Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Chce vystúpiť na záver rozpravy pán podpredseda vlády?
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem sa na záver poďakovať za vaše cenné pripomienky, predovšetkým za pripomienky pani poslankyne Aibekovej a pripomienky pána poslanca Ferkóa. Chcem vás ubezpečiť, že vaše pripomienky, ako aj závery z prerokovania tohto materiálu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo budem tlmočiť členom vlády dňa 6. decembra na zasadnutí Výboru ministrov pre drogové záležitosti. Som nesmierne rád, že k tejto problematike pristupujeme takýmto vecným spôsobom bez akýchkoľvek politických podtónov. Domnievam sa, že ide skutočne o celospoločenský problém a v tejto súvislosti mi dovoľte oznámiť jednu vec. Aj pri prerokovaní tohto materiálu vo výboroch, aj tu v pléne vznikli určité návrhy.
Dovolil by som si navrhnúť, že ďalšie nasledujúce riešenie začiatkom budúceho roka by som organizoval odborný seminár na tému Nové formy boja proti drogám. Rád by som pozval na takýto seminár odborníkov aj pracovníkov jednotlivých rezortov a dovolil by som si už dopredu avizovať pozvanie aj vás, členov parlamentu, samozrejme, tých, ktorí budete mať o to záujem, aby sme skutočne vecným spôsobom hľadali nové a efektívnejšie formy boja proti drogám.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Chce vystúpiť na záver rozpravy spravodajca výborov?
Nech sa páči.
Poslanec A. Rakús:
Ďakujem pekne.
Musím súhlasiť s vystúpeniami, ktoré odzneli, odzneli aj vo výbore, len, samozrejme, uznesenie bolo potom formulované stručnejšie. Myslím si, že bolo správne aj to, keď sa v dvoch príspevkoch objavil najmä alkohol, pretože alkohol je popri boome nových ťažkých drog, ako je heroín, kokaín a podobne, najvážnejšou, najzneužívanejšou a najväčšiu škodu prinášajúcou drogou a na to by sme nemali zabúdať.
Potom si myslím, že je dobré, keď sa zdôraznilo odporúčanie pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu do uznesenia, ale aby to nezostalo na tejto formálnej rovine, mali by sa nad tým zamyslieť aj tieto inštitúcie, lebo sa ukazuje, že práve masmédiá hrajú popri rodine a výchove v škole možno kľúčovú úlohu v tom, ako sa vyvíja drogová scéna, aké sú všeobecné postoje, ako sa to bagatelizuje alebo berie vážne.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Po prerokovaní správy o plnení štátneho rozpočtu by sme hlasovali aj o tomto bode programu, pán spravodajca.
Tak nech sa páči, prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je
správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1999.
Správu ste dostali ako tlač 354 a spoločnú správu ako tlač 354a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, aby uviedla správu.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999, ktoré prezentujú obdobie rozpočtového provizória v 1. štvrťroku a obdobie druhého štvrťroka, keď od 1. apríla tohto roku nadobudol účinnosť zákon číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999. K 30. júnu tohto roku celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 85,1 mld. Sk, čo predstavovalo plnenie na úrovni 47,3 %. Výdavky dosiahli 92,2 mld. Sk, čo predstavuje plnenie tiež na úrovni 47,3 %. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol 7,1 %, čo predstavovalo 47,6 %. Výdavky štátneho rozpočtu boli čerpané v súlade s vývojom príjmov, čo umožnilo udržať schodok štátneho rozpočtu v primeranej výške k ročnému rozpočtu.
Príjmy štátneho rozpočtu za hodnotené obdobie 1. polroka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli nižšie o 1,3 mld. Sk, ale po zohľadnení dovoznej prirážky, ktorá sa do konca mája tohto roku neuplatňovala, boli vyššie o 2,8 mld. Sk. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 118/1999 o dovoznej prirážke nadobudla účinnosť 1. júna 1999 a príjmy z dovoznej prirážky v júni dosiahli sumu 0,8 mld. Sk.
Časovo zaostávali v 1. polroku tohto roku daňové príjmy oproti rozpočtovanej sume približne o 5,5 mld. Sk. Zákony prijaté za účelom zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu, ako zákon číslo 129 o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, zákon číslo 152 o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov a zákon číslo 153 o dani z pridanej hodnoty, nadobudli účinnosť od 1. júla tohto roka. Ich účinok sa pozitívne začal prejavovať v štátnom rozpočte až v 2. polroku.
