Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ak môžem, nepovedali ste číslo. Nie ste spokojný?
Poslanec J. Zlocha:
Ja som povedal, že nie som spokojný s tým, ako sa to riešilo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
To znamená, že nie ste spokojný s odpoveďou pána ministra pod číslom 16.
Poslanec J. Zlocha:
Ja som to, myslím, viackrát konštatoval. Nie som spokojný s odpoveďami, pretože naozaj znova vyslovím tú svoju obavu. Keď budeme, neviem, v ktorom roku robiť zimnú olympiádu, tak nedaj Boh už to, čím sa dneska hrdíme, kamzíkmi, orlami, svišťami, už to budeme mať len na plagátoch, ale v skutočnej prírode už to nebudeme mať, keď neurobíme rýchlo kroky. A preto, pán minister, nehnevaj sa, nie som spokojný s odpoveďou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrejčák je posledný vystupujúci v rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený páni ministri,
vážené poslankyne, páni poslanci,
interpeloval som predsedu vlády a troma interpeláciami ministra obrany. Súhlasím s odpoveďou, ktorú mi dal predseda vlády, nesúhlasím však s interpeláciou, ktorá je uvedená pod poradovým číslom 22, 23 a 24 od pána ministra Kanisa.
Vzhľadom na to, že nemám inú možnosť a nemôžem sa dočkať odpovede, musím toto vysvetliť teraz. V odpovedi na interpeláciu tu uvedenú pod poradovým číslom 22. Položil som pánovi ministrovi štyri konkrétne otázky. Formálne som dostal odpoveď na štyri.
K prvej otázke. Otázka neodpovedá konkrétne k veci. Neodpovedal, ako organizačne a náplňou právomocí bude nestraníckosť vyriešená. Dodnes sa touto otázkou nezaoberali na ministerstve obrany. Pán minister nedal toto riešiť ako samostatnú otázku. Nebola vytvorená skupina na to, neoponovali sa podobné predstavy. A pritom štátny tajomník je v uniforme, plní politickú funkciu, vojaci sú často - a neskôr budem ešte konkrétne uvádzať - nútení podriadiť svoje odborné stanovisko politickému straníckemu rozhodnutiu. Odpoveď na prvú otázku ma neuspokojuje.
Otázka číslo 2. Odpoveď je k veci, ale okrem fráz a tvrdenia, že už je všetko zabezpečené, v jeho odpovedi je len hmlistý prísľub, že to vraj akýsi inštitút obrany a bezpečnosti v budúcnosti zabezpečí. Pritom termín 1. január 2000 je už predo dverami. Odpoveď na túto otázku neprijímam. Neuspokojuje ma.
K otázke číslo 3. V doterajších zákonoch, ktoré ministerstvo obrany predložilo do Národnej rady alebo do vlády, nie je predmet otázky riešený, aj keď zákony minister obrany spomínal. To je iba zavádzanie. Je vidieť, že na ministerstve obrany to nie je ani teoreticky rozpracované, alebo dokonca pán minister to nechce dať rozpracovať. Asi mu to vyhovuje. A preto sa nedá teraz ešte rozhodnúť, do akého zákona vložia normu, ktorá sa nevyhnutne pre Slovensko ukazuje ako potrebná. Odpoveď pána ministra ma neuspokojuje.
K otázke číslo 4. V tej pán minister zvolil poučovanie. Ja to, čo sa ma snaží poučiť, viem. Možno ma chcel trošku nahnevať. Ale ak vyberá termín 2002 alebo 2004, prečo vedome už chce vytvárať podmienky, keď bez normy bude pracovať nový orgán, ktorý on navrhuje, a teda bude porušovať naše zákony.
(Ruch v sále.)
Prosil by som pána poslanca Kačica, aby sa smial menej hlasno. Ruší ma to.
Otázky boli položené pánovi ministrovi s cieľom nájsť riešenie tam, kde osobne minister obrany buď nedal pokyn. Podľa mojich informácií, nedal vypracovať teóriu riešenia, neposúdil odborný návrh a neprijal rozhodnutie. Ako však vidíme z odpovedí do 15. októbra, keď minister odpovedá na otázky a interpelácie, to nebolo od vyslovenia otázok riešené a rozhodované. Preto je odpoveď 1 až 4 neúplná a pre mňa neprijateľná.
K interpelácii na otázku číslo 24. Položil som pánovi ministrovi 6 otázok, dostal som 6 odpovedí. Oceňujem vojenskú úplnosť otázok, ale aj okrem iného to, že niektoré pohnútky na verejné vyhlásenia ministra obrany a jeho najbližšieho okolia, ktoré považujem za vysoko politické, sa táto zmena Generálneho štábu dotkne. Sám pán minister verejne vyhlásil a po ňom opakovali jeho najbližší, že zmena Generálneho štábu alebo presťahovanie do Bratislavy sa dotkne jednej tretiny občanov, resp. vojakov a občianskych zamestnancov v Trenčíne. Spochybnil som toto, keď sme prerokúvali zákon z jeho rezortu na minulej plenárnej schôdzi. Nemôže to byť ani teoreticky pravda. Skutočnosť sa ukazuje bližšie k tomu, čo ja som tvrdil, než tomu, čo tvrdil pán minister.
A teraz k jednotlivým šiestim otázkam.
