Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kresák, po ňom vystúpi pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
je to iba niekoľko dní, čo táto snemovňa diskutovala o poslaneckom návrhu novely zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Takmer každý z diskutujúcich vtedy podporil snahy o zlepšenie súčasnej ekonomickej situácie vysokých škôl aj prostredníctvom odbúrania daní, ktoré vysoké školy a fakulty odvádzajú do štátneho rozpočtu zo svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v súvislosti s plnením svojich hlavných úloh, pričom takto získané finančné prostriedky využívajú na prospech vysokých škôl a fakúlt. Legislatívne riešenie tohto problému vtedy nebolo možné vzhľadom na existujúce legislatívne pravidlá a samotný legislatívny postup. Dnes sa však nachádzame v inej situácii. Prerokúvame návrh zákona o daniach z príjmov, v ktorom, pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky prejaví svoju politickú vôľu, je možné poskytnúť vysokým školám a fakultám Slovenskej republiky túto výhodu a prispieť týmto spôsobom aj k skvalitneniu podmienok, za ktorých sa uplatňuje výkon ústavného práva občanov Slovenskej republiky na vzdelanie.
Z uvedených dôvodov preto predkladám spolu s takmer 50 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 2 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov, návrh, ktorý, ak bude schválený, prispeje k zlepšeniu nepriaznivej finančnej situácie škôl a fakúlt, k zlepšeniu situácie, do ktorej sa tieto dostali nie z vlastnej viny, a situácie, v riešení ktorej by spoločnosť v Slovenskej republike alebo na riešení ktorej by spoločnosť v Slovenskej republike mala mať osobitný záujem.
Predložené riešenie spočíva v rozšírení ustanovení § 19 ods. 2 návrhu zákona, ustanovení, ktoré obsahujú vymedzenie subjektov a príjmov, ktoré nepodliehajú dani. Pri predbežnej diskusii o obsahu tohto pozmeňujúceho návrhu so zástupcami ministerstva financií odznela predovšetkým výhrada voči tomu, že takýto návrh by mohol byť chápaný ako poskytujúci neprimeranú výhodu vysokým školám a fakultám. Nielen však na základe skutočností, že hlavným poslaním vysokých škôl je poskytovanie vysokoškolského vzdelania, tvorivé vedecké bádanie a tvorivá umelecká činnosť, ale aj preto, že Ústava Slovenskej republiky vo svojich ustanoveniach konštatuje, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie, pokladám za potrebné túto námietku odmietnuť. Vysoké školy totiž vzhľadom aj na súčasnú situáciu v štátnom rozpočte takúto pozitívnu diskrimináciu nielen potrebujú, ale si ju aj zaslúžia.
Ďalším argumentom v prospech navrhovaného riešenia alebo ďalší argument v prospech navrhovaného riešenia mi dala do rúk sama pani ministerka pri svojom úvodnom vystúpení k predloženému návrhu. Priznala totiž, že tento návrh akceptuje pozitívnu diskrimináciu určitých subjektov, napríklad zahraničných investorov. Osobitne, samozrejme, s uvedeným súhlasím, no o to viac súhlasím a podporujem pozitívnu diskrimináciu tých, ktorí sa starajú o rozvoj toho najcennejšieho, čo existuje v slovenskej spoločnosti, o rozvoj vzdelania a vedy. Aj toto nami predkladané navrhované riešenie pritom možno pokladať za časovo obmedzené a preklenujúce problémy, ktoré existujú dnes a teraz. Verím totiž, že po prijatí nového vysokoškolského zákona, ktorý zavedie nový systém financovania vysokého školstva v Slovenskej republike, bude toto ustanovenie už neodôvodnené a jeho odstránenie nespôsobí vysokým školám a fakultám žiadne osobitné problémy.
Vážené kolegyne a kolegovia, vysoké školy v Slovenskej republiky oceňujú snahu vlády o zmiernenie dosahu nepriaznivej ekonomickej situácie na ich život a osobitne oceňujú rýchlu reakciu vlády na situáciu, ktorá sa vyvinula koncom roka 1999. Žiaľ, žiadne z vykonaných uskutočnených riešení v súčasnosti nestačí a ani nemôže stačiť aj vďaka situácii a dlžobám, ktoré vysoké školy a fakulty tlačia pred sebou z roka na rok. Vysoké školy a fakulty v súčasnosti iba prežívajú a o žiadnom ich rozvoji nemôže byť ani reči. Podporte preto, prosím, toto navrhované riešenie a prispejte k zastaveniu úpadku vysokého školstva v Slovenskej republiky.
Pre úplnosť mi dovoľte zopakovať znenie predloženého pozmeňujúceho návrhu. Navrhujeme, aby v § 19 ods. 2 sa za písmeno g) vložilo nové písmeno h), ktoré znie: "príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou". Ide teda o rozšírenie tejto výnimky. Zároveň sa navrhuje, aby sa zaviedla poznámka pod čiarou číslo 79, ktorá by poukazovala na znenie obsahu § 1 ods. 4 zákona číslo 172 o vysokých školách, v ktorom sa priamo konštatuje, že vysoké školy a fakulty sú oprávnené vykonávať podnikateľskú činnosť. Zároveň sa navrhuje, aby doterajšie písmeno h) sa označilo ako písmeno i) v predloženom návrhu zákona. Pozmeňujúci návrh obsahuje aj stručné odôvodnenie svojho obsahu.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Malchárek. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som ešte raz podčiarknuť to, čo povedal v úvode kolega Kresák. Som veľmi rád, že sme pod tento pozmeňujúci návrh získali priamo manifestačne takmer päť desiatok podpisov poslancov, ktorí chápu, že nemôžeme ísť ďalej v stopách neblahej novely vysokoškolského zákona z roku 1996, ktorá po šiestich rokoch existencie znenia, ktoré oslobodzovalo vysoké školy od platenia dane vtedy z podnikateľskej činnosti, zdanenie zaviedla. Očividne mnohí z nás chápu, že nemôžeme ďalej takto pokračovať napriek tomu, že treba ctiť potrebu daní pre štát, ktoré ich, verme tomu, bude rozumne používať. Situácia vysokých škôl i možnosti štátu sú však také, že toto gesto, ktoré objektívne neznamená únik, si dovoliť môže. Verte mi, že som si to preveroval, keď som sa pokúšal s kolegom Kresákom novelizovať tento bod v novele vysokoškolského zákona, že išlo v rokoch 1996, 1997 a 1998 o sumy v rozpätí 2,6 až 8 mil. Sk za rok zo všetkých vysokých škôl.
Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu teda predovšetkým urobí čistý stôl a umožní vysokým školám čestne využívať prostriedky získané podnikateľskou činnosťou a nebude ich nútiť rôznym spôsobom k obchádzaniu svojej daňovej povinnosti. Ale zároveň verím, že ich aj povzbudí k zvýšeniu aktivity na tomto poli, ktorá nebude, nepochybne, riešiť všetky problémy, ale bude istým vkladom do potrebného finančného sanovania vysokých škôl.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec J. Šimko:
Vážená snemovňa,
podporiť tento pozmeňujúci návrh bude asi určite rozumné. Spôsobí to síce ďalšie nezrovnoprávnenie podnikateľských subjektov, tak ako to uviedol v rozprave pán poslanec Kresák, ale za cenu získania hodnoty, ktorá má v tomto čase mimoriadnu celospoločenskú hodnotu. Pomáha riešiť nemožnosť vykryť skutočne preukázateľné potreby financií pre vysoké školy. Vysoké školy majú predpoklady, ktoré v mnohých prípadoch chýbajú aj v manažmentoch top podnikov, lebo sú to vysokoškolskí učitelia. Mozgový a materiálno-technický potenciál vysokých škôl vie tvoriť nové podnikateľské zámery, ktoré majú vysoký spoločenský, ekonomický efekt. Vytvorí sa priestor na zvýšenie príjmov učiteľov a zamestnancov vysokých škôl. Vytvorí sa priestor na zvyšovanie materiálno-technickej základne týchto škôl.
Povedzme si úprimne, pomôže si štát v tomto čase, pretože nevládze ťahať potreby súčasného školstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
vážená pani ministerka,
chcel by som povedať, že v období transformácie našej ekonomiky, ale aj duchovnej transformácie našej spoločnosti je to absolútne legitímna požiadavka zvýšiť investície aspoň takýmto viac ako gestom do školstva, do vysokého školstva. Myslím si, že nielen študenti, ale celá naša spoločnosť očakáva práve tento krok, a preto aj ja podporujem tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tatár. Po ňom vystúpi pán poslanec Maňka.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi v krátkosti vystúpiť na podporu štyroch pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú buď v spoločnej správe, alebo vyplynuli z rozpravy. Musím túto svoju podporu zasadiť aj do práve v týchto dňoch oslavovaného desiateho výročia revolúcie na Slovensku, lebo naozaj tu ide aj o širší pohľad na ekonomickú reformu, a teda reformu celej spoločnosti. Z tohto hľadiska sa nachádzame vlastne v štádiu nedokončenej ekonomickej transformácie, nedokončenej reformy, ktorá ide rôznymi kanálmi a postupnými krokmi a za posledný rok vlády sa výrazne pohla dopredu a nadobudli sme konkrétnu koncepciu, komplexnú koncepciu. A okrem nedokončených krokov, samozrejme, tými prekážkami sú aj všetky deformácie za posledné štyri roky do roku 1998.
Z tohto pohľadu, keď hovorím za Demokratickú stranu, je úplne jasné, že treba oslobodiť ekonomiku od vplyvu štátu a štát treba štruktúrovať tak, aby predovšetkým slúžil občanovi.
Teraz priamo k tým štyrom návrhom, ktoré chcem podporiť. Prvý sa týka percenta dane pre právnické osoby, a teda sú tu návrhy na 25 percent, 29 a vládny návrh na 30 percent. Ja dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali od najnižšieho percenta. Čiže najprv by sme mali hlasovať o bode 47 spoločnej správy, potom o bode 16. Tento návrh, samozrejme, je diskutovaný v súvislosti so štátnym rozpočtom. K tomu treba povedať, že naozaj je zaťažený na jednej strane starými dlhmi, na druhej strane je zaťažený aj starou formou zostavovania rozpočtu a veľkou zotrvačnosťou veľmi neefektívnych výdavkov, o ktorých budeme ešte diskutovať pri preberaní štátneho rozpočtu. K tomuto sa vyjadril aj predrečník, pán poslanec Slaný.
Treba ešte pripomenúť, že pri nižšej sadzbe dane pre právnické osoby je možné očakávať, aj keď to má vždy časový posun, aj zníženie nezamestnanosti alebo naopak zvýšenú tvorbu pracovných miest.
Druhým pozmeňujúcim návrhom je v spoločnej správe návrh na zjednodušenie sadzby dane pre fyzické osoby v § 21, je to zlúčenie toho pôvodného tretieho a štvrtého pásma. Sleduje to dva ciele. Jeden perspektívne zjednodušenie a zníženie počtu pásiem, pretože napríklad v Českej republike sú len štyri zdaňovacie pásma, a po ďalšie postupné zníženie toho zaťaženia. Tento návrh prešiel aj gestorským výborom.
