Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka majú pán poslanec Delinga a ako posledný pán poslanec Maňka. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem k tomu, čo povedal pán poslanec Kozlík, ešte pridať aj hodnotenie, ktoré bolo uverejnené v Parlamentnom kuriéri od ekonóma Antona Bonku zo Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory, ktorý tiež upozorňuje na to, že s hodnotením súčasného stavu ekonomiky, t. j. ako to predkladajú vládni činitelia, nie je všetko v poriadku, že sa tu zahmlievajú veci do dvoch-troch pozitívnych čísiel, ale pritom v podstate ide len o politické hodnotenia a priamo prečítam: "Hovoriť o stabilite ekonomiky je, slušne povedané, prinajmenšom zavádzajúce. Nachádzame sa vo fáze stagflácie ekonomiky, teda spojenia stagnácie a inflácie, a to na samom začiatku. A čo je však najhoršie, podľa štatistiky národných účtov za 1. polrok 1999 klesá absolútne aj celková produkčná schopnosť ekonomiky meraná ukazovateľom hrubej produkcie." O tom hovoril aj pán Kozlík. "Index za 1. polrok oproti rovnakému obdobiu minulého roka je 98,1 %. To znamená, že rast vývozu v bežných cenách bol ťahaný predovšetkým znehodnotením slovenskej koruny asi o 20 %, ale bez odrazu na produkčnú schopnosť ekonomiky ako celku. Zákonite sa to potom odrazilo na raste stratovosti hospodárskej sféry, čiže to je to, kde je asi to správne hodnotenie súčasného stavu ekonomiky." A myslím, že tu je veľmi namieste, aby sme si v parlamente nehovorili a nemaľovali akýsi obraz o tom, že niečo už rastie a že niečo už klíči, keď na druhej strane vlastne správna analýza hodnotí opak týchto vecí. Jasne to ukázala aj zelená správa, ktorá hodnotila poľnohospodárstvo.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec, každý, kto si prečítal vládne materiály, aj tie, ktoré prerokoval parlament, vie a vy to viete tiež, že pokles vnútorného dopytu je v súlade so strednodobou koncepciou hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. A na váš výrok "vyrobili ste si to sami" vám musím odpovedať, že vyrobila to, bohužiaľ, zlá politika bývalej vlády. Opozícia sa na jednej strane odvoláva na rast cien, na druhej strane bývalá vláda, ktorá mala v pláne tieto ceny deregulovať, sa pred voľbami na tento odvážny krok neodvážila a teraz, keď dnes ceny deregulujeme, lebo inej cesty niet, ešte sa aj čudujete, že rastie inflácia. Veď je to prirodzený sprievodný jav. Odporúčam, aby ste si urobili analýzu predchádzajúceho obdobia a aby ste si dali na papier východiská. Ak to urobíte, sami prídete na to, a vy ste na to už určite prišli, že smer, ktorý vytýčila bývalá vláda, nesmeroval k hospodárskemu zázraku, ale k niečomu inému - daňové nedoplatky a zadlženosť. Skúste sa pozrieť, kde a kedy tá zadlženosť vznikla. Skúste sa pozrieť, kde a kedy vzniklo zlé portfólio bánk. Pán poslanec, veď musel raz prísť niekto, kto začne riešiť tú rastúcu zadlženosť, niekto, kto sa podujal na ozdravenie bánk a podnikov. Každé riešenie zlej situácie je, bohužiaľ, bolestivé, ale my to bolestivé obdobie musíme prekonať. Bez toho to nejde.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska.
Prosím, aby ďalšie rokovanie Národnej rady viedol podpredseda Národnej rady pán Béla Bugár.
Poslanec A. M. Húska:
Pán predseda,
vážená pani ministerka,
koalícia ospravedlňuje neúnosnú politiku a domáha sa slušného reagovania opozície. To robia osoby, ktoré boli úplne odtrhnuté z reťazí počas minulej opozície a správali sa naozaj demagogicky. Predovšetkým musíte skončiť s tými trvalými dezinformáciami o tom, aké prepady spôsobila Mečiarova vláda. Prosím vás, pán poslanec Maňka, buď je to naozaj nedostatok videnia súvislostí, alebo si dovoľujete, čo si dovoliť nemôžete - meníte fakty.
