Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Dovolil by som si trošku polemizovať s názorom pána poslanca Šeptáka, teda že by sa malo toto zvýšenie dotknúť len vodičov a že má byť akosi kvázi vyrovnávacou milionárskou daňou, alebo niečo také. Nie je to vôbec pravda. Predsa hromadná doprava bude úplne priamo úmerne, samozrejme, zvyšovať svoje náklady a tá je pre tie najširšie vrstvy. A samozrejme, že nafta ide do všetkých produktov, ide do celého hodnototvorného a cenotvorného systému, naplno sa premietne, takže nejde vôbec o problém, ktorý si tu riešime akože sami pre seba, ako vlastníci motorových vozidiel. Ale skutočne súhlasím potom s tým, čo hovorí pán poslanec Šepták, že je to veľmi kritický uzol a bolo by treba v prvom rade hľadať iné riešenia.

Chcem len poukázať na to, že vlastne týmto už teraz máme viac ako dvojnásobnú cenu energií ako v Spojených štátoch amerických v tom kurze, ktorý dnes máme, čím vlastne aj našich producentov staviame do bezkonkurenčnej polohy, keď musia za takéto drahé peniaze kupovať vstupy. Samozrejme, ako môžu vyrobiť lacný výrobok, ako môžu s ním potom konkurovať, s tými štátmi, ktoré majú oveľa nižšiu cenu? Chcem hlavne poukázať na to, že Slovensko sa týmto dostáva do takej extrémnej polohy, pretože vlastne medzi naftou a benzínom má byť rozdiel len 70 halierov, čo je hlboko pod 10 %, a štandardne je tento rozdiel 15 - 20 % v iných krajinách, najmä vo vyspelých ekonomikách, ktorým sa chceme približovať, aj v Európskej únii, práve z tých dôvodov, že potom sa cena nafty premieta do cien pre konečných spotrebiteľov, pre širokú populáciu. Čiže z toho hľadiska chcem aj ja podporiť vrátenie tohto návrhu zákona...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek.

Nech sa páči, máte slovo.

Pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

Poslanec J. Malchárek:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

Vážená pani ministerka,

vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

v nadväznosti na prerokúvanie zákona číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív si dovoľujem vyjadriť niekoľko svojich názorov a návrhov, ktoré - verím, že práve predloženými argumentmi - svojím hlasovaním, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, podporíte.

V priebehu tohto roka sa vzhľadom na ekonomickú nevyhnutnosť, ktorá súvisela s nutnosťou napĺňať príjmovú stránku štátneho rozpočtu a následne tým kryť nevyhnutné potreby rezortu zdravotníctva, školstva, armády, vnútra a podobne, došlo k nárastu spotrebnej dane a tým aj ceny motorových palív radovo až o 30 % v porovnaní s cenou k 1. 1. 1999. Myslím, že všetci, čo sme podporovali túto nevyhnutnosť, ktorá vyplývala z potrieb štátu, sme si dobre uvedomovali, že sú to výrazne nepopulárne opatrenia, ktoré sa však negatívne dotknú všetkých občanov Slovenskej republiky. Ale ja sám, rovnako ako aj mnohí ostatní, som videl opodstatnenosť práve v realizácii týchto zámerov.

Dnes musím povedať, že práve v súvislosti s ďalšou požiadavkou podporiť zvýšenie spotrebnej dane a tým aj nárast cien motorových palív, s týmto návrhom nemôžem súhlasiť. Je podľa môjho názoru neúnosné, aby sa všetky nedostatky v príjmovej časti štátneho rozpočtu riešili za cenu ďalšieho finančného daňového zaťažovania občanov Slovenskej republiky cestou spotrebných daní. O to viac, že práve znenie tohto zákona, preukázateľne bez konzultácie s dotknutými odbornými kruhmi, vyústi v negatívny efekt. Predpokladaný príjem bude výraznou stratou a v mnohých prípadoch už nenahraditeľnou.

Chápem filozofiu vlády a súhlasím, že po vzore vyspelých krajín Európskej únie ideme cestou znižovania priamych daní na úkor zvyšovania daní nepriamych. Ale nesmieme zabudnúť, že všetky tieto kroky musia byť vzájomne časovo zosúladené tak, aby sa nestalo, že si vytvoríme fikciu ekonomického oživenia krajiny do vzdialenej budúcnosti a stratíme pritom tých, pre ktorých je lepšia ekonomická budúcnosť určená a s ktorými by mala byť realizovaná. Sú to práve občania Slovenskej republiky, ktorých sa práve tento zákon, ktorý vedie k zvyšovaniu cien motorových palív, dotýka.

Príjmy z priamych daní môžeme očakávať v roku 2001 a efekt zvýšenia investícií ešte oveľa neskôr. Dnes cena motorových palív na Slovensku je jedna z najvyšších v porovnaní s priemerným príjmom. Cena motorových palív na Slovensku má len o 10 % nižšiu spotrebnú daň v absolútnom čísle ako u našich susedov, napríklad v Rakúsku. Som presvedčený o tom, že cesta ďalšieho zvyšovania cien benzínov a nafty bude viesť k obmedzeniu ďalšieho rastu malého a stredného podnikania, bude viesť v konečnom dôsledku k znižovaniu rastu životnej úrovne.

Čomu by som chcel osobitne venovať pozornosť, je stále väčšie vytváranie priestoru na predaj tzv. bionafty a zelenej nafty do voľného obehu. Ak si z určitých dôvodov nechceme detailne všímať zelenú naftu, ktorou je nafta, kde si subjekty hospodáriace v poľnohospodárstve, to znamená v rastlinnej a živočíšnej výrobe, môžu uplatniť tzv. vratku vo výške 9 tisíc Sk za tonu z pôvodných 12,5 tisíca z voľného obehu. Tej nafty, ktorá sa dnes v desiatkach poľnohospodárskych družstiev vedome predáva do voľného obehu, vykazujúc ju ako použitú naftu na potrebu do rastlinnej a živočíšnej výroby. Tej nafty, pri ktorej štát nevie presadiť dotáciu na výstupoch a dotuje ich na vstupoch a tým nadväzne nevie odkontrolovať skutočné množstvo nafty použitej na daný účel, kde podľa skromných odhadov štát prichádza o 50 až 100 mil. korún ročne.

Ale chcem hovoriť detailnejšie o tzv. bionafte, pre mnohých z vás zrejme tento pojem bude asi neznámy. Vzhľadom na to, že dotačná politika do poľnohospodárstva sa nerieši týmto zákonom, ani sa jej nechcem vzhľadom na moju odbornosť bližšie venovať, téma bionafty je tou, ktorá dostáva stále väčšiu zelenú, ak sa prijme zákon v tomto znení, v akom je predložený. Vysvetlím. Bionafta je vlastne obyčajná nafta zmiešaná s metylesterom rastlinného oleja v pomere 7:3. Účelom tohto nášho slovenského špecifika je, ako sa zvyklo nazývať, veľa tunelov, ktoré viedli k legálnemu vykrádaniu tohto štátu, mala byť pomoc zabezpečenia spotreby repky olejnej vyprodukovanej našimi poľnohospodármi. Pretože práve metylester rastlinného oleja je výsledkom spracovania práve spomínanej repky olejnej. Druhý dôvod bola tzv. ekologická odbúrateľnosť tohto paliva v prípade, že prišla do kontaktu s pôdou. Vzhľadom na spomínaný pomer sa dá o tomto argumente úspešne pochybovať.

Vzhľadom na možno práve pre čiastočnú opodstatnenosť spomínaných argumentov a zmyselnosť je povinný zákonný obsah metylesteru v dňovo zvýhodnenom palive až 90 % v Rakúsku a v iných krajinách. Aj tento smer by bol vyhovujúci a mal by opodstatnenie, ale iba vtedy, ak by poľnohospodári takúto naftu používali výhradne a prevažne, aby jej výroba a náklady na ňu predstavovali sumu, ktorú dnes zohľadňuje práve dotácia tzv. zelenej nafty vo výške 9 tisíc Sk na tonu. Skutočnosť je však na Slovensku úplne iná. Primárny zámer a cieľ zaviesť tzv. slovenské špecifikum v používaní bionafty nie je ani preto, že by sa chcelo poľnohospodárom pomôcť, čo by bolo veľmi chvályhodné, ale u nás na väčšinu použitej nafty v poľnohospodárstve sa vzťahuje tzv. prívlastok "zelená nafta", to znamená, opakujem, návratka spotrebnej dane vo výške 9 tisíc korún, ale obyčajný zámer úzkych záujmových skupín sa neprimerane obohacovať.

Za posledný rok, aby som sa vrátil, aby bolo lepšie pochopené, aká je súvislosť vo zvyšovaní cien, geometricky narastá, geometricky narastá práve zvyšujúci sa predaj tejto ekologickej tzv. bionafty, jej predaj nevedie k zvyšovaniu zamestnanosti, zvyšovaniu investícií zahraničných a tuzemských spoločností, ale jej predaj presmerúva spotrebiteľov do priestorov poľnohospodárskych družstiev a do benkalovov pri cestách, kde ani primárne, ani sekundárne bežný spotrebiteľ nemá čo robiť a priamo vťahuje zákazníkov do oblasti poskytovania služieb na úrovni spred päťdesiatych rokov. A preto podporujem návrh ministerstva financií v tom bode, kde zvyšuje daň tejto bionafty z tisíc na 3 tisíc korún, ale upozorňujem, že nie je to ani pol cesta k všeobecnej spokojnosti, a som presvedčený o tom, že pani ministerka vie presne, o akom probléme hovorím.

Odmietam názory, ktoré tu odzneli pred niekoľkými mesiacmi v iných súvislostiach, že ja presadzujem záujmy úzkych záujmových skupín. Milión motoristov a viac ako 5 miliónov dotknutých občanov nie je možné nazvať záujmovou skupinou. Rovnako to platí aj o podnikateľských subjektoch, ktoré napĺňajú viac ako jednu štvrtinu štátneho rozpočtu v tejto oblasti. Dnešné zákony umožňujú, aby všetky spoločnosti na trhu začali predávať bionaftu vo svojich sieťach v Slovenskej republike, a štátny rozpočet, podľa strohých odhadov, príde o 10 - 15 mld. Sk, pokiaľ sa uplatní len 50 % na trhu tejto predávanej nafty, ktorá, upozorňujem, že má rovnakú kvalitu z hľadiska tepelných a iných úžitkových hodnôt na použitie do všetkých motorových vozidiel.

Úplne na záver reakcia na medializovanie odôvodnenia tohto návrhu zo strany ministerstva financií ako náhrada za zablokovaný zákon o dani z príjmov motorových vozidiel, ktorú ja považujem za nie celkom šťastnú. Spomínaný zákon z hľadiska názvu a opodstatnenosti v spektre našich legislatívnych noriem je absolútne legitímny a prijateľný, ale jeho konštrukcia a vecná náplň bola pomerne nesprávna a predpokladala fikciu príjmu. Prosím, aby sa ďalej na podobnom zákone pracovalo a aby sa zosúladili zákonné dane, napríklad odpisovanie z motorových vozidiel, ktoré sú bezprostredne v kontradikcii z pôvodne predkladanou normou.

Preto navrhujem v súvislosti so zákonom číslo 316/1993 Z. z. tieto pozmeňujúce návrhy, verím tomu, že všetci ste mali možnosť si ich prečítať, ale zákon mi ukladá povinnosť vás s nimi oboznámiť:

a) odložiť rokovanie o tomto zákone.

Pokiaľ sa všetky tieto pozmeňujúce návrhy vzájomne vylučujú, pokiaľ sa neschváli tento pozmeňujúci návrh, ktorý, si myslím, by bol v tomto prípade najlepší, je druhý pozmeňujúci návrh,

b) vypustiť návrh na zmeny v bodoch a), c), k) a ponechať ostatné body v návrhu zákona, to znamená ponechať nárast bionafty na 3 tisíc korún, a ďalší bod, ktorý je tam samostatne,

c) redukcia zvýšenia dane o 1 tisíc korún vo všetkých položkách a ponechať bionaftu z tisíc na 3 tisíc korún, ako je to v súlade s predkladaným zákonom.

Vážená pani ministerka,

vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

verím, že všetci, ako tu sedíme, chceme prispieť k tomu, aby sa prijímali zákony, ktoré povedú nielen v krátkej, ale aj vo vzdialenej budúcnosti k zvýšeniu životnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Upozorňujem na neutešenú sociálnu a ekonomickú situáciu ľudí, ktorých stretávam na svojich poslaneckých dňoch. Musíme konať s ľuďmi a pre ľudí. A v prípade, že bude podporený pôvodný návrh zákona v pôvodnom znení, obávam sa, že nenaplníme ani jedno, ani druhé.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásilo 6 poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Juriš, nech sa páči.

Poslanec A. Juriš:

Ďakujem za udelené slovo.

Vážený pán predsedajúci,

pani ministerka,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

pred chvíľou sme si vypočuli čosi o bionafte alebo o tzv. ekologickom palive. Samozrejme, že mám k tomu určité výhrady a určité doplnenia. Navrhované zvýšenie spotrebnej dane tzv. ekologického paliva alebo bionafty z tisíc na 3 tisíc korún je fakticky 200-percentné zvýšenie tejto spotrebnej dane oproti tomuto roku. Kým pri obyčajnej nafte je to navrhované ani necelé 20-percentné zvýšenie, čiže tu je už veľký nepomer. Daň, ktorá doteraz bola stanovená na tisíc korún za tonu, bola jednoznačne len za naftu. Bionafta vyrobená na našom území, čiže tuzemská, nie je z dovozu. Rozvojový program tohto druhu paliva, ktoré je obnoviteľné a je perspektívne, ktorý je u nás v začiatkoch, sa takto spomalí alebo úplne zastaví. Tie podniky museli vynaložiť určité investície.

Druhý problém je, že poľnohospodári už tú repku olejnú majú zasiatu. Majú spravené kontrakty a teraz my zmeníme naraz zákon. To mi pripadá tak, ako keď začneme hrať futbalový zápas a po prvom polčase zmeníme pravidlá hry. Čiže nesedí to a nie je to dobré. Samozrejme, že poľnohospodári môžu pestovať repku olejnú aj na takých pôdach, ktoré sú chemicky znečistené, kontaminované, či je to na Spiši, alebo v okolí Prievidze, alebo v iných oblastiach, kde sa nedajú pestovať iné plodiny, ktoré by vstupovali do potravinového reťazca, cez krmivá...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

K pánovi poslancovi Malchárkovi mám takéto poznámky.

Pán poslanec, návrhy, ktoré ste predložili, nie sú najhoršie, sú slušné, dalo by sa s nimi súhlasiť, ale to, čo ste nám tu predviedli, tak z toho mám ozaj zmiešané pocity. Najmä pokiaľ ste hovorili o nejakých 100-miliónových únikoch, o únikoch na nejakých zelených naftách. Tak neviem, odkiaľ máte tieto údaje a čísla, kto vám písal tieto spravodajstvá, ale v tom prípade by bolo veľmi dobré, keby ste to konkrétne zadali pre daňové úrady, aby si tie daňové úniky, 100-miliónové úniky pohľadali. Ja si myslím, že ak niekto chce na nafte neoprávnene získavať, tak je to taký tovar, ktorý sa dá veľmi dobre ustrážiť, keď sa chce ustrážiť. Ja vás považujem za dobrého poslanca do tej odbornosti, ktorú vy tu presadzujete od začiatku, ale prosím vás pekne, ak vám niekto niečo napíše, tak si to aspoň dobre prečítajte, aby ste to nedoplietli, pretože to, čo ste tu predviedli, tak z toho skutočne nemôže byť nejaký výsledok, aby sme tomu rozumeli, či už poľnohospodári, či nepoľnohospodári.

A pokiaľ ide o bionaftu, tak je fakt, že nemá obdoby. Preto sa prihováram za to - ja som to nenamietal, pretože je to v spoločnej správe, aj keď je tam záporné stanovisko gestorského výboru -, že sa nemôže udiať to, ak už poľnohospodári majú repku v zemi a my im teraz ideme uvaliť ďalšiu daň. To je, prosím vás pekne, nehorázne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Tú časť, o ktorej sa zmienil pán poslanec, by som doplnil v oblasti hromadnej dopravy. O 405 regionálnych spojoch železničných tratí sa v podstate dnes zvažuje na úrovni Železníc Slovenskej republiky, či budú premávať, alebo či budú zrušené. Podobný stav je v oblasti Slovenskej autobusovej dopravy. Úvahy o tom, že zdražením nafty príde k úprave cestovného a príde k zvýšeniu prínosu, sú úvahy úplne scestné, pretože jednoducho preprava cestujúcimi klesne. A upozorňujem na to, že či v autobuse, alebo vo vlakovej doprave sa vezie dostatok cestujúcich, málo cestujúcich, alebo len traja cestujúci, tak spotreba je úplne rovnaká. Náklady budú stúpať, príjmy budú klesať.

Takže úvaha o tom, že s touto novelou zákona sa pozitívne ovplyvní príjmová časť štátneho rozpočtu, aj z tohto pohľadu sa javí ako úplne chimerická.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som predovšetkým podporiť vystúpenie pána poslanca Malchárka hlavne z pohľadu jeho myšlienok dosahu na sociálnu oblasť.

Myslím si, ja som to pochopil aspoň tak, že pán Malchárek nezdôvodňoval vo svojom vystúpení, o koľko bude mať štátny rozpočet viac financií schválením tejto zmeny zákona. Naopak, všetci si uvedomujeme, že rastom cien pohonných hmôt dôjde k rastu cien nákladnej, osobnej dopravy, cestovného. A ja apelujem aj na to, že jednoznačne dôjde k sťaženiu mobility pracovnej sily, po ktorej sme tak ešte koncom minulého roka a začiatkom tohto roka volali, keď sme sa zamýšľali nad zamestnanosťou. Skutočne nám to sťažuje život. Neviem dôvod, prečo by sme sa mali vracať o 20 - 30 rokov späť, keď vôbec motorové vozidlo bola utópia pre mnohých občanov, a týmto sa ona, žiaľbohu, stáva. Obávam sa, že skutočne nedôjde, presne tak to myslel aj pán Malchárek, nedôjde k navŕšeniu štátneho rozpočtu, pretože nikto nám nevyčíslil aj ten prínos, ktorý sme už boli nútení tento rok urobiť, prínos tých zmien, ktoré boli predtým.

Nakoniec jedna poznámka. Doplním vystúpenie pána Malchárka.

Objavujú sa argumentácie, že keby sme boli súhlasili s návrhom na zavedenie cestnej dane z motorových vozidiel, že nemusel byť tento návrh. Ja myslím, aby sme touto cestou nešli. Aby sme občanov jednoducho nezavádzali s takouto argumentáciou. Treba sa zamyslieť nad sociálnym dosahom a nad tým, čo to s nami urobí, ak by sme túto zmenu schválili. Preto podporujeme jeho návrh vo variante 1.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šimko.

Poslanec J. Šimko:

Vážená snemovňa,

už to tu odznelo, že zvýšenie sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkov určite spôsobí zvýšenie cien benzínov a nafty. Toto sa premietne do všetkých maloobchodných cien. Ale potreby štátneho rozpočtu nedávajú v tomto časovom horizonte veľký priestor na naplnenie príjmov, ako použiť aj tento nepopulárny nástroj. Výnosy tejto dane bude možné v budúcnosti použiť napríklad na krytie zvýšených výdavkov na riešenie rozvoja bývania, zdravotníctva, školstva a iných potrieb našej spoločnosti. Chcem teda len zvýrazniť, že poslanec Jirko Malchárek vo svojom vystúpení navrhol aj pozmeňujúci návrh v takom zmysle, že variant nám predkladá možnosť riešiť tento rozpor na jednej strane zvyšovania cien benzínov a nafty a na druhej strane potrieb zdrojov na krytie výdavkov štátneho rozpočtu. Každý z nás pri hlasovaní sa teda bude mať možnosť rozhodnúť, do akej výšky rizika bude ochotný svoj názor tu odovzdať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný v sérii faktických poznámok vystúpi pán poslanec Ambróš.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dá sa súhlasiť s pánom poslancom Malchárkom v tom, že je potrebné zamedziť pokútny predaj nafty, ale považujem za veľmi nešťastné spájať to s výrobou bionafty ako jedného z mála obnoviteľných zdrojov energie. Na Slovensku existuje len päť výrobcov bionafty, ktorí sú vlastne na hranici prežitia. Ak my teraz zavedieme tú daň z uhľovodíkových palív aj na bionaftu, tak bude zatvorených aj týchto posledných päť výrobní, ktoré máme, a to, poviem, za situácie, ktorá je povedzme v Českej republike, kde som mal možnosť toho leta vidieť, že sú normálne čerpadlá na bionaftu zriadené na kultúrnej úrovni tohto storočia. To znamená, že dá sa aj takto podnikať a má to dosah, samozrejme, na zamestnanosť.

To, čo povedal môj kolega Juriš, je pravda, poľnohospodári mnohokrát nevedia pôdu využiť na iné účely, ako na výrobu bionafty a pestovanie repky olejnatej, slnečnice a podobne. A pokiaľ my takýmto zdanením fakticky vlastne znemožníme tento predaj, dôjde k tomu, že sa ešte zvýši nezamestnanosť na vidieku.

Čiže aj ja podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý do výboru pre financie, rozpočet a menu môj kolega Anton Juriš podal, aby bola bionafta vyňatá zo zdraženia z toho dôvodu, aby vlastne bolo zabezpečené aspoň udržanie týchto výrobní, ktoré máme. A to ani nehovorím o tom, že strategickým záujmom by malo byť pre Slovensko udržať tieto energetické zdroje, ktoré sú obnoviteľné a sú naše zdroje. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pán poslanec Husár.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán podpredseda,

vážená pani ministerka,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

pani ministerka už niekoľko ráz reagovala na naše námietky pri tomto postupnom zdražovaní, že buď hovoríme ako populisti a dovolávame sa niektorých veľmi populistických fráz, alebo ako obyčajní opakovači niektorých argumentov.

Ale ja by som chcel pripomenúť, že z kybernetiky napríklad vieme, že opakovanie je forma zdôrazňovania, že jednoducho nemôžeme zakaždým vytvárať nejaké nové a nové argumentačné dôvody pre veci jasné, ale tieto jasné veci musíme, samozrejme, toľko ráz zdôrazňovať, koľko ráz sa len dá, aby sme zabránili vývoju, ktorý nechceme vidieť. Toto zdôrazňovanie dokonca vlastne funguje všade vo svete a v kultúrnom svete napríklad aj ako zdôrazňovanie niektorých hodnôt. Napríklad etických hodnôt, ktoré väčšina ľudí často prestupuje, ale aj napriek tomu tieto hodnoty považujeme za večné. A považujeme ich za také, ktoré sme povinní vlastne sústavne opakovať.

Takže neberte naše námietky voči tomuto postupu za zbytočné. Uvedomujem si, že každý máme aj svoju, povedal by som, profesionálnu deformáciu alebo takú závislosť na podmienkach, v ktorých pracujeme, že máme optiku zúženú na túto oblasť. A chápem to, že dobrý minister financií je taký, ktorý robí všetkým ďaleko do mešca, ktorý stráži a naopak snaží sa ten mešec stále naplniť. Len problém je však v inšom. Problém je v tom, či chceme, či nechceme, neoliberalistické formy vysvetľovania modelu, ako má fungovať ekonomika, sú založené v podstate na celkom otrepanej forme: Urobiť občana dojnou kravou a vtiahnuť ho do takýchto rozdeľovacích postupov.

Chcem vám pripomenúť, že váš podpredseda vlády niekoľko ráz na medzinárodných konferenčných fórach zdôraznil, že vážne berieme požiadavky, ktoré kládli zahraniční experti, najmä o úsilie rýchlo znížiť verejnú a, samozrejme, v tom dôsledku aj súkromnú spotrebu. To sa dá veľmi vznešene hovoriť, ale za tým stojí vlastne naozaj systém, ktorý chce stále viac brať, ako dávať.

Rád by som zdôraznil, že Slovensko aj slovenská ekonomika má v podstate tri výhody, ktoré by sme nemali rýchlo ruinovať, alebo dokonca sa ich vzdať:

Prvé je vzdelanie ľudí. Bohužiaľ, musím priznať, že je zároveň najnižšie honorované v porovnaní s okolitými ekonomikami, ale toto vzdelanie je jednoducho vysokým prínosom a mali by sme ho využívať. Vzdelanie vlastne vytvára veľmi účinnú pracovnú silu. A treba povedať, že keď neforsírujeme ekonomiku, ktorá bez verejnej podpory, hlavne bez verejných investícií sa ako podkapitalizovaná veľmi ťažko pohybuje.

Druhý faktor veľmi dôležitý pre nás je tranzitívna funkcia. Sme tak geopoliticky umiestnení v strede Európy, že prechádza cez nás v podstate väčšina produktovodov a hlavne energovodov, dotýkajúc sa hlavne, samozrejme, palív a plynu, teda v podstate energetických surovín. A my sme povinní čo najviac využiť túto priestorovú tranzitívnu rentu. Sme povinní ju využiť, aby sme ju organizovali vo vlastnej réžii. To znamená, nemali by sme pripustiť, aby sa napríklad produktovody dostali mimo verejnej sféry, pretože slúžia naozaj všetkým.

Zároveň chcem povedať tretí faktor, ktorý je veľmi dôležitý a ktorý sa blíži k tejto téme, a to je faktor relatívne nižšej ceny energií, daný minulým vývojom. Ale chcem povedať, že nižšie ceny energií sú veľmi dôležité z tých dôvodov, pretože my sme zďaleka neabsolvovali potrebné reštrukturalizačné kroky, ktoré by dovolili, aby náš priemysel napríklad mal technologicky najnižšiu možnú energetickú spotrebu. A takisto naši občania neabsolvovali tie racionalizačné úpravy svojho vlastného života, ako je zatepľovanie bytov, vybavenie úspornými spotrebičmi a tak ďalej, ktoré sú štandardom na západe. Na západe proti relatívne vysokej svetovej cene energií stojí relatívne vysoká mzda, vysoká odmena za prácu, a teda v podstate môžu tomuto lepšie čeliť. Ale v našich podmienkach je to oveľa ťažšie. A my práve udržovaním relatívne nižších cien energií dávame časovú šancu, aby sa lepšie pripravili a prispôsobili aj priemyslové hospodárstva aj obyvatelia.

Nestačí stále tvrdiť tú múdrosť, že človeka presvedčí iba holá nevyhnutnosť, ak bude energia veľmi drahá, tak potom začne sporiť. Táto logika je hrozná, pretože spôsobí nižšiu konkurencieschopnosť nášho priemyslu i občana. Ak napríklad teraz zvýšime cenu palív a mazív, tak jednoducho zvyšujeme automaticky energetické náklady a zhoršujeme rentabilitu veľkého priemyslu, ktorý ešte neabsolvoval prestavbu na sofistikovanejšie technológie. A chcieť to riešiť dokonca takou šokovou terapiou voči vlastnému hospodárstvu a vlastným občanom, je podľa nás naozaj mylné.

Mám taktiež výhrady proti takému sklonu, ktorý kombinuje konzumistickú filozofiu spolu s akýmsi triednym postojom. Veď keď ľudia majú na auto, nuž nech majú aj na benzín alebo na naftu. Ale, priatelia, to je nie nijaké riešenie. To je skutočne len taký postup, že sa sústavne znižuje priestor na súkromnú spotrebu a týmto znižovaním priestoru na súkromnú spotrebu klesá aj objektívne nárok občanov, pretože sa nemýľme, určitých civilizačných výhod sa občan nevzdá. On sa nevzdá auta, on neprejde na bicykel, ani na nejakého oslíka, aby pomocou neho zvládaval vzdialenosti. Naopak, bude nútený usporiť v iných oblastiach. A toto zúži priestor odbytu produkcie aj pre naše hospodárstvo.

Preto stále sa dovolávame filozofie, ktorá, naopak, forsíruje rozbiehanie ekonomiky, lebo to je jediná forma cez viac a rýchlejšie opakované kolobehy dosiahnuť viacej prostriedkov aj do štátneho rozpočtu. Viete, že väčšou intenzitou ekonomiky sme v stave zvyšovať potom aj daňovú výdajnosť tejto ekonomiky, ale len za predpokladu, že ten vyšší obeh je už dosiahnutý. Nie naopak. To jednoducho nemôžeme opačným spôsobom riešiť.

Som aj proti tomu, aby sme dokonca považovali toto riešenie za dajakú výhodu, keď budeme trhovo zrovnoprávňovať bionaftu a prirodzenú naftu. My musíme naozaj vedieť podporovať a chrániť vlastných agroproducentov a producentov bionafty, pretože nielenže ekologicky pomáha, ale pomáha aj ekonomicky. Samozrejme, že v ďalšej budúcnosti budeme musieť sa prispôsobovať európskym pomerom, ale aj tak sa im neprispôsobíme napríklad v tom, že na jeden hektár aktívnej pôdy dáva dajme tomu Slovensko do 100 dolárov dotácií, a západoeurópska ekonomika dáva v priemere 350 až 400 dolárov na aktívny hektár. Nuž my nemáme možnosť zvýšiť priamu dotáciu, ktorú objektívne západné ekonomiky vkladajú do agrárneho sektora. Oni vedia, že v budúcnosti budú musieť prijať racionalizáciu agrárnych rozpočtov, napriek tomu sa neponáhľajú s odbúravaním dotácie, ale radšej odďaľujú tzv. transformačné procesy vo vlastných ekonomikách.

Takže nesnažme sa ísť rýchlejšie v tej oblasti, kde vlastne iba zhoršujeme našu vlastnú pozíciu. Nie je to nejaká vizionárska logika, je to skutočne prísne počtárska logika hospodárskeho uvažovania. Musíme ochrániť vlastných výrobcov a musíme tú ochranu realizovať na európskej úrovni, ak chceme, aby sme dosiahli európsku výkonnosť. Ak pôjdeme tak, že sa k Európe hlavne budeme približovať nie výkonnosťou, ale výškou získania prostriedkov, výškou cien, energií a palív, tak to je tá najhoršia cesta, pretože nikdy nedosiahneme vysokú efektívnosť hospodárstva pri takomto vysokom, nadmernom a predčasnom nákladovom zaťažení.

Myslime naozaj aj na občana! Navrhujem, prekročme aj teraz stranícke tričká a myslime na to, že nie je občanovi možné stavať len takú alternatívu, buď zacvakaj za príslušný benzín alebo za príslušnú naftu, alebo sa nevoz, lebo tieto hodnoty, civilizačné hodnoty sú proste hodnotami, na ktoré má mať moderný občan právo. My sme povinní mu vytvoriť podmienky na prechod k vyšším štandardom západu. Preto z uvedených dôvodov zásadne som proti zdražovacej ceste. Najprv intenzifikujme ekonomiku, na základe toho zvýšime aj daňovú výdajnosť tejto ekonomiky, a nie naopak.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Rád by som povedal pánu poslancovi Húskovi, že každý, kto ovláda čo len malú násobilku, si veľmi ľahko spočíta, že ani tento zákon, ale ani ten zákon, ktorého neprijatie vraj vyvolalo predloženie tohto zákona, teda o dani z motorových vozidiel, nemôžu zlepšiť náš budúcoročný štátny rozpočet. A to z jednoduchého dôvodu. Tak ako ste, pán poslanec Húska, správne poznamenali, odrazí sa to na cene všetkých výrobkov. Inak povedané, bude nižšia spotreba, pretože občania, aj keď si budú kupovať ten benzín v rovnakej miere a možno že do štátneho rozpočtu príde trošku viac, o čom si dovolím pochybovať, tak rozhodne bude nižšia spotreba v iných oblastiach, pretože keď suma peňazí je rovnaká, zvýši sa nezamestnanosť a prípadne vyšší príjem do štátneho rozpočtu sa nebude môcť použiť na výstavbu bytov ani na školstvo, ani na zdravotníctvo, ale jednoducho na podporu v nezamestnanosti. A som osobne presvedčený, že pani ministerka to vie tiež veľmi dobre, že je to tak a že toto je cesta slovenskej vlády, ako likvidovať slovenskú štátnosť. Aj za pomoci tejto vlády bola bombardovaná Juhoslávia, ktorá sa ekonomicky nechcela podriadiť, nuž tak naša vláda zvolila inú cestu, aby sme nemuseli byť bombardovaní, tak zničí naše hospodárstvo sama.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Malchárek.

Poslanec J. Malchárek:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

Vážená pani ministerka,

vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

podporujem snahu pána kolegu, ktorý hovorí, že nepodporí zrovnoprávnenie bionafty s normálnou naftou, ale zrejme tiež nie všetci viete, o čom sa tu hovorí, pretože to je bionafta len v názve, ale skutočná bionafta a ekologická nafta, o ktorej by sme mohli hovoriť o nejakom nezrovnoprávnení, napríklad ako v Rakúsku je nulová spotrebná daň, je v pomere 10:90 a 90 percent je tam práve tejto biologickej zložky, u nás je to 70:30, tak si nepleťme tunel na štátny rozpočet práve s takouto problematikou. Takže pokiaľ sa tento pomer zmení, tak som presvedčený o tom, že budú aj u nás k tomu primerané náklady na túto spotrebnú daň, ktorá v určitom prípade bude môcť byť aj nulová, pretože práve táto biologická zložka je drahšia ako tá zložka obyčajnej nafty.

A čo sa týka tej pôvodnej reakcie, musím vás upozorniť, že som si to písal sám a po prvýkrát som to čítal práve vtedy a robím šesť rokov v tejto oblasti a neviem, či si mám myslieť, že ste zareagovali, ako ste zareagovali niečo o tej trafenej husi, ale je to asi o tom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Chcem pripomenúť k tomu, čo hovoril pán poslanec Húska, že k základným právam ľudí a občanov patrí aj právo voľnosti pohybu. Ako sa rešpektuje takéto právo u obyvateľov, keď regionálna železničná doprava zaniká, keď autobusová doprava krachuje a keď pohybom individuálnou automobilovou dopravou sa vlastne realizuje náhrada týchto nefunkčných a nefungujúcich hromadných foriem dopravy? Toto nie je otázka vozenia sa z nedostatku inej zábavy, to je jednoducho potreba, nevyhnutnosť súčasného životného štandardu. A k pánu poslancovi Húskovi, ešte k tomu presedlaniu na bicykle, myslím si, že poznáme v tomto štáte jedného pána, ktorý presedlal z áut na bicykle a vynieslo mu to vozenie sa v bavoráku. Takže ja sa snažím veriť, že táto vláda a ministerstvo sa snaží pomôcť občanom aj takouto formou.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

Národná rada,

pani ministerka,

chcel by som sa aj ja vyjadriť k otázke dane z biologických palív. Podľa údajov, ktoré ja mám k dispozícii, na Slovensku je šesť výrobní alebo spracovateľov repky olejnej, ktoré môžu ročne vyrobiť 7 500 ton repkového oleja a z neho je možné vyrobiť približne 30 tisíc ton bionafty. Teda je tam podstatná časť minerálnej nafty, aby nedošlo k nejakým omylom. Ak sa ale zvýši spotrebná daň o dve Sk/liter, štát získa, či môže získať maximálne 60 miliónov Sk na zvýšených daniach. Je pravdepodobné, že väčšina výrobcov skrachuje, biopalivo sa na Slovensku vyrábať nebude a semená repky sa budú predávať buď výrobcom jedlých olejov, alebo sa bude predávať do zahraničia, do krajín, ktoré majú oveľa výraznejšie ekologické myslenie a ekologickú politiku a zrejme aj ekologickejšiu vládu. A tých šesť spracovateľov repky na Slovensku skrachuje. A ak by existencia Slovenska mala závisieť len od týchto 60 miliónov Sk zo zvýšenej sadzby dane z ekologického paliva, tak je možné si len povzdychnúť: bože, ako hlboko sme na tom Slovensku klesli.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, pripraví sa ako posledná pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec S. Husár:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

hovoriť spoza tejto tribúny o biede iných je naozaj častokrát iba populizmom, ale to, čo sa po tieto dni pripravuje na zvýšenie biedy iných, ma vedie k tomu, že vám musím rozpovedať krátku "story" Kysučana, občana robotníka, ktorý sa volá Jano Priečko.

Jano Priečko má tú smolu, že sa narodil a žije na kysuckej kopanici. Na túto kopanicu mu asi pred trištvrte rokom zrušili alebo lepšie povedané posunuli konečnú autobusu o nejaké necelé 4 km a Jano Priečko ešte usilovne a každý deň ráno o štvrtej tie 4 km odšliapal a 4 km odšliapal aj večer. Pred 3 mesiacmi mu posunuli konečnú o 7, skoro 8 km. Toto už Jano Priečko odšliapať nemôže, pretože má 54 rokov. Jano Priečko má ešte jednu smolu, že má rád prácu. Jano Priečko preto oprášil moskvič, vytiahol ho z humna, pretože garáž nemá, a s týmto moskvičom dnes denne dochádza za prácou do Čadce. 250 korún, kolegyne a kolegovia, nie je to, prosím vás, ani mercedes, ani vozidlo kategórie 5 hviezdičiek, 250 korún na tento dobitý, roztrepaný sovietsky mercedes musí denne zaplatiť, aby sa dostal do práce a naspäť. Taká je spotreba tohto slávneho vozidla.

Jano Priečko ale nie je hlúpy človek a nie veľmi hlúpejší od nás, využil všetky dobré rady, ktoré im dávame, aj zagitoval kompániu, aby sa vozila s ním. Začal robiť robotníka taxikára, lenže Jano Priečko je naozaj a je to existujúca osoba, ktorému som musel dať pred týždňom slovo, že túto jeho "story" tu prednesiem, ktorý zistil, že sú v tom pľaci a okolitých od neho ešte biednejší a chudobnejší a od tých to nepýtal. A od tých, od ktorých pýtal, ktorí neboli chudobnejší, tí zas boli natoľko múdri, že mu povedali, však sa aj tak vozíš a pýtať sa ti nepatrí.

Povedal som mu doslovne to, čo som pred chvíľou hovoril. Si hlúpy, veď za toto sa ti neoplatí preboha pracovať. Všetko toto, tých 250 korún denne, nadháňa po sobotách a po nedeliach a nadčasoch s tým, že berie v robote najhoršiu, najšpinavšiu robotu, ktorú ostatní robiť nechcú. Má 2 deti, ktoré študujú na vysokej škole. To je jeho hlavná motivácia a dôvod, prečo prácu za žiadnych okolností stratiť nechce.

Zdôrazňujem, že Jano Priečko má naozaj smolu. A ja neviem, čo mu dnes spoza tejto tribúny povedať. Mám mu povedať, že naozaj má smolu, pretože, bohužiaľ, v smerniciach Európskej únie neexistuje žiadna približovacia povinnosť, ktorá by Jana Priečka raz dostala na úroveň Hansa toho a toho, ktorý možno v Rakúsku pracuje omnoho lenivejšie a menej poctivo ako kysucký Jano Priečko. Mám mu povedať, že za jeho robotnícku priemernú mzdu, čo si on vie vypočítať, si môže kúpiť 286 litrov benzínu a ten istý možno, ako som povedal, oveľa lenivejší robotník v Rakúsku 10-násobok?

Viete, vážení priatelia, sami si šliapeme po jazyku. Hovoríme a bolo tu zdôrazňované, s čím plne súhlasím, že aj Slovensko a jeho občania sa musia márna sláva zmieriť s tým, že prácu si bude treba aj hľadať, že bude treba za ňou dochádzať. Hovorili sme o mobilite pracovnej sily a hovorili sme o tom, že budeme pre ňu vytvárať aj podmienky. Ja sa preto, a to je jeden z tých vážnejších dôvodov môjho vystúpenia, musím opýtať pani ministerky, dúfam, že túto odpoveď nezahrá do autu tým, že takéto postupy nie sú v jej kompetencii, čo je pravdy na tom, pretože táto odpoveď bude dôležitá nielen pre mňa, ale určite aj pre rozhodovanie ďalších kolegov, čo je pravdy na tom, že v roku 2000 vláda vážne uvažuje na návrh ministerstva zrušiť 45 regionálnych vlakových spojov alebo tratí.

Vážené kolegyne, kolegovia, všetky opatrenia, ktoré prijímame, by sme mali vždy prehodnocovať v tých najširších aj budúcich súvislostiach. Nie je predsa dnes možné hovoriť o tom, že táto otázka z mojej strany je predčasná, pretože dnešné naše rozhodnutie bude mať na takéto riešenie veľmi a mimoriadne závažné dosahy práve v tých regiónoch, v ktorých sa takéto rozhodnutie vlády alebo ministerstva dopravy veľmi hlboko dotkne. Myslím si, že je to jedna z odpovedí, ktorá môže každému z poslancov napomôcť aj pri dnešnom rozhodovaní rozhodnúť sa správne.

Vážené kolegyne, kolegovia, iné argumenty, myslím si, hovoriť netreba. Pani ministerka celoplošný dosah prijatia tohto návrhu, tak ako ho poznáme my všetci. Netreba opakovať to, čo bolo stokrát povedané a čo sme vedeli aj bez toho, že sa to tu povedalo. Ja vás však len chcem poprosiť v mene všetkých tých najbiednejších regiónov, ku ktorým patria aj Kysuce, v mene tisícok, desaťtisícok a možno stotisícok tých Janov Priečkov na Slovensku, aby sme tento návrh, ktorý tu je predložený, v tejto situácii nepodporili.

Ďakujem. (Potlesk.)