Po prvé. Odpoveď dáva za pravdu tvrdeniu, že reorganizačná zmena nebola premyslená a vôbec pripravená. To je dôkaz, že ide iba o politické riešenie, a nie vojenské. Preto vojenské riešenia aj vojenská reakcia na túto otázku chýba a dodnes nezabezpečuje splnenie zákona, ktorý sme prijali.
K otázkam číslo 2 a 3. Hodnotenie odpovede je rovnako ako pri prvej otázke. Na ministerstve obrany do dňa odpovede na interpeláciu sa nik o osud rodín vojakov z povolania nezaujímal. Aký to má odraz na ich myslenie, to uvidíme, až budeme posudzovať, koľko vojakov nechalo službu v armáde a išlo do civilu a budú nám chýbať.
K otázkam 4 a 5. Odpoveď, ktorú pán minister podpísal, je dôkazom, že ani osud občianskych zamestnancov, ktorí pracujú na Generálnom štábe v Trenčíne, nebol zvážený a chránený.
K otázke číslo 6. Dovoľte mi, aby som ju citoval. Otázka číslo 6, tak ako som ju položil. Prvá veta je nepravdivá a druhá veta, tú hodnotím dôkaz, že termín reorganizačnej zmeny bol politicky poplatný na úkor ľudí.
Aj k tejto interpelácii musím konštatovať, že odpovede, aj keď formálne napísané, na takmer všetky otázky sú neuspokojivé a sú dôkazom spolitizovania velenia armády. Teda to, čo na začiatku pán minister spochybňuje a snaží sa otočiť, že iba ja si myslím, že armáda bude spolitizovaná. Pán minister, vy ste armádu už spolitizovali, resp. jej velenie. Bez tvrdého ústupu generality politickému vrtochu a zámeru ministra by Generálny štáb a vojaci, členovia kolégia ministra museli jednoznačne odpovedať, že termín vykonania reorganizačnej zmeny, tak ako bol stanovený do zákona k 1. januáru 2000, je nereálny, na úkor rodín, na úkor civilných zamestnancov a je nezmyselný. Znamená to však aj porušenie zo strany ministra zákona o zamestnanosti číslo 387/1996. A len pripomínam, že sme nedávno prijali novelu zákona, ktorá sprísnila hromadné prepúšťanie, a od 1. 12. platí, že môže maximálne 20. A sleduje sa to počas troch mesiacov.
Moje tvrdenie vychádza z toho, že v Trenčíne od 1. 1. 2000 má podľa novely nami prijatého zákona na minulej schôdzi Národnej rady fungovať už Veliteľstvo pozemného vojska, a teda Generálny štáb musí byť v Bratislave, pretože ani funkčne, ani ľudsky už tam nepatrí. Len pracovisko, a to pre zaujímavosť hovorím, pre skupinu velenia a riadenia mobilizácie, nech už sa volá akokoľvek, to pracovisko bude vyžadovať 1 až 2 mesiace intenzívnej práce odborníkov. Vrátane zmeny systému spojenia a velenia aj veľké finančné prostriedky na jeho vybudovanie. O ostatných prostriedkoch nebudem hovoriť. Teraz položím pánovi ministrovi konkrétnejšiu otázku. Snáď na decembrovej schôdzi už budeme vedieť konkrétnejšiu odpoveď.
K interpelácii číslo 23. Ospravedlňujem sa pánovi ministrovi za chybu, keď pri prepisovaní čistopisu som neustrážil a miesto štátneho tajomníka ministra ministerstva obrany tam vošlo štátny tajomník ministerstva vnútra. Ale múdri ľudia na ministerstve prišli na to, že to patrí ministerstvu obrany. Takže moje ospravedlnenie za zmenu názvu štátneho tajomníka. Ale to bola moja chyba, a nie taká veľká ako odpoveď.
Položil som 7 otázok a dostal som odpoveď na 5.
Odpoveď k 1. otázke. Odpoveď bola dlhá, ale alibistická. Ja som sa nepýtal, ako ste na ministerstve obrany zakamuflovali osobnú zodpovednosť za zneužitie finančných prostriedkov štátu, aby ste vyrobili politický prostriedok na boj s bývalým vedením ministerstva obrany. Môžem ju, panie poslankyne, páni poslanci, prečítať, ale máte to rozdané. Prečítajte si odpoveď na tú prvú otázku a porovnajte ju s otázkou. Tu bola jednoznačná snaha použiť letectvo na to, aby sa bojovalo proti bývalému veleniu. Moja otázka bola formulovaná pre vás, pán minister, veľmi pozitívne a umožňovala vám odo dňa odpovede konať v duchu platných zákonov. Bohužiaľ, toto ste nevyužili, alebo vám to jednoducho nedovolili využiť.
