Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), v druhom čítaní a v skrátenom legislatívnom konaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 563 z 10. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením 169 z 18. novembra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 16. novembra 1999 a uznesením číslo 198 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 17. novembra 1999 a uznesením číslo 238 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 18. novembra 1999 a uznesením číslo 168 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predloženého vládneho návrhu zákona.
Gestorský výbor v súlade s § 89 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu, lebo predložený návrh je prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa obmedzenia podľa § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, schváliť.
Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili o tomto bode rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Jasovský. Nevidím, že by sa do rozpravy hlásil niekto ďalší z poslancov, preto vyhlasujem skončenie možnosti prihlásiť sa ďalším pánom poslancom do rozpravy.
Pán poslanec Jasovský, máte slovo.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
vážená snemovňa,
pretože som vystupoval ku všetkým zákonom tohto charakteru, k cestnej dani, k spotrebnej dani z palív a mazív, patrí sa mi, aby som povedal niekoľko slov aj o navrhovanom zákone o pozemných komunikáciách. Chápem, prečo vznikajú tieto návrhy zákonov, chápem aj to, že touto úpravou kategórie vozidiel a sadzbou sa zvýhodňujú najmä malé a stredné typy osobných automobilov, pri ktorých sa ročná sadzba nezvyšuje, a pritom je daná možnosť zakúpenia krátkodobej nálepky v prípade náhodných jázd.
Ale treba zároveň povedať, že tieto vozidlá sú práve vozidlá starších vekových kategórií, resp. ich držiteľmi sú občania, ktorí využívajú cestnú sieť, a teda diaľničnú sieť v podstate v obmedzenom množstve. Takže v tomto prípade dalo by sa povedať, že je tento návrh správny. Problémom však je, že nie je reálny predpoklad, aby tento návrh zákona priniesol zdroje, o ktorých sa v návrhu hovorí. Slovensko patrí medzi 13 európskych krajín, z ktorých štát využíva systém spoplatňovania diaľnic. K vyberaniu sa pristúpilo formou zavedenia diaľničných nálepiek, pretože to je najjednoduchší a finančne najmenej náročný spôsob spoplatňovania cestnej siete. Obdobný systém sa využíva pre osobnú a nákladnú dopravu aj napríklad v Českej republike, ale diaľničné známky len pre osobnú dopravu sa používajú aj vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Ale v posledne menovanej krajine ide o zmiešaný model, pretože niektoré časti diaľnic sú koncesné a vyberá sa na nich aj mýto.
Spoplatnenie iba formou mýta sa používa napríklad v Bielorusku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Maďarsku, Portugalsku, Slovinsku, Španielsku a Taliansku. Býva zvykom, že úhrady za používanie cestnej siete sa ročne menia na koncesovaných diaľniciach podľa miery inflácie a zvyšujú sa o predpokladanú mieru inflácie. Pri diaľničných nálepkách ich cena zvyčajne odráža predpokladané náklady na údržbu a najmä na rozširovanie diaľničnej siete. Napríklad v Českej republike v tejto súvislosti ide o výstavbu dôležitých úsekov na trasách európskych koridorov, kde Česká republika výrazne zvyšuje objemy budovaných diaľnic v predchádzajúcom, resp. v tomto roku. Ale vo Švajčiarsku, kde je diaľničná sieť na špičkovej úrovni, je zaujímavosťou to, že ceny nálepiek sa nezvyšovali už od roku 1993.
Ale z tohto dôvodu sa zvyšovanie úhrady za používanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá nezdá ako celkom domyslené. Zvyšovanie sa totiž dotkne a odkonzultoval som si to v predchádzajúcich dňoch, v prvom rade profesionálnych užívateľov cestnej siete, čiže dopravcov s vozidlami s hmotnosťou nad 3,5 tony, resp. nad 12 ton, tak je to uvedené aj v navrhovanej novele zákona. Pri osobných vozidlách sa úhrada dokonca zníži pre vozidlá s väčším zdvihovým objemom a hmotnosťou do 1,5 tony. Treba povedať, že z odborného hľadiska by som chápal tento prístup, pretože opotrebovanie cestného zvršku závisí od hmotnosti viac než výkonnosti, samozrejme, motora.
Ale takisto treba povedať k otázke, o ktorej hovorím, že napríklad právo Európskej únie upravuje prístup k tomuto problému, ale v zákone alebo v normách Európskej únie sa uvádza najmä zavedenie mýta, to znamená zavedenie poplatku za ten-ktorý konkrétny použitý úsek diaľnice. U nás práve systém nálepiek je systém paušálny a tento návrh zákona nie je celkom kompatibilný s právnou normou Európskej únie, a preto aj v doložke zlučiteľnosti je uvádzaná len čiastočná kompatibilita. Dosiaľ predložené materiály, ktoré sa dotýkajú motoristov alebo automobilistov na Slovensku, dotýkajú sa zvýšenia daňového zaťaženia všetkých subjektov sektorov cestnej dopravy, ale majú jeden závažný nedostatok. Týmto materiálom absolútne chýba akákoľvek koncepcia, nadväznosť na zásady štátnej dopravnej politiky, kde sa nepokračuje v tvorbe dopravných modelov a dopravných systémov tohto štátu.
Takisto mi chýba analýza akýchkoľvek dosahov na spoločnosť ako na celok. Namiesto toho sa predkladajú materiály, ktorých prvým a jediným cieľom, čo nikto neuprie, je dostať do štátneho rozpočtu, resp. do Štátneho fondu cestného hospodárstva peniaze odtiaľ, kde sa dajú aspoň tušiť. Aké sú teda hlavné vnútorné protirečenia zvyšovania cestnej dane, spotrebnej dane a teraz schvaľovaného zákona, o ktorom by sa dalo povedať, že sú to úhrady za používanie diaľničnej siete? Tento balíček znamená pre dopravcov zvýšenie daňového zaťaženia o 120 až 150 tisíc korún na jednu súpravu, na jeden rok, čiže úplnú stratu konkurencieschopnosti na medzinárodnom trhu a nevyhnutné zvyšovanie cien vo vnútroštátnej preprave.
Pritom slovenskí cestní dopravcovia prepravujú denne pre každého obyvateľa tohto štátu až 45 kg tovaru. To znamená, že je prirodzené, že ceny a náklady, ktoré sa dotýkajú prepráv, sa musia nutne premietnuť aj denne do tých 45 kg na jedného obyvateľa. Obávam sa, že prakticky celý výnos zo zvýšenia úhrad za používanie diaľnic môže ísť na výplatu úrokov za eurobondy, ktorý vydal Štátny fond cestného hospodárstvo, to znamená, že tieto zdroje vlastne budú prechádzať do zahraničia. To znamená, tieto zdroje sa vlastne neobjavia a nemusia sa objaviť v pôvodnom názore a v návrhu, že zdroje budú použité najmä na opravu a údržbu jestvujúcej cestnej siete na Slovensku. Treba povedať nahlas a nemôžem celkom súhlasiť s návrhom, ktorý je uvádzaný v zákone, že tieto opatrenia sa prakticky nedotknú zahraničných motorových vozidiel, pretože sú väčšinou oslobodené od cestnej dane bilaterálnymi zmluvami, ktoré sú uzatvorené napríklad pri všetkých okolitých štátoch aj z toho dôvodu, že vzhľadom na rozlohu nášho štátu nemusia na území Slovenska vôbec tankovať a nie sú postihnuteľné za nezakúpenie diaľničnej známky.
Nijako neboli zohľadnené externé náklady cestnej dopravy, ktoré v budúcom roku budú znamenať zníženie mobility pracovnej sily, zvýšenie nákladov na tovarové toky a priamy dosah týchto opatrení na oblasti Slovenska s menšou hustotou Slovenska a už dnes s vysokou nezamestnanosťou. Treba spomenúť a poviem to nahlas, je určitá bezmocnosť našej polície pri postihovaní vodičov v medzinárodnej premávke, čiže zahraničných vodičov. V rámci správneho konania je totiž možné udeliť pokutu len slovenskému vodičovi vo výške dvojnásobku požadovanej ceny diaľničnej nálepky. Zahraničný kamionista sa môže policajtovi zasmiať a pokračuje v ceste. Pripomínam, že na územie Slovenska vstúpi ročne asi 1 milión kamiónov, zahraničných kamiónov. Spočítajme, prosím, o aké zdroje Slovensko v tomto prípade môže prichádzať a všimnime si sumu, ktorá je uvedená v návrhu zákona, predpokladané tržby 680 miliónov korún oproti 620, ktoré boli v predchádzajúcom období. Je otázkou, či skutočne ten nárast bude priamo úmerný zvyšovaniu poplatkov, ktoré v tejto súvislosti sú.
Najhoršie stanovisko k zvyšovaniu ceny diaľničných nálepiek - o tom nebolo hovorené - určite predostrelo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak totiž zvýšime úhradu za používanie diaľnic, paušálnu úhradu, ktorá ešte, znovu opakujem, správna nie je, ich používanie sa môže stať pre kamióny luxusom, a na súbežných cestách, ktorých na Slovensku je chvalabohu dostatok, "utešene" nám vzrastie počet zranených a usmrtených osôb. Náklady na liečenie sa dajú spočítať, ale kto si trúfne spočítať finančnú ujmu, čo i len jedného zbytočne strateného ľudského života. Povedal som, aká je cena človeka v krajinách Európskej únie, kde sa tieto ceny pohybujú v miliónoch dolárov. Na Slovensku sme zrejme lacnejší. Hľadáme zdroje tam, kde ich tušíme, pretože ich potrebujeme na schválenie zákona o štátnom rozpočte, ale, bohužiaľ, znovu musím povedať, že koncepčné rozhodovania, koncepčné návrhy stále chýbajú, a preto dávam procedurálny návrh, aby bol tento zákon stiahnutý a znovu prepracovaný.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma sa hlási s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Tóthová takisto. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcel by som vyslovene pragmaticky zareagovať na pána kolegu poslanca, na to, o čom hovoril. V zásade sa s týmto riešením dá súhlasiť. Žiaľbohu, už v roku 1990 sme zvolili takú cestu, že sa neprijal systém súkromných investícií do diaľnic, kde bola požiadavka spraviť takzvané mýtnice a vyberať poplatky. Tým sa súkromní investori, ktorí boli ochotní v tejto oblasti podnikať, stiahli. Zaviedol sa takzvaný paušál, ktorý znevýhodňuje hlavne obyvateľov, ktorí nemajú vybudovanú dostatočnú sieť diaľnic, hlavne na východnom Slovensku, kde sú úseky azda len 22 km. A myslím si, že tento systém, máte pravdu, je nespravodlivý, lebo ten, kto jazdí menej, platí presne tak ako ten, kto jazdí viacej. Zrejme do budúcnosti by sme aj my mali prijať kombinovaný systém, ktorý by umožnil súkromnému kapitálu stavať sieť diaľnic a ísť cez takzvané mýtnice a nechať doznieť tento spôsob cez známky. Žiaľbohu, na zmenu systému sú potrebné obrovské finančné prostriedky a v zásade nemáme vybudované siete napojené na diaľnice, aby nám zisk z týchto mýtnic pokryl náklady na ich budovanie. Tak si myslím, že sme momentálne v štádiu, kde iná cesta nie je možná ako návrh, ktorý bol predložený.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený parlament,
chcem podporiť vystúpenie pána poslanca Jasovského a návrh, ktorý uviedol. Mám na to nasledujúce dôvody. Do tejto snemovne sa dostal balík, skutočne značný balík predpisov finančného charakteru s dosahom na občanov. Je to úplný strapec rôznych daní, pri ktorom vláda, dovolím si jednoznačne uviesť, neurobila kvantifikáciu dosahu. Neurobila analýzu, čo to bude znamenať pre určité skupiny obyvateľov, najmä pre obyvateľov, ktorí sú na tom finančne najhoršie. O tomto mojom stanovisku ma presvedčila a dôkaz dala pani ministerka Schmögnerová, keď na moje vystúpenie, že zvýšenie ceny benzínu a nafty bude znamenať zvýšené náklady pre určité regióny Slovenska, kde kúria naftou, reagovala spôsobom, že nepoznám situáciu a nafty na kúrenie sa to netýka. Pani ministerka Schmögnerová ešte žije v socialistických vzťahoch. Zrejme si nevšimla, že už niet inej ceny na vykurovaciu naftu a máme len jednu kategóriu nafty. Čo si mám myslieť o domyslení dosahov na občanov, keď ten, kto takéto predpisy predkladá, má mylné vízie o hrubom dosahu na občanov?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán minister Macejko. Áno.
Pán minister, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel by som sa vyjadriť, ale vecne, k návrhu tejto novely zákona, nie k balíku zákonov, ktoré tu už boli prerokované a schválené. Na rozdiel od pani poslankyne Tóthovej si myslím, že práve táto novela vychádza v ústrety sociálne najslabším vrstvám, pretože v kategórii do 1 500 kg sa nezvyšuje cena diaľničnej nálepky, naopak, v tejto kategórii sa umožňuje a vydáva krátkodobá diaľničná nálepka s dobou platnosti 15 dní za 60 Sk, čo je práve plus pre tých, ktorí užívajú cesty a diaľničné úseky ciest pre motorové vozidlá len príležitostne.
Požiadal by som ctených pánov poslancov a pani poslankyne, aby návrh novely podporili, pretože v týchto ustanoveniach sa vychádza v ústrety občanom našej republiky. Znižuje sa takisto sadzba pre motorové nákladné vozidlá do 12 ton z pôvodných 4 tis. na 3 tis. Sk. Týka sa to hlavne autobusov a verejnej osobnej dopravy a menších nákladných automobilov. Zvyšuje sa suma akurát pri vozidlách nad 12 ton, ktoré, ako už bolo povedané, najviac vplývajú na povrchovú degeneráciu diaľnic. Tieto prostriedky sú používané na opravu ciest a diaľnic a osobne si myslím, že za tieto práce by mali platiť účelovo práve tí, ktorí tieto komunikácie používajú a ničia. Azda len toľko k tomu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.
Pristúpime k hlasovaniu.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh, iba procedurálny, a je vo vašej kompetencii ako predsedajúceho rozhodnúť, ako s ním naložiť. Mám oprávnenie výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v uznesení číslo 169 z 18. novembra, ktorý ma splnomocňuje navrhnúť posunutie do ďalšieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, pred hlasovaním vás prosím, aby sme sa prezentovali. Zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rámci rozpravy pán poslanec Jasovský predniesol jeden procedurálny návrh, ktorým žiada, aby sme tento vládny návrh zákona vrátili navrhovateľovi na dopracovanie. Pán poslanec Jasovský, tak som rozumel vášmu návrhu.
Prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Jasovského.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Môžeme pristúpiť na základe informácie pána spoločného spravodajcu, že má splnomocnenie gestorského výboru prerokovať ihneď tento návrh zákona v treťom čítaní.
Keďže ho prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužijú sa príslušné ustanovenia v zmysle rokovacieho poriadku, preto otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy nehlási nikto z pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže neboli podané žiadne iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, je deväť minút pred 12.00 hodinou. Myslím si, že je zbytočné začínať rokovanie o ďalšom bode programu.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Oznamujem členom Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 13.45 hodine, pätnásť minút pred začiatkom popoludňajšej prerušenej schôdze.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 22. schôdzi, ale najprv by som vás chcel informovať, že by sme chceli túto schôdzu skončiť v piatok. Na budúci týždeň by sa rokovalo vo výboroch o návrhu zákona o štátnom rozpočte a v utorok o 16.00 hodine som zvolal mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom, pretože je tu návrh skupiny poslancov na odvolanie alebo vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi. Čiže v utorok o 16.00 hodine zvolávam mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na základe návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Opakujem, v piatok by sme skončili 22. schôdzu. Na budúci týždeň by pokračovalo rokovanie výborov o štátnom rozpočte s tým, že v utorok o 16.00 hodine zvolávam mimoriadnu schôdzu Národnej rady v súvislosti s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 430 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 430a.
Vládny návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne a poslanci v preriedených radoch,
dovolím si predložiť v mene vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a predkladá sa na základe spoločnej dohody Rady hospodárskej a sociálnej dohody.
Musím povedať, že tento návrh zákona vznikol na báze expertnej skupiny, ktorá pracovala približne trištvrte roka a dospela k tomuto návrhu, a preto aj v Rade hospodárskej a sociálnej dohody vyjadrili všetci traja sociálni partneri súhlas s týmto návrhom.
Návrh, ktorý predkladá vláda, je návrh na zvýšenie minimálnej mzdy z 3 600 Sk na 4 000 Sk mesačne pre minimálnu mzdu. Ale to, čo je najdôležitejšie a prečo s tým súhlasili aj sociálni partneri, je spôsob valorizácie minimálnej mzdy, v rámci ktorej sa budú určovaním koeficientu zúčastňovať sociálni partneri.
Po prvýkrát sa vzďaľuje minimálna mzda od životného minima. To je po prvýkrát v našej spoločnosti a myslím si, že je to veľmi významný transformačný krok. Samozrejme, transformačný krok súvisí aj s tým, že by bolo potrebné, aby bol vyšší rozdiel medzi životným minimom a minimálnou mzdou, ale zrejme momentálna výkonnosť slovenskej ekonomiky to neumožňuje. Práve preto, že došlo k dohode medzi sociálnymi partnermi po trištvrte roka tvrdých a veľmi jasných a odborných diskusií, by som vás, páni poslanci a panie poslankyne, chcel poprosiť o to, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy, a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 430), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. novembra 1999 číslo 564 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 17. novembra 1999 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 16. novembra 1999 číslo 200 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 17. novembra 1999 číslo 132.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nebudem ich čítať, tlač máte všetci pred sebou.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (tlač 430), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 1, 2, 3, 4, 6 a 7 spoločne a odporúča ich schváliť, návrh v bode 5 odporúča neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Kláru Sárközy informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 17. novembra 1999 číslo 133.
Ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub SMK prihlásila pani poslankyňa Sárközy.
Nech sa páči, máte slovo pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem pekne.
Pán predseda a pán minister,
ctená snemovňa,
takmer pred rokom, bolo to presne 4. decembra 1998, skupina poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko predkladala návrh zákona o zvýšení minimálnej mzdy z terajších 3 tis. Sk na 4 tis. Sk. Zhodou okolností aj vtedy som bola spravodajkyňou pri tomto zákone. Ako spravodajkyňa som odporučila Národnej rade, aby nezaradila tento bod programu na rokovanie. Odôvodnila som to dvoma spôsobmi.
Po prvé, nepokladala som za šťastné a ani nepokladám, aby takýto návrh zákona dávala skupina poslancov, pretože je to záležitosť vlády, a to hociktorej vlády, a sociálnych partnerov.
A druhá vec, nepokladali sme to za šťastné po mesačnom pôsobení novej vlády a takmer po necelých dvoch týždňoch od schválenia programového vyhlásenia vlády. Svoj návrh som vtedy odôvodňovala tým, že vláda v priebehu nasledujúceho polroka vypracuje návrh, ktorý predloží Národnej rade. To sa aj stalo. A druhý dôvod, kvôli čomu som to neodporúčala na schválenie Národnou radou, bol ten, že návrh zákona, ktorý predloží vláda o minimálnej mzde, v budúcnosti bude musieť mať zakomponovaný aj valorizačný mechanizmus. Toto sa stalo teraz. Teraz máme pred sebou takýto vládny návrh zákona, kde sa mení jednak výška minimálnej mdzy z 3 600 Sk na 4 000 Sk a po prvýkrát sa stáva to, aby súčasťou tohto zákona bol aj valorizačný mechanizmus.
Vtedy, keď sme to schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní, sme počuli hlavne od opozičných poslancov, prečo vláda nepredložila tento návrh skôr. Pán minister vo svojom zdôvodnení pred chvíľou povedal, že návrh zákona je hotový približne pol roka alebo trištvrte roka. A dôvod, prečo to predkladá až teraz, je práve kvôli tomu, že sa vláda nevedela dohodnúť so sociálnymi partnermi a k dohode došlo až v októbri. To som potrebovala povedať na začiatok.
Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky štát v rámci garancie primeranej úrovne minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf zohľadní výšku životného minima a jeho valorizačný mechanizmus s prihliadnutím na stanoviská sociálnych partnerov. Obdobná úloha bola zakotvená aj v uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 43 zo 14. januára 1997 k návrhu realizačného projektu koncepcie ceny práce, kde v bode B bolo uložené predkladať na rokovanie vlády nadväzne na úpravy výšky životného minima a po zohľadnení ďalších faktorov návrhy na úpravu výšky minimálnej mzdy a minimálnych mzdových taríf.
Pri stanovení tejto úlohy v oboch uvedených dokumentoch sa vychádzalo z toho, aby okrem ekonomickej a sociálnej funkcie minimálnej mzdy bola naplnená aj motivačná funkcia minimálnej mzdy, to znamená, aby výška minimálnej mzdy dostatočne motivovala občana zamestnať sa. Toto sa dá zabezpečiť len primeraným predstihom výšky minimálnej mzdy pred výškou životného minima, od ktorej sa odvíjajú aj sumy na určenie štátnych sociálnych dávok.
Návrh novely zákona o minimálnej mzde úpravou výšky minimálnej mzdy na 4 tis. Sk v mesačnom vyjadrení od 1. januára 2000 nadväzuje na úpravu sumy životného minima pre plnoletú osobu k 1. júlu 1999. Týmto sa dosiahne už spomínaný predstih sumy minimálnej mzdy, brutto vyjadrenie 210 Sk mesačne pred sumou životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Okrem uvedenej jednorazovej úpravy výšky minimálnej mzdy v januári 2000 sa do návrhu zákona zapracoval osobitne valorizačný mechanizmus, o ktorom sme hovorili, ktorý zároveň zvýrazní účasť sociálnych partnerov pri určovaní výšky minimálnej mzdy. Podľa mňa je to dôležitý faktor. Tento valorizačný mechanizmus rešpektujúci priemernú nominálnu mzdu zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky zabezpečuje trvalejší predstih výšky minimálnej mzdy pred príslušnou sumou životného minima.
Podľa zákona číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime a ustanovení súm na určenie sociálnych dávkach sa sumy životného minima, pokiaľ sa napĺňajú podmienky, valorizujú vždy k 1. júlu bežného roka. S prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu sa bude zodpovedajúcou úpravou výšky minimálnej mzdy reagovať na túto zmenu pravidelne vždy k 1. októbru bežného roka. Toto som citovala preto, aby sme pochopili filozofiu zákona, hlavne filozofiu valorizačného mechanizmu. Práve z tohto hľadiska klub poslancov za Stranu maďarskej koalície bude hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Engliš a pán poslanec Štefan Rusnák. Čiže po vystúpení pani poslankyne Sárközy v rozprave vystúpia ďalší poslanci.
A teraz faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy. Ako prvá vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Aibeková, po nej pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Engliš ako posledný prihlásený do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Je pochopiteľné, že pani poslankyňa prečítala stanovisko SMK, konkrétne pani štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a je pochopiteľné, že ho bude podporovať. (Hlasy v sále.) Prosím vás, nevykrikujte, je to môj názor, na ktorý mám právo. Ja som tiež v skrátenom konaní povedala, že podporujem, keď sa dvakrát do roka zvyšuje minimálna mzda. Nemala som ani za náš klub negatívne stanovisko, tak prosím vás, pán poslanec, nevykrikujte, keď neviete, čo chcem povedať. Buďte taký láskavý. A nebola by som vystúpila ani s faktickou pripomienkou, keby pani poslankyňa nehovorila o našom návrhu.
Pani poslankyňa, poslanec má právo na druhý deň, ako zloží sľub, dať návrh zákona. Pôvodne to bol vládny návrh zákona. Už predchádzajúca vláda tento návrh odhlasovala vo výške 4 tis. Sk, len došlo k zmene vlády, a preto sme si považovali ako poslanci za svoju povinnosť, aby sme tento návrh predložili. Nebol schválený, v poriadku. Vítam, že pán minister tam zakomponoval valorizačný mechanizmus, ale prosím vás, neprecenujte úlohu minimálnej mzdy. Minimálna mzda má jednu, jedinú základnú úlohu, že to je zároveň minimálna mzdová tarifa, ale inak sa týka iba 1 716 zamestnancov rozpočtovej sféry, čiže 0,6 % zamestnancov. Tak, prosím vás, nepreceňujte tento zákon. Je dobré, že má valorizačný mechanizmus, ale nedávajte ho, prosím vás, do rozporu s niečím, čo sme chceli my. Náš návrh bol iný, ale podporujeme aj tento valorizačný mechanizmus, takže nerobte z nás nejakých hlupákov, ktorí nevedeli, prečo tento zákon predložili.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Obdobne chcem povedať, že zákonodarnú iniciatívu majú tak poslanci, ako vláda a nikde nie je, pani poslankyňa, vymedzené, čo je vec vlády na zákonodarnú iniciatívu a čo je vec poslancov. Všetko môžu iniciovať aj poslanci.
A teraz niekoľko pripomienok k výške. Mečiarova vláda ešte v roku 1998 navrhovala zvýšiť výšku minimálenj mzdy, a to 4 tis. Sk. A v minulosti sme argumentovali, že už začiatkom, resp. v prvej polovici roka bolo potrebné zvýšiť na 4 tis. Sk. Keďže nejde o veľký počet, ale predsa minimálna mzda má reflexie aj do súkromnej sféry, po tom veľkom množstve rôznych daní, ktoré sa reflexne prejavia zvyšovaním ceny tovarov, hlavne aj tovarov potravín, dennej spotreby, osobne sa domnievam, že zvýšiť minimálnu mzdu na 4 tis. Sk je málo. Viem, že pokiaľ by sme dali návrh, že ju zvýšte na 4 400 alebo 4 500, je to márna snaha, lebo som si všimla aj pri predchádzajúcich návrhoch, že všetky návrhy, ktoré dala opozícia, ste zamietli, hoci opozícia viaceré vaše návrhy, ktoré prispeli k zlepšeniu, podporila. Tak chcem len vyjadriť stanovisko, že po úpravách, ktoré sa očakávajú v budúcom roku, táto suma je malá.