Čtvrtek 18. listopadu 1999

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami na pána poslanca sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

Poslanec J. Jasovský:

Áno, ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

Mne je tiež ľúto pána Jana Priečka, s mnohými jemu podobnými som sa stretol tento týždeň na mítingoch v Hriňovej, na Detve, s ľuďmi, ktorí mi hovoria, že teda ani autobusom, ani moskvičom. Teda ako? Možno bicyklom a potom skutočne tým bavorákom, ako hovoril pán poslanec. My sme pre chvíľočkou dostali stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, kde sa píše k zvýšeniu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, hovorí sa tu, že sa to priamo premietne do všetkých cien nárastom ceny dopravy a prispeje k inflácii, zníženiu spotreby, rastu nezamestnanosti a tak ďalej a tak ďalej. Máme stanovisko len Asociácie zamestnávateľských zväzov, iste by ma zaujímalo stanovisko odborových zväzov, ale som presvedčený, že by bolo ešte tvrdšie a krutejšie. Opozícia sa tu dnes tiež vyjadruje k nezmyselnosti prijímania týchto zákonov, napriek tomu nikto nás nepočúva, nikto nepočúva stanoviská tohto národa, ani vláda, ktorá vyšla z vôle tohto národa. Ak teda zlikvidujeme a budeme likvidovať hromadnú autobusovú dopravu, pýtam sa, ako teda ďalej do zamestnania, v otázkach minimálnej mzdy a otázkach až 30-percentného podielu nákladu na cestovné u tých najnižších a najchudobnejších vrstiev obyvateľstva.

Ak sme uvažovali v predchádzajúcom období, že budeme nahrádzať autobusy, ktoré sú dnes staré, 10-ročné, novými, aby sme znížili náklady na opravu a údržbu, znížili náklady na spotrebu pohonných hmôt, ktorá sa teraz kruto premietne práve aj v cestovnom, pretože ste ho upravili v poslednom čase o 30 percent, pýtam sa, prečo sme zrušili výrobu autobusov na Slovensku. Dostal som fax z Českej republiky, kde mám pred sebou dve stanoviská, dve správy. Karosa, spol. s r. o., uzavřela smlouvy s dilery, kde je teda povedané, došlo k uzavření dilerských smlouv s třema spoločnosťami, ktoré budou mít za úkol zajišťovať prodej autobusu a takisto druhá dobrá správa zo Slovenska, ministerstvo dopravy povolilo dovoz...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Zrejme mnohí páni poslanci nepochopili, čo chcel pán Husár povedať. Ja chápem, prečo nám tu hovoril práve o tejto "story", ale obávam sa, že pri úrovni myslenia pani ministerky a zohľadňujúc filozofiu, ktorú ona uplatňuje pri zostavovaní štátneho rozpočtu, môžeme sa po tomto vystúpení pána Husára dočkať toho, a možno ešte na tejto schôdzi pani ministerka požiada o doplnenie programu a dočkáme sa návrhu zákona o zdanení humna pána Jána Priečka, samozrejme, v skrátenom legislatívnom konaní, lebo inak Slovensku hrozia veľké národohospodárske škody.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

vážená pani ministerka,

dovoľte mi, aby som k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona mala procedurálne pripomienky a vecné pripomienky. Procedurálna pripomienka spočíva v tom, že vlastne prerokúvanie tohto zákona sa nemalo uskutočniť, pretože vláda pri predložení tohto návrhu právneho predpisu nesplnila to, čo jej vyplýva z platného práva. Z platného práva, konkrétne zo zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, takzvanom zákone o tripartite. Ako právnička nemôžem akceptovať stanovisko ústavnoprávneho výboru, že vzhľadom na to, že v tomto zákone nie je uvedená sankcia, netreba ho rešpektovať alebo že nemusíme brať naň zreteľ. S takýmto stanoviskom v právnom štáte nemožno vonkoncom súhlasiť. Naša ústava totiž vychádza z trojdelenia štátnej moci a vláda je najvyšší výkonný orgán moci, a teda nie je náležité, aby niekto rozhodoval o sankcii za porušenie právnej povinnosti vládou, respektíve legislatíva a právo je stavané tak, že sa predpokladá, že tento subjekt nebude porušovať právne predpisy. Je totiž nedôstojné, aby vláda vôbec porušila právne predpisy.

Spomínaný zákon v § 6 ods. 6 uvádza: pri návrhoch zákonov sú dohody, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia, myslí sa tým plenárne zasadnutie, t. j. tripartity, súčasťou všeobecnej dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného Národnej rade Slovenskej republiky. To nie je norma pripúšťajúca úvahu. To je direktívna norma, to je povinnosť. Pokiaľ bolo stanovisko, že toto nie je obsiahnuté v rokovacom poriadku, tak všetkým právnikom z ústavnoprávneho výboru, ktorí za to hlasovali, si dovolím uviesť, že v právnom štáte platí systémová súvislosť právnych predpisov a že v jednom právnom predpise nemôže byť nič uvedené, a keďže to nie je v rokovacom poriadku, nemožno sa domnievať, že to nemožno rešpektovať, respektíve netreba rešpektovať. Predsa nielen vláda, ale aj poslanci musia rešpektovať ďalšie povinnosti pri výkone svojej činnosti, ktoré taktiež nie sú uvedené v rokovacom poriadku, ale sú uvedené v iných právnych predpisoch.

