Devätnásty deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. novembra 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlenenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: páni poslanci Baco, Bauer, Brhel, Krajči, Langoš, Lexa, Orava, Palacka, Prokeš, Sládeček, Slota. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Oľga Keltošová, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Cabaj a pán poslanec Tkáč.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pokračujeme v prerušenom rokovaní o bode informácia o aktualizácii Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Do rozpravy boli prihlásení ešte dvaja poslanci: pán poslanec Zelník a pani poslankyňa Tóthová.
Dovoľte mi pred začatím rozpravy poblahoželať všetkým Katarínam a osobitne pani poslankyni Kataríne Tóthovej.
(Hlasy v sále.)
Pani poslankyni Čižmárikovej a všetkým Katarínam. Povedal som všetkým Katarínam a pani poslankyni Tóthovej, ktorá vystúpi v rozprave. (Potlesk.) Áno, to bola správna faktická poznámka, že všetkým Katarínam pri televíznych obrazovkách. Večer si to pozrú v zázname.
Takže, pán poslanec Zelník, nech sa páči.
Po ňom vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec Š. Zelník:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
nemal som pôvodne v úmysle prihlásiť sa, vážený pán podpredseda vlády, ale keď som počul chválospevy na zákony ohľadom zdravotníctva, nedalo mi, aby som vás neuviedol do obrazu. To nebude kritika na vás, lebo si myslím, že Legislatívna rada vlády, aj vy sám môžete pracovať iba s takými materiálmi, ktoré dostávate z jednotlivých rezortov. Zodpovedné je vecne príslušné ministerstvo z vecnej a odbornej stránky, aké materiály vám predloží, Legislatívna rada vlády, ktorá, myslím si, je veľmi fundovaná a sú tam dobrí právnici, môžu posúdiť vecnú a odbornú stránku a dať ju z istej miery do akéhosi legislatívneho rámca či zosúladenia s inými zákonmi.
Je veľká škoda, že z vecnej stránky tieto materiály prichádzajú do Legislatívnej rady vlády aj do vlády, aj do parlamentu vo veľmi úbohom a žalostnom stave, a musím povedať, že zatiaľ všetky zákony, ktoré predkladalo ministerstvo zdravotníctva, neboli zlepšením toho, čo predošlý zákon obsahoval, ale práve naopak, vniesli do zdravotníctva chaos, zhoršenie financovania, založila sa možnosť väčšej korupcie a netransparentnosti postupov.
Poviem o jednotlivých zákonoch, ktoré boli predkladané vládou a boli schvaľované v Národnej rade. Išlo o zákon o Liečebnom poriadku, tzv. krízová kategorizácia liekov, kde pán minister presviedčal a iste aj vás presvedčil v Legislatívnej rade aj vo vláde o tom, ako je tento zákon a táto kategorizácia prepotrebná na záchranu občana.
Vážený pán podpredseda vlády, viete, čo spôsobila táto krízová kategorizácia? Pri ekonomickom zhodnotení nás len za pol roka krízová kategorizácia stála viac o 700 miliónov korún. Počujete dobre. Nehovoriac o tom, že odhadom asi 30 % pacientov lieky vôbec neužívalo, lebo sa k nim nedostalo, lebo ich v lekárňach jednoducho nezohnali, pretože sa tak zhoršila otázka financovania v zdravotníctve, že jednoducho lekárnici nemali lieky za čo kupovať, alebo boli také vysoké úhrady na lieky a taká vysoká spoluúčasť, že pacient si nemohol túto spoluúčasť dovoliť, a preto si lieky ani v lekárni nevybral. Teda napriek tomu, že 30 % pacientov lieky nedostalo, napriek tomu táto krízová kategorizácia nás stála skoro o trištvrte miliardy viac len za polroka.
Ešte by som vám prečítal to, čo uverejnili hneď po schválení tohto zákona mnohí odborníci. Napríklad jedni hovoria, že o zaradení liekov do jednotlivých kategórií plne hradené poisťovňou, čiastočne hradené poisťovňou a hradené v plnej výške pacientom rozhoduje tzv. kategorizačná komisia. Je paradoxom, že dokonca ani farmaceuti - odborníci na lieky - nevedia, kto je členom kategorizačnej komisie. Je doslova zarážajúce, že pacienti s chronickými nádorovými bolesťami doplácajú na morfínový prípravok takmer 700 korún, že doplácajú na antibiotiká liečiace pôvod choroby, ale nedoplácajú napríklad na vitamíny A alebo E, ktorých preplácanie by sa malo viazať na presne diagnostikované ochorenia.
