Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Konštatujem, že nie sú žiadne faktické pripomienky k jeho vystúpeniu. Preto v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy ako posledný.

Poslanec J. Sitek:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov (tlač číslo 444). Na úvod chcem povedať, že takýto vládny návrh zákona v takomto znení, ktorý predkladá pani ministerka za vládu a ktorý obsahuje vyše 150 strán, by mal jednoznačne prísť v normálnom pracovnom legislatívnom konaní, to znamená v žiadnom skrátenom legislatívnom konaní. Ak takýto zákon v podstate rieši alebo lepšie povedané nadväzuje na zákon o štátnom rozpočte, tak si myslím, že mala byť krátka novela, ktorá by v podstate niektoré paragrafové znenie zmenila a vlastne takýmto postupom by to bolo riešené. Nie je možné, aby tento zákon, ktorý nadobudne účinnosť od 1. 1. 2000 a dnes je polovica októbra, bol naštudovaný. Tí, čo mi robili pripomienky - správcovia daní, aj oni majú problém tento zákon si vysvetliť, niektoré paragrafové znenia, nieto ešte ostatné podnikateľské subjekty, ktoré vlastne budú postupovať podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že sa vyjadrím ešte v ústnej rozprave, tak som sa zameral predovšetkým na odbornú časť, a preto predkladám určité zmeny k paragrafom.

Po prvé, v § 4 ods. 2 písm. l) navrhujem bod 2 a 3 zrušiť. Zdôvodnenie: Náhrady za spôsobené škody na majetku a v súvislosti s podnikaním nie sú predmetom príjmu daňovníka, a preto nemôžu podliehať zdaneniu.

Po druhé, v § 23 ods. 6, 7, 9 prepracovať tak, že cena nemôže byť nižšia ako vynaložené náklady na realizáciu výroby tovaru alebo služieb a aby neumožňovali subjektívny výklad daňových úradov a zrušiť možnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky vydávať dodatočné právne predpisy, zároveň zrušiť v texte pojem primeraný zisk. Zdôvodnenie: Predložený návrh textu umožňuje vydávať Ministerstvu financií Slovenskej republiky predpisy k tvorbe cien, čo je v rozpore s princípmi voľného trhu a voľnej tvorby cien. Jediným kritériom môže byť, len ak je cena nižšia ako vynaložené náklady.

V § 24 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 3 písm. f) bod 1 vypustiť. Zdôvodnenie: Hranica 450 tisíc Sk pre osobné automobily je absolútne neakceptovateľná a zvýhodňuje len jedného výrobcu Českej republiky. Kategória uvedených automobilov pri podnikateľskej činnosti nezabezpečuje ani dostatočnú bezpečnosť premávky a nevyhovuje potrebám podnikania.

Po štvrté, v § 24 ods. 2 písm. u) doplniť "s výnimkou štátnych organizácií charakteru prirodzených monopolov". Zdôvodnenie: Náklady na reklamu štátnych organizácií a prirodzených monopolov neplnia účel reklamy, t. j. podporu zvýšenia predaja produktov.

Po ďalšie, § 24 ods. 4 písm. a) zmeniť pôvodný text "najmenej tri roky" na text "najmenej jeden rok". Zdôvodnenie: Text zákona nezohľadňuje prenájmy tovarov a služieb spotrebného tovaru, ktoré sú v súčasnosti hlavnými formami obstarávania majetku.

Po šieste, § 25 ods. 2 písm. b) vypustiť alebo doplniť takto: "Ak obstarávacia cena presiahne hodnotu 50 tis. Sk." Zdôvodnenie: Televízne a rozhlasové prijímače a prístroje pre záznam alebo reprodukcie zvuku, alebo obrazu, to je kód klasifikácie produkcie 32.3, sa okrem služieb používajú aj v bežnej podnikateľskej praxi, napríklad diktafóny, televízne prijímače a videoprehrávače na prezentáciu výrobkov, produktov a podobne. Obmedzenie uvedené v zákone nie je systémovým prvkom zákona o daniach z príjmov.

Po ďalšie, § 25 ods. 2 písm. c) vypustiť. Zdôvodnenie: Nezaplatené sumy výdavkov na jednej strane a povinnosť účtovať neprijaté výnosy sú v rozpore s rovnosťou posudzovania nákladov a výnosov v časovom rozlíšení a vytvárajú nerovnoprávne postavenie daňovníka voči veriteľovi štátu.

Po siedme, § 30 ods. 4 zmeniť pôvodný text "najmenej 3 roky" na text "najmenej 1 rok". Zdôvodnenie: Text zákona nezohľadňuje prenájmy tovarov a služieb spotrebného tovaru, ktoré sú v súčasnosti hlavnými formami obstarávania majetku.

Po ôsme, § 33 ods. 1, 2, 3 prepracovať. Zdôvodnenie: Definície uvedené v tomto paragrafe absolútne nezohľadňujú súčasný stav techniky a umožňujú rôzne výklady daňových úradov a daňovníkov, pričom definície pochádzajú z vyhlášky FMPIR z predchádzajúceho režimu. Oprava hmotného majetku alebo technické zhodnotenie, respektíve rekonštrukcia je najčastejším sporom pri daňových kontrolách.

