Čtvrtek 18. listopadu 1999

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec J. Zlocha:

Dám aj doplňujúcu otázku, ale na záver.

Vážený pán minister,

skutočne, človek si už zvykol, že vy neplníte ani volebné sľuby, neplníte ani volebný program. Sľubovali ste všeličo a nakoniec učitelia vyjadrili svoj názor na školstvo aj na vládu vo včerajšom štrajku. Za vás sa objavil úplne nový fenomén v školstve, odporúčam vám prečítať si jeden článok v Novom Čase na strane 3, kde sa jednoznačne hovorí, že učitelia sa boja. Chvalabohu, počas vlády predsedu Mečiara sa učitelia nebáli, vyjadrovali svoj názor. Ak budete skutočne takto pokračovať, tak v roku 2001 budete mať na škole len dôchodcov. Pán poslanec Ištván pánovi predsedovi vlády ďakoval za to, čo všetko vláda urobila pre školstvo. Ja by som mohol byť trošku ironický a poďakovať vám tiež za to, ak budete takto pokračovať, tak určite väčšinu voličov, ktorí vás volili, či za SDĽ, alebo koalíciu, určite ste ich už stratili. Väčšina už tieto stanoviská vyjadrovala práve včera. Teda chcete takto pokračovať ďalej, aby sme v roku 2001 mali v školstve pedagogické zbory zložené len z dôchodkýň?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážený pán poslanec,

najprv zareagujem vecne. Keď ste taký múdry dnes, prečo ste ten fond nezriadili za vašej vlády? Prečo ste to neurobili, čo vám bránilo? Ja som vám uviedol dôvody, ktoré možno aj váš rezort, keď ste boli ministrom, namietal voči zriadeniu Pôžičkového fondu pre začínajúcich učiteľov. My sme ho na rok 2001 dali preto, aby sme nevodili učiteľov za nos, ale dovtedy boli schopní vyriešiť práve tú finančnú stránku celého problému, odkiaľ zoberieme prostriedky na to, aby sme boli schopní motivovať učiteľov zriadením takéhoto fondu. To bol vlastne hlavný problém. Legislatívne ho pripravila pani ministerka ešte v minulom volebnom období a v tom hlavný problém nie je. Takže z hľadiska vecnej stránky ste podľa mňa na zlej adrese.

Ak hovoríte, že včera učitelia vyjadrovali strach a že sa učitelia boja, ja mám presne opačné informácie. Za vašej vlády ste zastrašovali učiteľov prostredníctvom pracovníkov štátnej správy, riaditeľov školských správ, okresných a krajských úradov, jednoducho preto, aby sa neodvážili prejaviť svoj názor, pretože z toho budú mať problémy. Mňa sa na zhromaždení v Galante v utorok, keď som bol, pýtali učitelia, pán minister, môžeme sa zúčastniť výstražného štrajku? Ja som povedal, je to odborové právo. Máte to možnosť urobiť, to, čo ste nemali možnosť urobiť za predošlej vlády, pretože skutočne boli zastrašovaní, že z toho budú mať postihy a že z toho budú mať problémy. Ja beriem sociálneho partnera ako skutočného partnera, od ktorého čakám, že dokáže kultivovaným a zákonným spôsobom presadzovať svoje požiadavky. Na základe včerajšieho zhromaždenia som sa dnes stretol s novozvoleným predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a spoločne sme diskutovali o tom, ako ten proces, ktorý sa včera uskutočnil, premeniť na dialóg. To znamená na hľadanie riešení tých otázok, o ktorých ste vy hovorili, aby sme v školstve mali aj mladých ľudí, aby školstvo bolo zabezpečené lepšie, ako je teraz, pretože je to naša spoločná zodpovednosť.

Toľko, pán poslanec.