Nižšie plnené nedaňové príjmy boli v súvislosti s kalendárom splátok osobitného odvodu zo zisku, ktorý sa týkal predovšetkým Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý, tak ako to schválila Národná rada, mal odviesť osobitný odvod do 30. novembra. Môžem konštatovať, že toho času SPP osobitný odvod do štátneho rozpočtu už odviedol. Ďalej nedostatočné bolo aj plnenie príjmov z administratívnych poplatkov a platieb.
Granty a transfery ako mimorozpočtové prostriedky boli vo výške 4,6 mld. Sk, čo bolo oproti lanskému roku menej o 402 mil. Sk.
Výdavky štátneho rozpočtu boli v zásade čerpané v nadväznosti na vývoj príjmov, a to ako bežné, tak aj kapitálové. V porovnaní s rokom 1998 boli vyššie o 2 mld. Sk. Zvýšenie výdavkov bolo spôsobené predovšetkým vyšším vyplácaním sociálnych dávok, štátneho dlhu a podobne.
Kapitálové výdavky dosiahli 6,8 mld. Sk a boli nižšie oproti lanskému roku o 3 mld. Sk. Vyššie čerpanie kapitálových výdavkov bolo iba v rezortoch obrany, životného prostredia, dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde to súviselo so Štátnym fondom cestného hospodárstva, kde sa používali kapitálové výdavky na práce vykonávané na cestnej sieti.
V priebehu 1. polroka bolo zabezpečené financovanie štátneho dlhu a priebežného schodku štátneho rozpočtu vlastnými, ako i cudzími zdrojmi. Stav finančných prostriedkov na súhrnnom účte štátu k 30. júnu dosiahol 15,4 mld. Sk. Tieto prostriedky boli určené na splácanie dlhov vlády podľa splátkových kalendárov.
Dovoľte mi, aby som vás informovala ešte aj o aktuálnom plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Mám tu čísla k 23. 11. tohto roka. Schodok štátneho rozpočtu sa vykazuje na úrovni 12 856 mld. Sk, čo predstavuje 85,7 % z celoročného schodku, ktorý je 15 mld. Sk. V porovnaní s minulým rokom v rovnakom čase sa nám darí lepšie plniť štátny rozpočet. Schodok k rovnakému obdobiu predstavoval v roku 1998 16,5 mld. Sk, to znamená, číslo v tomto roku je lepšie asi o 3,6 mld. Sk.
Pre vašu informáciu ešte uvediem, že v porovnaní s lanským rokom dosahujeme lepšie daňové príjmy pri dani z pridanej hodnoty. K dátumu, ktorý som uviedla, je to o 3,9 mld. Sk, ďalej pri spotrebných daniach je lepší výber o 2,3 mld. Sk, pri dani z príjmov z kapitálových výnosov o 2,1 mld. Sk. Ďalej, ako viete, po zavedení dovoznej prirážky sa začal prejavovať aj fiškálny efekt z dovoznej prirážky, ktorý k uvedenému dátumu predstavuje 6,7 mld. Sk. Negatívne sa vyvíja daň z príjmov právnických osôb, kde je nižší výber oproti lanskému roku o 2,6 mld. Sk. Odráža to tú skutočnosť, že vlani boli vybrané vyššie preddavky ako v tomto roku, kde sme boli nútení vrátiť na preddavku dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb viac ako 6,4 mld. Sk. Keby k tomu nebolo muselo v takomto rozsahu dôjsť, výsledky v tohtoročnom finančnom hospodárení štátu by boli ešte lepšie.
V porovnaní s minulým rokom teda príjmy štátneho rozpočtu sú vyššie o 18,4 mld. Sk, výdavky sú vyššie o 14,7 mld. Sk. Chcem dodať, že ako na príjmovej, tak aj na výdavkovej časti sú zahrnuté aj prostriedky, ktoré boli spojené s operáciou ozdravenia Investičnej a rozvojovej banky.
Situácia pri financovaní bežného schodku štátneho rozpočtu je dobrá. Štátny dlh na tento rok sme všetok splatili. Na súhrnnom účte máme prebytok 4,3 mld. Sk. Do konca roku nepredpokladáme žiadne významné výkyvy. Dnes môžem s istotou povedať, že výsledky tohtoročného štátneho rozpočtu budú dodržané tak, ako to predpokladá zákon, a pritom s najväčšou pravdepodobnosťou do budúceho roku neprejdú žiadne prostriedky z kartotéky číslo 2. To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie správy. Prosím, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.
