Šestnásty deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. novembra 1999
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Stanislav Bartoš, Rudolf Bauer, Jozef Gajdoš, Pavol Kačic, Pavel Kandráč, Ivan Lexa, Víťazoslav Moric, Gabriel Palacka, Jozef Prokeš, Imrich Sládeček, Ján Slota, Pavel Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Vojtech Tkáč.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 447 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 447a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som uviedla návrh novely zákona číslo 511/1992 Zb. o správe a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Je to procesná norma, a preto upravuje ustanovenia, ktoré súvisia s navrhovaným osobitným spôsobom zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti takzvanou paušálnou daňou. Vzhľadom na uvedené navrhovaný zákon o správe daní a poplatkov upravuje predovšetkým daňovú kontrolu a opakovanú kontrolu tak, aby sa aj u daňovníkoch uplatňujúcich si paušálnu daň vykonávala daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola ako u ostatných daňovníkov.
Ďalej upravuje postup daňového subjektu pri oznamovaní jeho pripomienok k výsledkom daňovej kontroly uvedených v protokole z daňovej kontroly. Formu dokladov o zaplatení paušálnej dane, ktorým je potvrdenie správcu dane o zaplatení paušálnej dane, to je ďalší úsek, ktorý upravuje alebo doupravúva navrhovaná novela procesnej normy. Ďalej sa zameriava aj na vyrubovacie konanie v čase zaplatenia paušálnej dane ako vykonanej daňovej kontrole alebo opakovanej daňovej kontrole. Zahrnuje aj obsahovú náplň, výkazy daňových nedoplatkov, postup, lehoty a náležitosti vyhlásenia možnosti použitia zaplatenej dane na verejnoprospešný účel. Týmto reaguje na nové ustanovenie, ktoré je v zákone o dani z príjmov.
Ďalšie úpravy v predkladanom návrhu novely zákona o správe daní a poplatkov sa navrhujú predovšetkým z dôvodu spresnenia ustanovení, ktoré súvisia s vydávaním dokladov pri daňovej exekúcii tak, aby boli v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, ako aj úpravy, ktoré riešia vydávanie výzvy a opakovanej výzvy len v tých prípadoch, ak ide o podozrenie z trestného činu podľa Trestného zákona.
Spoločná správa, ktorú ste dostali pod číslo 447a, zahrnuje niektoré väčšinou legislatívnotechnické spresnenia a niektoré doplnky, ktoré boli včera aj prediskutované na zasadnutí gestorského výboru pre rozpočet, financie a menu.
Odporúčam vám, aby ste hlasovali tak, ako je názor gestorského výboru.
Ďakujem pekne za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu Slovenskej republiky pánu poslancovi Milanovi Benkovskému, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 447).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní uvedených návrhov zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 587 z 12. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 447), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 196 zo dňa 16. novembra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 248 zo dňa 17. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 248 zo dňa 17. novembra 1999.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže sú všetky uvedené v spoločnej správe, je ich viacero týkajúcich sa najmä legislatívnotechnických opatrení a niektorých návrhov z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a boli konzultované s predkladateľom a máte ich písomne predložené i v spoločnej správe, odporúčam, aby som tieto návrhy nečítal. Pokiaľ taká požiadavka bude vznesená, samozrejme, že ju zrealizujem.
Chcel by som ešte povedať, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 501/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 501/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 447), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 256 z 18. novembra 1999. Výbor zároveň určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy. V tejto súvislosti odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave spoločne hlasovala o bodoch zo spoločnej správy číslo 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 s návrhom schváliť ich a samostatne hlasovať o bode 2 s návrhom neschváliť ho.