Predseda NR SR J. Migaš:

Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre podpredsedu vlády Hamžíka. Otázka znie: "Nedostatok investícií zo zahraničia ste vysvetľovali čakaním investorov zo Západu na výsledky volieb v roku 1998 a teraz že čakajú na samit v Helsinkách. Aké výhovorky si pripravujete pre prípad, že sa investície ani potom nezvýšia?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR P. Hamžík:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

vážený pán poslanec,

tešil som sa na túto otázku už niekoľko týždňov. Konečne bola vylosovaná. Jej znenie ani formulácia však vedú k dojmu, že vo vašej otázke nejde o zahraničné investície a ich prílev. Ak by to bolo tak, tak by táto otázka bola v súlade s § 131 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky adresovaná inému členovi vlády. Sústredím sa preto na podstatu vašej otázky a odpovedám, že sa nezvyknem vyhovárať. Táto otázka ma však viedla k opätovnému pripomenutiu si, prečo u nás až dodnes nie je dostatok zahraničných investícií. To však uvediem až v odpovedi na vašu prípadnú doplňujúcu otázku.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Poslanec J. Zlocha:

Vážená Národná rada,

ja sa nezvyknem pýtať na niečo, čo ste nepovedali. To je citát z novín alebo vaše stanovisko, ktoré ste povedali v novinách. A presne som si ho odpísal, kde ste sa vyhovárali a vy ste mi nedali odpoveď na to, na čo sa budete vyhovárať. Ja vám môžem povedať, že aj vy, aj váš šéf ste sa vychvaľovali odbornosťou, stykmi a ako k nám bude tiecť kapitál. Ten kapitál za tento rok skutočne k nám vo veľkom množstve neprišiel, podľa štatistických údajov je to len 5,9 mld. korún. Za našej vlády alebo za roky 1998, keď podstatný čas bola vláda premiéra Mečiara, to bolo viac ako 16 mld. korún. Teda moja otázka je vcelku logická. Určite táto otázka nedáva spať ani viacerým ľuďom a pýtajú sa, kde je ten zahraničný kapitál a kde sú tí ľudia, ktorí si u nás mali podávať kľučky. To zasa hovoril váš šéf, že tu si kľučky bude podávať americký prezident Clinton, spolkový kancelár Kohl a anglická kráľovná. Zatiaľ, pokiaľ viem, tu nebol ani jeden a kľučky možno chytá niekto druhý. Ale ten stav alebo príčiny toho, že ten zahraničný kapitál nejde, je asi niekde inde. A myslím si, že najlepšie to vyjadruje výrok v jednom frankfurtskom denníku, ktorý sa o našej ekonomike vyjadril alebo charakterizoval ju výrazom "miserabel". A to je skutočne jednoznačná príčina, prečo k nám zahraničný kapitál nejde napriek tomu, že ste im umožnili, dali veľké výhody, pomaly zabíjate a ničíte našich podnikateľov. A mňa naozaj zaujíma, kedy k nám príde a kedy sa začne prejavovať vo väčšom investovaní.

To je všetko.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR P. Hamžík:

Vážený pán poslanec,

nemôžem sa vyjadrovať k tým výrokom, ktoré ste citovali zo zahraničnej tlače, pretože ich nepoznám a myslím si, že sú vytrhnuté z kontextu. Ale je pravda, že v Slovenskej republike, a to je skutočnosť, bez ohľadu na tie miliardy, ktoré ste spomínali, je v porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami neporovnateľne menej zahraničného kapitálu. V tom období, keď bol omnoho väčší záujem investovať v strednej a východnej Európe, ako je dnes, predchádzajúca vláda nevyužila existujúce možnosti. Jednou z hlavných príčin, prečo k nám kapitál neprišiel a prečo sa ešte nepresvedčil o úplne nových a stabilných podmienkach pri investovaní, a lepších podmienkach, je aj nestabilný vnútropolitický vývoj v predchádzajúcom volebnom období. Neistota v tomto smere u zahraničných investorov.

O týchto otázkach som hovoril aj na konferencii v Haagu pred niekoľkými týždňami a bolo potvrdené, že politicky stabilné pomery sú rozhodujúce pre zahraničného investora, pretože chce mať istotu. Príčin, prečo u nás nie je dodnes zahraničný kapitál v dostatočnej miere a prečo sme zmeškali to najvýhodnejšie obdobie na jeho prílev, je viacero. Jednou z nich je aj snaha rozdeliť majetky pre svojich prívržencov v predchádzajúcom období, spomalenie procesu liberalizácie ekonomiky. Aj z tohto dôvodu situáciu musí naprávať súčasná vláda. Takéto zlyhania z minulosti sa neľahko naprávajú a týka sa to aj začatia rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože nás stoja omnoho viac aj viac úsilia - a musím povedať -, aj viac ústupkov. Za to nemôže táto vláda. Táto vláda doviedla krajinu k rozhodnutiu, ja som o tom presvedčený, v Helsinkách, ktoré bude znamenať začatie rokovaní a začatie rokovaní, ktoré predovšetkým otvorí novú perspektívu na rozvoj ekonomiky Slovenska, na rast životnej úrovne a na stabilizáciu sociálnych pomerov.

