandidátom na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu, že ide o veľmi vzdelaného, inteligentného a slušného právnika, ktorý má pred sebou ešte veľkú budúcnosť a osobne ho budem podporovať v tajnom hlasovaní.
Dovoľte mi ale povedať ešte jednu vec k obsahu toho, čo vyjadroval kolega Cuper a som presvedčený, že aj kolega Orosz neskôr to dokumentuje. Keď už sa spomína to rozhodovanie Sudcovskej rady na Najvyššom súde, tak treba vedieť, že vlastne ako to bolo s tým hlasovaním. Z dokumentov, ktoré dokladujú, ako sa hlasovalo, koľko sa hlasovalo, treba povedať, že tí, ktorí rozhodovali a tí ktorí posielali to stanovisko ani nevedia, koľko hlasov je potrebných na platné uznesenie tohto orgánu na Najvyššom súde. A ešte jedna poznámka na okraj, pokiaľ viem, kolega alebo predseda Najvyššieho súdu pán doktor Harabín bol zvolený v tejto snemovni tými kolegami, ktorí teraz majú výhrady napriek tomu, že aj vtedy alebo práve vtedy veľká sudcovská rada nesúhlasila alebo nedávala svoje odporúčanie na jeho voľbu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cuper veľmi správne povedal, že je tu akási osobná zaujatosť voči predošlému podpredsedovi Najvyššieho súdu a myslím si, že keď sa o ňom hovorí, hovorí sa nie v súvislosti s jeho osobou ako takou, ale s jeho osobou vo funkcii podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto je táto vec súvisiaca s voľbou pána Juraja Majchráka za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je podozrenie, že je tu osobná zášť, osobná zaujatosť voči JUDr. Jozefovi Štefankovi za to, že posudzoval kauzy týkajúce sa pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, a preto treba túto pomstu dotiahnuť do konca a bolo to potrebné až do takej miery, že nielenže bol odvolaný z funkcie podpredsedu, ale že bolo pošpinené jeho meno, a to je najhroznejšia vec, s ktorou aj pán poslanec Kresák sa musí vyrovnať vo svojom svedomí, aj keď si myslí, že to nesúvisí s touto vecou. Ja budem celé volebné obdobie protestovať proti takémuto konaniu v tomto parlamente. Keď pán predseda parlamentu povedal, že treba proti všetkým totalitám vyhlásiť proste minútu ticha obetiam všetkých totalít, tak nemôžeme ani podporovať nové totality, ktoré nedajú priestor kárnemu senátu, nezávislým súdom, ale chcú si uzurpovať moc do svojich rúk ako predstavitelia štátnej správy a proti tomuto treba postupovať nekompromisne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystupujúci je pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer ako posledný.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Panie kolegyne, kolegovia,
hneď zareagujem na pána poslanca Kresáka. Ja si myslím, že všetko, čo sa tu povedalo, súvisí s týmto prípadom. Aj keď pán poslanec Kresák chce odviesť pozornosť, že došlo k protiprávnemu odvolaniu pána podpredsedu Najvyššieho súdu, nech si spomenie, ak vie, že pán podpredseda Najvyššieho súdu tam býval legálne, pretože mal na to oprávnenie, mal výmer, neskôr mu ministerstvo výmer zrušilo, ale pán podpredseda z hľadiska práva tam býval stále legálne. Býval legálne preto, že mal oprávnenie tam bývať. Čiže nebýval protiprávne, ale po zrušení býval bez právneho titulu. A to nezakladá možnosť reagovať, tak ako reagovali orgány, ktoré ho z tohto bytu dostali. Takže to len na začiatok. Ale všetky súvislosti, panie poslankyne, páni poslanci, sú ozaj tu naviazané na to, ako sa dnes rozhoduje v zmysle práva, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Spomeňte si len na tie niektoré kauzy, ktoré tu boli, tu v tejto miestnosti, v zasadačke Národnej rady, keď sme proti všetkej logike proti ústave a proti právu vydávali uznesenia na trestné stíhanie, na vzatie do väzby poslancov. Spomeňte si, ako vláda predkladala do tejto snemovne návrh na zvolenie sudcu na neurčito, keď ústava hovorí, že môže byť zvolený len sudca a vláda predkladala úradníka.