Ak neviete, ktoré zákony tam naznačujem, že môže ísť, pozrite sa, prosím, na príslušné rozhodnutie a argumentáciu v uznesení Národnej rady, keď vydala súhlas na vzatie do väzby Ivana Lexu, pretože jeden z trestných činov, kvôli ktorým váš kolega z SDĽ, predseda mandátového a imunitného výboru, tam uvádzal, je presne totožný s tým, čo ste robili vy a za čo ste nebrali na zodpovednosť štátneho tajomníka. Ak teda Národná rada schválila toto, tak vás čaká podobný osud. Ak pre povrchnosť v šetrení ste, pán minister, nezistili správne evidenčné čísla lietadiel, a pretože časovo to boli len trochu neskôr podané, možno vaše čísla sú pravdivé. Ale ja mám čísla tých skutočných lietadiel, ktoré už boli zrušené, ktoré boli opravené a ktoré boli vyzdvihnuté do vzduchu, aby novinári mohli argumentovať, že to sú údajne tie, ktoré sa mali predávať. Na decembrovej plenárnej schôdzi vám tie čísla oznámim. Môžete si to potom overiť. Vaše tvrdenie, že oprava lietadiel vami uvádzaná nevyžadovala žiadne finančné prostriedky, no, ste snáď jediný minister obrany v histórii, ktorý takému tvrdeniu verí, aj keď to ešte nikto nezažil.
Ale dočítal som minule vašu knihu z roku 1979 - Zápas o nový svet -, tak ani sa tomu nedivím. Až teraz som pochopil, po prečítaní tejto knihy, prečo ste súhlasili s informačnou správou v roku 1994, keď na ministerstve ako minister obrany ste schválili, že škoda, ktorá Slovenskej republike vznikla katastrofou, úplným zničením jedného nadzvukového lietadla, je menej ako 100 mil., aj keď to lietadlo vlastne bolo iba niekoľko hodín vo vzduchu a stálo okolo 1 mld. Sk. Pri takejto matematike skutočne cena, ktorá bola za opravu dvoch lietadiel zo stavu nebojaschopného do stavu letuschopného, bola naozaj maličkosť.
Ešte by som pre budúcnosť prosil, aby ste neverili, že do hotovostného systému v letectve sa vyberajú lietadlá tak, že to najhoršie, ktoré je na letisku, sa vyberie, dá sa zadarmo opraviť a potom sa zaradí do hotovostného systému. Ja takýchto vojakov nepoznám, aj keď niektorých poznám aj z tých horších stránok. Tak ste mi to napísali v odpovedi. Ja tomu neverím. To vám nemôžu uveriť ani nováčikovia v armáde, aj keď sú určení, ako vojaci hovoria, na šieste číslo pri šiestom dele.
Na otázky číslo 2 a 3 ste neodpovedali ani negatívnou formou.
Otázka číslo 4 má vlastne 3 možnosti odpovedí. Dovoľte mi stručne ju skomentovať. Predovšetkým k tomu, o cene jedného konkrétneho lietadla. Ono to bolo, pán minister, trošku inak. Informácie z ministerstva obrany boli uvedené tak, aby si ľudia mysleli, že všetky lietadlá boli v cene, ktoré ministerstvo uviedlo. A bola tam uvedená cena jedného lietadla. Slováci vedia násobilku, oni si už potom tú celkovú škodu mali spočítať. Tak to bolo vo vašej informácii, tak to bolo v informácii na tlačovke ministerstva obrany, ktorú robil štátny tajomník aj pán plukovník Barták.
Druhá časť otázky, je to iba dôkaz, ako vám generál Gombík leží v žalúdku, resp. štátnemu tajomníkovi. Asi sám cíti, že Gombík je proti nemu úplne extra hviezda medzi leteckými generálmi, lebo on totiž rozumie aj operačnému umeniu a stratégii. Ale komisia, ktorú generál Gombík vtedy určil, pán minister, nestanovovala cenu lietadla. Ona stanovovala zvyškovú cenu každého z lietadiel. Zvyškovú cenu. A tak je to aj na dokumentoch napísané. Čo s tým ďalší urobili, to už bolo súčasť politickej hry, ktorú ste organizovali. A preto ani túto odpoveď nemôžem prijať.
Otázka číslo 5, v mojom poradí, u vás je to pod otázkou nazvanou ako číslo 3. Pravdivú odpoveď na túto otázku dostaneme až po nových voľbách, lebo pri dnešnom pomere zastúpenia koaličných poslancov vo výbore aj v Národnej rade bude aj taká odpoveď pravdivá, ako ju napíšete, lebo o chvíľu budete o odpovedi hlasovať. Len pripomínam, že súdny znalec je naozaj znalcom, je to bývalý vojak, ja si ho dokonca pamätám ako spoľahlivého, solídneho človeka, a toto bolo tiež jeho prvé lietadlo, ktoré posudzoval, a možno prvý bojový tryskáč, ktorý videl zblízka.
K otázke číslo 6. O povrchnosti odpovede svedčí to, že je uvedený len obecný zákon číslo 278, keď ja sa konkrétne pýtam, kto podľa zákona v rezorte ministerstva obrany má právo schváliť, rozhodnúť cenu za techniku alebo materiál a je zodpovedný za správnu výšku. Samozrejme, odpoveď na otázku by negovala to tvrdenie o Gombíkovi, ktoré politicky používate. Preto píšete len obecný zákon číslo 278/1993 a žiadnu inú normu. Cez spustenie politickej kauzy o lietadlách a tankoch na ministerstve obrany sa teda nenamáhali ani nájsť, a teda napísať súpis noriem a stanoviť funkcionárov, kto tam nesie skutočnú zodpovednosť. Asi sa chystáte znova, tak ako v roku 1994, stanovovať cenu techniky, ako ste ju stanovovali pri pontónoch.