Skutočnosť je taká, že táto podkapitalizovaná krajina mala len v portfóliu vyše 90 mld. nedobytných úverov z minulého režimu, ktoré vlastne boli spojené s vnútenými investičnými povinnosťami podnikov, ktoré sa museli úverovo zaťažiť aj na investície, na ktoré si nemohli usporiť. Dlhovú službu musela splácať nielen preto, že mala zlú štruktúru hospodárstva v minulých štyridsiatich rokoch, ale preto, že sme spoločne s celým socialistickým blokom niesli náklady na zbrojné preteky počas studenej vojny. Okrem týchto priamych nákladov, ktoré nesie so sebou Slovensko vo svojom podiele, je ešte podľa oficiálnych odhadov tzv. nepriama zadlženosť vo forme ekologického zadlženia, vo forme nedoriešenia infraštrukturálnych sietí a modernizácie priemyslu predstavuje od 900 mld. do 1 400 mld. korún. S takýmito problémami musí zápasiť každá krajina, a nie je to žiaden mečiarovský batoh, vážený pán poslanec Maňka. Mali by ste aspoň trocha o tomto vedieť.
Pri takomto stave hlbokej podkapitalizácie štát nemôže mať inú politiku ako politiku forsírovania rastu podpory odbúrania štrukturálnych zadlžeností. Preto napríklad bola uskutočňovaná taká masívna výstavba diaľnic, také masívne zabezpečovanie energetických zdrojov. Aj z tých dôvodov, aby sme minimalizovali veľkú závislosť na vonkajšku, keď vieme, že cena energií naozaj je svetovo organizovaná zámerne tak, aby sa dosahovali v tejto oblasti pre majiteľov príslušné svetové zisky.
V tomto zmysle slova najväčšia chyba, ktorú odráža aj táto správa, je práve chyba reštrikčnej politiky. Nemôže štát, ktorý je v takej hlbokej vnútornej podkapitalizácii a zadlženosti aj vecnej, organizovať politiku tak, že si nemôžeme dovoliť verejné investície. Ale veď tak či tak potom štát musí vydávať výdavky na sociálne kompenzácie vo forme rastu nezamestnanosti. Z týchto dôvodov teda táto vláda doslova dezertovala z povinností štátu podnecovať prorastové impulzy cez verejné investície.
Pani ministerka sama niekoľkokrát opakovala už v minulom roku, že treba vyzvať veriteľské banky, aby si určili svojich ľudí do VSŽ. Priatelia, to je čosi, čo by sa nemalo nikdy udiať, pretože je to vlastne signál jednak o stave, ktorý fakticky nenastal, aj keď je treba vziať do ohľadu, že každých 4,5 až 5 rokov prebieha konjukturálny cyklus v hutníctve a všetky hutné kapacity sa v čase depresie dostávajú do červených čísel, ale vždy v ostávajúcich rokoch tohto cyklu sú v stave ziskami uhradiť a v podstate zabezpečiť aj svoj vlastný rozvoj.
Teraz sa dokonca uvádza, že pri tých 6,7 mld. zníženia dovozu dochádza k takým postupom, pri ktorých zlepšujeme obchodnú bilanciu. Priatelia, tam, kde sa zahrdúsi verejná investícia, kde sa zastaví rast verejných investícií, ktoré mali za úlohu akcelerovať rozbiehanie ostatných ekonomických brandží, ktoré na to nadväzujú, tak celkom pochopiteľne klesá aj dovoz.
Ak si všimnete, aký nadproporčný pokles v poklese dovozu predstavuje pokles dovozu strojov a investičných zariadení v tomto roku, tak vám to celkom jasne hovorí o tom, že v podstate nedošlo k zlepšeniu obchodnej bilancie, ale došlo k nemohúcnosti hospodárstva, ktoré stratilo podporu štátu vo verejných investíciách a ktoré objektívne samo nie je v stave už realizovať svoj obnovovací investičný cyklus. Preto porovnávanie, že rast vývozu je o 9 % vyšší a rast dovozu o 4 % nižší, je naozaj veľmi chabým figovým listom, ktorý má zakryť zlú hospodársku situáciu.
A môžem vám povedať, že vo svetle opatrení, ktoré majú odčerpávať ešte viac zdrojov z tejto podkapitalizovanej ekonomiky, sa javí zníženie zo 40 % na 29 % v jednom daňovom titule nesolídne.
Preto jediné, čo sa dá, okrem, samozrejme, racionálnych opatrení, ktoré treba na zvýšenie vhodnosti používania prostriedkov, treba sa orientovať predovšetkým na prorastové modely, odchod od stagflakčného modelu, ktorý objektívne značí katastrofu pre celé hospodárstvo. A nesmieme si myslieť, že v tzv. stabilizovaných krajinách sa dejú veci všetky len kóšer. Ja vám môžem povedať, posledná správa z pondelka tohto týždňa z kontrolných orgánov Európskej únie konštatuje, že z rozpočtu Európskej únie sa v tomto roku rozkradla 1 miliarda dolárov, v príslušnom prepočte krát zhruba 400 mld. korún. Vieme si predstaviť, čo to je za veľká suma? A pritom uvádzajú dokonca, že okrem týchto tzv. priamo rozkradnutých prostriedkov, 2,7 mld. dolárov boli nadmerne čerpané a 1,9 mld. dolárov prehospodárené.