Tretí návrh sa týka obcí, pretože v tej celkovej reforme okrem zníženia daní, okrem privatizácie, okrem reštrukturalizácie finančného sektora hrá významná rolu aj reforma verejnej správy. V spoločnej správe je návrh, aby v čase, keď ešte je veľmi nepriaznivá finančná situácia pre obce a mestá, boli oslobodené od daní z nakladania so svojím majetkom, a teda pri prenájmoch alebo predaji majetku obci.
Štvrtý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podporiť, je pozmeňujúci návrh pána poslanca Slaného, ktorý smeruje k zrovnoprávneniu a rovnoprávnemu postaveniu aj fyzických osôb podnikajúcich v poľnohospodárskej výrobe.
S týmito poznámkami a s tým procedurálnym návrhom by som veľmi rád potom takto koncipovaný zákon o daniach z príjmov, ktorý je súčasťou celkovej ekonomickej reformy, rád podporím.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Úprimne povedané, nechcem sa zapodievať kvalitou týchto návrhov, ktoré predložil pán poslanec Tatár, ale chcel by som hlavne polemizovať s jeho niektorými výrokmi. Znova opakoval to, čo všetko sa musí naprávať po minulých štyroch rokoch.
Chcem povedať, bodaj by táto vláda mala ten istý rozsah hospodárskej dynamiky a s takým istým nasmerovaním na rozvoj, ako mala minulá vláda. A zároveň by som chcel podotknúť, že predsa ani nie je možné ísť ďalej tou cestou, ako tu doslova uviedol pán poslanec Tatár, oslobodiť ekonomiku od vplyvu štátu. Štát je v pozícii správcu trhu. To nie je pozícia nejakého uzurpátora a túto funkciu má zohrávať práve preto, aby trhové prostredie sústavne reguloval a aby vytváral preň najväčšiu možnosť dynamiky. A v takomto slova zmysle má postupovať každá vláda. Každé pokusy o to večné a nemožné heslo Čo najmenej štátu je vlastne konštatovanie čo najmenej správcovstva trhu, čo najmenej regulovania trhu. Trh sa necháva pre predátorov, ktorí si robia, čo chcú, pretože silní vládnu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vo svojom vystúpení sa dotknem dane z príjmov právnických osôb.
Ak si pozrieme kvóty priamych daní a ich vývoj v iných krajinách, povieme si, že zníženie sadzby dane z podnikateľských príjmov v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 nie je postačujúce. Je potrebné sa na problém pozrieť z pohľadu rýchlosti zmeny a z pohľadu východiskovej situácie našej ekonomiky a hlavne to, či je účelné vykonať ju odrazu alebo v priebehu viacerých rokov. Každý, kto odporúča radikálne zníženie sadzieb podnikateľských daní, očakáva hlavný efekt, obmedzenie rozsahu šedivej ekonomiky.
Musím upozorniť, že skutočné efekty sú tu z hľadiska ich rozsahu a načasovania nepredvídateľné a neisté. Dovolím si upozorniť na dva silné faktory. Prvý faktor je zlá finančná situácia veľkej časti našich podnikov. Druhý faktor, nedozrelosť kultúry a etiky slovenského podnikania. Tieto faktory spôsobia, že výnos očakávaných daní sa odchýli od pravidiel, ktoré očakávame, takzvaná Lateova krivka. Je pravdepodobné, že väčšie zníženie by buď prekazilo ozdravovanie verejných financií, a my sa spoliehame na prínos verejných financií na posilnenie rovnováhy v roku 2000, alebo by vláda musela urobiť ďalšiu reštrikciu vládnych výdavkov. Povieme si, že je to v poriadku, keď požadujme obmedzenie vládnych výdavkov. Áno, ale nemôžeme to robiť bez dôkladnej analýzy a revízie. Až táto analýza nám povie, aké služby a v akom rozsahu môžu pri zohľadnení súčasnej výkonnosti hospodárstva poskytovať jednotlivé rezorty občanom a zo štátnych peňazí. Analýza je obsahovo i časovo náročná. Vyžaduje audit súčasťou nezávislých a zahraničných expertov. Takýto audit nám ukáže možnosť výraznejšieho obmedzenia vládnych výdavkov. Som presvedčený, že potom budeme môcť pokračovať v znižovaní sadzby dane z príjmov, tak ako si to stanovila aj vláda vo svojich dvadsiatich prioritách pre nasledujúce obdobie.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, aj mne srdce bývalého podnikateľa hovorí, že by bolo dobré ísť výraznejšie dolu so sadzbou dane z príjmov, ale v takýchto chvíľach sa oplatí zachovať si pokojnú hlavu, získať informácie, zobrať si pero, papier a kalkulačku a všetko v pokoji zvážiť.
Ja som si pred týmto vystúpením skalkuloval celý problém a dospel som k záveru. Po prvé, nemyslím si, že vláda je v návrhu výšky dane príliš opatrná. Po druhé, ak využijeme analýzy, audity a budeme postupovať odborne, nie politicky, slovenská ekonomika dosiahne požadované parametre skôr, ako keď sa budeme riadiť len inštinktom alebo politikou. Po tretie, vláda navrhla dobrý zákon a citlivo zvážila svoj návrh vo vzťahu k súčasnej situácii. Po štvrté, vážená koalícia, chcem vás požiadať, aby ste zvážili a podporili návrh vlády, ktorý považujem za seriózny kompromis. Po piate, vážená opozícia, chcem vás poprosiť, aby ste zvážili návrhy niektorých kolegov, ktorí požadujú znížiť daň z príjmu právnických osôb na nižšiu úroveň. Verím, že opozícia si vie skalkulovať, že verejnosť by bola prekvapená, ak by práve opozícia podporovala veľké skoky v daniach, keď ona sama sa nepodujala na ich znižovanie. Ja osobne pokladám zníženie dane z príjmov právnických osôb na 30-percentnú daň z príjmov za premyslený krok a budem ho podporovať.