Teraz poprosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 396 zo 7. októbra 1999 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 22. októbra 1999.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Závery rokovaní výborov:
Správu prerokovali v určenom termíne všetky výbory, ktorým bola pridelená. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 213 zo dňa 20. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 159 zo dňa 22. októbra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 84 zo dňa 22. októbra 1999.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 a vzal ju na vedomie. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 a vzal ju na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 a vzal ju na vedomie. Zároveň zobral na vedomie informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1999 schválených obecnými zastupiteľstvami. Konštatoval, že
1. celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli dosiahnuté vo výške 85 069 700 tis. Sk, čo je 47,3-percentné plnenie ročného rozpočtu,
2. výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky dosiahli 92 210 900 tis. Sk, čo je 47,3-percentné plnenie z ročného rozpočtu,
3. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 30. 6. 1999 sa skončilo schodkom vo výške 7 141 200 tis. Sk, čo je 47,6-percentné plnenie ročného rozpočtu.
Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1999 zobrať na vedomie. Ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 222 z 26. októbra 1999 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určil ma za spoločného spravodajcu výborov a výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky konštatuje príjmy, výdavky štátneho rozpočtu k 30. 6. 1999 a, samozrejme, aj konštatuje, že rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k tomuto dátumu sa skončilo schodkom. Berieme na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu a po druhé informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 1999.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec.
Ústne sa prihlásili títo poslanci: podpredseda Národnej rady Marián Andel, po ňom pán poslanec Kozlík a pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi podpredseda Národnej rady Marián Andel. Ako posledný pán poslanec Húska.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
po prečítaní správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na 1. polrok 1999 som usúdil, že jej predloženie v Národnej rade Slovenskej republiky nemohlo mať ani lepší termín na prerokovanie ako koniec 11. mesiaca, keď sú už čiastočne známe výsledky troch štvrťrokov a zároveň je predložený štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2000.
Nechcem vás veľmi unavovať číslami, ale niektoré čísla si je potrebné v predloženej správe povšimnúť. Na strane 20 sa uvádza, že boli získané prostriedky z emisií štátnych dlhopisov vo výške viac ako 60 mld. Sk, čo je emitovanie od januára do konca júna štátnych pokladničných poukážok v objeme presahujúcich 63 mld. Sk. Upozorňujem, že za polrok viac ako 63 mld. to by mohlo byť v poriadku, keby sa tak kritizované dlhy predchádzajúcej vlády ešte viac a podstatne nezvyšovali.
Z týchto peňažných prostriedkov sú uhradené štátne dlhopisy vo výške necelých 29 mld. a krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1998 v objeme nad 19 mld. Sk, čo však spolu je necelých 48 mld. Sk. Keď si uvedomíme, že priamy zahraničný dlh slovenskej vlády a Národnej banky Slovenska je 2,4 mld. USD, čo je cca necelých 100 mld. Sk, pýtam sa, či je k tomu treba ešte aj ďalší argument. Darmo sa vyhovárate na predchádzajúcu vládu. Čísla a ukazovatele sú tu jasné a úplne argumentačné okrem už uvedeného ukazovateľa. Uvediem ďalšie príklady.
1. Časové neplnenie rozpočtu, na ktoré opozícia začiatkom roku upozorňovala, je za 1. polrok 11,3 mld. Sk. Keby neboli neplánované zdroje, ako granty, dovozná prirážka a daň z príjmov vyberaná zrážkou, plnenie rozpočtu príjmov by nedosiahlo ani 40 %. Pozri strana číslo 1, tabuľka.
2. Polrok skončil schodkom cca 7 mld. Sk, čo je oproti polroku 1998 skoro o polovicu viac, t. j. 3,3 mld. Sk.
3. V roku 1999 je nutné splatiť 20 mld. Sk, čo je skutočne o 4,6 mld. Sk viac ako v roku 1998, čo sa v správe niekoľkokrát uvádza. No zabúda sa na jedno veľmi podstatné, a to, že za 1. polrok 1999 sa splatilo iba 8 mld. Sk, čo znamená, že rozdiel 4 mld. sa tlačí do 2. polroku 1999, t. j. splátka 12 mld. Sk.
