Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyzývam ešte raz pána poslanca Siteka, ktorý je ako posledný prihlásený do rozpravy, keďže nie je v rokovacej sále, ak chce vystúpiť, aby sa dostavil, ak nie, tak rozpravu o tomto bode programu vyhlásim za skončenú.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sú dvaja páni poslanci, posledná pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci, ďakujem pekne, ale ja som naozaj bol na tabuli prvý, tak neviem, prečo ste vyzvali pani poslankyňu Aibekovú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

No tak dáme prednosť, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

Ja viem, ale už by bolo načase, pán predsedajúci, aby ste sa prestali nielen tváriť slušne, ale aj správať slušne. To by k tomu patrilo tiež.

Chcem reagovať na predrečníka pána poslanca Brocku. Jeho snaha novelizovať § 35 ods. 1 zákona je zaujímavá, ale pre zákony platí, že by sa mali vzťahovať na neurčitý počet subjektov a na istú triedu prípadov. Nemyslím si, že by sme mali znižovať povinnosť zahraničných investorov, postarať sa o to, aby ich výrobky išli na vývoz do zahraničia aspoň zo 60 percent, pretože ani v danom prípade, ktorý uvádza pán poslanec Brocko, nie je taká situácia, že by sa výrobca, ktorý chce kooperovať s podnikom Volkswagen, nemohol zároveň postarať, aby sa časť, príslušná časť jeho produkcie vyvážala alebo používala aj v iných podnikoch koncernu, alebo holdingu Volkswagen, trebárs aj v samotnom materskom závode Volksburgu, alebo v závodoch v Španielsku a inde. Takže nevidím naozaj dôvod, prečo by sme mali aj týmto opatrením vytvárať alebo uzatvárať priestor a robiť zo Slovenska len obchodné teritórium, a nie teritórium, na ktorom by sa vyrábali výrobky aj pre export do zahraničia. Preto si nemyslím, že by to bolo až také veľmi geniálne opatrenie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne, pán podpredseda, aj za to, že ste mi chceli dať prednosť.

Ja chcem zareagovať na pána poslanca Brocku niekoľkými poznámkami.

Čo sa týka prorodinnej politiky, pán poslanec, vy veľmi dobre viete, že je to príliš zložitá otázka, aby sa dala jedným návrhom zmeniť. Ale ja váš návrh budem podporovať, prečo nie, ale myslím si, že by sa mali hľadať ďalšie a ďalšie kroky, pretože je to len jeden taký maličký zlomok, ktorý môže túto situáciu pomôcť riešiť, ale väčšinou som realistka a myslím si, že veľmi to nepomôže, ale hovorím, napriek tomu váš návrh podporím.

Čo sa týka vašej kritiky poskytovania prídavkov na deti, vy ste asi, pán poslanec, zabudli, že vy ste dávali ako minister ten návrh zákona a že vtedy bola pani ministerka podpredsedníčkou vlády. A odvtedy sa vlastne tento systém prebral a myslím si, že nie je zlý, pretože tie sľuby, ktoré mala SDĽ, že všetkým deťom bez ohľadu na príjem rodičov by sa mali dať rodinné prídavky, nato nie je ekonomická situácia v Slovenskej republike, aby sme takýto švédsky, veľmi benevolentný model mohli uplatniť. Myslím si, že je spravodlivejšie, keď tie peniaze dostanú tí, ktorí ich naozaj potrebujú ako ľudia, ktorí majú 10, 20 a viacnásobok priemernej mzdy Slovenskej republiky.

Takže si myslím, že je načase naozaj hľadať komplexný systém podpory rodinnej politiky, ona už bola spracovaná v minulom volebnom období a dúfam, že súčasní ministri na ňu nadviažu a že ju aj budú realizovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, keďže pán poslanec Sitek nie je prítomný v rokovacej sále a na viacnásobné upozornenie sa nedostavil, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, pani ministerky financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená poslanecká snemovňa,

možno ani nebudem potrebovať toľko času, lebo nechcem hovoriť ku každému vystúpeniu osobitne. Samozrejme, najskôr by som chcela poďakovať za všetky návrhy, ktoré zlepšujú zákon, a aj mnohé z nich sa dostali do správy, ktorá bola včera schválená. Dovoľte mi, aby som zaujala aspoň postoj k niektorým okruhom otázok.

Častokrát zaznela kritika na margo toho, že tento zákon bol predložený neskoro, nebol dostatok diskusie naň. Ja si myslím, že treba vidieť jednoducho genézu predloženia tohto zákona, že vznikali určité objednávky v priebehu tohto roka. Prvá z nich vznikla vtedy, keď bolo treba podporiť vstup zahraničných investorov, urobilo sa to predchádzajúcou novelou s účinnosťou od 1. 4. V priebehu jej aplikácie sa ukázali niektoré nedostatky a mohli sme isteže voliť, tak nebudeme na ne reagovať hneď, počkáme si na neskoršie obdobie alebo naopak, budeme na ne reagovať hneď. Takže napríklad takáto novela by bola asi bývala rozumná.

