Predseda NR SR J. Migaš:
Chce na záver rozpravy vystúpiť podpredseda vlády?
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že aj keď ide o priebežnú informatívnu správu, ktorá bola po prvýkrát, podčiarkujem, prerokúvaná takto v pléne parlamentu, myslím si, že je dobré, keď sa jej venuje náležitá pozornosť predovšetkým preto, lebo to, čo sa schváli, nie je výsledkom činnosti vlády, ale práce parlamentu a myslím si, že keď prosím poslancov koalície - a stalo sa to nejedenkrát aj osobne -, aby niektoré veci ešte sledovali, tak sa rovnako obraciam na poslancov opozície, aby tak robili. Žiaľbohu, musím povedať, že niektoré vystúpenia sú smerované skôr k istým úvahám, ktoré nie sú opreté o žiadne fakty, ale mnohé z vystúpení sú veľmi vecné a ja vám veľmi pekne ďakujem.
Viacerí ste sa zmienili o skrátených konaniach. Ak kolega Kandráč citoval príslušné ustanovenie zákona, áno, s tým súhlasím, len, prosím ťa, keby si to prečítal celé a popri dôvodoch, ktoré spočívajú v ohrození základných ľudských práv a slobôd, prípadne štátu hroziacu značnú škodu, sa ďalej hovorí, že Národná rada sa môže uzniesť. Len konštatujem, že v mnohých prípadoch som tej istej mienky ako väčšina z vás, že je potrebné jednoducho včas si pripraviť právny predpis a neprerokovať ho v skrátenom legislatívnom konaní. Svoj názor som nezmenil, ani keď som si presadol z vašich lavíc na túto stoličku. Myslím si, že táto kritika vo vzťahu k jednotlivým rezortom je namieste a je potrebné, aby ste aj vy zvažovali, či je naozaj nutnosť prijať návrh, ktorý je vo vláde odporučený do Národnej rady Slovenskej republiky. V skrátenom legislatívnom konaní sme, žiaľ, niektoré predpisy však museli prijať.
Pani profesorka, ako by sa mohli konať voľby do samospráv, keď ste tak kvalitne pracovali, keby sme neboli museli v skrátenom konaní na základe zmeny ústavy prijímať zákon, ktorým sme reparovali vaše rozhodnutia súvisiace so zákonom, ktorému by ste mali rozumieť, lebo ste na to odborníčka. Žiaľbohu, je to realita, pred ktorú ste nás postavili. Teraz nechcem analyzovať ekonomickú situáciu ani prácu v jednotlivých rezortoch a myslím si, že je to vec jednotlivých ministrov, ktorí to musia urobiť. Nakoniec sa o to aj pokúsili. Ale myslím si, že je potrebné, aby sme naozaj veľmi zvážili, čo hovoríme, lebo inak to vyznieva ako "zlodej kričí, chyťte zlodeja".
Slabá informovanosť, materiály sú predkladané neskoro. Jednoducho sa ospravedlňijem za to, že to tak je a sám by som ako poslanec proti tomu protestoval.
Pokiaľ ide o to, aby sa komparoval nielen stav s Európskou úniou, ale aj s prostredím, pani poslankyňa Belohorská, v tomto smere odkazujem na rokovací poriadok, a to § 68, ktorý obsahuje náležitosti, ktoré sú predpísané pre dôvodovú správu a v zákonoch k dôvodovej správe má byť uvedené i zhodnotenie súčasného stavu, citujem, "najmä zo spoločenskej, ekonomickej, právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy" a tak ďalej. Tieto dôvodové správy by mali byť spracované v súlade s rokovacím poriadkom. Pokiaľ to nespĺňajú, žiadajte ministrov, aby pri prerokovaní zákonov doplnili tieto informácie. Myslím si, že táto požiadavka je namieste, je v súlade s rokovacím poriadkom, ale vláda to aj robí, som o tom presvedčený. Som presvedčený, že pokiaľ ide o potrebu prerokúvať niektoré zákony viackrát, uviedol som to vo svojej správe a vôbec si nemyslím, že je to niečo hanlivé, ak sa Legislatívna rada vlády jednoducho rozhodne zákon viackrát prerokovať, niekoľkokrát ho vráti.
Zmyslom legislatívneho procesu nie je prijať politické rozhodnutia, urobiť bodku za legislatívnym procesom, ale naopak, akcelerovať ho, teda prijať i stanoviská, ktoré prišli z nevládnych organizácií, prijať i stanoviská, ktoré prišli z odborných kruhov, a aj preto Legislatívna rada vlády - už to pripomenul pán poslanec Zelník, ale aj poslanec Kováč, rokovala viackrát o zákonoch, ktoré sú na tzv. zdravotnícku tematiku. Áno, je to pravda. Opakovane sme sa tými zákonmi zaoberali a museli zaoberať, lebo nielen z legislatívnotechnického, ale aj z vecného hľadiska bolo potrebné niektoré veci korigovať. Myslím si, že minister zdravotníctva mal vytvoriť dostatočný priestor na to, aby mohol komunikovať i s mimovládnymi odbornými kruhmi. A vy určite budete mať o chvíľku možnosť mu to povedať, takže by som sa touto otázkou ďalej nezaoberal.