Vážená pani ministerka, ak máte aj stanovisko asociácie alebo odborov, a ak niektorý zo sociálnych partnerov nesúhlasí s prerokúvaným materiálom, v zmysle § 6 ods. 7 je povinnosť, aby plenárne zasadnutie prerokovalo návrh znovu. Ja som si v dnešnej tlači, konkrétne v Pravde, našla stanovisko Konfederácie odborových zväzov tlmočené pánom Gajdošom a tento jasne uviedol, že nesúhlasia s prijatím zákona, ktorý teraz prerokúvame, a pán Gajdoš jasne uviedol, že vláda porušila zákon o tripartite, čiže už dnes máte v tlači odpublikované stanovisko Konfederácie odborových zväzov, že váš postup hodnotia ako porušenie zákona.

Dovoľte mi, aby som vám zopakovala aj svoje stanovisko, vážená pani ministerka. Svojím postupom ste porušili zákon o tripartite. Samozrejme je žalostné, že táto snemovňa, poslanci vládnej koalície odsúhlasili rokovanie aj bez splnenia právnej povinnosti. Je to žalostné už aj preto, že to nie je prvý prípad, že aj v minulosti, keď sme namietali porušovanie § 89 rokovacieho poriadku, to znamená, že pri viacerých návrhoch nie sú na skrátené legislatívne konanie splnené zákonné, opakujem zákonné podmienky, že táto snemovňa sa s úsmevom prehupne nad porušovaním zákona.

Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že položená otázka na hodine otázok podpredsedovi pánu Fogašovi minulý týždeň, či vie z tohto miesta pri odpovedaní na otázku potvrdiť, že všetky vládne návrhy na skrátené legislatívne konanie sú v súlade s § 89 rokovacieho poriadku, to znamená, že sú v súlade so zákonom, pán podpredseda vlády vo svojom expozé uvádzal všetko možné, ale na danú otázku neodpovedal.

Opätovne hovorím, vážení páni poslanci, to vám nič nehovorí? Mne to hovorí jednoznačne, že sa tu vedome porušuje zákon, t. j. rokovací poriadok. A nič vám nehovorí posledná veta podpredsedu vlády pána Fogaša, ktorý potom povedal, v konečnom dôsledku predsa za schválenie skráteného legislatívneho konania sú zodpovední poslanci? Preniesol zodpovednosť za porušovanie zákonov na vás.

Okrem tejto skutočnosti si dovolím mať pripomienky vecného charakteru. Celkom na úvod chcem uviesť, že rôzne úvahy o ekologickej nafte a jej parametrov v súvislosti s parametrami v Európskej únii je zastierací manéver, ktorý chce odviesť pozornosť od vlastnej podstaty tohto predmetu, pretože o tomto probléme ešte za môjho výkonu funkcie podpredsedu vlády bolo v Legislatívnej rade rokované už pri zelenej nafte a bol jednoznačný záver, ktorý bol rokovaný aj s expertmi z Európskej únie, že parametre na ekologickú naftu môžeme odsunúť, pretože aproximáciu robíme postupom krokov a túto otázku možno aproximovať aj v neskoršom období, t. j. až teoreticky pri vstupe do Európskej únie.

Čiže pani ministerka, to, čo uvádzate, je tieňohra na zakrytie pravého zmyslu tohto zákona. Pravý zmysel zákona je vlastne pomýlený. Je pomýlený v tom, že vlastne predkladáte právny predpis, ktorého ste neurobili analýzu na jeho dosahy do spoločnosti a neurobili ste ani finančnú kvantifikáciu dosahov. Môžem vám zodpovedne povedať, že pokiaľ ministri predkladali takýto návrh, ako podpredsedníčka vlády som žiadala premiéra a ten to takmer vždy akceptoval, aby príslušný minister vo vláde aspoň predniesol akú-takú krátku kvantifikáciu dosahov, ktorú museli urobiť pracovníci jeho rezortu. Pokiaľ neveríte, sú záznamy z rokovania vlády. Podľa môjho názoru len nezodpovedná vláda môže prijímať také zákony, ktoré majú dosah do spoločnosti, a ona si neujasní vlastne, aký rozsah dosahu je, čo to bude znamenať, ak neurobí kvantifikáciu, na ktoré vrstvy obyvateľov bude tento dosah.

