Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman, správajte sa tu slušne.
Bol tu ešte ďalší návrh. Pán poslanec Kalman, trváte na hlasovaní? Nekričte. Nech sa páči, upresnite svoj návrh.
Poslanec J. Kalman:
Pán podpredseda, môj druhý procedurálny návrh znel, aby bolo doručené členom parlamentu stanovisko, ktoré vzniklo v tripartite od sociálnych partnerov, od Asociácie zamestnávateľských zväzov a Konfederácie odborových zväzov. Ja si myslím, že to, čo požadujem, nie je nemožné. Je to v priebehu 15 - 20 minút v parlamente.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Žiadate to od koho?
Poslanec J. Kalman:
Žiadam, aby predkladateľ správy zabezpečil, aby súčasťou predkladacej správy bolo aj stanovisko sociálnych partnerov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada nesúhlasila s týmto návrhom.
Teraz žiadam pani ministerku, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Žiadam spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby prišiel a zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Ako prvý písomne prihlásený je pán poslanec Delinga.
Nech sa páči, môžete vystúpiť.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
páni poslanci Národnej rady,
zákon, ktorý prerokúvame práve v tejto chvíli a okolo ktorého vzniklo toľko šumu a polemiky, je zákon, ktorý by sme nemali prerokúvať. Nakoniec k tomu nás vyzýva aj Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že dosah tohto zákona bude zvýšený na celoplošné zvýšenie cien a ovplyvní rast cien všetkých výrobcov v našom štáte, ovplyvní v podstate reálne príjmy všetkých našich obyvateľov. Dal som pôvodne procedurálny návrh, keďže sa o nich hlasovalo, v podstate išlo o taký istý návrh, aby sme o tomto zákone ďalej nerokovali, tak už nechcem taký istý návrh podať, preto sa sústredím na merito veci, v tom prípade, o čom rokujeme.
Vláda na štvrtej strane vo svojej dôvodovej správe uvádza, že predchádzajúca vláda za roky 1993 - 1998 zvýšila spotrebnú daň z uhľovodíkových palív trikrát a objem, teda dosah tohto zvýšenia predstavoval za všetky tri zvýšenia dohromady 2 Sk na 1 kg minerálnych olejov a palív. Súčasná vláda, teda ako uvádza tento prehľad, zvyšuje za posledný rok, alebo posledný rok svojho vládnutia tiež trikrát, ale toto zvýšenie v objeme predstavuje viac ako 5 Sk na 1 kg pohonných hmôt, alebo teda minerálnych olejov a palív. Z toho je vidieť, o aké dosahy v takom krátkom období vládnutia sa premietajú na reálne príjmy nášho obyvateľstva, ale hlavne na náklady všetkých výrobcov v našom štáte.
Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, daň sa zvyšuje najmä pri spotrebe motorovej nafty, kde sa zvyšuje celkove daň o 2,10 Sk za 1 kg tejto hmoty, ale odpočet vratky spotrebnej časti dane sa znižuje len o 1,40 Sk, to znamená, že je tu rozdiel vo výške 70 halierov za 1 kg, to znamená 700 korún na 1 tonu. Tento dosah v podstate predstavuje zhruba necelých 100 mil. korún, ktoré sa premietnu v ročných nákladoch na výrobu najmä u poľnohospodárskych prvovýrobcov, teda priamo v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Pritom vieme, že vo štvrtok minulý týždeň pri prerokúvaní správ o stave pôdohospodárstva za rok 1999 sme vláde odporučili, najmä v uznesení k stavu v poľnohospodárstve, aby valorizovala v plnej miere tento dosah, najmä do cenovej oblasti na poľnohospodárskych prvovýrobcov.
Vláda teda tak neurobila, ale v podstate necháva dosah vo výške 700 korún na 1 tonu uhľovodíkových palív na poľnohospodárskych prvovýrobcoch. Čiže musíme to považovať za čerstvé, alebo najčerstvejšie nevšímanie si, za najčerstvejšie neplnenie uznesení pléna tejto Národnej rady, ktoré bolo dosiahnuté v uznesení väčšinou hlasov, teda hlasov ako koaličných, tak aj opozičných poslancov v tejto Národnej rade.
Ďalej vláda prijala a sama si dala do návrhu opatrení, že bude posudzovať dosah zvýšenej časti dane aj u výrobcov, alebo u subjektov v lesnom hospodárstve. V tomto návrhu sa o tom nepíše nič, ani sa neuvažuje, preto sa pýtam pani ministerky, kedy vláda pristúpi k tomu, aby aj lesné hospodárstvo bolo v okruhu zohľadnenia dosahu daňových úprav na subjekty v lesnom hospodárstve, aby bolo teda naplnené to, čo si táto snemovňa želá.
Pokiaľ ide o to, aký dosah v podstate, alebo ako sa vyvíja tento dosah k spotrebnej časti dane z motorovej nafty (zhruba ten pomer, ktorý je v súčasnosti), to znamená, podiel vrátenia časti spotrebnej dane u poľnohospodárskych prvovýrobcov to predstavuje v súčasnosti zhruba 72 % zo spotrebnej časti dane. V minulých rokoch, t. j. v roku 1998 to bolo 78,9 % a v roku 1997 dokonca 83,3 %. Ak by bol prijatý návrh, o ktorom rokujeme, tak sa tento pomer zníži na 71,2 %. Čiže neustále sa vlastne roztvárajú nožnice dosahu spotrebnej časti dane pri motorovej nafte na poľnohospodárskych prvovýrobcov, a nie to, že by sa mala táto časť valorizovať úmerne s tým, ako sa zvyšuje suma spotrebnej dane.
Preto si myslím, aby sme vládu mohli z toho vyviniť, je dôležité podať taký návrh, aby aspoň sčasti došlo k tomu, že poľnohospodárski výrobcovia budú môcť mať vlastne už od 1. januára budúceho roku adekvátne aj možnosť si od daňových úradov pýtať takú sumu vratky, ktorá zhruba zohľadní tento pomer na úrovni 76,02 %. Tento návrh potom rieši to, čo chcem podať vo svojom pozmeňujúcom návrhu a ten je zakotvený takto: Navrhujem, aby sa v článku I ods. 2, t. j. v § 11 ods. 2, číslica 10 400 Sk za tonu nahradila číslicou 11 100 Sk za tonu. Zdôvodňujem to tým, čo sme prijali v tejto Národnej rade, teda že sme zaviazali alebo odporučili vláde Slovenskej republiky valorizovať časť spotrebnej dane vo výške, ako sa zvyšuje daň. Čiže môj návrh nejde ani nad rámec tejto snemovne, ani nad rámec toho, čo sme všetci spoločne prijali a ako spoločne aj myslíme.
Ďalej chcem povedať aj to, že nás mrzí, že ministerstvo pôdohospodárstva nejde už s takými návrhmi aj do vlády, ktoré jasne definujú valorizáciu v potrebe, ako ju žiadajú poľnohospodári, ako sa sami s nimi dohovárajú na úrovni svojich rokovaní medzi Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a príslušného ministerstva pôdohospodárstva. Prekvapilo nás, že ministerstvo pôdohospodárstva žiadalo vládu valorizovať spotrebnú časť nafty, teda tohto návrhu, minimálne len do úrovne 10 600 Sk za tonu, pretože to nezohľadňuje ani percentuálny podiel zvýšenia a nezohľadňuje to ani tú výšku, ktorá sa premietla v uznesení Národnej rady k zelenej správe.
Ďalej si myslíme, že pokiaľ ministerstvo financií má určité pochybnosti v tom, že tu dochádza v priamych čerpaniach alebo vratkách od poľnohospodárskych prvovýrobcov k nejakým úchylkám alebo nedôstojnostiam, tak ministerstvo financií v rámci svojich kontrolných funkcií môže plne vykonať účelové kontroly, ktoré sa zamerajú na cenovú oblasť, za akú sa kupuje nafta, a môže v plnej miere informovať verejnosť, ako jednotliví výrobcovia či predajcovia uhľovodníkových palív a mazív premietli túto daň do cien, či sú preukázané ich náklady a či je aj oprávnený ich zisk. Ide aj o to, že vláda zadáva úlohu zvýšenia cien o časť spotrebnej dane a výrobcovia palív a mazív majú ďalší pouvoir zvyšovať si cenu v podstate aj prostredníctvom svojej obchodnej marže. Myslím si, že ministerstvo financií má v zmysle cenového zákona plné opodstatnenie udržať tento trend na patričnej úrovni, aby dosah cien nebol vyšší, ako sa predpokladá.
Toľko z mojej strany a žiadam vás, vážení páni poslanci, aby ste vyšli v tomto prípade v ústrety, tak ako ste vyšli poľnohospodárom v ústrety vo štvrtok minulý týždeň.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa, či na vystúpenie pána poslanca chce reagovať niekto s faktickou poznámkou. Nie je to tak.
Ďalší písomne prihlásený už nie je nikto z poslancov.
Vzhľadom na to, že pán predseda, ktorý viedol schôdzu, sa už pýtal poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne, teraz prečítam mená tých, ktorí sú tu napísaní, že sa hlásili ústne: pán poslanec Kozlík, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Šepták, Malchárek, Gašparovič, Húska. Pán poslanec Kozlík nie. Ostatní áno? Tak ešte sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Husár. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Jasovský je ďalší vystupujúci v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
dámy a páni,
vystupujem dnes druhýkrát k sérii zákonov, ktoré sa dotýkajú otázok slovenskej cestnej dopravy. Vo svojom dopoludňajšom vystúpení som hovoril o tom, akým spôsobom je likvidovaná cestná doprava na Slovensku. Skúsim sa napojiť napriek tomu, že tiež som presvedčený, že prerokúvame tieto zákony neoprávnene, skúsim sa napojiť na svoje dopoludňajšie vystúpenie. Dám hneď takú určitú rečnícku otázku a pýtam sa: Prečo je potrebné, aby štát zabezpečil ďalší rozvoj a harmonizáciu finančného zaťaženia podnikania v medzinárodnej cestnej doprave s inými druhmi podnikania?
Tento sektor medzinárodnej cestnej dopravy totiž pre štát znamená prínos až 12 mld. Sk v devízach, čo je približne 300 mil. USD ročne. Táto suma predstavuje až 40 % príjmov devíz pre Slovenskú republiku v oblasti dopravy a práve oblasť cestnej dopravy je najväčším vývozcom služieb Slovenskej republiky do zahraničia. V súčasnom období podnikatelia v medzinárodnej cestnej doprave dosahujú výsledky na hranici ekonomickej rentability a väčšina firiem v horšom prípade až pod hranicou tejto rentability. Neustálym zvyšovaním nákladov v medzinárodnej doprave, dnes schválená cestná daň, diaľničné poplatky, ktoré sú uvedené v ďalšom zákone, zákonné poistenia, v pohonných látkach, správnych poplatkoch a mnohých iných spôsobujú rýchlu ekonomickú likvidáciu väčšiny z nich, lebo tieto viac nedisponujú žiadnymi finančnými rezervami, a teda ani možnosťami na ďalšie investovanie, najmä do vozidlového parku, ktorý je dôležitou požiadavkou konkurencieschopnosti na predimenzovanom trhu dopravy v Slovenskej republike.
Jednoznačnou príčinou likvidácie sektora, ktorý prináša už spomínaných 12 mld. devíz pre Slovensko, sú hromadiace sa nedostatky v legislatíve, ktorá namiesto podpory a ich odstraňovania zvyšuje konkurenčné nevýhody podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave. Novela a vyhlášky zákona číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave vychádzajú totiž z medzinárodných dohôd pre oblasť cestnej dopravy a z nariadení a smerníc Rady ministrov Európskej únie. Táto skutočnosť zabezpečuje postupnú harmonizáciu národných predpisov s legislatívou platnou v Európskej únii, a teda aj otvorený prístup slovenských dopravcov na trhy Európskej únie.
Tri základné podmienky, ktoré vyplývajú z tohto zákona, sú potrebné na podnikanie v medzinárodnej cestnej doprave, sú veľmi zaujímavé. Ide sa o morálnu bezúhonnosť, o finančnú spoľahlivosť a odbornú spôsobilosť. Tieto podmienky nemusia zo zákona preukazovať žiadne iné podnikateľské subjekty v Slovenskej republike. Finančnú spoľahlivosť okrem podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave musia preukázať iba banky, poisťovne a investičné spoločnosti, pričom odbornú spôsobilosť okrem dopravcu musia spĺňať iba subjekty úzkeho druhu podnikania, ako je napríklad audítor, daňový poradca a podobne.
Pani ministerka dnes dopoludnia hovorila o tom, že neexistujú analýzy, ktoré sa dotýkajú oblasti cestnej dopravy. Ja skúsim poukázať len na jednu analýzu, ktorá je veľmi zaujímavá, pretože ju robila známa firma na Slovensku, a táto analýza hovorila o kritickosti finančného zaťaženia slovenských cestných dopravcov. Táto je definovaná v Analýze podnikania v medzinárodnej cestnej doprave na Slovensku a vypracovalo ju Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, známa M.E.S.A. 10. Táto analýza dokazuje, že súčasná situácia po dnes schválenom zákone o cestnej doprave preukazuje pre sektor cestnej dopravy už neudržateľný stav. Treba povedať, že napríklad združenie ČESMAD zorganizovalo 21. októbra 1999, to znamená pred veľmi krátkym častom, seminár, na ktorý boli pozvaní predstavitelia dopravcov, prepravcov, lízingových spoločností, bánk a predovšetkým štátnej správy, ako Úrad vlády, ministerstvo financií, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ale je zaujímavé, že ministerstvo financií sa tohto seminára nezúčastnilo, to znamená, neviem, ako rokovalo s predstaviteľmi v oblasti tripartity, pretože na tomto seminári rokovali len zástupcovia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Vzhľadom na kritickú situáciu v tomto sektore, ktorý som spomínal, chceli slovenskí dopravcovia využiť všetky legislatívne možnosti, aby rokovali s predstaviteľmi zodpovedných orgánov o alternatívnych riešeniach a aby legislatívnou cestou zabránili schváleniu zvýšenia napríklad dopoludnia schválenej cestnej dane, teda aby zabránili likvidácii sektora cestnej dopravy. Mám informácie, že v prípade negatívneho výsledku, ktorý začal dnes dopoludnia, pristúpia k ráznym opatreniam.
Ale budem konkrétny, skúsim ísť na niektoré položky, ktoré vyplývajú zo zákona, ktorý máme pred sebou. Budem hovoriť napríklad o spotrebnej dani z motorovej nafty. V priebehu posledných rokov došlo k zvýšeniu spotrebnej dane z motorovej nafty takto: Ak by som vychádzal z toho, že k 1. 8. 1997 spotrebná daň predstavovala 11 40O Sk, od 1. 7. 1999 už 14 400 Sk. To znamená, celkové zvýšenie spotrebnej dane za 2 roky predstavuje už 26 %, čo sa, samozrejme, priamo prejaví a prejavilo v cene motorovej nafty. Ďalšia tabuľka, ktorú tu mám pred sebou a ktorú vám, bohužiaľ, nemôžem premietnuť, uvádza zmeny konečnej ceny motorovej nafty na čerpacích staniciach Slovnaft, Benzinol od 1. apríla 1997 do 24. augusta 1997 a ukazuje, ako sa premietali do konečnej ceny motorovej nafty zmeny spotrebnej dane. Treba si všimnúť najmä 2 dátumy. Mám ich veľmi podrobne, tých dátumov je tu strašne veľa. Ale mám dátum napríklad 1. 1. 1999, kde došlo k nárastu až o 90 halierov, ale napríklad tiež termín 1. 6. 1999 - nárast až o 60 halierov. Konečná cena motorovej nafty v absolútnom vyjadrení takto vzrástla v tomto spomínanom období o 5,70 Sk, teda o 27,4 %.
Znovu sa pýtam: Ako na túto skutočnosť bude reagovať ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a ako najmä na to budú reagovať tí, ktorí vykonávajú hromadnú prepravu osôb v tomto štáte?
Vzhľadom na pokračujúci proces aproximácie práva Slovenskej republiky s právom štátov Európskej únie je potrebné poukázať na existujúci nesúlad v spotrebnej dani za motorovú naftu v Slovenskej republike so Smernicami Európskej únie číslo 92/1982 a 92/1981 o fiškálnej harmonizácii, ktorá stanovuje pomer spotrebnej dane z motorovej nafty a bezolovnatého benzínu k 1. januáru 2000 na 76,22.
Podľa údajov, ktoré som získal z niektorých firiem, ako je napríklad Európska únia a Transforpolicy Londýn alebo Steward servis Bratislava, porovnanie priemerných konečných cien nafty v porovnaní s bezolovnatým benzínom v percentuálnom vyjadrení je takéto: Porovnám niektoré vybrané štáty Európy. Napríklad Bulharsko 58,9, Fínsko 67. Vyberiem námatkovo napríklad Maďarsko alebo Nemecko 72,30. Slovensko je na tom, prosím, najhoršie zo všetkých krajín v Európe, kde je pomer až 92,95 %. Pritom podľa údajov Ministerstva financií Slovenskej republiky spotrebná daň za olovnaté benzíny je v súčasnosti oproti minimálnej sadzbe v štátoch Európskej únie nižšia až o 30 %, pri bezolovnatých benzínoch o 20 % a pri motorovej nafte len o 5 %. Náklady na motorovú naftu, ktoré tvoria v cestnej doprave najvýznamnejšiu nákladovú položku, sú prostredníctvom tejto spotrebnej dane znevýhodňované. Dôslednou aproximáciou práva a dodržiavaním odporúčaní Európskej únie v tejto oblasti by štát odstránil jednu dôležitú konkurenčnú nevýhodu pre podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave.
Ale myslím si, že nie je problém novelizácie tohto zákona odstrániť disproporcie, ktoré sú. Problémom a zámerom tohto zákona je, samozrejme, získať zdroje do príjmovej časti rozpočtu, nech sa deje čokoľvek, nech je porušovaný zákon o tripartite, nech táto snemovňa rokuje akýmkoľvek spôsobom.
Dovolím si ešte porovnať sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív od roku 1993 a vypichnem niektoré termíny. Ak urobím porovnanie zvýšenia spotrebnej dane, termín 1. 8. 1994 k 1. 8. 1997, táto spotrebná daň narástla o 500 korún. Ale ak urobím porovnanie, termín 1. 8. 1997 napríklad k termínu 1. 1. 2000, keď táto novela začne platiť, narastie táto spotrebná daň až o 5 100 korún. Upozorňujem na to túto ctenú snemovňu s tým, že 500 korún a 5 100 korún je asi desaťnásobný rozdiel. Treba, aby si to, prosím, všimla aj táto snemovňa, pretože prepravcovia a dopravcovia tohto štátu si to všímajú veľmi dobre.
Dovolil by som si povedať ešte niekoľko slov k tomu, čo hovorila pani ministerka dnes veľmi fundovane k oblasti cestnej dane, keď hovorila napríklad o Štátnom fonde cestného hospodárstva, hovorila o tom, ako je Štátny fond cestného hospodárstva nerentabilný, ako nehospodárne funguje. Ak v minulom roku najazdil Štátny fond cestného hospodárstva 50 tisíc kilometrov na motorových vozidlách, ktoré používal, v roku 1999 pri blokovaní výstavby diaľnic, a vôbec cestnej siete na Slovensku, najazdil štátny fond až 130 tisíc kilometrov, 50 tisíc, 130 tisíc kilometrov, v tom je teda tá hospodárnosť.
Ak za fungovania predchádzajúcej vlády mal Štátny fond cestného hospodárstva 8 pracovníkov, pridajte si, prosím, k tomu dnes 5 plus 4 plus 2 pracovníci, to znamená, pridajte si k tomu až 11 pracovníkov. A preto sa pýtam: Prečo bol včera náhodou odvolaný riaditeľ Štátneho fondu cestného hospodárstva? Pýtam sa: Kto sú tí 11 pracovníci? Skúste sa, prosím, pozrieť na mená týchto pracovníkov a na meno bývalého, do včera riaditeľa Štátneho fondu cestného hospodárstva. Je to veľmi zaujímavé, ako nám funguje rodinkárstvo v tomto štáte.
Pani ministerka hovorila o tom, že cena za výstavbu diaľnic klesá. Ja sa pýtam: Z čoho mohol vzniknúť takýto údaj, keď ho nepozná ani Štátny fond cestného hospodárstva? Pretože v roku 1999 nebola uzatvorená žiadna nová zmluva na výstavbu diaľnic, sú platné len zmluvy z predchádzajúceho obdobia. To znamená, zmluvné ceny sú dohovorené a naďalej funguje možnosť systému určitých dodatkov v zmluvách.
Pani ministerka dnes doobeda hovorila, že nie je pravdou, že nálepkový systém nie je v rozpore s odporúčaniami Európskej únie. Poukazujem na takzvanú Bielu knihu Európskej únie, ktorá hovorí o tom a poukazuje na to, že užívatelia diaľnic platia za užívanie diaľnic, a nie paušálne, tak ako je nálepkou na Slovensku, ale za prejdenie toho-ktorého úseku. Je to, prosím pekne, uvedené čierne na bielom v Bielej knihe Európskej únie. Takisto pani ministerka dnes hovorila, že žiadny problém v cestnej dani a že je to odpočítateľná položka. Ja len upozorňujem, že aj na odpočítateľnú položku treba zarobiť. A na Slovensku prepravné a dopravné kapacity už nemajú z čoho odpočítať, pretože sú v krachu, tak ako som o tom hovoril na úvod svojho vystúpenia.
Takže, dámy a páni, ja znovu navrhujem a znovu je môj procedurálny návrh taký istý ako pri predchádzajúcom zákone o cestnej dani. Tento zákon neprerokúvať aj preto, že verím svojim kolegom, ktorí deklarovali, že súčasťou návrhu tohto zákona malo byť aj stanovisko prerokovania v tripartite, toto neexistuje. My prerokúvame zákony, ktoré sú pripravené horúcou ihlou neodborne, a prerokúvame ich v rozpore so zákonom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
K vystúpeniu pána poslanca sa nehlási nikto s faktickou poznámkou.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, môžete predniesť svoju reč.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
skôr než pristúpim k samotnému meritu veci svojich pripomienok a poznámok k predkladanému návrhu zákona, dovoľte mi, aby som zopakoval skutočnosť, že my tu rokujeme v rozpore s platnou legislatívou, v rozpore s platnými zákonmi, rokujeme napriek zákonom. Ignoruje sa v tejto snemovni zákon o tripartite. Ignorujú sa v tejto snemovni sociálni partneri, a to zamestnávateľské zväzy aj odbory. Ignoruje sa to zo strany vlády a poslanecký zbor súčasnej koalície takýto stav protizákonnosti odobril ako legitímny.
Pripomínam predovšetkým tým partnerom z koalície, ktorí o sebe tvrdia, že sú takzvaní sociálne orientovaní, Strana občianskeho porozumenia, Strana demokratickej ľavice, že ignorujete sociálnych partnerov tripartity. To je mimoriadne závažný fakt. Pripomínam skutočnosť, že kandidáti do súčasnej vládnej koalície, pán Krumpolec, pán Mesiarik, ktorí boli kandidáti za Konfederáciu odborových zväzov, ignorujú túto skutočnosť a my postupujeme v tejto snemovni v rozpore s platnými zákonmi, v rozpore so zákonom o tripartite, v rozpore so záujmami odborárov a zamestnávateľských zväzov.
K samotnému meritu veci. Zdraženie uhľovodíkových palív a mazív, čo je vlastne podstatou problému prerokúvanej novely zákona, zapadá do kontextu od nového roku spolu so zvýšením cien plynu o 35 %, so zvýšením cien elektrickej energie o 30 % a následným na to nadväzujúcim zvýšením cien mazutu pre teplárne, to znamená, toto sa všetko premietne do problematiky nákladov a cien pre všetky domácnosti, pre celú podnikateľskú sféru, a to aj v oblasti tepelného hospodárstva.
Predkladaný návrh zákona v podstate je bezkoncepčný, pretože bol vymyslený, predložený a vyrobený doslova len ako záplata na dieru, keď bolo treba vykryť čosi, čo ministerstvu financií neprešlo, tak sa následne vymyslel rýchlo, rýchlo, aby sa naplnila príjmová časť štátneho rozpočtu o chýbajúcu 2,5 mld., ako tu bolo deklarované zo strany ministerky financií.
Dámy a páni, tento návrh zákona predovšetkým ignoruje komplexnosť posúdenia toho, čo sa predkladá, a komplexnosť toho, či sa vlastne dosiahne to, čo sa od toho chce. Tvrdím, že sa to nedosiahne. Práve naopak, dosiahne sa kontraproduktívny výsledok, pretože dôsledkom tejto novely zákona nebude rast príjmov štátneho rozpočtu, ale, naopak, pokles príjmov štátneho rozpočtu. To nie je zákon na príjmovú časť, ale na pokles príjmovej časti. Zdôvodním prečo. Najväčšími spotrebiteľmi uhľovodíkových palív a mazív v tomto štáte sú nasledovní spotrebitelia: Sú to predovšetkým Železnice Slovenskej republiky, ktoré neplatia v súčasnosti do Sociálnej poisťovne, neplatia do zdravotnej poisťovne, ktorým štát neplatí za záväzky v rámci výkonov vo verejnom záujme, a vzniká zaokruhovanie neplatenia. Štát neplatí železnici, železnica neodvádza štátu. Moja otázka teda znie: Ako sa získa príjem z takéhoto zaokruhovaného bludného kruhu, keď sa zvýši cena paliva, nafty a mazív pre železnice, ktoré sú fakticky najväčším spotrebiteľom týchto komodít?
Ďalším veľmi významným spotrebiteľom uhľovodíkových palív je poľnohospodárstvo a celý pôdohospodársky sektor. Moja otázka znie: Aké príjmy z tohto vyplynú? Má pôdohospodársky sektor zvýšený príjem, alebo nemá zvýšený príjem? Je dusený najnehoráznejším spôsobom, to znamená, ak uhľovodíkové palivá pre pôdohospodársky sektor zdražejú, výsledkom bude jedine to, že pôdohospodársky sektor bude menej produkovať, menej spotrebúvať palív na potrebné účely, ktoré na obrábanie pôdy a na zakladanie úrody sú potrebné. Takže vyplynie z toho príjem pre štátnu pokladnicu, alebo pokles príjmu pre štátnu pokladnicu?
Ďalšími partnermi, ktorí sú veľkí spotrebitelia uhľovodíkových palív a mazív, je Slovenská autobusová doprava. Jej stav tu už bol veľa ráz popisovaný, takže je takmer zbytočné uvádzať známe veci, ale napriek tomu dovolím si ich pripomenúť. Úplná väčšina podnikov Slovenskej autobusovej dopravy je v stave krachu. Desať podnikov je fakticky v bankrotovom stave. A zdraženie uhľovodíkových palív pre autobusovú dopravu bude znamenať iba jediné, že budú obmedzovať spoje, ktoré sú už teraz katastroficky nízke, že sa bude zdražovať cestovné, ktoré je už teraz drahé, a tento bludný okruh sa zaokruhuje a premietne do ďalších okruhov nášho hospodárstva.
Klesajúca železničná doprava a znefunkčňovanie regionálnych tratí, zhoršovanie Slovenskej autobusovej dopravy a prepravy, jej cenových parametrov pre obyvateľov znamená uväznenie nezamestnaných v bydliskách a znemožnenie ich pohybov hromadnou dopravou pri ich hľadaní práce, pretože v mieste bydliska dnes prácu nenájde skoro nikto. Tieto skutočnosti sa premietnu do znevýhodnenia dochádzky do zamestnania. To nekonečné zdražovanie cestovného a zhoršovanie intervalov hromadnej dopravy má za dôsledok iba jedine to, že vlastne dochádzka do zamestnania prestáva byť zaujímavá. Zamestnanec viac prevozí, ako zarobí.
Pri likvidácii, pri zoslabovaní lekárskej starostlivosti, pri privatizácii a rušení viacerých nemocníc a polikliník vyžaduje sa alebo predpokladá sa dochádzka za lekárskou starostlivosťou na väčšie vzdialenosti. Zdražením uhľovodíkových palív, zdražením cestovného a zhoršenou dochádzkou železničnou a autobusovou dopravou sa toto zlepší? Opak je pravdou.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, pani ministerka hneď príde. Musela odísť.
Poslanec R. Hofbauer:
Ja hneď budem pokračovať, keď príde.
(Hlasy z pléna.)
Ďakujem, pán Mikloško.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani ministerka, čakáme na vás.
Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Priemety zvýšenia cien uhľovodíkových palív a mazív sa premietnu prakticky do všetkých výrobkov a do všetkých služieb, počnúc cestovným ruchom a končiac najposlednejším produktom, ktorý sa vyrába, distribuuje a predáva. Takže toto spôsobí ďalšiu špirálu zdražovania.
Predkladatelia vychádzajú z hypotézy Bratislavy ako charakteristickej vzorky pre celé Slovensko. Bratislava nie je charakteristickou vzorkou pre celé Slovensko. Stačí sa pozrieť na parkovisko pred Národnou radou a pozrieť, aké automobily tam parkujú. To sú všetko miliónové automobily ľudí, ktorým na tom nezáleží, či benzín stojí 28 korún alebo 35 korún. Ale toto nie je vzorka obyvateľov Slovenska, zamestnancov, nezamestnaných.
Nedávno som si vypočul veľmi zaujímavý prognostický názor pána Bútoru, ktorý prognózoval sociálny pokoj a sociálnu nečinnosť na Slovensku. Pán Bútora sa zjavne pohyboval veľa v Spojených štátoch amerických, ale po Slovensku nie, pretože situácia na Slovensku, na slovenskom vidieku je diametrálne odlišná a v súčasnosti sa blíži k stavu sociálneho zúfalstva. Takže, dámy a páni, v budúcom roku tento stav pri zvýšení cien plynu o 35 %, elektriny o 30, zdraženia tepla, zdraženia uhľovodíkových palív a mazív a následného premietnutia do celej sféry hospodárstva, do cien, do životnej úrovne sa dostane za hranicu sociálneho pokoja, sociálneho zmieru, sociálnej nečinnosti. Ja by som na vašom mieste nepodceňoval túto skutočnosť a odporúčal by som každému z vás, aby ste sa nad týmto veľmi vážne zamysleli, pretože to nie je otázka toho, či sa to tu odhlasuje, ale to je otázka oveľa závažnejšia, ktorá sa premietne v budúcom kalendárnom roku na každého aj z tu prítomných poslancov.
A ešte na záver. Pani ministerka, ja hlboko obdivujem vašu schopnosť postaviť sa za túto tribúnu a s ľadovou tvárou klamať túto poslaneckú snemovňu a klamať aj verejnosť, pretože tvrdenie o 30-percentnom zlacnení stavebných prác na diaľnicu v tomto kalendárnom roku, to je nehorázne klamstvo. Iste ste si to jednoducho vymysleli. Ak takéhoto čosi sa dopúšťate, tak dovoľte, to je mimo rámca akejkoľvek korektnosti predstaviteľa vlády.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať pán poslanec Kalman a pán poslanec Gašparovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Kalman, nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem.
Ja chcem pre objektívnosť korigovať vyjadrenie pána kolegu Hofbauera. Keď hovoril o protizákonnosti prerokúvania tohto materiálu, keď menoval aj niektorých mojich bývalých kolegov v odboroch, resp. kolegov v tripartite, tak musím priznať, že pán Krumpolec hlasoval za návrh, aby tu bolo predložené stanovisko sociálnych partnerov, a pán Mesiarik tiež nebol proti, ale pán Mesiarik sa zdržal hlasovania. A keď už hovorím, tak ešte jednu pripomienku v tejto súvislosti, pán podpredseda. Z 93 hlasujúcich 66 nebolo proti tomu, aby tu sociálni partneri doručili svoje stanovisko alebo stanoviská. Takže aj to hovorí o tom, aká je nálada a čo si poslanci v parlamente o mojej požiadavke mysleli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som len vystúpenie pána poslanca Hofbauera doplniť, pokiaľ ide o predstavu vlády, akou formou chce dohnať schodok do rozpočtu vyše 2,5 mld. korún so zameraním sa na občana, na tie vrstvy občanov Slovenskej republiky, ktoré majú problémy vychádzať denne zo svojho rodinného rozpočtu.
Je nemysliteľné, aby týmto spôsobom dochádzalo k zvýšeniu dane napríklad aj mazív, ktoré prerokúvame bez toho, že by sme nepovedali, aký odraz to bude mať na sociálne vrstvy. Priam katastrofický. V poslednom období som bol viac ráz vonku medzi občanmi a len k benzínu a nafte povedali, že ak vyjde tá cena tak, ako predkladá ministerstvo, čo znamená, že je to zrejme len 50 %, bude to ešte viac, budú si môcť kúpiť raz za mesiac benzín do nádrže, aj to sa prevezú len v sobotu a nedeľu s deťmi. Väčšina z nich, keďže Slovensko za prácou migruje, chodí do zamestnania, takže do ich rodinných rozpočtov to tak zasiahne, že budú rozmýšľať o tom, či budú môcť chodiť vôbec do zamestnania, pretože sa im to nevyplatí. Zvýši sa zase nápor na sociálnu sieť. Budú ďalšie výdavky. Takto z možného zisku peňazí do rozpočtu bude skôr veľká diera a mínus, pretože sa budú musieť vypĺňať sociálne programy. A nafta. Veď naftou sa dováža skoro každý tovar do spotrebnej siete, to sa zase všetko premietne v cenách. Čiže, pani ministerka, nie je to pravda, že to občanov nepostihne. Postihne to veľmi tvrdo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
dámy a páni,
vládny návrh zákona číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív (tlač 440). Chcel by som úvodom povedať, že veľmi veľa z toho, čo som tu dnes chcel povedať, povedal vo svojej faktickej poznámke pán Dr. Gašparovič, a preto sa k tomu nebudem vracať. Obmedzím sa len na veľmi stručnú poznámku. Ak dovolíte, dámy a páni, vrátim sa k toľkokrát na verejnosti pretriasanej dani z motorových vozidiel.
Všetci si veľmi dobre pamätáme, čo tento návrh spôsobil hlavne v radoch koalície. Na tlak poslancov, hlavne koalície, sa tento návrh zákona alebo tento návrh dane, ktorú pani ministerka alebo ministerstvo financií pripravilo, zastavil už v Legislatívnej rade vlády a nedostal sa tento návrh ani do parlamentu. Samozrejme, že tým vznikla v rozpočte na príjmovej stránke diera 2,5 mld. Bolo ju treba nahradiť nejakým spôsobom, tak sa hľadal spôsob. A na ministerstve financií prišli na to, že jediný možný spôsob, ako zaplátať túto dieru, je zvýšiť spotrebné dane. Spotrebné dane na uhľovodíkové palivá a mazivá, tabak a tabakové výrobky, lieh a pivo. Samozrejme, že keď sa vrátim do veľmi jednoduchej matematiky, je jasné, že spotrebná daň z motorových vozidiel by sa bola s určitým odstupňovaním dotkla iba tých obyvateľov Slovenska, ktorí vlastnia motorové vozidlo. Oproti tomu dane spotrebného charakteru, ktoré som teraz vymenoval, sa dotýkajú všetkých občanov Slovenska bez rozdielu. Presne tak, ako to pán Gašparovič predo mnou hovoril. Ide hlavne o dopravu do zamestnania, o zvýšenie základných potravín, pretože aj tie sú rozvážané, a ide o ďalšie veci, ktoré vyplývajú z toho, že bude zdražený benzín a nafta.
Zo samotného zdraženia pre uhľovodíkové palivá a mazivá predpokladá štátny rozpočet zhruba 1,6 až 1,7 mld. korún. Myslím si, že je to dosť veľká suma a presne zastávam ten istý názor, že ak sa benzín zvýši o 2,50 Sk na liter, bude to mať opäť úplne opačný charakter. Jazdiť budú skutočne iba podnikatelia na podnikateľské účely, obmedzí sa rodinná spotreba, pretože jednoducho obyvatelia Slovenska...
(Ruch v sále.)
Pán predseda, mohol by som poprosiť, keby poslanci venovali pozornosť alebo išli sa baviť von.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste nerušili rokovanie Národnej rady. Pán poslanec Zajac.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj cteným poslancom.
Svojím vystúpením som chcel upozorniť na to, že skutočná situácia na Slovensku v záťaži obyvateľstva je veľmi vysoká a obyvatelia sa nachádzajú na hranici biedy, skutočne až tak ďaleko, že si dnes pomaly, ale isto prepočítavajú, čo budú platiť, čo nebudú platiť. Obávam sa, že pri ďalšom zdražení, ktoré sa ich bytostne dotkne, budú musieť rozmýšľať už až nad takým charakterom riešenia svojich vecí, že buďto prestanú platiť nájomné, alebo skrátka pravdepodobne budú hladovať, pretože tie príjmy, ktoré sú do rodinného rozpočtu, nedokážu vykryť celú daňovú záťaž, ktorá je v poslednom období na nich kladená.
Som presvedčený, že peniaze by sme do rozpočtu mali naháňať cez iné opatrenia, ktoré by boli hlavne systémového charakteru a nielen cez riešenia, ktoré sú kladené na plecia občanov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
pani ministerka,
vážená Národná rada,
ja by som chcel vysloviť súhlas s tým, čo hovoril pán poslanec. Keď niečo zvýšime alebo keď zvýšime nejakú daň a to znamená aj cenu, to ešte neznamená, že sa zvýši príjem do štátneho rozpočtu a už vôbec nie v takom rozsahu, ako sa tu očakáva, 1,6 mld. Sk. Občania Slovenskej republiky ako fyzické osoby sú zrejme už v takom stave, že budú musieť šetriť, a teda budú sa pohonné hmoty kupovať v menšom množstve, ale dotkne sa to aj podnikateľov, hlavne malých podnikateľov, mnoho je už teraz na hranici krachu a, samozrejme, budú musieť oveľa viac šetriť alebo budú zvyšovať ceny. Skôr je pravdepodobnejšie, že ani zďaleka týmito drastickými opatreniami sa tak výrazne, alebo tak ako sa očakáva, nezvýši príjem do štátneho rozpočtu.
Chcel by som uviesť jeden príklad. V roku 1993 bola zvýšená cena pitnej vody a čuduj sa, svete, už nasledujúci rok sa znížila spotreba pitnej vody o 20 %, skoro o štvrtinu. Teda bolo by treba počítať aj s takýmito úvahami.