Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

v mene vlády Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Určite tento návrh zákona je aj v súvislosti so zmiernením deficitu v základnom Fonde dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne v roku 2000 a nasledujúcich rokov, ale aj úzko nadväzuje na predloženú celospoločenskú diskusiu o reforme sociálneho poistenia, kde je potrebné dosiahnuť situáciu prijatia určitých systémových opatrení, ktoré premenia doterajšie dôchodkové zabezpečenie na poistný dôchodkový systém, pričom jeden z bodov, ktorý sme vytiahli pred zátvorku, ako som to už povedal minule pri prvom čítaní pani poslankyni Aibekovej, je odstránenie mimoriadneho starobného dôchodku. Považujeme to skutočne za systémový krok, ktorý jednoznačne vyjadruje to, že nám chce ísť v dôchodkovom zabezpečení o poistný systém, kde sa skladajú ľudia na peniaze, aj zamestnávatelia sa skladajú na peniaze, na situáciu, keď je z hľadiska ústavného práva definované, že máme ľuďom zabezpečiť z hľadiska veku odpovedajúcu životnú úroveň.

Zároveň v tomto návrhu zákona v § 23 sa navrhuje zvýšiť výšku percenta priemerného mesačného zárobku, o ktorý sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania zo 4 % na 6 % u občana, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok, ak nepoberá starobný dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Tým chceme motivovať občanov k tomu, aby nepoberali zároveň mzdu a poberali aj dôchodok.

Po ďalšie, v prípade, že občan nebol zamestnaný 360 dní, navrhuje sa zvýšiť starobný dôchodok za každých 90 dní zamestnania z 1 % na 1,5 % priemerného mesačného zárobku.

Tak ako som to uviedol pri prvom čítaní, tento návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Odborári mali k tomuto návrhu zákona určité pripomienky. My sme tieto pripomienky akceptovali a návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, je v súhlase so sociálnymi partnermi.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Jozefovi Krumpolcovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Krumpolec:

Vážený pán minister,

pán podpredseda,

vážení páni poslanci, poslankyne,

dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 451), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. novembra 1999 číslo 589 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie

Gestorský výbor nedostal do 17. novembra 1999 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 201 zo 16. novembra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 125 zo 17. novembra 1999.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, informovať zároveň Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením číslo 132 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 17. novembra.

Vážený pán predsedajúci, skončil som a prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenia a prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne ako jediný prihlásil poslanec Marián Mesiarik.

Nech sa páči, pán poslanec, môžeš vystúpiť v rozprave. Potom, samozrejme, po skončení jeho vystúpenia a po faktických poznámkach poprosím tých, ktorí sa budú chcieť prihlásiť ústne.

Nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo.

Vážený predsedajúci,

pán minister,

vážené poslankyne, poslanci,

vážení hostia,

predložený vládny návrh zmeny zákona číslo 100/1988 Zb. je opticky nepatrný, má len tri body, ale obsahovo je vážny, s vážnym sociálnym a možno i morálnym dosahom na určitú skupinu ľudí. Pretože, tak ako uviedol pán minister, navrhuje v bode 3 zrušiť vládne nariadenie číslo 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku.

Chcel by som v záujme veci, objektivity, ale aj v dobrom upozorniť na niektoré problémy. V praxi, ako pán minister uviedol, to bude znamenať, že občan zamestnanec, ktorý dovŕši napríklad u mužov 58 rokov veku, teda 2 roky pred možnosťou nástupu na riadny starobný dôchodok, ak bude prepustený podľa § 46 písm. a) a c) Zákonníka práce, teda pri organizačných zmenách a nadbytočnosti, mohol doteraz ísť do starobného dôchodku. Zrušením tohto nariadenia tak nemôže urobiť a dovolím si tvrdiť, že azda 90 alebo viac percent už pracovných starcov pôjde na úrad práce.

Chcel by som zdôrazniť, tak ako sa uvádza aj v materiáli, že tento návrh sleduje hlavne úsporné opatrenia na zmiernenie deficitu základného fondu dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne a v materiáli je uvedené, že z dôvodu nevyplácania mimoriadnych starobných dôchodkov má Sociálna poisťovňa ušetriť približne 598,5 mil. Sk s tým, že v návrhu sa uvádza, že tento návrh nebude zakladať nároky na štátny rozpočet. Upozorňujem, pokiaľ to bude, tak ako som povedal v prvej časti, a som presvedčený, že áno, ľudia pôjdu na úrad práce a len 9 mesiacov to nebude zakladať nárok na štátny rozpočet, pretože po 9 mesiacoch, ako sme zákon o zamestnanosti upravili, neverím, že si títo 59-roční ľudia zoženú prácu, pôjdu na sociálnu podporu, a teda budú zakladať nároky na štátny rozpočet až do 60 rokov svojho veku.