Skutočnosti, ktoré tu uvádzam, chcú postaviť do reálneho kontextu to, o čo v podstate ide. My nemáme do činenia s tým, že chceme teraz nejakou múdrou, osvietenou rozpočtovou politikou rýchlo odbúrať niektoré nerovnováhy, ktoré vznikali, vážení, nie za 4 roky, ale za vyše 40 rokov práve v dôsledku toho, že sa všetky národné európske ekonomiky museli zúčastňovať zbrojných pretekov a museli vlastne vydávať neproduktívne náklady na zbrojenie.
Chcem upozorniť, že aj iné rozhodnutia, ktoré nemajú priamo súvis s týmto rozpočtom, ale budú mať svoje ďalšie dôsledky v rozpočte, sú neprimerané. Vláda napríklad uvažuje o zastavení ďalšej výstavby Mochoviec a urobila prísľub zastaviť v rokoch 2006 až 2008 Jaslovské Bohninice a likvidovať túto elektráreň, hoci na základe rekonštrukčných cyklov sa predĺžila bezpečná životnosť tejto elektrárne na rok 2015. Upozorňujeme, že aj tie informácie, ktoré sa sústavne v tlači objavovali, že sa veľa a neracionálne vydalo napríklad na Mochovce, sú nepravdivé. Svet realizuje investíciu na 1 kW za 2 800 až 3 200 dolárov a Mochovce ju realizovali za 1 600 dolárov na inštalovaný výkon.
Chcem upozorniť na to, že všetky postupy, ktoré sa dejú v rozpočtovaní, ukazujú, že základný princíp je hľadanie záchrany kdesi, kde táto záchrana nemôže byť, resp. kde úsilie môže byť len časťou celkového komplexného úsilia o postupné hľadanie národohospodárskej rovnováhy. Pretože dosiahnuť rovnováhu bez toho, aby sme prekonali ten veľký batoh dlhov a zadlženosti, ktorý vlečieme v negatívnom portfóliu bánk, ktoré vlečieme aj v dôsledku nedobudovanosti nášho národného hospodárstva, nemôžeme inak až dlhodobým úsilím. Nemôže to urobiť zrejme táto vláda, keby robila 4 roky, nemôže si robiť zásluhu, že zabránila niektorým tendenciám, pretože tieto tendencie, ktoré navodila, sú naozaj pomýlené, sú orientované protirastovo a objektívne vedú hospodárstvo do ťažkého závozu a do ťažkej krízy.
Z týchto dôvodov odmietam spoločnú správu o plnení štátneho rozpočtu, lebo práve v širších súvislostiach nepotvrdzuje dobrú vládnu politiku. V tom zmysle slova vláda plní iba ten vládny program, ktorý sľuboval, že zníži verejnú spotrebu najmä pri verejnom investovaní. A pán podpredseda vlády dokonca prisľúbil na medzinárodných konferenciách, že primerane tomu dôjde aj k zníženiu súkromnej spotreby. To je pravda, to sú naozaj pravdivé fakty, ale výsledok takéhoto skráteného riešenia rovnováhy nie je ozdravenie hospodárstva, ale jeho ďalšia devastácia a vydanie do rúk veľmi náročného svetového a európskeho trhu, na ktorom my, pretože meškáme aj vo výstavbe infraštruktúry, aj v reštrukturalizácii technológií, nebudeme v budúcnosti schopní konkurencie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Zlocha. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
pani ministerka,
Národná rada,
chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Húsku. Skutočne vládna koalícia by už sa mala konečne prestať vyhovárať na predchádzajúcu vládu, mala by zhodnotiť svoje sily a možnosti. A okrem toho by, samozrejme, mala dobre počúvať jednotlivých členov, ako sa vyjadrujú v zahraničí.
Napríklad pri návšteve vášho predsedu v Spolkovej republike Nemecko v marci tohto roku na tlačovej konferencii pán predseda povedal, že s našou ekonomikou to nie je až také zlé, že ekonomiky susedných krajín, ktoré sa usilujú o vstup do NATO, sú na tom oveľa horšie. Tak potom chcete tvrdiť, že aj v Maďarsku, Poľsku a Českej republike sú ekonomiky vykradnuté? Tam predsa HZDS nevládlo!
Okrem toho počas nášho pôsobenia za tie štyri roky, napriek tomu, že my sme začínali v roku 1993, boli všetko rastové ukazovatele. Všetko rastové ukazovatele, dokonca ešte aj ten deficit zahraničného obchodu bol z toho dôvodu, že mnoho podnikov muselo prebudovávať svoje technológie, aby mohli konkurovať na západe.
A ak niekto dnes tvrdí, hlavne časť sediaca na pravej strane, ktorá si hovorí ľavica, že je to všetko naša vina, tak by si mali skutočne trošku vstúpiť do svedomia a trošku si porovnať ukazovatele, ktoré boli z tohto obdobia. Veď výkonnosť našej ekonomiky aj teraz je ešte veľmi nízka voči výkonom ekonomiky v západných krajinách. Vy ste tak mohli konkurovať akurát s vaším vzorom - Sovietskym zväzom. A vy teraz budete vyčítať nám? Za to by som sa prinajmenšom hanbil, pretože dnes ste všetci prozápadne orientovaní a úroveň techniky, technológie, ale nakoniec aj všetkého iného počas budovania socializmu bola nízka. A nakoniec v roku 1989 sa ukázalo jednoznačne, že ste boli neschopní a že ste to prehrali.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, chcete reagovať potom? Áno.
Chcem vás informovať, že týmto bodom budeme pokračovať dnes po interpeláciách. O 14.00 hodine bude hodina otázok, potom interpelácie, potom budeme pokračovať prerokúvaním tohto bodu s tým, že pani ministerka bude mať záverečné slovo a bude reagovať na vaše vystúpenia.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani poslankyne, páni poslanci,
namiesto neprítomného ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kňažko, namiesto neprítomného ministra Macejka pani ministerka Machová.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Hofbauera. Otázka znie: "Váš opätovný vstup do KDH vám bol ponúknutý preto, lebo vaše vystúpenia opakovane sa opierajú o nábožné tvrdenia, že veríte a dúfate, alebo ste tak urobili v snahe ujsť pred inventúrou neplnenia zmluvy SDK s občanmi?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
na prvú časť vašej otázky sa mi žiada uviesť len toľko, že členstvo v strane je slobodné rozhodnutie každého občana, ktorý chce využiť právo sa slobodne zhromažďovať. A toto svoje právo som využil alebo využívam aj ja sám.
Pokiaľ ide o inventúru plnenia zmluvy Slovenskej demokratickej koalície s občanmi, nepochybne bude po uplynutí štvorročného mandátu súčasnej vlády vykonaná a občania prostredníctvom inštitútu volieb vyjadria svoju mieru spokojnosti s takýmto odpočtom. Pod tento záväzok som sa podpísal a pred občanov o tri roky predstúpim.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán premiér, poznáte voľajaký iný štát na svete, v ktorom poslanci po svojom zvolení môžu byť členmi dvoch politických subjektov súčasne?
Pán premiér, poznáte voľajakého iného predsedu vlády, ktorý popri členstve v strane, ktorú založil na účely vlastného zvolenia v premiérskej funkcii, má súbežné členstvo v inej politickej strane? Do koľkých politických strán za týchto podmienok hodláte ešte vstúpiť, pán predseda vlády, prípadne aké ďalšie strany založíte?
Pán predseda vlády, Stranu demokratickej koalície ste nazvali volebnou stranou, a teda stranou založenou na okamih volieb. Môžete politologicky vysvetliť tento interpretačný nezmysel?
Pán predseda vlády, koľko členov má Strana demokratickej koalície a ako vyzerá jej členská základňa na území Slovenska?
Pán predseda vlády, ako vysvetlíte voličom ich podvádzanie, keď Strana demokratickej koalície sama poprela svoju pozíciu ako homogénneho politického subjektu, a to v rozpore s tým, čo sa uzniesol súd?
Pán predseda vlády, poznáte voľajaký iný štát, v ktorom poslanci vládnej koalície v roku 1999 nehlasujú podľa svojej odbornej vedomosti, svedomia a vedomia, ale podľa rozhodnutí nezvolenej a tým aj nikomu sa nezodpovedajúcej koaličnej rady, podobne ako to bolo v roku 1990 podľa koordinačného centra Verejnosti proti násiliu, či pred rokom 1989 podľa politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska?