K otázke číslo 7. Táto otázka, či oprávnení funkcionári, ktorí podpísali komerčné dokumenty atď., je teda vzhľadom na odpoveď na otázku číslo 6 úplná, pretože vlastne táto otázka číslo 6 ukazuje, že sedmička nebola plnená. Ale ma tam učíte v slovenčine. Pán minister, ja som tam za tým výrazom "aspoň použili" mal napísané "ako kusy papiera". Len som vás nechcel tak dotknúť, ale doslova tak som to myslel. Pretože sú ľudia, ktorí majú funkcie, ktorí by mali povinnosť dokumenty a právomoci poznať a buď ich poznajú, alebo neplnia, sú ľudia, ktorí ich dokonca plnia alebo neplnia, a niektorí sú takí, ktorí ich ani do rúk nevezmú. A preto som myslel to, aby tie povinnosti použili ako papiere, či ich vôbec niekedy priniesli do kancelárie. Ale vaša odpoveď znie aj touto formuláciou, že nie. Takže ja nemôžem súhlasiť s odpoveďami a neustúpim zo svojho stanoviska dávať otázky ministrovi obrany, pretože tomu rezortu rozumiem, otázky tak, aby pri odpovedi už nám dával pozitívne odpovede. Aj keď to bolo na nápovedu cez interpelácie, aj keď to bolo na nápovedu cez iné formy, ktoré mi zákon umožňuje, ale aby boli, aj keď pozdejšie, ale predsa v duchu platnej legislatívy v armáde plnené, pretože na ľuďoch, ktorí tam robia, mi záleží. Ja som s nimi bol celý život. A nechcem dovoliť, aby len kvôli rôznym vrtochom ľudia na to doplácali. Preto neprijímam ani otázku pod poradovým číslom 23, resp. odpoveď, ani 24, ani 25, pardon, 22, 23 a 24.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Hlasovať by sme mali až po skončení interpelácií.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, a to sú
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásilo 11 poslancov: páni poslanci Mesiarik, Malchárek, Gašparovič, Brocka, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Oberhauser, Dzurák, Benkovský, Zlocha, pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Jarjabek.
Dávam slovo pánovi poslancovi Mesiarikovi za SOP. Pripraví sa pán poslanec Malchárek.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne, poslanci,
v zmysle § 129 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku interpelujem ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského touto interpeláciou:
Vážený pán minister, nebýva zvykom, aby sa minister spravodlivosti tak výrazne angažoval do oblasti, ktorá je v kompetencii ministra hospodárstva, tak ako ste sa angažovali vy v probléme deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike. Vy sám ste verejne uviedli, že ste sa priamo angažovali na koncepcii zmluvy medzi ministerstvom financií a Slovenskými elektrárňami. Váš brat Ivan Čarnogurský rovnako netají, že na deblokáciách jeho firma spolupracuje a zabezpečuje predaj deblokovaných komodít na zahraničnom trhu. Cieľom každého podnikania je zisk. Nemáte teda pocit, že vašou osobnou angažovanosťou pri deblokáciách ruského dlhu napomáhate zisku pre bratovu firmu?
Vyhlásili ste, že 16 mld. Sk deblokácií ruského dlho chce Slovensko získať aj za cenu, že tieto peniaze prejdú cez ruky ruskej mafie. Vtedy ste dodali, že na Slovensku už existuje mechanizmus na ustráženie ich čistoty. Môžete teda poslancom snemovne prezradiť tento mechanizmus? Som presvedčený, že minister spravodlivosti by mal byť príkladom dodržiavania zákonnosti a čistoty pred zákonom. Žiadam vás preto o vysvetlenie, prečo ako minister spravodlivosti pripúšťate účasť ruskej mafie na deblokáciách. Neobávate sa, že pranie špinavých peňazí v slovenskej ekonomike nám môže výrazne poškodiť z medzinárodného hľadiska? Sám ste vyhlásili aj ako predseda politického subjektu boj proti klientelizmu, korupcii a porušovaniu zákonov, čo vás skutočne ctí. V prípade deblokácií však pripúšťate ich prítomnosť, dokonca oficiálne. Ako zdôvodňujete tento váš postup?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší vystupujúci je pán poslanec Malchárek.
Nech sa páči.
Pán minister, nech sa páči, môžete zareagovať.
Pán poslanec, počkajte ešte chvíľku.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec Mesiarik,
som trošku udivený, že na taký vážny parlamentný inštitút, ako sú interpelácie poslancov, sa tak slabo na svoju interpeláciu pripravíte a také nepravdivé tvrdenia dáte do svojej interpelácie.
Po prvé vám chcem povedať, že som nikdy nepovedal, že schvaľujem alebo mi neprekáža účasť ruskej mafie na deblokáciách. Prosím, aby ste mi ukázali citáciu, kde som to povedal.