Takýchto príkladov zhadzovania zodpovednosti na minulú vládu a nevypočutie opozície by som mohol menovať viac. Ja nehovorím, že minulá vláda nerobila chyby. Samozrejme, kto robí, robí aj chyby. To je úplne prirodzené. Terajšia vláda však nielen chybuje, ale svojimi reštrikčnými opatreniami likviduje podnikanie na Slovensku. Viem, že aj väčšina z vás, páni koaliční poslanci, si to uvedomuje a nechce veľmi o tom hovoriť. Poznám jeden taký vtip. Stretnú sa dvaja priatelia a jeden hovorí druhému: Skoro som svoju ženu odnaučil jesť. Ten druhý sa ho pýta: Čo sa ti to nepodarilo? Prvý odpovedá: Po troch mesiacoch hladovky zomrela, ale keby bola ešte tri mesiace vydržala, tak sa odnaučí jesť. A takouto diétou nás kŕmi súčasná vláda. Čo si neuvedomuje, že pred rokom 1989 bol základ štátu rodina a po roku 1989 je to podnikateľ, živnostník, ktorý naplňuje, resp. mal by naplňovať štátnu kasu.
Dovoľte mi citovať tri časti viet z tohto materiálu.
1. Na plnenie dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti má dosah aj celkový rast zamestnanosti a tak ďalej.
2. Pokles výnosu dane z príjmu právnických osôb súvisí so zvyšovaním stratovosti podnikateľskej sféry v minulosti ziskových podnikov a tak ďalej (strana 5).
3. Na výnos dane z pridanej hodnoty má vplyv aj zníženie kúpyschopnosti a dopyt obyvateľstva a tak ďalej (strana 7).
To sú hlavné dosahy na makroekonomiku štátu spolu so vstupom priamych zahraničných investícií, ktoré za rok 1998 predstavovali 18,9 mld. Sk, pričom za 1. polrok 1998 je to iba 4,7 mld. Sk. Pýtam sa: Čo dosiahla vláda okrem medzinárodného uznania a zvýšenia ratingu? Chce dnes vláda zapierať makroekonomické ukazovatele minulej vlády?
Posledným klinčekom do nervov nášho obyvateľstva boli vyhlásenia, že vládni činitelia sú spokojní so súčasným vývojom ekonomiky a že to ide k lepšiemu. Pýtam sa, či chodievate medzi obyčajných ľudí a medzi malých a stredných podnikateľov. Ak áno, potom neviem, prečo takýmito vyhláseniami ich dráždime. Tento vývoj predsa zatiaľ nie je v prospech Slovenskej republiky a jej občanov.
Ale nechcem iba kritizovať, chcem predkladateľa správy aj požiadať o tri veci:
1. Analýzou týchto skutočností treba poveriť odborníkov a nie takých, ktorí viac-menej pochlebujú a chcú robiť materiál za každú cenu, alebo výsledky, ktoré by mali byť dobré.
2. Skúste počúvať malých a stredných podnikateľov a mikroekonómov, ktorí vás čiastočne uvedú do problematiky, a neriaďte sa len ekonomickými poučkami. Ekonomické poučky vymyslel aj Marx a Engels.
3. Spojme sily, myslím tým koalíciu a opozíciu, hádajme sa dajme tomu o rôznych politických problémoch, hádajme sa o persónach a tak ďalej, ale nechajme pracovať ekonómov. Slovensko má veľmi veľa dobrých ekonómov, ktorí nie sú zaťažení žiadnou politickou príslušnosťou.
Ja vám navrhujem, a nielen ja, určite i viacerí opoziční poslanci, spoluprácu nielen našich ekonomických expertov pri riešení ekonomických problémov Slovenska, pretože Slovensko si nezaslúži, aby na konci tisícročia bolo chudobné a svetom podceňované.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení predkladatelia, okrem riešenia iných závažných problémov vám navrhujem aj riešenie koncepcie daňového systému, ktorý by bol progresívny, stimulačný a motivačný.
Vážení prítomní, verím, že ste môj príspevok počúvali a budete sa riadiť pragmatizmom v prospech Slovenska, a nie úzkymi politickými záujmami. Teraz to hovorím bez ohľadu na opozíciu alebo koalíciu.
