Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Dzurák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem za odpoveď, pán minister.

Ale predsa sú tu signály, že by k určitému útlmu v baníctve mohlo dôjsť. A ako ste poznamenali, a som rád, že aj vláda na to myslí, že uhlie okrem energeticky významnej suroviny, hádam jedinej najväčšej, plní aj úlohu sociálnu, teda stabilné pracovné príležitosti, predsa len keby prichádzalo k útlmom, či vláda má nejaký náhradný program, lebo nie je potrebné povedať len to A, že príde útlm a, samozrejme, bane zavrieme, ale povedať aj B, čo potom s tými nezamestnanými.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Náhradné, najmä rozvojové programy sú predmetom viacerých dokumentov, ktoré boli rozpracované na ministerstve hospodárstva, sú rozpracúvané teraz, niektoré z nich už prerokovala vláda Slovenskej republiky a pristupujeme k realizácii jednotlivých uznesení. Ide predovšetkým o rozpracovanie priemyselnej politiky Slovenskej republiky na podmienky Európskej únie. Jedna z častí tohto dokumentu sa zaoberá napríklad realizáciou, rozvojom priemyselných parkov, technických, technologických parkov, hospodárskych zón, kde chceme pristúpiť systémovými, ale aj účelovými opatreniami k tomu, aby sme tam, kde dochádza k útlmu, napríklad súčasných veľkých aktivít v hnedouhoľných revíroch, už teraz paralelne zakladali iné ekonomické aktivity, do ktorých presmerujeme výrobnú aj pracovnú silu v tomto regióne.

Konkrétne by som mohol spomenúť pripravovaný priemyselný park teraz pre automobilový priemysel, kde po mojej návšteve aj vo Veľkom Krtíši a diskutovaní aj o týchto otázkach sa ukazuje, že by sme pre pracovnú silu, ktorá je tam a ktorá bude uvoľnovaná programovým útlmom ťažby - ale to znamená nie odrazu, nie nejakým, by som povedal, skokom -, pripravujeme vlastne rozvoj takého priemyselného parku v spolupráci s Volkswagenom a radi by sme otvorili cca 1 000 pracovných príležitostí, ale dislokovaných vo forme subdodávateľských firiem, ktoré by dodávali potom do toho priemyselného parku komponenty pre celkovú kompletáž automobilov. To je jedna z takýchto úvah. Druhý takýto priemyselný park podľa mňa mimoriadne progresívny sa ukazuje v zónach, kde máme silné silikátové, kremíkové, teda zdroje na báze kremíka mimoriadne čisté, mimoriadne kvalitné a pracujeme teraz na takom projekte, v ktorom by sme vytvorili jednak v tej zóne, kde sa budú ťažiť tieto silikáty, pracovné miesta pre prvotné spracovanie týchto surovín a výstupy z toho prvého spracovania by sa potom spracúvali v rôznych oblastiach. Napríklad tam, kde budeme oživovať alebo kde budeme rozvíjať elektrotechniku, mikroelektroniku a podobne.

Čo sa týka napríklad hnedouhoľného revíru v Ponitrí, tak, pozrite, v súčasnosti nastupujú silné aktivity v chemickom priemysle. Celosvetovo sa chemický priemysel dostáva do konjuktúry, my to potrebujeme využiť. Treba rýchlo doriešiť nedobré majetkovoprávne vzťahy, ktoré vznikli privatizáciou Chemických závodov v Novákoch. Tam sa ukazuje, že keď sa dobre rozvinú aktivity, ktoré sú pripravené, tak sa môžu takisto vytvárať ďalšie pracovné príležitosti pre pracovné sily, ktoré budú vlastne uvoľňované v nevyhnutnom útlme už aj z hľadiska vyčerpávania zdrojov v tomto hnedouhoľnom revíre. Tam však uvažujeme s tým, v rámci energetickej politiky je to dané zatiaľ ako téma do diskusie, o spojení vlastne tých dvoch akciových spoločností, ktoré tam sú, jednak Hnedouhoľná akciová spoločnosť, s tým, že by Elektráreň Nováky sa priamo dostala do tohto zväzku. Vhodnosť takejto formy teraz diskutujeme, zdá sa nám, že by to mohlo byť aj výhodnejšie z hľadiska energetiky, zamestnávania, spracúvania popolčeka dotiaľ, pokiaľ ešte je, pretože tam sú celkom zaujímavé umŕtvené zdroje v tomto okamihu. A mám niekoľko projektov už teraz na stole pripravených, ktoré navrhli podnikateľské zväzy, že by bolo možné realizovať s cieľom vytvoriť prostredníctvom nich aj nové pracovné príležitosti.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči nie je tu? Je neprítomný?