Po deviate, § 50 doplniť písm. 13 takto: "Ak hospodársky výsledok v priebehu zdaňovacieho obdobia vykazuje pokles oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho obdobia, môže príslušný správca dane na základe žiadosti daňovníka rozhodnúť o znížení platenia preddavkov a termíne ich splatnosti." Zdôvodnenie: Platením preddavkov dane sa znižuje už aj tak nízka hodnota prevádzkového kapitálu podnikateľov a finančné prostriedky nemôže používať na podnikanie. Navyše v prípade poklesu podnikateľských aktivít a výkonov v dôsledku nepriaznivého hospodárskeho vývoja dochádza k postupnej platovej neschopnosti v podnikaní so všetkými dôsledkami.

Po desiate, príloha číslo 2 k tomuto zákonu Zaradenie hmotného majetku a nehmotného majetku do odpisovania, navrhujem zmeniť zaradenie položky KP 32-30 takto, čiže doterajšie zaradenie odpisová skupina 2 položka 2-44 KP 32-30 televízne a rozhlasové prijímače, prístroj na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu okrem 32-30-44 prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu, 32-30-11 rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho zdroja energie. Navrhované zaradenie do odpisovej skupiny I, položka 1-22 KP 32-30 všetky položky uvedeného kódu.

Keďže som už povedal, že sa ešte vyjadrím v ústnej rozprave, čo sa týka politického charakteru zákona, dovoľte mi, aby som na záver poukázal na neprehľadnosť priloženého návrhu zákona, na skutočnosť, že predložené paragrafové znenie návrhu nenadväzuje na ustanovenie uvedené v súčasne platnom zákone a vlastne tento zákon, ktorý nadobúda platnosť od 1. 1. 2000, prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní tesne pred týmto dátumom. Myslím si, že tento zákon mal byť daný na diskusiu širokej verejnosti, mala by byť urobená analýza všetkých podnikov, všetkých podnikateľských subjektov, v akom stave sú, čo tento zákon všetko prinesie a potom takýto zákon mal byť predložený.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Sitekovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Konštatujem, že v rozprave vystúpili písomne prihlásení poslanci. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Benkovský, pán poslanec Baco, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Slaný, pán poslanec Benčat, pán poslanec Kresák, pán poslanec Tatár, pán poslanec Maňka, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Šepták, pán poslanec Sitek, pán poslanec Ambróš, pán poslanec Zajac, pán poslanec Brocka, pán poslanec Gyurovszky. Pán poslanec Gyurovszky je ako posledný prihlásený ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne k tomuto bodu programu.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Benkovský.

Nech sa páči.

Poslanec M. Benkovský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

úprimne sa priznám, že som pôvodne neuvažoval s nejakým zásadnejším vystúpením k tomuto bodu programu, pretože som predpokladal, že dôjde v koalícii, ale aj v celej poslaneckej snemovni k dohode na návrhu, ktorý tu predložila vláda po niekoľkodňových, ba až týždňových diskusiách a kde sa hľadali, myslím si, kompromisy tak v oblasti riešenia predovšetkým daní právnických, ale aj fyzických osôb, teda že k takýmto kompromisom došlo. A dnes tu máme celý rad iných návrhov, ku ktorým by som sa jednak chcel vyjadriť a predložiť aj sám pozmeňujúci návrh. Všetky tie otázky, ktoré súvisia s týmto zákonom, súvisia predovšetkým so štátnym rozpočtom a bol by som rád, aby sme si to všetci bez rozdielu, na ktorej strane a v ktorých laviciach sedíme, uvedomili. Každý zásah do tohto zákona bude mať priamy dosah na štátny rozpočet. Zatiaľ sa tu objavujú pozmeňujúce návrhy, ktoré len výrazným spôsobom obmedzujú, a to zdôrazňujem výrazným spôsobom príjmovú časť štátneho rozpočtu. Pritom poukazujeme a už dnes máme predložený štátny rozpočet na rok 2000, kde sa konštatuje a znova sa kritizujú najmä tie rezorty a požadujú najmä tie rezorty, ako je školstvo, zdravotníctvo, ale aj napríklad armáda, pôdohospodárstvo a celý rad ďalších, že sú finančne poddimenzované. A na druhej strane tu chceme škrtiť príjmovú alebo určitým spôsobom teda obmedzovať príjmovú časť štátneho rozpočtu.

Druhým faktom, s ktorým sme sa stretli pri predložení tohto zákona, je, že časť poslancov, už teraz pri tých prvých vystúpeniach to tak vyznieva, kritizuje, že sa konečne predložil komplexný návrh, teda komplexný a úplný návrh zákona, úplný zákon, v ktorom sú zahrnuté všetky novely, ktoré doteraz boli a ktoré skutočne boli neprehľadné. Práve v takomto prípade mali problémy daňové úrady s tým a, samozrejme, aj daňovníci ako takí, ako s týmito novelami a zákonom samotným narábať.