Iba sucho konštatujem, že v správe som nehovoril o tom, že tento zákon bol pripravený kvalitne alebo nehovoril som chválospev, tak ako to hovoril pán Zelník, ale naopak o tom, že práve o týchto zákonoch sa niekoľkokrát rokovalo v Legislatívnej rade.
Je potrebné, aby ste zvážili i fakty, ktoré súvisia s uvedením zákona do účinnosti, pretože od toho dňa je vlastne zákon aj v reálnej praxi uplatňovaný.
Pokiaľ ide o dĺžku obdobia medzi predložením zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a predložením zákona, pán poslanec Kováč, asi by bolo dobré, aby sme vedeli, že návrh zákona na medzirezortné pripomienkové konanie predkladajú ministri a od toho vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania závisí, či zákon môže alebo nemôže ísť ďalej. Pokiaľ existujú zásadné rozpory medzi ministrami napríklad v otázkach financovania, realizácie, aplikácie tej právnej normy, asi je nezmyselné, aby o tom rokovala Legislatívna rada vlády. V tomto smere dosť rigorózne držím toto pravidlo a pokiaľ nie sú odstránené rozpory, tak si myslím, že iba v jednom jedinom prípade z tých niekoľko desiatok zákonov vláda musela rozhodnúť hlasovaním, pretože ministri neboli ochotní alebo schopní odstrániť rozpory medzi sebou. Považujem to za prirodzené v tomto období a aj za normálne, že toto obdobie je dlhšie. Myslím si, že sa treba naozaj zastaviť, ak chceme odstrániť chaos, ktorý tu bol.
Pán poslanec Oberhauser hovoril o skrátenom konaní, k tomu som sa už vyjadril. Myslím si, páni poslaci, musíte aj vy byť tí, ktorí musia zvážiť, či sú splnené dôvody. Vláda má právo vám to navrhnúť a Národná rada môže vo veci rozhodnúť a uzniesť sa. Niekedy vzniká neočakávaný tlak.
Pani poslankyňa Tóthová, aj ja sa pripájam na úvod k predsedovi, pokiaľ ide o gratuláciu. Ak ste očakávali písomný materiál, musím konštatovať, že som ponúkal písomný materiál, ale bolo mi povedané, že mám podať ústnu informáciu. Je to informácia, ktorá sa môže podať ústne, je to v súlade so zákonom, ale ak budete mať záujem, nech sa páči, môžete sa ohlásiť a tie čísla vám bez problémov dám, dokonca aj so zákonmi, ktoré boli odložené. Nerobíme z toho na rozdiel od vás žiadnu tajnosť. Vy ste tu ako podpredsedníčka vlády ani raz za celé obdobie nestáli a nehovorili priebežne o tom, ako sa plní plán legislatívnych úloh, a myslím si, že skôr to treba oceniť. Opakujem, čísla vám dám k dispozícii, nie je to žiadny problém.
O kvalite legislatívneho procesu musíme hovoriť z dvoch hľadísk. To jedno je jednoducho, ako je rešpektovaná ústavnosť, a to druhé je, ako je rešpektovaný zákon v právnoaplikačnej praxi. Zamyslite sa, pani poslankyňa, nad tým, aké boli výsledky vašej práce, keď je nutné v tomto období urobiť toľko zmien i s ohľadom na harmonizáciu nášho právneho poriadku, keď je nutné, aby sme po skríningoch menili to, čo ste vy vlani a predvlani prijali. Zamyslite sa nad kvalitou práce aj s ohľadom na rozhodnutia Ústavného súdu, čo už tu bolo citované.
A pokiaľ ide o zákon o exekútoroch, tiež sa domnievam, že práve na základe zmien, ktoré sa stali v Národnej rade, bol zákon právom vrátený prezidentom. Plne rešpektujem vaše rozhodnutie a, samozrejme, diskusiu na túto tému môžeme viesť aj na odbornej úrovni. Konštatoval som, že zákony neboli vrátené z dôvodov, ktoré by obsahoval sám návrh zákona. Tie zákony boli vrátené preto, lebo došlo k zmenám v Národnej rade Slovenskej republiky a ohľadne pozmeňujúcich návrhov. Chcem len pripomenúť, že sa cítim byť súčasťou i tohto procesu, nevyzúvam sa z neho, som dostatočne sebakritický. Len by bolo namieste, aby sme veľmi dobre hovorili alebo presne hovorili to, čo treba. Naozaj som nepovedal, že nebol vrátený zákon prezidentom. Povedal som, že nebol vrátený na základe tých ustanovení, ktoré boli predložené vládou. Bol vrátený na základe zmien, ktoré sa tu stali.