Toľkoto k odpovedi na vašu doplňujúcu otázku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Koľko financií dala vláda na oddlženie základných a stredných škôl?"

Nech sa páči.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážená pani poslankyňa,

ja som vám mimoriadne vďačný za túto otázku, pretože mi umožňuje povedať, čo urobila táto vláda, aby zahasila požiar, ktorý ste založili ešte vy - a to hovorím aj kolegovi Zlochovi, pretože má veľký záujem o školstvo, a to opakovane.

Vývoj vo financovaní základných a stredných škôl sa už od prvých mesiacov tohto roku vyvíjal takým spôsobom, že v základných a stredných školách bolo zrejmé, že chýbajú finančné prostriedky. Jednoducho v roku 1998 ste pridelili peniaze na financovanie školstva zhruba na tri štvrťroky. Taký bol pokles oproti roku 1997 a v skutočnosti sa to prejavilo v tom, že školy boli nútené odkladať hradenie svojich faktúr a prešli do nového roku 1999 s dlhmi vo výške 700 mil. korún. Ak by to bolo 200, 300 mil., to bol obvyklý objem finančných prostriedkov, ktoré z rôznych dôvodov školy neboli schopné uhradiť aj v minulých rokoch. 700 mil. už ukazuje na systémovú chybu a tá sa v priebehu niekoľkých mesiacoch navŕšovala až na jednu miliardu. Tam už je zodpovednosť krajských úradov a riaditeľov škôl, ktorí s tými finančnými prostriedkami, ktoré boli pridelené na tento rok, narábali.

Vzhľadom na to, že situácia sa stále zhoršovala, školy neboli schopné utlmovať tie dlhy, ktoré si priniesli z minulého roku, ale naopak, sa nabaľovali.

Naše ministerstvo spracovalo analýzu a do vlády predložilo materiál Návrh na riešenie krízovej situácie v školstve, na základe ktorého vláda rozhodla. Vláda rozhodla o tom, že dlhy, ktoré sa dosť vyšplhali až na objem 1 078 mil., jednoducho je potrebné utlmiť. Utlmiť takým spôsobom, že zaviazala finančné prostriedky v jednotlivých kapitolách a rozhodla o účelovom uvoľnení finančných prostriedkov na neuhradené faktúry za predchádzajúce obdobie v celkovej výške 1 mld., teda 78 mil. zostalo nepokrytých. Táto suma bola rozdelená do troch etáp, pričom prvá etapa vo výške 350 mil. bola uvoľnená do konca augusta, druhá etapa tiež vo výške 350 mil. do konca septembra a tretia etapa vo výške zostávajúcich 300 mil. sa uvoľňuje v týchto dňoch. Tie prvé dve etapy boli určené predovšetkým na úhradu poplatkov za energie, teda poplatkov za vodu, elektrinu, teplo, to, čo školy spotrebovali, ale neboli schopné zaplatiť, či už v zimných mesiacoch minulého roku, alebo v zimných mesiacoch tohto kalendárneho roku. A z toho vlastne vznikali tie dlhy. Čiže uhradili sme prakticky všetky dlhy za energie, ktoré v celkovej výške 734 mil. na školách boli. Treba ešte poznamenať, že uvedené sumy, najmä tá posledná, sa rozdeľovali pre jednotlivé krajské úrady a ich odbory školstva diferencovane, pričom sa prihliadalo aj na sumu 400 mil. korún, ktorá bola uvoľnená na neuhradené faktúry pre krajské úrady už v štátnom rozpočte, ako o tom iste viete, pretože ste ho v parlamente prerokúvali a schvaľovali.