Pán predsedajúci, odporúčam vám, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za uvedenie stanoviska gestorského výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 444 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 444a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
vládny návrh zákona o dani z príjmov je tentoraz predložený ako úplné znenie zákona o dani z príjmov. Rozhodli sme sa pre takýto postup z toho dôvodu, že tento zákon bol novelizovaný niekoľkokrát od čias svojej účinnosti a že opakujúce sa novelizácie komplikujú aj výklad tohto zákona, komplikujú aj zrozumiteľnosť pre daňovníkov, ktorým je tento zákon určený. Na druhej strane chcem povedať, že v mnohých črtách je tento zákon vlastne zákonom analogickým, ako bolo pôvodné znenie zákona o dani z príjmov, ale v niekoľkých častiach doznáva zásadné zmeny.
Dovoľte mi, aby som stručne načrtla, kde sa zásadné zmeny v tomto zákone vyskytujú.
V časti zdaňovanie fyzických osôb sme uskutočnili jeden závažný krok, ktorý, na ktorý sa čakalo už od roku 1993. Ako je známe, od roku 1993 sa pri zdaňovaní fyzických osôb neuskutočnili žiadne významnejšie zmeny, ktoré by boli adekvátne reagovali na inflačné vývojové trendy za ostatné obdobie. Napriek tomu, že sme požadovali v roku 1995 a opakovane aj v roku 1996, aby sa napríklad pristúpilo k valorizácii odpočítateľných položiek pri dani z príjmov, že sme považovali, aby sa rozšírili príjmové pásma aj zaviedli určité zmeny do daňových sadzieb, nebola vôľa vtedy tieto zmeny uskutočniť. A je to o to ťažšie vysvetliteľné, že v roku 1995 slovenské hospodárstvo zatiaľ historicky jedinýkrát malo fiškálny prebytok, to znamená aj štátny rozpočet by bol schopný uniesť určité zmeny pri zdaňovaní fyzických osôb, ktoré by a ktoré vždy majú, pokiaľ ide o znižovanie sadzieb, zvyšovanie odpočítateľných položiek, negatívny dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu.
V prvej časti teda robíme takéto zmeny: rozširujú sa daňové pásma. Pri najnižšom daňovom pásme sa znižuje daňová sadzba a ďalej, čo je azda najdôležitejšie, valorizujú sa odpočítateľné položky. Z nich najdôležitejšia položka, ktorú si môže odpísať každý daňovník, suma 21 000, sa valorizuje na sumu 38 760, valorizujú sa ale aj odpočítateľné položky na dieťa a tak ďalej a tak ďalej.
V druhej časti sme zaviedli nový spôsob zdaňovania fyzických osôb živnostníkov, ktorí sa rozhodnú, že budú zdaňovaní paušálnou daňou a zároveň spĺňajú určité podmienky na tento spôsob zdaňovania. Zámerom predkladateľa je, aby takýmto spôsobom zdaňovania sa motivovali ľudia samozamestnávať sa a prípadne vytvárať aj nové pracovné príležitosti pre iných. Zároveň sme tu zaviedli aj inštitút oslobodenia od dane, ktorý je tiež podmienený, a jednou z tých podmienok, veľmi dôležitých podmienok, aby živnostník zamestnal ľudí, zamestnancov, ktorí predtým boli evidovaní ako nezamestnaní na úradoch práce.
Pri zadaní určitého riešenia, ako vymedziť živnostníkov, na ktorých bude možné aplikovať zdaňovanie prostredníctvom paušálnej dane, sme museli zohľadňovať rôzne okolnosti. Okrem iného, samozrejme, sme chceli predovšetkým podporiť živnostníkov, typických živnostníkov, ktorí vykonávajú remeselné živnosti. Museli sme riešiť otázku toho, či živnostník môže alebo nesmie zamestnávať, pretože napríklad maďarský zákon, z ktorého sme sa inšpirovali, presne vymedzuje živnostníkov, ten okruh živnostníkov je podstatne redukovanejší, ako je náš návrh a zároveň neumožňuje, aby živnostník, ktorý chce byť zdaňovaný paušálnou daňou, aj zamestnával. Veľmi otvorene hovorím, že ideme do značného rizika, nevieme v tejto chvíli odhadnúť, či v tejto úprave nie je veľa takýchto štrbiniek, ktoré by mohli zneužiť daňovníci a ktoré by sa koniec koncov odrazili v zhoršenom výbere daní.