Ďalej vám chcem povedať, že môj brat sa nezúčastňuje na deblokáciách. Môj brat sa zúčastňoval, možnože sa stále zúčastňuje na sprostredkovaní predaja elektriny, elektrickej energie zo Slovenska smerom do zahraničia, teda konkrétne na západ, a zúčastňuje sa na tom z titulu svojej funkcie predsedu či prezidenta slovenskej časti Hospodárskeho klubu východ - západ. A náplňou tohto klubu je práve takáto činnosť: zvyšovať, alebo vôbec zlepšovať, zvyšovať zahraničnú alebo medzinárodnú spoluprácu Slovenska, ale v tomto konkrétnom prípade zvyšovať vývoz slovenského tovaru, a to by bol slovenský tovar, myslím, táto elektrická energia aj v takom prípade, keby sme ju predtým dostali v rámci deblokácií z Ruska. Čiže, pán poslanec, v prvom rade som od vás očakával, že teda keď dávate interpeláciu, tak si overíte vôbec fakty, na základe ktorých dávate interpeláciu. A som sklamaný, že takým povrchným spôsobom ste pristúpili k tomuto vážnemu parlamentnému inštitútu.
Moja - nazvali ste to - účasť na deblokáciách, prosím, beriem tento pojem a hlásim sa k nemu, pán poslanec, hlásim sa k nemu, pretože deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike konkrétne znamenajú, že Ruská republika uznala dlh pôvodne voči Česko-Slovensku a potom po rozdelení Česko-Slovenska voči Slovensku a voči Českej republike. Tento dlh pochádza z toho, že bývalé Česko-Slovensko dodávalo do bývalého Sovietskeho zväzu tovar ako autá, topánky a pivo a ešte ďalšie komodity a Sovietsky zväz ich vtedy nezaplatil, čiže zostal dlhovať Česko-slovenskej republike, a z toho pochádza tento dlh dnešnej Ruskej federácie voči Slovensku.
Dúfam, pán poslanec, že uznáte, že toto sú absolútne čisté peniaze vyprodukované poctivou prácou slovenských a českých robotníkov a technikov a že máme nielenže morálne a aj právne právo, ale dokonca povinnosť sa snažiť čo najviacej z týchto peňazí dostať naspäť prakticky do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. A, áno, v tejto snahe o získanie týchto peňazí alebo čo najväčšieho množstva z týchto peňazí za slovenským zákonom a zmluvami stanovených podmienok, ktoré prechádzajú toľkými kontrolami, myslím, počnúc vládou, a keby parlament mal o to záujem, tak určite aj prostredníctvom kontroly parlamentu prechádzajú tieto zmluvy, čiže na nich opäť nie je nič mafiánskeho, nič, za čo by sme sa museli hanbiť. A tieto peniaze v Rusku, v Ruskej federácii spravuje ruské ministerstvo financií.
Pán poslanec, ja sa vás pýtam, že či vy označujete ruské ministerstvo financií za mafiu. Bol by som rád, keby ste mi odpovedali vy tentoraz na moju otázku, to znamená, keď ide o čisté peniaze, naše peniaze, keď ide o to, aby sme zákonom a zmluvami stanoveným spôsobom získali tieto peniaze od ruského ministerstva financií, ktoré ja nepodozrievam z mafiánstva. Ale zdá sa, že vy áno, keď ste použili takú interpeláciu. Čo je na tom zlé? Teda z môjho hľadiska. Z vášho hľadiska môže byť, keďže vy ruské ministerstvo financií považujete za mafiu. Ale z môjho hľadiska nie je na tom nič zlého. A ja sa nazdávam, že je v záujme slovenských občanov, aby čo najviacej z týchto peňazí prišlo do slovenského rozpočtu, a preto sa hlásim k svojej aktivite, ako ste to nazvali, v deblokácii ruského dlhu.
To je všetko, pán poslanec, čo mám odpovedať na vašu otázku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.
Pripraví sa pán poslanec Gašparovič.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy poslankyne,
páni poslanci,
v zmysle zákona číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra kultúry Milana Kňažka s nasledujúcou otázkou:
Vážený pán minister, vzhľadom na spoločenskú realitu, ktorou je fakt, že objektívna verejná mienka je odrazom úspešného uplatňovania mediálnej politiky v praxi, sa pýtam, pán minister, kedy a v duchu akých priorít rozpracujete a nám dáte na vedomie zámer zásadnej koncepcie vlády Slovenskej republiky v mediálnej oblasti. Aký je názor vlády Slovenskej republiky na zadefinovanie strategického rámca, v ktorom by mali byť prijímané zákony o Slovenskej televízii, Slovenskom rozhlase, vysielaní retransmisií a podobne? Kým nebudú známe zásadné pohľady na budúcnosť legislatívnej existencie médií v Slovenskej republike, veľmi ťažko budete získavať politickú podporu k zákonom, ktoré máte výhľadovo v legislatívnom pláne.
Vážený pán minister, prosím o informáciu v čo najkratšom čase, aby sa mohla rozprúdiť vecná a kvalifikovaná diskusia, ktorá vyústi v prijímaní takých mediálnych zákonov, ktoré verejnosť a naši voliči očakávajú.