Toľko odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská, máte doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Moja otázka bola veľmi krátka a konkrétna, koľko dala vláda na oddlženie základných a stredných škôl. Zámerne som tú otázku povedala tak, pretože vláda na oddlženie škôl nedala nič. A presne takto sa to prezentovalo. Vláda dala na oddlženie, vláda iba zaviazala školstvu z tých málo peňazí, ktoré školstvo dostalo, niečo na zaplatenie faktúr. Napríklad pre vysoké školy tam bolo zaviazaných 224 mil. No a teraz veľkoryso vláda uvoľnila 1 %, čo je presne 42,7 mil. Čiže nevrátilo sa im ani to, čo im bolo zaviazané pre základné a stredné školy. Ja súhlasím s tým, že tie faktúry treba hradiť, že treba teda tú zadlženosť nejako likvidovať, ale netreba to prezentovať tak, že vláda dala, pretože vláda nedala nič. A ja sa teda znova pýtam, ako vláda mieni vrátiť, teraz sa moja otázka týka už iba vysokých škôl, keďže im vláda zaviazala kvôli oddlženosti základných a stredných škôl 224 mil., teraz im vrátila 42 mil., ako a kedy mieni vláda vrátiť ten zvyšok do 224 mil. vysokým školám.

Ďakujem.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Tak po prvé, pani poslankyňa, aby sme si rozumeli, čo sa vlastne stalo 11. augusta na zasadnutí vlády, keď sa zaviazali finančné prostriedky v celkovej výške 3,2 mld. korún. Zo všetkých kapitol, opakujem, zo všetkých kapitol boli zaviazané finančné prostriedky a v niektorých kapitolách v diferencovanej výške, to znamená aj z kapitol krajských úradov, aj z kapitoly ministerstva školstva. Ak by ste si 42,7 vynásobili 4, zistili by ste, že na vysokých školách sme zaviazali 171 mil. a tých 224 je celkový objem, ktorý bol zaviazaný na našej kapitole. Čiže ten rozdiel sme museli zaviazať na vlastnom úrade, niečo na učebnice, niečo na mládež. Takže na vysoké školy to bolo 171 mil., ktoré im prispeli k tomu, že bolo im oddlžené, aj okresné a krajské úrady, teda základné a stredné školy.

Z tých 3,2 mld. okrem toho vláda rozhodla, že 2 mld. uvoľní v prospech zdravotníctva na riešenie dlhov z minulých období a zvyšné finančné prostriedky boli určené na likvidáciu povodní. To znamená, vláda určila účel tých získaných prostriedkov, ktoré vznikli viazaním. Nie to, že zobrala školám a dala školám. Vláda zhromaždila objem a rozhodovala o naliehavosti použitia a rozhodla o tom, že dá základným a stredným školám práve preto, že tam bola situácia, ktorú som tu popísal a za ktorú aj vy nesiete svoju zodpovednosť.

To bolo rozhodnutie vlády, mohla to dať niekde inde. Mohla posúdiť, že povodne sú naliehavejšie ako dlhy škôl a v tom prípade by vaše vyjadrenie bolo iné. Čo sa týka zaviazania, áno, z krajských úradov v oblasti školstva, teda to, čo mali krajské úrady rezervované na financovanie škôl, bolo zaviazaných zhruba 800 mil. korún. Je to pravda, späť dostali jednu miliardu, ale realita je taká, že zaviazala vláda všetkým kapitolám jednoducho preto, že to bolo nutné a bolo potrebné nájsť finančné prostriedky na riešenie problémov školstva, zdravotníctva a povodní. Takže v takomto zmysle sa na ten problém pozerajme ako na úsilie vlády v tej situácii, v ktorej sme, finančnej, vyriešiť problémy, ktoré sme si sami nenarobili, ale ktoré sme povinní, keďže sme na seba prebrali zodpovednosť, riešiť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Siedmu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Súhlasíte s protestom vysokoškolských učiteľov - poslancov Národnej rady Slovenskej republiky?"

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážená pani poslankyňa,

musím vás sklamať, ale nikto z vás, ktorí ste protestovali, mi ten protest nedoručil a nedovolil by som si vyjadrovať sa k protestu na základe novinových informácií, lebo zaregistroval som, že poslanci-vysokoškolskí učitelia za HZDS podpísali nejaký protest, ale keďže jeho text nepoznám, nemôžem sa vyjadriť k meritu vašej otázky. Poviem vám len, že máte právo protestovať. A či s tým ja súhlasím, alebo nesúhlasím, je zrejme irelevantné.