Chcem však povedať, že za celé to obdobie od roku 1993 práve daň z príjmov fyzických osôb bola vždy najstabilnejšou príjmovou časťou štátneho rozpočtu. Práve preto si treba uvedomiť, že riziko, ktoré podstupujeme, je značné. Podstupujeme ho, ale aj s určitým presvedčením, že na druhej strane sa rozšíri báza živnostníkov a že koniec koncov by to malo pozitívne vplývať na redukciu miery nezamestnanosti.
Pri zdaňovaní právnických osôb sme potrebovali doriešiť niektoré otázky, ktoré sa týkajú daňových prázdnin poskytovaných zahraničným investorom. Ukázalo sa, že tak ako to bolo nastavené v predchádzajúcej novele zákona s účinnosťou od 1. 4. 1999...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, prosím pokoj v rokovacej miestnosti.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
... boli zrejme niektoré podmienky nastavené príliš tvrdo a neukázali sa ako dostatočne motivačné pre zahraničného investora. Preto sme tieto podmienky v tomto zákone trošku uvoľnili tak, aby väčší okruh zahraničných investorov mohol využiť tieto daňové prázdniny, respektíve presnejšie, daňový úver. Na druhej strane chcem upozorniť, že sme obmedzili obdobie, počas ktorého bude možné, aby si zahraniční investori mohli žiadať o tento daňový úver. Myslím si, že je to veľmi racionálne, pretože v našom záujme je, aby zahraničný investor prišiel čím skôr, aby čím skôr sme inkasovali výhody zo vstupu zahraničných investícií. Má to aj druhú stránku, že si uvedomujeme, že tu ide o určitú pozitívnu diskrimináciu vzhľadom na zahraničného investora a negatívnu vzhľadom na domáceho investora a žiadne diskriminácie v daňovej politike nie sú trvalo udržateľné, porušujú princíp spravodlivosti, ale aj nejaké pravidlá, ktorým sme sa zaviazali. A z tohto hľadiska sme aj vysvetlili expertom OECD, expertom Európskej únie, že ide skutočne o dočasné opatrenie, ktoré sa bude končiť rokom 2002, respektíve rokom 2001, koncom roka.
Ďalej v tejto časti zdaňovanie právnických osôb je, samozrejme, uvedená aj jedna závažná zmena, ktorá sa týka sadzby dane. Pôvodný návrh, ktorý pripravilo ministerstvo financií, bol návrh skonštruovaný trošku iným spôsobom. Zahrnoval návrh zníženia sadzby dane zo 40 na 35 percent, avšak zahrnoval rozšírenie určitých odpočítateľných položiek. Akou formou. Po prvé, prostredníctvom urýchlenia odpisovania, keď sme chceli cez daňovú politiku spolu s odpisovou politikou motivovať podnikateľov, aby použili prostriedky, ktoré im z tohto dôvodu zostanú na investovanie. Je to myslím si, že celkom legitímny spôsob, keď sa cez daňovú politiku realizujú aj niektoré čiastkové hospodárske politiky.
S rovnakým zámerom bola zavedená aj určitá forma investičného daňového úveru, keď sme predpokladali, že pri predčasnom vyradení hmotného, investičného majetku a jeho nahradení novými investíciami bude možné si zostatkovú cenu odpočítať z daňového základu. Ukázalo sa, že zrejme nie je dostatočné pochopenie práve cez daňovú politiku podporovať aj investície, realizovať aj určitú investičnú politiku a že je oveľa väčší tlak na znižovanie sadzby dane. Ten tlak bol značný a nebolo možné ísť cestou aj takého rýchleho zníženia sadzby dane, ako sa presadzovalo, a zároveň aj takýchto závažných zmien v daňovej základni.
Vo vláde prebiehala veľmi zložitá diskusia, ktorá dokonca presiahla jeden deň, a počas tejto diskusie sme dospeli k záveru, k riešeniu, ktoré je aj vo vládnom návrhu zákona o dani z príjmov. Predpokladám, že rozprava k tomuto zákonu bude veľmi dlhá a že bude možnosť v nej aj reagovať a ja, samozrejme, že vyjadrím ešte na záver svoje stanovisko.
Chcela by som sa však dotknúť aspoň jednej otázky, a to je práve otázka stanovenia sadzby dane. Aj na včerajšom stretnutí niektorých poslaneckých klubov zaznievali niektoré údajne overené informácie o tom, kto dane platí a kto dane neplatí. Neviem povedať, z akého zdroja ste čerpali, aj keď ste sa podaktorí odvolávali, že sú to údaje z ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Mám však k dispozícii informácie, ktoré sú z Ústredného daňového riaditeľstva, a chcem len povedať, že iba 5 percent daňovníkov, právnických osôb platí dane, sú nesprávne. Ten, kto bude mať záujem, môže sa zastaviť u mňa, môžem mu presne tabuľky poskytnúť. Situácia je diametrálne odlišná od toho, čo sa zrejme nejakým spôsobom, neviem odkiaľ, dostalo do médií. 42 percent za rok 1998, 42 percent daňovníkov vykázalo zisk a týchto 42 percent daňovníkov aj uhradilo daň. V minulom roku sa odviedla daň z príjmov právnických osôb vo výške 25 miliárd korún približne, 24,7 to bolo presne. Je zrejmé už len z tohto čísla, že asi je sotva pravdou, že iba 5 percent daňovníkov platí daň. Ťažko by sme si vedeli predstaviť, že iba 5 percent daňovníkov by bolo schopných uhradiť 25 miliárd korún. Ich daňové zaťaženie by jednoducho neodpovedalo skutočnosti. Na druhej strane faktom je, že za ostatné obdobie, mám na mysli roky 1995, 1996, 1997 a 1998, došlo k zníženiu podielu dane z príjmov právnických osôb v hrubom domácom produkte, až sme sa dostali vlani na úroveň 3,8 percenta. Je to úroveň, ktorá zhruba odpovedá úrovni daňového zaťaženia vo Veľkej Británii. V úrovni daňového zaťaženia podnikateľskej sféry, nie jednotlivého podnikateľa.
Tento postupný pokles daňového zaťaženia podnikateľskej sféry odráža niekoľko faktorov alebo je za nimi niekoľko príčin. Prvá príčina je situácia, ktorá v podnikateľskej sfére je a je charakterizovaná stále vysokým percentom stratových podnikov. Druhým z dôvodov je, že medzi podnikmi je vysoká medzipodniková zadlženosť, insolventnosť podnikov a aj podnik, ktorý vykáže a prizná svoju daňovú povinnosť, častokrát nie je schopný uhrádzať túto daňovú povinnosť. Práve preto narastá vykazovanie daňových nedoplatkov. To sú tie dane, ktoré sú priznané alebo ešte aj daňovým úradom neskôr dorúbené, ale sú to neuhradené dane. Nie preto, že by daňová správa nebola dostatočne efektívna, ale práve preto, že daňovníci, ktorí si priznajú dane, respektíve ktorým sú dane dorúbené, nie sú schopní túto daňovú povinnosť uhradiť.
Pravdaže, sú aj iné dôvody, prečo postupne dochádza k zníženiu daňového zaťaženia podnikateľskej sféry. Okrem iného aj to, že sa daňovníci naučili za tie roky obchádzať zákony, a preto aj mnohí skutočne umelo vykazujú nulový výsledok alebo dokonca stratu, pretože využívajú určité možnosti, ktoré im dáva umorovanie straty. Znamená to, že už v tejto chvíli výber dane je pomerne nízky a nie je predpoklad, že sa významne zvýši. Nezvýši sa dokonca ani vtedy, tak ako mnohí z vás ste argumentovali, keď sa zníži daňová sadzba.