Druhá interpelácia je na pána ministra obrany Pavla Kanisa nasledujúcou otázkou:
Vážený pán minister, na žiadosť starostov obcí Badín, Vlkanová, Hronček vás interpelujem vo veci riešenia pretrvávajúceho problému hlučnosti z nadzvukových lietadiel. Iste je vám dobre známa táto problematika, a preto prosím o intenzívnejšiu komunikáciu s najviac dotknutými obcami, ktoré spomínané bezpochyby sú, pri príprave zákona, ktorý bude efektívne riešiť túto problematiku. Som presvedčený, že problematika životného prostredia dotknutého práve zvýšenou hlučnosťou v lokalitách ležiacich blízko vojenských letísk zahŕňa problém desiatok tisíc ľudí na Slovensku. Žiadam vás o informáciu, kedy je možné očakávať legislatívnu iniciatívu a vyústenie k prijatiu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi s interpeláciami pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Brocka.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán podpredseda,
moja interpelácia bude veľmi stručná, ale o to bude jasnejšia. Dostal som list od obyvateľov Horná Malanta, ktorí mi píšu, že od roku 1996 im bola odpojená dodávka pitnej vody a od marca tohto roku 1999 sa k nim voda vôbec neprivádza. Podobný problém je aj s elektrickou energiou. Zatiaľ ju majú sľúbenú do konca septembra. Čiže už ju nemajú. V tejto osade žije 26 dospelých, 8 školopovinných detí, u ktorých je základná hygiena veľmi dôležitá. Samozrejme, blíži sa zima, budú sa ich problémy znásobovať. Na túto situáciu upozorňuje aj praktický lekár v oblasti Horná Malanta, kde hovorí, že vzhľadom na uvedenú situáciu upozorňuje na nebezpečenstvo zvýšenia nákazy, ohrozenia zdravia obyvateľov Hornej Malanty.
Vážené panie kolegyne, kolegovia, sú tu ešte niektoré listy, kde túto vec šetrili, napríklad Štátny zdravotný ústav v Nitre zo Štefánikovej ulice, ktorý však okrem iného píše aj to, že na určitý čas im tam bola zabezpečená voda pomocou cisterien, a preto vzhľadom na túto skutočnosť považujú túto žiadosť obyvateľov za vybavenú. Chcem povedať, že už im nevozia vodu ani v tejto cisterne. Takisto z úradu ochrany životného prostredia píšu, že šetrili tieto veci a že ich dajú do poriadku.
Panie poslankyne, páni poslanci, koho interpelovať? Ktorého ministra? Týka sa to ministra hospodárstva, keďže nemajú elektrinu. Týka sa to ministra životného prostredia, je potrebné s vodou niečo robiť. Týka sa to takisto aj ministra zdravotníctva, kde sú aj lekárske upozornenia o tom, že môže dôjsť k absolútnej infekcii, k nákaze obyvateľov a šíreniu rôznych infekčných chorôb. Preto, páni poslanci, panie poslankyne, moja interpelácia na týchto troch pánov ministrov s otázkou: Kedy a akým spôsobom chcú riešiť, aby nedošlo ku katastrofe v tejto obci na Slovensku?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brocka nie je prítomný, stráca poradie.
Pani poslankyňa Slavkovská a pripraví sa pán poslanec Oberhauser.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
moja prvá interpelácia je na pána premiéra.
Vláda prijala program hospodárnosti zameraný na hospodárne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. V opatreniach medzi iným bolo určené, že treba dosiahnuť úsporu výdavkov na reprezentačné účely o 10 % pre všetky kapitoly štátneho rozpočtu. Na jednom z posledných zasadnutí vlády bol predložený a schválený materiál, ktorým sa zvýšil limit na reprezentačné účely v kapitole Úrady vlády o 2,5 mil. korún. Čiže žiadna úspora o 10 %, ale navŕšenie o 2,5 mil. korún. Moja otázka znie: Na aké účely bolo potrebné zvýšiť reprezentačné výdavky?
Ďalšia moja interpelácia je na pána ministra Ftáčnika.
Špičková veda na Slovensku získala po roku 1989 veľkú názorovú a inštitucionálnu autonómiu, ako i myšlienkovú slobodu, čo bolo a je pre jej ďalší vedecko-technický rozvoj jednou z priorít. Druhou prioritou, bez ktorej sa však veda nemôže rozvíjať, je otázka finančná. A tu naša špičková veda ťahá za kratší koniec. Finančné toky, smerujúce do vedy, sa z roka na rok zmenšujú. Slovenská veda by potrebovala na rozvoj aspoň toľko prostriedkov na jedného pracovníka, ako dnes dáva Česká republika, a to je 1,9-násobok v porovnaní so Slovenskom. Stále voláme po politike zamestnanosti. Tá úzko súvisí s rozvojovými impulzmi v hospodárskej sfére. No rozvoj hospodárstva je úzko prepojený aj s vedecko-technickým rozvojom. Čiže bez rozvoja vedy stagnuje aj rozvoj hospodárstva. V návrhu štátneho rozpočtu je znovu financovanie vedy veľmi značne poddimenzované. Moja otázka znie: Ako mieni ministerstvo školstva riešiť financovanie vedy v nasledujúcom období?
A ďalšia interpelácia je na pána ministra Kukana.