Touto krízovou kategorizáciou, pán podpredseda vlády, sa založil začiatok sociálnej eutanázie, pretože skutočne pacient, ktorý mal doplatiť vysokú sumu, jednoducho na to nemal a nemohol užívať lieky, nehovoriac o tom, že zdraženie liekov alebo zdraženie celej kategorizácie nastalo preto, že týmto zákonom sme donútili lekára predpisovať drahšie lieky. Viete prečo? Pretože v zákone bolo, že na lacnejší liek si pacient musel doplatiť, pričom drahší liek bol plne hradený poisťovňou. No, samozrejme, keď pacient prišiel, ukážem vám list, kde samotný pacient prišiel za lekárom, keď počul správy o stave v zdravotníctve, užíval liek proti alergii Claritin, ktorý stál 420 korún, prišiel za lekárom, pretože predtým užíval Tavegil, ktorý stál 100 korún, a hovoril, že napíšte mi ten lacnejší, lebo nevidím rozdiel medzi jedným alebo druhým. Lekár mu napísal ten lacnejší, prišiel do lekárne a v lekárni mu povedali, prosíme si 100 korún. Povedal, ďakujem, odišiel k lekárovi a ten mu napísal Claritin za 420 korún a pacient doplatil 20 korún. Toto bolo zmyslom krízovej kategorizácie. Vôbec si nemyslím, že to bola náhoda, ale bolo to zrejme cieľovo urobené. Viete si asi predstaviť, o aké peniaze sa hrá. Čo spôsobila krízová kategorizácia vo vzťahu aj k samotným lekárnikom alebo k distributérom v situácii, keď sme im do októbra dlžili 4 mld. korún.
Ešte vás chcem upozorniť, lebo viete, mnohokrát sa tu hovorí o tom, v akom strašnom stave sa zdedil rezort. 4 miliardy deficit za lieky isteže nie je málo. Keby to nebolo, bola by podstatne lepšia východisková situácia. Ale dobre, ak sme počas štyroch rokov urobili sekeru v liekoch 4 miliardy, vážený pán podpredseda vlády, tak dnes len počas tohto roku rezort ministerstva zdravotníctva urobil 4 miliardy. Dnes už je nedoplatok na lieky 8 mld. korún.
Teda ak niekto hovorí o tom a rozpakuje sa, v akom stave ste nechali rezort, 4 miliardy za 4 roky, ale 4 miliardy počas jedného roka sme stihli urobiť, teda pán minister to stihol urobiť, resp. ministerstvo zdravotníctva. Aby ste si uvedomili, čo znamená robiť kategorizáciu liekov, prečítam vám, čo píšu v tomto smere alebo v odbore ľudia znalí farmácie a ľudia, ktorí prichádzajú priamo do styku a ktorých sa to priamo týka. Kategorizácia liekov, ktorá platí od polovice februára, prináša lekárnikom nielen obrovské problémy, ale aj straty. Stratu tým, že v lekárňach majú v skladoch lieky, ktoré sa pre vysoké doplatky stanú nepredajnými. Tie lieky sa preexpirujú a musíme ich vyhodiť.
Zástupcovia farmaceutických firiem, ale aj lekární požadovali, aby mohli nahliadnuť do pripravovanej kategorizácie dostatočne včas, nie iba tri-štyri týždne dopredu. Vo vyspelých krajinách je zaužívaný taký zvyk, že ak dochádza ku zmenám napríklad ako reakcie na výkyvy kurzu, či na nové výrobky, ale kategorizácie sú silne obmedzené, dlho sa o nich diskutuje a spustia sa až potom, keď sú škody minimalizované a pacienti prechádzajú na iné druhy liekov. U nás však paradoxne ako keby ku škodám nedošlo, lebo ich zaplatia lekárnici.
Ďalší zákon, ktorý sme tiež prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní, bola novela zákona o zdravotných poisťovniach. Pán podpredseda vlády, v tomto zákone sme urobili, bohužiaľ, jednu obrovskú chybu, keď došlo k zníženiu verejnoprávnosti inštitúcie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale čo bolo najhoršie, donútili sme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, resp. donútili ste Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby zo zákona prebrala záväzky za poisťovne, ktoré zanikajú. Zanikla Perspektíva DRUZAP. Hoci ministerstvo zdravotníctva malo dosť času - 8 mesiacov na to, aby dalo dohromady účtovnú uzávierku, urobili akúsi inventúru, bolo povedané, toto urobí likvidátor a týmto spôsobom sa vlastne zakamuflovalo celé hospodárenie poisťovne Perspektíva DRUZAP. Chcem povedať, že od októbra do jej zrušenia tadiaľ prešla 1 miliarda korún. Nevieme, aké má dlžoby. Odhaduje sa 1,5 miliardy, 2 miliardy.
A viete, čo sa stalo potom, po schválení toho zákona?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, aby počuli aj poslanci, nie len pán podpredseda.
Poslanec Š. Zelník:
Ak boli exekútori už v Perspektíve DRUZAP a nemali čo zobrať zo zákona, keďže prešli záväzky na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, vrhli sa na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá bola vlajkovou loďou a ktorá držala zdravotníctvo nad vodou. Dnes, pán podpredseda vlády, Všeobecná zdravotná poisťovňa sa stáva jednou z najhorších poisťovní. Toto je efekt prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní, druhého zákona.