Čiže pôjdeme k ďalšej otázke, ktorú položil pán poslanec Fedoročko pre pána podpredsedu vlády Mikloša. Otázka znie: "Od nástupu vlády vediete rokovania aj s odborármi. Aj napriek tomu, že vláda vedie dialógy, odborári dnes vyhlasujú štrajkovú pohotovosť. Nemyslíte si, že tieto odbory by radšej pokračovali v ceste ako za vlády pána Mečiara, keď bývalá vláda odbory neakceptovala, vtedy totiž boli spokojní a nič im neprekážalo?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

priznám sa, že neviem odpovedať, či Konfederácia odborových zväzov bola alebo nebola spokojná počas minulej vlády, ale na otázku, či si myslím, že odbory by radšej pokračovali v ceste ako za vlády pána Mečiara, teda či by radšej pokračovali tak, že by odišli z tripartity, si myslím, že to tak nie je. Myslím si, že odbory, ale nielen odbory, ale aj zamestnávatelia, aj vláda majú záujem na pokračovaní sociálneho dialógu, napriek problémom, ktoré v tejto oblasti, samozrejme, existujú. Jasným dôkazom toho, že je záujem všetkých strán pokračovať v sociálnom dialógu, je aj skutočnosť, že pravidelné rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody sa konajú, najbližšie bude zajtra.

Ďalším jasným dôkazom, myslím, je aj skutočnosť, že v priemere na Rade hospodárskej a sociálnej dohody na plenárnom rokovaní preberáme okolo 15 - 16 bodov, v absolútnej väčšine týchto bodov, alebo z počtu týchto bodov dochádza k zhode, pričom, samozrejme, existujú aj také oblasti, kde k zhode nedochádza. Takou najznámejšou a možno aj najviac diskutovanou a medializovanou oblasťou, v ktorej zhoda neexistuje, sú otázky rozpočtovej politiky, otázky opatrení ako na strane príjmov, tak aj výdavkov a otázky možných riešení alebo akceptovateľnosti navrhovaných riešení, ktoré napríklad najmä Konfederácia odborových zväzov navrhuje. Problémom týchto opatrení alebo väčšiny z nich je skutočnosť, že idú nad rámec možností slovenskej ekonomiky a že ak by sme k uplatneniu týchto opatrení pristúpili, malo by to, žiaľbohu, veľmi negatívne dôsledky a výsledkom uplatnenia takýchto opatrení by bol opačný efekt, ako je deklarovaný alebo je očakávaný zo strany práve Konfederácie odborových zväzov.

Ide napríklad v súvislosti so štátnym rozpočtom, ktorý je teraz veľmi aktuálnom témou, o opatrenia, ktoré by viedli k enormnému zníženiu príjmov štátneho rozpočtu a zároveň k zvýšeniu výdavkov, teda k vysokému zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií, čo by viedlo celkom určite k destabilizácii ekonomickej situácie so všetkými negatívnymi nielen ekonomickými a sociálnymi, ale aj politickými dôsledkami, ktoré z tohto vyplývajú.

Takže možno len konštatovať, že napriek týmto problémom sociálny dialóg pokračuje a ja pevne verím, že sa ho napriek problémom podarí udržať a že sa nezopakuje situácia, ktorá tu existovala v rokoch 1997 - 1998, keď sociálny dialóg neexistoval. Taktiež za vládu môžem celkom jasne a jednoznačne deklarovať, že vláda nebude robiť podobné kroky a opatrenia, aké robila bývalá vláda Vladimíra Mečiara, keď sa snažila vytvoriť tzv. žlté odbory, keď sa snažila vytvoriť paralelnú Radu hospodárskej a sociálnej dohody so subjektmi, ktoré boli lojálne voči bývalej vláde a vládnej koalícií. V tomto zmysle, samozrejme, my sociálny dialóg považujeme za veľmi dôležitý a žiadne takéto pokútne aktivity, jednostranné aktivity a účelové aktivity ako v minulosti vláda Vladimíra Mečiara uskutočňovala, robiť nebudeme.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Fedoročko, chcete dať doplňujúcu otázku?

Poslanec D. Fedoročko:

Ďakujem pekne za odpoveď.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Krajči, nie je prítomný.

Pán poslanec Galbavý otázku položil pre pani ministerku Schmögnerovú. Otázka znie: "Ako plánujete znížiť výdavkovú časť v štátnej správe?"

(Ruch v sále.)

Prosím poslancov a členov vlády, aby venovali pozornosť hodine otázok a aby si diskusie nechali po tomto bode.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som odpovedala na otázku ako plánujete znížiť výdavkovú časť v štátnej správe, ktorú položil pán poslanec Galbavý, a aké konkrétne kroky mienite urobiť v štátnej správe na zníženie jej výdavkov. Podrobnejšie o tom budeme hovoriť, keď budeme diskutovať návrh štátneho rozpočtu, ktorý sa začne prerokúvať vo výboroch Národnej rady už budúci týždeň.