Toľko. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán minister,

ja ako podpredsedníčka vlády som tiež dostávala otázky na veci, ktoré odzneli v tlači alebo ktoré sa udiali v našom spoločenskom živote. Na vašom ministerstve máte dostatok pracovníkov a máte aj poradcov, ktorí mohli tento protest, pretože bol odpublikovaný aj v tlači, vám zaobstarať. Takže si myslím, že ste sa veľmi rád vyhli otázke. Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom poslaneckom klube má 12 vysokoškolských učiteľov, ktorí vyjadrili nespokojnosť s postupom ministerstva školstva pri prerokúvaní s Akreditačnou komisiou na zrušenie príslušných fakúlt, nebudem uvádzať ktorých, ako aj s postupom viazania finančných prostriedkov, zníženia pomocného personálu na školách vo výške 10 % a podobne. Konečne sú aj informácie, že ani na odstupné pre tých 10 % nemáte ešte zabezpečené financie. Navyše sme vyjadrili nespokojnosť, že vlastne takýmito postupmi sa likviduje slovenské a hlavne vysoké školstvo, ktoré je na vysokej odbornej úrovni, a absolventi týchto škôl v zahraničí mali veľmi dobré renomé, čoho dôkazom je, že sa aj vždy uplatnili. Tento protest vyjadruje nespokojnosť vysokoškolských učiteľov-poslancov s doterajšími postupmi v oblasti školstva. Ja si veľmi dobre pamätám, ako ste kritizovali našu vládu, že nedáva dosť školstvu...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážená pani poslankyňa,

stručne zareagujem. Ak ste naozaj chceli dosiahnuť, aby som vám dal vecnú odpoveď, tak by ste mohli urobiť to, že by ste mi boli ten protest doručili. Zrejme nebol určený mne a ja sa teda môžem k nemu vyjadriť na základe toho, čo ste teraz povedali.

O zrušení príslušných fakúlt, zrejme ste mali na mysli novovytvorené vysoké školy alebo samotné vysoké školy, nikto z nás neuvažuje. Jednoducho sme ponúkli iné alternatívy, ja som ich prezentoval v pondelok na tlačovej konferencii. Iste tlačový a informačný odbor HZDS robí podrobný monitoring, ktorý vám poskytne, aby ste sa mohli oboznámiť s týmto stanoviskom.

Čo sa týka viazania finančných prostriedkov na vysoké školy, to už som vysvetľoval predovšetkým pani kolegyni, že jednoducho bolo nutné nájsť finančné prostriedky vo všetkých kapitolách. Pravda je taká, že vysokých škôl sa to dotklo mimoriadne bolestne a rozhodnutia niektorých vysokých škôl o skrátení zimného semestra jednoducho signalizovali, že je potrebné s tým niečo urobiť. Vláda rozhodla o čiastočnom zmiernení tohto viazania. Včera vláda rokovala aj o 10-percentnom znížení nepedagogických pracovníkov na vysokých školách, pretože rektori namietali, že vývoj za uplynulých 10 rokov bol taký, že ten počet nepedagogických pracovníkov sa znížil. A je to pravda, čísla to dokazujú, napriek tomu, že počet študentov na vysokých školách výrazne narástol. Konečné rozhodnutie vlády v tejto veci je také, že trvá na rozhodnutí o znížení objemu prostriedkov na nepedagogických pracovníkov, ale rozhodlo sa vytvoriť priestor pre rektorov, resp. dekanov, aby dokázali tento krok riešiť v súlade so zákonom o vysokých školách, teda s tou časťou, kde sa hovorí, že štruktúru a počet pracovníkov fakulty určuje akademický senát. Vláda teda včera rozhodla, že záväzný limit počtu pracovníkov, ktorý sa uplatňoval od roku 1999 a mal sa preniesť aj do roku 2000, sa vo vzťahu k vysokým školám bude chápať ako orientačný ukazovateľ. Čiže objem prostriedkov bude nižší, ale rektor, resp. dekan môže v rámci svojej právomoci vyriešiť ten problém v podstatne variabilnejšom priestore.

Čo sa týka odstupného, to sa týka prepúšťania pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl a je to problém, o ktorom bude ešte diskutovať vláda a predpokladám, že aj Národná rada Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ôsmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Prečo sa odďaľuje naplnenie túžby občanov v obci Kostoľany nad Hornádom - oddelenie od obce Družstevnej pri Hornáde?"

Pán minister, máte ešte minútu.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Budem rýchlo čítať.