Ministerstvo spravodlivosti sa dnes postavilo do pozície hodnotenia všetkých možných okolností, ktoré sa týkajú akéhokoľvek rozhodovania v justícii. Je zarážajúce, ak úradníci ministerstva spravodlivosti komentujú každé rozhodnutie súdu, je zarážajúce, ak úradník ministerstva spravodlivosti sa vyjadruje k rozhodnutiam Ústavného súdu. Páni poslanci, a ak by sme pokračovali ďalej, spomeňte si na tú najbližšiu prítomnosť, ktorá tu bola, pokiaľ ide o rozhodovanie Ústavného súdu vo veci občana Sviechotu. Koľkokrát Ústavný súd odročil rokovanie. Všetci ste presvedčení, že to bolo skutočne rokovanie odložené v zmysle práva? Všetci ste presvedčení, že aj včerajšie odloženie tohto rokovania bolo v zmysle určitých skutočností, ktoré nenadväzujú na niečo iné? Nenadväzujú na politické rozhodovanie a na politickú silu a chcenie rozhodovať v zmysle politiky? Spomeňte si, páni poslanci, aj na ustanovenie, respektíve na potvrdenie sudcov Ústavného súdu. Ste všetci presvedčení, že títo sudcovia Ústavného súdu nie sú sudcami z politického rozhodnutia, ale z rozhodnutia, ktoré táto snemovňa tu urobila v zmysle návrhov? A tieto návrhy neboli návrhy politického rozhodovania? Dnes Ústavný súd po vymenovaní prezidentom si môžete pekne rozškatuľkovať do politických strán od SDĽ cez SOP, KDH a maďarskú koalíciu. Je to fantázia, viete, justícia má zaviazané oči. Má ich zaviazané aj ďalej, ale má ich zaviazané politickou handrou. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča, ktorý pripomenul neústavnosť. Dovolím si jeho vystúpenie podoprieť konkrétnou citáciou článku 145 ods. 2 ústavy. Znie: "Predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu volí zo sudcov Najvyššieho súdu Národná rada Slovenskej republiky na päť rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia." Vážený parlament, ústavou je dané predsedovi aj podpredsedom päťročné volebné obdobie. Toto nemôže zmeniť ani rozhodnutie ministerstva spravodlivosti. Ani jedno uznesenie poslancov 76 hlasmi. To by ste museli zmeniť ústavu, to po prvé. Po druhé, skrátenie tohto päťročného volebného obdobia má svoje reguly a podmienky. Tými podmienkami je súdne rozhodnutie o spáchaní trestného činu alebo rozhodnutie disciplinárneho konania, že je trestom zbavenie funkcie. Pán minister, máte nejaké takéto rozhodnutie v rukách? Nemáte a toto je problém. Tu je porušenie ústavy a ja vám poviem aj prečo. Pán podpredseda Štefanko rozhodoval kauzu Dušana Slobodníka. Kauzu, na ktorú vtedajšia opozícia a súčasná vládna koalícia bola veľmi alergická. Už vtedy bol predmetom útokov a keďže súd v Štrasburgu potvrdil správnosť jeho rozhodnutia, tak toto je odveta za jeho postoje.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