Na úplný koniec vám chcem povedať, že náš zákonodarný orgán v tomto volebnom období neprijal v podstate ešte ani jeden zákon, ktorý by podporil malé, resp. stredné podnikanie. Ba naopak. Všetky jeho rozhodnutia pritvrdzujú a dokonca svojím spôsobom aj likvidujú tento druh podnikania, teda faktora, ktorý by mal tvoriť základ súčasného politicko-ekonomického systému.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dnes na pracovnej návšteve Národnej rady Slovenskej republiky je hospodársky výbor maďarského parlamentu na čele s predsedom výboru pánom Jánosom Latorcaym a veľvyslancom Maďarskej republiky v Slovenskej republike. Sú na balkóne. Vítam ich a prajem príjemné pracovné rokovanie. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána podpredsedu Národnej rady chce vystúpiť pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem povedať, že pani ministerke Schmögnerovej závidím jej optimizmus, jej nereálny optimizmus, samozrejme. Ja mať také parametre, ktoré sa dávajú do verejnosti, by som na jej mieste už ani nespávala. Schodok vo vzťahu k minuloročnému horší, investície zo zahraničia v porovnaní s minulým rokom menšie, hrozí kolaps verejných fondov, sociálneho, Národného úradu práce. Pani ministerka robí pritom takú mimiku, akože hovorím hlúposti. Ja môžem citovať tlač, z ktorej...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, skúste reagovať na posledného rečníka.
Poslankyňa K. Tóthová:
Reagujem na to, čo povedal pán podpredseda Andel. Povedal, že táto situácia je zlá. A dokonca ja skutočne mám pocit, že vníma to nielen tlač, ktorá to hovorí, že to nie sú naše výmysly, ale aj občania, pretože napríklad popularita pani ministerky Schmögnerovej z januára z 10,8 klesla v októbri na 3,4. A chcem ju požiadať, aby vo svojom záverečnom vystúpení nezačala svoju obohratú platňu dedičstvo, ale aby uviedla, kde vidí tie príčiny a čo mieni vláda s týmto robiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík a po ňom pán poslanec Húska.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
správa o rozpočtovom hospodárení za to-ktoré odvetvie by vždy mala byť - a bez ohľadu na to, či predkladateľ chce alebo nechce - zároveň správou o hospodárení štátu. Štátny rozpočet a jeho priebežné hodnotenie je vždy základným hospodárskym dokumentom štátu. A to je moja prvá zásadná výhrada, že predkladaný odpočet rozpočtového hospodárenia za 1. polrok vlastne možno cielene, zámerne obchádza vývoj hospodárskych veličín. Takže poďme z hrušky dolu a povedzme si, ako vyzeralo rozpočtové hospodárenie v kontexte vývoja hospodárstva Slovenskej republiky.
Hovorí sa o tom, že za 1. polrok 1999 hrubý domáci produkt rástol. Je to nehorázne klamstvo z hľadiska podávania istého optimizmu alebo vytvárania istého pozitívneho optimistického pohľadu, pretože tento tzv. rast hrubého domáceho produktu sa odohráva na páde priemyselnej výroby takmer o 10 % za 1. polrok meraný indexom priemyselnej výroby v stálych cenách, odohráva sa na páde stavebnej produkcie o 30 %, odohráva sa na poklese výkonnosti poľnohospodárstva. To znamená, každý normálny súdny človek si povie otázku: Ako to, že sa vykazuje rast hrubého domáceho produktu a pritom tie veličiny, ktoré tvoria zdroje, klesajú? Odpoveď je jediná a matematicky je správna, že tzv. rast hrubého domáceho produktu sa opiera o pokles deficitu obchodnej bilancie, čo by opäť bolo pozitívne, keby tým vnútorným obsahom poklesu deficitu obchodnej bilancie bol reálny rast exportu a nevyjadroval by len pokles investícií, najmä tých technologických investícií, a nevyjadroval by aj istým spôsobom značný pád vnútorného dopytu, ktorý určite z hľadiska, tam kde ide o spotrebu spotrebných výrobkov, je chvályhodná, je horšie, ak klesajú podiely investícií do budúcnosti.
Ale vláda bez začervenania pol roka vodila občanov aj tento parlament za nos a v štatistikách sa chválil rast exportu o 10 %, pritom čísla o devízovom vývoji, o dolárovom vývoji exportu ukazujú, že za 1. polrok došlo k poklesu exportu a že celý rad exportu sa opiera len o prudký pokles slovenskej koruny. Iste, v korunovom vyjadrení rast exportu, ale štáty nežijú z korunových exportných zdrojov, ale z dolárových exportných zdrojov. To znamená, celý ten guláš okolo rastu hrubého domáceho produktu je jedna falzifikácia, jedno masírovanie verejnej mienky, a pritom podstata vývoja hospodárskeho systému je úplne iná a Slovensko, slovenská ekonomika padá. Padá z viacerých dôvodov.