Vo svojich otázkach žiadate, pán poslanec, odpoveď týkajúcu sa rozdelenia obce Družstevná pri Hornáde, okres Košice-okolie, Košický kraj, a vytvorenie novej obce s názvom Kostoľany nad Hornádom z rovnomennej súčasnej časti obce. Obec Družstevná pri Hornáde vznikla s účinnosťou od 1. 7. 1960 na základe uznesenia plenárneho zasadnutia Krajského národného výboru v Košiciach. Týmto uznesením boli zlúčené samostatné obce Kostoľany nad Hornádom, Malá Vieska a Tepličany do jednej obce, ktorej bol určený názov Družstevná pri Hornáde. Zlúčené obce sa s pôvodnými názvami stali a sú aj doteraz časťami obce Družstevná pri Hornáde. Znamená to, že žiadna obec s názvom Kostoľany nad Hornádom v Slovenskej republike neexistuje. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky obec zriaďuje, zrušuje alebo rozdeľuje vláda Slovenskej republiky, a to nariadením vlády. Rozhodnúť o rozdelení obce môže vláda iba so súhlasom občanov na základe stanoviska krajského úradu. Náležitosti potrebné na rozdelenie obce, ktoré sa týkajú najmä spôsobu získania súhlasu obce a usporiadania majetkových a ostatných vzťahov medzi pôvodnom obcou a odčleňujúcou sa časťou obce, sú upravené v zákone Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Platné hlasovanie obyvateľov časti obce Kostoľany nad Hornádom o odčlenení od obce Družstevná pri Hornáde sa uskutočnilo 27. júna minulého roku. Žiadosť obce Družstevná pri Hornáde o rozdelení obce spolu so stanoviskom Krajského úradu v Košiciach bola doručená na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 3. marca tohto roku.

Po posúdení žiadosti ministerstvom vnútra listom z 22. marca tohto roku požiadal Krajský úrad v Košiciach starostu obce Družstevná pri Hornáde o doplnenie podkladov k žiadosti a upresnenie niektorých údajov v zmysle ustanovení zákona o majetku obcí a o rozpočtových pravidlách, ktoré tiež upravujú problematiku rozdeľovania a zlučovania obcí. Doplnenie žiadosti o požadované doklady bolo ministerstvu vnútra doručené 30. júna tohto roku. Keďže ministerstvo vnútra predložilo vláde Slovenskej republiky žiadosti iných obcí o rozdelenie v máji 1999 a vláda o nich rozhodla v júni 1999 nariadením vlády číslo 167/1999 Z. z., nemohla byť žiadosť obce Družstevná pri Hornáde ohľadom rozdelenia obce pripojená k týmto žiadostiam obcí. Preto bude žiadosť obce Družstevná pri Hornáde spolu so žiadosťami ďalších obcí o územné zmeny predložená vláde na rozhodnutie v decembri tohto roku.

K vašim otázkam treba uviesť, že ministerstvo vnútra hlasovanie obyvateľov - miestne referendum - jednej časti obce Družstevná pri Hornáde rešpektuje, naplnenie ich túžby neodďaľuje, nezdržiava. Vyžaduje len predloženie kompletných a kvalitných podkladov, aby v budúcnosti po zriadení novej obce vládou nevzniklo medzi obcami nepriateľstvo ústiace často do dlhodobých súdnych sporov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, ďakujem.

Čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný, končím bod - hodina otázok.

Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

Budeme pokračovať v prerokúvaní zákona, ktorým sme prerušili rokovanie pred obedňajšou prestávkou.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní o zákone o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

Začali sme rozpravu k tomuto bodu programu. Vznikol tu jeden problém na základe procedurálneho návrhu pána poslanca Gašparoviča. Rokoval ústavnoprávny výbor, takže prosím predsedu ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vzniknutej otázky.

Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem, pán podpredseda.

Vážené kolegyne a kolegovia,

vážení hostia,

ústavnoprávny výbor prerokoval v súlade s § 46 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k požiadavke predsedajúceho 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Migaša zo dňa 18. novembra 1999 k rokovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, schválil toto stanovisko a poveril ma, aby som o tom informoval Národnú radu Slovenskej republiky.