K tomu, čo povedal pán poslanec Gašparovič, by som chcel dodať, lebo iste pán minister by sa ľahko mohol chytiť, že tam nebolo písomné rozhodnutie, bola ústna dohoda medzi ministrom spravodlivosti JUDr. Ing. Ivanom Šimkom a predsedom Najvyššieho súdu pánom profesorom Plankom. Aj ústna dohoda, ústne takéto zmluvné vzťahy sú plnoprávne v zmysle Zákonníka práce, ktorý tieto veci upravuje. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. V tomto prípade došlo k násilnému vniknutiu do jeho bytu, do jeho priestorov, ktoré obýval, boli odcudzené jeho súkromné veci a boli premiestnené na neznáme miesto. Toto všetko spravilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré má byť garantom právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré má dohliadať na to, aby sa tu napĺňalo to, čo má v názve, a to je spravodlivosť. Často sa operuje Združením sudcov Slovenska, ale k tejto veci treba povedať veľmi jednoznačne, že ide o záujmové združenie, občianske združenie podľa zákona číslo 83 o združovaní a toto nemôže byť reprezentantom pre stanoviská k závažným veciam v súdnictve. Na dôvažok, toto združenie sa kompromitovalo angažovanosťou v rôznych politických kauzách, ktoré majú sudcovia zo zákona zakázané. A posledné, čo by som chcel povedať, že naozaj i disciplinárne orgány majú konať, kárny senát 3. decembra má zasadnúť. Ostatné orgány sa k veciam budú vyjadrovať. My sme ochotní sa podrobiť rozhodnutiu týchto nezávislých orgánov, ktoré majú jediné právo rozhodnúť vo veci. A je smutné, keď vláda Slovenskej republiky ani...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný prihlásený v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dnešné rokovanie o tomto bode by som začal zásadným a kľúčovým konštatovaním. Protiprávnymi krokmi nie je možné dosiahnuť právny stav. Zopakujem, protiprávnymi krokmi nie je možné dosiahnuť právny stav. Komu sa zdá, že je to nepravdepodobné, nie je to tak. Právny stav môže byť dosiahnutý len legitímnymi a právnymi krokmi, nie protiprávnymi. Pokiaľ sa uplatnia protiprávne, nenadobudnú vecnú účinnosť, budú anulované presne takisto, ako protiprávnymi krokmi bola dosiahnutá mníchovská dohoda a so spätnou platnosťou bola anulovaná ako nulitná od samého začiatku. Takže uvedomte si, o čo tu ide, a uvedomte si aj to, či odhlasujete alebo neodhlasujete pokračovanie súčasnej protiprávnej kauzy, nič nemení na podstate veci, a to, že sa vychádza z protiprávneho stavu protiprávnymi postupmi.
O čo ide? Ja sa nejdem zaoberať kandidátom, ktorý je navrhnutý, pretože to nie je meritom veci, meritom veci je to, z čoho sa vychádza. Vychádza sa z odvolania podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka, tak ako sme tu boli svedkami. Osviežim pamäť. Tejto kauze predchádzala masívna televízna kampaň, kde boli ukázané vyštiepané dvere, na televíznej obrazovke bola ukázaná sekera, na televíznej obrazovke boli ukázané škody napáchané na majetku ministerstva spravodlivosti s tvrdením, že tam prišlo k osobnému útoku zo strany sudcu Štefanka.
Celé pokračovanie tu v Národnej rade bolo vŕšenie jedného nezmyslu na druhý, keď sa postupne preukazovalo, že budova, o ktorú išlo, nie je budovou ministerstva spravodlivosti, ale budovou Najvyššieho súdu, tak bola projektovaná, financovaná, odovzdaná do užívania, zapísaná do vlastníckeho listu a samotnému pánu ministrovi spravodlivosti Čarnogurskému v rozprave tu vykĺzlo, že "keď to prepuklo, dali sme to majetkovo vyrovnať v prospech ministerstva spravodlivosti". Keď to prepuklo! Čiže najprv kauza bola zinscenovaná a potom, keď to prepuklo, tak budova sa stala zapísaná do vlastníctva ministerstva spravodlivosti.