Ja pripomeniem niekoľko negatívnych faktorov, ktoré si spôsobila a vyrobila súčasná vláda sama, vrátane pani ministerky financií, za ktorú nesie priamu zodpovednosť. Je to nezvládnutý rozpočet roku 1999, je to rozpočtové provizórium, sú to trvale negatívne signály o východiskách Slovenskej republiky po voľbách v roku 1998, ktoré boli plošne prezentované do zahraničia. Boli to negatívne signály o možnej až 70-percentnej devalvácii. Však, pani ministerka? Boli to údaje viacerých predstaviteľov tejto vlády, že trh práce na Slovensku nebude fungovať, pokiaľ miera nezamestnanosti nebude dosahovať 25 %. Boli to ďalšie kroky, ktoré postupne sa vyplavujú na povrch. Jednorazovo výrazná tvorba rezervných a opravných položiek v závere roka 1998 v strategických podnikoch Slovenska typu Slovenského plynárenského priemyslu, Slovenských elektrární, Slovenskej poisťovne, viacerých slovenských bánk, Východoslovenských železiarní Košice, kde bol dosadený novou vládou nový manažment. A potom sa čudujete, pani ministerka, že sú vysoké vratky, že nesedia, že dochádza k výrazným dosahom v oblasti dane z príjmov právnických osôb a bolo nutné spätne dorovnávať na rok 1998 6,5 mld.
Vyrobili ste si to sami, a keď sa pozriete, vážené poslankyne, poslanci, na vývoj hospodárskeho výsledku Slovenska, ktorý kvartálne sa pohyboval na úrovni zhruba 25 mld. korún, tak vo štvrtom kvartáli 1998 spadla tvorba hospodárskeho výsledku Slovenska na mínus 30 mld. korún. Jedna neuveriteľná kamufláž, ktorou bol vyslaný do sveta jeden absolútne negatívny signál. Dnes, keď sa rozpúšťajú rezervy, tak zase sa chvália príslušné podniky, ako dobre fungujú v čase, keď sa rezervy rozpúšťajú. Malo to národohospodársky charakter. Vyzerá to, že zozadu bola za tým istá organizácia. Nič horšie si vláda na vstup do roku 1999 nemohla urobiť, ako naštartovať za štvrtý kvartál takýto údaj o slovenskej ekonomike. A samozrejme, že sa vytvorila fikcia krachujúcej ekonomiky. Až v súčasných dňoch experti Európskej komisie avizujú, že Slovenská republika má významný rastový potenciál, ale to asi sú slová, ktoré súčasnú vládu nezaujímajú. Takže to je jedna veľmi vážna vec, ktorou určite sa ešte na úrovni expertov budeme zapodievať.
Ďalší moment bol útok na vlastnícke štruktúry. Pri diskusii o takomto frontálnom útoku na vlastnícke vzťahy vo formujúcom sa trhovom prostredí sklonia hlavy aj predstavitelia Veľvyslanectva Spojených štátov a ďalších. Na to nemajú čo povedať, pretože v trhovom hospodárstve vlastnícke vzťahy by mali byť alfou a omegou, ich stabilita bez toho, že by boli preukázané nejaké porušenia zákonov, výpalníctvo v oblasti presúvania akcií zo Strediska cenných papierov na Fond národného majetku. No ako ste si mysleli, že bude reagovať podnikateľská sféra, ktorej podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu predstavuje 85 %? No jednoducho odliatím voľných zdrojov do zahraničia odišiel krátkodobý zahraničný kapitál 40 mld. zdrojov len v závere roka 1998. Samozrejme, že tie peniaze v ekonomike chýbajú. Je jasné, že súkromná sféra reagovala utlmením svojich podnikateľských aktivít. To je odraz toho prepúšťania.
Nie, pani ministerka, ako kamuflujete, ako sa vyjadrujete, že mečiarovci držali umelú zamestnanosť. Ani vy, ani Mečiar, ani nikto nemal schopnosť prinútiť súkromný podnikateľský sektor, ako sa má správať a akú zamestnanosť vo fabrikách má držať. Ale keď si vypočujete frontálny útok na vlastnícke pomery, keď štyristo podnikov od roku 1994 privatizovaných je v prvom kroku spochybnených, samozrejme, že reakcia vlastníkov je náležitá.