Chcela by som ešte upozorniť poslancov na jedno. Vaša pozornosť sa veľmi jednostranne zameriava iba na daňové zaťaženie, kým podnikateľa zaťažuje aj odvodové zaťaženie. Aby sme pochopili proporciu medzi daňovým a odvodovým zaťažením, dovoľte mi dve čísla. V minulom roku, tak ako som uviedla, zaplatili na daniach podnikatelia, právnické osoby vo výške 25 mld. Sk. Do fondov, do sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, Národnému úradu práce však dohromady uviedli 72 mld. Sk. Myslím si, že to naznačuje, že sa skutočne treba oveľa väčšmi zamerať práve na odvodové zaťaženie podnikateľov, na používanie prostriedkov, ktoré sa odvedú do jednotlivých fondov, a posudzovať zaťaženie podnikateľa spolu ako daňové a odvodové zaťaženie. Tak je to aj všade inde na svete, nielen u nás.
Práve preto by som chcela upozorniť, že nemáme dostatok argumentov na to, aby sme sa nazdávali, že ešte rýchlejšie znižovanie daňovej sadzby sa prejaví naopak, ako to mnohí z vás dôvodíte, pozitívne na príjmovej časti rozpočtu. Nie je to pravda, my máme tých argumentov oveľa viacej, máme, samozrejme, urobené určité prepočty a opierame sa aj o určité empirické výsledky, ktoré boli urobené v iných štátoch. Tie jednoznačne ukazujú, že existuje lineárna závislosť medzi daňovou sadzbou a daňovými príjmami. Znamená to, že ak sa zníži daňová sadzba, lineárne sa znížia aj daňové príjmy. Krivky, ktorými sa častokrát operuje (Laterova krivka), sú teoretické krivky, ktoré empirické štúdie nepotvrdili. Chcem preto dopredu povedať, že snahy ešte rýchlejšie znižovať daňové zaťaženie právnických osôb sú značne avantúrne a môžu znamenať výrazné ohrozenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, ktoré sa ukáže už v roku 2001.
Nechcem teraz dlhšie hovoriť, pretože chcela by som sa pred hlasovaním veľmi podrobne ešte vyjadriť raz k spoločnej správe. Nie je teraz pozornosť v sále taká postačujúca, aby ste sledovali aj určité odporúčania zo strany predkladateľa zákona, takže ak dovolíte, v tejto chvíli skončím a k spoločnej správe, ktorá bola včera prerokovaná vo výbore pre rozpočet, financie a menu, sa vyjadrím až na konci rozpravy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Ferdinandovi Petrákovi, a prosím ho, aby podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku ods. 2 informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec F. Petrák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou, ktorú máte písomne k dispozícii ako tlač 444a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 588 z 12. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) 478týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 197 zo dňa 16. novembra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 249 zo dňa 17. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 166 zo dňa 17. novembra 1999.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, pretože túto správu máte všetci písomne, týchto návrhov je celkom 49.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444a) bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 260 z 18. novembra 1999. Výbor určil poslanca Petráka, teda mňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Šimko za klub SOP a pán poslanec Sitek.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko, máte slovo.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni poslanci,
návrh zákona o daniach z príjmov je určite už dlhý čas najviac očakávaným zákonom. Klub poslancov Strany občianskeho porozumenia kladne vníma predložený vládny návrh zákona ako prejav vôle k znižovaniu daňového zaťaženia a impulz k filozofii presunu ťažiska z priamych daní na dane nepriame, čo je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Predložený vládny návrh je však aj rozpačitým návrhom. Je to v podstate sumarizácia doterajších novelizácií a sú v ňom aj nové pozitívne výstupy pre podnikateľské prostredie, celé hospodárstvo a občanov. Súčasne platný systém daňových zákonov, tak ako už to spomenula pani ministerka, je neprehľadný a veľmi komplikovaný. Tvorí ho 11 zákonov, ktoré sú navyše aj veľmi často novelizované. Veď zákon o daniach z príjmov bol novelizovaný 20-krát. Okrem toho so systémom daňových zákonov súvisí celý rad doplňujúcich zákonov, napríklad zákon o účtovníctve, cenných papieroch, sociálnom poistení a ďalšie. Tieto rovnako sú opäť často novelizované.
Predložený vládny návrh zákona o daniach z príjmov sa pokúsil doriešiť aj tento problém, čo uznávame, nie je jednoduché. Dovolím si označiť predložený návrh aj prívlastkom opatrný návrh hlavne v oblasti sadzby dane právnických osôb. Preto sme predložili pozmeňujúci návrh k § 21 ods. 1 sadzba dane, kde navrhujeme znížiť sadzbu 30 percent na sadzbu 25 percent. Tento návrh bol predložený prostredníctvom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor tento pozmeňujúci návrh schválil a odporučil Národnej rade ho schváliť. Náš pozmeňujúci návrh znížiť sadzbu dane právnických osôb na 25 percent zlepšuje vládny návrh a podporuje odvahu prekročiť vládnym návrhom deklarovanú opatrnosť v návrhu sadzby 30 percent.
Som presvedčený, že tento náš návrh už bude podstatným stimulom pre rozvoj hospodárstva, podnikateľských aktivít a vytvorí zaujímavejšie daňové prostredie pre podnikanie, čím sa však hlavne vytvorí aj priestor pre rozvoj pracovných príležitostí, čo zastaví rastúcu nezamestnanosť. Uvedomujem si, že nie je možné riešiť problematiku daní z príjmov skokom, ale práve náš pozmeňujúci návrh 25-percentnej sadzby považujem za parciálny prístup, ktorý korešponduje s filozofiou odpisovej politiky prezentovanej vo vládnom návrhu a vládnym návrhom naprojektovanej šírke daňového pásma.
Na podporu týchto slov uvediem údaje z analýzy, ktorú urobila expertná skupina Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva v materiáli Finančná reštrukturalizácia podnikov. V prílohe číslo III uvedeného materiálu v tabuľke číslo 1 sú zhromaždené údaje od 37 909 právnických osôb, ktoré podávali daňové priznania za rok 1997, bez subjektov v likvidácii alebo v konkurze. Z týchto 37 909 subjektov 20 002 subjektov vykázalo straty spolu vo výške 60,8 mld. Sk. Pri skúmaní rozvrstvenia tejto straty prídeme k záveru, že 80 percent tejto straty, spolu 48,4 mld., je sústredených v prvých 1 000 najstratovejších podnikoch a zvyšných 19 002 podnikov vykazuje straty v priemernej výške 650 tis. Sk na jeden subjekt.
Prvých 5 000 najstratovejších podnikov v sebe koncentruje dokonca až 96 percent celkovej straty, t. j. 58,3 mld. Sk. Priemerná strata zvyšných 15 002 subjektov predstavuje len 172 tisíc Sk na jeden subjekt. Obdobná situácia je aj v 17 907 podnikoch vykazujúcich zisk spolu vo výške 58,4 mld. Sk.
Prvých 1 000 najziskovejších podnikov sústreďuje 86,2 percenta celkového zisku a na zvyšných 16 907 podnikov pripadá priemerný zisk 475,5 tis. korún na jeden subjekt. Prvých 5 000 najziskovejších subjektov sústreďuje 98,1 percenta všetkých ziskov a zvyšných 12 907 subjektov vykazuje zisky len na symbolickej úrovni priemerne 80,5 tis. korún na jeden subjekt. Z uvedených údajov vyplýva, že z 37 909 podnikateľských subjektov až 35 909 vykázalo hospodársky výsledok blízky nule. To je tých uvedených 95 percent. Straty priemerne - 655 tis. korún a zisk priemerne + 476 tis. korún a z toho až 27 909 právnických osôb, tri štvrtiny všetkých skúmaných subjektov vykazovalo doslova symbolické zisky alebo straty extrémne blízke nule. Straty priemerne - 121 tis., zisk priemerne + 85,5 tis. korún. Taký veľký podiel podnikov, ktoré vykazujú hospodárske výsledky, blízky nule, je štatisticky veľmi zaujímavý a nemôže byť náhodný.