Ja si dovolím veľmi stručne povedať tie dosahy, väčšinou už aj predrečníci na ne upozornili. Niektorí spomínali, že to bude znamenať menej príjmov do rozpočtu. Neviem, nespravili ste kvantifikáciu, ale i za situácie, že by to znamenalo viac príjmov do rozpočtu, chcem vás ubezpečiť, že jednotlivé kapitoly, to znamená jednotlivé rezorty, budú mať väčšie výdavky z financií rozpočtu. Nebudem uvádzať všetky, pretože to nie je mojím cieľom tu, ale môžem vám povedať, že napríklad zdravotníctvo veľmi zaplače, ktoré nutne musí pracovať s pomocou motorových vozidiel, zaplače rezort vnútra, kde polícia nemôže pracovať bez motorových vozidiel, čiže vy vlastne sťažujete aj existenciu vlastných rezortov, rezort obrany nevynímajúc. No asi to bude tak, ako tu počujem z pléna, že polícia pôjde bicyklami alebo budeme preferovať konskú políciu, pretože takéto sú predstavy niektorých, na takejto úrovni, nehnevajte sa, insitnosti, sú predkladané aj niektoré legislatívne návrhy. Ďalej je neodškriepiteľné, že podnikatelia veľmi zaplačú a možno niektorí i skrachujú. To vás ale nezaujíma, pretože vy nepodporujete slovenských podnikateľov. Vy ste to len pred voľbami sľubovali, ale viaceré vaše kroky idú na likvidáciu určitých skupín slovenských podnikateľov.

Ďalej veľmi významný ďalší dosah bude, že tento legislatívny návrh, respektíve zvýšenie cien benzínu a nafty sa premietne do tovarov, ktoré treba dovážať, a ja si myslím, že takmer všetky tovary treba dovážať vrátane zvýšenia cien základných potravín, čo je už na zváženie, pretože ste neurobili analýzu dosahov na najslabšie sociálne skupiny. Ďalej, občania to výrazne pocítia, nesolventní občania, ktorí kúria naftou, najmä v oblastiach podtatranských, severného Slovenska a podobne.

Ďalej boli tu už spomínané dosahy pánom poslancom Jasovským na železnice, s ktorými plne súhlasím. Že to bude znamenať aj zdraženie hromadnej dopravy, to vás asi nezaujíma. Že to bude znamenať zase zdraženie pre tých ľudí, ktorí chodia do zamestnania a častokrát ich mzda je taká nízka, že radšej do toho zamestnania nebudú chodiť a zachytia sa v armáde nezamestnaných.

Otázka nezamestnanosti, žiaľ, túto vládu veľmi málo zaujíma. To vidíme aj v krokoch, ktoré nerobí a v tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že tripartita už pred troma mesiacmi prerokovala koncepciu riešenia zamestnanosti a dodnes sa táto problematika do vlády nedostala. Neprerokovala ju vláda, vláde je ľahostajné, že nám vzrastá nezamestnanosť. Vláde je ľahostajné, že nezamestnanosť nie je len veľký ekonomický problém, ale vláde je ľahostajné, že nezamestnanosť znamená aj nešťastie mnohých rodín, mnohých mladých ľudí, nešťastie človeka, ktorý chce pracovať, ktorý chce uživiť svoju rodinu na určitej úrovni a musí z podpory v nezamestnanosti živoriť.

Pani ministerka, ja si vám dovolím povedať jedno, že ja som sledovala činnosť ekonomického podpredsedu a ministra financií v Mečiarovej vláde a môžem vám povedať, že tento minister a podpredseda vlády permanentne inicioval rokovania hospodárskych ministrov s ekonomickými expertmi, s podnikateľmi a hľadali sa rozvojové programy pre slovenskú ekonomiku. Žiaľ, vami táto iniciatíva nie je podporovaná. Žiaľ, vy riešenie ekonomických problémov vidíte len vo zvyšovaní daní a škrtení rozpočtov jednotlivým rezortom. Ja viem, že vaša odpoveď bude taká ako vždy. Zdedili sme a toto je bremeno dedičstva.

Pani ministerka, pretože vy budete mať záverečné slovo a ja už nebudem môcť naň reagovať a predpokladám, že táto téma dedenia opätovne bude, tak si vám dovolím trošku len načrtnúť, čo chudera súčasná vláda zdedila akú ekonomiku. Nuž vážená pani ministerka, takú ekonomiku, ktoré zahraničné renomované inštitúcie v čase jej prevzatia vcelku hodnotili pozitívne. Dovolím si vám pripomenúť, aj keď ste odišli medzi poslancov, aby ste mohli diskutovať, a tým ste mi chceli dať najavo, že nechcete počúvať, čo poviem, ale neprekáža mi to. Vás to nezaujíma, ale je to realita. (Hlasy v sále.) Prosím? Predkladateľka diskutuje, to je jej akosi taká póza, že nebude počúvať, čo hovorím, a preto ide diskutovať, ale to mne neprekáža. Veľmi výstižná bola analytická správa Svetovej banky, ktorá bola odpublikovaná v Národnej obrode 9. júla 1998 a ktorá nesporne dávala obraz o slovenskej ekonomike v čase, keď súčasná vláda preberala túto ekonomiku ako hrozné dedičstvo.

V tejto analytickej správe sa hovorí: Slovenská republika zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe. Miera inflácie klesla na 6 percent, čo je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín. Rast hrubého domáceho produktu bol vyšší ako 6 percent, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v stredoeurópskom regióne. Ozdravenie ekonomiky, rozumej uzdravenie slovenskej ekonomiky, je zásluhou súkromného sektora, ktorý zvýšil podiel na DPH na zhruba 80 percent, čo sprevádzalo zníženie miery nezamestnanosti do 14 percent v roku 1994 na nedávnych približne 12 percent.