Dovoľte mi citovať zo stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto problému. "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval na svojej 57. schôdzi na základe požiadavky predsedajúceho 22. schôdze pána Migaša zo dňa 18. novembra 1999 k rokovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1999 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na postup uvedený v zákone číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve toto stanovisko:

Podľa § 3 ods. 2 písm. b) a § 3 zákona číslo 106/1996 Z. z. o tripartite sa dohodujú stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 6 zákona číslo 106/1996 Z. z. o tripartite pri návrhoch zákonov sú dohovory, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného Národnej rade Slovenskej republiky. Nejde však o obligatórnu súčasť všeobecnej časti dôvodovej správy aj vzhľadom na to, že z mechanizmu dohovoru ustanoveného zákonom číslo 106/1999 Z. z. o tripartite vyplýva, že k schváleniu dohody, stanoviska alebo odporúčania nemusí dôjsť. Logickým výkladom možno konštatovať, že neposkytnutie stanoviska subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom legislatívneho procesu, sa nemôže zablokovať zákonodarný proces.

Z uvedeného vyplýva, že ak vládny návrh zákona neobsahuje stanovisko podľa § 6 ods. 6 zákona číslo 106/1999 Z. z. o tripartite, nemôže byť táto skutočnosť dôvodom na zastavenie legislatívneho procesu. Takže zákon číslo 106/1999 Z. z. o tripartite nestanovuje v tejto súvislosti žiadnu sankciu. Predmetný návrh zákona je možné prerokovať v Národnej rade Slovenskej republiky."

Toľko stanovisko ústavnoprávneho výboru.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán predseda.

Pýtam sa, či poslanci, ktorí sa hlásia, majú procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Keltošová, nebola otvorená rozprava, ja som sa potom pýtal pána predsedu. Momentálne vám nemôžem dať dvojminútové faktické poznámky, to znamená, že máte možnosť vystúpiť v rámci jednej minúty.

Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Otvorili ste rozpravu, na začiatku ste povedali, že budeme pokračovať v rozprave k predloženému zákonu, a do toho vstúpil predseda ústavnoprávneho výboru.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Upozorňujem vás, pán poslanec, ja som sa potom pýtal predsedajúceho pána predsedu, on ešte neotvoril rozpravu, takže zatiaľ sme si vypočuli len názor ústavnoprávneho výboru. Ak si prečítate § 146 rokovacieho poriadku, je to jednoznačné, rozhoduje o tom až po vypočutí stanoviska ústavnoprávneho výboru predsedajúci.

Nech sa páči, pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci, aby ústavnoprávny výbor zasadol opätovne a prehodnotil toto svoje stanovisko. Odôvodnenie:

Vážené kolegyne, kolegovia, nehoráznosť, ktorá tu odznela, je asi takého obsahu, že 75 % zákonov prijatých touto snemovňou nie je vynútiteľných, pretože neobsahujú sankciu. Ak toto má byť dôvod, ako ho tu prezentoval pán predseda výboru, tak je to trápne, smiešne a v tom prípade treba nielen túto snemovňu rozpustiť, ale aj štátny zväzok, pretože v tomto štáte potom neplatia žiadne zákony.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem.

Pán podpredseda, rokovania ústavnoprávneho výboru som sa zúčastnil ja aj pán poslanec Brňák. Chcem povedať poslancom, že sme hlasovali proti tomuto uzneseniu, boli sme prehlasovaní, čo je, samozrejme, v poriadku. Chcem však dať procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone ďalej nerozhodovali, aby sme ho vrátili vláde, aby vláda dodržala ustanovenie aspoň § 6 ods. 7 tohto zákona, kde sa hovorí, že ak nedôjde k žiadnej dohode a k rozhodnutiu, ak niektorý zo sociálnych partnerov nesúhlasí s prerokovaným materiálom alebo s navrhnutými závermi k nemu, plenárne zasadnutie prerokuje takýto materiál znova. Čiže nevyužila sa táto možnosť podľa všetkého, ako sme pri rokovaní v ústavnoprávnom výbore hovorili, kde bola aj pani ministerka. Navrhujem preto, dajme hlasovať o vrátení vláde a nech ho znovu prerokuje s tripartitou.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, podľa mojich znalostí o tomto návrhu pána poslanca Kalmana už sa hlasovalo. Áno, ale ten návrh je totožný.