Myslím si, že je potrebné aj trošku zmierniť tempo. Ak chceme zosystematizovať náš právny poriadok, asi nie je možné pokračovať v tempe, ktoré znamená prijímanie okolo 200 zákonov ročne. To asi nič nezosystematizujeme. Tiež asi musíme zvážiť, či nie je čas, aby sme sa trošku zastavili a prijali základné kódexy. Je to v pláne legislatívnych úloh a začíname na tom pracovať. Myslím si, že je tiež potrebné, aby sme si spoločne uvedomili, že teraz formujeme novú právnu tvár tohto štátu i s ohľadom na Európsku úniu.
Pokiaľ ide o samotnú aplikáciu a právnoaplikačnú prax, jednoducho je nutné urobiť niektoré zmeny práve preto, že tie predchádzajúce sa v praxi neosvedčili. Teraz nechcem hovoriť o politických otázkach. Ale niektoré veci boli vecne rozhodnuté, prijaté, výsledok aplikácie v praxi je nemožný. To súvisí aj s tým, čo si hovoril ty, pán poslanec Kandráč, o exekútoroch, ktorí nemajú vzdelanie. Predsa ten zákon bol prijatý pred troma rokmi, myslím si, výsledok je taký, že boli vymenované zdravotné sestry, alebo neviem kto, za exekútorov a terajšia novela to mala odstrániť. Dokonca to odstraňuje tým, že sa nariaďuje, aby sa do určitého času jednoducho v tom urobil poriadok a otvára sa vejár na väčšie množstvo exekútorov. Hľadáme teda nejakú možnosť na korekciu v tejto oblasti.
Rovnako si myslím, že niektoré inštitúty tohto zákona boli doslova zneužité v praxi, nemyslím si však, že boli zle myslené. To je vecná diskusia a rád by som o týchto otázkach hovoril niekedy aj širšie, možno v ústavnoprávnom výbore, lebo to zhodnotenie právnoaplikačnej praxe je jednou z podmienok ďalších krokov. Z tohto pohľadu, pani poslankyňa Tóthová, aj keď rady, ktoré ste dali, som si vypočul rád, ale jednoducho ste hovorili celkom o inom, nie o legislatívnej politike. Organizačnú prácu si nepleťme s legislatívnou politikou. A ak tu pani poslankyňa Belohorská kritizuje prácu pracovníkov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, pretože večer zasadáte, tak si myslím, že kritika pracovníkov, ktorých ste viedli aj na Úrade vlády Slovenskej republiky, by bola o tom istom. To tiež súvisí s organizáciou a systematikou práce.
Myslím si, že je potrebné dodržovať aj zákon o tripartite. Som tej mienky, že predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ktorým je pán podpredseda vlády Mikloš, si to uvedomuje a vynaloží všetko úsilie na to, aby sa jednoducho veci včas prerokovali. Som o tom presvedčený.
Pokiaľ ide o harmonizáciu nášho právneho poriadku, musím konštatovať, že hodnotenie Európskej komisie práve v tomto smere vysoko pozitívne za posledný rok konštatuje zjavný pokrok a aj vďaka vám všetkým v opozícii, koalícii, pretože boli prijaté niektoré právne predpisy, a zasa, Pavol Kandráč, niektoré z nich v skrátenom konaní, pretože štyri roky sa na nich jednoducho robilo a blížil sa termín. Boli prijaté právne predpisy, ktoré nás skutočne zharmonizovali. Tiež si nemyslím, že sú prijaté do detailov celkom dobre, ale myslím si, že základné idey, smery, jednoducho nastavenia filozofie zákonov sú správne, a som presvedčený, že korekcie nebudú rýchle, že budú potrebné až po dlhšom období.
V tomto smere sme teda dokázali jednak lepšie organizovať prácu, pani poslankyňa, a nepochybne sme ju dokázali aj lepšie predať. Poviem to tak úprimne. Výsledok je zapísaný práve v hodnotení komisie, takže kritiku v tomto smere, myslím si, ste si mohli ušetriť.
Pokiaľ ide o články, ktoré sa dotýkajú rezortov, áno, je to jednoducho tak. Však prečo by sme to mali zakrývať, a to sa týka aj stanovísk legislatívneho odboru na Národnej rade Slovenskej republiky. Som veľmi rád, že má pripomienky. Zdôrazňujem to ešte raz. Som veľmi rád, že i legislatívny odbor Národnej rady vyjadruje svoje postoje, stanoviská k legislatívnotechnickým podmienkam. Neviem, ako ste to mali organizované vy, ale teraz je tento odbor permanentne pozývaný na zasadnutie Legislatívnej rady vlády. Zúčastňuje sa na ňom a je dobré, keď sa nám ešte nepodarí zachytiť nejakú drobnosť, aby sa urobila tu. Ale na druhej strane, opäť to musím povedať, dúfam, že v tomto období neexistuje stanovisko žiadneho ministra ani podpredsedu vlády vo vzťahu k legislatívnemu odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by znamenalo, že toto a toto tam nesmiete uviesť, toto a toto nesmiete povedať, tak ako to bývalo v minulosti. Musím vám povedať, pani poslankyňa, že ani ja som nepísal žiadne čierne knihy, ani som sa nevracal do minulosti, ale keď chceme hodnotiť niektoré záležitosti, práve od vás by som to čakal ako veľmi objektívne.
Myslím si, že je potrebné, aby sme naozaj brali aj diskusiu o týchto otázkach za vecnú, lebo vecné pripomienky sa dajú uviesť do života. A som veľmi otvorený diskusii pravou i ľavou stranou parlamentu i odborníkmi. Na druhej strane jednoducho nemôžem akceptovať planú kritiku, z ktorej sa vytĺka len politický kapitál, a nemôžem ju nazvať nijako inak ako demagógiou. Ktorýkoľvek z poslancov sa ohlási na zasadnutí Legislatívnej rady vlády ku konkrétnemu zákonu a chce dopredu dokumenty, bez problémov ich môže dnes dostať. Môže vstúpiť do toho procesu a som pripravený, samozrejme, vytvoriť aj na to priestor, nehovorím, že vždy cestou zasadnutia Legislatívnej rady vlády, ale inak. Vyzývam vás teda, poďme spoločne robiť kroky smerujúce ku skvalitneniu v legislatíve.
Áno, rok som aj ja bol ticho, pokiaľ ide o hodnotenie legislatívy rezortov. Považoval som to za potrebné s ohľadom na stabilitu koalície, ale aj vytvorenie určitej priaznivejšej atmosféry spoločnosti. Áno, ak kritizujem ministrov alebo poukazujem na niektorých z nich, myslím si, že tiež nesmeruje k ničomu inému než k tomu, aby sme si uvedomili, že plán legislatívnych úloh vlády je jedným zo základných nástrojov realizácie programového vyhlásenia vlády a z tohto pohľadu má aj nesmierny politický význam. V tomto smere vítam aj výzvu po prvom roku povedať si, kde sú rezervy a čo by sme mohli zlepšiť.
Ďakujem všetkým, ktorí s týmto cieľom vystúpili v rozprave.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Končím tento bod programu.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní o bode konkretizácia úloh Národného programu proti drogám na rok 1999.
Máte to ako tlač 376.
Pán podpredseda vlády Csáky už uviedol tento materiál.
Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslanca Alojza Rakúsa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám ako spravodajca predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní materiálu - konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám na rok 1999 (tlač 376).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 397 zo 7. októbra 1999 pridelil uvedenú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu dňa 27. októbra 1999. Vo svojom uznesení číslo 71 výbor predložený materiál vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
1. Konkretizáciu úloh Národného programu boja proti drogám na rok 1999 vziať na vedomie.
2. Zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 507 z 12. decembra 1996, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky odporučila vláde Slovenskej republiky vytvoriť podmienky na pravidelné vyhodnocovanie efektívnosti prijatých opatrení, ako aj na vyhodnotenie efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov a tieto vyhodnotenia každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do 30. novembra, a to vzhľadom na prijaté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 12. mája 1999, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky rozpracovať Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 na podmienky jednotlivých rezortov a zabezpečiť jeho finančné krytie s termínom do 30. septembra 1999.
3. Požiadať vládu Slovenskej republiky predkladať Národnej rade Slovenskej republiky súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 a návrh na jeho aktualizáciu v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 12. mája 1999. Termín každoročne do 30. apríla.
4. Odporučiť Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu venovať výraznú pozornosť prevencii drogovej závislosti vo vysielacom čase, ktorý je najviac sledovaný mladou generáciou.
Výbor konštatoval, že nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Uviedol by som len jednu vetu na vysvetlenie k bodom 2 a 3, kde sa žiada zrušenie uznesenia, ako to máte uvedené v správe. Je to z toho dôvodu, že by to vytváralo zbytočnú duplicitu, lebo iným, neskorším uznesením sa takáto správa podáva. A po druhé ruší sa to, že sa samostatne podávala správa o situácii v Bratislave a aká je na Slovensku. A tu ide vlastne len o to, aby sa to zlúčilo do jednej správy s tým, že v spoločnej správe bude osobitne vyčlenená Bratislava ako mesto, ktoré má v tomto smere najväčšie problémy.
Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spoločného spravodajcu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Ferkó. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy, vážení páni,
nechcem zdržiavať rokovanie parlamentu, ale myslím si, že bod, ktorý prerokúvame, a to je konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám, je taký vážny, že predsa mi len dovoľte povedať aj pár slov, aj kritických výhrad, ale aj požiadavku smerom k rozpočtu, a to je hlavným cieľom môjho vystúpenia.
Moja prvá kritická výhrada je k tomu, že teraz na konci novembra, konkrétne 25. novembra, prerokúvame tento bod, kde sa hovorí, že je to konkretizácia úloh na rok 1999. Myslím si, že je to naozaj veľmi trápne a takéto materiály by sa mali prerokúvať v januári, vo februári, aby to bolo na rok, aby sme ho mohli dopĺňať. Takto to nemá zmysel, pretože vlastne je koniec roka a už tieto aktivity prebehli, nemohli byť dopĺňané. Viem, že v materiáli je aj návrh, aby sa tieto materiály vždy prerokúvali v 1. štvrťroku, a myslím si, že tak to má byť, pretože inak to skutočne nebude mať zmysel.
Pozitívne sa musím vyjadriť o tom, že naozaj od roku 1995, odkedy existujú inštitúcie, ktoré sa cielene zaoberajú touto problematikou tak, že spracúvajú tento materiál kvalitnejšie a aj mnohé rezorty pristúpili k tejto úlohe s náležitou vážnosťou a neurobili si len to obvyklé "odfajknutie", že splnili sme úlohu. Myslím si, že takto seriózne k tejto problematike vždy pristupovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré si nedáva úlohy len na to, aby ich dalo na papier, ale naozaj ich aj plní a myslím si, že sa aj môže preukázať mnohými pozitívnymi výsledkami.
Musím povedať, že v porovnaní s minulými rokmi sa podstatne skvalitnil materiál, ktorý predložilo ministerstvo vnútra, ale, bohužiaľ, som sklamaná tou časťou, ktorú spracovalo ministerstvo zdravotníctva, pretože sa zaoberá iba liečbou a v programovom vyhlásení vlády pre rezort ministerstva zdravotníctva je práve táto úloha zdôraznená ako jedna z prioritných úloh a, bohužiaľ, tento materiál nie je tak spracovaný. Nie je to adresované vám, pán podpredseda, lebo vy iba gestorujete, ale myslím si, že ministerstvo zdravotníctva by malo pristupovať kvalifikovanejšie k tomuto materiálu.
Čím som sklamaná, to sú dva rezorty. Jeden, ktorý má naozaj veľkú a zásadnú úlohu v tejto problematike, a to je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva si síce dá veľa úloh a papierovo naozaj, keby ste si to neprečítali, tak si poviete, no to je rezort, ktorý má záujem a ktorý pracuje. Rezort má záujem, to musím povedať, aj mnohé kroky urobil, ale na mnohých úlohách ustrnul a vlastne nie sú to úlohy, ktoré by zodpovedali súčasnosti a súčasnému zmýšľaniu mladého človeka, ktorého chceme ovplyvniť, aby nesiahal po droge, ale aby si zvolil kvalifikovanejšiu a kvalitnejšiu náplň trávenia voľného času. Myslím si, že by tu namiesto tej rôznej prednáškovej činnosti, ktorá nemá patričný efekt - ja sa tejto problematike venujem dlhé roky a mám aj analýzy -, lebo jednorazové prednášky alebo aj systémové prednášky, ak sú urobené len formou prednášky, bez náležitého motivačného stimulu a bez náležitého vplyvu nielen na racionálnu zložku, ale aj na emocionálnu zložku mladého človeka, tak vlastne nemajú takýto efekt.
Čo ma najviac sklamalo, je ministerstvo financií, pri ktorom síce viem, že je to zložitejšie ako pri rezortoch, ktoré som vymenovala, aby urobilo nejaký projekt, ale myslím si, že toto ministerstvo pristupovalo k tej úlohe tak, že jediným spôsobom si "odfajknem" splnenie úlohy, lebo sa zameralo na svojich zamestnancov. Prepáčte mi, to môže byť jedna zložka, ktorú neodmietam, ale aby len kontrolovali svojich zamestnancov, či používajú na pracoviskách rezortu drogy, a pre nich robiť - napríklad úloha 4 -, organizovať pre zamestnancov ministerstva kurz morálky a etiky, tak to je naozaj pre dospelých ľudí, častokrát vysokoškolsky vzdelaných, nevhodný spôsob. Tak si myslím, že rezort si má radšej dať menej úloh, ale také, ktoré sú kvalifikovanejšie.
A na záver, prečo vôbec toto moje vystúpenie tu je. Vieme, že bez potrebných financií všetky úlohy, či sú kvalitne spracované alebo povrchne spracované, zostanú iba papierovými úlohami. Tak vás chcem, dámy poslankyne a páni poslanci, požiadať, keď budeme preberať rozpočet, je tam aj kolonka rozpočtu pre túto organizáciu a pre fond, ktorý zastrešuje finančné prostriedky na riešenie problematiky drogových závislostí, prosím vás, podporte dostatočné zvýšenie alebo dostatočnú sumu na túto formu riešenia problémov. Hovorím to už teraz, lebo ak pri rozpočte nebude prijateľná suma, ktorá by pokrývala všetky potrebné úlohy, tak budem navrhovať, aby bola táto suma upravená. Minulý rok sa mi to podarilo, bola aspoň čiastočne upravená, tak dúfam, že podporíte navŕšenie tohto rozpočtu. Nie je to žiadne populistické gesto, uvedomme si, že bez peňazí nemá zmysel hovoriť o nejakých úlohách boja proti drogám v roku 2002 a v ďalších rokoch.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zelník ako jediný prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
súhlasím s vystúpením pani poslankyne Aibekovej. Prekvapuje ma, že tento materiál je viac-menej v polohe materiálu, ktorý mal splniť iba to, že áno, niekto si splnil úlohu, ale obsahovo je materiál veľmi slabý. Zrejme niekto podceňuje drogovú závislosť, kriminalitu a všetko to, s čím je drogová závislosť spojená. Myslel som si, že v tomto materiáli sa zhodnotia skúsenosti, ktoré máme, lebo treba povedať, že drogová závislosť sa prakticky rozvíja alebo naberá na intenzite po roku 1990.
Myslel som si, že po tomto období predkladateľ dokáže materiál postaviť do koncepčnej polohy, ktorá by povedala čo ďalej. V tomto smere by mali rezonovať najmä tri rezorty, najviac ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra, nehovoriac o tom, že ministerstvo zdravotníctva si to dalo ako prioritnú úlohu do programového vyhlásenia vlády, že sa bude zaoberať a bude klásť dôraz najmä na protidrogovú prevenciu. Uvedomujem si, že otázka prevencie a otázka riešenia tohto problému je celospoločenská, ale tomuto materiálu sa nevenovala patričná pozornosť, aby bol jednak východiskom zníženia počtu drogovo závislých, otázkam prevencie a aj tomu, aby si rezorty dali konkrétne úlohy, a nie formálne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ako posledný prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Ferkó.
Po tomto bode bude ešte nasledovať správa o rozpočte a potom by sme hlasovali o troch správach.
Nech sa páči, pán poslanec Ferkó.
Poslanec B. Ferkó:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému materiálu, ktorý je vypracovaný na základe uznesenia vlády a Národnej rady Slovenskej republiky o rozpracovaní konkretizácie Národného programu boja proti drogám na podmienky jednotlivých rezortov.
Rezorty rozpracovali celkovú stratégiu a ciele Národného programu boja proti drogám v zmysle konkretizácie úloh na rok 1999 na vlastné podmienky, ale musím konštatovať, že niektoré úlohy sú formálne.
Po druhé, materiál nedefinuje finančné krytie súvisiace s plnením úloh. Národný program boja proti drogám musí byť cieľavedomý a komplexný na riešenie takého závažného celospoločenského problému, akým sú drogy a drogové závislosti. Ide o široký okruh problémov, lebo nežiaducim spôsobom môže byť postihnutá celá spoločnosť a ohrozené zdravie veľkej časti obyvateľstva. Počet narkomanov na Slovensku sa odhaduje asi na 60 tisíc. Priemerný vek detí, ktoré už mali prvý kontakt s drogou, sa znížil na 12 rokov. Celkovo na Slovensku vyskúšalo drogu v roku 1994 6 % mládeže, v roku 1996 19 % a v roku 1998 až 28 % mládeže. Tieto údaje dokazujú, že problém drog a drogovej závislosti je v našej krajine viac ako alarmujúci.
Účelom opatrení, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, je akútne riešenie drogovej závislosti so zámerom podchytiť problematiku drogových závislostí v plnom rozsahu, počnúc prevenciou cez liečbu smerom k resocializácii. Opatrenia reagujú na neustále sa vyvíjajúcu situáciu na drogovej scéne na Slovensku, kde sa ponúka dostupnosť drog na nelegálnom trhu, stále sa zvyšuje a zvyšuje sa aj počet užívateľov drog, pričom klesá ich vek. Vzhľadom na multidisciplinárnosť riešenia na realizácii opatrení sa musia aktívne podieľať všetky ústredné orgány štátnej správy, krajské úrady, okresné úrady, vrátane svojich priamo riadených organizácií v úzkej spolupráci s rodinou a školskými zariadeniami, hlavne vo vzťahu k zdravej vekovo nižšej populácii, ktorá ešte neprišla do styku s drogami.
Zásada, radšej predchádzať ako liečiť, platí aj pri práci s drogovou závislosťou. V rámci prevencie užívania drog a drogovej závislosti nesmieme zabudnúť na tzv. vstupné drogy, ktorými sú alkohol a tabak. Výskum ukazuje, že alkohol a tabak sú mladistvým najprístupnejšie drogy. Sú označované ako vstupné drogy, ktoré mladiství užívajú najčastejšie a otvárajú im cestu k iným drogám. Len na ilustráciu by som chcel pripomenúť, že spotreba alkoholu na Slovensku na obyvateľa na jeden rok je cca 10 až 12 litrov. Spotreba cigariet v kusoch na jedného obyvateľa cca 1 800 kusov.
Svetová zdravotnícka organizácia rozoznáva tri oblasti prevencie. Po prvé, primárna prevencia má za úlohu podporovať ľudí v ich vedení života a pomáhať im pri prekonávaní vzniknutých problémov. Ide tu predovšetkým o posilňovanie pocitu vlastnej hodnoty a samostatnosti, pričom veľkú úlohu má zohrať rodina. Nedostatočná starostlivosť v rodinách a citový chlad privádza deti do rôznych skupín, kde hľadajú sebarealizáciu, potvrdenie identity a vyplnenie citovej prázdnoty. Najväčšou chybou rodičov je, že si nepriznávajú, že práve ich deti by mohli byť tými postihnutými. Rád by som ich upozornil, aby si pozorne všímali svoje deti a nepripisovali zmenu správania sa len puberte. Môžu byť svojou predstavou, že narkoman je troska, vydedenec spoločnosti, kruto zasiahnutí, keď to bude ich dieťa, ktorému nebudú môcť pomôcť. V každom regióne Slovenska sa stretávame s týmito javmi, ktoré výrazne narušujú psychický vývin detí a poškodzujú ich zdravie. Deti začínajú používať návykové látky už na základných školách, na rôznych diskotékach a tak ďalej. Bohužiaľ, vo väčšine týchto regiónov deti s týmito problémami nie sú podchytené, evidované a adekvátne liečené. Je nutné rodičov, pedagógov a lekárov prvého kontaktu otvorene informovať o závažnom nebezpečenstve tohto problému.
Základom zdravého životného štýlu je citové zázemie, vyznávanie pravých životných hodnôt, čo sú atribúty, ktoré musí dieťa dostať už v rodine. Len tak sa môže naučiť žiť vedľa drogy a nie s drogou. Ak nebudeme rozprávať so svojimi deťmi o drogách my, urobí to niekto iný.
Po druhé, sekundárna prevencia nastupuje pri ohrození závislosťou, to znamená, keď už má človek kontakt s prostriedkami závislosti, keď sa ukazuje problematické zaobchádzanie s týmto kontaktom.
Po tretie, terciálna prevencia sa prevažne vykonáva pri následnej starostlivosti, teda pri liečebnom postupe medzi terapiou a samotným životom závislého človeka. Sústredí sa na stabilizáciu postihnutých s cieľom potláčať recidívu.
Cieľom všetkých preventívnych opatrení musí byť posilňovanie tých ochranných faktorov u detí a mládeže, ktoré zabránia neskoršiemu zneužívaniu drog. Úlohou všetkých preventívnych opatrení je umožniť deťom a mládeži získanie vedomostí, postojov z kompetencií, ktoré zabránia neskoršiemu zneužívaniu drog. Prevencia drogového zneužívania sa musí vložiť do všeobecnej koncepcie zdravotnej výchovy, do celkového konceptu všeobecnej podpory zdravia. Pre všetky druhy preventívnych opatrení drogovej závislosti platí včasnosť, dlhodobosť a kontinuita.
Konkretzácia úloh Národného programu boja proti drogám obsahuje rozpracovať základné smery protidrogovej politiky. Ide o dokument celospoločenského úsilia na potlačovanie drogových závislostí, znižovanie nelegálnej ponuky drog na našom trhu a určuje hlavné ciele zdravotníckej a sociálnej starostlivosti obyvateľov, ktorí sa dostali do drogovej závislosti. Vláda Slovenskej republiky je vedená snahou dôsledne potlačovať ponuku a obmedzovať požiadavku po drogách. Vláda je ďalej odhodlaná aktivizovať, stimulovať a cielene podporovať komplex opatrení najmä v zdravotnej a sociálnej oblasti zameraných na účinnú pomoc závislým občanom a rizikovým skupinám, na reintegráciu vyliečených osôb do spoločnosti a predovšetkým na rozvíjanie a uplatňovanie prevencie drogových závislostí.
Úlohy rezortu sa orientujú na jednotlivé oblasti podľa vlastných kompetencií a sú definované aj spoločné úlohy. Ich konkretizácia a časové ohraničenie vytyčuje priority rezortov v boji proti drogám vo všetkých oblastiach protidrogovej politiky vlády. Zohľadňuje potrebu koncepčného a systémového rozvíjania Národného programu boja proti drogám s cieľom znižovania dopytu po droge, zneužívania drog a zamedzovania ponuky drog. V oblasti redukcie ponuky drog ťažiskovými úlohami sú opatrenia voči nezákonnému obchodu a výrobe drog. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je hlavným nositeľom aktivít redukcie ponuky drog, teda represívnych činností. Plnenie úloh v jeho pôsobnosti zabezpečuje najmä Národná protidrogová jednotka, príslušníci kriminálnej polície a vyšetrovatelia. Národná protidrogová jednotka vykonáva zber údajov súvisiacich s protidrogovou kriminalitou, spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, ale aj inými rezortmi ako napríklad s ministerstvom financií, Colným riaditeľstvom.