Ideme cestou racionalizácie štátnej správy, ktorá by sa mala prejaviť už aj v budúcom roku znížením výdavkov štátneho rozpočtu. Je to jedna z priorít vlády Slovenskej republiky. V tomto smere vláda prijala niektoré zásadné opatrenia, ktoré budú smerovať k zníženiu počtu zamestnancov. Uvediem číslo bez vojenských a bezpečnostných zložiek zhruba o 15 tisíc osôb. Limit počtu zamestnancov, opakujem ešte raz, bez vojenských a bezpečnostných zložiek rozpočtových organizácií sa v porovnaní s rokom 1999 zníži o 11 369 osôb. Počet zamestnancov príspevkových organizácií znovu bez vojenských a bezpečnostných zložiek na rok 2000 sa navrhuje znížiť o 3 697 osôb. Týmito opatreniami sa súčasne vytvoril priestor na valorizáciu miest v roku 2000. To znamená, že zvýšenie miezd v štátnej správe sa uskutoční v rozsahu, v akom sa získajú úspory výdavkov v dôsledku zníženia zamestnancov.

V nadväznosti na tento prístup sme veľmi dôsledne posudzovali aj výdavky na tovary a ďalšie služby. V mnohých rozpočtových organizáciách, ako ste si to mali už možnosť pozrieť z predloženého rozpočtu, bude potrebné zabezpečovať činnosť pri medziročnom znížení týchto výdavkov alebo pri ich udržaní na rovnakej úrovni. Obdobný postup sa presadzoval k rozpočtovaniu výdavkov aj v príspevkových organizáciách. Chcem len upozorniť, že k tejto stagnácii výdavkov, resp. k jej zníženiu dochádza v situácii, keď aj v roku 1999, aj v roku 2000 predpokladáme zvýšenú infláciu v dôsledku niektorých opatrení, ktoré smerovali k náprave administratívne určovaných cien. Znamená to, že pre štátnu správu nastavujeme tú latku na budúci rok skutočne veľmi vysoko a nebude to schopná realizovať bez toho, aby sa dôslednejšie nerealizoval program hospodárnosti, o ktorom rozhodla vláda začiatkom tohto roka.

Keďže sme vyhodnocovali tento programu a je ďalej aj predmetom kontroly, ktorú zabezpečuje sekcia kontroly Úradu vlády Slovenskej republiky, môžem povedať, že nie sme celkom spokojní. V niektorých prípadoch nie sme dokonca vôbec spokojní s dodržiavaním tohto programu. Na druhej strane v rozpočte na rok 2000 vytvárame oveľa tvrdšie rozpočtové obmedzenie pre jednotlivé kapitoly, ktoré budú nútené uskutočňovať zásadnejšie zmeny. A mám tu tentoraz na mysli zmeny, ktoré sa týkajú hospodárenia týchto kapitol. Nechcem sa teraz osobitne zameriavať na otázky nutných reformných opatrení, ktoré sú potrebné na to, aby sa minimálne zastavil nárast niektorých výdavkov, ako je napríklad v zdravotníctve, sociálnej sfére a podobne.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Poslanec T. Galbavý:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja predsa len položím pani ministerke otázky. Ja chápem, pani ministerka, že to máte ťažké, preto vás prosím, aby ste si nevysvetľovali moju iniciatívu nijako inak, len tak, že vám chcem pomôcť.

Chcem sa opýtať, či viete napríklad, že zákon o sociálnej pomoci, ktorý bol prijatý minulou vládou s účinnou platnosťou od 1. 7. 1999, umožňuje prehĺbiť štátny rozpočet o 2 mld. korún. Ďalej sa chcem opýtať, či uvažujete iniciovať alebo poprosiť pána ministra Pittnera vo vláde o zrušenie krajských úradov, redukciu okresných úradov.

A naposledy sa neopýtam, či viete, vy najlepšie viete, pani ministerka, že nedoplatky a daňové úniky v tomto štáte sú vyčíslené v miliardách. Opýtam sa inak. Či ste spokojná alebo či pre vás predstavujú dostatočnú záruku efektívneho vyberania daní v budúcnosti tí istí ľudia, ktorí boli za tento stav zodpovední.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani ministerka, nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

K prvej vašej otázke. Je to skutočne pravda, že to bola ďalšia časovaná bomba, ktorú nám pripravila predchádzajúca vládna koalícia, a je škoda, že sme si to neuvedomili v tom čase, keď sa novelizoval zákon o sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu budú sociálne výdavky v kapitolách krajských úradov do konca roku, musia byť navŕšené skutočne o 2 mld., tak ako ste to aj uviedli. V tejto chvíli už aj vláda práve na dnešnom zasadnutí rozhodla o spôsobe riešenia tejto požiadavky. Museli sme pristúpiť k určitému viazaniu niektorých kapitol do konca tohto roku, aby sme si vytvorili priestor na úhradu týchto sociálnych dávok, dávok sociálnej pomoci. Zároveň dobrá správa je, že to viazanie nebolo potrebné urobiť na takej vysokej úrovni, ako to bolo v 1. polroku, pretože sa nám ukázalo, že sme ušetrili nejaké prostriedky v niektorých kapitolách.