O katastrofických postojoch predstaviteľov súčasnej vlády v rámci východísk som hovoril, pritom zadlženosť Slovenskej republiky bola viazaná na aktíva celých 5 mld. dolárov prírastku zahraničnej zadlženosti. Medzi rokmi 1994 - 1998 boli viazané na také investície ako Mochovce, Gabčíkovo, Slovnaft, Duslo Šaľa, mnoho ďalších, to znamená, neboli to peniaze prejedené, sú to aktíva, ktoré v krátkodobejšom a dlhodobejšom horizonte budú niesť efektívne výstupy, budú splácať, budú vytvárať zdroje. Opäť je to možné preukázať trebárs na prípade Slovnaftu, ktorý zavádzal za 8 až 10 mld. technológií ročne v rokoch 1997 - 1998. Dnes už realizuje výstup, technologický výstup, bude produkovať 2,5 mld. až 5 mld. korún výstupov čistých svetlých produktov, to znamená rozdiel v obchodnej bilancii okolo 12 mld. korún plus. Ale toto nebola vôbec vláda schopná domyslieť a nastavila slovenskú ekonomiku v hospodárskej politike na reštrikcie, aby zlepšila obchodnú platobnú bilanciu, pritom tu boli založené prvky takisto v Mochovciach, takisto v ďalších fabrikách, ktoré bez krokov vlády boli v stave zlepšovať obchodnú bilanciu v rokoch 1999, 2000 a ďalej.
Chcem, vážená Národná rada, poukázať na zásadné chyby vo formovaní hospodárskej politiky súčasnej vlády. K čomu dospela tá hospodárska politika? Spomenul som tu, že dospela k reálnemu rastu slovenskej ekonomiky. Slovenská ekonomika sa dostala do lievika, v ktorom, samozrejme, potom padá produkcia ako ten fenomén, ktorý tvorí zdroje pre štátny rozpočet, pre fondové hospodárenie, pre obce a mestá a tak ďalej. A došlo teda k absolútnemu prepadu tohto fenoménu, došlo k poklesu investícií za 1. polrok o 12 %. Ale čo je paradoxné, v rámci vývoja investícií vzrástol dovoz osobných automobilov o 14 %. Aká odpoveď na tento fenomén? No jednoducho podnikateľská sféra pribrzdila rozvojové aktivity a na druhej strane v dôsledku devalvačných očakávaní a hádok o dovoznej prirážke vrazila zdroje do nákupu osobných automobilov. Nesporne takto sa správala aj časť obyvateľstva. Nezamestnanosť je dnes okolo 18,6 %, nárast o 5 % s fatálnymi dôsledkami, samozrejme, na zdroje štátu, na tvorbu deficitov aj v oblasti Národného úradu práce a s enormným tlakom na výdavky štátneho rozpočtu.
Nekompatibilná politika vlády, neschopnosť dohodnúť sa v mnohofarebnej koalícii, negatívne signály, ktoré boli vydávané, vysielané v rámci hospodárskych krokov súčasnej vlády viedli k tomu, že v marci, apríli padla slovenská koruna. Prispela k tomu určite aj nie šťastná politika tlaku na vývoj výnosových úrokov zo strany ministerstva financií a došlo teda k devalvácii slovenskej koruny radovo o 25 % s obrovskými dosahmi do finančných nákladov podnikov. Možno spomenúť Slovnaft, ktorý o tomto čase mal mať zisk 2,5 mld. korún, môžete si, pani ministerka, prečítať aj v dennej tlači, a z dôvodu tvorby rezerv na kurzové dosahy 5 mld. korún dnes Slovnaft vykazuje 2,5 mld. korún straty. Môžu sa hľadať zase, kde sa strácajú zdroje, ktoré majú slúžiť aj štátnemu rozpočtu.
Ale toto je len jeden príklad na úrovni len podnikateľskej sféry. Dosah finančných nákladov sa odhaduje okolo 15 mld. korún. Tam je základná trauma štátneho rozpočtu. Tam je základná trauma tvorby zdrojov pre verejnoprávne fondy. A stále sa hľadá nejaký vinník v rokoch 1998 a v predchádzajúcich obdobiach.
Vážená Národná rada, kam to chcem doviesť? Chcem to doviesť k tomu, že vláda a rozpočtové predstavy súčasnej vlády prezentované práve pani Schmögnerovou smerujú k tomu, že sa má zachrániť štátny rozpočet, a nepozerá sa na to, aké dosahy sú v oblasti podnikateľskej sféry.