V oblasti redukcie požiadavky po droge sa aktivity delia na oblasť prevencie drogových závislostí, liečby a resocializácie u toxikomanov. Ťažiskovými sú rezorty školstva, zdravotníctva a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Odborníkom v tejto oblasti, ale dnes už i mnohým laikom je jasné, že investovaním do prevencie drogových závislostí je možné predchádzať nárastu počtu drogovo závislých osôb a s tým spojených nemalých finančných súm na ich liečbu a následnú resocializáciu so zapojením sa do normálneho života.
Moderná medicína si poradila s celým radom chorôb, ktoré po desaťročia až stáročia trápili ľudskú populáciu. Vzhľadom na to, že pri liečbe drogových závislostí percento úspešnosti vyliečenia nie je príliš vysoké, dbajme na to, aby našou hlavnou zbraňou v tomto boji bolo preferovanie prevencie, aby každý z nás budoval u svojich detí silný zmysel pre morálku a pravé hodnoty života. Je to široký okruh problémov, ktorý nemôžeme dnes ľahostajne zanedbať, lebo zajtra môžeme za to zaplatiť krutú daň.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ferkóa - pán poslanec Kandráč, ako posledná pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predseda,
pani ministerka,
pán podpredseda vlády,
kolegovia, kolegyne,
iste ide o veľmi aktuálnu problematiku a oceňujem interdisciplinárny prístup k nej, ale chýbajú mi určité časové horizonty na plnenie stanovených úloh s možnosťou kontroly, pretože ak zostanem len vo forme konštatovania úloh a nemožnosti ich kontrolovať, tak je to len formálny prístup.
Uplatnil by som druhú poznámočku. V konkretizácii úloh je málo zvýraznená spolupráca s teoretickými pracoviskami nie medicínskeho charakteru, pretože prevencia voči drogám nie je len medicínska záležitosť, ale aj iných teoretických pracovísk vrátane praxe.
Po tretie mi chýba uplatnenie záverov z kongresu OSN, najmä z posledného, ktorý bol tohto roku a konal sa vo Viedni. Nie je možné, aby sme ich neakceptovali, resp. nebolo by dobré, keby sme neakceptovali tieto závery. Sú skutočne interesantné a pomohli by v boji proti tomuto neduhu. Veľmi jednoznačne si treba postaviť otázku, či je možné vybojovať boj s drogami, alebo nie je možné. Myslím si, že nie je možné, je ho možné dostať do určitých hraníc, pod určitú kontrolu a tam môžeme určitými prostriedkami viac či menej ovplyvňovať tieto narušené osobnosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
S väčšinou vystúpenia pána poslanca Ferkóa súhlasím a myslím si, že je dobré, keď spomenul aj alkohol a cigarety, pretože v materiáli, alebo keď sú nejaké vystúpenia či nejaké informácie, tak skôr sa teraz zameriavajú už iba na drogu ako takú, ale aj alkohol je droga. No predsa len sa drogy delia do niektorých skupín a dnes sa na alkohol akosi zabúda a takisto na cigarety. V tomto naozaj máme, bohužiaľ, popredné miesto v Európe, ktoré by sme nechceli. Naša mladá generácia v príliš mladom veku siaha po cigaretách, príliš veľa populácie fajčí, príliš veľa žien fajčí a opatrenia, ktoré sme prijali v tejto oblasti - nakoniec máme aj zákon -, sú neúčinné. Tak si myslím, že aj tu by mali byť smerované ďalšie opatrenia.
A na záver len jednu krátku poznámku, pretože je v uznesení, ktoré budeme schvaľovať. Pán poslanec sa zameral na rodinu, má úplne pravdu, ale myslím si, že si v našej spoločnosti dosť neplnia svoju funkciu verejnoprávne médiá, či Slovenský rozhlas, alebo Slovenská televízia, ktoré by mohli inými spôsobmi ovplyvňovať a informovať mladú generáciu. Mali by to byť také spôsoby, ktoré mladá generácia prijme a nad ktorými sa zamyslí. Nemá zmysel nejaký kreslený šot, ktorý stojí veľa peňazí, ale každému je na smiech a vplyv v oblasti prevencie drog má nulový.
Chcem vás požiadať, aby ste naozaj prijali toto uznesenie a aby aj výbor pre zdravotníctvo, ale aj výbor pre kultúru a médiá prijal opatrenia, aby sa verejnoprávne inštitúcie tejto problematike venovali oveľa viac a predovšetkým oveľa kvalitnejšie.