Ešte jeden návrh.
Vážený pán predsedajúci, žiadam zo spoločného hlasovania vyňať zo spoločnej správy body 2 a 18.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Ja chcem zareagovať iba na tú časť pána poslanca, v ktorom sa obrátil na opozíciu. Mňa to veľmi prekvapuje, pán poslanec, že práve vy, člen SDĽ, ktorá nevie nám opozícii prísť na meno, zrazu by sme vám boli dobrí, aby sme podporili váš návrh, respektíve návrh, ktorý dala vaša ministerka. Zbytočne sa obraciate na nás, pretože celá snemovňa, tak ako tu vystupujú zástupcovia jednotlivých politických klubov bez rozdielu koalície a opozície, má iný náhľad na tento zákon ako vaša pani ministerka. Takže, prosím vás, zbytočne nás neoslovujte, najprv naozaj konštruktívne ku nám pristupujte a bez takých urážok, aké tu včera predviedla pani ministerka, ktorá nič iné nevie, iba urážať, nadávať a tvrdiť tu rôzne nepravdivé výroky. V tom je naozaj majsterkou číslo jeden. Takže zamyslite sa nad tým, že nie opozícia, ale predovšetkým koalícia tu dala úplne iné návrhy a myslím si, že s mnohými budeme súhlasiť napriek vašej výzve. To vás môžem uistiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bajan.
Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Budem nadväzovať na môjho predrečníka. Ja by som odporúčal aj ďalšie body vyňať na osobitné hlasovanie, a to body 7, 8, 15 a 16. Ďakujem, to je všetko. Samozrejme súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník, že aj body 2 a 18.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Zajac. Po ňom vystúpi pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v § 48 navrhovaného zákona sa hovorí o vyhlásení o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel. Je to veľmi dobré opatrenie a veľmi ho všetci vítame. Navrhoval by som však predsa len jednu zmenu a ide o toto. Tak ako tento návrh v predloženej predlohe umožňuje, aby príjemcom 1-percentnej dane boli nielen verejnoprávne, ale aj fyzické osoby, navrhujem spolu so skupinou poslancov zmenu, ktorá by mala smerovať k tomu, aby príjemcom 1-percentnej dane mali byť neziskové organizácie, to znamená právnické osoby nezaložené na podnikanie, ktoré určí osobitný predpis, teda napríklad občianske združenia, Slovenský Červený kríž, nadácie a podobne. Pritom osobitný zákon by mal potom určiť, aké podmienky musia tieto organizácie splniť, aby sa mohli stať príjemcami 1-percentnej dane, napríklad termín registrácie, preukázanie vykonávania verejnoprospešnej činnosti, splnenie povinnosti voči daňovému úradu a poisťovniam. Okrem toho by mal osobitný predpis okrem podmienok pre príjemcov darov stanoviť aj postup na realizáciu tohto ustanovenia zo strany daňovníka, platcu dane a daňových úradov. Tento osobitný predpis by mal byť prijatý v roku 2000, aby daňovníci mohli rozhodnúť o použití 1-percentnej ním zaplatenej dane už pri daňových priznaniach za rok 2000, teda do 31. marca 2001.
Z tohto dôvodu navrhujeme aj zmenu § 60 v bode 2 návrhu, ktorý ustanovuje osobitnú úpravu činnosti v § 48. Touto navrhovanou zmenou sa dosiahne, že neziskové organizácie dostanú finančné prostriedky z tejto dane v druhej polovici roku 2001, takže prakticky ich budú môcť použiť na svoju činnosť až v roku 2002. Pri tých príjemcoch, ktorými by mali byť len právnické osoby, ide v podstate o jednu jedinú vec. Pokiaľ by sa príjemcami stávali aj fyzické osoby, nie je fakticky možné urobiť ani finančnú kontrolu toho, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky ponúkli, ani kontrolu účelu, hoci v tom návrhu zákona sa veľmi všeobecne hovorí o účele, ale takýmto spôsobom by to jednoducho nebolo možné. Naopak, všade tam, kde ide o právnické osoby, je dostatočný priestor aj pre fyzické osoby, aby prostredníctvom týchto právnických osôb, ktoré už existujú alebo ktoré si sami môžu vytvárať napríklad nejaké nadácie, alebo občianske združenia, mohli byť tieto finančné prostriedky použité a použité naozaj na verejnoprospešný účel. To znamená, že fakticky len cez právnické osoby sa môže zabezpečiť to, aby naozaj existovala tu kontrola účelu, ale aj reálneho použitia týchto prostriedkov. Navrhujem teda, aby nový text § 48 ods. 1 znel takto:
"(1) Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1 percento ním zaplatenej dane sa použije na verejnoprospešný účel, a to v prospech ním určenej právnickej osoby spĺňajúcej podmienky podľa osobitného predpisu. Takéto vyhlásenie je pre správcu dane záväzné."
Navrhujem v odseku 3 zrušiť odkaz na osobitný predpis.
A po druhé navrhujem v § 60 zmeniť text: "1. januára 2002" na "1. januára 2001".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič. Po ňom vystúpi pán poslanec Šepták. Prečítam poradie ďalších prihlásených do rozpravy. Pán poslanec Šepták, Sitek, Ambróš, Budaj, Brocka, Gyurovszky a posledný je pán poslanec Oberhauser.