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Pán predsedajúci, ideme proti zákonu o tripartite, pretože predseda Orosz povedal, že sociálni partneri nedali stanovisko. Je to chyba ministerstva, že to stanovisko akékoľvek, kladné, záporné, neutrálne, nevyžiadala. Jednoducho my máme právo ako poslanci podľa zákona dostať vo všeobecnej dôvodovej správe stanovisko. Pán poslanec Orosz hovoril, že to nie je obligatórne. To nie je pravda. Ak sa napíše, pán poslanec, že stanovisko sociálnych partnerov je súčasťou všeobecnej dôvodovej správy, tak je to obligatórne. Ak by tam bolo slovo "môže byť" súčasťou dôvodovej správy, tak potom vy máte pravdu, ale teraz sa mýlite. Čiže môj procedurálny návrh je vrátiť vláde, požiadať o stanoviská sociálnych partnerov a predložiť do snemovne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

mám obdobný návrh ako pán poslanec Gašparovič, pretože v prvom prípade sa rozhodovalo o § 6 ods. 6 a § 6 ods. 7 hovorí, že ak nie je stanovisko, opätovne sa má plenárne rokovanie uskutočniť.

K stanovisku ústavnoprávneho výboru len toľko. Nikdy sa nedáva sankcia vláde, pretože je hanbou, keby sme uznali nepriamo, že vláda neplní svoje zákonné povinnosti. V legislatíve niet orgánu, ktorý by uplatňoval potom sankciu vláde, pretože jediná sankcia na vládu, na všetky jej neplnenia povinností je jej odvolanie. Ale ja si myslím, že vláda by mala zvážiť a aj parlament, že plnenie povinností a zákonov je nutnosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Keďže neprešiel môj prvý procedurálny návrh, dávam druhý procedurálny návrh. Žiadam, aby predkladateľ alebo vedenie Národnej rady zabezpečilo okamžite dodanie stanovísk sociálnych partnerov, ktoré boli predložené v Rade hospodárskej a sociálnej dohody pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, a až potom pokračovať v rokovaní k tomuto zákonu. Vôbec ústavnoprávny výbor nepochopil moju pripomienku a potom pripomienku pána Gašparoviča. Nám išlo o to, aby plénum Národnej rady bolo informované o stanoviskách sociálnych partnerov, tých sociálnych partnerov, na čo máme jednak právo a čo ste i vy požadovali, že budete akceptovať. Tak ich akceptujte. Čoho sa bojíme? Bojíme sa tých stanovísk, bojíme sa tých pripomienok, ktoré tam vzniesli? V mene svojich veľkých členských základní? Chceme prijímať zákony proti komu?

Takže ja znova zdôrazňujem, nie je to veľký problém. Tripartitný sekretariát funguje. V priebehu 15 - 20 minút je to možné, aby boli dodané stanoviská sociálnych partnerov nielen k tomuto zákonu, páni a dámy, ale aj k zákonom, ktoré pôjdu nad...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kalman, zabezpečiť stanoviská sociálnych partnerov, dať takú úlohu Národnej rade nie je procedurálny návrh, nehnevajte sa, ale toto nie je zodpovednosť Národnej rady.

(Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, nekričte tu.

Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán podpredseda, ja žiadam, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu, pretože je iný, ako bol predložený predtým. Pán predsedajúci, ak nedáte hlasovať o mojom návrhu, Národná rada vysloví, že zákon 106/1999 Z. z., ktorý predložila táto vláda a schválili títo poslanci, ktorí tu sedia, ignorujeme. Týmto vyhlásime tento zákon o tripartite ako proste nulitný, ktorý...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Spresnite, pán poslanec, váš návrh.

Poslanec I. Gašparovič:

Povedal som, aby Národná rada hlasovala o prerušení, nerokovaní o tomto zákone, aby ho vrátila vláde na prerokovanie s tripartitou.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli podané ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú však totožné. Pani poslankyňa Keltošová predložila návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili vláde. Predtým však pán poslanec Gašparovič predložil podobný návrh, aby sme nerokovali ďalej o tomto návrhu, aby sme to vrátili vláde na rokovanie do tripartity, to znamená na rokovanie so sociálnymi partnermi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Gašparoviča. Tento návrh je totožný s návrhom pani poslankyne Keltošovej. Budeme hlasovať o tom, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto bode programu, aby ho vrátila vláde s tým cieľom, aby ho vláda prerokovala v tripartite.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Tento procedurálny návrh nebol prijatý.

(Hlasy z pléna.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP