Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie a prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil za klub poslancov SMK pán poslanec Farkas. Nikto viac nebol písomne prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán guvernér,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prerokúvame správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1999, ktorá je vypracovaná podľa nášho hodnotenia na vysokej odbornej úrovni. Má snahu objektívne poukázať na najvážnejšie úskalia, problémové okruhy našej ekonomiky, ako aj na niektoré faktory, ktoré zapríčinili súčasný stav našej ekonomiky po roku 1998, keď pokračoval na Slovensku trend prehlbovania existujúcich negatívnych makroekonomických vzťahov a došlo k ďalšiemu spomaleniu ekonomického rastu, keď vývoj ekonomiky bol poznamenaný viacerými negatívnymi tendenciami, ktoré potom viedli k prehĺbeniu jej vnútornej, ako aj vonkajšej nerovnováhy. Menový vývoj v 1. polroku 1999 bol síce značne determinovaný negatívnym vývojom výmenného kurzu slovenskej koruny, ale v niektorých ukazovateľoch vykazuje zlepšujúcu sa tendenciu vývoja oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka, ako aj k očakávaniam zo začiatku roku 1999.
Treba poznamenať, že v niektorých ukazovateľoch došlo aj k určitému zhoršeniu oproti rovnakému obdobiu roku 1998. Vláda Slovenskej republiky v snahe zmierniť existujúcu nerovnováhu v našej ekonomike prijala administratívne opatrenia, ktoré však v niektorých prípadoch zapríčinili okrem prílevu väčšej sumy peňazí do štátneho rozpočtu aj napríklad mierne zvýšenie miery inflácie. Dynamika vývoja tohto ukazovateľa oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka bola, žiaľ, významnejšia, čo vytvára nepriaznivý tlak na kúpnu silu slovenskej koruny, ako aj na kúpnu silu priemerných reálnych miezd.
V oblasti fiškálneho hospodárenia v 1. polroku v niektorých ukazovateľoch došlo k minimálnemu zlepšeniu oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka, ale väčšia časť týchto ukazovateľov hovorí o stagnujúcom tempe vývoja, čo nie je v súlade s očakávaniami ako Národnej banky Slovenska, tak aj vlády Slovenskej republiky.
V dôsledku nepriaznivého vývoja vo verejných financiách Národná banka Slovenska rozhodla pozastaviť refinancovanie deficitu štátneho rozpočtu formou priamych emisií štátnych pokladničných poukážok. Bol to krok urobený zo strany Národnej banky Slovenska, ktorý veru možno ani vláda vtedy neočakávala, alebo ak áno, nie tak skoro, veď v predchádzajúcich rokoch existovali príklady na to, že Národná banka Slovenska takpovediac neobmedzene refinancovala narastajúci deficit štátneho rozpočtu.
Bolo potrebné sa s týmto krokom vysporiadať a treba poznamenať, že napriek určitým počiatočným znakom nepripravenosti vláda prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky zvládla situáciu v 1. polroku. Pozastavenie refinancovania deficitu štátneho rozpočtu formou emisie štátnych pokladničných poukážok zo strany Národnej banky Slovenska viedlo k tomu, že vláda bola nútená hľadať zdroje na prefinancovanie potrieb verejného sektora na bankovom trhu, čo však vytvára tlak na výšku úrokových sadzieb na domácom medzibankovom trhu.
Nastala situácia, keď banky nemali dostatok voľných zdrojov na financovanie podnikateľskej sféry, hlavne na financovanie podnikateľských zámerov formou výhodných úverov. Národná banka Slovenska sa síce snažila zmierňovať dosah vzniknutej nepriaznivej situácie na naše hospodárstvo dodávaním nadpriemerného množstva objemu peňazí do bankového sektora na zabezpečenie likvidity našich bánk, ale na druhej strane takýmito krokmi vznikol tlak na znehodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny. Možno aj preto potom Národná banka Slovenska prehodnotila svoje rozhodnutie o zabezpečení likvidity bánk, a tým zabezpečiť znižovanie úrokových sadzieb pre podnikateľskú sféru. Ale v tom období vznikol už aj ďalší problém a v záujme zachrániť stabilitu našej meny Národná banka Slovenska pristúpila k priamej intervencii na devízovom trhu.
Pretrvávajúcim a vážnym problémom slovenskej ekonomiky je nerovnováha medzi vývozom a dovozom tovaru a služieb. Tento pomer je aj v období piatich mesiacov, ako je to uvedené v správe, negatívny. Deficit bežného účtu platobnej bilancie bol vykázaný v celkovej výške 28,3 mld. Sk. Je pozitívnym javom, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka poklesol deficit bežného účtu za prvých päť mesiacov o 13,3 %.
Zníženie schodku obchodnej bilancie a prechod bilancie služieb z deficitu do mierneho prebytku boli rozhodujúcimi faktormi zlepšenia salda bežného účtu platobnej bilancie na medziročnej báze. Na druhej strane bol však zaznamenaný zhoršený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Schodok obchodnej bilancie dosiahol 27 mld. Sk a oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa znížil o 6 mld. Sk. Medziročné zníženie schodku obchodnej bilancie dosiahlo úroveň 18 %.
Ďalším pozitívom v týchto vzťahoch je aj fakt, že v spomínanom období roku 1999 došlo k 9-percentnému rastu vývozu a iba k 4-percentnému rastu dovozu oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka. Vo vývoze tovarov a služieb sa naši vývozcovia ďalej stretávajú s nemalými ťažkosťami pri umiestňovaní našej produkcie na zahraničných trhoch. Odbytové možnosti sú pôsobením ako objektívnych, tak aj subjektívnych vplyvov, žiaľ, značne obmedzené. Na jednej strane vývozcovia stoja pred problémom pretrvávajúceho spomalenia ekonomického rastu v krajinách západnej Európy a na druhej strane pred pretrvávajúcim problémom nedostatku exportu schopných tovarov a služieb u nás.
Je veľmi pozitívnym javom, že v spomínanom období došlo k medziročnému zvyšovaniu vývozu produkcie s vyššou úrovňou opracovanosti a s vyššou pridanou hodnotou. Vari najpozitívnejším javom našej dnešnej ekonomiky je, že za 1. polrok 1999 došlo oproti pôvodným očakávaniam ku zvýšeniu dynamiky rastu hrubého domáceho produktu. Je to signálom toho, že nedochádza k hlbokému poklesu dopytu po tovaroch a službách, že nedochádza k hlbokej recesii v hospodárskej sfére, ako to predpovedali aj niektorí páni kolegovia pri prerokúvaní niektorých návrhov z oblasti ekonomiky aj tu na parlamentnej pôde. Je to prvý pozitívny signál, ktorý, samozrejme, netreba zveličovať, veď takáto dynamika vývoja nemusí byť v 3. a 4. štvrťroku trvalá a stabilná, ale je to signál o tom, že proces stabilizácie našej ekonomiky bol rozbehnutý dobrým smerom. Výsledok celého procesu bude známy neskôr a veľa bude závisieť od pozitívnych výsledkov účinku prijatých hospodárskych úsporných a racionalizačných opatrení vlády.
Ešte je pred nami stále otvorená otázka úspešnosti utlmenia spotreby štátu, verejných fondov a, samozrejme, otázka prílevu účinného zahraničného kapitálu a v neposlednom rade úspešnosť procesu reštrukturalizácie našej ekonomiky.
Vážené dámy, vážení páni, základným cieľom menovej politiky Národnej banky Slovenska pre budúcnosť má byť udržiavanie stability meny pri súčasnej orientácii na systematické znižovanie úrovne úrokových sadzieb na medzibankovom trhu a postupná transformácia výkonu menovej politiky do formy existujúcej vo vyspelých a ekonomicky silných krajinách. Podľa hodnotenia je to reálny cieľ, ktorý môžeme dosiahnuť postupnými systémovými krokmi ako v bankovom sektore, tak aj v podnikovej a podnikateľskej sfére na základe jasného a čitateľného programu.
Strana maďarskej koalície je pripravená o týchto krokoch diskutovať a podporiť všetko, čo bude v záujme občanov Slovenska, v záujme zabezpečenia stability slovenskej koruny.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.
Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy o tomto bode programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána guvernéra Národnej banky Slovenska, či sa chce vyjadriť. Nie.
Pán spoločný spravodajca sa k sebe vyjadrovať nebude.
Takže vám ďakujem, pán guvernér, aj vám, pán spravodajca.
Budeme pokračovať ďalej, páni poslanci, pani poslankyne.
Ďalším bodom programu je
konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám na rok 1999.
Materiál vlády ste dostali ako tlač 376 a správu o prerokovaní vo výbore ako tlač 376a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Konkretizáciu úloh uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky, predseda Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na dnešné rokovanie predkladám materiál - konkretizácia úloh Národného programu boja proti drogám. Po prerokovaní Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 vláda Slovenskej republiky aj Národná rada vyslovili požiadavku postupného konkretizovania úloh boja proti drogám na príslušné roky z dôvodu zabezpečenia kontinuity tohto obsiahleho materiálu s konkrétnymi úlohami pre rezorty a kraje, vyplývajúcimi z potrieb drogovej scény v Slovenskej republike.
Ministerstvá a krajské úrady však už po prijatí Národného programu boja proti drogám zvážili potrebu realizovania úloh v oblasti boja proti drogám a tieto začali podľa potrieb plniť. Predložený materiál teda obsahuje i úlohy, ktoré už boli splnené, resp. čiastočne splnené, ale sú súčasťou komplexnej realizácie úloh Národného programu boja proti drogám za rok 1999.
Úlohy obsiahnuté v materiáli boli vypracované i so zohľadnením relevantných dokumentov prijatých na 20. osobitnom Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, a to predovšetkým politickú deklaráciu a deklaráciu o princípoch redukcie dopytu po drogách, ako aj sedem akčných plánov pre rôzne oblasti od monitorovania prekurzorov a syntetických drog až k likvidácii plôch na pestovanie plodín na produkciu drog.
Vzhľadom na to, že v roku 1999 neboli zo štátneho rozpočtu vyčlenené finančné prostriedky na realizáciu úloh Národného programu boja proti drogám, úlohy, ktoré si rezorty a krajské úrady zadali, odrážajú akútne potreby riešenia drogovej situácie na drogovej scéne a zodpovedajú ich finančným, materiálnym, organizačným a personálnym možnostiam.
Materiál bol prerokovaný gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Je pravdou, že niektoré úlohy sa javia ako rámcové, tieto však boli zámerne ponechané v konkretizácii z dôvodu riešenia situácie na drogovej scéne i nad rámec predložených konkrétnych úloh so zámerom pružne reagovať na vzniknutú situáciu. Predložený materiál má informatívny charakter, je vypracovaný z podkladov rezortov a krajov. Vzhľadom na obsah je materiál predkladaný s určitým časovým posunom, ale v lehote určenej Národnou radou Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu podpredsedovi Csákymu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.
(Hlasy z pléna.)
Prosím, navrhujem krátku prestávku, alebo budeme pokračovať ďalšou správou.
Zatiaľ ďakujem, pán podpredseda vlády, za predloženie informácie.
Ďalším bodom programu je informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o aktuálnej situácii v zásobovaní liekmi, s návrhmi na jej riešenie.
Pán minister Šagát je tu? Nie je tu.
Prejdeme, páni poslanci a pani poslankyne, k materiálu číslo 22, ktorým je
informácia o aktualizácii Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Prosím pána podpredsedu vlády, pána Fogaša, aby podal uvedenú informáciu.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil informáciu o aktualizácii Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. V pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 bolo zahrnutých spolu 180 návrhov právnych predpisov, z toho 149 návrhov zákonov, 14 návrhov nariadení vlády, 17 legislatívnych zámerov návrhov zákonov. Plnenie plánu legislatívnych úloh Slovenskej republiky za rok 1999 v období od 1. januára do 26. októbra 1999 je primerané stavu, v ktorom sa v súčasnom období nachádza plnenie úloh vlády ako celku.
Do konca októbra 1999 malo byť podľa plánu legislatívnych úloh predložených 156 návrhov právnych predpisov, k 26. októbru bolo predložených 106 návrhov právnych predpisov, dnes je to už 114. K uvedenému dátumu vláda zrušila 10 úloh z plánu legislatívnych úloh. V priebehu roku 1999 bol povolený posun termínu predloženia pri 40 návrhoch právnych predpisov, z toho Ministerstvu spravodlivosti SR v 13 prípadoch, Ministerstvu hospodárstva SR v 7 prípadoch, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR v 4 prípadoch, Ministerstvu financií SR, Ministerstvu obrany SR, Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR po 3 prípadoch, Ministerstvu zdravotníctva SR a Ministerstvu výstavby a verejných prác SR po 2 prípadoch. Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva SR a Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo po 1 prípade.
K 26. októbru - opieram sa o ten dátum preto, lebo k tomu dátumu bolo schválené uznesenie o podaní informácie - ostáva s odkladom termínu predloženia 13 návrhov právnych predpisov a 1 návrh z októbra. Najčastejšími dôvodmi na posun termínov predloženia bola napríklad potreba vykonávania harmonizácie nášho právneho poriadku s právom Európskej únie, potreba zapracovať do návrhu výsledky skríningov, potreba predloženia komplexnejšej právnej úpravy, ale aj nedostatočné plnenie si úloh zo strany jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Z nepredložených návrhov právnych predpisov je 23 návrhov zákonov, 2 návrhy nariadenia vlády a 5 legislatívnych zámerov návrhov zákonov. Z tohto počtu v dvoch prípadoch sú predložené návrhy na zrušenie úlohy, v 12 prípadoch je povolený odklad termínu predloženia návrhu, kde ešte nový termín predloženia neuplynul, v 2 prípadoch nebol vyslovený súhlas s posunom termínu predloženia, v 3 prípadoch náhradný termín predloženia uplynul a návrhy predložené neboli, v 1 prípade bol namiesto návrhu zákona predložený legislatívny zámer návrhu zákona, pričom v dvoch prípadoch bola predložená žiadosť o posun termínu predloženia, o ktorých zatiaľ nebolo rozhodnuté, a 8 návrhov právnych predpisov nebolo predložených a nebolo požiadané ani o odklad termínu ich predloženia. Z toho v 1 prípade bol na rokovaní Legislatívnej rady vlády stiahnutý legislatívny zámer návrhu zákona a v pláne zahrnutý návrh zákona nebol predložený, ani znova nebol predložený legislatívny zámer návrhu zákona. Ide o legislatívny zámer návrhu zákona o cestovnom ruchu.
Navyše oproti plánu legislatívnych úloh bolo ministerstvami predložených 43 návrhov právnych predpisov, k dnešnému dňu to je už 57, tých 43 platilo k 26. októbru, z toho 30 návrhov zákonov, 10 návrhov nariadení vlády a 3 legislatívne zámery návrhov zákonov. V roku 1999 bolo vláde predložených na zaujatie stanoviska 27 návrhov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona. K 26. 10. 1999 zaujala vláda stanovisko k 22 poslaneckým návrhom a 3 poslanecké návrhy sú prerokované Legislatívnou radou a pripravené na rokovanie vlády a predpokladám, že máte k nim tiež stanoviská.
Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky uskutočnila 42 zasadnutí, z toho 40 v roku 1999. Na zasadnutiach v roku 1999 prerokovala celkom 207 návrhov právnych predpisov, vrátane poslaneckých návrhov a návrhov predložených ministerstvami mimo plánu legislatívnych úloh. Je pravda, že niektoré návrhy zákonov posudzovala opakovane, niektoré i viackrát. Ako príklad môžem uviesť návrh zákona o verejnom obstarávaní, návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky, o posudzovaní zhody, návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj návrh zákona o námornej plavbe.
S výnimkou posledného vo všetkých prípadoch, teda počnúc zákonom o verejnom obstarávaní a končiac Liečebným poriadkom išlo o skvalitňovanie samotného právneho predpisu a súčasne o rešpektovanie odporúčaní, ktoré vyplynuli buď zo skríningu, alebo z konaní opatrení, ktoré sa prijali na úrovni Európskej únie. Návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky sme posudzovali niekoľkokrát aj preto, lebo sa hľadal vhodný spôsob vytvorenia príslušného ústredného orgánu štátnej správy.
Pokiaľ ide o úlohy zahrnuté do plánu legislatívnych úloh na 2. polrok, najmä na mesiace november a december, prípadne ktorých termín predloženia bol na tieto mesiace posunutý, ak aj budú v určenom termíne predložené, je možné, že viaceré z nich nebudú prerokované Legislatívnou radou a vládou v tomto roku, ale dôjde k ich preloženiu k prerokúvaniu na budúci rok. Predsa zákony, ktoré budú predložené koncom decembra po skončení aj vášho zasadnutia, už budú prerokované až v januári. Tie mám na mysli.
Zároveň treba uviesť, že je vynakladané značné úsilie, aby úlohy, ktoré sú zahrnuté do vládou schváleného plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999, ktoré zaväzujú členov a nie iné subjekty, boli aj v plánovanom termíne plnené, aby návrhy, kde bol posunutý termín ich predloženia, boli najneskoršie posledný deň náhradného termínu predložené na Úrad vlády. Myslím si, že v tomto smere sa dá povedať, že úlohy sa darí plniť i s ohľadom na mimoriadne opatrenia, ktoré vláda v ekonomickej oblasti prijímala a z ktorých vlastne vyplynulo tých približne 57 návrhov zákonov, ktoré boli predkladané navyše.
Okrem toho chcem povedať, že vláda prerokovala správu o stave, technickom vybavení a personálnom zabezpečení legislatívnych odborov Úradu vlády, Legislatívna rada nanovo schválila a vymenovala svoje komisie. Chceme zaviesť režim, podľa ktorého by ministri svoje návrhy zákonov predkladali už do týchto komisií, až následne do Legislatívnej rady vlády s tým cieľom, aby ste potom mali s tým menej práce, lebo predpokladám, že by sa takto zvýšila kvalita. Uskutočnili sme spolu 46 medzirezortných dohadovacích konaní na mojej úrovni. Myslím si, že ich výsledkom boli prijaté zákony.
Chcem povedať, že ani jeden z návrhov zákonov, ktoré prešli a boli schválené Národnou radou, nebol ani vrátený prezidentom republiky z dôvodov, ktoré by obsahoval vládny návrh, a dúfam, že ani jeden nebude taký, ktorý by bol povedzme v rozpore so základným právnym predpisom, teda ústavou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za podanú informáciu.
Pýtam sa, kto sa chce vyjadriť k tejto informácii. Pani poslankyňa Belohorská, potom pán poslanec Zelník a pani poslankyňa Tóthová. Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.
Pán podpredseda, prosím vás, aby ste si sadli na miesto navrhovateľa.
Pani poslankyňa, máte voľný "kecpult". Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážení podpredsedovia vlády,
dámy a páni,
vypočula som si, čakala som na túto správu, len je škoda, že tu nesedia aj tí, ktorí vás hlavne kritizujú, alebo tí, ktorých kritizujete vy, a to je napríklad pani ministerka financií a niektorí ostatní. Pretože si pamätám, a pamäť ma trošku neklame v tom, keď vy, pán podpredseda vlády, ste ako poslanec sedeli v týchto radoch a kritizovali vtedy koalíciu za predkladanie a skrátené legislatívne konania, ktorých bolo ako šafránu v porovnaní s tým, čo robíte vy.
Materiály dostávame neskoro, nedostávame vôbec. Legislatívna práca aj poslancov ako takých sa sústreďuje skutočne na diktát alebo na rozhodnutie koaličnej rady a takým spôsobom sa pristupuje k zákonom. Škoda, že zákony komparujete len so zákonmi platnými v Európskej únii a možno málo sa zamýšľate nad komparáciou s prostredím, do ktorého tieto zákony sú prijímané. Pretože celkom ináč môže platiť príslušný zákon v štáte, ktorý má ekonomické parametre jednej ustálenej ekonómie a politická stabilita systému je taká, že zaručuje a garantuje študentovi, ktorý nastúpi na školu, že sa mu politickým rozhodnutím nezruší škola a nebude musieť práve v procese štúdia meniť svoju orientáciu, predmet svojho štúdia, miesto svojho štúdia a podobne.
Spomínam si práve pri tejto otázke, ako sa delila Česko-slovenská republika. Dnes je práve výročie, keď sme vo Federálnom zhromaždení ako federálni poslanci prijali zákon o delení majetku a následne zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Som rada, že jeden zo svedkov pán poslanec Šimko prikývol na to, že aj on si pamätá, že ten dnešný deň bol symbolický. Nastúpila som v apríli na ministerstvo obrany, kde sa robila transformácia systému školstva. A viem, aké diskusie a debaty sme viedli so študentmi, ktorí navštevovali v Hradci Králové Lekársku fakultu, kde sme veľmi citlivo zvažovali transformáciu. Veľmi pochválim Mečiarovu vládu, že umožnila študentom posledných ročníkov, aby si vybrali, kde chcú pokračovať v štúdiu. Ak by sa nepodarilo dohodnúť sa s Čechmi, radšej budeme platiť toto štúdium, ale aby sme ich nevytrhávali v 4., 5. a 6. ročníku z prostredia, kde mali svojich priateľov, kde mali svoje lavice, v ktorých boli zvyknutí. Čiže Mečiarova vláda citlivo zvažovala zákon alebo rozhodnutie pre prostredie, do ktorého ho pripravovala.
Som veľmi rada, že pán podpredseda vlády bol vedúcim našej delegácie, keď sme sa začlenili do Rady Európy v roku 1993, a bol aj členom tejto delegácie, keď už nebol vedúci počas vedenia pána poslanca Slobodníka, a vie veľmi dobre, aké je dôležité, aby sme zohľadňovali zákony aj z hľadiska dodržiavania ľudských práv. A práve mne tu možno chýba trošku väčší priestor alebo možnosť na to, aby boli poslanci aj vládnej koalície, ktorí nemajú možnosť sa zúčastňovať na zasadaniach v Rade Európy, informovaní o tom, čo sa vlastne pripravuje aj v rámci dodržiavania ľudských práv a slobôd v rámci štátov Európskej únie.
Jeden z najdôležitejších aspektov na budúce formovanie spoločnej federácie alebo spojenia v rámci Európskej únie je, že sa zaraďujú aj sociálne práva k základným ľudským právam. A to je už či budeme hovoriť o dostupnosti informácií štúdia, možnosti štúdia, ale práve právo na prácu a sociálne slobody. Predtým som vo vystúpení hovorila, keď pán podpredseda vlády tu nebol, povedala som pre vašu informáciu, že včera sociálny výbor prerokúval nedodržiavanie práve tejto časti práv v štátoch východnej Európy a to bude dôvodom nového monitoringu, práve monitoringu dodržiavania sociálnych práv v Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a Turecku.
Takže to bude dôvod, prečo sa bude musieť štát zamyslieť aj nad tým, či pripravuje zákony, ktoré sú použiteľné v danom prostredí. Myslím si, že niektoré naše snahy predbehli o symboly byť v Európe so snahami o to, čo obyvateľstvo Slovenska zvládne. Teda bolo by možno veľmi dobré, keby sa pán podpredseda vlády zamyslel nad sociálnymi zákonmi. Uznám, že niektorý zo sociálnych zákonov môže byť dobrý. Viem aj napríklad o dosahoch, čo sa týka predlžovania veku odchodu do dôchodku, že raz bude potrebné, aby aj Slovensko, keď bude v tomto spoločnom priestore, malo zákony, ktoré platia tam. Nebude možné, aby napríklad na Slovensku išiel muž do dôchodku ako šesťdesiatročný a v Turecku napríklad prijali zákon, že pôjde ako šesťdesiatsedemročný. Vieme, že v západnej Európe to bežne platí v šesťdesiatich piatich rokoch. Lenže to by sme predbehli, akú funkciu majú dnes zákony plniť.
Bola by som asi veľmi zlou poslankyňou, keby som povedala, páni poslanci, že vám fandím ako koalícii, len to robte tak ďalej. Tým vlastne nahrávate mne, lebo musím povedať, že zákony, ktoré sú takýmto spôsobom narýchlo pripravované, majú vplyv aj na našich voličov. Aj balíčky ekonomických opatrení, aj daňové zákony, aj to, že pani ministerka Schmögnerová, dnes usmiata, máte ju napríklad v Novom Čase, je rada, že niektoré zákony jej prešli. Tak by som možno prosila pána podpredsedu vlády, aby sa zamyslel aj z tohto hľadiska, pretože ak chceme byť raz členskou krajinou Európy, tak musíme byť nielen na vyrábanie, povedala by som, mladých nezamestnaných na Slovensku a starých chodiacich do roboty, a aby sme neboli budúcou liahňou múdrych ľudí, vzdelaných mladých ľudí, ktorí sa stanú z tohto dôvodu emigrantmi a budú si musieť vlastne hľadať miesto vo vyspelých krajinách západnej Európy, pretože to bude práve ten dôvod, pre ktorý nás Európa odvrhne. Európa nemá záujem, aby sme si nevedeli tieto veci vyriešiť na svojom území. A k tomu vedú a týkajú sa aj ďalšie diskusie, ale tieto materiály možno potom dodám pánu podpredsedovi vlády. Možno ho to bude zaujímať zo sociálneho aspektu.
Treba povedať, že sme včera zožali trochu úspech, aspoň sa pochválim, že som sa o to postarala, lebo som sa pochválila tým, že jedine Slovensko z východných štátov Európy ratifikovalo, nielen podpísalo - lebo je dôležité nielen podpísať dokumenty Rady Európy, ale aj ratifikovať - Európsku chartu a jej doplnok. Takže sme vlastne podpísali tri z týchto veľmi dôležitých dokumentov. Tri sme podpísali, dva sme ratifikovali, čo nemá ani jeden z východoeurópskych štátov. Ide však o to, a veľmi vážne upozorňujem a varujem a bojím sa toho, pretože určite máme 20 % ľudí pod hranicou biedy, aby sme sa neocitli v monitoringu, lebo potom sa zhorší situácia aj pre podpredsedu vlády pre legislatívu, situácia a komparácia daného zákona.
To bolo všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Páni poslanci, máme päť minút do konca. Odporúčam, aby sme dnes skončili a pokračovali ďalším bodom zajtra, pretože určite vystúpenia ďalších dvoch, teda pani poslankyne a pána poslanca bude dlhšie ako päť minút. Tak odporúčam, aby sme sa už nepúšťali do ďalšej diskusie, a prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.
Ďakujem pekne.