Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sú traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Rusnák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Prokopoviča. Nerobím si ilúzie, že v daných podmienkach, ktoré teraz existujú, budú veľmi ľahko si nakupovať živnostenské licencie nezamestnaní, lebo pokiaľ nemáme vytvorené celkove spotrebiteľské prostredie, aj obchodné prostredie, tak je to veľmi ťažko dosiahnuť. Ale napriek tomu si myslím, že je to správny krok, aby sme podporili postupné vytváranie malých podnikateľských a hlavne živnostenských organizácií, ktoré prenesú na seba aj veľkú časť sociálnych funkcií. Ale zároveň chcem povedať, že k tomu treba naozaj veľkorysý postoj štátu ako správcu svojho štátneho trhu a v takomto slova zmysle sa prihováram tiež, aby sme tento priestor vytvorili.

Malú poznámku chcem dať k problematike malých obchodných činností. Je nebezpečné, aby formou komanditárnych alebo iných zmlúv si nevytvárali veľkí akési filiálky a nevyužívali výhody, ktoré sú vytvorené pre malých. Treba ochrániť záujmy malých obchodníkov v tejto oblasti, aby sa nezmenšoval ich už aj tak malý priestor.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Malchárek.

Poslanec J. Malchárek:

Vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

pozmeňujúce návrhy z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ale aj vlastné návrhy pána kolegu Prokopoviča vychádzajú z veľmi kvalifikovanej podnikateľskej praxe u nás. Tej praxe, ktorá vytvára veľkú časť pracovných príležitostí a príjmov do štátneho rozpočtu. Malé a stredné podnikanie je pilierom každej úspešnej ekonomiky, preto podporujem a budem s čistým svedomím a v súlade s programovým vyhlásením vlády za ne hlasovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Rusnák.

Poslanec J. Rusnák:

Ďakujem pekne za slovo.

Ja sa takisto chcem pridať k skupine poslancov, ktorí jednoznačne podporujú návrhy, ktoré spomenul vo svojom príhovore aj pán poslanec Prokopovič. Nemám žiadne obavy z toho, že by 25-percentné daňové zníženie zo 40 percent malo poškodiť slovenskú ekonomiku. Práve naopak. Oživenie trhu je to, čo potrebujeme. V čase, keď je obrovská nezamestnanosť, keď na východnom Slovensku v podstate každá firma je pomaly v krachu, treba dať jasný signál k tomu, aby sme oživili podnikateľskú sféru. Na druhej strane ušetríme na výplatách v nezamestnanosti. Takže jednoznačne sa staviam k týmto návrhom pozitívne a budem ich podporovať a nemyslím si, že tí poslanci, ktorí to podporujú, neuvažujú zdravým rozumom. Práve naopak, chcú zdravo riskovať, ale zdravo riskovať preto, aby sa slovenská ekonomika spamätala, nastúpila cestu do budúcnosti.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šepták. Po ňom vystúpi pán poslanec Sitek.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážená pani ministerka,

dámy a páni,

v prvom rade treba povedať, že náš daňový systém je veľmi neprehľadný. Časté a horúcou ihlou šité novely zákonov súvisiacich s daňami spôsobujú chaos a problémy pri výbere daní. Percento vymožiteľnosti daňových nedoplatkov klesá. Nedoplatky na daniach v súčasnosti predstavujú 52 mld. korún. Podľa štatistiky daňová povinnosť vznikla iba v 35 percentách firiem, drvivá väčšina buď dane neplatila, alebo ich platila len symbolicky. Dane z príjmu zaplatilo len 10 percent firiem. Preto Slovenská národná strana vyjadruje podporu progresívnym formám znižovania daňového zaťaženia, ako je napríklad podpora zníženia dane z príjmov právnických osôb z 30 percent na 25 percent, ktorej návrh predložím v závere môjho vystúpenia.

Ďalej podpora osobitnému zdaňovaniu živnostníkov formou paušálnej dane, kde si ale myslím, že navrhovaný ročný príjem do 1,5 mil. je nepostačujúci a zahrnuje len tých najmenších živnostníkov. Návrh okruhu živnosti podľa ministerstva financií zahŕňa približne asi 10 tisíc živnostníkov. V spoločnej správe z výborov Národnej rady podľa návrhu pána poslanca Prokopoviča sa nachádza rozšírený zoznam okruhu živností, kde ide asi o 200 tisíc živnostníkov. To zodpovedá zmyslu predloženej zmeny ako podpory malým a stredným podnikateľom, ktorí využívajú jednoduché účtovníctvo. Celý komplex navrhovaných zmien v zákone by mal slúžiť ako motor v ekonomike. Podpora podnikania s jasnými pravidlami a s takou daňovou záťažou, že sa oplatí podnikať. Samozrejme, že tým všetkým sa sleduje znížiť vysokú nezamestnanosť a nechuť podnikať.

V navrhovanom rozpočte je na vysokú nezamestnanosť počítané len s pasívnou politikou trhu práce. Až 94,7 percenta objemu ide na financovanie podpôr. Na rekvalifikáciu je navrhovaných len 380 mil., kde pred štyrmi rokmi bolo navrhnutých 3,9 mld. korún. Som presvedčený, že len rozbeh malého a stredného podnikania môže pomôcť rozbehnúť ekonomiku, keď sa za výhodných podmienok bude starať podnikateľ sám o seba a nebude zavesený na pleciach štátu ako nezamestnaný, poberajúci podporu. Len tak môžu štátu ostať peniaze na dôchodky, zdravotníctvo a školstvo. Je najvyšší čas prestať kriminalizovať podnikateľskú sféru, treba im pomôcť, aby oni pomohli sebe a štátu.

Teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh. V § 21 sadzba dane ods. 1 nahradiť číslovku "30 percent" číslovkou "25 percent" - nové znenie: "Sadzba dane s výnimkou ods. 2 a 3 je 25 percent zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona."

Zdôvodnenie: Len radikálne zníženie dane z príjmov bude mať motivačný účinok pre podnikateľov, keď sa im už neoplatí špekulovať, ako dane neplatiť, naopak, jednoducho toto zníženie bude mať motivačný charakter, že viac podnikateľov dane platiť začne. Odvolávam sa na podobnú zmenu v Maďarsku, kde znížili jednorazovú daň z príjmu až na 18 percent a ktorá priniesla značné efekty.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším poslancom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Sitek. Pán poslanec Sitek nie je prítomný v rokovacej sále. Vystúpi pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka, ktorá, bohužiaľ, nesleduje rozpravu,

vážení páni poslanci, panie poslankyne,

vážení spoluobčania,

zdá sa akoby na prvý pohľad, že zákon o dani z príjmov, ktorý vláda predložila, na Slovensku by mohla byť v súbore zákonov o daniach prvou dobrou správou, ale, žiaľ, je to iba zdanie, lebo jednoducho tento zákon nerieši principiálne problémy slovenskej ekonomiky, a mal túto šancu, mal túto príležitosť. Viem veľmi dobre z vlastných kontaktov na ministerstve financií, že zákon sa začal veľmi dávno pripravovať, ale neprebehli rozpravy s odbornou verejnosťou, neprebehli rozpravy ani s týmto parlamentom s dostatočným predstihom a zrazu tu máme takúto "buchľu", ktorú máme za štyri dni posúdiť a priniesť k nej kvalifikované návrhy a kvalifikované opatrenia, kvalifikované zmeny. A to jednoducho nie je zo strany vlády a osobitne pani ministerky seriózne voči tomuto parlamentu. Jednoducho nie je tento parlament stále braný vážne. Zrejme najmä páni vládni poslanci od vás sa čaká, že len stlačíte tlačidla na pokyn vlády a nebudete vôbec rozmýšľať nad ich obsahom, nad obsahom návrhov, ktoré sa predkladajú.

V kuloároch, keď som diskutoval a treba povedať, že aj vládni poslanci mali tieto názory, dúfam, že ich smelo povedia aj tu, že pri príprave štátneho rozpočtu, keď sa robia takéto zákony v skrátenom legislatívnom konaní, by bolo logické, keby sa prišlo len s malými zmenami, s malými úpravami, ktorými by sa dolaďovali zákony k predkladanému návrhu rozpočtu. Ale nie je možné prísť s komplexnou zmenou zákona, ako je to v prípade zákona o dani z príjmov, lebo jednoducho za tie tri dni, čo sú k dispozícii na nejaké študovanie materiálu, rokovanie vo výboroch, je to nereálne. Takže, žiaľ, ministerstvo v tomto smere nesplnilo svoju úlohu a vládna koalícia, v prvom rade ona, ktorá má 93 hlasov, by mala voči jej predstaviteľom vyvodiť dôsledky.

Pani ministerka na úvod charakterizovala zákon a snažila sa tie dobré správy zvýrazniť. Ja by som chcel upozorniť na dve také základné veci, v ktorých sa nemožno stotožniť s jej podaním. Prvá je v otázke práve fyzických osôb, o ktorých hovoril pred chvíľou, podnikajúcich fyzických osôb, o ktorých hovoril pán poslanec Prokopovič. Ide sa naozaj vytvoriť niečo veľmi dobré, aby podnikatelia mohli paušálne zaplatiť daň kúpením licencie a aby nemuseli viesť účtovníctvo a nemuseli viesť také komplikované všetky tie veci okolo, ktoré im robia obrovské náklady. A už tu nie je odvaha, je tu snaha zúžiť počet dotknutých osôb len na nejakých 8 tisíc namiesto toho, aby sme do tohto súboru poňali čo najviac ľudí, ktorí by mohli, mohli by sme ich stiahnuť z toho balíka nezamestnaných. Rozhodne by sa mal ten základ zväčšiť minimálne na 2,5 milióna vzhľadom na súčasné ceny a na súčasné náklady, ktoré sú pri takomto spôsobe práce. To je prvá vec, ktorú treba jednoznačne povedať.

A druhá vec, treba povedať, že tí ľudia nebudú motivovaní, keď nebudú mať aj nejaké výhody z toho, keď jednoducho tento zákon vojde do platnosti. Vláda sľúbila, že sa pripraví návrh zákona o úverových družstvách, o úverovom družstevníctve. Keby tento zákon išiel súbežne s týmto návrhom zákona, keby sa vytvoril nejaký model, ktorý by inicioval tých ľudí, prihlásme sa za živnostníka, kúpme si licenciu, dostaneme z nejakého úverového družstva, budeme preferovaní pri poskytnutí nejakého drobného úveru 50, 100 tisíc korún, títo ľudia veľa by nechceli na kúpenie nejakého stroja, nejakého náradia a podobne, tak vtedy by to malo komplexnú logiku. Ale vidíte, že ešte sa len robí pokus dať týmto ľuďom šancu a už sa hľadajú a strašia sa tu všelijaké úniky a nezdaníme ich a čo potom, ako to poškodí slovenskú ekonomiku. Dnes tí ľudia neplatia dane, dnes si nerobia účtovníctvo, keď pracujú v tej šedivej a čiernej ekonomike a pani ministerke to doteraz zrazu nechýba, ale keby mali prísť, tak už sa dopredu bojíme, ako nebudú platiť. To mi pripadá ako ten vtip s tým, čo chytal zajaca a už sa tešil, že bude mať z neho prasa, kravu a neviem čo všetko, a keď sa udrel po kolene, už ho nebolo. Takto to je aj s týmito návrhmi, ktoré tu pani ministerka predkladá.