Ďalej pokiaľ viete, pán poslanec Prokopovič prišiel s návrhom zákona o drobnom podnikaní, keď sa vlastne otvorila diskusia o takzvanom paušálnom zdaňovaní. Tiež neprišiel s tým vo februári, ale prišiel s tým neviem presne, v ktorom mesiaci, ale bolo to možno pred dvoma mesiacmi, možno niečo hore-dole pár dní. Takže myslím si, že to, čo sme urobiť mohli, bolo to, že sme vám takú nehotovú verziu dali viac ako pred mesiacom spolu s návrhom štátneho rozpočtu a zákona o štátnom rozpočte na rokovanie, na oboznámenie sa s tým. Myslím si, že viac sme v tejto chvíli nemohli urobiť. Uvedomme si, že tento rok je skutočne, by som povedala, mimoriadna situácia v legislatíve, veď vláda prijala možno až neprimerane veľa zákonov, ale museli sme reagovať na situáciu, ktorú sme zdedili, jednoducho sa to nedalo robiť, takže si myslím, že vzájomne by sme sa mohli v tomto smere chápať. Ja nie som vôbec nadšená, že tento rok sme na ministerstve urobili 50 legislatívnych noriem. Veď to je obrovská záťaž na zamestnancov ministerstva financií a, samozrejme, že potom vznikajú aj určité chyby a iné nám nezostáva, buď sme teda mohli voliť cestu, dobre neurobme to teraz, príďme s tým o rok, alebo sme volili túto cestu, že aj s rizikom, že možno nie všetko je stopercentne urobené, sme tento zákon pripravili, a ak sa jeho aplikáciou ukážu niektoré nedostatky, a myslím si, že je len rozumné, aby sme na ne reagovali a potom dodatočne niektoré veci upravili. Aj tak nevieme, nedá sa jednoducho všetko dopredu identifikovať, to je bežná legislatívna prax. Urobili sme z nášho hľadiska, z hľadiska predkladateľa všetko, čo sme pokladali za nevyhnutné, čo sme mohli urobiť a len praktická aplikácia ukáže, či sa tam niektoré nedostatky dostali alebo nedostali. Možnože sa ukáže, že je to všetko veľmi dobré.

Ďalšia poznámka sa dotýka charakteru pozmeňujúcich návrhov. Chcela by som to rozdeliť veľmi rýchlo do niekoľkých skupín. Časť týchto návrhov smeruje k tomu, aby sa zmenili podmienky zdaňovania pre niektorú skupinu daňovníkov, aby sa rozšíril okruh tých daňovníkov, na ktorých sa nebude vzťahovať daňová povinnosť. S takýmto návrhom prišiel napríklad pán poslanec Kresák, keď požadoval, aby sa nezdaňovali príjmy vysokých škôl. Z tých posledných návrhov, myslím si, že ešte by som to mohla niekde nájsť, ale možno, že stačí tento jeden príklad uviesť. Asi sa zhodneme na tom, že záujem o podporu vysokoškolského vzdelávania a vysokých škôl, ktoré poskytujú toto vzdelanie, je na strane tak predkladateľa, ako aj na strane navrhovateľa tohto pozmeňujúceho návrhu. V tomto nie je rozdielny prístup. Rozdiel je ale v tom, ako to dosiahnuť. A ja som poukázala na tento jeden príklad, ale skutočne zaznelo tu viacero takýchto návrhov, napokon aj v spoločnej správe je, aby sa nezdaňovali príjmy obcí, napríklad z predaja majetku a tak ďalej. Má to niekoľko závažných nedostatkov a je potrebné, aby ste si to aj vy poslanci ako zákonodarcovia uvedomovali.

Po prvé, mali by sme ísť inou cestou, znižovať okruh tých, ktorí sú či už pozitívne alebo negatívne diskriminovaní. Jedným z princípov daňovej politiky je, že by mala byť daňovo spravodlivá. Nie je žiaduce, aby sa neustále rozširoval okruh tých, ktorí budú zvýhodňovaní a, samozrejme, potom aj okruh tých, ktorí budú znevýhodňovaní. Naopak, moderná daňová politika ide inou cestou, že by mali byť zdaňovaní všetci rovnakými princípmi. A otvorene poviem, že sme kritizovaní aj zo strany OECD, aj zo strany Európskej únie, že napríklad zavádzame pozitívnu diskrimináciu zahraničných investorov a pochopili to, že je to ako dočasné opatrenie, ktoré by malo podporiť vstup zahraničných investorov a tak ďalej a tak ďalej.