Takže ja naopak oceňujem prístup ministerstva financií a vlády Slovenskej republiky, že aj keď si myslím, že trošku s oneskorením, ale predsa sa predložil komplexný zákon, v ktorom bude jasné, ktoré z úpravy, samozrejme, po schválení tejto novely, platia, ktoré nie.

Ďalšia poznámka hádam k tomu, že skutočne sa všetko sústreďuje na znižovanie daňového zaťaženia oproti pôvodnému návrhu vlády Slovenskej republiky, na zníženie daní právnických osôb. Pritom sa nehľadajú zdroje a ani v jednom návrhu, ani v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú už predložené, nie je riešená otázka zdrojov, teda ktoré by toto prípadné zníženie mali kryť.

Takže dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k daniam právnických osôb, to je § 21, kde pôvodná platná právna úprava znela, že dane právnických osôb sú vo výške 40 percent. Vláda navrhla ústretovosť, aby došlo v zmysle aj rozhodnutia programového vyhlásenia vlády a, samozrejme, aj volebných programov politických strán, k zníženiu na 35 percent. V súčasnosti, ako som spomínal, po dlhých a opakovaných konzultáciách medzi rezortmi, medzi podnikateľskými subjektmi a ďalšími sa podarilo dohodnúť návrh a je predložený návrh na 30 percent. To znamená, že ak by sme prijali aj tento návrh, ja by som chcel upozorniť vážených kolegov, že dane právnických osôb sa týmto spôsobom znižujú o jednu celú štvrtinu. O jednu celú štvrtinu v jednom roku znižujeme dane právnických osôb. Ja to považujem za zásadnú zmenu a nie za niečo, čo je okrajové a čo by nemalo ovplyvniť teda správanie sa podnikateľskej sféry.

Takisto si myslím, že navrhované zníženia, ktoré tu už kolujú na 29, 28, ale dokonca už je tu aj návrh na zníženie na 25 percent, považujem za priame ohrozenie príjmovej časti štátneho rozpočtu a v prípade, že by takýto návrh v poslaneckej snemovni prešiel, osobne si neviem predstaviť, či chceme položiť túto vládu na kolená a túto vládnu koalíciu alebo chceme zabezpečiť plnenie vládneho programu, ktorý sme tu prijali. Takže upozorňujem, že okrem záujmov podnikateľskej sféry sú tu záujmy aj tých, ktorí neprodukujú, ako sú školáci, zdravotníci, obrana a ostatné rezorty, pretože aj takéto návrhy tu existujú. Ja by som poprosil, aby sme v tomto smere veľmi triezvo uvažovali a nechcem teda byť extrémista, ale skutočne apelovať na rozum a aj trošku srdce poslancov, aby sme si uvedomili, kde asi sme.

Pokiaľ ide ešte o dane právnických osôb, nie raz sa zdôvodňujú znižovaním a vysvetľovaním toho, že v podstate takýmto spôsobom zabránime kreatívnej, takzvanej kreatívnej ekonomike, ktorá po slovensky neznamená nič iné ako podvody a trestnú činnosť. To by sme si skutočne mali uvedomiť. Ja sa chcem zastať práve podnikateľov, absolútnej väčšiny podnikateľskej sféry, ktorá takéto spôsoby nepoužíva, preto ani nevidím dôvod, prečo by sme sa mali odvolávať na takéto nehorázne veci, ktoré sa, samozrejme, v časti podnikateľskej sféry dejú, ale ktoré by práve mali odstrániť také orgány, ako je finančná polícia, dôslednejšia kontrola daňových úradov a, samozrejme, aj orgány činné v trestnom konaní. To znamená, že pokiaľ ide aj o výber daní, ja si myslím, že aj ministerstvo financií v tomto slova zmysle má určité rezervy, respektíve Ústredné daňové riaditeľstvo. Bolo by potrebné, aby sa ešte väčší tlak vyvinul na daňové úrady, pokiaľ ide o výber daní, vyrúbených daní, pretože ja som si plne vedomý, že sme tu zdedili 42-miliardový schodok daňových nedoplatkov, ale tento schodok narástol, a to by som chcel zdôrazniť, že aj vďaka efektívnejšej práci daňových úradov a ich zvýšenou kontrolou na viac ako 50 miliárd korún. Pokiaľ nie, tak by som prosil, aby ste ma opravili.

Pozitívne sa staviame aj k zavedeniu takzvanej paušálnej dane, ktorá rieši otázky malých živnostníkov, a myslím si, že návrh pána Prokopoviča tomu výrazne napomohol. Malo by to sledovať skutočne to, aby sa rozšíril tento stav a aby sa cez tento stav rozvinulo alebo plnšie rozvinulo aj malé a stredné podnikanie najmä v regiónoch, kde máme vysokú nezamestnanosť. Pretože práve tam je táto možnosť, aby sme využívali tento návrh k tomu, aby sa aj občania, ktorí v súčasnosti sú napríklad nezamestnaní a ktorí nemajú na väčšie podnikateľské aktivity, zapojili a vytvorili si podmienky pre živnosti a dajme tomu aj pomocou tejto paušálnej dane a daňových, ak to tak mám povedať, prázdnin alebo odpustkov, aby mohli začať reálne pôsobiť na trhu práce. V súvislosti s tým, samozrejme, sú tu otázky, o ktorých by sa dalo diskutovať, ja ich nechcem teraz osobitne rozvádzať, a to je otázka dobrovoľnosti, ku ktorej skôr pristúpi ten daňovník alebo živnostník, kde sa to dá určitým spôsobom aj zneužívať, ale ja predpokladám, že k tomu nedôjde a že podstata tohto návrhu, to znamená zavedenie paušálnej dane, je dobrá.

Chcel by som sa však vrátiť, a to konkrétne navrhnúť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 444), ktorý predkladám aj písomne vrátane 15 podpisov poslancov. Navrhujeme, aby v § 13 Sadzba dane, bod 1, ide o daň fyzických osôb, prvý riadok, kde sa v texte návrhu uvádza "nad Sk" a "do Sk", pri sume "do 90 tis. Sk" sa číslo 12 percent nahradilo číslom 11 percent. Ďalej budú to samostatné návrhy, chcem zdôrazniť, a prosili by sme, aby sa o nich hlasovalo samostatne, pokiaľ k tomu dôjde, na záver poviem prečo. Druhý riadok: z 90 a nad 150 tisíc sa číslo 25 percent nahrádza číslom 20 percent. A čo by sme chceli predložiť s mimoriadnym dôrazom, to je to, aby sa zachovala tá posledná časť, to znamená posledný riadok, a to je nad 1 128 tisíc korún, kde odporúčame, aby sa číslo, ktoré v súčasnosti je v návrhu zákona 42 percent, nahradilo pôvodnou sadzbou 45 percent.

Veľmi krátke zdôvodnenie. Návrh vychádza z vládneho programu, z volebných programov takmer všetkých parlamentných strán, pokiaľ ide o znižovanie daňovej zaťaženosti fyzických osôb. Pritom sadzba dane pre právnické osoby sa znížila, ako som už povedal, o 25 percent, a preto ju navrhujeme aj porovnať so sadzbami daní u fyzických osôb. V návrhu 1 a 2 ide o sociálne najslabšie osoby dosahujúce maximálne priemernú mzdu, ktorá sa teda premietla do tých obmedzujúcich alebo tarifných čísiel, ak to zjednodušíme. Teda pokiaľ ide o poslanecký návrh, opakujem, že by sme podporili predovšetkým ten posledný, a chcel by som zdôrazniť, že ak tu má niekto voluntaristické návrhy na znižovanie daní právnických osôb, potom budeme musieť trvať aj na našich návrhoch. V prípade, že dôjde k politickej dohode pred hlasovaním, sme ochotní niektoré z tých návrhov stiahnuť.

Ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že som bol dobre pochopený.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem za vaše vystúpenie v rozprave, pán poslanec.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ján Šimko. Dávam mu slovo a uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Prosím.

Poslanec J. Šimko:

Ďakujem za slovo.

Vážená snemovňa,

chcem len zvýrazniť slová, ktoré som v rozprave vo svojom vystúpení k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov uviedol, kde som jasne povedal, že náš klub podporuje tento vládny návrh, že ho kladne vnímame, že sa vytvára oveľa lepší priestor vo forme jedného zákona na podnikanie a rozvoj hospodárstva, a dovolil som si ho označiť za opatrný práve v časti stanovenia sadzby dane pre právnické osoby. Myslíme si, že práve úroveň 25 percent bude stimulujúcejšia na to, aby sa rozvoj podnikania rozbehol, aby sa vytvorilo viac pracovných príležitostí a aby poklesol nárast nezamestnanosti. Na záver svojho vystúpenia na podporu toho, že sme relevantný koaličný partner, som uviedol taký druh hlasovania, v ktorom je urobený priestor na to, aby sa zjednotili názory v diskusii k tomuto zákonu a aby sme potom spoločne prejavili vôľu, ktorú z týchto sadzieb podporujeme, a preto si myslím, že ten priestor na demokraciu tu rovnako mám, a preto som ten názor uviedol.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco, po ňom pán poslanec Malchárek.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predsedajúci,

pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

moje vystúpenie je veľmi stručné. Podávam pozmeňujúci návrh tohto znenia: Po prvé, v § 4 ods. 1 doplniť o písmeno m) v tomto znení: "z podpory zo štátneho rozpočtu obcí a štátnych fondov pre fyzické osoby podnikajúce v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve". A pod čiarou vysvetlivku "§ 2 ods. 2 písm. a), b), c) zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve".

Druhý návrh s tým súvisiaci je v § 19 ods. 1 doplniť o písmeno m) v tomto znení: "z podpory zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a štátnych fondov právnických osôb, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve". A takisto pod čiarou vysvetlenie "§ 11 písm. c) zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve."

Tento môj pozmeňujúci návrh mám podporený 15 poslancami a zdôvodňujem to tým, že zdaňovať štátne dotácie nemá ani logiku, ani precedens v zahraniční, ani v minulosti, preto sa domnievam, že v tomto znení, ako je to, sa stalo zrejme toto znenie nedopatrením a riešenie, ktoré ja navrhujem, je podobné, ako navrhla pani docentka Kadlečíková a túto nelogickosť a bezprecedentnosť odstraňuje.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Bacovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek, po ňom pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Malchárek:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

uplynul už takmer rok, keď sme tu na pôde Národnej rady prerokúvali vládny návrh novely zákona o daniach z príjmov. Okrem iného boli vtedy do návrhu zákona opätovne po štyroch rokoch zakomponované obmedzenia na započítavanie nákladov na služobné motorové vozidlá pre podnikateľskú sféru. Iste sa pamätáte, že táto otázka vyvolala veľmi živú diskusiu i mnohé protichodné názory. Vtedajšia polemika skôr pripomínajúca licitáciu než fundované stanoviská sa skončila zvláštnym kompromisom, a to zvýšením daňových odpisov o 50 percent. S týmto kompromisom však nebola spokojná ani jedna strana. Myslím si, že práve teraz je vhodná chvíľa obzrieť sa späť a vyhodnotiť prínosy tohto ustanovenia zákona. Chcel by som pripomenúť, že ustanovenie tohto typu platilo v zákone od januára 1995 do konca marca roku 1996. Položme si teraz otázku, ktorú sme si nepoložili ani vlani, a síce, prečo bol tento predpis v praxi uplatňovaný iba jeden rok a prečo sa od neho upustilo. Odpoveď si vieme domyslieť. Tieto limity nepriniesli žiadny výraznejší ekonomický efekt. A nielen to, zníženie predaja vozidiel zhoršilo štruktúru vozového parku, ktorý je z pohľadu technického, hospodárnosti prevádzky a vplyvu na životné prostredie na Slovensku vo veľmi zlom stave. Situáciu dobre poznám, pretože ako viete, v tejto oblasti pracujem a pracoval som. S poľutovaním musím konštatovať aj dnes tak ako pred rokom, že znovuzavedenie limitov odpisovania pre osobné automobily nebolo spoločensky odôvodnené a prináša viac negatív ako pozitív.

Keď bol v roku 1995 zavedený limit vo výške 700 tisíc korún na jeden automobil, na vtedajšiu cenovú úroveň umožňoval nákup vozidiel strednej triedy a časti vyššej triedy. Štyri roky inflácie a znižovania kurzu slovenskej koruny spôsobili všeobecne zvýšenie cien automobilov, a preto dnes stanovený limit vo výške 450 tisíc korún na jeden automobil nielenže nerešpektuje tento cenový vývoj, ale vylučuje zo skupiny vozidiel mimo limitu už aj vozidlá strednej a časti nižšej strednej triedy s vyššou mierou výbavy bezpečnostnými prvkami.

Veľmi často pri debatách o tejto otázke sa používa laické až populistické delenie vozidiel na obyčajné a luxusné podľa jediného kritéria, ktorou je cena. V skutočnosti však cena neodráža luxus s trochu hanlivým podtónom ako prepych, ale odráža súbor komponentov automobilu, ktoré vyjadrujú jeho technickú, bezpečnostnú a ekologickú úroveň.

A tu sme pri koreni veci. Čím viac kvality, čím viac hospodárnosti, čím viac bezpečnosti a čím viac ekológie, tým, samozrejme, vyššia cena. Keď si uvedomíme túto skutočnosť, potom ľahšie pochopíme súvislosti aj s podnikateľskou činnosťou. Pre niekoho je auto tovar, pre iného nevyhnutný prostriedok na podnikanie. Rôznym profesiám - remeselníkom, inštalatérom, opravárom a podobne vyhovuje auto menšie, pre mestskú premávku a na kratšie vzdialenosti, ktoré má i nižšie nároky z hľadiska techniky a bezpečnosti. Avšak manažéri stredných a veľkých podnikov potrebujú primerané vozidlo splňujúce požiadavky na výkon ich funkcie. Všetci vieme, že obchodný obrat remeselníka a veľkého podniku je diametrálne odlišný, čo ale znamená, že aj podiel nákladov na nákup osobných automobilov vo väčších firmách môže byť nižší ako pri menších firmách. Preto som presvedčený, že používanie limitov na služobné automobily odporuje základnému princípu zákona o daniach z príjmov, a to v tom, že daň sa počíta z dosiahnutých príjmov po odpočítaní nákladov nevyhnutných na ich dosiahnutie. Mieru nevyhnutnosti predsa posudzuje v zmysle určitých pravidiel daňová kontrola a nie je administratívne plošne určené číslo. Samozrejme som proti tomu, aby náklady na športové či terénne vozidlá, samozrejme, nie pretekárske, ako napríklad vo VSŽ Košice boli uznané ako nevyhnutný daňový výdavok. To však musí posúdiť daňová kontrola, ktorá má príslušné kompetencie, a nie my či ministerstvo financií.

Tak ako viacerí poslanci i ja mám k dispozícii ekonomické prepočty dosahov zavedenia týchto limitov vypracované Združením podnikateľov Slovenska, ktoré hovoria o dvojmiliardovom ročnom prepade príjmov do štátneho rozpočtu. Keďže sám pracujem v automobilovej brandži z údajov, ktoré mám k dispozícii, som zistil, že strašenie o prepychových autách podnikateľov požierajúce naše dane nemá reálny základ. Podiel vozidiel vyššej strednej triedy, luxusných, športových, terénnych a veľkopriestorových spolu činil z celkového počtu predaných vozidiel v roku 1995 pri uplatňovaní limitov len 4,4 percenta a v roku 1998 bez limitov len 5,3 percenta. Verbálne sa robí z tejto kategórie slon, a pritom je to obyčajná mucha. Štatistiky si myslím, že nikoho nás nepustia. Pritom nevieme, aká časť tejto kategórie bola kúpená občanmi a nepodnikateľmi. Ale vieme, že z každého predaného vozidla štát inkasuje značné príjmy, o ktoré prichádza, ak sa predaj vozidiel znižuje. Čím nechcem povedať, že nechápem aj aspekt, ktorý sa možno sleduje práve týmto zavedením tejto dane, týchto odpisov, vyrovnávania zahraničnoobchodnej bilancie, ale myslím si, že treba ísť viac cestou vytvárania priestoru pre export, ako limitovať dovozy.

Z dôvodu negatívneho vplyvu na štátny rozpočet, čo považujem za prioritné v argumentácii vplyvu na zhoršovanie technických a kvalitatívnych ekonomických a ekologických ukazovateľov autového parku v Slovenskej republike a v neposlednom rade aj z dôvodov porušenia princípov rovnakých podmienok pri hospodárskej súťaži, navrhujem, aby sme si osvojili pri hlasovaní pozmeňujúci návrh, ktorý bol uplatnený vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý odporúča zvýšenie týchto limitov zo 450 na 700 tis. korún pri priamom nákupe a z 550 na 850 tis. korún pri lízingu. Z dlhodobého hľadiska si myslím, že tieto limity by sa mali z našich zákonov odstrániť, ale je možné prijať aj ten názor, že nie je na to ešte najvhodnejší čas a potom, ak k tomu dôjde, verím tomu, že bude legitímne predloženie inej majetkovej dane, o ktorej sme hovorili, o dani z motorových vozidiel.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokopovič. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, dávam vám slovo.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

chcel by som sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Malchárka, kde hovoril o potrebe spoľahlivého vozidla pre podnikateľa, pretože skutočne ináč sa javí potreba spoľahlivého a bezpečného vozidla osobe, ktorá denne chodí 50 km možno len po meste, a ináč sa to javí pre podnikateľa, ktorý v aute presedí denne možno 4 - 5 hodín a ktorý najazdí týždenne 1 000 km, možno aj viac. Ja som mal tú možnosť 5 rokov pendlovať medzi východom a Bratislavou a viem, ako dopadnú autá nižšej triedy, napríklad felície pri havárii. Viem, ako dopadnú autá tej strednej kategórie. A videl som to na vlastné oči. Takže dnes mi ťažko niekto vysvetlí, že do 450 tis. korún si môže podnikateľ kúpiť auto strednej triedy, bezpečné auto, v ktorom sa bude cítiť podstatne bezpečnejšie ako v menšom aute. Skutočne iný záujem aj v návrhu, čo hovoril pán Malchárek, tam nie je, ako to, aby podnikateľ mal auto, v ktorom sa skutočne bude cítiť aj bezpečne.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

Po ňom vystúpi pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Slaný:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

milí kolegovia, kolegyne,

diskutujeme o jednom z najrozhodujúcejších ekonomických zákonov roka, a to je daň z príjmu. Daň z príjmu je jeden z hlavných rozhodujúcich nástrojov vlády, prostredníctvom ktorého vláda ladí makroekonomické prostredie v štáte a stimuluje podnikateľov buď k tomu, aby zvyšovali svoje investičné aktivity, alebo tieto aktivity znižovali. Z tohto titulu je výška dane z príjmov veľmi rozhodujúca, nakoľko je jednou z najväčších stimulačných efektov.

Vo svojom diskusnom príspevku by som sa chcel zamerať na daň z príjmu právnických osôb. Prečo práve právnické osoby? My si musíme uvedomiť, že slovenská ekonomika trpí značnou nerovnováhou a nerovnováhu spôsobujú vysoké úroky v bankách, vysoké odvody, platobná neschopnosť a jednou z rozhodujúcich, ako chcem povedať, je vysoké daňové zaťaženie právnických osôb. Právnické osoby na rozdiel od fyzických osôb, najmä tie väčšie podniky, majú tú výhodu, že môžu oveľa rýchlejšie naštartovať svoje investície vďaka tomu, že sú schopné získať úvery v zahraničných bankách, kde sú tie úroky značne nižšie. To znamená, keby sme prijateľným spôsobom znížili daňové zaťaženie týchto právnických osôb, oveľa ľahšie by sa im získavali úverové linky v zahraničí, oveľa viac by investovali do technologického rozvoja a boli by schopné akumulovať efektívne pracovné miesta, ktoré by boli tvorcom pridanej hodnoty hlavne na export.

Čiže z tohto titulu je podľa môjho názoru veľmi dôležité, aby sme znížili daňové zaťaženie právnických osôb. Teraz je rozhodujúca miera tohto zníženia daňového zaťaženia. Vláda prijala zníženie 40-percentného daňového zaťaženia na 30-percentné, kde bol v rámci vlády dosiahnutý konsenzus. Sú tu iné názory, ktoré propagujú, že optimálna výška zdanenia u právnických osôb by bola na úrovni 20 percent, s čím sa ja osobne stotožňujem.

Ale musíme si uvedomiť, na čo má štátny rozpočet a či slovenská vláda si môže dovoliť ísť takouto radikálnou cestou. Z tohto titulu sú podávané dva návrhy. Jeden návrh, ktorý podal pán Šimko, je zníženie priamych daní na úroveň 25 percent a ďalší je na 30. Zdá sa, že ešte tu bude predložený ďalší návrh, ktorý bude na úroveň 29 percent. Ja si dovolím predniesť ďalší návrh, ktorý by znel na zníženie priamych daní na úroveň 28 percent. Čiže ja chcem dať osobitne hlasovať o bode číslo 47 a sám osobne budem hlasovať najprv za zníženie priamych daní na úroveň 25 percent. V prípade, že nebude schválený tento pozmeňujúci návrh, chcel by som predniesť ďalší pozmeňujúci návrh k § 21 ods. 1, ktorý znie: "Sadzba dane s výnimkou ods. 2 a 3 je 28 percent zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona."

Chcel by som ešte ďalej doplniť k tomuto môjmu návrhu, nakoľko som si vedomý, že bude výpadok v štátnom rozpočte, lebo ten investičný efekt sa prejaví v priebehu dvoch až troch rokov. To znamená, že za to obdobie dvoch rokov musíme prijať opatrenia na úrovni štátneho rozpočtu, ktorý tento dočasný prepad vykryje, čiže v prípade, že Národná rada prijme toto 28-percentné zníženie, sme pripravení podať návrhy, ktoré výpadok do štátneho rozpočtu budú vedieť sanovať.

Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka zdaňovania fyzických osôb v poľnohospodárskej činnosti, nakoľko ja si myslím, že nedopatrením sa stalo to, že fyzické osoby boli zdaňované vyššou mierou, ako sú právnické osoby v poľnohospodárstve, čo je veľmi nežiaduci efekt, nakoľko vieme, že slovenské poľnohospodárstvo má momentálne problémy a v prípade najmä tých stratových právnických osôb, ktoré postupne zanikajú, jedna z možných ciest, ako prebrať túto výrobu, je naštartovanie podnikateľských aktivít fyzických osôb, to znamená tých farmárov.

Z tohto dôvodu chcem predložiť pozmeňujúci návrh v § 13 doplniť nový odsek 2, ktorý znie: "Daň vypočítanú podľa ods. 1 u daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 7 ods. 1 písm. a), znížiť o 50 percent." Touto úpravou sledujem, aby sa dosiahlo zrovnoprávnenie pri výške zdanenia ziskov u fyzických a právnických osôb.

Po druhé, doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3 a znie: "Daň vypočítaná podľa ods. 1 a 2 sa znižuje o sumu podľa § 35 ods. 16." Ide o úpravu nadväzujúcu na predchádzajúci návrh.

Po tretie. V § 21 ods. 2 sa číslovka 18 nahrádza číslovkou 14. Ide o to, že ak dôjde k zníženiu priamych daní, ako je predpoklad, žiadam, aby bolo adekvátnym spôsobom premietnuté toto i na zníženie daňového zaťaženia poľnohospodárov.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat. Po ňom pán poslanec Kresák.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Benčat:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

ctená snemovňa,

i keď tu už bolo hovorené o limitoch týkajúcich sa automobilov, pán kolega Malchárek, a hovoril to tu aj pán kolega Prokopovič, predsa by som sa dotkol tejto problematiky a rád by som niekoľko údajov uviedol a doplnil, ktoré udáva Združenie podnikateľov Slovenska. Ako dobre vieme, minuloročná zmena v zákone o dani z príjmov, ktorá zaviedla limit odpisov vstupnej ceny automobilov na 450 tis. korún, vyvolala vlnu protestov podnikateľov v Slovenskej republike. Hoci v pozadí tohto kroku bola snaha vlády pomôcť v príjmoch štátneho rozpočtu znížiť schodok obchodnej bilancie, tento stav ministerka financií argumentovala tým, že podnikatelia nepotrebujú luxusné autá, a ak, teda citujem: "Nech si kúpia iba tí, ktorí si časť z nich, z ich ceny môžu financovať z vlastného zisku." Čo sa však v roku 1999 stalo, mám k dispozícii analýzu Združenia podnikateľov Slovenska. Podľa štatistických údajov Združenia automobilového priemyslu boli výsledky predaja osobných automobilov za desať mesiacov roku 1999 takéto: predané osobné automobily v mesiacoch 1 až 10, teda do konca októbra roku 1998 bolo 56 638 kusov. V tom istom období v roku 1999 bolo len 48 765 kusov. Rozdiel teda činil mínus 7 873 kusov automobilov. Uvedený pokles by bol ešte vyšší, avšak bol zlepšený vplyvom mimoriadneho zvýšenia predaja osobných automobilov za porovnateľné mesiace minulého roku z titulu očakávania zníženia kurzu koruny, marec, apríl, a zavedenia dovoznej prirážky, júl, do predaja za pôvodné ceny, teda spolu približne o 3 000 kusov.

Ak máte dnešný Hospodársky denník, tam je pekný graf, ako sa tento vývoj predaja v Slovenskej republike vyvíjal v obidvoch rokoch za uvedené obdobie.

Z analyzovaných údajov je zrejmý pokles predaja vozidiel strednej a vyššej triedy v rozsahu asi 6 000 kusov automobilov. Je tu zahrnutý predaj vozidiel luxusnej triedy v cene nad milión korún, ktoré cieľová, početne malá skupina zákazníkov kúpi bez ohľadu na obmedzenia. Priemerná cena vozidla strednej triedy činí približne 750 tis. Sk. Celkové zaťaženie odvodmi do štátneho rozpočtu v položkách dovozná prirážka, clo a daň z pridanej hodnoty je 37,5 percenta, čo znamená pri uvedenom znížení predaja aj priame zníženie príjmov štátneho rozpočtu na úrovni od 1,7 až po požadované 2 mld. Sk.

Nepotvrdila sa úvaha, že počet predaných vozidiel zostane približne rovnaký ako v roku 1998, ale dôjde k presunu nákupu lacnejších vozidiel. Jediné významné zvýšenie predajnosti zaznamenali vozidlá značky Škoda v ročnom odhade asi okolo 2 000 kusov. Táto značka je prakticky v cenovom limite, takže administratívne opatrenia ju na rozdiel od ostatných značiek nezasahujú. To sa prejavilo v posilnení jej postavenia na trhu pri zvýšení podielu o viac než 10 percent, takže v súčasnosti vozidlá Škoda už ovládali viac než polovicu trhu zo všetkých značiek. Z údajov Colného riaditeľstva bol zaznamenaný výpadok na vybratom cle a DPH za tretí štvrťrok 1999 v sume 628 mil. Sk, čo v prepočte na rok predstavuje zhruba, keď ten model bol na celý rok, 2,5 mld. korún. Pritom tento údaj ešte neobsahuje colnú prirážku. Súhrnný výpadok za roky 1999 a 2000 pri zohľadnení inkasa dovoznej prirážky je potom bez ohľadu na rôzne metódy výpočtu v rozmedzí 3 až 4,5 mld. Sk.

Čo sa týka bilancie položky dovoz - vývoz automobilov Slovensko aj tento, aj minulý rok zaznamenalo kladné saldo iba vďaka tomu, že export automobilov a ich komponentov s Volkswagenu Slovakia prevyšuje hodnotu dovážaných vozidiel. Bolo to aj v čase, keď odpisové limity v zákone o dani z príjmov neexistovali. Čiže vplyv na obchodnú bilanciu zo zavedenia limitov pre odpisy nebol nijaký. Naopak, svojou povahou to bolo určite jedno z opatrení, ktoré sa podieľalo na medziročnom poklese predaja za prvých 10 mesiacov rokov 1998 - 1999, osobných automobilov o spomínaných 7 873 kusov. Z toho 6 000 pripadá na lacnejšie autá strednej a nižšej triedy. V tomto údaji nie je zahrnutý predaj takzvaných luxusných áut nad milión korún. Nepotvrdila sa teda úvaha ministerstva, že počet predaných automobilov zostane zachovaný a súčasne dôjde k štrukturálnym zmenám v prospech lacnejších vozidiel na úkor drahších.

Je známe, že vláda Slovenskej republiky hľadá všetky možné zdroje zvýšenia príjmov, avšak to, na čo sme upozorňovali, stále zostáva bez odozvy. Sme presvedčení, že poslanci pri rokovaní, vážené kolegyne, kolegovia, a to je na vás, pri prerokúvaní návrhu zákona o daniach z príjmov budú pozorne počúvať argumenty aj z podnikateľského prostredia a zvážia alternatívy možných príjmov do štátneho rozpočtu. Podľa nášho názoru ekonomická analýza dosahov zavedenia limitov dáva za pravdu tým hlasom, ktoré predvídali kontraproduktívnosť ich zavedenia. Pritom pre tie zdroje, čo boli k dispozícii, hľadá vláda stále nové formy na výber 2,5 mld. korún chýbajúcich zdrojov, len aby sa vyhla sebakritike z nesprávne nadstaveného opatrenia a mrhá drahocenným časom na diskusie o náhradných riešeniach. Som za to, aby limity pre osobné automobily na rok 2000 boli buď zrušené, alebo sa prikláňam k názoru predrečníka pána kolegu Malchárka, aby sa zvýšili na 750 tis. korún kvôli nesystémovosti, kontraproduktívnosti na príjmy Slovenskej republiky, zásahu do trhového prostredia a ďalších súvisiacich negatívnych dosahov.

Argumentácia o cielenom opatrení na zníženie negatívneho salda zahraničného obchodu je nepatričná, nakoľko v položke dovoz - vývoz automobilov je zaznamenávaný plusový rozdiel vďaka vyššiemu vývozu automobilov a ich komponentov Volkswagen Bratislava už v roku 1998, keď limity neexistovali.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.