Druhý balík, ku ktorému je veľká diskusia, je daň z príjmu právnických osôb, a diskutuje sa, či by mala byť 25, 28, 29, 30, 33 percent. Myslím si, že všetko je to scestné. Ten strach radikálne znížiť daň z terajších 40 percent na to, čo je motivačné, ten strach je príčinou, že nemôže dôjsť k naplneniu tých očakávaní. Veď keď tie percentá sa budú znižovať veľmi pomaly a veľmi nízko, tak zrejme tá motivácia tých ľudí jednoducho nenastane. Tie právnické osoby, ktoré by si povedali, tak nám sa už neoplatí špekulovať, priznajme dane v plnej výške, aby sme mohli z tých získaných prostriedkov investovať, tak tie jednoducho neprídu a zostaneme vlastne tam, kde sme, dokonca s nižším výberom daní. To, čo práve pani ministerka straší, sa naplní, ale jej zásluhou, lebo tým, že nezníži tú daň aspoň na 20 percent, nie na 25, na 20 percent, tam by bola najväčšia motivácia. Ale bude sa stále báť a tlačiť to k 30, k 33, tak to je vlastne príčina, prečo sa tie očakávania nenaplnia a prečo namiesto aspoň z udržania toho objemu tých 24 miliárd dôjde skutočne k poklesu. A potom bude hovoriť, veď som vám vravela, páni poslanci, že to nie je dobré opatrenie. Ale ona tým, že ho brzdí a nechce prísť, pristúpiť na radikálne zníženie, ho sama pripravuje, že bude neúspešné.

No a teraz mi dovoľte k niektorým konkrétnym veciam, aby som presne povedal svoje návrhy, ako by to malo vyzerať. Lenže vzhľadom na to, že pani ministerku to už nezaujíma, berte to len ako informáciu, určite by to ani neprijala, čiže neviem, či je vôbec potrebné to podávať ako pozmeňujúci návrh. Ona má už všetko jasné, takže pre vašu informáciu skôr, ako by to malo vyzerať a v čom sú chyby v teraz predloženom zákone.

V § 23 ods. 12 písm. a) a k § 23 odsek 19 treba povedať, že v uvedených ustanoveniach návrh zákona ukladá daňovníkovi, fyzickej osobe povinnosť v prípade skončenia podnikania upraviť základ dane aj o výšku pohľadávok a v prípade postúpenia pohľadávky za cenu nižšiu ako bola jej nominálna hodnota zahrnúť do základu dane túto pohľadávku. Čiže nie v skutočnej výške príjmu z postúpenia, ale vo výške nominálnej hodnoty. Týmto spôsobom sa zvyšuje základ dane, avšak uvedené ustanovenie je v zásadnom rozpore s ustanovením § 3 tohto zákona. Čiže zvýšil sa základ dane, ale postupuje sa v rozpore s vlastným zákonom. Podľa § 3 ods. 2 zákona sa za príjem u fyzickej osoby považuje buď príjem finančný, alebo príjem nepeňažný. V prípade pohľadávky u fyzickej osoby nejde však o žiaden príjem, ani peňažný, ani nepeňažný, a z toho dôvodu je takýto systém zdaňovania pohľadávok u fyzických osôb v rozpore so základnými zásadami zdaňovania podľa tohto zákona, pretože ukladá povinnosť zdaňovania fiktívneho príjmu. Umelé fiktívne zvyšovanie základu dane je dôsledkom, ktorého je aj celkovo vyššia daň, je priama cesta k zvyšovaniu daňových nedoplatkov. O chvíľu sa pani ministerka bude sťažovať, že zase narástli, ale ona ich zakladá v navrhovanej zmene. Fyzická osoba, ktorá nemá príjem ani peňažný, ani nepeňažný a vyplýva jej príjem čisto fiktívne, matematicky, teda nie je krytý žiadnou hodnotou, vypočítaná výška dane teda nie je skutočnou výškou dane vypočítanou na báze zdaňovania príjmov a vedie k nereálnemu zvýšeniu daňového zaťaženia.

K § 15 ods. 2. Ustanovenie § 15 nie je celkom metodicky a legislatívne dopracované. A preto upozorňujeme na niektoré základné prepojenia, ktoré je potrebné v prípade zavedenia paušálnych daní riadne legislatívne dopracovať. Napríklad v zmysle ods. 2 je limitujúcim faktorom celkovej výšky príjmov objem 1 500 tisíc korún a zároveň ďalším limitujúcim faktorom podmienka písmena d), že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Zákon o dani z pridanej hodnoty však vo svojom § 14 ukladá povinnosť registrácie za platiteľa DPH tým daňovníkom, ktorí v priebehu troch kalendárnych mesiacov presiahnu celkový obrat 750 tisíc korún. V praxi u fyzických osôb bežne dochádza k situáciám, že skutočne v priebehu dlhšieho obdobia dosahujú veľmi nízke príjmy a v priebehu krátkeho obdobia dosahujú veľmi vysoké príjmy vrátane aj rôznych zálohových príjmov.