Tieto údaje podľa nášho názoru veľmi jasne ilustrujú, že vysoká sadzba dane z príjmov právnických osôb neviedla k zvýšeniu rozpočtových výnosov z tejto dane, ale motivovala podniky k zatajovaniu ziskov a ich prelievaniu aj do zahraničia. Preskúmaním vývoja rozpočtových výnosov z dane z príjmov právnických osôb zistíme, že napriek rôznym obmedzeniam, ako je obmedzovanie rozsahu daňovo uznateľných výdavkov, odchýlky od princípov podvojného účtovníctva, podmienky rozpúšťania straty a podobne, ktoré mali zabezpečiť vyššie výnosy z tejto dane, tieto opatrenia sa minuli účinkom a rozpočtové príjmy z tejto dane boli v roku 1998 napriek inflácii od konca roku 1993 do konca roka 1998 kumulovane, miera inflácie je 77,4 percenta, sú len mierne vyššie ako v roku 1993, nárast o 20 percent v absolútnych sumách, v roku 1993 to bolo 20,5 mld. Sk a v súčasnosti 24,6 mld. Sk.
Keďže sadzba dane sa prakticky nezmenila, možno z týchto údajov vyvodiť, že vykázané zisky sa napriek zavedeným obmedzeniam pri stanovovaní základu dane, napríklad rozširovaniu okruhu nákladov, ktoré sa neuznávajú pre daňové výdavky, nezvýšili. To môže svedčiť buď o znižovaní ziskovosti podnikov, alebo o tom, že uvedené obmedzenia sú neúčinné, nevedú k požadovaným výsledkom, lebo sa obchádzajú, prípadne môže ísť o kombináciu týchto príčin. To posilňuje tvrdenia, že namiesto administratívnych generálnych obmedzení je vhodnejšia individuálna kontrola. Administratívne obmedzenia sa dajú vždy obísť. Navyše administratívne obmedzenia nespravodlivo postihujú aj tých, ktorí si náklady pre daňové účely uplatňujú oprávnene. Aj z týchto dôvodov sa domnievame, že výrazné zníženie sadzby dane nepovedie k dramatickému poklesu rozpočtových výnosov z tejto dane. Podľa nášho názoru je možné dokonca odôvodnene očakávať, že pri stanovení sadzby dane vo výške 25 percent spojenej so zásadnou zmenou prístupu k stanovovaniu základu dane, efekt rastu vykázaných hospodárskych výsledkov prevýši efekt zníženia sadzby dane a celkové výnosy z tejto dane vzrastú, pretože daňové úniky nebudú ekonomicky výhodné. Naopak, pri málo výraznej úprave sadzby dane zo 40 percent na predkladaných 30 percent bez ďalších úprav v konštrukcii základu dane sa dá očakávať pokles rozpočtových príjmov, keďže podmienky zdaňovania zostanú rovnako nespravodlivé a demotivačné.
Dovoľte mi aj niekoľko slov k ďalšej časti predloženého návrhu zákona o daniach z príjmov, niekoľko slov k paušálnej dani. Pozitívne hodnotím, že sadzba paušálnej dane sa v hornej hranici znížila z pôvodne navrhovaných 3,5 percenta v pracovnom materiáli na uvedených 2,5 percenta vo vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov. Naďalej však sú ponechané povinnosti viesť evidencie, ktoré sú takmer na úrovni jednoduchého účtovníctva, pričom novela mala odbúrať administratívnu záťaž pri malom podnikaní. Mám obavy, že tieto evidencie budú vďačným objektom daňových kontrol, čo bude viesť k tomu, že daňové úrady nebudú mať čas na kontrolu veľkých a rozhodujúcich objektov. Podľa mňa na evidenciu príjmov, od ktorých sa odvodzuje daňová sadzba, by úplne stačili údaje z registračných pokladníc, ale opakujem, kladne vítame túto časť vládneho návrhu, podporíme ho a v rozprave možno k tomu vystúpia ešte ďalší moji kolegovia. Z toho v § 16 je stanovené, že osoby, ktoré sú aspoň 12 mesiacov vedené v evidencii úradov práce a začnú podnikať v režime paušálneho zdaňovania, sú oslobodení od platenia dane. Podľa mňa by lehota evidovania na úrade práce mala byť 6 mesiacov. Ako som postrehol, tento názor majú aj viacerí z vás a ste si to uplatnili ako pozmeňujúci návrh. Podľa diskusie vo výbore sa ukázalo, že aj navrhovateľ si osvojil tento návrh a sa s ním stotožnil.
V oblasti odpisovej politiky som očakával väčší krok dopredu, ale pozitívne hodnotím aj zvýšenie hranice na odpisovanie z 10 tis. korún na 20 tis. korún. Autor návrhu sa napríklad snažil taxatívne určiť takzvané daňové raje. Tieto však denne vznikajú nové a zanikajú staré. Preto túto časť zákona bude treba neustále novelizovať. Ja by som zoznam daňových rajov nedal do zákona, ale zverejňoval by som to iným spôsobom, napríklad vo vestníku.
Dovoľte mi, aby som uviedol jeden pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov, pozmeňujúci návrh poslankyne Kadlečíkovej, ktorý podpísalo ďalších 14 poslancov. Je to pozmeňujúci návrh k § 7 ods. 10, kde v § 7 ods. 10 sa na konci prvej vety bodka sa nahrádza čiarkou a dopĺňa sa text, ktorý znie: "Okrem výdavkov, na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, štátnych fondov a Národného úradu práce s exponentom 17 a ktoré môžu uplatniť najviac v preukázateľnej výške." Ďalej súčasťou tohto pozmeňujúceho návrhu je pozmeňujúci návrh k § 14 ods. 2. V § 14 ods. 2 sa za slová "osobitného predpisu" vkladajú slová "a výdavkov, na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, štátnych fondov a Národného úradu práce, exponent 17".
Navrhované ustanovenia zrovnoprávňujú príjemcov dotácií aj u tých daňovníkov fyzických osôb, ktoré neuplatňujú daňové výdavky podľa § 24 zákona, nevedú účtovníctvo. Navrhované ustanovenia spolu vecne súvisia. Preto je potrebné ich spolu posudzovať. Uvedené riešenie jednoznačne spriehľadňuje daňové zaobchádzanie s dotáciami.
Na záver súčasťou môjho vystúpenia je aj návrh hlasovania k pozmeňujúcemu návrhu znížiť sadzbu dane z príjmu právnických osôb z navrhovaných 30 percent na 25 percent. Uvedený pozmeňujúci návrh je schváleným pozmeňujúcim návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne je uvedený v spoločnej správe výborov pod bodom číslo 47. Preto podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky má tento návrh v hlasovaní prednosť pred ostatnými návrhmi podanými v rozprave. Podávam návrh, aby o tomto bode číslo 47 spoločnej správy sa hlasovalo samostatne a súčasne ako o prvom návrhu. Tento môj návrh je opodstatnený, pretože v spoločnej správe je uvedený aj pozmeňujúci návrh na sadzbu vo výške 29 percent. Mnou navrhované hlasovanie dáva priestor poslancom vyjadriť podporu návrhu znížiť sadzbu dane na 25 percent, prípadne ďalšiemu návrhu 29 percent alebo podporiť vládny návrh 30 percent.
Ďakujem za pozornosť.