Poslanec P. Prokopovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
na úvod môjho vystúpenia k novému zákonu o dani z príjmu fyzických a právnických osôb mi dovoľte vysloviť myšlienku, v ktorej kvitujem úsilie navrhovateľa o prijatie nového daňového zákona, zjednodušene povedať, na ktorý hlavne podnikateľská verejnosť už netrpezlivo čakala. Uvádzam to ako veľký klad toho, pretože skutočne, tak ako aj môj kolega, pán Šimko, vo svojom vystúpení uviedol, zákon o dani z príjmu bol viackrát novelizovaný, nie niekoľkokrát, ale dovolím si tvrdiť niekoľko desiatokkrát, až sa dostal do tej polohy, ktorá dnes platí. Čiže beriem to ako skutočne pozitívny fakt v tom smere zvlášť, keď je tu evidentná snaha predkladateľa o jeho zjednodušenie, spriehľadnenie tak, aby všetko bolo v jednom zákone, aby to nebolo treba hľadať v predchádzajúcich novelách a podobne. To teda hodnotím ako skutočne pozitívny fakt, pozitívny signál zo strany navrhovateľa.
Na druhej strane však musím poznamenať, že taký dôletý zákon, ako je zákon o dani z príjmov, výrazným spôsobom ovplyvní činnosť, chod nielen podnikateľských subjektov či fyzických alebo právnických osôb, ale výrazným spôsobom ovplyvní aj ekonomiku na najbližšie, ak sa nebude často novelizovať, aj na dlhodobejšie obdobie. Z tohto dôvodu teda vyslovujem trošku takú nespokojnosť s tým, že tento taký dôležitý zákon, ako som spomínal, nebol v dostatočnom časovom predstihu predložený na akúsi neformálnu verejnú diskusiu, návrh nebol dostatočne medializovaný, aby sa k tomu mohli zodpovední vyjadriť. Mám informácie o tom, že napríklad aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nemala kladný vzťah k textácii alebo formulácii tohto zákona. To isté mám informáciu zo Združenia podnikateľov Slovenska, zo Slovenského živnostenského zväzu, že mali vážne výhrady v rámci vystúpenia v Asociácii zamestnávateľských zväzov a a združení k návrhu tohto zákona. Z tohto dôvodu si myslím, že bolo potrebné pripravovať ho trošku včas, dať ho trošku na diskusiu a nebolo by možno došlo k tomu, že sú k nemu také kontroverzné názory nielen zo strany opozičných poslancov, ale aj zo strany koaličných poslancov navzájom.
Dovoľte mi teraz niekoľko konkrétnych poznámok a potom by som sa vyjadril ešte aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré vzišli zo spoločnej správy.
Po prvé. Bolo tu viackrát uvádzané, že pozmeňujúce návrhy budú mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý budeme o chvíľu schvaľovať. Ja si dovolím tvrdiť po preštudovaní všetkých pozmeňujúcich návrhov, že prevažná väčšina pozmeňujúcich návrhov nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet roku 2000. Súhlasím, že na rok 2001. Ale to je rozdiel pri interpretácii, aká sa tu uvádza. Pretože myslím si, že netreba každému vysvetľovať, že aj keď začne zákon platiť od 1. 1., daňové priznanie právnické a fyzické osoby dávajú do 31. 3. 2001, vtedy je aj vlastná povinnosť zaplatenia dane. Nehovorím o preddavkoch.
Ďalej ako daňový poradca môžem zodpovedne tvrdiť zo svojej päťročnej praxe, že skutočne tie daňové sadzby, ktoré doteraz platili, boli silnou motiváciou pre podnikateľské subjekty na to, aby využívali rôzne pokútne, pololegálne, hovorím to pololegálne, pretože v podstate na prvý pohľad zákon sa neporušil, pololegálne spôsoby, ako si prostredníctvom rôznych stratových firiem znižovať daňový základ, a teda dane neplatiť. Myslím si, že je každému jasné, je to verejným tajomstvom, netreba to zakrývať, že za 10 až 15-percentnú províziu sú firmy, ktoré dokonca verejne inzerujú v médiách, ak máte problémy s daňovým základom, so ziskom, pomôžeme a podobne, myslím si, že to aj každý z nás postrehol, že je možnosť takýmto spôsobom, a často sa to využilo, že sa znížil daňový základ a následne daňová povinnosť za 10-percentnú províziu. Preto aj to je alebo mala by byť jedna z hlavných motivácií, prečo by sme tú hranicu daňového zaťaženia mali znížiť na únosnú mieru.
Ďalej sa chcem ešte vyjadriť k tomu, čo tu bolo viackrát hovorené o tom, že právnické osoby, to podotýkam, z právnických osôb iba 5 percent platí výraznejším spôsobom daň z príjmu a 95 percent právnických osôb, opäť to zdôrazňujem, je v strate alebo platí iba z minimálneho vymeriavacieho základu. Ja len chcem pripomenúť, odkiaľ tento prameň je. Osobne som ho našiel v týždenníku Trend a bolo to v časti, ktorú dáva Združenie podnikateľov Slovenska a bolo to na základe štúdie alebo nejakej analýzy pracovníkov ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Ja len uvádzam zdroj, kde to bolo, netvrdím, nedovolím si teraz tvrdiť, či to bolo správne alebo nesprávne, len bolo tu, že z nejakých zdrojov sa to dostalo do médií. Ja som to našiel v Trende ako stanovisko odborníkov týchto dvoch ministerstiev.
A teraz mi dovoľte konkrétne k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú aj obsiahnuté v spoločnej správe gestorského výboru. K pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložil ja sám ako člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ktoré boli následne schválené a odporúčané gestorskému výboru zahrnúť do spoločnej správy.
Na úvod chcem poznamenať, že trošku ma mrzí, že v gestorskom výbore, pokiaľ som mal možnosť s viacerými členmi sa rozprávať o priebehu diskusie včera večer, že niektorí členovia, podotýkam niektorí členovia, nie všetci, sa mi zdá, podľa môjho názoru trošku povrchne hodnotili niektoré body bez uváženia. Presvedčil som sa o tom aj dnes, keď som sa s niektorými osobne rozprával, keď som im to vysvetlil, ako boli niektoré pozmeňujúce návrhy myslené, tak uznali, že oni mali na to trošku iný názor. Odôvodňujem to možno aj tým, že bola skutočne časová tieseň v gestorskom výbore, že nebolo možné stretnúť sa, rozdiskutovať niektoré veci, pretože skutočne skrátený legislatívny proces, ktorý teraz prebieha, je veľmi náročný na čas, a teda navrhovateľ nemá možnosť detailne rozoberať navzájom s členmi gestorského výboru jednotlivé body.
Dovoľte mi teda stručne k tým bodom, ktoré som predložil v rámci výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod číslom 36 až 46, skutočne veľmi stručný komentár. Nebudem hovoriť o tých bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, ale skôr sa zameriam na tie, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. Je tam návrh v § 12, ktorého nadpis je Zníženie základu dane, v ods. 10 nahradiť 10 percent v poslednej vete číslovkou 20 percent. Ide o takzvané sponzorstvo, o možnosť venovať na prísne špecifikované ciele podľa zákona o dani z príjmu, podľa osobitného zákona. Teraz je tu u fyzických osôb hranica 10 percent z daňového základu, ja som tam navrhoval 20 percent. Navrhoval som to preto, že je to v čase, keď finančné prostriedky na tieto skutočne veľmi dôležité sektory, ktoré sú tam prísne špecifikované, to podotýkam, nie sú. Chýbajú tam peniaze. Nemám záujem na tom, aby tam špekulovali právnické osoby, aby sa tam prelievali nejaké ťažké milióny, ale ten podnikateľ, fyzická osoba, ktorý má možnosť daňového základu, aby na tie prísne špecifikované ciele tie prostriedky mohol dať a aby mu to išlo do základu dane. Čiže toto bolo zmyslom, nie nejaké ulievanie. Nemyslím si, že pokiaľ sa to týka fyzických osôb, že to bude mať nejaký podstatne výrazný dosah na štátny rozpočet v roku 2001.
Ďalej som v bode 38 v súvislosti s § 14 a § 15 o paunej dani navrhoval nahradiť § 10 novým § 8. Myslím si, že každému z vás je jasné, kto otvoril zákon. Ide o to, že do možnosti využívania paušálnej dane spadajú drobní podnikatelia, fyzické osoby, ktorí podnikajú podľa § 7 podľa vymedzených živností, ktoré sú prílohou číslo 1 a ktoré nemajú iné príjmy z § 6 až 10. Ja som tam dal, ktoré nemajú iné príjmy z § 6 až 8. Prečo? Pretože sa môže stať - pre tých, ktorí nevedia detailne zákon o dani z príjmu, § 9 sú príjmy ako živnosti z prenájmov a § 10 sú ostatné príjmy, teda náhodné príjmy. Mohlo by sa stať, že drobný podnikateľ - živnostník, ktorý spĺňa všetky podmienky vrátane všetkého obratu pre možnosť využívania paušálnej dane a vedenie zjednodušeného účtovníctva, bude mať akýsi náhodný príjem podľa § 8. Nejaký predaj, príležitostný prenájom. Alebo podľa § 9 prenajíma aj nejakú chatu, alebo nejaké iné nehnuteľné, alebo hnuteľné veci, tým by bol z možnosti využívania paušálnej dane vylúčený. A to sa mi zdá trošku také diskriminujúce hlavne pri § 10, keď pri obyčajnom náhodnom príjme mohol by byť z využívania paušálnej dane vylúčený, aj keď príjem z týchto ostatných príjmov možno je len niekoľko 10 tisíc korún ročne.
Ďalej som sa vyjadril už aj vo faktických pripomienkach k viacerým kolegom, ktorí tu hovorili o tých daňových výdavkoch podľa § 24 ods. 2 písm. a) bod 1, kde sa hovorí, koľko môže podnikateľský subjekt alebo osobné motorové vozidlo v akej výške, do akej výške si môže zaradiť do odpisov. Ja som sa vyjadril, nebudem to rozvádzať, chcem len zdôrazniť jednu vec, že výlučne tu ide o podnikateľské subjekty, nie o občanov v širšom zábere. Výlučne o podnikateľské subjekty, ktoré si to dávajú do odpisov. Nebudem opakovať zase tie veci, aké sú dnes ceny vozidiel, aké auto do 450 tisíc korún, sa dá kúpiť, aké je potrebné auto pre podnikateľa. Hlavne a opäť budem zdôrazňovať jednu a jedinú základnú vec bezpečnosť. Skutočne, ak mi niekto bude tvrdiť, že do 450 tisíc korún sa dá kúpiť dnes bezpečné vozidlo, ktoré v podstate znesie následky rôznych havárií vplyvom ciest a podobne, tak potom budem mať dojem, že asi v aute nikdy nesedel alebo nešiel viac ako 50 km.
Ďalej body 41 a 42 spoločnej správy sa týkajú, možno som použil tam slovo v odôvodnení trošku tvrdšie, diskriminácie, ale diskriminácia alebo nerovnoprávne postavenie zamestnávateľa, zamestnancov v oblasti správnej. Bola to požiadavka na viacerých zhromaždeniach podnikateľov, požiadavka mnohých podnikateľských profesijných subjektov. Ide o to, že podnikateľ - samoživiteľ, teda živnostník alebo zamestnávateľ - fyzická osoba, ktorý zamestnáva osoby, náklady na vlastné stravovanie si nemôže alebo výdavky na vlastné stravovanie si nemôže dávať do nákladov. Má troch, dvoch alebo troch zamestnancov, tých môže, vlastné nie, takisto. Opätovne, ak by som to porovnal s právnickou osobou, tam majiteľ je súčasne vo väčšine prípadov aj zamestnancom a tam je považovaný za zamestnanca podľa klasifikácie a tam si dáva všetky výdavky aj na vlastné stravovanie do nákladov. Naopak živnostník, drobný podnikateľ, fyzická osoba si to do nákladov zarátať nemôže.
Bod 44 - v § 34 v položke odpočítateľnej od základu dane odporúčam vypustiť posledné dve vety. Opäť tie dve vety diskriminujú drobných podnikateľov. Hovorí sa o tom, že strata sa môže umorovať v piatich nasledujúcich rokoch z toho rovnomerným dielom, ale v treťom, štvrtom a piatom roku iba vtedy, ak daňový základ je vyšší ako 150 tisíc korún. Takže bude si môcť tú stratu umoriť len opäť väčší podnikateľský subjekt, ktorý má vyšší daňový základ, a drobný podnikateľ, ktorý nevyužíva paušálnu daň, vedie riadne účtovníctvo, bude mať daňový základ nižší ako 150 tisíc korún, tak si v treťom, štvrtom a piatom roku tú jednu pätinu umorovať nemôže. Pokladám to za určité opäť znevýhodnenie malého a stredného stavu.
V bode 45 - v § 58 som navrhol doplniť ods. 10 v znení, ktoré tam je, ešte aj v dnes platnom zákone, a to sú úľavy pre začínajúcich podnikateľov. V prvom roku zníženie daňového základu na 50 percent, v druhom na 30 percent a v treťom na 25 percent pri investovaní týchto prostriedkov v ďalšom roku. Pozor, aby to zase nenabádalo k tomu, že dávame úľavy na základe paušálnej dane a tu je ďalšia úľava. Tieto dve úľavy sa navzájom vylučujú. Ten, kto nevyužíva paušálnu daň, nebude môcť mať ako začínajúci podnikateľ úľavy. Podľa doteraz platnej úpravy si môže túto úľavu týmto spôsobom riešiť. V novom zákone toto vypadlo. Takže toto by som odporúčal takisto ponechať, pretože je to tiež motivačný prvok zvlášť v období, keď finančných prostriedkov pre drobných podnikateľov je málo a práve aj tým znížením daňového základu v prvom roku na 50, teda zaplatením aj nižšej dane, prostriedky zostanú vo firme.
A na záver bod 46, to je tá príloha, koho sa tie živnosti budú týkať. Počul som, že je to kontroverzná príloha a že dosť sa okolo nej hovorí, sú rôzne názory, čo by tam malo byť, čo by nemalo byť. Ja by som chcel podotknúť jednu vec, že táto príloha alebo riešenie, koho by sa tá paušálna daň mala týkať, bola už predmetom viac kôl rokovaní medzi ministerstvom financií, mnou ako navrhovateľom podobného zákona, pánom podpredsedom vlády, ministrom hospodárstva a podobne. Ja som pôvodne navrhoval, aby to bolo vymedzenie negatívne, to znamená, aby to platilo na všetky živnosti podľa živnostenského zákona s výnimkou niektorých, ktoré budú v zákone taxatívne vymenované, a hlavným kritériom pre to bude obrat. Ročný obrat 1,5 mil. korún. Nakoniec po kompromise som bol ochotný pristúpiť na kompromis, aby to bolo pozitívne vyčlenené, lebo uvedomoval som si, že pri negatívnom vyčlenení môže dôjsť k tomu, že sa zabudne, opomenie sa, nepríde sa na to, že aj niektoré činnosti, ktoré tam nebudú negatívne vymedzené, môžu sa stať zdrojom zneužívania tejto paušálnej dane alebo zjednodušeného účtovníctva.
Takže na poslednom stretnutí, ktoré sme spolu mali, bolo dohodnuté, že ja vypracujem tento zoznam a predložím ministerstvu financií, ako si to vlastne v mnou navrhovanom zákone predstavuje. Zhruba pred tromi týždňami som predložil ministerstvu financií, ale za dva a pol týždňa som nedostal žiadnu reakciu z ministerstva financií, že s niektorými mojimi návrhmi, ktoré sú v tej prílohe, nesúhlasia. Až s hrôzou som sa v piatok, keď som dostal nový zákon o dani z príjmu, dozvedel, že ministerstvo financií urobilo vlastný zoznam, ktorý postihuje, dovolím si tvrdiť možno 20 percent z tých živností, ktoré som navrhoval ja a ktoré som im pred tromi týždňami predložil. Takže dovolím si len skutočne stručne nie všetky, nedá sa už všetky zdôvodniť, ktoré máte v spoločnej správe, len niektoré, ktoré sa mi zdali aj po rozhovoroch s niektorými členmi gestorského výboru trošku kontroverzné aj pre nich.
Navrhoval som tam v rámci remeselných živností okrem iného aj výrobu cementového tovaru a umeleckého kameňa. Vážení, nie je to nič iné ako drobný kamenár doma, ktorý robí betónové, kamenné kvetináče, malé pomníky a podobne. Opäť podotýkam, a to budem možno pripomínať pri každom tomto bode, že rozhodujúci je tu obrat, rozhodujúci je obrat. Len čo ročný obrat prekročí 1,5 mil. korún, je z toho vylúčený. Čiže nie je tu žiadna obava, že by to boli nejaké veľké kamenárstva. To isté platí pri mäsiarstve a údenárstve. Hovorí sa, že títo majú omnoho vyššie tržby a nemôžu to byť drobní podnikatelia. Samozrejme, ak má obrat vyšší ako 1,5 mil. korún, už tam nepatrí. Ale poznáme nielen v Bratislave, to chcem podotknúť, ale aj v malých mestečkách mäsiarov a údenárov, ktorých denný obrat alebo denný príjem je možno 4 tisíc korún, možno 2 tisíc korún, niekde možno ešte menej, a tým ročný príjem je možno 800 tisíc korún, 600 tisíc korún, a tým by sme ich oproti ostatným diskriminovali.
Ďalej taká kontroverzná živnosť, ktorú som tu dal do svojho návrhu, je aj vykonávanie inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb, bytových a občianskych stavieb vrátane vybavenosti sídliskových celkov. Vážené kolegyne, kolegovia, to nie je nič iné a poviem to na vlastnej skúsenosti, ako keď ja zamestnávam ako fyzická osoba dvoch, troch pracovníkov murárov, s ktorými robím napríklad pre Priemstav na nejakej stavbe, ale nemôžem s Priemstavom urobiť zmluvu na využívanie murárskej, tesárskej alebo nejakej inej práce, ja s nimi urobím zmluvu na základe živnostenského listu, na základe presne tej citácie, čo tu je. A nie je to veľký obrat. Na jedného pracovníka sa dnes zhruba fakturuje 130 korún na hodinu. Na jedného pracovníka je to mesačne 26 tisíc korún. Ak mám troch pracovníkov, je to 78 tisíc korún. Ak mám dokonca päť pracovníkov, je to len 130 tisíc korún mesačne. Z tých 130 tisíc korún aj trom dám slušné platy, aj ja mám takisto slušný plat. A verte mi, zase to poviem z vlastnej skúsenosti, v tomto prípade sa dá nákladovými položkami tak znížiť daňový základ, že som neplatil pomaly žiadnu daň. Takže preto som to zahrnul do toho, opäť tu nie je žiadna obava, že sa do toho môžu skryť veľké podnikateľské subjekty, lebo opäť je to limitované ročným obratom. A toto by malo byť gro aj pre kontrolu daňových úradníkov. Kontrolovať maximálne obrat, aby nemohlo dôjsť k jeho umelému znižovaniu.
Nebudem konkrétne rozoberať ďalšie veci, lebo už dosť dlho hovorím. Zameriam sa ešte na jednu oblasť, ktorú som presadzoval, presadzujem a budem aj naďalej dosť dôrazne presadzovať, a to je oblasť maloobchodných predajní a malých pohostinských činností. Opäť podotýkam, malých maloobchodných predajní a malých pohostinských činností, lebo určite mi dá každý za pravdu, že obrat alebo príjem 1,5 milióna korún ročne, to sa rovná zhruba 120 tisíc korún mesačne, a to je denná tržba 4 - 5 tisíc korún. Takže nikto mi nepovie, že ide o veľký podnikateľský subjekt. A práve o to ide. Podľa posledných informácií, ktoré mám spred včera zo živnostenského odboru ministerstva vnútra, je vydaných zhruba na maloobchodnú činnosť viac ako 200 tisíc živnostenských oprávnení. To je obrovská masa ľudí. Na veľkoobchodnú činnosť zhruba 200 tisíc živností, na pohostinskú činnosť 120 tisíc živností. A tým, že to nedáme do tej prílohy, by sme týchto ľudí ukrátili o možnosť zaplatiť paušálnu daň a využívať zjednodušené účtovníctvo. A dovolím si skutočne tvrdiť, že ide o malé dedinky po dedinách, malé krčmičky po dedinách a verte, dá sa to presne zistiť, tí neplatia daň vôbec alebo len v minimálnej niekoľko stokorunovej výške. Tu by zaplatili podľa obratu niekoľko tisíc, možno niekoľko 10 tisíc korún. Jednoznačne by to bol prínos.
Ale opäť sa prihováram a prosím aj vás, zvážte túto okolnosť, nejde o žiadne veľké turistické komplexy, ide o tých drobných vašich kolegov, ktorí bývate na dedine, kde máte jednu krčmu, jeden obchod, dva obchody v takej väčšej dedine, vy máte tri, pardon. Ale väčšinou ide skutočne o krčmy v malých dedinkách a skutočne sú ich tisíce a tisíce.
Takže považoval som za potrebné s tým vystúpiť v rozprave. Snažil som sa odôvodniť vám svoje návrhy, čo ma k tomu viedlo. Žiadny tlak na štátny rozpočet, skutočne sú to veci, ktoré som prerokúval s mnohými podnikateľskými subjektmi. Skúste pochopiť trošku aj postavenie podnikateľov. Roky a roky čakáme, že sa čosi zlepší. Teraz, keď ide nový zákon a máme možnosť veci, po ktorých búšime 4 - 5 rokov, ktoré zdôrazňujeme, logicky argumentujeme, a teraz je možnosť, bolo by hriechom, keby sme sa nepokúsili tieto veci presadiť. Z tohto dôvodu prosím všetkých a žiadam vás napriek tomu, že stanovisko gestorského výboru je k niektorým návrhom, o ktorých som hovoril, negatívne, napriek tomu vás prosím v mene podnikateľskej verejnosti a hlavne malých a drobných podnikateľov o ich podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)