A konečne, pán predseda vlády, po všetkých zvýšeniach cien a ekonomických balíčkoch a antisociálnych zákonoch, ktoré v súčasnosti vaša vláda prijíma a tento poslanecký klub strany koalície prijíma, budete ešte stále sa vyhovárať donekonečna na predchádzajúcu Mečiarovu vládu?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
V prvom rade závidím pánu poslancovi Hofbauerovi jeho starosti, ale patrí sa aj odpovedať vecne, tak uvediem povedzme dve politické zoskupenia, kde členovia majú dvojité členstvo. Je to náš sused, kde je to takto v AVS (Akcia vyborča - Solidarita). A druhý prípad, ktorý chcem uviesť, že francúzske UDS. Ale mám dojem, že podobné dvojité členstvo by sme našli aj v Bulharsku a v niektorých ďalších krajinách.
Na to ostatné sa mi už reagovať žiada menej.
Fakt je ten, že Slovenská demokratická koalícia dala Slovensku novú nádej, novú šancu. Tým, že sme boli schopní sa spojiť a vytvoriť potom aj širšiu koalíciu s SDĽ, SMK a SOP, vrátilo Slovensko do integračných procesov. Opäť nám dalo šancu na zvyšovanie ratingu našej ekonomiky. Chvalabohu, po Moodys aj Standard impuls tak urobilo a ja si dnes želám namiesto nenáležitého politikárčenia, aby Slovenská demokratická koalícia plnila svoj volebný program, aby plnila vládny program, programové vyhlásenie vlády, a úprimne si želám, aby Slovenská demokratická koalícia vyhrala aj najbližšie parlamentné voľby a zabezpečila, aby na Slovensku po ďalších voľbách nedošlo k recidíve, ale aby sme tie procesy upevnili, ukotvili a dostali Slovensko do NATO, do OECD, do Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá z vyžrebovaných otázok na predsedu vlády je od pána poslanca Hofbauera a otázka znie: "Nenahliadate, že postoj vlády k Matici slovenskej je prejavom protislovenskej nacionalistickej nenávisti a xenofóbie?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nie, pán poslanec, nenahliadam. Otázka je veľmi všeobecná, preto iste vo svoje doplňujúcej otázke ju rozbalíte nadrobno. Ja chcem len vyhlásiť, že Matica slovenská je nepochybne jedna z najvýznamnejších inštitúcií, ktorá sa zaslúžila o uchovanie a rozvoj slovenskej kultúry a vzdelanosti. Naozaj nenahliadam.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda vlády,
aký máte názor na skutočnosť, že súčasné kroky vašej vlády voči Matice slovenskej sa konajú práve v roku 125. výročia jej zákazu uhorskou vládou? Pán predseda vlády, viete o tom, že vecný obsah a postupnosť krokov vašej vlády je podobný ako postup uhorskej vlády Kolomana Tisza v roku 1874?
Pán predseda vlády, ako obhájite fakt poklesu príspevkov zo štátneho rozpočtu v roku 1999 vo vyjadrených číslach zo 170 mil. na 151, na 130, na 96, a zdá sa, že skončí na 88? Táto holandská dražba voči Matici slovenskej sa uskutoční pri súbežnom navŕšovaní prostriedkov pre ČEMADOK. Viete o tom, pán predseda vlády? Slovenskú národnú knižnicu v Matici slovenskej a Pamätník národnej kultúry chcete prostredníctvom ministerstva kultúry podriadiť pod vládu. Viete o tom, pán predseda vlády, že dve kontrolné skupiny a tri druhy štátnych finančných kontrol nasadených na Maticu slovenskú iba kopírujú finančné obvinenia Matice slovenskej veľmi podobné obvineniu uhorskou vládou Kolomana Tisa z roku 1874?
Pán predseda vlády, aká je vaša predstava odtrhnutia Matice slovenskej, Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry, jej včlenenie pod ministerstvo kultúry pod kepienkom ich údajnej záchrany? A to pri kamuflážnom označení za inštitút Matice slovenskej? Veď pri pripravovanom zlúčení týchto dvoch inštitútov siaha sa vlastne na muzeálne fondy Matice slovenskej, na tvorbe ktorých sa štátny rozpočet nezaslúžil, ale boli vecou darov. Pán predseda vlády, ste si vedomý, že vláda teda vlastne zamýšľa tieto zbierkové a darové fondy fakticky skonfiškovať?
Pán predseda vlády, za prerokovanie návrhu knižničného zákona vo vzťahu k Matici slovenskej považujete predčítanie zamietavého stanoviska úradníčkou ministerstva kultúry za prítomnosti ministra kultúry Kňažka predstaviteľom Matice slovenskej?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Matica slovenská sa vo svojej činnosti riadi stále kontroverzným a politicky účelovo prijatým zákonom číslo 68/1997 Z. z. Vykonáva celý rad činností, ktoré sú pre štát nenahraditeľné a nezastupiteľné a spravuje aj významné fondy najmä z oblasti knihovníctva a literárneho múzejníctva a archívnictva, ktoré predstavujú podstatnú časť kultúrneho dedičstva národa a štátu, sú súčasťou našej identity. Matica však súčasne najmä z iniciatívy svojich volených orgánov vykonáva aj mnohé také aktivity, pre ktoré v etape súčasnej rozvinutej slovenskej vedy a kultúry má už Slovenská republika viacero svojbytných, odborne vybudovaných inštitúcií. Na jej financovaní prostredníctvom účelového transferu z kapitoly Kultúra v štátnom rozpočte sa podieľajú aj jej vlastné zdroje, najmä prostriedky z nadácií, výnosy desiatky rokov na špičkovej úrovni budovaného polygrafického komplexu AS-Neografia a iné zdroje. Chcel by som odmietnuť tie otázky, ktoré nemajú seriózny základ, ktoré sú nepravdivé. Chcem povedať len toľko, že Matica slovenská aj naďalej bude dostávať také prostriedky, aby tie pozitívne funkcie, ktoré vždy plnila a plní, mohla plniť aj naďalej.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pre pána predsedu vlády pán poslanec Ošváth a otázka znie: "Je možné hodnotiť vaše stretnutie s prezidentom USA a českým premiérom pri 10. výročí novembrovej revolúcie ako určitý politický signál pre Slovensko?"
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, myslím, pán poslanec, že je to možné a aj potrebné naše stretnutie s prezidentom Billom Clintonom hodnotiť práve tak, ako ste to uviedli vo svojej otázke. Takýchto signálov zo strany Spojených štátov amerických bolo v posledných týždňoch viac. Rozhodne k nim patria obe moje stretnutia s pánom prezidentom Spojených štátov tak v septembri v New Yorku počas vystúpenia na 54. generálnom zhromaždení Organizácie Spojených národov a potom v novembri vo Washingtone. Patrí k týmto signálom aj návšteva manželky prezidenta Spojených štátov pani Hillary Clintonovej v Slovenskej republike v októbri a, samozrejme, aj nedávna návšteva ministerky zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madelaine Albrightovej, ktorá bola prvom oficiálnou návštevou ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických v Slovenskej republike vôbec.
Tento signál zo strany Spojených štátov amerických je potrebné chápať aj ako potvrdenie jednoznačnej podpory demokratizačným procesom v Slovenskej republike a krokom, ktoré vláda uskutočnila od parlamentných volieb v roku 1998 na poli integrácie Slovenskej republiky do európskych a euroatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických štruktúr.
Takisto aj moje stretnutia s prezidentom Spojených štátov je potrebné chápať ako signál aj z našej strany, ktorého cieľom je poskytnúť medzinárodnému spoločenstvu jasný dôkaz našej ústretovosti, vnímavosti a ochoty viesť dialóg so všetkými našimi partnermi a osobitne s tými, ktorí majú veľký potenciál pomôcť nám vo všetkých sférach činnosti vlády pri realizácii našich vnútropolitických a zahraničnopolitických cieľov a pri prekonávaní prípadných ťažkostí. Ak sa Slovensko chce trvalo zapísať do povedomia našich zahraničných partnerov ako spoľahlivý partner, s ktorým stojí za to spolupracovať, musíme aj naďalej o signály tohto druhu usilovať alebo ich aj sami vysielať.
Chcem vyjadriť naozaj veľké potešenie z toho, že v priebehu prvého roku našej vlády som bol dvakrát prijatý americkým prezidentom, dvakrát som bol prijatý nemeckým kancelárom, že Slovensko sa vymanilo zo zahraničnopolitickej izolácie a vskutku dnes má historickú šancu dostať sa medzi 29 najvyspelejších krajín sveta. V decembri na samite Európskej únie máme reálnu šancu dostať pozvanie na začatie rozhovorov o našom vstupe a verím, že do konca volebného obdobia Slovensko bude prizvané medzi krajiny Severoatlantickej aliancie. Aj preto takéto kontakty majú obrovský význam. Ja sa veľmi teším, že dialóg medzi Slovenskom a Spojenými štátmi už prebieha na najvyššej úrovni.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ošváth, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne.