Chcel by som na tieto skutočnosti upozorniť a vzhľadom na očakávaný pokračujúci pokles zamestnanosti v hospodárstve i v roku 2000, ak si zoberieme návrh štátneho rozpočtu, súčasný medziročný pokles zamestnanosti je asi 100 tis. ľudí alebo pracovných miest, dôjde podľa môjho názoru ešte k výraznejšiemu zhoršeniu situácie na trhu práce.

Zrušenie inštitútu poberania mimoriadnych starobných dôchodkov s odvolaním sa na vývoj situácie v hospodárstve a na trhu práce, ako som zdôraznil, pre neumiestniteľnosť týchto ľudí - prakticky 16 800 ľudí, taký je posledný rok, ktorí toto využili -, skomplikuje skutočne situáciu na trhu práce cez poberanie podpory. Chcem upozorniť, že pri priemernej podpore 5 500 Sk v nezamestnanosti, t. j. vrátane odvodov, aby vás to nemýlilo, do fondov za týchto ľudí a približne 126 tis. v dávkach to predstavuje 693 mil. Sk, ktoré sa presunú na úrad práce. Upozorňujem, pretože i tento rozpočet budeme mať o chvíľu v parlamente, že pokiaľ úrad práce chce mať vyrovnaný rozpočet, toto neznesie a pôjdeme zasa v Národnom úrade práce do deficitu. Takže prehadzujeme jeden problém zo Sociálnej poisťovne na Národný úrad práce, pričom obe inštitúcie v konečnom dôsledku, ak sú v deficite, štát musí ingerovať návratným príspevkom.

Chcel by som zdôrazniť, že treba hľadať efektívnejší spôsob riešenia, nevyužívajúc pritom len metódu jednoduchých administratívnych škrtov ako síce pochopiteľnej cesty ľahšieho odporu, ale v konečnom dôsledku to môže byť, ako som na úvod uvádzal fakty, kontraproduktívne. Efektívnejším riešením je urýchlené zavádzanie takých mechanizmov, ktoré nútia zamestnávateľov a zamestnancov legalizovať celú čiernu prácu. Vypočítali sme, že pokiaľ by sme legalizovali len 10 tis. pracovných miest, tak je to asi 600 mil. Sk na príspevok pre úrad práce. A sú, samozrejme, ďalšie spôsoby, ako to riešiť a budeme musieť napriek tomuto opatreniu, ak bude prijaté, riešiť v Sociálnej poisťovni rozpočet, ktorý bude o 10 dní v tejto sále.

Z uvedených dôvodov navrhujem, vážené poslankyne a poslanci, a predložil som písomný návrh, aby bod 3 tohto návrhu nebol prijatý. Vedie ma k tomu aj skutočnosť určitého sociálneho pohľadu, určitá ľudská stránka, pretože títo ľudia, ktorí sa dostanú tesne pred dôchodkový vek, po celoživotnej aktívnej práci sa dostanú na úrad práce a v šesťdesiatke alebo pred šesťdesiatkou na sociálnou podporu. Viete si predstaviť, čo to urobí s mnohými slušnými a poctivými ľuďmi z morálnej stránky.

Preto navrhujem, aby sme zvážili môj návrh pri hlasovaní a problém riešili komplexne, tak ako naznačil aj pán minister, komplexne pri reforme sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie už v roku 2000, ale skutočne komplexne.

Na záver chcem zdôrazniť, plne si uvedomujem a chápem fakty i argumenty pána ministra, že má dôvod, prečo to predložil. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že som teraz nehovoril za politický subjekt, pretože som bol upozornený na niektoré skutočnosti, ale hovorím ako poslanec, na ktorého sa obracajú ľudia, ktorých sa to bezprostredne dotkne. Hovorím teda za tých, ktorí nás volili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Faktické poznámky na jeho vystúpenie: ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juriš. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok na vystúpenie rečníka. Pán Poslanec Engliš je ako prvý, nech sa páči. Nie?

Takže s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

Tiež som chcel len podporiť v určitom zmysle slova slová pána poslanca Mesiarika. Hlavne v tom momente, že keď chceme niečo takýmto spôsobom, ako pán minister povedal, komplexne riešiť, neviem, či je to práve riešenie, ale prehadzujeme zodpovednosť za to, či pôjdu ľudia do predčasného dôchodku alebo nepôjdu na plecia zamestnávateľov, ktorí si takýmto krokom dosť často pomáhali pri riešení problémových situácií v podnikoch. Teraz hovorím hlavne o štátnych "akciovkách", kde sa snažili pri prepúšťaní v prvom rade zohľadňovať a ponúknuť odchod tým ľuďom, ktorí spĺňali podmienku predčasného dôchodku.

A akým spôsobom v konečnom dôsledku chcete riešiť tento problém, pán minister, keď určite sám veľmi dobre viete, že takí ľudia, ktorí spĺňajú podmienku predčasného dôchodku a nebudú mať možnosť ísť do predčasného dôchodku, budú prepustení a pôjdu na úrad práce. Akú majú šancu sa zamestnať? Čiže čo potom s týmito ľuďmi?

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Sárközy má slovo.

Poslankyňa K. Sárközy:

Ďakujem pekne.

Chcela by som reagovať na môjho predrečníka. Ako poslanci všetci veľmi dobre vieme, že je na svete koncepcia sociálnej reformy, ktorá je v celospoločenskej diskusii. Národná rada by sa touto koncepciou mala zaoberať v decembri, keď nie, tak v januári. Súčasťou tejto koncepcie je ako prvý bod novelizácia zákona číslo 100. Napriek tomu sme sa k tomuto teraz dostali, dokonca sa zákon číslo 100 novelizuje dvakrát, aj toto sociálne zabezpečenie a potom zákon, ktorý príde o Sociálnej poisťovni. To je po prvé.

Všetky parlamentné strany vrátane koalície i opozície si sadli za okrúhly stôl, kde si mohli povedať svoj názor na koncepciu reformy sociálnej sféry. Raz som bola aj ja prítomná pri tomto okrúhlom stole a nezazneli tam žiadne výhrady proti tomu, aby sa táto koncepcia urobila. Vyslovene som sa spýtala pána ministra, čo môžeme očakávať v tomto roku. Povedal, že novelizáciu "stovky" v každom prípade. To je jedna vec.

A druhá vec. Bola by som nerada, keby sme tu miešali pojmy. Po prvé, úlohou Sociálnej poisťovne nie je riešiť nezamestnanosť, to je úlohou Národného úradu práce. Po druhé, všetci veľmi dobre vieme, že posledné dva roky sú chránené roky, takže nemusíme mať obavu o to, že ľudia budú prepustení, veď sú v chránenom veku.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím vás, páni poslanci, ktorí máte zapnuté mobilné telefóny, vypnite ich. Takto to potom vyzerá.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážené dámy,

vážení páni,

skutočne chcem podporiť stanovisko pána poslanca Mesiarika, pretože to, čo hovoril, je pravda. Dôjde k situácii, že sa značný počet toho okruhu, ktorého sa tento právny predpis bude týkať, preleje do Národného úradu práce, ktorý je už aj tak avizovaný, že v roku 2000 finančne nevydrží. Ale, prosím vás pekne, rozmýšľajme aj o situácii z ľudského hľadiska. Pri znižovaní stavov pracovníkov hlavne v štátnej a verejnej správe sa to bude predovšetkým týkať ľudí, ktorí sú tesne v predpenzijnom veku a žien. Kde si títo ľudia nájdu zamestnanie? No pravdepodobne nikde a budú musieť ísť na úrad práce. To je prvá rana.

A druhá rana bude, že vlastne dôchodok, ktorý budú v budúcnosti poberať, sa im bude vypočítavať z nízkej podpory v nezamestnanosti a toto je veľmi citlivé, hoci pôjde o ľudí, ktorí celý život vykonávali veľmi záslužnú, spoločensky vysoko ohodnotenú a prípadne i rizikovú prácu. A toto je podľa môjho názoru celkom nemorálne, lebo tých ľudí dostaneme do budúcich rokov ich dôchodku takmer na dno, pretože dôchodok vypočítavaný...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani poslankyňa Tóthová.

Ešte je na tabuli uvedený pán poslanec Juriš.

Nech sa páči.

Poslanec A. Juriš:

Ďakujem za udelené slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

viem, že predčasný čas na dôchodok nie je celkom štandardná situácia. Ale aj naša spoločnosť momentálne nie je v štandardnej situácii. Chcem pripomenúť len jednu vec, že keď taký 58-ročný občan pôjde do dôchodku, ten sa už nepokazí. Ale mladí ľudia, ktorí nebudú mať po škole prácu, tak tí asi nebudú mať nijakú motiváciu a skôr budú chodiť po nejakých krčmách a podobne, a spoločnosť to bude stáť oveľa viac peňazí, lebo hotových, vychovaných ľudí často pokazíme. Čiže skôr by som sa prihováral za to, aby predčasný starobný dôchodok existoval.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa ešte prihlásil pán podpredseda Andel. Využil možnosť v rámci rokovacieho poriadku.

Nech sa páči, pán poslanec Andel.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Chcel by som reagovať na svojho predrečníka. Práve to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, je alarmujúce, treba si to uvedomiť a myslím si, že pán kolega Mesiarik vlastne chcel povedať, že i takýmto spôsobom možno čosi ušetriť v štátnom rozpočte, ale, bohužiaľ, takým nehumánnym spôsobom. To je môj názor.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Páni poslanci, panie poslankyne, vystúpil jeden poslanec, ktorý bol písomne prihlásený. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Aibeková bola prvá, pán poslanec Engliš ako druhý, pán poslanec Hofbauer ako tretí. Uzatváram možnosť ďalších ústne prihlásených sa do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková. Po nej pán poslanec Engliš.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

vystúpila som k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní a vlastne som povedala tie isté argumenty, ktoré teraz predniesol pán poslanec Mesiarik. Naozaj predčasný alebo mimoriadny dôchodok bol nesystémový prvok, ale riešil akútnu situáciu, aká vznikla predovšetkým v súvislosti so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou. Keď si pozriete dôvodovú správu, od roku 1993 využilo túto možnosť okolo 100 tis. občanov. A to sú ľudia, ktorí by sa naozaj za iných okolností boli dostali do situácie nezamestnaných. Takže bol to nesystémový prvok, s tým súhlasím, ale riešil situáciu. My nemôžeme nesystémový prvok riešiť nesystémovým návrhom, ako predkladá pán minister. Celkom súhlasím, tak ako bolo povedané aj pánom Mesiarikom, aj s pani poslankyňou Sárközyovou, že treba tento krok riešiť v rámci komplexného riešenia sociálneho zabezpečenia. Podporila by som tento krok, keby sa objavil na budúci rok v komplexnom zákone. Ale teraz vám situáciu naozaj nevyrieši, pán minister, pretože síce odbremeníte Sociálnu poisťovňu, ale zaťažíte Národný úrad práce. Ale najdôležitejší je ten argument, ktorý povedala pani poslankyňa Tóthová, že musíme myslieť na týchto občanov, a nie je ich málo. Vždy je to okolo 42 % dôchodcov, ktorým sa novo priznáva dôchodok.

Môj pozmeňujúci návrh má dva varianty a bude sa týkať iba nadobudnutia účinnosti zákona, pretože pri prvom čítaní som sa predovšetkým kriticky vyjadrila, že zo dňa na deň chcete zmeniť situáciu občanov v takej obrovskej nezamestnanosti, ako je. Denne nám do klubu prichádzajú - neviem ako do ostatných poslaneckých klubov -, ale k nám do klubu prichádzajú protesty. Jeden som vám, pán minister, aj odovzdala. Ľudia sa stavajú negatívne k tomuto kroku. Nebudem ho čítať, pretože hovorím, toto je iba jeden z tých protestov. Preto riešim iba termín účinnosti zákona, aby sa vytvoril priestor na systémové riešenie tohto problému. A dávam vám ho v dvoch variantoch.

Čiže prvý variant môjho pozmeňujúceho návrhu znie: Článok II - Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2000.

Dovtedy môžete, pán minister, dať aj komplexný návrh zákona, kde môžete tento problém riešiť. Ak by sa vám táto lehota zdala príliš dlhá, dávam druhý variant, a to je: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2000.

Aspoň buďte seriózny a vytvorte priestor na informovanosť občanov, aby sa na túto situáciu mohli pripraviť, aby o nej vedeli. Dôvody sú napísané písomne, ale sú tak, ako som vám ich povedala. Samozrejme, ak by ste niektorý z týchto variantov schválili, tak potom sa musí hlasovať o treťom návrhu, že po schválení zmeny účinnosti zákona treba upraviť aj § 165a a 165b. Čiže len zmeniť termín, ktorý máte k 1. januáru, tak by tam mali byť potom tieto termíny.

Pristupujem k tomuto programu nepoliticky, vecne, ale myslím si, že nejde o malú skupinu občanov a majú aspoň právo na to, aby vedeli, čo sa bude s nimi diať a vy, pán minister, máte vytvorený priestor, aby ste naozaj predložili komplexný zákon o sociálnom zabezpečení, tak ako ste dali tie varianty v materiáli na širokú diskusiu, tak s mnohými sa stotožníme. Sama za seba vám môžem povedať, že hádam s 90 percentami toho, čo ste napísali, sa stotožňujem aj ja. Tak potom podporu u nás budete mať, ale teraz vás prosím, zvážte dosah na občanov a vytvorte, keď nič iné aspoň tento časový priestor, aby sa mohli na túto situáciu prispôsobiť a zvládnuť ju.

Ďakujem vám pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

Pokiaľ pán poslanec Engliš a pán poslanec Hofbauer nechcú vystúpiť s faktickou poznámkou, prosím ich, aby zrušili svoje prihlásenie sa do rozpravy, pretože to mám poznačené.

S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, ako posledný je pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Teraz by som chcela veľmi podporiť stanovisko pani poslankyne Aibekovej, keď už v tom najhoršom variante oddialenie až k 1. aprílu. Ak predsa len otázku, či pán minister by ešte nebol ochotný vstúpiť do rokovania napríklad aj s najväčšou nevládnou organizáciou - Úniou žien. Ministra veľmi srdečne očakávame na prisľúbený termín 9. alebo 10. v budúcom mesiaci a bude si môcť vypočuť ženy, pre ktoré to skutočne bola jediná možnosť, jediná slušná možnosť v dnešnom ponúkanom trhu práce zarobiť si. Ak si pozriete inzeráty, všetky hľadajú len dobre vyzerajúce do tridsaťpäť rokov a podobne. Pán minister, tu žiaden úsmev. Za týmito ženami sú zrobené matky troch, štyroch detí. Čiže súčasne ak budeme hovoriť o podpore, napríklad o podpore pôrodnosti, tak musíme vedieť, čo tej žene umožníme v pracovnom procese. Ak súčasne hovoríte, že sa chcete priblížiť Európe, tak vám donesiem fotografie našich žien v príslušnom veku a skúsime to porovnať so ženami dôchodkyňami recipročne v západnej Európe. Len tie nemajú za sebou tri, štyri deti a nemajú za sebou systém, ktorý panuje na Slovensku, čo sa týka služieb a všetkého ostatného.

Ak si premietnete zákony, ktoré aj dnes boli prijaté, situáciu v rodinách ešte zhoršíme. Skutočne vás veľmi vážne prosím, aby ste zvážili prijatie zákona. Ak to urobíte odteraz, ja vám garantujem, že podporu nenájdete.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem pekne.

Pán minister, aj mňa prekvapuje, že sa usmievate nad tým, čo hovorila pani kolegyňa Aibeková, pretože som presvedčený, že jej argumenty vychádzali z logiky a, žiaľ, z objektívnej reality v našej súčasnej spoločnosti.

Pán minister, termínom 1. januára - už nechcem hovoriť o tom, že je to nesystémové -, ale termínom 1. januára, ako navrhujete, vlastne približne okolo 20 tis. ľudí potrestáte štyrikrát. Po prvé tým, že tí ľudia prídu o zamestnanie, sú potrestaní. Po druhé sú potrestaní tým, že nebudú môcť poberať predčasný dôchodok. Po tretie sú potrestaní tým, že im klesne a viditeľne im klesne životná úroveň. A po štvrté sú znevýhodnení v porovnaní s doterajšími dôchodcami, ktorí tento inštitút mohli využívať.

Urobiť takéto opatrenia zo dňa na deň je to v podstate zo dňa na deň, pretože dnes je koniec mesiaca a o tom, že do takéhoto stavu sa môžu dostať, sa dozvedia jeden mesiac predtým. Vieme, aká je situácia. Vieme o tom, že vláda nie je schopná riešiť otázku nezamestnanosti. Nie je schopná oživovať niektoré regióny, niektoré odvetvia. Vieme o tom, že hrozí ďalšie prepúšťanie zamestnancov, a tak ako už bolo povedané, predovšetkým budú prepúšťať ľudí, ktorí po celý život poctivo pracovali, zväčša poctivo pracovali a teraz na konci svojej aktívnej činnosti sa dožijú takej vďaky od vašej vlády. Myslím si, že je to nekompetentné, nezodpovedné a nedôstojné vo vzťahu k občanom a k zamestnancom, ktorí takýmto spôsobom pracovali. Preto sa aj ja prihováram za myšlienku, že ak ste už pristúpili k takému nesystémovému kroku, takému doslova nekompetentnému v súčasnom období a na súčasné podmienky, v každom prípade je nutné akceptovať požiadavku pani Aibekovej v súvislosti s posunutím tohto termínu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Návrh, ktorý prerokúvame, myslím si, že je v našej voličskej verejnosti, povedal by som, veľkou neočakávanou pred Vianocami. Som skutočne prekvapený, že vláda ide s takýmto návrhom, keď zvyšuje nepriame dane, keď vlastne pripravuje nový rok takou spŕškou na peňaženky, že sa až tak zakúri, ale vlastne nie je čo zakúriť. Bol by veľmi zaujímavý prieskum vo všetkých našich politických sférach, čo by tomu povedali občania. A čo mi najviac chýba v tomto návrhu, je akási kvantifikácia tých ľudí, ktorí pripadnú do úvahy. Je tam síce kvantifikácia tých, ktorí to poberajú, ale mi tam chýbajú tí, ktorých sa to dotkne. A keď ideme medzi ľudí, tak je to veľká masa ľudí, ktorí cítia, že s prípravou roku 2000 vlastne prídu o to najväčšie zázemie, a to je zamestnanie.

Takže, pán minister, ak je možné k tomu dať nejaké penzum početnosti tých občanov, ktorí sú na tejto hranici veku, a tých, ktorí vlastne prídu týmto spôsobom priamo na dlažbu, na ulicu a musia sa zaujímať na úradoch práce o zabezpečenie svojich živností, tak v tomto momente je to asi najťažšie rozhodovanie, aby sme takéto niečo pre nich pripravili. Jednoznačne sa staviam za to, aby sme tento návrh nepodporili, aby bol zahrnutý do systému prestavby dôchodkového zabezpečenia.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, po ňom pán poslanec Hofbauer.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

osobne si myslím, že ide o prehadzovanie problému zo Sociálnej poisťovne na Národný úrad práce. Keď sa hovorí, že na Sociálnej poisťovni sa ušetrí 600 miliónov korún, tak na Národnom úrade práce - myslím si, že pán Mesiarik to tu aj hovoril -, vznikne potreba ďalších vyše 500 miliónov. V každom prípade však stúpne nezamestnanosť. Čiže moje tvrdenie, že vláda Mikuláša Dzurindu nemá záujem riešiť nezamestnanosť v Slovenskej republike, je asi opodstatnená. Alebo mám povedať, pán minister, že nie? Ak je to totiž tak, tak by ste mali odstúpiť. Keďže si to nemyslím, tak sa držím tvrdenia, že vláda Mikuláša Dzurindu to jednoducho nechce riešiť, pretože chce riešiť iné problémy, ktoré sme mali možnosť sledovať - bombardovanie a podobne.

Podľa môjho názoru predčasným, mimoriadnym dôdchodkom sa riešila hlavne nezamestnanosť. Zamestnanosť ľudí. Zamestnať ľudí v tomto veku je prakticky nemožné. Pri tomto nedostatku pracovných miest, aká je napríklad v Košickom kraji, bola situácia, keď na 100 záujemcov pripadalo jedno voľné pracovné miesto. Prosím, ak sa ide sanovať Sociálna poisťovňa tým, že sa uberie Národnému úradu práce, tak si myslím, že to predsa nie je riešenie problému. Nehovoriac o tom, že tento dosah na ľudí je obrovský a následky na psychiku sú strašné.

Neviem, či toto je tá správna ľavicová politika SDĽ. Ja, pán minister, vás skutočne nežiadam, ale prosím vás, aby ste stiahli tento návrh, lebo si myslím, že je nesystémový a nekorektný voči občanom tejto republiky.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán minister Magvaši požiadal o vystúpenie.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Pán poslanec Engliš,

minule ste vystúpili a hodnotili ste moju ľavicovosť a neľavicovosť a potom ste ale odišli, nemohol som vám to osobne povedať. Mrzí ma to a ja by som povedal jednu vec. Pán bývalý prezident Konfederácie odborových zväzov, mali ste svoju ľavicovosť preukazovať niekedy v minulosti, a nie teraz. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Tým, že pán minister vystúpil, otvoril rozpravu. Zatiaľ bol prihlásený pán poslanec Hofbauer. Pýtam sa, kto sa chce ešte prihlásiť. Pán poslanec Brocka, pán poslanec Engliš. Konštatujem, že nikto viac. Je to v zmysle rokovacieho poriadku, pani poslankyňa. To znamená, že končím možnosť uplatnenia ústnych prihlásení sa do rozpravy.

Vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Brocka a po ňom pán poslanec Engliš.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

domnievam sa, že prerokúvanie nielen tohto bodu programu, ale celého dnešného dňa nie je v podstate ničím iným ako jednou obrovskou mystifikáciou, ktorá mi pripomína istú ukážku rímskych dejín, keď za vzbúrenými hladnými otrokmi, ktorí sa sťažovali na to, že nemajú čo jesť a sú zodratí od práce, prišiel rímsky senátor a vysvetľoval im, že vo svete je všetko podelené a kým rímski patriciovia predstavujú v spoločnosti žalúdok, ktorý musí spracúvať potravu, tak existujú početné ruky a tými sú práve tí otroci, ktorí musia robiť, pracovať a drieť, aby sa žalúdok mohol najesť. A keby otroci prestali pracovať, žalúdok prestane dodávať energiu do organizmu, ruky im umrú a tými rukami sú práve tí otroci.

Domnievam sa, že presne toto robí v súčasnosti s celou našou spoločnosťou táto vláda. Prečo? Do Národnej rady Slovenskej republiky sú postupne predkladané zákony buď nové, alebo novely jestvujúcich zákonov, každý sa berie ako sám osebe odtrhnutý od celého komplexu pohľadu na spoločnosť, posudzuje sa, vedú sa učenlivé debaty, koalícia v zmysle záverov svojej koaličnej štvorcentrály to odsúhlasí, prijme, ale opäť opakujem, posudzuje sa každý jav a uzatvára sa každý jav, ako keby bol odtrhnutý od celého faktora a obrazu spoločnosti.

Dámy a páni, sociálnu sféru nie je možné odtŕhať od celej sféry, celej sociálno-ekonomickej sféry spoločnosti v celom kontexte. Čiže aj zákon, ktorý prerokúvame, aby sme odtŕhali od celého vývoja slovenskej sféry spoločnosti pod záštitou tejto vlády, je prakticky nemožné. Moja zásadná otázka je, čo má táto vláda záujem riešiť. A odpoveď je: Nič. Nemá záujem nič riešiť a problémy, ktoré sa vyskytujú, sa vychytávajú od prípadu k prípadu systémom plátania zodratých nohavíc zodratou záplatou, ale neriešia sa základné princípy chodu tejto spoločnosti, a to je oživovanie spoločnosti, oživovanie ekonomického chodu spoločnosti. Hľadajú sa len ďalšie škrtiace momenty asi takým spôsobom, ako je zaťahovanie španielskej čižmy na občanovi, a keď občan nekričí a ešte žije, tak tá čižma sa pritiahne o ďalší závit svojej skrutky.

Dámy a páni, základný moment je to, že sme svedkami nie prerokúvania zákonov, ale mystifikácie, pretože jednotlivé čiastkové kroky len plátajú jednotlivé zlé situácie vlády, ktoré vláda za rok dokumentovala, a okrem vyhovárania sa na predchádzajúcu vládu nič nepredložila. Vykrikovanie na predchádzajúcu vládu si už nechajte, je to už smiešne. Nehovorím o pánu ministrovi Magvašim.

Dámy a páni, pri prerokúvaní zákonov, ktoré predkladalo ministerstvo financií, ministerka Schmögnerová tu stála ako anjel nevinnosti s argumentáciou, že finančné zákony, ktoré predkladá, sa netýkajú problémov, ktoré následne tieto zákony prinesú do sociálnej sféry, pretože predsa sociálna sféra nie je jej "abeles". No povedal by som, že to teda je, pretože sociálna sféra s finančnou sférou je tak úzko previazaná, že ešte aj minister Magvaši nie je ministrom sociálnych vecí, ale ministrom práce a sociálnych vecí, opakujem, ministrom práce a sociálnych vecí. Nie ministrom nezamestnanosti, dôchodcov a sociálnych vecí, ale ministrom práce a sociálnych vecí. Ak tento štát nevytvára priestor na zamestnanosť, na rozvoj ekonomiky, na prácu, tak nie je možné od tohto stavu osamotene posudzovať a zaoberať sa len dôsledkami sociálneho krachu tej istej spoločnosti.

Dámy a páni, v stave, keď sa táto vláda nezaoberá oživovaním ekonomiky, oživovaním podnikov, oživovaním hospodárstva, tak je úplne scestné od tohto spôsobu odtŕhať taký detail, ako je odchod 58-ročných ľudí do predčasného dôchodku alebo ich vyhodenie zo sociálnej sféry. Nebavme sa o tom, či sa týmto spôsobom rieši problém pracovných miest pre mladých ľudí, pretože spravidla tie pracovné miesta, ktoré zaujímajú ľudia v preddôchodkovom veku, sú nie zaujímavé a atraktívne ani prijateľné pre mladých ľudí, a to tým skôr, že pri mnohých profesiách dochádza k ich odbornému vyvrcholeniu až vo vrcholovom veku produktívnej činnosti. Ak sa k nim pristúpi takýmto spôsobom, tak okrem zbavenia sa ľudí a vyhodenia ich do sociálnej sféry sa vlastne nevyrieši vôbec nič.

Dopočul som sa tu od pani spravodajkyne predchádzajúceho zákona, že koncepcia zmeny sociálnej sféry je v širokej celospoločenskej diskusii. Pýtam sa kde. Kde? Kde boli tieto návrhy zákonov predložené? V ktorých médiách? V ktorých médiách boli predložené návrhy textov týchto zákonov v celej šírke? Nie per partes, krok za krokom, jeden čiastkový zákon po druhom čiastkovom zákone. To nie je žiadna koncepcia zmeny sociálnej sféry. To je jednoducho rozbitá mozaika na jednotlivé kamienky bez toho, aby sa dal posúdiť obraz ako celok. Takáto koncepcia zmeny sociálnej sféry na celospoločenskú diskusiu nie je predložená. Nezavádzajte ľudí, že verejnosť je o tomto informovaná a ešte dokonca, že sociálni partneri s týmto súhlasia. To vôbec nie je pravda.

Nie je reálne to, čo tu odznieva, a to, že táto problematika je problematikou Sociálnej poisťovne a treba riešiť problematiku Sociálnej poisťovne. Opäť opakujem, že Sociálna poisťovňa je len jednou zo sfér sociálno-ekonomickej sféry celej spoločnosti a túto jednu, jedinú sféru alebo podsféru nie je predsa možné riešiť tým, že sa vytrhne z kontextu celej sféry hospodárstva a celej sféry zamestnanosti alebo nezamestnanosti.

Dámy a páni, akým spôsobom sa vláda zaoberá rozvojom hospodárstva? No tak, že odstúpením ministra hospodárstva Černáka je tam presídlený pán Harach, ktorý pri všetkej úcte k jeho osobe o hospodárstve a ministerstve hospodárstva má asi rovnaké vedomosti ako ja o ortopedickej chirurgii.

Dámy a páni, zaoberá sa táto vláda problematikou privatizácie? Absolútne nie. Výlučne len poľovačkou na lukratívne podniky za účelmi reprivatizácie - ak sa mýlim, tak ma opravte -, ale koniec koncov mesiac trvajúca neprítomnosť vedenia Fondu národného majetku to iba dokumentuje. Veď títo ľudia celej vládnej koalícii nechýbajú. Mesiac nie je zvolený prezident a viceprezident Fondu národného majetku a nič sa nedeje. Avizuje ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku nejaké naliehavosti zo strany svojej problematiky smerom k vláde? Vôbec nie. Kto z toho počul niečo zo strany pani Machovej, nech dá na vedomie, ale nič také tu neodznelo.

Čím sa zaoberá ministerstvo financií vo vzťahu k bankovému sektoru? No však jedine tým, že na Slovensku sa fakticky bankový finančný tok zastavil, a to prostredníctvom a pákami tejto vlády. Fakticky neexistuje poskytovanie ani prevádzkových úverov, a to ani na garancie. A pokiaľ by sa náhodou poskytli, tak 24 - 25-percentný úrok z úverov znamená iba to, že pokiaľ nejaký podnik ešte existuje, tak po zobratí takéhoto úveru zaručene padne na kolená a zbankrotuje, pretože 25-percentný úrok nie je možné platiť zo žiadneho reálneho zisku, pokiaľ to nie je obchodovanie s bielym mäsom, drogami alebo so zbraňami. Takýmto spôsobom sa na budúci rok ocitnú na kolenách a v bankrote všetky cestovné kancelárie a bude ďalšia diera do sociálneho programu.

Takže, dámy a páni, nejdem sa vyjadrovať k tomuto čiastkovému zákonu, ktorý je jedným vytrhnutým kamienkom z mozaiky neriešenia sociálno-ekonomických problémov rozvoja spoločnosti a postoja vlády k riešeniu týchto problémov. Vláda nemá záujem riešiť nič, pretože plní iné zámery, iné záujmy - Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky -, a keď tento národ a tento štát bude úplne na kolenách, predá strategické podniky. Veď čo iné?

Dámy a páni, nepodporím túto zmenu návrhu zákona z dôvodov, ktoré som uviedol.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)