Stručne len zhrniem, že v kapitole Štátny dlh sa nám podarilo ušetriť niečo cez 600 mil. korún v dôsledku toho, že sme tento rok dosahovali nižšie náklady na štátny dlh, pretože sa nám podarilo emitovať štátne pokladničné poukážky za výrazne lepších podmienok ako v minulom roku. Ďalej ušetrili sme prostriedky zhruba asi v rovnakej výške asi 600 mil. v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sú to štátne dávky, ktoré sa zo zákona vyplácajú, a keďže neboli splnené zákonné podmienky, tak sa aj tieto prostriedky nevyplatili. Zároveň došlo aj k istým úsporám v kapitole VPS. To sa odrazilo aj na potrebe nižšieho viazania v iných kapitolách.

Takže tá situácia do konca roka nebude taká zlá. Samozrejme, so stavom nemôžeme byť v žiadnom prípade spokojní. Myslím, že aj pri zákone o dani z príjmov sme o tom už diskutovali, a ja by som len chcela vyjadriť presvedčenie, že v krátkom čase sa nám podarí uskutočniť a pripraviť túto novelu zákona a možnože ak bude mať Národná rada Slovenskej republiky ešte trpezlivosť, že by sme ju mohli prerokovať aj v skrátenom legislatívnom konaní.

Na vašu druhú otázku. Je vám zrejme známe, že vláda pripravuje veľmi ambiciózny projekt decentralizácie verejnej správy. Keď sme o tom vo vláde aj rokovali, bolo prijaté také rozhodnutie, že kým sa tento projekt pripraví a spustí, že by sa mali uskutočniť aj niektoré opatrenia, ktoré by mohli takmer okamžite znamenať určitú redukciu nákladov. V tejto chvíli však vám neviem povedať, či sa už pripravuje materiál do vlády. Nepatrí to do môjho rezortu, ktorý by skutočne s takýmto návrhom prišiel. Myslím, že viacerí členovia vlády sú naklonení takémuto riešeniu, pretože si všetci veľmi dobre uvedomujeme, že reorganizácia štátnej správy a územného správneho členenia, ktorá bola uskutočnená v roku 1996, stála tento štát priveľa. A nielen cez štátne orgány, krajské úrady, okresné úrady, ale do značnej miery sa jej prispôsobil napríklad aj Národný úrad práce, prispôsobili sa jej aj zdravotné poisťovne, chvalabohu, aspoň nie v takom rozsahu Sociálna poisťovňa. Myslím si, že všetci vieme, že koľko desiatok miliard nás celá táto operácia stála, ktorá bola evidentne a jednoznačne iba politickou operáciou, aby zlepšila volebnú pozíciu vtedajšej vládnej koalície. Chvalabohu, ani to im nepomohlo.

No a posledná otázka sa dotýkala, na tú by som mohla odpovedať minimálne trištvrte hodiny, ale stručne by som odpovedala. Výsledky v daňovej správe, ktoré sme dosiahli za ostatný rok, hodnotím pozitívne. Podarilo sa nám totiž zlepšiť vymožiteľnosť daňových nedoplatkov o celú jednu štvrtinu. Myslím si, že za jeden rok dochádza takýto veľký posun, je to skutočne pozitívny krok dopredu. Tým vonkoncom nehovorím, že sme so všetkým spokojní. Na mnohých týchto pozitívnych krokoch sa podieľala aj táto Národná rada Slovenskej republiky, pretože sme schválili niektoré zákony, ktoré vlastne zamedzujú daňové úniky, a vytvorili aj účinnejšie nástroje pre daňových kontrolórov a správcov dane. Mám tu na mysli napríklad 511 - zavedenie inštitútu daňovej exekúcie.

Z hľadiska určitých zmien, myslím, že nikto nemôže obviniť, že sme robili určité personálne zmeny, v ktorých daňových úradoch došlo na politickej báze. V každom prípade, kde boli určité podozrenia, že nebol tento úrad riadený dobre, sme volili tú cestu kontrol. Uskutočňovalo sa niekoľko desiatok kontrol na úradoch. Reagovali sme zároveň takýmto spôsobom aj na rôzne anonymné oznámenia, ale aj na isté podozrenia, ktoré vznikali.

V tejto chvíli vám neviem presne povedať, v koľkých daňových úradoch došlo k zmenám riaditeľov daňových úradov. Je to v kompetencii riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva a myslím, že to bol aj dobrý krok, že nie tak ako za predchádzajúcej vlády si osoboval priamo minister hovoriť do vymenúvania a odvolávania riaditeľov daňových úradov. Ja som okamžite zrušila takýto príkaz ministra, ktorý tu existoval. Riaditeľ Ústredného daňového riaditeľstva by vás vedel presnejšie informovať. Pokiaľ ja som mala možnosť to niekde si vypočuť, informoval iných, bolo to asi dvojciferné číslo, neviem, či sú to dve desiatky zmien, ku ktorým došlo. Skutočne každá jedna takáto zmena bola zdôvodnená a je to výsledkom veľmi starostlivého zvažovania. Obsadzovali sme ľudí na základe výberového konania, to znamená nie voluntaristicky, nie na základe politického trička, ako sa to robilo za predchádzajúcej vládnej koalície.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Zelník nie je prítomný. Pán poslanec Krajči nie je prítomný. Pán podpredseda Národnej rady nie je prítomný.

Pán poslanec Galbavý, vaša desiata otázka je podobná alebo skoro podobná ako tá predchádzajúca. Chcete, aby na ňu odpovedala pani ministerka?

(Odpoveď poslanca z pléna.)

Ďalšia otázka je od pána poslanca Dzuráka pre pána ministra Haracha. Pán poslanec Dzurák nie je prítomný.

Ďalšia otázka pána poslanca Ošvátha je pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Ako hodnotíte doterajší stav využívania programu PHARE v podmienkach Slovenskej republiky?"

Za pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kňažko.

(Ruch v sále.)

Pán predseda vlády oznámil, že namiesto Eduarda Kukana odpovedá Milan Kňažko. Otázka je dvanásta, znie: "Ako hodnotíte doterajší stav využívania programu PHARE v podmienkach Slovenskej republiky?"

Bude odpovedať pán predseda vlády.

Nech sa páči.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán poslanec,

myslím, že čísla a fakty hovoria o tom, že Slovenská republika je aj spomedzi asociovaných krajín z pohľadu prístupu k projektu PHARE, ale aj k ďalším fondom, ktoré ponúka Európska únia asociovaným krajinám, ako jedna z najlepších. Na kalendárny rok 2000 vyzerá to tak, že budeme čerpať v rámci ISPA, SAPARD, PHARE a ďalších programov Európskej komisie sumu v rozpätí 5 až 6 mld. Sk, a to je veľmi dobrý výsledok, veľmi významná pomoc. Takže myslím si, že táto skutočnosť ma môže oprávňovať povedať, že využívame všetky možnosti, ktoré nám tieto projekty dávajú.

Keď hovoríme o SAPARD-e, môžeme hovoriť o čistom príspevku 813 mil. Sk, keď hovoríme o ISPA, je to v rozmedzí 2,3 až 2,5 mld. Sú to vskutku veľmi významné príspevky, ktoré pomôžu nášmu hospodárstvu v priebehu roku 2000.

Toľko, pán poslanec, na vašu otázku.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

Ďakujem, pán predseda vlády.

Pani poslankyňa Malíková nie je prítomná, pán poslanec Kalman nie je prítomný.

Pán poslanec Klemens položil otázku pre pána ministra Kanisa. Otázka znie: "Aký bol výsledok rokovania v piatok 19. 11. 1999 s predstaviteľmi Ruskej federácie okolo deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike predstavujúci 1,2 mld. USD?"

Odpovedať bude minister Kanis.

Nech sa páči.

Minister obrany SR P. Kanis:

Prepáčte, pán predseda, ale tuším, že na 14. a 15. otázku sa ešte v tomto parlamente neodpovedalo, takže som tomu ani nevenoval dajakú pozornosť.

Ale ďakujem, pán poslanec, že ste dali tú otázku.

Bola tu delegácia Ruskej federácie, v ktorej boli zástupca ministra financií pán Volkov a zástupca ministra obchodu pán Pachomov a ďalší pracovníci jednotlivých štátnych orgánov a inštitúcii Ruskej federácie. Rozhovory prebiehali aj na ministerstve obrany. Predmetom rokovania boli otázky, ako usporiadať problém okolo rozhodnutia systému S-300 a ako pokračovať v otázkach deblokácie v podobe náhradných dielov. Bolo prijaté rozhodnutie, že budeme robiť kroky, aby otázka systému S-300 sa doriešila do jedného mesiaca, to znamená, že do Vianoc by malo vzniknúť isté spoločné stanovisko, ako ďalej pokračovať. Je to ešte záležitosťou rokovania aj vo vláde. Prirodzene, vytvoria sa skupiny, ktoré spravia právnu analýzu v dvoch variantoch možného postupu.

Takže toľko by som mohol povedať. Ako viete, ten proces deblokácie je vlastne v režime utajenia, takže nechcel by som viaceré podrobnosti o tom hovoriť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Klemens, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem, pán minister, nemám doplňujúce otázky.

Minister obrany SR P. Kanis:

Aj ja ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Podpredseda Národnej rady Andel nie je prítomný.

Otázka pána poslanca Zlochu pre pána ministra Ftáčnika znie: "Podľa programového vyhlásenia vláda má záujem na zlepšení vyučovania slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Čo ste na splnenie tohto cieľa urobili, prípadne čo urobíte?"

Nech sa páči, pán minister.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážený pán poslanec,

medzi aktivitami ministerstva školstva na realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky figuruje aj informácia o úrovni vyučovania slovenského jazyka a o využívaní progresívnych metód vo vyučovaní slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá má byť pre potreby ministerstva školstva spracovaná do decembra 1999, čiže v krátkom čase.

S cieľom skvalitnenia vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským zakotvilo ministerstvo školstva v pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 1999/2000 tieto úlohy:

Venovať systematickú pozornosť dôslednému osvojeniu si štátneho jazyka a naďalej vytvárať podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám podľa platných právnych predpisov. V základných a stredných školách pokračovať v súťaži "Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko" a "Poznaj slovenskú reč". Pri vyučovaní slovenského jazyka a literatúry v súlade s novou koncepciou vyučovania tohto predmetu sa odporúča zdôrazňovať komunikatívno-poznávací princíp, rozvoj slovnej zásoby a tvorivosti žiakov.

Od 1. septembra 1999 je v platnosti vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre 9. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Dňa 28. júla 1999 bola schválená dočasná učebnica Slovenský jazyk pre 9. ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. 21. júla tohto roka schválilo ministerstvo školstva vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre 5. až 9. ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským s platnosťou od 1. septembra 1999. Do fondu učebníc pre základné školy s vyučovacím jazykom maďarským boli schválené nové alternatívne učebnice slovenského jazyka, pracovné zošity zo slovenského jazyka a metodické príručky na vyučovanie slovenského jazyka pre všetky ročníky 1. stupňa základnej školy, ktoré sa opierajú o metódu Skabelovej, Bónovej, teda metódu, ktorá je považovaná za progresívnu z hľadiska vyučovania slovenského jazyka, pretože ju tvorili učiteľky, ktoré pochádzajú z maďarského jazykového prostredia, učili slovenský jazyk, a spôsobom, ktorý je deťom, pre ktorých materinským jazykom je jazyk maďarský, blízky na vyučovanie slovenského jazyka. Bola teda schválená táto metóda vo forme alternatívnych učebníc a učebných textov.

V rámci zamerania úloh školskej inšpekcie sa venuje pozornosť sledovaniu a vyhodnoteniu úrovne vyučovania slovenského jazyka a vyučovania progresívnych metód výučby v základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským, ako aj sledovaniu a vyhodnoteniu stavu vo vyučovaní odbornej konverzácie v slovenskom jazyku v základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Na základe predbežnej súhrnnej správy odboru inšpekcie ministerstva školstva je úroveň vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským priemerná až nadpriemerná, pripravenosť vyučujúcich na komunikatívny spôsob vyučovania je výborná.

Toto boli len niektoré fakty a skutočnosti, ktoré sa už stali za uplynulý rok. Viac ich bude uvedených v tej správe, ktorú som spomínal, že ju spracuje ministerstvo do decembra tohto roka, s tým, že ak budete mať, pán poslanec, záujem, tak túto správu vám, samozrejme, poskytnem.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Zostala nám jedna minúta.

Nech sa páči.

Poslanec J. Zlocha:

Skúsim to.

Samozrejme, že som bol veľmi zvedavý, čo ste urobili za ten rok, pán minister, pretože situácia v základných školách, ale aj na stredných školách v znalostiach slovenského jazyka je pomerne slabá. Ja som očakával, že najskôr si urobíte poriadny prieskum, aby ste zistili, aký je stav, a potom zrejme urobíte určité opatrenia, napríklad aj vo výbere učiteľov, pretože mnoho alebo vo väčšine prípadov slovenský jazyk učia buď nekvalifikovaní ľudia, alebo ľudia, ktorí tú slovenčinu neovládajú. A potom sa nemôžeme čudovať, keď skrytá kamera príde do Šamorína a pýta sa tam mladých ľudí na nejaké otázky, buď nevedia odpovedať, alebo hovoria to takou slovenčinou, že človek sa za to hanbí.

Skutočne bude najvyšší čas, aby sa niečo urobilo a aby sa vlastne splnili veci, ktoré sú dané v ústave, že občanom Slovenskej republiky sa umožní, aby sa mohli dokonale naučiť úradný jazyk a tým je stále slovenčina. Samozrejme, že budem si to všímať aj v ďalšom období, ako pokračujete v tomto vládnom programe.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, pán minister, čas vymedzený na hodinu otázok uplynul.

Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení členovia vlády,

po 10-minútovej prestávke budú nasledovať interpelácie. Prosil by som členov vlády a pánov poslancov a panie poslankyne, aby boli dochvíľni, o 10 minút začneme interpelácie.

Prosím podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní o bode

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. septembra 1999,

ktoré ste dostali ako tlač 390.

(Ruch v sále.)

Žiadam pánov poslancov, aby nediskutovali v rokovacej miestnosti, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 390 nachádza.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne.

(Reakcia z pléna.)

Áno, k odpovediam.

Vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste dávali pozor, ja som uviedol, že dnes budeme najprv rokovať o odpovediach na vaše interpelácie.

Kto sa hlási ústne? Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť. Ešte pán poslanec Andrejčák. Takže prečítam: pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážená pani ministerka,

vážené dámy,

vážení páni,

ja nezvyknem reagovať na odpovede ministrov a dúfam, že to bude prvý a poslednýkrát, ale skutočne som z niektorých odpovedí šokovaná, a tak musím na to zareagovať. Ja som na ostatnej schôdzi, keď sa prerokúvali interpelácie, interpelovala veľmi stručne vlastne každého pána ministra jednou otázkou. Tieto odpovede sú uverejnené pod bodmi 17, 18, 19. Interpelovala som pána podpredsedu Csákyho, pána ministra Kukana, pána ministra Pittnera a pána ministra Kňažka. Záhadou je pre mňa pán podpredseda, že pán minister Kňažko mi síce odpoveď poslal, ale nie je zaevidovaná medzi týmito odpoveďami, takže nemôžem povedať, aké má číslo.

Čo sa týka odpovede pána ministra Pittnera, odpovedal stručne a vecne, nemám výhrady k tejto odpovedi, lebo naozaj vystihol to podstatné, čo som sa pýtala.

Veľmi ma prekvapila odpoveď pána podpredsedu vlády Csákyho a to bol ten šok pre mňa. Vy sa pamätáte, keď sa začali hromadné odchody Rómov do Fínska, že tlač sa pomerne rozsiahlo venovala tejto problematike. Vtedy pán podpredseda vlády sa - a ja som to zobrala z médií a bolo týchto médií niekoľko -, kde sa vyjadril, že má podozrenie, že za týmito odchodmi Rómov, že je to organizované a že stoja za týmito odchodmi Rómov HZDS a SNS. Ja som sa pána podpredsedu tu v parlamente niekoľkokrát pýtala, odkiaľ má tieto informácie, či sú potvrdené, a požiadala som ho, že ak to nemá potvrdené, aby sa ospravedlnil. Nič iné som nechcela.

Pán podpredseda vlády mi na túto otázku nikdy nezareagoval, nikdy ani v médiách nepovedal, že táto informácia je nepravdivá, ja som ju nepovedal a žiadam, aby to bolo na stránkach tých médií, ktoré to uverejnili, opravené. Keď sa toto stalo pánovi predsedovi výboru Nagyovi, tak na druhý deň napríklad Pravda uverejňovala jeho vyhlásenie, že nie je to pravda, čo napísala. A teraz som sa na svoju otázku dozvedela, že nič také nepovedal. Tak ja teraz neviem, prečo pán podpredseda vlády nemal tú odvahu a tu na pôde parlamentu na moju otázku takto jednoducho neodpovedal: Pani poslankyňa, médiá skreslili moju informáciu, alebo priniesli nepravdivú informáciu. Nechápem, prečo tu nikdy ako chlap neodpovedal a potom mi napíše takýto list. Takže s touto odpoveďou som nespokojná z tohto dôvodu.

Pán minister Kukan, musím povedať, že odpovedal vecne aj rozsiahlo, a chcem mu poďakovať, že priznal, že musí znížiť o 10 % počet zamestnancov ministerstva zahraničných vecí. A napriek tomu prijal 2. augusta do pracovného pomeru pána Michala Kováča mladšieho. Mne vôbec neprekáža, že to bol Michal Kováč mladší, aj keď je teda na neho trestné stíhanie, mne prekáža to, že 10 % skúsených pracovníkov, ktorí tam niektorí odpracovali 20 - 25 rokov, prepúšťa, pretože nemá pre nich miesta, a na to miesto prijme pravdepodobne a len z protekčných dôvodov tohto pána. Ale hovorím, v odpovedi to priznal, korektne a vecne odpovedal.

Posledná odpoveď je pána ministra Kňažka, ktorá, hovorím, nie je ani zaknihovaná a zaknihovaná pravdepodobne nie je preto, že vôbec nejde o písomnú odpoveď pána ministra, ale že je to iba napísaná odpoveď, ktorú tu odpovedal ústne. To myslím, že nie je seriózne od ministra, a navyše myslím si, že nie je seriózne, aby minister vyzýval poslanca, aby nevytrhával z kontextu veci. Ja som len znovu citovala presný článok, ktorý bol v médiách, a ja som pána ministra požiadala, aby sa vyjadril na svoje vlastné vyjadrenie, že kultúra je rovnako dôležitá ako liek, pretože som to považovala vtedy za neseriózne voči kolegovi ministrovi Šagátovi, ktorý vtedy vybavoval pôžičku od vlády.

Takže, pán minister, skôr ako podpíšete, tak naozaj ja si vám dovolím povedať, že by ste si mali prečítať, čo vaši pracovníci napíšu. A keď to už napíšu, nemali by sa za to hanbiť a mali by to poslať ako riadnu odpoveď cez parlament, lebo také sú náležitosti rokovacieho poriadku. A vaša odpoveď prišla iba mne, ale nebola zaevidovaná cez Národnú radu. A túto výčitku by ste mali skôr adresovať médiám, pán minister, pretože ja som citovala iba presne to, čo bolo napísané na váš výrok v médiách. Takže ja nemôžem za to, ak ho vytrhli, urobili to ony a nie ja.