Pán premiér, aj na základe vášho konštatovania, aj na základe skúseností vlastných konštatujem, že Slovensko sa posunulo za jeden rok vlády z polohy krajiny snažiacej sa získať dôveru veľmocí do polohy dôveryhodného a rešpektovaného partnera. Táto skutočnosť sa nepochybne odrazí aj v urýchlení integračných ambícií Slovenskej republiky do ekonomických a bezpečnostných štruktúr Európskej únie a NATO. S potešením vyjadrujem túto skutočnosť a prajem vláde veľa úspechov v tomto úsilí.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda, chcete reagovať?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ja by som kratučko ešte chcel reagovať, pretože často sa stretávam možno aj s otázkami, prečo je tá odozva v zahraničí taká, aká je. Chcel by som ešte azda túto vašu doplňujúcu vsuvku využiť na to, že si myslím, že je taká, aká je, najmä preto, že sa principiálne správame na domácom poli, že sme odstránili všetky politické, vnútropolitické problémy, ktoré zaťažovali naše vzťahy, že sme dokázali kultivovane voliť prezidenta republiky, ale myslím, že sa to darí aj preto, že sme výrazne pokročili v transformácii nášho hospodárstva.
Osobitne ma teší najmä z hodnotiacej správy Európskej komisie tá pasáž, ktorá hovorí, že Slovensko je veľmi blízko fungujúcej trhovej ekonomike. Reakcia zahraničia by mala pre všetkých občanov Slovenskej republiky byť veľkou vzpruhou, veľkým povzbudením, aby sme nepoľavili v tejto zodpovednej domácej politike vo všetkých sférach, tak vo vnútornej politike, v zápase s kriminalitou, v prijímaní ozdravných hospodárskych opatrení v oblasti stimulácie našej ekonomiky tak, aby sme najmä zvyšovali produktivitu práce a súťaživosť, konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Výsledky a odozva zahraničia by nás mali takýmto spôsobom povzbudiť, aby tie výsledky v druhom roku mandátu súčasnej vlády boli ešte lepšie.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas určený na odpovede na otázky poslancov pre predsedu vlády bol vyčerpaný.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na hodine otázok sa zúčastňuje delegácia mandátového a imunitného výboru maďarského parlamentu na čele s jeho podpredsedom pánom Gécim. Vítame ich a želáme im všetko dobré. (Potlesk.)
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Na Slovensku sa znásobuje počet žien zaoberajúcich sa prostitúciou, z čoho vzniká rozširovanie organizovaného zločinu, počet drogovo závislých a v neposlednom rade daňové úniky a čierne peniaze. Aká je vaša koncepcia, resp. koncepcia vlády na zamedzenie, zníženie alebo legalizáciu tohto problému?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán poslanec,
prostitúcia nie je trestná v zmysle platnej zákonnej úpravy, i keď je to jav, ktorý narúša spoločenskú morálku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky iniciovalo, aby sa právne upravila táto nekalá oblasť. Spoločnosť bude musieť prijať adekvátne rozhodnutie k zákazu alebo úprave činnosti na základe povolenia na určitých miestach a v určitých priestoroch. V predchádzajúcich obdobiach bol predložený vláde Slovenskej republiky návrh zákona na reguláciu prostitúcie a z toho následne plynúcich opatrení v trestnoprávnej oblasti. Ak by bol tento návrh prijatý, štát by sa stal kupliarom, lebo za poskytovanie prostitúcie by vyberal peniaze. Obdobný zákon nebol prijatý v žiadnom z vyspelých európskych štátov. Vo veľkých mestách týchto štátov je snaha sústrediť poskytovanie prostitúcie do vymedzených teritórií, kde je možné presadzovať opatrenia zo strany polície.
V rámci opatrení kriminálnej polície a ďalších zainteresovaných zložiek v boji proti organizovanému zločinu na uvedenom úseku sa uplatňujú postupy, ktoré umožňuje súčasná legislatíva. Stíhané nie sú prostitútky, ale osoby, ktoré organizujú, navádzajú a následne z prostitúcie profitujú. Takéto konanie postihuje ustanovenie § 204 Trestného zákona - kupliarstvo a ustanovenie § 246 Trestného zákona - obchodovanie so ženami.
Koncepcia činnosti Policajného zboru v danej oblasti vychádza zo súčasného právneho stavu. Na potieranie tejto trestnej činnosti boli na odboroch kriminálnej polície krajských riaditeľstiev Policajného zboru a okresných riaditeľstiev Policajného zboru, na odboroch a oddeleniach kriminálnej polície na úseku násilnej kriminality vyčlenení špecializovaní pracovníci na boj s predmetnou trestnou činnosťou. Títo úzko spolupracujú s mimorezortnými orgánmi v preventívnej a represívnej oblasti. Ich činnosť je usmernená internými predpismi a tiež uzneseniami najvyšších ústredných orgánov štátnej správy. Aj za súčasnej právnej úpravy orgány Policajného zboru venujú uvedenej problematike maximálnu pozornosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán minister, uvedomujem si, že tento problém je veľmi zložitý. Iste, ale vy ste sám teraz naznačili, že v zahraničí sú vymedzené teritóriá. U nás na Slovensku v podstate sa môžeme s týmto problémom stretnúť všade a v poslednom období sa to šíri ako rakovina. Teda je snaha vášho rezortu, že by sa určili tie, ako ste spomínali, vymedzené teritóriá?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
V Bratislave sme v posledných mesiacoch urobili také opatrenie, že sme vytlačili prostitúciu zo stredu mesta. Dnes prostitúcia neexistuje v tých oblastiach, kde ešte donedávna bolo vidieť ponúkať sa prostitútky. Myslím na Krížnu ulicu a ulice priľahlé. Žiaľbohu, presunuli sa na výpadovku, ktorá je teraz nimi obsadená. Preto tento problém nateraz naozaj nevieme riešiť inak než tým, že prenasledujeme kupliarov, teda tých, ktorí z tejto prostitúcie žijú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dzurák pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Akými opatreniami vláda zabezpečuje využívanie domácej energetickej suroviny - uhlia - v súvislosti s plnením vládneho programu?"
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážený pán poslanec,
dámy a páni,
v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala, že bude podporovať využívanie domácich nerastných surovín a motivovať optimálne a racionálne využívanie ťažby domácich primárnych energetických zdrojov. Súčasne sa zaviazala, že vypracuje novú energetickú politiku - dokument, ktorý už teda je pripravený na medzirezortné pripomienkové konanie, splnila tým svoj záväzok a termín -, ktorá bude v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Táto energetická politika sa teraz prerokúva už v poradných orgánoch vlády.
Problematika hnedouhoľného baníctva na Slovensku má dve dimenzie. Jedna je sociálna, uhoľné baníctvo je rozhodujúcim zamestnávateľom vo viacerých regiónoch. A druhá je hospodárska, doma ťažené uhlie nezhoršuje zahraničnoobchodnú bilanciu štátu a prispieva k zvýšeniu bezpečnosti zásobovania obyvateľstva elektrickou energiou a teplom v krízových stavoch. Za posledné roky sa spotreba uhlia v Slovenskej republike znížila o 2 mil. ton. Domáca ťažba je však stabilizovaná na úrovni medzi 3,8 až 4 mil. ton. To dokazuje, že zníženie spotreby bolo na úkor dovozu, a myslím si, že je to správne. Toto zníženie bolo spôsobené aj prudkou plošnou plynofikáciou. A aj keď zemný plyn, ktorý nahradil dovážané hnedé uhlie, je tiež z dovozu, spôsobuje nižšie ekologické zaťaženie životného prostredia. Jedným z dôležitých opatrení je ochrana domáceho trhu napríklad prostredníctvom dovoznej prirážky. Ďalšie opatrenia sú vo forme štátnej pomoci cez štátny rozpočet, ktorý budete schvaľovať, a sú to tieto opatrenia:
a) Dotácia na cenové rozdiely na triedené druhy uhlia pre obyvateľstvo. Táto dotácia sa použije na čiastočné zníženie straty pri výrobe triedených druhov uhlia pre obyvateľstvo a pozitívne ovplyvňuje spôsobilosť ťažobných organizácií k potrebným investíciám a modernizácii technológií.
b) Štát uhrádza sociálne náklady pre pracovníkov, ktoré im vznikli v čase, keď v minulosti banský štát podnikal.
c) Úhrada nákladov na deputátne uhlia pre dôchodcov a vdovy po baníkoch, ktoré však vznikli do roku 1992 v naturálnej forme.
d) Dotácia na sociálnu ťažbu na Bani Dolina vo Veľkom Krtíši. Ide o dotáciu na investičné a ťažobné práce súvisiace s ťažbou uhlia, ktoré spôsobujú svojou finančnou náročnosťou stratu v celkovom hospodárskom výsledku ťažobnej organizácie. Toto opatrenie si vyžiadalo a vyžaduje sociálna situácia v regióne.
Tieto opatrenia sumárne predstavujú sumu 183,5 mil. Sk. Požiadavka rezortu hospodárstva, tým nechcem ovplyvňovať vaše rozhodovanie pri schvaľovaní jednotlivých položiek štátneho rozpočtu, naša požiadavka však bola nie veľmi odlišná, 201 mil. Sk. Pripravovaná energetická politika vlády Slovenskej republiky predpokladá, že v roku 2000 sa prerokuje tento dokument a z neho vyplynú realizačné projekty aj pre isté opatrenia v legislatívnej, inštitucionálnej a sociálnej oblasti súvisiace s hnedouhoľnými revírmi.
Všetko, pán poslanec.