Obdobný rozpor nastáva i pri dodržiavaní podmienky uvedenej v písmene e), podľa ktorej živnostník uplatňujúci si paušálnu daň z príjmov nesmie byť registrovaným platiteľom spotrebnej dane. Avšak povinnosť napríklad registrácie na spotrebnú daň z vína nemá nič spoločné so živnosťou daňovníka ani s jeho príjmami. A každý vinár alebo iná fyzická osoba podľa § 4 zákona o spotrebnej dani z vína sa stáva platiteľom dane. Vidíte, toto je typický príklad, že urýchľovaný zákon, ktorý nemá dostatočne premyslené vzájomné väzby medzi jednotlivými paragrafmi a inými zákonmi, nie je možné v takto skrátenom čase prerokúvať, lebo vznikne z toho takýto chaos. Čo s týmito ľuďmi, ktorí platia spotrebné dane, ak sú pri tom živnostníci, padnú do tej hladiny tých 1 500 tisíc korún, mohlo by sa to všetko na nich vzťahovať, ale v zákone sa hovorí takto zmätkovo.

K § 15 ods. 3. Uvedené ustanovenie ukladá celý rad povinností evidenčného charakteru, avšak ich výpočet zďaleka nie je postačujúci. Chýba v ňom napríklad ustanovenie o povinnosti viesť evidenciu o zamestnancoch, mzdové listy, výplatné listy a tak ďalej, ktoré musí daňovník platiaci paušálnu daň viesť, pokiaľ si uplatňuje zníženie dane podľa § 16 odsek 1. Okrem tohto musí byť aj evidencia, ktorej rozsah neurčuje len ustanovenie zákona o dani z príjmov, ale aj ustanovenie ďalších zákonov, napríklad zákon o mzde, zákon o zdravotnom poistení a podobne. Napriek uvedenému celý rozsah uvedenej evidencie podľa tohto odseku sa dostáva do nepriameho rozporu s ustanovením ods. 6. Podľa ods. 6 je totiž daňovník, ktorému zaniklo právo na uplatnenie paušálnej dane, napríklad sa stal platiteľom DPH alebo podobne, je povinný vypočítať si základ dane podľa § 7, teda za celé zdaňovacie obdobie. Napriek tomu, že časť zdaňovacieho obdobia povinnú evidenciu riadne neviedol. Musí povinne prepracovať celú svoju evidenciu ešte raz takým spôsobom, aby spĺňal podmienky ustanovenia zákona. Neviem si to predstaviť ako, keď dôjde v priebehu toho obdobia, ten daňovník sa v tom zorientuje, ako to dodatočne dopracuje dozadu podľa iných zákonných ustanovení.

K § 24 ods. 2 písm. v). Daňovník, ktorý si obstaral dopravný prostriedok - osobný automobil po 1. 1. 1999 so vstupnou cenou nad 450 tisíc korún, je povinný pri určovaní spotreby pohonných látok postupovať tak, že po prvýkrát si znižuje celkový rozsah spotrebovaných pohonných hmôt tým, že ich spotrebu musí prepočítať na priemernú spotrebu uvedenú v technickom preukaze, a po druhýkrát takto vypočítanú výšku spotreby ďalej zníži len na 85 percent. V tejto výške sa mu uznáva daňový výdavok na spotrebu pohonných látok. Uvedené ustanovenie je vysoko diskriminačné voči tejto veľmi nízko určenej skupine dopravných prostriedkov z toho hľadiska, že vo všetkých ostatných prípadoch je možné spotrebu pohonných látok uznať za daňové výdavky v plnej výške. Napríklad ak ide o dopravné prostriedky, ktoré si daňovník zakúpil do 31. 12. 1998, ak ide o dopravné prostriedky, ktoré si zakúpil aj po 1. 1999, ale vo vstupnej cene do 450 tisíc korún, a ďalej si aj obstaral dopravné prostriedky na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci a podobne.

K § 24 ods. 2 písm. j) a ods. 3 odporúčame upraviť text tohto ustanovenia zákona takto: "stravné; vreckové, pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 percent nároku na stravné podľa osobitného predpisu". Pokiaľ zostane text v pôvodnom znení, bude nejasný, nakoľko písmeno a) spája, takže stravné spolu s vreckovým by sa uznávalo za daňový výdavok do výšky 40 percent nároku na stravné. Uvedené je možné riešiť napríklad aj navrhovanou bodkočiarkou. V § 24 ods. 3 písm. h) treba odvolávku číslo 98 doplniť "respektíve obdobných zákonov platných v zahraničí".

K § 30 ods. 5 odporúčame doplniť text medzi prvú a druhú vetu takto: "Na účely výpočtu odpisov sa použije vstupná cena veci, za ktorú ju obstaral prenajímateľ, prípadne zvýšená vstupná cena prenajatej veci, ak došlo k technickému zhodnoteniu majetku, uvedená v zmluve o nájme veci správou kúpy prenajatej veci alebo cena, z akej odpisoval majetok prenajímateľ." V prípade doplnenia tohto ustanovenia zákona bude určenie, z akej ceny doodpisuje nájomca majetok získaný kúpou na základe zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci. Zákon v súčasnom znení uvádza len, že doodpisuje kúpnu cenu, ale neuvádza cenu, z ktorej bude vypočítaný odpis, čiže daňovníci budú dovedení do zmätku, nebudú vedieť, čo majú robiť.

K § 27 ods. 2 písm. d) navrhujeme vypustiť uvedené ustanovenie z návrhu zákona: "Pokiaľ musí daňovník zaúčtovať prebytok hmotného a nehmotného majetku zistený pri inventúre do výnosov, ktoré mu zvýšia základ dane, musí mať aj právo tento majetok odpisovať."

K § 30 ods. 4 opätovne upozorňujeme, že zákon neurčuje základňu pre výpočet odpisov pri lízingovom spôsobe odpisovania. To, že sa odpisy ustanovujú zo vstupnej ceny, respektíve zo zvýšenej vstupnej ceny, je uvedené iba v § 31 ods. 2 a v § 32 ods. 2. Tieto paragrafy ale neplatia pre odpisovanie podľa § 30 ods. 4. Vidíte zase veľmi rýchle konanie bez možných domyslení veci.

K § 34 ods. 2 konštatujeme, že podľa ustanovenia ods. 2 si daňovník môže od základu dane odpočítať stratu, ktorú dosiahol v najbližšom predchádzajúcom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny počas piatich rokov nasledujúcich po sebe. Avšak v treťom až piatom roku je možné si odpočítať túto stratu len pod podmienkou, že vykázaný základ dane je minimálne 150 tisíc korún. Ak je základ dane 149 tisíc alebo len o korunu menej, nárok na odpočet jednej pätiny straty zaniká. Ide o nesystémové riešenie problému, pretože prvé dva roky je možný odpočet dane, aj keď je vykázaný základ dane nižší ako 150 tisíc korún. Navyše takúto situáciu je možné obísť len tým, že daňovník neuplatnením daňových odpisov zvýši svoj základ dane, a teda odpočet dane už bude možný. Navyše uvedené nesystémové obmedzenie možnosti odpočítania straty v závislosti od výšky základu dane je zamerané voči drobným podnikateľom, ktorí nedosahujú spravidla taký vysoký základ dane. A my práve by sme chceli, aby tých drobných podnikateľov bolo čo najviac, ale zákon ich vlastne diskriminuje, tak ako je navrhnutý.

V § 36 ods. 2 písm. a) bod 3 zmenou uvedeného ustanovenia voči súčasnému zneniu dochádza k zavedeniu nesystémového momentu, keď podiely na likvidačnom zostatku spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným vypadli zo systému zdaňovania. Podiely na likvidačnom zostatku sú totiž príjmom podľa § 10 ods. 1 písm. h), avšak v zmysle ustanovenia § 10 ods. 10 sú predmetom zdanenia osobitnou sadzbou. V § 36 osobitná sadzba dane však uvedené podiely nie sú nikde uvedené. Nie je k nim priradená príslušná sadzba dane, a teda nebude ich možné zdaňovať vôbec.

A ešte k § 35 ods. 16 - ustanovenie uvedeného odseku má opäť diskriminačný charakter v otázke úľavy na dani, pretože ukladá možnosti úľavy v závislosti od počtu zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale len daňovníkom, ktorí sú fyzickou osobou, a nie právnickým osobám, ktoré aj keby zamestnávali osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, tak nárok na uplatnenie daňovej úľavy nemajú. Navyše si treba uvedomiť, že aj v súčasnosti uvedená úľava na dani je možná, ale rovnako tak u fyzických, ako u právnických osobách. Čiže v novom znení dochádza k diskriminácii medzi týmito dvoma skupinami podnikateľov.

Ešte, ak dovolíte, by som chcel upozorniť aj na to, že v zákone o daniach z príjmov, tak ako je predložený, odpočítateľné položky a daňové sadzby ich rozpätia sa menia v prospech iba fyzických osôb. Po druhé, zavádza sa osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňového vykonávania osôb vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo.

Čiže toto sú tie pozitívne veci. A tie výdavky, ktoré sa rozšírili podľa § 24, celkove by mohlo byť možné prijať.

Na záver mi teda dovoľte povedať, že hoci viaceré skutočnosti sú pozitívne v tých zmenách, ktoré predložila vláda, tie chyby, ktoré som predtým citoval, znehodnocujú túto novelu zákona. A preto by bolo treba, aby sme jej venovali väčší čas, aby sme neurýchľovali jej prijatie v priebehu týchto pár dní, ale aby sme sa naozaj v širšej diskusii mohli k tomuto zákonu vrátiť a prediskutovať ho oveľa dôslednejšie. Ja by som bol rád, keby aj pani ministerka prijala takýto postup.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Sitek. Nie je prítomný. Vystúpi pán poslanec Ambróš.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegovia, kolegyne,

vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy.

Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov (tlač 444) sa dotýka § 48 ods. 1 a 2, kde by sa malo zlúčiť do jedného textu v odseku 1 takto: "Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1 percento ním zaplatenej dane sa použije na úhradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultúrnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby." Takéto vyhlásenie je pre správcu dane záväzné. Následne ods. 3 sa prečísluje na ods. 2.

Zdôvodnenie. Môžete sa pozrieť do spoločnej správy, bod číslo 34. Rozdiel oproti bodu 34 je len ten, že tento návrh vypúšťa slová "fyzickej osoby alebo". To je jeden návrh.

Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám Národnej rade na zmenu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z príjmov (tlač 444), je takýto:

1a) Znenie 18 ods. 5 na konci odseku doplniť takto: "a bytové družstvá vykonávajúce správu bytov".

Pozmeňujúci návrh 1b - v prípade nepriechodnosti nami odporúčaného a požadovaného pozmeňujúceho návrhu zákona žiadame ponechať v ods. 5 slovíčko "najmä" a prevziať znenie § 18 ods. 5 z doteraz platného zákona o daniach z príjmov.

Zdôvodnenie. Nevyhnutnosť tejto zmeny vychádza zo zabezpečenia rovnosti daňovníkov pred zákonom. Bolo by vrcholne neetické a zároveň daňovo nespravodlivé inak posudzovať činnosť spoločenstiev vlastníkov bytov a inak činnosť bytových družstiev, ktoré sú v podstate spoločenstvá nájomníkov bytov. Ich predmetom činnosti je poskytovať bývanie a spravovať byty svojich členov či už vo vlastníctve družstva alebo vo vlastníctve člena. Bytové družstvo rovnako ako spoločenstvo vlastníkov bytov tvoria členovia družstva, občania Slovenskej republiky, ktorým zabezpečilo a poskytlo bývanie a služby spojené s bývaním bytové družstvo. Družstvo je právna forma, ktorá buduje výhody pre svojich členov, a jeho prvotným cieľom je uspokojovať bytové potreby svojich členov a vykonávať správu družstevných bytov a bytov prevedených do vlastníctva členov podľa osobitného zákona. Tak je to všade na svete a nemalo by to byť inak ani v Slovenskej republike. V prípade neakceptovania zmeny § 18 ods. 5 podľa nášho návrhu bude daňový zákon vytvárať prostredie pre nekalú konkurenciu voči bytovým družstvám, nakoľko nezaradenie bytových družstiev medzi subjekty v § 18 ods. 5 bude mať za následok ďalšie negatíva na zdaňovania príjmov bytových družstiev.

Napríklad výnosové úroky z peňažných prostriedkov, dlhodobých preddavkov členov družstiev do fondu opráv svojich bytových domov, ktoré bytové družstvá vkladajú na dlhodobé úložky, budú zdaňované sadzbou 30 percent, a nie paušálnou sadzbou dane, ako tomu bolo doteraz 15 percent. Pritom ide o dlhodobé preddavky bývajúcich členov družstiev. Rovnako nespravodlivo odvodenou skrivodlivosťou je nemožnosť uplatnenia oslobodenia od dane z príjmov podľa § 19 ods. 1 písm. b) návrhu zákona umožneného daňovníkom uvedeným v § 18 ods. 5. Nevyhnutnosť zaradenia bytových družstiev medzi daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 bolo z pracovnej stránky mmnohokrát prerokované s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a listom pani vrchnej riaditeľky sekcie daňovej a colnej číslo 15771/97/6 zo dňa 21. augusta ešte v roku 1997 bola požiadavka o exaktné citovanie správcovských bytových družstiev, respektíve bytových družstiev nezaložených za účelom podnikania podľa stanov v § 18 ods. 5 zákona o daniach z príjmov akceptovaná a ešte v roku 1997 bolo prisľúbené pri vypracovaní návrhu zákona a daniach z príjmov našu požiadavku do novopripravovaného návrhu zákona o daniach z príjmov zapracovať.

Pozmeňujúci návrh číslo 2 sa týka znenia § 19 ods. 2 písm. g), ktorý žiadame upraviť takto: "príjmy z bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenie poskytované v súvislosti s ich užívaním, poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a bytov vo vlastníctve členov bytových družstiev prevedených do vlastníctva člena na základe osobitného zákona, týka sa zákona číslo 182/1993 Z. z., a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov". Koniec textu. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zosúladí znenie § 19 ods. 2 písm. g) voči subjektom poskytujúcim správu bytov svojim členom, keď budú oslobodené od dane z príjmov príjmy za výkon správy bytov bez ohľadu na tú skutočnosť, či túto správu vykonáva spoločenstvo alebo bytové družstvo na úrovni vynaložených nákladov bez zámeru dosahovania zisku z tejto činnosti.

Verím, že tento náš pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka 370 tisíc rodín bývajúcich v družstevných bytoch na Slovensku, Národná rada Slovenskej republiky podporí.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Budaj.

Poslanec J. Budaj:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegyne a kolegovia,

predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov. Navrhujem v dvoch veciach umožniť v tomto zákone určité dynamizujúce impulzy.

Začal by som s oblasťou školstva. Nemusím vám pripomínať, kolegyne a kolegovia, aká je situácia v školstve, a to, že štátny rozpočet nemôže splniť predstavy pána ministra Ftáčnika a o to menej teda poskytnúť naozaj impulzy pre budúce storočie pre tie generácie, ktoré nastupujú do škôl. Preto by som vás chcel získať na podporu návrhu, aby do § 12 sa doplnil ods. 13, ktorý znie: "Od základu dane možno odpočítať 50 percent preukázateľne vynaložených prostriedkov na školné za vyživované dieťa daňovníka, najviac však sumu 30 tisíc Sk ročne." Aby sa toto opatrenie mohlo urobiť, treba v zákone doplniť ešte na dvoch miestach malé zmeny, ktoré vyplývajú z takéhoto prípadného doplnenia toho 13. bodu. Potom je potrebné do § 12 ods. 1 doplniť v texte základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 o hodnotu darov podľa ods. 10 "a o školné podľa odseku 13", takže tie slová a o školné podľa ods. 13 tam treba doplniť. Do § 43 sa navrhuje ods. 1 doplniť písm. i), ktoré by znelo: "dokladom o zaplatenom školnom (§ 12 ods. 13)", čiže bude treba preukázať takýmto dokladom. A do § 41 navrhovaného zákona o dani z príjmov ods. 1 písm. d) sa v druhej vete za slovami ods. 4 vypustí spojka "a" a za slovami (§ 12 ods. 10) sa vložia slová "a na sumu školného (§ 12 ods. 13)".

Ešte raz by som chcel povedať, že tento návrh ide v duchu vízie koalície podnecovať kvalitné vzdelávanie detí a mládeže, a pritom aj podporovať rozvoja podnikania v tejto oblasti vzdelávania, ktorý zatiaľ nie je výrazne rozvinutý. Verím, že opozícia má podobné predstavy alebo že podporuje víziu vzdelávania detí a mládeže v čo najširšom rozsahu aj v tomto období, keď štátne dotácie obmedzuje realita štátneho rozpočtu. Návrh odovzdám pánu spravodajcovi.

A teraz by som si dovolil predniesť dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú oblasti kultúry, a teda súvisia do istej miery s výborom, ktorý vediem. Oblasť kultúry je na tom trochu podobne ako školstvo, jednoducho pri tých všetkých tlakoch, ktoré sú, každý uznávame, že tie sféry, ktoré súvisia s integráciou alebo napríklad s dlhovou službou či so zdravotníctvom, nemožno celkom iste obmedziť, a preto aj na oblasť kultúry je možné hľadieť, na jej podporu hľadieť iba ako nepriamu podporu, a teda určité impulzy.

Predovšetkým do zoznamu živnostník, ktoré majú mať paušálnu daň, navrhujem, aby sa do § 15 ods. 1 za slová príloha číslo 1, podotýkam v tej prílohe je zoznam týchto živností, tak ako navrhuje pani ministerka, zaradili slová "a príjmy z výroby predmetov, ktoré sú výsledkom jeho tvorivej činnosti". Ide teda o umelecké diela, autorské výsledky, ako sú knihy a podobne a o ľudovoumeleckú výrobu. Táto ľudovoumelecká výroba, žiaľ, tiež nie je v tom zozname živností, ktoré náš živnostenský zákon pozná. Myslím si, že toto opatrenie by mohlo nahradiť alebo by mohlo pomôcť k prísnemu postaveniu výrobcov umeleckých predmetov alebo ľudovoumeleckých predmetov. Odovzdávam takisto pánu spravodajcovi.

A napokon tretí návrh sa tiež týka umeleckej obce a týka sa šance rozvinúť trh s umením. Trh s umením je, vážení kolegovia a kolegyne, takisto trhom, ktorý môže pomáhať obratu v krajine, ktorý môže byť zveľaďovaný bez impulzov štátu. Pokiaľ je trh s umením iba čakanie umelcov, že Národná galéria urobí nákupy, nebude tu nikdy trh s umením. Ja sa so znepokojením pozerám, že najlepší umelci, povedzme Miloš Bazovský sa predáva za 50, 80 tisíc korún. Trh s umením je tak podvyživený, že ceny závratne klesajú, pretože nieto kupcov, pretože kupovanie umenia je v daných daňových podmienkach veľký luxus. Preto by som vás chcel presvedčiť, aby sme do § 20 doplnili ods. 13, ktorý by znel: Ide o právnické osoby, podotýkam, teda nejde o fyzické osoby, ale o firmy a podniky. § 13 by znel: "Od základu dane možno odpočítať aj časť sumy vynaloženej na kúpu umeleckého diela, a to najviac vo výške 30 tisíc korún za zdaňované obdobie." Táto možnosť by podľa môjho názoru principiálne zmenila atmosféru s trhom umenia a v rôznych podobách by sa vrátila nakoniec aj do štátneho rozpočtu, tak ako sa každý oživený trh v každej oblasti, ktorá môže byť komerčnou, napokon v štátnom rozpočte prejaví.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Gyurovszky.

Pán poslanec Gyurovszky, máte slovo.

Poslanec L. Gyurovszky:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

na úvod by som chcel v mene klubu Strany maďarskej koalície vyjadriť podporu návrhu vlády. Novelizácia je potrebná, avšak v každom prípade musím byť kritický k jej veľmi neskorému predloženiu na rokovanie. Nie je dobré, že taká závažná novelizácia prichádza v poslednej chvíli a vôbec to nesvedčí o koncepčnej legislatívnej práci vlády. Bol by som nerád, ak by sa toto stalo pravidlom. Stojí pred nami decentralizácia a zásadná zmena daňového systému. Tieto zmeny podľa uznesenia vlády musia byť prerokované v roku 2000 s účinnosťou od 1. januára 2001. Dúfam, že ministerstvo už pracuje na týchto zákonoch a že budú predložené včas bez požiadavky na skrátené legislatívne konanie.

K samotnej prerokovanej novele. SMK napriek nesúhlasu s postupom pri jeho predkladaní podporí tento návrh. Čo sa týka percenta zdaňovania (§ 21), prikláňame sa k zníženiu pod úroveň 30 percent, o čom, samozrejme, ešte budeme rokovať vrátane zníženia zdaňovania pre fyzické osoby. V žiadnom prípade však nepodporíme také riešenie, ktoré by zvýšilo deficit štátneho rozpočtu. Treba si však jasne uvedomiť, že pri znižovaní priamych daní nevkročíme do neznáma. Okolité krajiny tiež znížili celkové daňové zaťaženie a ich rozpočty v žiadnom prípade neskolabovali. Na druhej strane musím povedať, že bez zásadnej a systémovej zmeny verejnej správy, dôchodkového, sociálneho a zdravotného poistenia a vyplácanie dotácií je zníženie daní len kozmetickou úpravou a vôbec nerieši výdavkovú časť. Je jednoducho nemysliteľné, aby ekonomika v Slovenskej republike utiahla také nehospodárne plytvanie a nalievanie peňazí do čiernych dier systémovo zlých fondov a dotácií.

Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že uvedený návrh zákona vrátane pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy bude prijatý a že v tomto volebnom období to bude posledný, opakujem posledný daňový zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brocka. Ešte sa pýtam, či je niekde mimo rokovacej sály pán poslanec Sitek, ktorý bol prihlásený, avšak v čase, keď mal vystúpiť, nebol prítomný, aby sa dostavil do rokovacej sály a mohol uplatniť svoje právo vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu zákona. Pokiaľ nie, ukončím rozpravu o tomto bode programu.

Pán poslanec Brocka, máte slovo.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda,

vážená pani ministerka,

dámy a páni,

prikláňam sa k tým kolegom, ktorí vo svojom prejave hodnotili predložený vládny návrh zákona zjednodušene tak ako dobrú správu pre občanov. Tento zákon o dani z príjmov, vlastne to najpodstatnejšie, čo v ňom je, je informácia pre občanov, že sa idú znižovať dane. Väčšina predrečníkov alebo tí, ktorí vystupovali v rozprave, alebo aj väčšina pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe výborov, sa týka podnikateľskej sféry. Týkajú sa dane z príjmu právnických osôb.

Druhou dôležitou časťou, ktorá výrazne ovplyvňuje slovenskú ekonomiku tým, že vytvára pracovné príležitosti, sú okrem domácich podnikateľských subjektov aj zahraničné podnikateľské subjekty. Treťou skupinou, ktorá nepatrí medzi podnikateľské subjekty, ale ktorá je výrazne ovplyvnená, jej správanie, je ovplyvnená týmto návrhom zákona, sú rodiny s nezaopatrenými deťmi. Ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tým dvom skupinám. Keďže k tej prvej, k tej podnikateľskej vrstve domácich podnikateľov už tu veľmi veľa rečníkov hovorilo a odznelo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ja by som chcel dať jeden malý alebo drobný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tých, ktorí chcú zvonku a zo zahraničia investovať na Slovensku.

V § 35, ktorý hovorí o úľavách na dani, je možnosť daňových úľav pre zahraničných investorov. Podľa súčasnej legislatívy aj podľa tohto vládneho návrhu je však jednou z podmienok na získanie daňových úľav export minimálne 60 percent výroby. Takto formulovaná podmienka však v konkrétnych prípadoch môže byť prekážkou vstupu zahraničného investora. Existuje napríklad vážny záujemca o budovanie nového závodu na Slovensku, ktorého produkcia bude smerovať do bratislavského Volkswagenu, čiže nepôjde priamo o export, ale o nepriamy export alebo podporu exportu a tento potenciálny investor by takúto úľavu nezískal. Preto navrhujem v § 35 ods. 1 písm. c) znenie bodu 1 "výroba tovaru". To ostatné, tie dva riadky, ktoré sú za týmito slovami, vypustiť. Tento pozmeňujúci návrh odovzdávam spoločnému spravodajcovi.

Moja posledná poznámka je k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý vlastne už je v spoločnej správe výborov, gestorský výbor odporúča tento návrh prijať a týka sa odpočítateľnej položky pri dani z príjmu na vyživované dieťa žijúce v domácnosti daňovníka.

Súčasný stav je od 1. januára 1993 taký, že odpočítateľná položka na nezaopatrené dieťa je 9 000 korún. Vláda navrhuje zvýšiť túto sumu na 11 400 korún. Keďže tieto nezdaniteľné položky, ich konštrukcia vychádza z výšky životného minima a premietajú sa do nej mnohé sociálne dôvody, ale aj celospoločenské hľadiská, k tým by som chcel priradiť a zdôrazniť najmä to, s čím sa musíme vyrovnať pri reforme dôchodkového systému, a to je nepriaznivý demografický vývoj. S tým súvisí aj správanie obyvateľstva v týchto podmienkach a keďže to, ako sme to vyriešili doteraz v sociálnej sfére, napríklad cez štátnu sociálnu podporu, že pri testovaní príjmu poskytujeme prídavky na deti, tak sa dostávame v mnohých prípadoch do absurdnej situácie, že mnohí zamestnaní rodičia, ktorí dostávajú tieto dávky, radšej nechcú trinásty plat alebo nemajú záujem o zvýšenie svojho príjmu len preto, aby neprišli o túto štátnu sociálnu dávku. Ja si myslím, že nie je správne podporovať takýto spôsob uvažovania alebo správania obyvateľstva a práve k jedným prvkom aj daňovej motivácie patrí primerané zvyšovanie odpočítateľných položiek. Ja navrhujem, respektíve vo výbore som navrhol, a tak ten návrh aj prešiel v gestorskom výbore, aby sa táto suma 11 400 korún zvýšila na 18 tisíc, to je raz toľko, ako je teraz.

Som presvedčený, že tento návrh neznamená zníženie príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu. Práve naopak. Je to prvok daňovej motivácie, lebo motivuje nielen nezamestnaných, aby sa zamestnali, ale motivuje aj zamestnaných k vyšším príjmom. Len na porovnanie uvediem príklad, že v Českej republike táto odpočítateľná položka je 21 600 korún na dieťa a na manželku takmer 20 tisíc. Vo vládou predloženom návrhu sa neuvažuje so zvýšením odpočítateľnej položky na manželku a zostáva na úrovni 12 tisíc korún. Ak sa argumentuje kvantifikáciou dosahu na štátny rozpočet zo schválenia tohto návrhu, myslím si, že je to veľmi teoretický prepočet, pretože neráta práve s tými motivačnými účinkami tohto návrhu a tiež to, že vychádza z priemerného zárobku a práve skladba obyvateľstva z hľadiska príjmu je taká, že výrazná väčšina ľudí je hlboko pod priemerom toho republikového priemeru mzdy, priemernej mzdy, čiže oni vlastne v tej štatistike nevystupujú.

Chcel by som poprosiť kolegov, aby, keďže toto je jeden z mála pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú znakom a výrazom prorodinnej politiky, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.

Ďakujem za pozornosť.