A ja som vám povedala aj vtedy, že ja oceňujem, keď minister bojuje za svoj rezort, tak to má byť. To máte absolútnu pravdu, ale nehnevajte sa, nebolo to od vás seriózne, že ste vtedy bojovali proti záujmom ministra zdravotníctva, pretože naozaj prioritou sú tie lieky pred tou kultúrou, aj keď si kultúru vážim. A ak dáte nejaký návrh na zvýšenie rozpočtu pre váš rezort, ja vám sľubujem, že to podporím.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa, to znamená, že nie ste spokojná s odpoveďou pána podpredsedu Csákyho a pána ministra Kňažka. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán predseda vlády,

páni ministri,

vážená snemovňa,

ja som podal dve interpelácie na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa. Prvá sa týkala zákona o vodách a druhá delimitácie majetku z Tatranského národného parku. V podstate išlo o to, že v Čiernej knihe ministerstvo sa kriticky vyjadrovalo k tomu, že pre nevyriešené kompetenčné spory sme s ministerstvom pôdohospodárstva nedokázali vypracovať alebo dokončiť zákon o vodách a že sa nezabezpečila delimitácia majetku. Keďže prešlo deväť mesiacov, teraz už je to dokonca viac ako rok odvtedy, čo je nová vláda, očakával som, že urobí všetko pre to, samozrejme, aj minister životného prostredia, aby sa tieto mne vyčítané kroky napravili.

Dozvedel som sa, že zákon o vodách, ktorý bol kompletne vypracovaný aj s dvanástimi súvisiacimi predpismi a bol dokonca prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, bude podľa legislatívneho programu predložený na rokovanie až v roku 2001. Keďže pôvodný zákon o vodách je z roku 1973, zdalo sa mi veľmi nevhodné, aby sa zbytočne čakalo s odovzdaním tohto zákona hlavne z toho dôvodu, že v zákone bolo konštatované, že je plne kompatibilný s právom Európskej únie. Nemôžem povedať, že by som súhlasil s odpoveďou v tom, že v spolupráci s odborníkom, či s odborníkmi z Holandska v rámci programu Phare bude vypracovaný úplne nový návrh zákona. Ak si dobre pamätám pri prerokúvaní zelenej správy tu bolo viackrát konštatované, že už dávno mal byť vypracovaný nový návrh zákona o vodách, preto naďalej zastávam názor, že tento návrh zákona treba predložiť do legislatívneho procesu čím skôr.

Druhá výčitka sa týkala neodovzdania majetku Tatranského národného parku ministerstvu životného prostredia alebo Správe Tatranského národného parku. A tiež sa vyčítali rozdielne názory na kompetencie. Ja som presvedčený o tom, že vôbec nebol žiaden problém v kompetenciách. Ten vždycky vyplýva z príslušnej legislatívy. Problém skutočne bol v tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, ale hlavne riaditeľ Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku nebol ochotný pristúpiť k rozdeleniu majetku a presunutiu jeho časti na rezort životného prostredia.

Ak kompetencie v ochrane prírody a krajiny a, samozrejme, aj zakladanie národných parkov sú v rezorte životného prostredia, aby tento mohol vykonávať plne svoju činnosť, tak na to musel mať vytvorené aj materiálne podmienky. Počas môjho pôsobenia sme to riešili náhradnou formou z existujúceho počtu pracovníkov a zo Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku sme nedostali ani jeden objekt, ani korunu, a dokonca ani jedno pracovné miesto. Znova môžem povedať, že som očakával, že tento spor alebo tento problém sa vyrieši. Veď koniec koncov už boli pripravené aj delimitačné protokoly koncom roku 1998. Preto ma veľmi prekvapilo, že tento problém vyriešený stále nie je.

Samozrejme, prekvapilo ma to tým viac, že v súčasnej vládnej koalícii je aj Strana zelených na Slovensku, ktorá by mala presadzovať, aby sa tento problém urýchlene vyriešil. Upozornil som vo svojej interpelácii na to, že situácia v Tatranskom národnom parku je skutočne kritická. Pri poslednom sčítaní kamzíkov napríklad už bolo zistených menej ako 200 ks kamzíčej zveri. Myslím, že to bolo okolo 150 ks. A to už je katastrofálny stav. A to už naozaj by rezort pôdohospodárstva a rezort životného prostredia mal urýchlene tento problém vyriešiť.

Nie som presvedčený o tom, že každý, kto má oblečenú zelenú rovnošatu a pušku na pleci, že je aj najlepší ochranár prírody. Vôbec nie. Práve naopak. Ochranu prírody môžu robiť len ľudia kompetentní a ľudia, ktorí majú k riešeniu tejto problematiky vzťah. Preto ma o to viac prekvapilo, že v odpovedi mi bolo skôr vyčítané, že sa to neurobilo počas mojej pôsobnosti na ministerstve životného prostredia.

Ak sa mi niečo vyčítalo v Čiernej knihe, tak sa mali urýchlene robiť kroky, aby sa tento nedostatok alebo tento nešvár napravil. Veď koniec koncov aj v Písme svätom sa píše niečo o smietke a brvne v oku. Takže najskôr zrejme treba odstrániť to brvno a potom hľadať smietky v očiach svojich politických, nechcem povedať, politických nepriateľov, lebo s pánom ministrom nie sme nepriatelia. Ale v každom prípade by bolo treba hľadať riešenie, ako tento stav, ktorý je v rozpore so schváleným zákonom o ochrane prírody a krajiny, vyriešiť tak, aby bola všeobecná spokojnosť a aby bolo učinené zadosť platným zákonom.

Ďakujem.