Tretí zákon, ktorý je predložený zase v skrátenom legislatívnom konaní a budeme ho prerokúvať dnes, je zákon o Liečebnom poriadku. Venuje sa mu taká pozornosť, pán podpredseda vlády, že včera sme sedeli v zdravotnom výbore, čo je dehonestujúce, od 19.00 hodiny, potom som odišiel o 2.00 hodine v noci, pretože sa treba pripraviť na druhý deň. To, čo sa malo urobiť, mal byť vytvorený priestor na odbornú diskusiu. Viete koľko bolo ľudí na zasadnutí predošlého výboru, ktorý bol od 9.00 hodiny, ale bolo povedané, že môžeme diskutovať iba od 9.00 do 12.00 hodiny. Prišlo tam možno 60 ľudí, ktorí mali záujem do toho vniesť nie demagógiu, nie politiku, odborné veci. A pritom, pán podpredseda vlády, hoci tu to bolo povedané a poslanci boli znásilnení, resp. presvedčení o tom, že to musí byť v skrátenom legislatívnom konaní, včera padol návrh od pána ministra, aby sa účinnosť tohto zákona zmenila na 1. 2. 2000. Potom sa pýtam, prečo sa toto celé robilo? Veď sme mohli zákon prerokovať pokojne, mohli sme sa tomu venovať celý december, zákon mohol byť kvalitný, mohli sme ho predsa schvaľovať v januári s tým, že by bol nadobudol účinnosť 1. marca.
Nevyčítam to vám, pán podpredseda vlády, pretože vy môžete pracovať len s tým materiálom, ktorý dostanete od príslušného ministerstva, ale pokladal som si za povinnosť, aby som vás uviedol do obrazu, aká je skutočná pravda, pretože vy ste nechávaný v takej nejakej ilúzii, že dochádza k zlepšovaniu zákonov. Opak je pravdou.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Zelníka - ako prvá pani poslankyňa Aibeková, ako posledný pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Vypnite, prosím vás, mobilné telefóny.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
chcem tiež poprosiť pána podpredsedu vlády, aby z titulu funkcie predsedu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky naozaj zamietal návrhy zdravotníckych zákonov na skrátené konanie. Je absolútna pravda, čo povedal pán poslanec Zelník a, pán predseda, vás by som poprosila, aby ste tiež zabezpečili riadne denné rokovanie výboru. Je nedôstojné, keď výbor rokuje v nočných hodinách, od 19.00 hodiny večer do 3.00 hodiny ráno. To je naozaj nedôstojné a myslím si, že nakoniec je to neopodstatnené, čo uznal aj minister pri zákone číslo 140 o lieku. Ten zákon vo veľkom rozsahu tiež chcel dať na skrátené legislatívne konanie, ale prišli nie desiatky, stovky protestov, pán podpredseda vlády, vám iste tiež, faxy, na Národnej rade už nič iné neboli schopné prijímať, len tieto protesty. Tak vás chcem požiadať, aby ste sa váhou svojej osobnosti a odbornosti postavili za to, aby sa také dôležité zákony, ktoré sa môžu týkať vlastne každého z nás, lebo každý z nás môže byť potenciálnym pacientom, prerokúvali pokojne, aby bol čas na odborné vyjadrenie a aby aj poslanec mal právo sa vyjadriť v dôstojných podmienkach.
Nočné rokovania výboru považujem za nedôstojné a nakoniec sa aj tak musia uznať argumenty, že sa to do 1. januára jednoducho nestihne. Tak vás chcem poprosiť do budúcnosti, neobviňujem vás, že vám ministri dávajú nekvalitný návrh zákona, viem, že zákon číslo 98 Legislatívna rada niekoľkokrát vrátila, takže pravdepodobne to nebol dobrý, kvalitný zákon.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcela by som sa pridať k protestu alebo k vyjadreniu pani poslankyne Aibekovej ešte aj možno z iného aspektu. Aj keď stále, dokonca aj v médiách to bolo, že zastávam zamestnancov Národnej rady, ale chcela by som aj od podpredsedu vlády počuť stanovisko, ako je možné prijímať zákon porušovaním iných zákonných noriem, ako je Zákonník práce, ako je určenie nadčasovej hodiny bez možnosti prípravy na túto nadčasovú prácu. Ľudia, ktorí nastúpili včera ráno do zamestnania, nevedeli, že sa bude rokovať do neskorých nočných hodín.
A k meritu veci, špeciálne k zákonom, ktoré sa prijímajú v zdravotníctve. Ale trochu ma prekvapuje iná vec, že možno málo tlačia rôzne zdravotnícke organizácie a inštitúcie, pán podpredseda vlády, špeciálne na vás, pretože nie je možné, lekári predsa sú zvyknutí pracovať v pokojnom prostredí, v prostredí, ktoré vie zabezpečiť liečebný výkon pre pacienta, a nie je možné už z tých skúseností s rôznymi opatreniami pána ministra, ktorých bolo viac, prijímať takýmto spôsobom zákon, o ktorom sa dopredu vie, že nie je dobrý, kde protestujú aj príslušníci koalície. Čiže ak niekto nájde jeden politický argument v tom, proti čomu protestujeme, tak budem súhlasiť. Ale predsa my stále hovoríme o odborných argumentoch. Lieky, výkony, rušenie zdravotníckych zariadení, arogancia, s akou sa vysvetľuje, že vlastne tým, že pacientovi nebude hradené, ho vlastne viac zainteresujeme na starostlivosti o svoje zdravie, že je to vlastne v prospech pacienta, je absurdná, ak rušíme napríklad na vysokoškolských internátoch dorastové ambulancie a podobne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný - faktická poznámka.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Absolvoval som nočný kolotoč, nie som proti nočnej práci, ale keďže som potom už nemohol spať, tak som si pozrel to, čo sme vyrobili a urobili sme strašne veľa chýb, pán podpredseda vlády. Lebo chybovosť ľudí po polnoci stúpa. Niektorým nie, ale tých je málo. Za niektoré chyby, ktoré som aj ja zapríčinil, sa doslova hanbím. No ale čo s nimi spraviť?
Proste zvolili sme 9-člennú kategorizačnú komisiu, ktorá, ako bolo povedané pánom Šipekym, je orgán, ktorý detailne pracuje. Detailne a do úmoru. Ale je to veľký orgán na to, aby mohol detailne a do úmoru pracovať. On by si mal vyčleniť 3-člennú komisiu, ktorú by poveril dajakými právami a tá by mala pripraviť pracovný materiál a kategorizačná komisia by to mala len formálne schvaľovať, lebo takéto metódy práce používajú v Spojených štátoch amerických. Kedysi som to už navrhoval, ale tu je proste stále tendencia dajakej priamej demokracie a veľa ľudí zainteresovaných do vecí, ktoré stoja veľa peňazí, a pritom aj kategorizačná komisia je veľký orgán, ktorý narobí obrovské množstvo chýb, mala by mať menšiu skupinu, ktorá by pripravila pracovný materiál a len by schvaľovala. A rozhodne by nemala tá 3-členná skupina robiť v noci. Mala by robiť cez deň.
Pán Šipeky povedal, že 9-členná kategorizačná skupina má problémy sa niekedy zísť a potom musí hodiny a hodiny robiť. Aj to je, prosím, istým spôsobom taká nárazová robota, ktorá má obrovské množstvo chýb. Sú tam možné úpravy a celonočné rokovania tomu nepomôžu, lebo naozaj sa človek potom ráno hanbí, keď vidí, čo všetko urobil.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Chcel by som povedať, že by bolo azda dobré, keby sa v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky zaoberali intervalom, ktorý je medzi podaním zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a podaním návrhu zákona do parlamentu. Myslím si, že tento interval je pomerne dlhý a treba sa zaoberať príčinami. Nemyslím si, že je to chyba Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ale je to zrejme chyba toho, že nie všetky návrhy sú urobené na takej vysokej úrovni alebo na takej úrovni, ktoré by uspokojili povedzme Legislatívnu radu, aby s pokojným svedomím dala súhlas na posunutie návrhu zákona do Národnej rady. Takže môj návrh smeruje skôr k takejto analýze príčin a prípadne nejakých nápravných krokov alebo k niečomu takému.
A teraz mi dovoľte krátku odpoveď, lebo nemá zmysel v tejto chvíli rozvíjať polemiku, ktorú začal pán poslanec Zelník, lebo zrejme o zákone budeme rokovať v pléne a tam by som veľmi rád vyzdvihol všetky tieto veci. Problém je v tom, že niektorí páni poslanci zo zdravotníckeho výboru odchádzajú alebo neprídu na rokovanie zdravotníckeho výboru. Nuž potom je to ťažké. O tomto zákone rokujeme tri dni. Ak sa vám zdá, že je to málo, treba povedať, že práve preto tak dlho rokujeme, vážené pani poslankyne a poslanci, že sme chceli dať slovo zástupcom všetkých občianskych združení, všetkých profesijných združení, ktoré prišli, a každý, kto požiadal o slovo, dostal slovo, mohol sa vyjadriť a do návrhu sme zapracovali množstvo pripomienok týchto organizácií. Tí, ktorí vydržali rokovanie, budú môcť moje slová potvrdiť, že neexistoval ani jeden návrh práve občianskych a profesijných združení, o ktorom by sme nerokovali. Je to princíp práce zdravotníckeho výboru a tento budeme dodržiavať ďalej.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser - faktická poznámka.
Poslanec V. Oberhauser:
Nie faktická poznámka, ja som sa prihlásil normálne do rozpravy, pán predseda.
Treba povedať, že pán poslanec Zelník naozaj upozornil na mimoriadne vážnu vec. Skrátené legislatívne konanie, ktoré nás stihlo pri týchto zdravotných zákonoch, ale aj v predošlých zákonoch o daniach, nie je spôsob práce, ktorý by mohol priniesť kvalitné právne normy pre našu spoločnosť.
Vážený pán podpredseda vlády, prosíme vás, no je to skôr ponižujúce, aby sa najvyšší zákonodarný orgán doprosoval, ale takýto systém práce naozaj treba odmietnuť. Systém daní, ktorý sa prijal, nie je konzistentný, bol narýchlo spravený a môžem vás ubezpečiť, že prinesie pre hospodárstvo obrovské škody. Ale ak sa takto prijíma zákon, ktorý má vplyv na zdravie obyvateľstva, na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, tak to je už hotovou katastrofou. Môžem vás ubezpečiť, že sa naozaj takto pracovať nedá a bude to pohroma pre slovenské zdravotníctvo. Pán poslanec Zelník jasne povedal, že dve rokovania zdravotníckeho výboru nestačia na takúto právnu normu. Na dôvažok pri prvom rokovaní treba dopovedať, že bola vylúčená odborná verejnosť a jednoducho len pri druhom rokovaní za účasti odbornej verejnosti došlo k takémuto obrovskému nárastu pozmeňujúcich návrhov, ktoré neskoro v noci po celodennej práci nebolo možné absorbovať a spracovať do kvalitných návrhov. Nečudujem sa pánu poslancovi Drobnému, že je rozčarovaný, dokonca aj z vlastných návrhov. Veď ako môžete chcieť od poslancov, aby po celodennej práci v noci o 2.00 a o 3.00 hodine ešte pracovali tak, aby to malo naozaj vysokú odbornú úroveň. A keď si zoberieme, že teraz bude od toho závisieť zdravie ľudí, tak to je fakt katastrofa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, posledná prihlásená do rozpravy.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážení kolegovia,
vážené publikum,
očakávala som, že k tomuto problému dostaneme aspoň krátky písomný materiál. Žiaľ, nestalo sa tak. Včera nás pán podpredseda tesne pred skončením vo svojom vystúpení veľmi rýchlo informoval o množstve číselných dát, ktoré som si nemohla zapamätať, tak ako aj moji kolegovia, a dosiaľ to nebolo možné vybrať ani zo stenografických záznamov, lebo hneď od rána sa začalo diskutovať. Preto nebudem ani nemôžem diskutovať, do akej miery sa v legislatívnom pláne oneskorujú zákony, ktoré sú vlastne dôležité a čomu sa dáva priorita.
Chcela by som veľmi stručne uviesť svoje vystúpenie s tým, že dosiaľ od nástupu novej vlády nikde v tlači som neurobila hodnotenie súčasnej legislatívy, zdržiavala som sa kritických stanovísk, a pokiaľ som sa vyjadrila, vyjadrila som sa len v parlamente, ak boli otázky porušenia zákona upravujúceho skrátené legislatívne konanie, porušujúce zákon o tripartite a podobne. Preto mi dnes dovoľte prvýkrát spraviť komplexný pohľad na legislatívu tejto vlády ako takej, samozrejme, komplexných z hľadiska takých telegrafických úvah.
Čím trpí súčasná legislatíva? Podľa môjho názoru je nekvalitná, nesystémová a je zaťažená množstvom skrátených legislatívnych konaní. O nekvalite sa vyjadrili viacerí, nebudem to opakovať. Ale chcem vás upozorniť na to, že nikdy v minulosti legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky nemusel dávať toľko legislatívnotechnických pripomienok ako dnes. Vážení, a to o niečom svedčí. Viem, že v minulosti sa tieto legislatívnotechnické problémy dali zvládnuť. Nechcem hovoriť o včerajšom prerokúvaní zákona, kde sme mali asi šesť alebo sedem strán spoločnej správy, z ktorej dve tretiny boli legislatívnotechnické zlepšenia. Vážení, to svedčí o nedôslednej a povrchnej práci, čo je v legislatíve jedna z najväčších chýb, pretože nedôslednosť v legislatíve znamená použitie nesprávneho slova alebo nesprávne vyjadrenie robí v praxi ďalekosiahle problémy.
Legislatívna nekvalita nie je len mojím dojmom, je publikovaná a kriticky uvádzaná vo viacerých denníkoch. Napríklad Národná obroda 18. 11. 1999 pod nadpisom Legislatívny a politický amaterizmus, mohla by som citovať ďalšie články. Na nekvalitu legislatívy upozornil napríklad aj pán generálny prokurátor v Práci 21. 11. 1999, samozrejme, vo vzťahu k predpisu, ktorý sa dotýka jeho, ktorý bol nedávno prijatý v parlamente, kde hovorí, že Trestný poriadok, ktorý bol teraz novelizovaný, vyvoláva vážne problémy v praxi a hovorí o potrebe rýchlej novelizácie tohto Trestného poriadku.
Ďalej by som chcela poukázať na nekvalitnosť, ktorá spočíva v nekomplexnom riešení, keď sa už ide do novelizácie, to znamená, riešia sa niektoré podružné otázky a na tie, ktoré robia v praxi problémy, sa zabúda. Nemám na mysli prvé legislatívne návrhy, ktoré boli zamerané predovšetkým na vyriešenie personálnych otázok, to znamená danie legislatívneho podkladu na masívne výmeny v tých funkciách, ktoré podľa dovtedy platného práva nemali byť menené. Na nekvalitnosť legislatívy rezortov sa viackrát posťažoval aj pán podpredseda vlády. Chcem povedať len toľko. Robila som legislatívu a skutočne viem, aká je situácia v rezortoch, ale zodpovedne môžem povedať, že o nič lepšia nebola v minulosti, zodpovedne musím a môžem povedať, že po roku 1993 bola takmer katastrofálna, pretože sme ešte nemali ani našich legislatívcov, ktorí sa už od roku 1993 vyškolili vrátane stáží v Štrasburgu a tak ďalej, a ani v tejto situácii legislatíva nemala také problémy, aké má dnes. Takže to o niečom svedčí.
K nesystémovosti by som chcela uviesť toto. Začnem vyjadrením pána podpredsedu vlády 11. novembra tohto roku v Národnej obrade, kde to vyšlo pod nadpisom Rezortom chýba systematická práca. K tomu chcem uviesť, že rezortom vždy chýbala systematická práca, a preto je úlohou podpredsedu vlády, aby tlačil rezorty k systémovosti, k plneniu legislatívneho plánu a aby koordinoval legislatívu, to znamená, aby robil legislatívnu politiku. Podpredseda vlády pre legislatívu nie je len predsedom Legislatívnej rady, to je práve post na robenie legislatívnej politiky.
Prezradím vám jednu drobnosť, za ktorú sa možno členovia bývalej vlády na mňa nebudú hnevať vrátane premiéra Mečiara. Keď sme mali takú poslednú večeru, posledné rozlúčkové stretnutie pred odchodom z funkcie, hodnotili sme si svoje pôsobenie a predseda vlády hodnotil aktivitu a výkony jednotlivých členov vlády. Nebudem dávať detaily, poviem len jednu vetu, ktorú mi povedal. Pani podpredsedníčka, vy ste našim členom vlády poriadne išli na nervy. Pokiaľ tu sedia členovia vlády, môžu dosvedčiť, áno, liezla som im na nervy, pretože som si permanentne urgentné listy, pred predložením do Legislatívnej rady preštudovala návrh, pokiaľ nebol, vrátila ministrovi, dávala lehoty na predloženie, predkladala som problémy na vzájomné dohodnutie sa ministrov a dávala som termíny. Napríklad veci, ktoré išli k rozpočtu, už v júni som urgovala a v septembri už informovala vo vláde, že príslušný minister si neplní povinnosť. A pokiaľ v rozhovore minister nebol schopný uviesť dosahy do praxe, tak som predložený legislatívny návrh nedala do Legislatívnej rady a žiadala, aby boli vyjasnené dosahy. A toto je práve robenie legislatívnej politiky. Nevravím, že som ju robila výborne, ale snažila som sa ju robiť a skutočne tým svojim kolegom vo vláde, tak ako to povedal premiér Mečiar, som liezla na nervy, ale bola to podľa môjho názoru moja úloha - permanentne ich upozorňovať a tlačiť do plnenia úloh.
Ďalej chcem povedať, že legislatívna politika musí mať vytypované aj smery. Keď dostávame jednotlivé zákony, tak asi nevieme, aká je legislatívna predstava. O predstave, o dosahoch sa nebudem podrobne zmieňovať, poviem len to, čo som už uviedla. Včera, keď som počula z úst ministerky financií, že zdražená nafta je nie nafta na kúrenie, ktorú budú musieť občania platiť. ((Hlasy v sále.) Pravdaže, aj verejne to poviem, lebo povedala, že nebudú za ňu platiť. Tak sa opýtam, ako to bude zabezpečené, pretože podľa dnešného právneho stavu je to tak, že áno. A keď sa to neberie do úvahy, tak to skresľuje výsledky posúdenia dosahov. A keďže sú takéto stanoviská, dávajú mi vážnu obavu, že vôbec tieto dosahy nie sú skúmané.
Chcela by som aj povedať, že skutočne súčasťou legislatívy je aproximácia. Chcem povedať, že aproximovať nie je ľahká úloha. To je skutočne jeden balvan, do ktorého treba vniknúť, pretože sme to nikdy nerobili, nevieme mechanizmus skríningov, vyjednávania a tak ďalej. Dnes možno už áno, ale pred pár rokmi to pre nás bol skutočne veľký problém. Ale jedno bolo pre našu vládu jasné, aproximujme tak, aby bola čo najmenej dotknutá naša ekonomika, aby sa čo najmenej a čo najneskôr dostali sociálne dosahy. Preto sme aj veľmi intenzívne rokovali v orgánoch Európskej únie napríklad na zadržanie našich noriem kvality a noriem cudzorodých látok v potravinách a podobne. Tvrdo sme diskutovali na podržaní si našej právnej úpravy odchodu do dôchodku a podobne. Výsledok bol, že Európska únia uznala tieto naše podmienky a bola viac-menej dohoda, že k týmto zmenám dôjde pri vstupe do Európskej únie. Vidím, že sa od tohto odchádza. Neviem prečo. Veď aj iné krajiny, napríklad Maďari, Poliaci, takto postupujú, ba dokonca Maďari a Poliaci si na pôde Európskej únie dohodli, že ešte aj 10 rokov po vstupe budú mať právnu úpravu, ktorá nebude pripúšťať vlastníctvo pôdy, hlavne poľnohospodárskej, zahraničným vlastníkom. Naše obranné mechanizmy akosi prestali byť aktívne. Hneď sme prijali napríklad zákon o nekalej súťaži, antidumpingový zákon na ochranu našej ekonomiky. A je možné riešiť ešte aj ďalšie otázky, ktoré vzišli z legislatívy súčasnosti.
Ďalej by som chcela veľmi stručne uviesť ku skráteným legislatívnym konaniam. Nesúhlasím s tým, je to porušenie zákona. Pán podpredseda, vašou povinnosťou vo vláde - a dovolím si to povedať natvrdo -, keď takto sú predkladané, je protestovať. Neviem, že by ste protestovali, pretože išlo o porušenie zákona. Takisto nedodržanie zákona o tripartite. To je legislatívny proces, sú to predpisy legislatívneho procesu, majú silu zákona. Je to porušenie zákona. Ja som si s takým súhlasom prečítala aj článok predsedu Národnej rady, ktorý vyšiel v Pravde 22. novembra, kde sa asi skutočne do situácie, ktorú ste mali hamovať, postavil predseda parlamentu v článku Nebaví ma hrať sa na mačku a myš, keď jednoznačne uviedol, že už v budúcnosti takéto postupy v rozpore so zákonom viac-menej nebude tolerovať. Áno. A uviedol, citujem: "Stiahnem z rokovania všetky návrhy, pri ktorých sa nerešpektoval zákon o tripartite." Pán predseda Národnej rady, chcem sa vám za tento postoj poďakovať. Pretože ak chceme byť právnym štátom a budovať právny štát, predovšetkým my musíme dodržiavať zákony, lebo ak ich nebudeme dodržiavať ako najvyššie orgány, t. j. orgán štátnej moci a najvyšší orgán exekutívy vláda, ktorá nám to protizákonne dáva do parlamentu, tak nemáme morálne právo toto žiadať od našich občanov.
Ďalej by som chcela uviesť nasledujúcu vec z vášho vystúpenia, pán podpredseda vlády. Uviedli ste, že o určitej úrovni - nebudem to opakovať, lebo s tým nesúhlasím, čo ste povedali - svedčí aj to, že nebol vrátený zákon prezidentom do Národnej rady. Pán podpredseda, no ja som si to napísala, bolo to uvedené, uvediem vám to aj zo stenografickcýh záznamov a dokonca je to aj v hodnotení činnosti vlády predsedom Dzurindom. Tak chcem povedať, že toto v hodnotení - tak nebudem na vás, ale ja si to vytiahnem, pretože včera som si to hneď poznačila -, chcem uviesť, že to nie je pravda. Mňa pamäť neklame, ale mali sme vrátené zákony. Exekučný poriadok je exemplárny prípad, ktorý prezident vrátil, ale snemovňa, vychádzajúc a hodnotiac situáciu v zdravotníctve, nesúhlasila so stanoviskom pána prezidenta, hoci som hlboko presvedčená, že je protiústavný a argumenty, že je katastrofálna situácia v zdravotníctve, nemožno riešiť protiústavnými zákonmi, ale systémovými zmenami v zdravotníctve. Ale to patrí do iného súdka.
A pokiaľ ste boli spokojný, pán podpredseda vlády, že neboli návrhy na Ústavný súd, chcem vám povedať, že opozícia nechcela tieto veci otvárať pred summitom v Helsinkách, ale návrhy sú už spracované v rukopisoch. Chcem povedať, že nie všetky zákony, ktoré boli prijaté, sú v súlade s ústavou, ale to, či ozaj sú, alebo nie sú, prislúcha vyriecť Ústavnému súdu. Nebudeme robiť to, čo ste robili vy, že ste dali návrh na Ústavný súd a ešte nebolo rozhodnuté a už sa dávali do zahraničia signály, aké neústavné zákony, akí sme neústavní v legislatíve, hoci potom, keď sme spravili komparáciu s okolitými krajinami - s Maďarskom, Poľskom a ďalšími -, sme vlastne jednoznačne preukázali, že počet zrušených ustanovení Ústavným súdom na Slovensku je oveľa nižší ako v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku a v ďalších krajinách.
Čo povedať na záver? Na záver len toľko: Legislatíva je nesmierne dôležitá činnosť. Legislatíva je páka, akou sa vlastne riadi spoločnosť v právnom štáte. Zlyhanie legislatívy alebo nekvalitná legislatíva je vlastne prvopočiatkom aj defektov v riadení štátu a v chode štátu. Preto chcem vyjadriť želanie, aby sa legislatíva na Slovensku zlepšila, aby sa pracovalo systémom, že pokiaľ príde legislatívny návrh do legislatívnej komisie, aby prešiel príslušnými legislatívnymi komisiami, ktoré sú komisiami Legislatívnej rady. Mám informácie, že sa tak v poslednom období nedeje. Je to veľká chyba, pretože legislatívu nemožno robiť úchytkom a nemožno žiadať od tejto snemovne, aby v skrátených konaniach pri nedaní priestoru na preštudovanie prijímala zákony, ktoré potom jednak sú nekvalitné a ktoré jednak bude potrebné opraviť.
Chcem povedať, že nikdy nedospejeme k takej situácii, aby bola legislatíva absolútne perfektná, aby sme niečo nemuseli opravovať. Ale to, čo sa deje v súčasnosti, prevyšuje latku únosnosti v oblasti legislatívy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. A na záver chcem požiadať pána podpredsedu vlády, aby v mojom vystúpení nevidel zlomyseľnosť, aby v ňom videl konštatovanie chýb, ktoré skutočne podľa môjho názoru existujú a ktoré treba odstrániť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej - pán poslanec Kandráč a pán poslanec Šimko. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená pani ministerka,
kolegovia a kolegyne,
v súvislosti s legislatívnym procesom by som chcel konštatovať, že iste je to práca veľmi náročná, nie ľahká, nemáme v republike dostatok odborníkov. Ale predsa poukazujem na dve skutočnosti, ktoré ak by sme rešpektovali, je možné, že nastane zlepšenie. Predovšetkým sa chcem dotknúť problému skráteného legislatívneho konania. Po druhé kvality predkladaných návrhov a adresnosti, komu sú právne predpisy určené.
V prvom rade treba jednoznačne povedať, že v parlamente sa zneužíva proces skráteného legislatívneho konania. Prosil by som pána podpredsedu vlády, aby vo vzťahu k vláde toto obmedzil alebo sa snažil čo najmenej realizovať návrhy na skrátené legislatívne konania, pretože aj z toho vyplýva nekvalita.
Po druhé, ako príklad uvádzam novoprijatú novelu Trestného zákona, problém trestného činu nevyplatenia mzdy. Toto ustanovenie je evidentne v rozpore s ústavou, kde sa hovorí, že za nesplnenie záväzku nemôže byť uložený trest odňatia slobody. A také uznesenie sme ako najvyšší zákonodarný orgán prijali. Ďalej uvádzam ustanovenia exekučného zákona. Niektoré znižujú vážnosť právnického stavu. Pán podpredseda, tu si raz povedal, aké dôležité je rozhodnutie v súdnych veciach. A kto ho vykonáva podľa citovaného zákona? Môžu ho vykonávať aj tí, čo nemajú úplné právnické vzdelanie. Stačí im bakalárske. To je niečo neuveriteľné! Chirurg musí mať úplné lekárske vzdelanie, takže mal by ho mať aj právnik.
(Hlasy z pléna.)
Áno, ale kto to tu predložil?
A k adresnosti. Prosím vás pekne, právne predpisy sú adresované občanovi, nielen odborníkom, a preto majú byť jasné a zrozumiteľné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ivan Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa,
predovšetkým chcem súhlasiť s vašou tézou, že legislatíva je mimoriadne vážna, legislatívna politika aj legislatívna práca je mimoriadne vážnym komponentom života spoločnosti a riadenia spoločnosti. Súhlasím aj s mnohými všeobecne formulovanými tézami, ktoré by mali platiť pre legislatívnu prácu a pre legislatívnu politiku. Len už menej môžem súhlasiť s tým porovnávaním. Mám pocit, ako keby ste hovorili o nejakej inej krajine a o nejakej inej situácii. Pozrite sa, ak máte podozrenie a pocit, že ustanovenia zákonov, ktoré sme prijali v tomto volebnom období, sú v rozpore s ústavou, dajte to na Ústavný súd. Je naozaj zámerom nás všetkých, aby sme mali naše právo v súlade s ústavou, ale nemôžem pri tom nespomenúť, že približne 20 zákonov, ktoré boli prijaté v minulom volebnom období, mali ustanovenia v rozpore s ústavou, a to už naozaj konštatoval aj Ústavný súd.
Pokiaľ išlo o aproximáciu, samozrejme, treba uznať, že naozaj je to komplikovaná práca. Začínalo sa od nuly, bolo to potrebné organizovať a vykonali ste na tom nepochybne kus práce aj vy, ale treba zase uznať, že pokiaľ išlo práve o vzťahy medzi Slovenskom a Európskou úniou, tak otázky legislatívy patrili k najzákladnejším problémom. A to nevzniklo teraz v tomto období, naopak, v tomto období sa mnohé problémy vyriešili, aj keď, samozrejme, sú to problémy, ktoré pretrvávajú.
Ale pri tom všetkom si vám, pani kolegyňa, dovoľujem popriať všetko najlepšie k vašim meninám.
Ďakujem.