Pred mesiacom Európska komisia na vstup do Európskej únie priaznivo hodnotila vývoj v Lotyšsku a odporúčala na pohovory o vstupe pozvať všetky krajiny druhej skupiny. V tejto skutočnosti ma zaujal najmä ten fakt, že Lotyšsko bolo touto komisiou hodnotené veľmi pozitívne, hoci má mnohé nevyriešené problémy. Ide najmä o oblasť národnostných menšín. Ruská menšina v Lotyšsku, ktorá je najväčšia vôbec, nemá štátne občianstvo. Vlastní tzv. neobčianske preukazy. Týmto neobčanom nie je dovolené vykonávať niektoré povolania. Nemôžu byť napríklad právnikmi. Ak menšiny chcú získať štátne občianstvo, musia zložiť skúšky z lotyšskej histórie a ústavy. V Lotyšsku je asi 43 % obyvateľstva inej národnosti - ruskej, ukrajinskej, bieloruskej, poľskej, nemeckej. Napriek tomuto vysokému podielu národnostných menšín Lotyšsko na rozdiel od Slovenska nepodpísalo ani Rámcový dohovor o národnostných menšinách. V Lotyšsku bol prijatý štátny program integrácie, ktorého dôležitou súčasťou je zintegrovať národnostne pestrú spoločnosť povinným, podčiarkujem povinným, osvojením si lotyštiny deťmi i dospelými. I napriek týmto nevyriešeným problémom v oblasti spolužitia s národnostnými menšinami je Lotyšsko práve aj v oblasti národnostnej politiky hodnotené Európskou komisiou na vstup veľmi pozitívne. Na Slovensku takéto problémy rozhodne nie sú, ale národnostná problematika sa nehodnotí Európskou komisiou takto pozitívne. Moja otázka znie: Pán minister, podľa vášho názoru, prečo pri iných krajinách neprekáža ani brvno, a na Slovensku prekáža aj trieska?
Ďalšiu interpeláciu mám znovu na pána ministra Ftáčnika.
Interpelujem v mene firmy ACASE. Ministerstvo školstva pri zmene vlády vypracúvalo čiernu knihu, kde v mnohých prípadoch boli uvedené nepravdivé údaje a zavádzajúce informácie. Týka sa to aj firmy ACASE. V čiernej knihe sa skonštatovalo, že ministerstvo školstva uzavrelo s firmou ACASE zmluvu na dodávku a implementáciu integrovaného systému ekonomických a mzdových agend na pokrytie informačných potrieb ministerstva, a to bez predchádzajúceho výberového pokračovania za cenu 11,65 milióna. Firma ACASE sa veľmi dôrazne ohradzuje proti tomu tvrdeniu, pretože výberové konanie v predmetnej záležitosti bolo riadne ukončené 25. 7. 1997 a príslušný záznam danej komisie je na ministerstve školstva a firma ho prikladá aj v tomto svojom liste.
Ďalšia informácia, a nepravdivá informácia, ktorá sa dotýka tejto firmy v súvislosti s týmto výberovým pokračovaním, je aj tá, že sa tu spochybnil harmonogram splátok, ktoré boli rozložené na štyri splátkové etapy a podľa tohto harmonogramu firma ACASE aj ministerstvu školstva platila. V čiernej knihe sa uvádza, že tento harmonogram nebol dodržaný. Takže v mene firmy sa pýtam, prečo kontrola tvrdí takéto neexistujúce skutočnosti, obchádza pritom dokumenty a účtovné doklady, ktoré jednoznačne existujú. Je zrejmé, že štatutári ministerstva školstva boli mylne informovaní a, samozrejme, dostali nekorektné informácie. Tieto nekorektné informácie však šírili aj cez médiá. Hneď po odvysielaní takéhoto príspevku, ktorý poškodil meno firmy, sa spolupracovník firmy ACASE spojil s tlačovou hovorkyňou ministerstva pani Sedláčkovou, od ktorej bol daný prísľub, že sa prijme patričná úprava a tieto nekorektné informácie sa uvedú na pravú mieru. Do dnešných dní sa tak nestalo. Pýtam sa preto pána ministra, či je o tejto situácii informovaný a kedy mienia firmu ACASE odškodniť aspoň tým, že sa jej ospravedlnia za nepravdivé informácie.
Ďalšia interpelácia na pána ministra Ftáčnika.
Minulý týždeň v sobotu sa konal snem Združenia ľavicových učiteľov. Pán minister, ktorý sa na tomto sneme zúčastnil, sa vyjadril pre médiá, že menované združenie nepôsobí na straníckej báze a uviedol aj myšlienkové názory, ktorými sa združenie líši od iných občianskych združení pôsobiacich v oblasti školstva. No a podľa pána ministra sa toto združenie líši od iných združení týmto, citujem, "myšlienkou solidarity, spolupatričnosti, ktorá by sa mala prejaviť i vo vyučovacom procese". Som presvedčená, že s touto myšlienkou sa stotožňujú aj ostatné občianske združenia v oblasti školstva, teda aj Asociácia kresťanských pedagógov, Združenie maďarských pedagógov alebo Učiteľské fórum. Kvôli tejto myšlienke alebo jej presadzovaniu vo vyučovacom procese určite nebolo potrebné zakladať nejaké nové združenie, pretože táto myšlienka je a musí byť vlastná každému pedagógovi, teda každému dobrému pedagógovi, ktorý si svoju prácu koná zodpovedne. Takže ak povieme, že túto myšlienku sa snaží presadzovať ako určitú zvláštnosť práve Združenie ľavicových pedagógov, tým všetkých ostatných pedagógov dávame do jedného vreca, ktorým je táto myšlienka cudzia. To isté platí aj o poplatkoch za vzdelávanie. Povedať, že iba toto združenie presadzuje umožniť štúdium i deťom zo sociálne slabších vrstiev, je úplná demagógia. Som presvedčená, že to isté chce i Asociácia kresťanských pedagógov, maďarských pedagógov, ba i Učiteľské fórum, o ktorom sa pán minister vyjadril, že je pravicovo orientované, o čom si dovolím pochybovať. Takže kvôli tomuto teda nemuselo vzniknúť Združenie ľavicových pedagógov. Z toho, čo som uviedla, mne sa zdá, že združenie vzniklo skutočne na straníckej báze. A chcela by som počuť od pána ministra, čo je teda jeho prioritou, zrejme musí o tom niečo vedieť, keďže sa jeho predstavitelia majú zúčastňovať aj gremiálnych porád na ministerstve školstva.