Ale, prosím vás pekne, ak sa prijme rad zákonov, rad opatrení, ktoré tlačia dole chrbát podnikateľskej sfére, tak tá situácia skončí v jedinom, že sa zrúti národné hospodárstvo a nadväzne za tým sa zrúti aj štátny rozpočet. Je možné tú zlú politiku dokázať na konkrétnych faktoch. Došlo k vysokému rastu daňového zaťaženia ešte v rámci balíčkov opatrení - prvého, druhého. V priebehu 1. polroka 1999 tento tlak doviedol k jedinému. Síce došlo k istému prírastku, nie lepšiemu výberu, prírastku daňových príjmov z titulu zvýšeného daňového zaťaženia, ale v priebehu 1. polroka sa prudko prelomil ukazovateľ daňovej výťažnosti. A preukazuje toto prelomenie prudký nárast daňových nedoplatkov, ktoré medziročne v auguste 1999 narástli o 15,6 mld. korún. To by mohol byť a mal byť dôvod na demisiu ministra financií, pretože to je absolútny znak toho, že sú tu síce priznané daňové plnenia pod tlakom rastu daňového zaťaženia, ale hospodárska sféra nie je v stave tieto priznané daňové plnenia naplniť.
Je možné preukázať ďalšie podporné argumenty. O 20 mld. korún narástol objem zlých úverov v bankách, to znamená neschopnosť de facto podnikateľov dostáť svojim záväzkom, a o 20 % narástla medzipodniková zadlženosť. To znamená, že podniky v snahe plniť tie povinnosti, kde im hrozí trestné konanie, dane, poistné odvody, platy, buď prepúšťajú zamestnancov, alebo prednostne plnia tieto veci a neplnia svoje odberateľsko-dodávateľské vzťahy. Takže tam sme sa dostali so súčasnými reštriktívnymi opatreniami.
A čuduj sa, svete, parlament pred pár dňami schválil rad ďalších reštriktívnych opatrení v oblasti daní, z ktorých šesť zaťaží podnikateľskú sféru a občanov a jedno - samozrejme, podporujem a som rád, ak sa niekde dane znižujú, ale prichádza opäť jedna nálepka na oči v polohe zníženia dane z príjmov právnických a fyzických osôb v momente, keď z vreca podnikateľov a občanov sú vytrasené peniaze a potom z toho zvyšku veľkoryso sa ponúka, že sa nebude odvádzať 40 %, ale len 29 %. Bude zázrak, ak rad podnikov neskrachuje práve pod tlakom týchto daňových úprav a možno ešte ďalších cenových, ktoré majú rámcovať balíček od 1. januára 2000.
Pritom nie sú definované žiadne podporné programy, ktoré by dokázali vymaniť slovenskú ekonomiku z lievika, do ktorej reštriktívna poloha, negativistické videnie súčasnej vlády voči hospodárskemu poňatiu Slovensko dostali. Je teda možné povedať a dokumentuje to aj rozpočtové hospodárenie za 1. polrok, že pokiaľ v rokoch 1994 až 1998 bol financovaný aj cez deficity hospodársky rozvoj, dnes cez deficity je financovaný hospodársky pád. Môžete si položiť otázku, čo pre tento štát, pre ekonomiku je lepšie.
Takže, pani ministerka, predložená správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky je skutočne dôvodom na vážne zamyslenie o korektnosti, o zmysluplnosti súčasnej nielen rozpočtovej politiky, ale tá je východiskom pre hospodársku politiku, to znamená celkového poňatia hospodárskej politiky. Tu neobstoja kamufláže o tom, či teraz k nejakému údaju, k nejakému dňu deficit štátneho rozpočtu je 12,9 mld. o niečo viac alebo menej, pretože nevieme, koľko je na kartotékach, aké je viazanie rozpočtu. Padajú jednotlivé rezorty na "držku", ak to môžem takto povedať, a vy sa tu oháňate číslami o nižšom deficite. Keď hovoriť o deficitoch, hovorme aj o porovnateľných údajoch kartoték, hovorme o reštrikcii, výdavkoch štátneho rozpočtu, hovorme o obrovských deficitoch v jednotlivých kapitolách a najmä verejnoprávnych fondoch a financovania obcí a miest. Myslím si, že 1. polrok rozpočtové hospodárenie každému, kto trošku uvažuje, kto si tento materiál pozrel, signalizuje obrovské prehĺbenie problémov v národnom hospodárstve, kde sa naďalej vyvíjajú trendy nepriaznivo a je tu snaha vládnej koalície klamať samu seba.
Záverom, vážená Národná rada, nie že uznesenie berie na vedomie, to je zvonenie budíčka na to, aby skutočne vláda prehodnotila hospodársku rozpočtovú politiku, pretože prichádza s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2000, ktorý je konštruovaný presne v tej istej polohe, ako boli konštruované v marci východiská na rok 1999 a viedli k jedinému - pádu slovenskej ekonomiky do recesie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)