Prednedávnom som mal dialóg v rozhlase s vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti Danielom Lipšicom, ktorý z mne neznámych dôvodov, ale aj vám neznámych dôvodov komentuje všetky súdnické diania, všetky diania spravodlivosti a všetky diania rezortu a konania, ktoré sa v tejto sfére uskutočňujú. Pokiaľ viem, tak vedúci úradu je vedúcim úradu, ktorý má na starosti správu budovy, chod automobilového parku a všetko, čo súvisí s prevádzkou ministerstva, a nie komentovanie súdov a právneho stavu, je to, prosím, vec šéfa tohto rezortu.
Pozastavil by som sa pri ďalších dvoch bodoch. Tým prvým bolo to, že sudcovi Najvyššieho súdu bola vymenená zámka na dverách na miestnostiach, ktoré legitímne obýval a užíval, kde mal svoje osobné veci, svoje osobné peniaze, kľúče od svojho civilného bytu, spisové materiály, ktoré používal a ktoré boli súčasťou jeho pracovného výkonu ako podpredseda Najvyššieho súdu. Teda bolo mu znemožnené vstúpiť do priestorov, ktoré užíval v súlade s právom. Tvrdenie, že sekerou vyrúbal dvere, patrí do oblasti kuriozít. Pána Lipšica som sa pýtal pri rozhlasovom dialógu, či mal tú sekeru v ruke, tvrdil, že nie, takže či ju videl na vlastné oči, jeho výrok bol opäť smiešny. Sekeru vraj videli iní ľudia inde. Nuž tak, dámy a páni, ja som videl nesmierne množstvo sekier na najrôznejších miestach na svete od indiánskeho múzea v Spojených štátoch až po všetky železiarstva Slovenskej republiky, a to ešte nie je dôkaz toho, že ktosi kdesi vyrúbal dvere. Je to nezmysel, pretože do svojich priestorov sa sudca Štefanko dostal jednoducho tak, že tieto dvere mu po vymenení vložky zámky otvoril údržbár tejto budovy.
No a do tretice tvrdenie, že sudca Štefanko fyzicky inzultoval a napadol tohto úradníka z ministerstva spravodlivosti, teda pána Lipšica. Toto tvrdenie sa neopiera o žiadnu lekársku správu o ublížení na zdraví, o žiadny dokument takéhoto druhu. Keď som sa pána Lipšica pýtal, ako ho napadol, či päsťou, dlaňou, kopancom, či ho hodil o zem, sotil o stenu alebo čo sa s ním dialo, tak sa tento pán len vykrúcal, podobne ako v prípade s tou sekerou.
Dámy a páni, samozrejme, vy môžete odsúhlasiť zvolenie nového sudcu, voči ktorému ja osobne nič nenamietam, pretože ho ani nepoznám. Nie je mojou pozíciou, aby som posudzoval jeho parametre a kvality, od toho sú iní odborníci, ale vychádzam z tej predchádzajúcej veci, či tento krok nadväzuje na predchádzajúce kroky, ktoré sú právne. Nadväzuje evidentne na kroky, ktoré právne nie sú. A z tohto aspektu aj ten výsledný krok, ktorý sa tu dnes odhlasuje, bude mať rovnaký podtón, rovnakú oporu a rovnakú koncovku. Nebude jednoducho právny.
Nuž a celkom na záver, to, čo sa tu predvádza v Národnej rade Slovenskej republiky a na celej slovenskej politickej scéne, to sa vzďaľuje veľmi rýchlym tempom od toho, čo sa v roku 1989 na námestiach odcengávalo, a to zavedenie slobody, demokracie a plurality. Tento režim, ktorý sa tu nastoľuje, ja som osobne nazval ako súdokratickú demokratúru. Dámy a páni, vy si tu odhlasujete ďalšiu etapu, ďalšiu kapitolu a ďalší krok tejto súdokratickej demokratúry. Želám vám k tomu veľa úspechov.