Takže uvedomme si, že všetky aj dobré zámery, ja nikomu neberiem dobrý zámer, ale tento dobrý zámer naráža na niektoré pravidlá hry, ktoré asi by sme jednoducho nemali nalamovať. Samozrejme, že dochádza tým potom k zneprehľadňovaniu celého daňového systému. Chcela by som len uviesť, že takým odstrašujúcim príkladom je povedzme Rakúsko, ktoré neustále rozširovalo výnimkovanie, odpočítateľné položky a tak ďalej, a keď som sa nedávno zhovárala so štátnym tajomníkom, hovoril mi, že ich daňový zákon má takúto nejakú hrúbku. No tak asi o to nám nejde.

Myslím si, že kritizujeme náš daňový zákon, ktorý má sto strán, ale keby ste videli tie "buchle", ktoré používajú tieto štáty, tak by ste sa trošku asi inak k tomu stavali. Ale principiálne by som bola veľmi nerada, aby sme si zavádzali do relatívne ako-tak dobrého daňového systému prvky, ktoré nás vzďaľujú od toho cieľa, ku ktorému by sme mali ísť.

A opakovane hovorím, aj v rozpočte na rok 2000 sme napokon v tých všelijakých diskusiách zvýšili oproti pôvodnému návrhu výdavky pre vysoké školy o 50 miliónov na bežné výdavky a o 106 miliónov na podporu vedy. Takže ja som vždy radšej za to, ak si myslíte, že tých 10 miliónov korún vysokým školám pomôže, no tak potom dajme tých 10 miliónov korún. Ale povedzte mi, prosím vás, páni poslanci, čo ja potom poviem stredným odborným učilištiam. Veď viete, že ony robia také podnikateľské činnosti, ktoré sú bezprostredne spojené s ich činnosťou. Napríklad kuchári, kuchári-pekári, neviem ako je to ešte, cukrári, keď sa učia, tak občas niečo aj urobia, predajú to, alebo je svadba, alebo nejaká iná udalosť, rovnako sú to automechanici a tak ďalej a tak ďalej. Rovnako by som mohla povedať aj o iných typoch stredných škôl. No ako im poviem, ako im to vysvetlím, že prečo jedným áno, druhým nie. Skutočne by som vás prosila, aby ste zvážili ten zámer, ktorý ste sledovali, pomôcť vysokým školám. Je možné to dosiahnuť oveľa vhodnejším spôsobom, ako hovoríte.

Rovnako by som chcela upozorniť na rozširovanie počtu odpočítateľných položiek. Na jednej strane ideme zo znižovaním daňovej sadzby a na druhej strane ideme presne opačne, ako to urobili povedzme v Maďarsku, nepriamo tu to porovnanie zaznelo. My ideme ešte ďalej rozširovať okruh odpočítateľných položiek a ideme cez ne suplovať znovu iné druhy politík, či už rodinnú politiku alebo niektoré iné, alebo sociálnu politiku, školskú politiku a tak ďalej a tak ďalej.

Uvedomme si, že daňová politika nemá primárne tento zámer. Daňová politika by mala byť čo najviac neutrálna a primárne by mala zohnať nejaké prostriedky do rozpočtu, ktoré sa potom používajú na tie zámery, ktoré, samozrejme, štát chce presadzovať a chce aj podporovať. Takže to je druhá zásadná poznámka, že nerobí to dobre nášmu daňovému systému, ak ideme touto cestou. Mohla by som argumentovať ďalej a ďalej, ale už nemám čas.

Tretia poznámka sa dotýka daňovej sadzby. Ja som upozornila vo svojom úvodnom slove na to, že sa neprimeraná pozornosť venuje otázke daňovému zaťaženia a veľmi malá pozornosť sa venuje odvodovému zaťaženiu. A chcela by som povedať ešte azda jednu poznámku, že otázka daňovej sadzby sa fetišizuje. Skutočne je to tak, pretože neúmerne sa prikladá dôležitosť z hľadiska motivačného prostredia pre podnikateľov. Keďže som sa s tým profesijne roky zaoberala aj výskumne, tak môžem to skutočne aj dokumentovať a mohla by som o tom hodiny a hodiny hovoriť, ale niet na to času.

Ešte by som chcela povedať, že vysvetlite podnikateľom, že vláda robí jeden mimoriadne dôležitý krok z hľadiska podpory podnikania, a to je práve finančná reštrukturalizácia. Totiž podnikateľ neplatí len dane, ale pozrite sa na štruktúru nákladov, má vysoké finančné náklady. A práve tým, keď sa nám podarí znížiť úrokové sadzby, a to je jeden z našich kľúčových zámerov, výrazne pomáhame podnikateľom.

No a chcela by som ešte na jednu politickú súvislosť poukázať. Samozrejme, že opozícia veľmi rada podporí každý prejav daňového populizmu. To si buďte, vážení poslanci vládnej koalície, veľmi istí. A môžem vám povedať, že pri sadzbe dane právnických osôb sa to objaví v roku 2001, ak sa ukáže riziko, o ktorom hovoríme, že tam budú veľké výpadky, budeme musieť reagovať na to niektorými opatreniami, ktoré zvýšia povedzme spotrebné dane, dolnú sadzbu DPH a, samozrejme, nahráme rovno na dobré volebné výsledky dnešnej opozície. Prosím vás, berte to na vedomie, počítajte s tým, ale zároveň vás chcem ubezpečiť, že keby aj im táto kalkulácia vyšla, aby nás tu vystriedali, vám garantujem, že z večera do rána ten zákon zmenia a vrátia sadzby minimálne na úroveň 30 percent alebo možno ešte vyššie. Samozrejme, že to neprinesie hneď do rozpočtu, ale inú cestu nebudú mať. Takže prosím, aby ste aj túto politickú súvislosť zvažovali.

Napokon sa ešte k jednej otázke chcem vyjadriť, a to je otázka zdaňovania odpočítateľnej položky pri autách. Viete, je mi aj ťažké občas toto počúvať, pretože obzrite sa, prosím, po okolitých štátoch, s výnimkou možno Rakúska a Nemecka, kde naozaj robili túto cestu odpočítateľných položiek a komplikovali svoje vlastné daňové zákonodarstvo a dnes sa chytajú za hlavy, keď si uvedomujú nutnosť reformovať daňové zákonodarstvo, ale kdekoľvek inde sa pozriete, nikde sa neodpočítava z daňového základu ani koruna, ani dánska koruna, alebo aká iná do daňovo uznaných výdavkov. Vy si môžete kúpiť za 3 milióny auto, pokiaľ na to máte, ale ja nerozumiem jedno, prečo má na tom participovať štát. Tomu nerozumiem. Nazdávam sa, že to bolo principiálne zlé, že sa toto zaviedlo do medzi daňovo odpočítateľné výdavky, evidentne to bolo pod tlakom určitých skupín a myslím si, že by sme si mali konečne povedať, že to bolo chybné rozhodnutie a že treba ísť presne opačnou cestou.

Viac k tomu asi ťažko môžem povedať, pretože tu je porušené absolútne všetko. Je tu porušený trebárs princíp daňovej spravodlivosti. Vy ako podnikateľ si to môžete odpočítať, ja ako nepodnikateľka, ktorá driem od rána do večera, nehovorím teraz v tejto pozícii, si to nemôžem odpočítať. V minulom volebnom období tu bol pán poslanec, ktorý sa mi smial, že on si kúpil to isté auto ako ja, ale na svoju dcéru, ktorá je údajne podnikateľka, a mohol si to odpočítať. No viete, to je taký galimatiáš, ktorý by sme nemali vonkoncom podporiť. A ja vám garantujem, že je to výnimočné, čo sa u nás urobilo, a že by sme si mali uvedomiť, že touto cestou ísť je chybné a nemali by sme toto podporovať.

Tie všelijaké argumenty, ktoré tu zazneli, presne vám poviem, že ministerstvo financií nikdy neargumentovalo tým, že toto nám prinesie extra niečo do rozpočtu, ale si uvedomte, že to malo aj druhý aspekt, ktorý sme zdôrazňovali. Samozrejme, že to, aj keď nie veľa, ale trošku to obmedzilo predsa len dovoz automobilov. Nazdávam sa, že napriek tomu prírastok dovozu automobilov, keď to porovnávam s celkovým takmer nulovým prírastkom dovozu, je nadmerný, a to zase len na niečo ukazuje, ale nechcem to teraz rozvíjať.

Takže summa summarum. Teraz by som len veľmi rýchlo chcela povedať, aký je názor predkladateľa k spoločnej správe. Ak dovolíte, rýchlo len prečítam čísla tých bodov spoločnej správy, ktoré predkladateľ navrhuje, aby ste ich podporili, a zároveň by som chcela prečítať čísla tých bodov, ktoré navrhovateľ navrhuje, aby ste ich svojím hlasovaním nepodporili. Takže prvá skupina. Číslo zo spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 39. Preto, aby to bolo kompletné, prečítam tie, ktoré navrhovateľ navrhuje nepodporiť. To sú body 2, 7, 8, 15, 16, 18, 37, 38, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a za spoluprácu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady.

Budeme pokračovať v utorok o 13.00 hodine prerokúvaním ďalších bodov programu, tak ako ich máme schválené v programe tejto schôdze Národnej rady.

Ďakujem vám všetkým za účasť. Prajem vám príjemnú sobotu, nedeľu.

Dovidenia na budúci týždeň.