Vážená pani ministerka, Svetová banka klamala? Svetová banka je inštitúcia, ktorá nevedela odhadnúť stav ekonomiky v júli 1998, keď ste následne preberali túto ekonomiku? Ja si dovolím povedať, že vaše plače nad hrozným dedičstvom sú vlastne plačom nad vašou neschopnosťou. Pretože našich občanov čaká v súvislosti s prípravou rozpočtu aj v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom vlastne tretí balík ekonomických opatrení, ktorý rozhodne nebude ľahký. Vy ste neboli, pani ministerka, schopná urobiť rozpočet bez žmýkania občanov a podnikateľov. Vaše volebné heslo Lepšie žiť bude zrejme platiť len pre skupinu politikov, ktorí na hrudi mali písmenká tohto nesplneného sloganu. Od januára totiž občanov čaká zdraženie tepla a teplej vody, a to z dôvodu zrušenia dotácií na výrobu tepla, a popri zvýšení cien priamo vymenovaných výrobkov cigariet, piva, alkoholu, benzínu aj zvýšenie cien tovarov, na ktoré sa používa pohonná hmota a ktoré sa vlastne dovážajú do predajní.

O avizovanom zvýšení cien elektrickej energie 45 percent pre domácnosti, 10 percent podnikateľom a plynu o 30 percent v budúcom roku, ako aj o zvýšení príplatkov na lieky sa treba taktiež zmieniť, lebo podľa môjho názoru značná časť občanov takéto ekonomické, vami nazývané ozdravovacie opatrenia nevydrží. Dúfajme, že to vydrží slovenská ekonomika, lebo pád ekonomiky by znamenal aj pád samostatnosti Slovenska a zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti a vidiac tento predložený legislatívny návrh v systémových súvislostiach všetkých opatrení, ktoré súčasná vláda pripravuje alebo pripravila, vidiac tento legislatívny návrh z optiky porušenia zákona o tripartite, v žiadnom prípade ho ja nemôžem podporiť a myslím si, že hovorím aj za ostatných poslancov Hnutia za demokratické Slovensko.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili piati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Vážená pani ministerka, žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Tóthová hovorila o tom, že vláda porušila zákon o tripartite. Myslím si, že vláda nebola jediným orgánom, ktorý porušil zákon o tripartite, pretože dnes rokujeme o tomto návrhu zákona na pôde parlamentu a práve povinnosti vedenia tohto parlamentu, povinnosti predsedu tohto parlamentu pána Migaša pomerne striktne uvedené v ustanovení § 70 taktiež neboli rešpektované. Ak vychádzame zo záveru, že v danom prípade bolo povinnosťou vlády uviesť v dôvodovej správe stanovisko či už zamestnávateľských zväzov alebo odborov, ak toto stanovisko tam nebolo, mal normálne nastať taký postup v súlade s ustanovením § 70, že pán predseda Migaš mal vyzvať predkladateľa, mal vyzvať vládu, aby tento nedostatok odstránila a bez odstránenia tohto nedostatku nemal ďalej púšťať tieto návrhy zákonov do parlamentu. Namiesto toho pán Migaš v súčasnosti reaguje a vyjadruje sa, by som povedal značne dehonestujúco o poslancoch, o tom, že vytrhne laty z plota a že ich bude biť po zadku. Myslím si, že by mal byť dostatočne sebakritický, mal by sa konečne už naučiť rokovací poriadok aj § 70 rokovacieho poriadku, a keď nie už sám, tak minimálne najbližší odborný personál, ktorého má dostatočný počet aj dostatočne dobre je platený, by ho mohol upozorniť na tieto základné a triviálne veci vyplývajúce zo znenia rokovacieho poriadku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jasovský.

Poslanec J. Jasovský:

Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vláda funguje už druhý rok, neviem, či si to uvedomujeme. Viem, že naše vystupovania, to je hádzanie hrachu na stenu, ale myslím si, že určitá taká profesionálna česť nás núti, aby sme dávali akési stanoviská k problémom, ktoré sú tu prerokúvané napriek tomu, že tie stanoviská, ktoré sú dané v zmysle zákona, my predložené dnes nemáme. Ja by som skúsil dokončiť, pretože sa to bezprostredne týka hromadnej dopravy, skúsil by som dokončiť tú správu, o ktorej som hovoril, že česká strana dala stanovisko, že Slovensko zrušilo podmienku nákupu autobusov z domácej produkcie a že teda prichádza priestor pre zahraničných producentov, zrejme na českého výrobcu autobusov Karosa. Poznamenávam, že táto podmienka nikdy nebola, slovenské autobusy boli jednoznačne lacnejšie, a to bola teda tá podmienka. V tejto súvislosti treba povedať, že ministerstvo dopravy urobilo zájazd do Českej republiky minulý týždeň so všetkými riaditeľmi SAD na Slovensku, kde ich tri dni presviedčali pre nákup autobusov z Českej republiky. V súčasnosti ide o zájazd týchto riaditeľov do Mercedesu. Myslím si, že radšej mohol byť urobený zájazd práve do firiem, ktoré sú na Slovensku, Lučenec, Zvolen, Nové Mesto nad Váhom alebo mohla byť konzultovaná táto výroba autobusov, alebo ich dobré vlastnosti s tými SAD, kde autobusy jazdia, pretože v minulom roku ich bolo vyrobených viacej ako sto.