Ďalšia interpelácia na pána ministra Ftáčnika.
Vysoké školy avizujú ukončenie zimného semestra 10. decembra 1999. Nie sú spokojné ani s uvoľnením 1-percentného viazaného rozpočtu, pretože to činí na jednu vysokú školu cca 2 milióny, čo je zanedbateľná suma. Vysoké školy protestujú aj proti návrhu rozpočtu na rok 2000, a to nielen proti navrhovanému množstvu financií, ale i proti limitu pracovníkov v jednotlivých rezortoch, teda i v školstve. Rektor Univerzity Komenského pán Devínsky to charakterizoval takto, citujem: "Je to jasný rukopis starých spiatočníckych recyklovaných komunistických kádrov." Ďalej uviedol, že je to nepriateľský krok voči vysokým školám, ktorý im škodí, a je to v protiklade so zákonom o vysokých školách, podľa ktorého počty a štruktúru pracovníkov vysokých škôl stanovuje Akademický senát. Samozrejme, že zo mzdových prostriedkov, ktoré by sa mali ušetriť prepustením tých 10 % pracovníkov, o čom vláda hovorila, že tým sa vlastne budú môcť zvýšiť mzdy ostatných, o tom nemôže byť ani reči. Vysoké školy totiž nebudú môcť zvýšiť platy ostatným, aj keď prepustia 10 % ľudí, pretože mzdové prostriedky pre vysoké školy na rok 2000 sú navrhnuté v skrátenej podobe oproti tomuto kalendárnemu roku o 113 mil. korún. Pýtam sa preto pána ministra, či súhlasí s pánom rektorom Devínskym a s jeho hodnotením dnešnej situácie ako v oblasti prístupu ministerstva školstva k vysokým školám, tak v oblasti prístupu celej vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán minister Ftáčnik chce na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej zareagovať.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
nebudem reagovať na všetky vaše interpelácie, lebo, samozrejme, vám odpoviem v zákonom stanovenej lehote, ale chcem, aby nezostala nezodpovedaná vaša posledná otázka, ktorá smerovala k vystúpeniu pána rektora Devínskeho a k tomu, ako to je s počtom pracovníkov na vysokých školách, resp. so mzdovými prostriedkami.
Chcem povedať, že vláda 17. novembra posúdila návrh, ktorý sme predkladali ako ministerstvo školstva, ktorý vlastne cielil dvoma smermi, a to navrhoval vláde, aby zrušila svoje rozhodnutie o 10-percentnom prepúšťaní nepedagogických pracovníkov na vysokých školách. A po druhé, aby zrušila limit počtu pracovníkov ako záväzný ukazovateľ pre vysoké školy, a to z dôvodov, ktoré ste citovali, že zákon o vysokých školách určuje, že štruktúru a počet pracovníkov vysokej školy určuje Akademický senát. Vláda Slovenskej republiky v tej prvej časti nesúhlasila s týmto návrhom, teda trvá na znížení objemu mzdových prostriedkov pre nepedagogických pracovníkov vysokých škôl. A aj preto sú mzdové prostriedky nižšie. A v tej druhej časti vyhovela, jednoducho rozhodla o tom, že limit počtu pracovníkov, ktorý je uvádzaný v prílohe uznesenia vlády k štátnemu rozpočtu, nebude pre vysoké školy chápaný ako záväzný ukazovateľ, ale iba ako orientačný ukazovateľ.
Čiže vláda rešpektuje platné znenie zákona o vysokých školách a vytvára vlastne priestor pre vysoké školy, aby samy rozhodli o tom, nakoľko upravia a zracionalizujú štruktúru svojich nepedagogických pracovníkov, pričom pôsobí najmä prostredníctvom ekonomických nástrojov, teda znížením objemu mzdových prostriedkov, a samotné rozhodnutie o štruktúre a počte ponecháva na vysokú školu.
Čo sa týka zvýšenia mzdových prostriedkov, resp. platov na vysokých školách, resp. v celej rozpočtovej a príspevkovej sfére, tá konštrukcia rozpočtu - iste sa s ňou zoznámite, keď budeme prerokúvať vo výbore príslušnú kapitolu ministerstva školstva - je vymyslená tak, že teraz boli skrátené prostriedky o nepedagogických pracovníkov a na to zvýšenie sú rezervované prostriedky v kapitole Všeobecná pokladničná správa, ktoré majú byť podľa zámerov vlády uvoľnené k 1. 7. 2000. Čiže to budú dodatočné prostriedky, ktoré získajú všetky rozpočtové a príspevkové organizácie vrátane vysokých škôl na zvýšenie platov o výšku, s ktorou počíta vláda v návrhu rozpočtu.
Toľko len dve krátke vecné poznámky k vašej interpelácii. Písomnú odpoveď, samozrejme, dostanete, tak ako to je vyžadované rokovacím poriadkom.