Mne chýba v koncepcii a práci tejto vlády otázka napríklad harmonizácia dopravy, tvorba dopravného modelu. Ja si myslím, že napríklad kompenzácia v oblasti hromadnej dopravy v SAD, Železniciach Slovenskej republiky by mala byť súčasťou takéhoto zákona alebo takejto správy aspoň k tomuto zákonu. Myslím si, že sociálne zľavy by mali byť adresne poskytované a malo by byť o nich hovorené, pretože sa to dotkne každého človeka. Ale my radšej navrhujeme rušenie regionálnych tratí, a ja som zvedavý, ako sa k tomuto problému postavia ostatní poslanci, ktorí nie sú Bratislavčania, čo im na to povedia ich voliči.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ja som uviedla svoju námietku vám, keď som sa išla opýtať, čo za materiál nám tu bol daný na lavice. Stanoviská Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení sa tu objavili bez toho, aby sme tu mali sprievodný list, k čomu to bolo, kedy to prišlo, kým to bolo dodané, bez toho, aby tu boli podpisy, bez toho, aby sme tu mali aj stanovisko Konfederácie odborov. Takže ak si chcete týmto zakryť alebo splniť svoju zákonnú povinnosť, ktorú ste porušili, ja si dovoľujem okrem tohto vás upozorniť na jedno: V dodržiavaní zákonov by sme mali ísť občanom a našim voličom príkladom, trošku by sme im mali ukázať príklad, že si ich ceníme, vážime a dodržujeme.

Druhé, prerokúvame mimoriadne citlivý zákon, ktorý sa tých občanov a našich voličov dotkne a arogancia, s ktorou tu pani ministerka zalamuje rukami, odchádza preč z rokovania ako predkladateľka, je to vrcholne nedôstojné správanie sa práve voči tým ľuďom. Mala by jasne odôvodniť, prečo tento zákon je prijímaný. Okrem toho, že chce získať a stiahnuť peniaze a do slova a do písmena ich zodrať z podnikateľov a z občanov. Ale to len dokresľuje vlastne heslo, ktoré ona ako predstaviteľka bývalej opozície, ktoré mali čím horšie, tým lepšie. A toto, žiaľ, na Slovensku platí, aj keď sú teraz pri moci, a odporúčam, aby ste si prečítali...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa, vzhľadom na to, že ste apelovali na všetkých, aby sme dodržiavali zákony, musím vám povedať, že aj vy by ste mali dodržať zákon. Zákon o rokovacom poriadku hovorí jednoznačne, že s faktickou poznámkou môžete vystúpiť na predrečníka. Vy ste vystúpili s faktickou poznámkou, ale zatiaľ neviem na koho.

Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážená pani ministerka,

Národná rada,

pri desiatom výročí nežnej revolúcie pomerne mnoho ľudí, hlavne mladých, vyjadrovalo nespokojnosť s približovaním sa k štandardom Európskej únie, zrejme si mysleli aj využívanie osobných áut. Je možné s nimi súhlasiť a hádam aj vysloviť obavy, že v otázke automobilizmu sa vraciame do hlbokého socializmu, keď niektorí ľudia si mohli kúpiť autá, ale mali ich vyleštené a prikryté plachtami v stodolách alebo v garážach, to, samozrejme, tí majetnejší a pri sviatočných príležitostiach ich potom vyťahovali na okružné jazdy po námestiach alebo po dedinách. Samozrejme, nebude sa toto zvýšenie daní týkať tých, ktorí zbohatli z kupónovej privatizácie, veľkej či malej, z privatizácie počas vlády Mečiara či Jozefa Moravčíka, ale aj zbohatlíkov z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu, ktorí prišli k majetku z podvodných reprivatizácií. Ale podstatnej časti sociálne slabších vrstiev sa to v každom prípade dotkne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bárdos.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Nemal som v pláne vystúpiť s faktickou poznámkou, ale chcem reagovať na to, čo bolo povedané z úst pani poslankyne Tóthovej, keď tak dojemne hovorila o tom, že neberie sa stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo Konfederácie odborových zväzov a nikto to nechce rešpektovať. Pani poslankyňa, musím veľmi krátko reagovať na vaše vystúpenie, že je to veľmi neseriózne a nefér hlavne od vás. Lebo vy namietate, že sa to nerešpektuje, ale zabudli ste na to, že vo vašej vláde nefungovala tripartita ani ste nerokovali s predstaviteľmi odborov. Takže nemali by ste to hovoriť takýmto spôsobom, lebo to normálnym spôsobom nefungovalo a z vašich úst počuť takéto námietky, nie je celkom korektné. Je to z vašej strany obyčajný populizmus a musím to povedať, že je to pokrytectvo a farizejstvo.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani poslankyňa Belohorská, zbytočne tu kričíte, pán Andrejčák sa neprihlásil do faktických poznámok. Ak má procedurálny návrh, samozrejme, dostane slovo.

Máte, pán poslanec, procedurálny návrh?

Poslanec I. Andrejčák:

Mám procedurálny návrh.

Navrhujem, aby Národná rada hlasovala o tom, že prestaneme rokovať o tomto bode programu do toho času, kým nebude splnená podmienka zákona, pretože inak zmaríme, aby naši kolegovia zvolení za možných sudcov Ústavného súdu, nebudú môcť vykonávať svoju funkciu. Ak budete hlasovať za tento zákon a my dáme potom na Ústavný súd, ako že je v rozpore s ústavou kvôli tomu, že bol prijatý s porušením zákona, nebudú môcť vykonávať svoju funkciu. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, o takomto návrhu sme hlasovali dokonca dvakrát, takže nedám o tomto hlasovať.

Pýtam sa pani ministerka, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Ctená poslanecká snemovňa,

nadviazala by som na vyjadrenie pána poslanca, ktorý prejavil určité prekvapenie nad tým, ako sa terajší opoziční poslanci stavajú do pozície advokátov slabšieho sociálneho partnera, ktorým donedávna Konfederácia odborových zväzov bola a s ktorými ste si skutočne poldruha roka neboli schopní sadnúť ani za stôl a neboli ste schopní prijať ani zákon o tripartite, ktorí sme prijali my.

Dovoľte mi, aby som vysvetlila, čo sa vlastne odohralo. Zrejme ste informovaní o tom, že na 9. 11. bolo zvolané mimoriadne rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Na tomto rokovaní sa odmietol zúčastniť jeden sociálny partner, nebudem teraz hovoriť o zdôvodnení, prečo sa odmietol zúčastniť. Následne na to 11. 11. sa uskutočnilo mimoriadne predsedníctvo Rady hospodárskej a sociálnej dohody, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca Konfederácie odborových zväzov. Na ňom bolo prijaté takéto rozhodnutie. Dohodlo sa, že vláda bude pri predkladaní zákonov oboznamovať Národnú radu so stanoviskami sociálnych partnerov v úvodnom slove a zároveň písomne doručí tieto stanoviská poslancom. Zároveň Konfederácia odborových zväzov povedala, že, a teraz by som prosila vašu pozornosť, lebo zdá sa, že podľa vás slušnosť má byť iba jednostranná, Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené pani poslankyne z HZDS, nevyrušujte.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

... využije svoje možnosti predloženia stanovísk...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská, upozorňujem vás, nevyrušujte. Teraz hovorí pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

... predloženia stanovísk k predmetným zákonom priamo v Národnej rade. To znamená, že v tomto zázname, ktorý mi bol v priebehu rokovania doručený, bolo jednoznačne uvedené, že konfederácia má doručiť svoje názory, svoje stanoviská k predloženým zákonom priamo. Prečo sa to tak nestalo, ja nie som schopná v tejto chvíli odpovedať, myslím si, že to je otázka na Konfederáciu odborových zväzov a treba ju aj v tom smere položiť. Takže z hľadiska toho, čo vláda mala urobiť, sme urobili už v tejto chvíli všetko a myslím si, že môžeme nerušene pokračovať v prerokúvaní aj ďalších zákonov, pretože chcem upozorniť, že toto rokovanie dňa 9. 11. malo prerokovať po druhýkrát zákon o dani z príjmov, to znamená, že tento zákon už raz v tripartite bol prerokovaný a mali sa prerokovať aj tieto krátke novely spotrebných daní.

K vlastnej rozprave k návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Zobrali ste mi skutočne slová, lebo ja som si tiež poznačila, lebo ťažko nájsť asi vhodnejšie vyjadrenie, ako povedať, že je to pokrytectvo a farizejstvo tých, ktorí nás dostali tam, kde sa dnes nachádzame, a teraz ronia krokodílie slzy na príkaz Jožka Plečku a možno za ďalších a ďalších Jožkov Plečkov. Bolo to myslím si, veľmi dobré vystúpenie pána poslanca, škoda, že tu nesedí, lebo chcela som ho poprosiť, aby odkázal Jožkovi Plečkovi, že aj on musí niesť zodpovednosť za to, že zle volil v roku 1994. Musí Jožkovi Plečkovi povedať, že ešte dlho bude treba za to platiť, ako sa rozhodoval v roku 1994, a zároveň by som chcela aj dobrú správu poslať po ňom - Jožkovi Plečkovi, že som presvedčená, že aj keď budeme musieť splácať tieto dlhy ešte dosť dlho, že možno po roku, poldruha roku už predsa len tieto splátky nebudú až také veľké a dúfam, že nebudú až také veľké na Jožka Plečku a Jožkom Plečkom podobných.

Ďalej by som chcela reagovať na časté upozornenia na to, či si uvedomujeme, aké bude mať dosahy zvyšovanie tejto dane na mobilitu pracovných síl. Tak trošku som sa tým voľakedy profesijne zaoberala, takže trúfnem si povedať, že mobilita pracovných síl nie je taká jednoduchá kategória, ako si to možno podaktorí páni poslanci predstavujú. Existuje dokonca geografická mobilita, profesijná mobilita a v dnešnej situácii dokonca neschopnosť alebo nedostatočná profesijná mobilita je oveľa väčšou príčinou miery nezamestnanosti. Stačí sa len pozrieť na štruktúru nezamestnaných podľa výšky vzdelania a zistíte, že niekde okolo 80, 90 percent nezamestnaných sú práve tí, ktorí majú nízke vzdelanie. A tam treba vidieť aj potrebu vytvárať také podmienky, aby ľudia boli skutočne kvalifikovanejší a aby si nachádzali dobre platenú prácu a z dobre platenej práce sa dokážu už potom aj dopravovať. A keď hovoríme o geografickej mobilite, nepochybne jej súčasťou je aj dopravovanie sa do roboty alebo inak dochádzka za prácou, ale ona má tiež aj iné roviny a zahrnuje okrem iného aj možnosť a postupne, predpokladám, že táto možnosť bude väčšia, postupne sa aj sťahovať za prácou. Ale to si vyžaduje, aby sme mali dostatok bytov, dobre rozvinutý trh s bytmi a tak ďalej a tak ďalej.

(Hlasy v sále.)

Samozrejme, ja som neprivatizovala Utekáč, pán bývalý minister, respektíve poslanec. Bola to vaša vláda a ja vám viem presne povedať, aj ktorý kamarát koho ten Utekáč dostal do rúk a zničil ten Utekáč.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer, pokoj v rokovacej sále.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

... pretože som sa tam bola pozrieť a poznám tú históriu veľmi dobre.

No a vrátila by som sa teda k tejto argumentácii, respektíve k odpovediam na vaše vyjadrenia. Bohužiaľ, je to skutočne tak, že táto daň je jedna z tej štvorice daní, ktorá má kompenzačnú úlohu. Kompenzačnú úlohu za daň z dopravných prostriedkov, ktorá sa neukázala v tejto fáze dostatočne politicky priechodná. Ja pripustím, že mohla byť lepšie pripravená, škoda však, že sa stiahla a nebola politická vôľa o nej hovoriť principiálne, a nie o niektorých jej aspektoch.

Je to daň, ktorá je obvyklá a bežná, a je to daň, ktorá má dve dobré vlastnosti, že nemá bezprostredné inflačné dôsledky, tak ako to majú spotrebné dane, a je, samozrejme, aj sociálne spravodlivejšia, pretože dopadá väčšou váhou na tých, ktorí si môžu dovoliť jazdiť v drahých moderných automobiloch s vysokou kubatúrou a tak ďalej a tak ďalej. Ale ak sa to nepodarilo v jednom časovom období, uvidíme, ako to bude ďalej, ja by som bola bývala oveľa radšej, keby sme boli išli tou cestou. Dnes je situácia taká, aká je.

K cenám, myslím si, že to vidíte veľmi jednostranne. Chcela by som vás trošičku len dostať vo vašom rozmýšľaní o pár mesiacov dozadu, keď ešte cena nafty bola mimoriadne nízka. Kto z vás to trošku sledoval, tak videl, že v priebehu asi desiatich rokov sa dosiahla rekordne najnižšia cena brentu, od tej sa odvíjali potom aj naše ceny. A predsa sa to neodrazilo výrazne na cenách automobilového benzínu ani motorovej nafty. Ja sa nazdávam, že keby som vám tú otázku položila, tak asi mi sami pomôžete odpovedať na ňu, prečo to tak bolo. A iste nechcem hovoriť o faktoroch, ktoré súvisia s producentmi, ale presne takú istú cenu predsa stanovili alebo halierové odchýlky aj tí, ktorí naftu dovážajú zo zahraničia, čiže keď výrobcom je niekto iný, nielen náš ešte stále dominantný výrobca.

No odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože koruna od 1. októbra 1998 výrazne oslabovala. Takže aj keď došlo k historicky najnižším cenám nafty, tak na druhej strane pokles koruny spôsobil, že k poklesu predajnej ceny automobilového benzínu ani motorovej nafty nedošlo. A vážení, veď keď sa nič inšie nepodarilo tejto vláde urobiť, tak sa aspoň pozrite, ako vyzerá slovenská koruna v porovnaní od 1. 1. dnes. Stabilizovali sme cenu koruny, dostala sa na takú úroveň, aká bola na začiatku tohto kalendárneho roka. A to predsa má veľmi vážny pozitívny efekt na ceny. Ak by sme neboli stabilizovali hospodárstvo a koruna by klesala, tak ako sa menil kurz 1. októbra 1998, no tak nemusíme ani spotrebné ceny dvíhať a cena benzínu alebo nafty pôjde hore. A možno oveľa rýchlejšie ako takýmto spôsobom. Takže zdá sa, že treba to vidieť skutočne trošku v širších súvislostiach.

Ak som zalamovala rukami, ale nie je tu už pani poslankyňa, ktorá veľmi rada moralizuje, zalamovala som z jedného jediného dôvodu, že tu zaznelo, že veď to zdražie aj pre tých, ktorí vykurujú naftou. Nie je mi známe, že by niekto vykuroval automobilovým benzínom ani motorovou naftou. Keď sa používa nejaký produkt na vykurovanie, je to vykurovacia nafta. Tak, prosím, odlišujte, a práve preto som zalamovala rukami, pretože triafate, triafate, tak trošku vedľa triafate. Takže, prosím, skúste si aspoň uvedomiť, že nie vždy a všetko poznáte dostatočne dobre.

Ďalej ešte by som azda reagovala, tiež to súvisí s cenou. Vstup k informovanosti by mal byť asi väčší. Ministerstvo financií neurčuje cenu ani automobilového benzínu, ani motorovej nafty. Napokon bolo to ešte niekedy začiatkom roku 1998, keď došlo k zmene aj druhu regulácie. Je to cena regulovaná, je to však cena vecne regulovaná a neurčuje sa tu maximálna cena. Takže myslím si, že mnohé také triafané rany sa minuli cieľa a išlo to úplne mimo.

No a ak dovolíte, ešte by som sa predsa len vrátila k tej ekologickej nafte. Skúsme, prosím vás, sa pochopiť, že to, čo sa u nás označuje ako ekologická nafta, nie je ekologickou naftou. Práve pre obsah uhľovodíkov, ktorý sa nachádza v týchto zmesiach. A zopakujem, že v Európskej únii je prípustný podiel uhľovodíkov 4 - 5 percent, u nás je to 70 percent.

Po druhé, ja som v úvodnom slove, keďže som vedela, že toto bude citlivé, vlastne dopredu povedala a môžem to len zopakovať, že skutočne je to nástroj daňových únikov. A vy poviete, no dobre, tak si to nejako zabezpečte, aby tam nedochádzalo k daňovým únikom. Lenže jedna vec je povedať toto a druhá vec je realizácia. Ako chcete zabezpečiť, či je to prakticky vôbec možné, aby sme pravidelne brali vzorky a analyzovali, či teda ide o naozaj ekologickú naftu? Veď my na to by sme potrebovali nové laboratóriá, ľudí, ktorí by sa tým zaoberali a tak ďalej a tak ďalej. A dokonca ani ja dnes nemám odborné vzdelanie chemika, ale to, čo som si mala možnosť vypočuť, že to vôbec nie je tak triviálne ani rozlíšiť jeden druh. Zrejme to závisí od podielu jednotlivých súčastí v tejto zmesi. Takže skutočne ten argument, ktorý som uviedla, myslím si, že pán poslanec dobre reagoval, ja to len zopakujem, že v roku 1998 po zavedení daňového zvýhodnenia sa znížil výber spotrebnej dane zhruba o 300 až 400 mil. korún. Takže nepodceňujte, prosím, sú to určité skúsenosti, pred ktorými nie je možné zakrývať jednoducho oči.

No na záver, ak dovolíte, odznelo tu niekoľko pozmeňujúcich návrhov, a to skupiny poslancov, je to pozmeňujúci návrh, ktorý navrhuje odložiť rokovanie o tomto zákone. Neodporúčam prijať tento návrh, myslím si, že dôvod je dobre známy. Je to zákon, ktorý je spojený a bezprostredne súvisí so zákonom o štátnom rozpočte, a keby sa ten zákon neprijal, tak by to malo vážne dôsledky pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte.

Druhý návrh bol vypustiť, teda iným spôsobom riešiť otázku zvýšenia spotrebnej dane. Náš návrh, teda vládny návrh je o 2 100, tento návrh je o 1 100, neviem, či je to presne. Nie vždy je to 1 100, 1 000 a 1 000, myslím si. Tak je to. Ja by som chcela len povedať, že je to zhruba asi polovičný návrh, s akým sme my prišli. My sme spočítali pozitívne dosahy na štátny rozpočet vo výške 1,6 mld. Zhruba môžno odhadnúť, že to by znamenalo o 800 mil. nižší príjem, ako predpokladal predkladateľ. Možno poviete, že nevieme to zaručiť, že to dostaneme do rozpočtu. Zaručiť nikto nič nevie, ale znovu sa opierame o určité skúsenosti a môžem povedať, že opatrenia, ktoré sme v tomto roku prijali aj pri spotrebnej dani, našli pozitívnu odozvu v príjmovej časti štátneho rozpočtu. A príjem v porovnaní s minulým rokom je v tejto chvíli pri všetkých spotrebných daniach vyšší o viac ako 2 mld. korún. Nemám, bohužiaľ, presne v rukách tie čísla. Takže neodporúčam schváliť ani tento pozmeňujúci návrh.

A napokon bol pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov a ktorý hovoril o odpočítateľnej položke, ktorá sa týka takzvanej zelenej nafty. Keby tu sedel pán minister Koncoš, tak by určite sám za seba povedal, že záujmy poľnohospodárov obhajuje aspoň tak dobre ako bývalý pán minister alebo predseda, bývalý predseda Štátneho fondu trhovej regulácie a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že aj on prišiel s vyšším návrhom a tento návrh, ktorý je vládnym návrhom, je výsledkom určitého rokovania. Ja chcem len povedať, že v rozpočte na budúci rok na zelenú naftu je vyčlenených 1,6 mld. korún a je to opakovane a ani poľnohospodári vlastne neboli schopní celkom do tej výšky tieto prostriedky vyčerpať. Takže neodporúčam, aby poslanecká snemovňa schválila tento pozmeňujúci návrh. Rovnako, a to len zopakujem, neodporúčam, aby sa schválil pozmeňujúci návrh týkajúci sa ekologickej nafty.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP